Ahwo Izrẹl A je Fi Ẹmo, Emejabọ Ma gbe Fi Ẹmo Ho?
EVAỌ oke Ẹmo Akpọ Avivẹ na, isoja Nazi jọ nọ eva e be dha gaga o seha kẹ Isẹri Jihova jọ inọ: “Wha gbẹ rọwo nọ wha rẹ họre ahwo France avọ England he, ma ti kpe owhai no!” Dede nọ isoja Nazi a dikihẹ kẹle ai avọ igbeke nọ a kru họ obọ, inievo nana a gba riẹ mu nọ a re kpohọ ẹmo ho. Inievo na a gudu kẹhẹ! Nwanọ oware nọ mai Isẹri Jihova ma bi ru nẹnẹ ọye. Ma re fi ẹmo vievie he. A tẹ maki seha kẹ omai nọ a ti kpe omai no, ma rẹ jọ abọ egọmeti ọvuọvo ho.
Ghele na, orọnikọ ahwo kpobi nọ a se omarai Ileleikristi a rọwo fihọ onana ha. Ejọ a rẹ ta nọ o thọ họ re Ileleikristi a họre kẹ orẹwho rai. A rẹ tubẹ ta nọ: ‘Ahwo Izrẹl oke anwae a jọ idibo Ọghẹnẹ, ghele na a jẹ hai kpohọ ẹmo. Kọ emejabọ nọ Ileleikristi nẹnẹ a gbe fi ẹmo ho?’ Ohwo ọ tẹ nọ owhẹ ere, eme whọ te ta? Whọ sae ta nọ, oghẹrẹ nọ eware e jọ kẹ ahwo Izrẹl, ere e rrọ kẹ idibo Ọghẹnẹ nẹnẹ hẹ. Joma ta kpahe eware isoi jọ nọ o lẹliẹ omai riẹ ere.
1. AHWO NỌ A JẸ GỌ ỌGHẸNẸ KPOBI, ORẸWHO ỌVO A JỌ
Evaọ oke anwae, ahwo Izrẹl ọvo Jihova ọ salọ re a jọ idibo riẹ. O se rai “okwakwa obọdẹ” riẹ. (Ọny. 19:5) U te no ere no, u wo ẹkwotọ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai. Fikiere, ẹsikpobi nọ Ọghẹnẹ o te vi ai kpohọ ẹmo, orọnọ ahwo obọrai nọ a be gọ Ọghẹnẹ a jẹ nyai kpe he.a
Nẹnẹ, ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ a rrọ “erẹwho, erua, itu ahwo gbe erọunu kpobi.” (Evia. 7:9) Fikiere, nọ idibo Ọghẹnẹ a te kpohọ ẹmo, a sai kpe idibo Ọghẹnẹ efa nọ e rrọ orẹwho yena.
2. JIHOVA Ọ TA KẸ AHWO IZRẸL NỌ A KPOHỌ ẸMO
Evaọ oke anwae, Jihova ọ jẹ hai vi ahwo Izrẹl nyai fi ẹmo jẹ vuẹ ai oware nọ a be rọ fiki riẹ kpohọ ẹmo. Oriruo jọ họ oke nọ Jihova ọ rọ vuẹ ahwo Izrẹl nọ a nyai lele ahwo Kenan fi ẹmo. Ahwo Kenan a jẹ gọ edhọ gaga, a je gbe-ọfariẹ odode yọ a jẹ tubẹ rọ emọ obọ rai dheidhe. Jihova ọ ya eyaa kẹ ahwo Izrẹl nọ ọ te rehọ orẹwho nana kẹ ai. Oye o soriẹ ze nọ ọ rọ vuẹ ai nọ a nyai kpe ahwo nana no re a gbẹ rọ ekpehre uruemu rai raha ae ẹdẹfa ha. (Izerẹ 18:24, 25) Nọ ahwo Izrẹl a ruọ ekwotọ eyaa na no, ẹsejọ nọ ewegrẹ rai a tẹ wọ ẹmo bru ai ze, Ọghẹnẹ ọ jẹ hai kẹ ai uvẹ re a lele ai fi ẹmo. (2 Sam. 5:17-25) Rekọ Jihova ọ kẹ ahwo Izrẹl udu nọ a re ro kpohọ ẹmo oke kpobi nọ u je rai hi. Ẹsikpobi nọ a te kpohọ ẹmo ababọ Jihova nọ o vi rai, a jẹ hai kpe ai gaga.—Ik. 14:41-45; 2 Irv. 35:20-24.
Nẹnẹ, Jihova o bi vi ohwo ọvo kpohọ ẹmo ho. Iroro obọrai ahwo a bi ro fi ẹmo nẹnẹ orọnọ Ọghẹnẹ o vi rai hi. Ahwo a be họre nẹnẹ re a sai wo etọ, thueki hayo ru eware jọ nọ e rẹ lẹliẹ ai fe. Ejọ, re a sai su amọfa je ru eware efa nọ a gwọlọ. Ahwo jọ a rẹ ta nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai udu inọ a kpe ewegrẹ riẹ no re a sai wo uvẹ nọ a rẹ rọ gọe. Kọ ere o ginẹ rrọ? Jihova ọ vuẹ idibo riẹ nọ ọ te sẹro rai jẹ raha ewegrẹ riẹ kpobi no evaọ ẹmo Amagidọn. (Evia. 16:14, 16) Yọ egbaẹmo obọ odhiwu o ti ro fi ẹmo yena orọnọ ahwo-akpọ họ.—Evia. 19:11-15.
3. AHWO IZRẸL A JẸ HAE SIỌ AHWO NỌ A GWỌLỌ GỌ JIHOVA BA
Kọ a be hae siọ ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ ba nọ a te bi fi ẹmo nẹnẹ, wọhọ epanọ ahwo Izrẹl a siọ Rehab avọ ahwo uwou riẹ ba na?
Evaọ oke anwae, ahwo Izrẹl a tẹ wọ ẹmo kpohọ ẹwho ọfa, ahwo nọ a wo ẹrọwọ, a jẹ hai kpe ai hi. Rekọ enọ Jihova ọ vuẹ rai nọ a kpe ọvo, a jẹ hai kpe. Joma kẹ iriruo ivẹ jọ. Oke nọ ahwo Izrẹl a rọ wọ ẹmo kpobọ Jẹriko, a nyasiọ Rehab avọ ahwo uwou riẹ ba keme a fievahọ Jihova. (Jos. 2:9-16; 6:16, 17) Evaọ oke nọ ahwo Izrẹl a jẹ rọ raha ekwotọ Kenan, a raha Gibiọn ho keme ahwo ẹwho yena a jẹ dhozọ Jihova.—Jos. 9:3-9, 17-19.
Nẹnẹ, a te bi fi ẹmo, a rẹ nyasiọ ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ ba ha. Yọ evaọ ẹsejọ, a re kpe ahwo nọ a ru oware ovo thọ họ dede.
4. AHWO IZRẸL A JE KOKO IZI NỌ JIHOVA O JIE KPAHE ẸMO-OFIO
Evaọ oke anwae, nọ ahwo Izrẹl a te kpohọ ẹmo, o gba rai họ nọ a re koko izi kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai. Wọhọ oriruo, ọ ta kẹ ai nọ: “Wha re woro kẹ okpẹwho na oware nọ a re ru re a ru udhedhẹ kugbe owhai.” (Izie. 20:10) Jihova ọ tẹ jẹ vuẹ egbaẹmo Izrẹl nọ a re ru omarai gbe oria nọ a be rria fihọ tẹtẹtẹ. (Izie. 23:9-14) Nọ ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ hẹ a tẹ wọ ohọre kpohọ ẹwho ọfa, a jẹ hai gba eyae ẹwho yena du. Rekọ Jihova ọ vuẹ ahwo Izrẹl nọ a re ru oware utioye vievie he. Ọghẹnẹ ọ tubẹ vuẹ ai nọ amara ọvo ọ rẹ vrẹ, taure ọzae Izrẹl ọ tẹ te rehọ aye nọ a mu no ẹmo ze.—Izie. 21:10-13.
Nẹnẹ, erẹwho jọ a fi izi jọ họ nọ a re ru lele oke nọ ẹmo ọ tẹ rrọ otọ. A fi izi nana họ re a sae thọ ahwo nọ a rrọ isoja ha. Rekọ ẹsibuobu a re koko izi nana ha.
5. ỌGHẸNẸ Ọ JẸ HAE HỌRE KẸ AHWO RIẸ
Kọ Ọghẹnẹ ọ be họre kẹ orẹwho jọ nẹnẹ wọhọ epanọ ọ họre kẹ ahwo Izrẹl nọ a wọ ẹmo kpobọ Jẹriko na?
Evaọ oke anwae, Jihova ọ jẹ hae họre kẹ ahwo Izrẹl. Ẹsibuobu, ọ jẹ hae rọ edhere igbunu fiobọhọ kẹ ai fi ewegrẹ rai kparobọ. Kareghẹhọ oke nọ ahwo Izrẹl a rọ wọ ẹmo kpobọ Jẹriko. Nọ Jihova ọ vuẹ ahwo Izrẹl nọ a “bo gaga wọhọ ahwo nọ a rrọ ẹmo, igbẹhẹ okpẹwho na e tẹ fia fihọ otọ.” Onana o wha riẹ ze nọ a sae rọ vẹruọ ẹwho na lọlọhọ je kpe ewegrẹ rai. (Jos. 6:20) Evaọ oke nọ ahwo Izrẹl a je lele ahwo Amọ fi ẹmo, “Jihova o te ru oso-itho ilogbo rrọ no obọ ehru ze ku ai . . . Enọ oso-itho na o kpe i bu vi enọ ahwo Izrẹl a rehọ ọgbọdọ kpe.”—Jos. 10:6-11.
Nẹnẹ, Jihova ọ be họre kẹ orẹwho ọvuọvo ho. Uvie riẹ nọ Jesu o ti su na “u wo obọ kugbe akpọ nana ha.” (Jọn 18:36) Rekọ Setan họ ọnọ o wo egọmeti akpọ na soso, yọ ẹmo nọ o da oria kpobi fia na u bi dhesẹ epanọ Ẹdhọ o muomu te.—Luk 4:5, 6; 1 Jọn 5:19.
ILELEIKRISTI UZẸME A RE RU EPANỌ UDHEDHẸ O RẸ RỌ JỌ ORIA
Eware nọ ma ta kpahe no na i dhesẹ nọ epanọ eware e rrọ kẹ Ileleikristi nẹnẹ u wo ohẹriẹ gaga no epanọ o jọ kẹ ahwo Izrẹl. Orọnọ fiki eware nana ọvo ma gbe bi ro fi ẹmo ho ho. Eware efa e riẹ. Wọhọ oriruo, Ọghẹnẹ ọ ta nọ ahwo nọ o wuhrẹ “a ti gbe wuhrẹ ẹmo-ofio ofa ha,” ẹsiẹvo kọ efi. (Aiz. 2:2-4) Jesu ọ tẹ jẹ ta nọ ilele riẹ a ti “wo obọ kugbe akpọ na ha.” Fikiere, ma rẹ jọ abọ egọmeti ọvuọvo ho nọ ẹmo ọ tẹ rrọ otọ.—Jọn 15:19.
Jesu ọ tẹ jẹ vuẹ ilele riẹ nọ jọ a siọ eguago, ofu-omuo gbe eware efa itieye nọ e rẹ sae wha ẹmo ze ba. (Mat. 5:21, 22) Ere ọvo ho, Jesu ọ vuẹ ilele riẹ nọ a hai ru “udhedhẹ,” a ve je you ewegrẹ rai.—Mat. 5:9, 44.
Kọ ẹvẹ ma sai ro ru ei? Ma riẹ nọ mai ohwo ọvo nọ o bi roro nọ o ti kpohọ ẹmo ẹdẹ jọ ọ riẹ hẹ. Rekọ u fo re ma kiẹ udu mai sọ ma wo uruemu jọ nọ o rẹ sae wha ozighi fihọ ukoko na. Ma vẹ jẹ daoma si egrẹ gbe ẹwhọ kpobi no eva mai.—Jem. 4:1, 11.
Ukpenọ ma re kpohọ ẹmo, ma rẹ daoma lele ahwo kpobi rria dhedhẹ je you inievo na. (Jọn 13:34, 35) Joma gbaemu inọ ma re fi ẹmo ho nọ ma bi rẹro oke nọ Jihova o ti ro si ẹmo no otọ riẹriẹriẹ na.—Ol. 46:9.
a Ẹsejọ ahwo Izrẹl a jẹ hae họre omomarai, yọ onana o jẹ dha Jihova eva gaga. (1 Iv. 12:24) Rekọ u wo ẹsejọ nọ ọ rẹ kẹ orua jọ evaọ Izrẹl uvẹ inọ ọ họre orua ọfa, wọhọ oriruo, nọ orua jọ o te bi ru oware uyoma hayo raha uzi ulogbo jọ.—Ibr. 20:3-35; 2 Irv. 13:3-18; 25:14-22; 28:1-8.