UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • nwt ẹwẹ. 1800-1807
  • A5 Odẹ Ọghẹnẹ Evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • A5 Odẹ Ọghẹnẹ Evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na
  • Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Efuafo Na
Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Efuafo Na
A5 Odẹ Ọghẹnẹ Evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na

A5

Odẹ Ọghẹnẹ Evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na

Egba-uwuhrẹ Ebaibol e rọwo nọ odẹ-oma Ọghẹnẹ nọ a rehọ ibieme ene na (יהוה) kere, o romavia enwenọ isia idu ihrẹ (7,000) evaọ eme ọsosuọ nọ a kaki ro kere Ikereakere Hibru na. Rekọ ahwo buobu a roro nọ o romavia evaọ eme ọsosuọ nọ a kaki ro kere Ikereakere Griki na ha. Fiki iroro nana, a bi fi odẹ na Jihova họ Ebaibol ọgbọna buobu hu nọ a tẹ be fa abọ Ebaibol na nọ a bi se Ọvọ Ọkpokpọ na. A tẹ make be fa oria nọ a jọ rehọ eme no ofẹ Ikereakere Hibru na ze nọ ibieme ene na e jọ romavia dede, efefafa buobu a re kere “Olori” fihọ oria na viukpọ odẹ-oma Ọghẹnẹ dẹẹ.

Efafa Akpọ Ọkpokpọ ọrọ Ikereakere Efuafo Na o rọ aro kele uruemu nana nọ o da otọ fia na ha. A jariẹ kere odẹ na Jihova te isia egba ivẹ gbe ọgbagbihrẹ (237) evaọ Ikereakere Griki na. Efefafa na i roro kpahe eware ivẹ jọ nọ o lẹliẹ e rai ru onana: (1) Ikulu-ebe Griki nọ a rọ obọ kere nọ e riẹ nẹnẹ na yọ erọ ọsosuọ nọ a kaki kere na ha. Evaọ usu ikulu-ebe idu buobu nọ e riẹ nẹnẹ na, ibuobu rai yọ enọ a kere nọ oware wọhọ ikpe egba ivẹ e vrẹ no rono okenọ a ro kere erọ ọsosuọ na ze. (2) Evaọ oke yena, o sae jọ nọ enọ e jẹ rọ obọ kere no ikulu-ebe jọ fihọ efa na a rehọ Kyʹri·os, ẹme Griki nọ ọ rrọ “Olori” ro nwene ibieme ene na, hayo o sae jọ nọ ikulu-ebe nọ a jọ rehọ “Olori” nwene odẹ na no vẹre a kere no ze.

Ogbẹgwae Efafa Ebaibol Akpọ Ọkpokpọ na o ruẹ nọ imuẹro egaga e riẹ nọ i dhesẹ nọ odẹ na o romavia evaọ ikulu-ebe Griki ọsosuọ nọ a rọ obọ kere. Imuẹro enana a rri rọ jiroro na:

  • Ebe Ikereakere Hibru nọ a je se evaọ oke Jesu gbe ikọ riẹ i wo ibieme ene na evaọ eva rai kpobi. Evaọ okenọ u kpemu, umutho ahwo jọ a jẹ vro avro kpahe onana. Enẹna nọ a jọ oria jọ kẹle Kọmran duku ebe Ikereakere Hibru na nọ e jariẹ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ no na, u fi avro kpobi kparobọ no.

  • Evaọ oke Jesu gbe ikọ riẹ, ibieme ene na e romavia re evaọ Ikereakere Hibru na nọ a fa fihọ Griki. Evaọ ikpe-udhusoi buobu, egba-uwuhrẹ Ebaibol a je roro nọ ibieme ene na e romavia evaọ ikulu-ebe Greek Septuagint nọ a rọ obọ kere nọ a fa no Ikereakere Hibru na ze he. Kẹsena evaọ udevie ikpe-udhusoi avọ udhe, a te dhesẹ ewẹ ebe Greek Septuagint na jọ nọ i kri gaga no nọ e jariẹ evaọ oke Jesu kẹ egba-uwuhrẹ Ebaibol. A jọ ewẹ ebe yena ruẹ odẹ-oma Ọghẹnẹ nọ a rọ ibieme Hibru kere. Onana u dhesẹ nọ evaọ oke Jesu, odẹ Ọghẹnẹ o jọ Ikereakere na nọ a fa fihọ Griki na. Rekọ evaọ ikpe-udhusoi avọ ene, ikulu-ebe Greek Septuagint na nọ a rọ obọ kere nọ e viodẹ i wo odẹ Ọghẹnẹ evaọ Emuhọ rite Malakae he, ikulu-ebe wọhọ Codex Vaticanus gbe Codex Sinaiticus (kpakiyọ odẹ na o jọ ikulu-ebe nọ a kaki kere no vẹre). Fikiere, u gbe omai unu hu inọ Ebaibol nọ e riẹ no etoke yena ze i wo odẹ Ọghẹnẹ hẹ evaọ abọ Ebaibol na nọ a bi se Ọvọ Ọkpokpọ na hayo Ikereakere Griki na.

    Jesu ọ ta vevẹ nọ: “Mẹ rọ odẹ Ọsẹ mẹ nyaze.” Ọ tẹ jẹ ta ududu nọ “odẹ Ọsẹ” riẹ o ro ru iruo

  • Ikereakere Griki Ileleikristi na i dhesẹ nọ Jesu ọ fodẹ odẹ Ọghẹnẹ ẹsibuobu, je dhesẹ odẹ na via kẹ ahwo. (Jọn 17:6, 11, 12, 26) Jesu ọ ta vevẹ nọ: “Mẹ rọ odẹ Ọsẹ mẹ nyaze.” Ọ tẹ jẹ ta ududu nọ “odẹ Ọsẹ” riẹ o ro ru iruo riẹ.—Jọn 5:43; 10:25.

  • Nọ orọnọ Ọghẹnẹ ọ kpọ ahwo kere abọ Ikereakere Griki Ileleikristi na fiba Ikereakere Hibru na, ẹjiroro ọvo ọ riẹ hẹ nọ ma rẹ rọ rọwo nọ odẹ na Jihova o romavia evaọ abọ Ikereakere Griki na ha. Evaọ ubrobọ udevie ikpe-udhusoi ọsosuọ ọrọ ekele oke mai na, Jemis olele Jesu ọ ta kẹ ekpako nọ e jọ Jerusalẹm nọ: “Simiọn ọ romatotọ gbiku kẹ omai no kpahe orọ ọsosuọ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ rẹriẹ ovao rri erẹwho na re ọ jọ udevie rai rehọ ahwo kẹ odẹ riẹ.” (Iruẹru Ikọ 15:14) Jemis ọ hae ta ẹme otiọye he o hae jọ nọ ohwo ọvo ọ riẹ odẹ Ọghẹnẹ hẹ hayo a je se odẹ na evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na ha.

  • A jọ Ikereakere Griki Ileleikristi na kere ubro odẹ Ọghẹnẹ na. Evaọ Eviavia 19:1, 3, 4, 6, a rẹ ruẹ odẹ na evaọ ẹme na “Halelujah.” A rehọ ẹme nana no ẹme Hibru jọ ze nọ otofa riẹ o rrọ “Jiri Jah.” “Jah” yọ ubro odẹ na Jihova. A rehọ edẹ buobu nọ e rrọ Ikereakere Griki Ileleikristi na no odẹ Ọghẹnẹ na ze. Ẹhẹ, ebe nọ a kere kpahe eware nọ a kiẹ via i dhesẹ nọ otofa odẹ Jesu họ “Jihova họ esiwo.”

  • Ebe ahwo Ju nọ i kri no i dhesẹ nọ Ileleikristi nọ e jọ ahwo Ju a je kere odẹ Ọghẹnẹ evaọ ebe rai. Obe na Tosefta, onọ a kere izi ahwo Ju fihọ nọ a ku ekere riẹ họ evaọ oware wọhọ ukpe 300 C.E., o ta kpahe ebe Ileleikristi na jọ nọ a jẹ mahe evaọ Ẹdijala nọ: “A sae tọlọ ebe Etausiuwoma na gbe erọ otu minim na [o wọhọ nọ Ileleikristi nọ e jọ ahwo Ju] no erae nọ a jẹ rọ mahe ae he. Rekọ a kẹ rai uvẹ re e to evaọ eria nọ e rrọ, te ebe na te Odẹ Ọghẹnẹ nọ a jarai fodẹ.” A jọ obe ovona ta nọ Rabae Yosé ohwo Galili na nọ ọ rria etoke emuhọ ikpe-udhusoi avọ ivẹ ọ ta nọ evaọ edẹ efa ẹkpoka na, “ohwo o re bru eria nọ Odẹ Ọghẹnẹ o jọ romavia evaọ ebe na no [koyehọ ebe Ileleikristi na] o ve si ai no họ oria, enọ i kiọkọ e vẹ to.”

  • Egba-uwuhrẹ Ebaibol jọ e ta nọ o wọhọ nọ odẹ Ọghẹnẹ na o romavia evaọ eme Ikereakere Hibru na nọ e rrọ Ikereakere Griki Ileleikristi na. Evaọ otọ uzoẹme na “Tetragrammaton in the New Testament,” The Anchor Bible Dictionary o ta nọ: “Imuẹro jọ e riẹ inọ evaọ oke ọsosuọ nọ a ro kere Ọvọ Ọkpokpọ na, ibieme ene nọ a ro kere Odẹ Ọghẹnẹ, Yahweh, e romavia evaọ Ọvọ Ọkpokpọ na evaọ eria jọ hayo eria kpobi nọ a rehọ eme rai no Ọvọ Anwae na ze.” Ọgba-uwuhrẹ nọ a re se George Howard ọ ta nọ: “Nọ orọnọ ibieme ene na e gbẹ jọ Ebaibol Griki na [koyehọ Septuagint na] onọ o jọ Ikereakere nọ ichọche oke ọsosuọ na a je se na, o rrọ oware areghẹ re ma rọwo nọ okenọ enọ i kere Ọvọ Ọkpokpọ na a jẹ rehọ eme no Ikereakere Hibru na ze, a nyase ibieme ene na ba eme nọ a rehọ na.”

  • Efefafa nọ e viodẹ ziezi nọ e fa Ebaibol sa-sa a kere odẹ Ọghẹnẹ evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na. Efefafa nana jọ a ru ere oke krẹkri no taure a tẹ te fa Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ na. Efefafa nana jọ avọ edẹ Ebaibol nọ a fa ena: A Literal Translation of the New Testament . . . From the Text of the Vatican Manuscript, onọ Herman Heinfetter ọ fa (1863); The Emphatic Diaglott, onọ Benjamin Wilson ọ fa (1864); The Epistles of Paul in Modern English, onọ George Barker Stevens ọ fa (1898); St. Paul’s Epistle to the Romans, onọ W. G. Rutherford ọ fa (1900); The New Testament Letters, onọ J.W.C. Wand, Ibishọpo obọ London ọ fa (1946). U te no ere no, evaọ Ebaibol nọ ọfefafa na Pablo Besson ọ fa fihọ ẹvẹrẹ Spanish evaọ obọ emuhọ ikpe-udhusoi avọ udhe na, o kere odẹ na “Jehová” evaọ Luk 2:15 gbe Jud 14, o te je kere iei bu vi udhusoi (100) evaọ eria eme-obotọ nọ e rrọ efafa riẹ, ọ ta nọ o wọhọ nọ enẹ u fo nọ a re kere odẹ Ọghẹnẹ. Oke krẹkri taure a tẹ te fa Ebaibol sa-sa yena, Ikereakere Griki Ileleikristi na nọ a fa fihọ Hibru no ikpe-udhusoi avọ 16 ze i wo ibieme ene na evaọ eria buobu. Evaọ ẹvẹrẹ German ọvo, o tẹ kawo efafa Ebaibol ikpegbọvo i wo odẹ na “Jihova” (hayo “Yahweh”) evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na, yọ efefafa ene i kere odẹ na fihọ aro ẹme na “Olori,” a te si usi wariẹ odẹ na. Efefafa ẹvẹrẹ German nọ i bu vi udhosa-gbikpe i kere odẹ na evaọ eme-obotọ Ebaibol na hayo ebe nọ a kere rọ ta ẹme kpahe Ebaibol na.

    Odẹ Ọghẹnẹ, Jihova evaọ efafa Ikereakere Griki Ileleikristi na

    Odẹ Ọghẹnẹ evaọ Iruẹru Ikọ 2:34 evaọ The Emphatic Diaglott, onọ Benjamin Wilson ọ fa (1864)

  • A rẹ jọ Ebaibol nọ a fa fihọ evẹrẹ sa-sa nọ i bu vi udhusoi (100) ruẹ odẹ Ọghẹnẹ na evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na. Odẹ na o dafia evaọ Ebaibol buobu evaọ evẹrẹ Africa, Native America, Asia, Europe, gbe evẹrẹ Pacific-island. (Whọ rẹ jọ ẹwẹ-obe avọ 1742 gbe 1743 ruẹ edẹ na.) Ahwo nọ a fa Ebaibol sa-sa nana a kere odẹ na fiki ẹjiroro evona nọ ma ta ẹme te no na. U ri kri hrọ nọ a rọ fa Ebaibol nana jọ họ, wọhọ Ebaibol Rotuman (1999), onọ a jọ kere odẹ na “Jihova” isia udhuvẹ gbe ikpegbọvo evaọ awọ 48, gbe efafa Batak (Toba) (1989) nọ o no Indonesia ze, onọ a jọ kere odẹ na “Jahowa” isia udhusoi-gbikpe (110).

    Odẹ Ọghẹnẹ evaọ efafa Ikereakere Griki Ileleikristi na evaọ Ebaibol ẹvẹrẹ ahwo Hawaii jọ

    Odẹ Ọghẹnẹ evaọ Mak 12:29, 30 evaọ Ebaibol ẹvẹrẹ ahwo Hawaii jọ

Ababọ avro, imuẹro ivevẹ e riẹ nọ a rẹ rọ fiki rai zihe odẹ na Jihova fihọ eria nọ e jọ evaọ okenọ a ro kere Ikereakere Griki Ileleikristi na. Nwanọ oye họ oware nọ efefafa Ebaibol Efafa Akpọ Ọkpokpọ na a ru. A wo adhẹẹ odidi kẹ odẹ Ọghẹnẹ gbe emamọ ozodhẹ inọ a re si oware ovo nọ o romavia evaọ Ikereakere ọsosuọ nọ a kaki kere na noi hi.—Eviavia 22:18, 19.

Eme Ikereakere na evaọ Hibru, Griki gbe Oyibo

Evẹrẹ gbe Erọunu nọ I Wo Odẹ Ọghẹnẹ na Evaọ Awọ Sa-sa erọ Ikereakere Griki Ileleikristi Na

Ẹvẹrẹ hayo Ẹrọunu: Odẹ Ọghẹnẹ

  • Aneityum: Ihova

  • Arawak: Jehovah

  • Awabakal: Yehóa

  • Bangi: Yawe

  • Batak (Toba): Jahowa

  • Benga: Jěhova

  • Bolia: Yawe

  • Bube: Yehovah

  • Bullom So: Jehovah

  • Chácobo: Jahué

  • Cherokee: Yihowa

  • Chin (Hakha): Zahova

  • Chippewa: Jehovah

  • Choctaw: Chihowa

  • Chuukese: Jiowa

  • Croatian: Jehova

  • Dakota: Jehowa

  • Dobu: Ieoba

  • Douala: Yehowa

  • Dutch: Jehovah

  • Efate (Ẹkpẹlobọ ovatha-ọre): Yehova

  • Efik: Jehovah

  • English: Jehovah

  • Éwé: Yehowa

  • Fang: Jehôva

  • Fijian: Jiova

  • French: IHVH, yhwh

  • Ga: Iehowa

  • German: Jehovah; Jehova

  • Gibario (ẹrọunu Kerewo): Iehova

  • Grebo: Jehova

  • Hawaiian: Iehova

  • Hebrew: יהוה

  • Hindustani: Yihováh

  • Hiri Motu: Iehova

  • Ho-Chunk (Winnebago): Jehowa

  • Ila: Yaave

  • Iliku (ẹrọunu Lusengo): Yawe

  • Indonesian: YAHWEH

  • Kala Lagaw Ya: Iehovan

  • Kalanga: Yehova; Yahwe

  • Kalenjin: Jehovah

  • Kerewo: Iehova

  • Kiluba: Yehova

  • Kipsigis: Jehoba

  • Kiribati: Iehova

  • Kisonge: Yehowa

  • Korean: 여호와

  • Kosraean: Jeova

  • Kuanua: Ieova

  • Laotian: Yehowa

  • Lele: Jehova

  • Lewo: Yehova

  • Lingala: Yawe

  • Logo: Yehova

  • Lomongo: Yawe; Yova

  • Lonwolwol: Jehovah

  • Lugbara: Yehova

  • Luimbi: Yehova

  • Luna: Yeoba

  • Lunda: Yehova

  • Luo: Yawe

  • Luvale: Yehova

  • Malagasy: Jehovah; Iehôvah

  • Malo: Iova

  • Marquesan: Iehova

  • Marshallese: Jeova

  • Maskelynes: Iova

  • Mentawai: Jehoba

  • Meriam: Iehoua

  • Misima-Paneati: Iehova

  • Mizo: Jehovan; Jihova’n

  • Mohawk: Yehovah

  • Mortlockese: Jioua

  • Motu: Iehova

  • Mpongwe (ẹrọunu Myene): Jehova

  • Muskogee: Cehofv

  • Myene: Yeôva

  • Naga, Angami: Jihova

  • Naga, Konyak: Jihova

  • Naga, Lotha: Jihova

  • Naga, Mao: Jihova

  • Naga, Northern Rengma: Jihova

  • Naga, Sangtam: Jihova

  • Nandi: Jehova

  • Narrinyeri: Jehovah

  • Nauruan: Jehova

  • Navajo: Jîho’vah

  • Ndau: Jehova

  • Nembe: Jehovah

  • Nengone (hayo, Maré): Iehova

  • Ngando: Yawe

  • Ntomba: Yawe

  • Nukuoro: Jehova

  • Polish: Jehowa

  • Portuguese: Iáhve

  • Rarotongan: Jehova; Iehova

  • Rerep: Iova

  • Rotuman: Jihova

  • Sakao: Ihova; Iehova

  • Samoan: Ieova

  • Seneca: Ya’wĕn

  • Sengele: Yawe

  • Sesotho: Yehofa

  • Sie: Iehōva

  • Spanish: Jehová; Yahvé; YHWH; Yahweh

  • Sranantongo: Jehova

  • Sukuma: Yahuwa; Jakwe

  • Tahitian: Iehova

  • Teke-Eboo: Yawe

  • Temne: Yehṓfa; Yehofa

  • Thai: Yahowa

  • Toaripi: Jehova; Iehova

  • Tonga: Jehova

  • Tongan: Jihova; Sihova

  • Tshiluba: Yehowa

  • Tswana: Jehofa; Yehova; Yehofa

  • Umbundu: Yehova

  • Uripiv: Iova

  • Wampanoag: Jehovah

  • Welsh: Iehofah

  • Xhosa: Yehova

  • Zande: Yekova

  • Zulu: Jehova; YAHWE

(U te no enọ e rrọ etenẹ na no, a jọ Ebaibol evẹrẹ gbe erọunu sa-sa kere odẹ Ọghẹnẹ na evaọ eme-obotọ hayo eme-oruvẹ.)

I bu vi evẹrẹ 120

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa