-
Ure nọ O be Ware EraeEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 18
Ure nọ O be Ware Erae
Mosis ọ rria Midian ikpe udhuvẹ (40) soso. Ọ jọ obei wo aye je yẹ emọ. Ẹdẹ jọ nọ ọ jẹ rẹrote igodẹ riẹ kele ugbehru Saena, ọ tẹ ruẹ oware jọ nọ u gbe rie unu gaga. Ọ ruẹ ure nọ o be ware erae rekiyọ o be to ho! Nọ Mosis ọ nya kẹle ure na re ọ ruẹ oware nọ o be via, o te yo urru jọ nọ o ta ẹme no udevie erae na ze inọ: ‘Mosis! Who gbe go kẹle he. Ba eviẹ ra no keme otọ nọ who dikihẹ na otọ ọrẹri.’ Jihova ọ jẹ rọ ukọ-odhiwu ta ẹme kẹ Mosis na.
Ozọ u te mu Mosis gaga, fikiere o te ruru ovao riẹ. Urru na o tẹ ta nọ: ‘Mẹ ruẹ uye nọ ahwo Izrẹl a be ruẹ no. Me ti siwi ai no obọ ahwo Ijipti, mẹ vẹ rehọ ae ziọ otọ owowoma. Whẹ họ ohwo nọ o ti su ahwo mẹ no Ijipti ze.’ Onana u gbe Mosis unu gaga.
Mosis ọ tẹ nọ inọ: ‘Otẹrọnọ a nọ omẹ nọ ono o vi omẹ ze, kọ ẹvẹ mẹ te ta?’ Ọghẹnẹ o te yo kẹe inọ: ‘Ta kẹ ae nọ Jihova, Ọghẹnẹ Abraham, Ọghẹnẹ Aiziki, gbe Ọghẹnẹ Jekọp o vi owhẹ ze.’ Mosis ọ tẹ ta nọ: ‘Kọ ahwo na a gbẹ gaviezọ kẹ omẹ hẹ?’ Jihova o te dhesẹ oware jọ kẹ Mosis nọ o re ru re ahwo na a rọwo nọ Ọghẹnẹ o vi rie ze. Ọ ta kẹ Mosis nọ o gbolo ọkpọ riẹ fihọ otọ. Ọkpọ na o te zihe ruọ araomuomu! Nọ Mosis o kru uweli araomuomu na, o tẹ wariẹ zihe ruọ ọkpọ. Jihova ọ tẹ ta nọ: ‘Who te ru oware oka nana, u ti dhesẹ nọ me vi owhẹ nya.’
Mosis ọ tẹ ta nọ: ‘Whaọ mẹ riẹ ẹme ẹta ha.’ Jihova ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Mẹ te vuẹ owhẹ ẹme nọ whọ te ta, yọ me ti vi Erọn oniọvo ra lele owhẹ re o fiobọhọ kẹ owhẹ.’ Nọ Mosis ọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ kugbei no, ọ tẹ rehọ aye gbe emọ riẹ a te zihe kpobọ Ijipti.
“Wha du ruawa oghẹrẹ nọ wha te rọ ta ẹme he hayo ẹme nọ wha rẹ ta ha, keme a te kẹ owhai ẹme nọ wha te ta evaọ auwa yena.”—Matiu 10:19
-
-
Iye Esa Ọsosuọ NaEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 19
Iye Esa Ọsosuọ Na
Ahwo Ijipti a jẹ gba ahwo Izrẹl họ ruiruo gaga, keme erigbo a jọ. Jihova o te vi Mosis avọ Erọn bru Fẹro re a nyae ta kẹe nọ: ‘Siobọno ahwo mẹ kpo re a nyae gọ omẹ evaọ obọ udhude na.’ Fẹro ọ tẹ rọ omorro ta nọ: ‘Me re yo eme yena nọ Jihova ọ be ta na ha, yọ me ti siobọno ahwo Izrẹl kpo ho.’ Kẹsena Fẹro ọ tẹ gba ahwo Izrẹl họ re a ru iruo ga vi epaọ anwẹdẹ. Rekọ Jihova o ti dhesẹ akpọ kẹ Fẹro. Kọ whọ riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ro dhesẹ akpọ kẹ Fẹro? Ọ rehọ Iye Ikpe te Ijipti. Jihova ọ ta kẹ Mosis nọ: ‘Fẹro ọ be gaviezọ kẹ omẹ hẹ. Evaọ ohiohiẹ odẹ, o ti kpobọ Ethẹ Naele. Nyabru ei re whọ ta kẹe nọ, fikinọ ọ be rọwo siobọno ahwo mẹ kpo ho na, ame Ethẹ Naele na kpobi o ti zihe ruọ azẹ.’ Mosis o yoẹme kẹ Jihova, ọ tẹ nyabru Fẹro. Evaọ iraro Fẹro, Erọn ọ tẹ rọ ọkpọ nọ ọ rrọ obọ riẹ fa Ethẹ Naele na, ame ethẹ na kpobi o te zihe ruọ azẹ. Ame na o te muhọ egbo, iyei nọ e rrọ eva riẹ kpobi i te whu, ahwo a gbẹ jẹ sae da ame Ethẹ Naele na ha. Rekọ Fẹro ọ rọwo siobọno ahwo Izrẹl kpo ghele he.
Nọ edẹ ihrẹ e vrẹ no, Jihova ọ tẹ wariẹ vi Mosis bru Fẹro nyae ta kẹe nọ: ‘Who gbe siobọno ahwo mẹ kpo ho, ikere e te vọ Ijipti soso.’ Erọn ọ tẹ riẹ ọkpọ riẹ rri ehru, kẹsena ikere e tẹ vọ otọ Ijipti soso. Ikere na e tẹ jẹ la ruọ iwou, ehwa, gbe evaọ imidhe emu rai. Oria kpobi ikere na e jọ! Fẹro ọ tẹ ta kẹ Mosis nọ ọ lẹ Jihova re uye nana u kuhọ. Fẹro ọ tubẹ ya eyaa nọ o ti siobọno ahwo Izrẹl kpo. Kẹsena Jihova o te si uye na no, ahwo Ijipti a tẹ kwa ikere iwhuowhu na kokohọ, yọ i bu wumuo ho. Oria kpobi u te muhọ egbo. Rekọ Fẹro ọ rọwo siobọno ahwo Izrẹl kpo ghele he.
Kẹsena Jihova ọ tẹ ta kẹ Mosis nọ: ‘Jọ Erọn ọ rehọ ọkpọ riẹ na fa otọ re ovu otọ na o zihe ruọ etọle.’ Nọ Erọn o gine ru ere, etọle e tẹ vọ oria kpobi. Ahwo Ijipti jọ a tẹ ta kẹ Fẹro nọ: ‘Obọ Ọghẹnẹ uye nana u no ze.’ Ghele na, Fẹro ọ rọwo siobọno emọ Izrẹl kpo ho.
“Me ti ru ae riẹ kpahe ogaga mẹ gbe ẹgba mẹ . . . , a vẹ te riẹ nọ odẹ mẹ họ Jihova.”—Jerimaya 16:21
-