OBUFIHỌ RỌKẸ UVIUWOU | ỌMỌ-ỌYỌRỌ
Oware nọ U Fo nọ Esẹgbini A rẹ Riẹ Kpahe Oria nọ A rẹ Jọ Yọrọ Emọ
Esẹgbini jọ nọ i re kpohọ iruo a rẹ wọ emọ rai nọ i ri mu isukulu họ họ kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ ae. Kọ u ti woma re whọ hae wọ ọmọ ra kpohọ oria utioye na?
Eware nọ u fo nọ whọ rẹ nọ kpahe
Kọ ọmọ nọ a rẹ wọ kpohọ oria nọ a rẹ jọ rẹrotei, ọ sae kpekpe ọsẹgboni riẹ oma? Ọ rẹ sae kpekpe ae oma tere he. Fiki oghẹrẹ nọ ẹvori ọmọboba ọ rrọ, ahwo nọ a be yọrọ iẹe eye ọ rẹ mae kẹle. Fikiere daoma re whọ hae jọ kugbe ọmọ ra ziezi nọ ọ gbẹ maha na, re whẹ avọ iẹe wha kẹle ziezi.—Iziewariẹ 6:6, 7.
Nọ esẹgbini a te bi roro sọ a rẹ hae wọ ọmọ rai kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ iẹe, u fo re a roro kpahe epanọ u wuzou te re a kẹle ọmọ rai ziezi.
Kọ eria itieye na i ti ru ei jọ bẹbẹ kẹ owhẹ re who wuhrẹ ọmọ ra emamọ iruemu? O sae via ere. Obe na Hold On to Your Kids o ta nọ, “Emọ nọ e gbẹ maha gaga a tẹ be hae jọ kugbe emaha efa ẹsikpobi, a rẹ sae rọ aro kele emaha ibe rai.”
Nọ esẹgbini a te bi roro sọ a rẹ wọ ọmọ rai kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ iẹe, u fo re a roro sọ a te sai wuhrẹ ọmọ na emamọ iruemu nọ a gwọlọ wuhrẹ iẹe.
Whọ tẹ be hae wọ ọmọ ra kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ iẹe, kọ o rẹ lẹliẹ ọmọ na riẹ obe ziezi nọ o te mu isukulu họ no? Ahwo jọ a ta nọ o rẹ lẹliẹe riẹ obe. Rekọ amọfa a ta nọ orọnikọ oria utioye na o rẹ lẹliẹ ọmọ riẹ obe he. Te o rẹ lẹliẹe riẹ obe, hayo o rẹ lẹliẹe riẹ obe he, muẹrohọ ẹme nọ aye jọ nọ a re se Penelope Leach nọ o wuhrẹ kpahe emọboba o kere. O kere nọ: “Who du roro nọ eware nọ a ti wuhrẹ ọmọ ra nọ ọ gbẹ maha na eye e te lẹliẹe jọ emamọ ohwo ẹdẹfa ha. Who roro gbe he inọ ọmọ ọ tẹ kaki mu isukulu họ ẹsiẹe ọ rẹ mae riẹ obe. Who te roro ere kiyọ whọ riẹ oghẹrẹ nọ eware nọ who wuhrẹ i riẹ no anwẹnọ who ro yẹi na i wuzou te he.”
Nọ esẹgbini a te bi roro sọ a rẹ wọ ọmọ rai kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ iẹe, u fo re a roro ziezi sọ oyena u ti gine fiobọhọ kẹ ọmọ na riẹ obe.
Kọ whai ọsẹgboni na ọjọ ọ gbẹ sae jọ uwou rẹrote ọmọ na? Ezae-avọ-eyae jọ nọ i wo emọ, aimava a bi ru iruo re a sai wo ikpeware jọ nọ a gwọlọ. Orọnikọ ugho nọ omọvo ọ be kọ u re te ai yeri akpọ họ họ. Kọ eware yena nọ a bi le na eye e mae roja vi ọmọ rai nọ a rẹ jọ kugbe?
Nọ esẹgbini a te bi roro sọ a rẹ wọ ọmọ rai kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ iẹe, u fo re a roro sọ a sai gbobọnẹ eware jọ nọ a hae raha ugho fihọ re ọjọ evaọ usu rai ọ jọ uwou rẹrote ọmọ na.
Re wha tẹ te wọ ọmọ rai kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ iẹe, u fo nọ wha re roro kpahe abọ owoma gbe abọ oyoma riẹ. Kinọ wha te roro iei ziezi no, wha jẹ jiroro nọ wha te hae wọe nya ghele, eme u fo nọ wha re ru?
Oware nọ whọ rẹ sai ru
Ebaibol ọ ta nọ: “Ọnọ o wo orimuo o re rri otọ mu re ọ tẹ te jowọ.” (Itẹ 14:15) Ohrẹ Ebaibol nana u dhesẹ nọ orọnọ oria kpobi nọ whọ ruẹ nọ a be jọ yọrọ emọ whọ rẹ wọ ọmọ ra kpohọ họ.
Roro kpahe oria nọ a te mae jọ rẹrote ọmọ ra
Esẹgbini jọ a rẹ wọ ọmọ rai kpohọ uwou ohwo nọ ọ rẹ yọrọ emọ. O sae jọnọ ohwo na o wo umutho ahwo nọ a bi ru iruo kẹe, yọ emọ nọ a be yọrọ e nwani bu tere he.
Esẹgbini efa a rẹ rehọ omoni rai jọ ziọ uwou re o lele ai rria, re ọ rẹrote ọmọ na. Hayo a rẹ rehọ ọyọrọ-ọmọ.
Enana kpobi i wo abọ owoma gbe abọ oyoma rai. Kọ u gbe ti woma re whọ nọ esẹgbini nọ omọfa ọ yọrọ ọmọ kẹ no re a vuẹ owhẹ oghẹrẹ nọ o rẹ jọ? Ebaibol ọ ta nọ: “Enọ e rẹ gwọlọ ohrẹ mi amọfa a wo areghẹ.”—Itẹ 13:10.
Kọ eme who re ru nọ whọ tẹ jiroro nọ whọ te hae wọ ọmọ ra kpohọ oria nọ a rẹ jọ yọrọ emọ? Whọ sai ru eware nana nọ ma be te fodẹ na.
Riẹ oghẹrẹ nọ oria na o rrọ
Kọ a wo obe-udu egọmeti, hayo kọ a bi lele izi nọ egọmeti o fihọ kẹ eria itieye na? Ẹvẹ ahwo a rri oria na? Kọ a be ta ẹme ezi riẹ?
Kọ a be hai ru oria na fihọ fuafo? Kọ o rrọ oria nọ enwoma hayo oware uyoma ovo u re jo te ọmọ na oma ha?
Kọ eme a fihọ oria na nọ emọ na e rẹ rọ zaharo?a
Riẹ oghẹrẹ ahwo nọ enọ e be yọrọ emọ na a rrọ
Kọ eme ahwo na a riẹ eru? Kọ a riẹ oghẹrẹ nọ a re wuhrẹ ọmọ nọ ọ maha gaga gbe oware nọ a re ru nọ ọmọ ọ tẹ nwoma hayo nọ eware emọfofa i te bi ru ei?
Kọ u wo oghẹrẹ jọ nọ whọ sae rọ riẹ sọ abọ ahwo nọ a be te rẹrote ọmọ ra na ọ fo?
Kọ a be hae rọ ahwo ọkpokpọ nwene ahwo nọ a be jọ etẹe ru iruo na gaga? O tẹ be hae via ere, u dhesẹ nọ bẹsenọ ohwo jọ ọ te reria ọmọ ra oma yọ a rọ ohwo ọkpokpọ nwene iei no. Onana o rẹ sae kẹ ọmọ na uye.
A tẹ ghale emọ na fihọ ahwo nọ a be jọ etẹe ru iruo, bro emọ omọvo ọ be rẹrote? Otẹrọnọ emọ nọ omọvo ọ be rẹrote e rrọ buobu, onana u dhesẹ nọ a ti gbabọkẹ ọmọ ra ẹsejọ. Ghele na, epanọ ọmọ ra ọ kpako te gbe oghẹrẹ nọ ọ rrọ oye u ti dhesẹ epanọ a re fiẹrohọ iẹe te.
Kọ whọ tẹ be nọ ae kpahe oware jọ, a be ta eva kẹ owhẹ, hayo vuẹ owhẹ oware nọ a muẹrohọ kpahe ọmọ ra nọ o be kẹ ae uye?
a Wọhọ oriruo, kọ etẹlẹvisiọno a re fihọ kẹ emọ na a vẹ kpairoro vrẹ rai? Manikọ a fi eware efa họ etẹe nọ a rẹ rọ zaharo nọ e rẹ lẹliẹ ae wo amareghẹ?