MWBR18 02 Ðe-wezuu caɣʋ nɛ ɖɛ-Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ kpɛlɩkʋʋ takayaɣ taa tɔm kɩñɩnɩtʋ
5-11 FÉVRIER
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | MAATIYEE 12-13
“Mɩla nɛ kalɩɣa eduuye”
(Maatiyee 13:24-26) Yesu tuu ɛyaa samaɣ eduuye ɖɩnɛ yɔ mbʋ yɔ se: “Ɛsɔdaa Kewiyaɣ caɣ ɛzɩ ɛyʋ weyi eɖuu ɖomaɣ kɩbaŋa ɛ-hayɩm taa yɔ; 25 Ɛyaa ɖiɣni ɖou lɛ, e-koyindu kɔɔ eɖuu kalɩɣa ɛ-mɩla tɛɛ nɛ ɛcaŋ ɛɖɛɛ. 26 Mɩla ñɔwa se aɖʋʋ pee lɛ, kalɩɣa ñɔ a-taa ɖɔɖɔ.
w13 1/7 9-10 § 2-3
“Ɩcɔna! Mɛwɛ mɩ-cɔlɔ kɩyakɩŋ kpeekpe”
2 Mbʋ pɩlakɩ haɖʋ ɛnɛ ɛ-hayɩm taa yɔ, pɩwɩlɩɣ ɛzɩma nɛ ɛzɩmtaa Yesu kaɣ kpeɣluu patam numwaa mba pa nɛ ɩ pakaɣ tɔɔʋ kewiyitu e-kewiyaɣ taa yɔ. Ðomaɣ ɖuu paɣzɩ pɩnaɣ 33 taa. Kpeɣluu ñakaɣ paɣzʋʋ alɩwaatʋ ndʋ patam numwaa mba pɛwɛ tɛtʋ yɔɔ ɛjaɖɛ ɖɩnɛ ɖɩ-kɛdɛzaɣ alɩwaatʋ taa yɔ pakaɣ mʋʋ pɛ-kɛdɛzaɣ mayaɣ nɛ pakpaɣ-wɛ nɛ pɛɖɛnɩ ɛsɔdaa yɔ. (Mat. 24:31; Natʋ 7:1-4) Ɛzɩ ɛyʋ wɛʋ pʋʋ nakʋyʋ ñʋʋ taa nɛ ɛpɩzɩɣ se ɛna mbʋ pʋcɔ pʋʋ ŋgʋ nɛ pɩta yɔ, mbʋ ɖɔɖɔ eduuye ɖɩnɛ ɖɩsɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩtɩlɩ mbʋ pɩkaɣ labʋ ɛjaɖɛ yɔɔ pɩnzɩ 2 000 taa yɔ. Ðenɖe ɖɩsɩŋaa yɔ, piyeki se ɖɩpɩzɩ nɛ ɖɩna Kewiyaɣ tɔm ndʋ? Eduuye ɖɩnɛ ɖɩyɔɔdʋʋ ɖomaɣ, pɩʋ nɛ kʋmtʋ alɩwaatʋ tɔm. Ñʋʋ kʋnɛ kɩkaɣ ñɩɣʋ niye kʋmtʋ alɩwaatʋ yɔɔ.
YESU CƆŊNƖ ÐƆ-YƆƆ CAMƖYƐ
3 Pɩnzɩ 200 waa ɖɩbazɩyɛ taa, “kalɩɣa lɩwa” alɩwaatʋ papaɣzɩ tɩlʋʋ mba payaɣ pa-tɩ se Krɩstʋ mba yɔ. (Mat 13:26) Pɩtakaɣ pɩnzɩ 300 waa taa lɛ, Krɩstʋ ñɩma mba pɛwɛ ɛzɩ ‘kalɩɣa’ yɔ, pɔɖɔwa nɛ pɛcɛzɩ Krɩstʋ mba patam numwaa. Tɔzɩ se yomaa kaapɔzɩ pa-ɖɩɣa tʋ se ɛha-wɛ nɔɔ nɛ pɛkpɛzɩ kalɩɣa ŋga. (Mat 13:28) Suwe ɖɩɣa tʋ cosi-wɛ?
(Maatiyee 13:30) Iyele pɩtɩŋa pɩpaɣlɩ nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ cɛbʋ wiye, puwiye lɛ, maaheyi cɛɖaa se: ‘Ɩkpɛzɩ kalɩɣa fayɩɩɩ nɛ ɩhɔkɩ-kɛ hɔɔ nɛ ɩsɔ-kɛ miŋ’. Piyele mɩla yɔ, isuu-yɛ mon-kpou taa.’”
w13 1/7 12 § 10-12
“Ɩcɔna! Mɛwɛ mɩ-cɔlɔ kɩyakɩŋ kpeekpe”
10 Kajalaɣ, pekpeɣliɣ kalɩɣa fayɩɩɩ. Yesu yɔɔdaa se: “Cɛbʋ wiye . . . lɛ, maaheyi cɛɖaa se: ‘Ɩkpɛzɩ kalɩɣa fayɩɩɩ nɛ ɩhɔkɩ-kɛ hɔɔ nɛ ɩsɔ-kɛ miŋ’. Pɩnaɣ 1914 ɖɛwa lɛ, Ɛsɔ tiyiyaa paɣzɩ “kpeɣluu” Krɩstʋ ñɩma mba pɛwɛ ɛzɩ kalɩɣa yɔ se paɖʋ tʋkaɣ pa nɛ “kewiyaɣ taa piya” yaa patam numwaa pɛ-hɛkʋ taa.—Mat. 13:30, 38, 41.
11 Kpeɣluu tʋmɩyɛ wɛɛ nɛ ɖiwokini ɛsɩndaa lɛ, tʋkaɣ ŋga kaawɛ Krɩstʋ ñɩma hɛkʋ taa yɔ kɛwɛɛ nɛ kanaɣ kaɣlaa nɛ pɩkɩlɩ. (Natʋ 18:1, 4) Pɩtalɩ pɩnaɣ 1919 lɛ, pɩnaɣaɣ kaɣlaa se Babilɔɔnɩ Sɔsɔʋ tɔlaa. Ɛbɛ keekee yeba nɛ tʋkaɣ wɛɛ Krɩstʋ ñɩma toovenim mba nɛ cɛtɩm Krɩstʋ mba hɛkʋ taa? Tɔm susuu tʋmɩyɛ. Mba pɛɖɛɣaɣ Bibl Kpɛlɩkɩyaa nɔɔ yɔ, pañɩɣ niye tɔm susuu tʋmɩyɛ yɔɔ nɛ pawɩlɩ se pɩcɛyaa se paa weyi ɛla Kewiyaɣ tɔm susuu tʋmɩyɛ. Palɩzɩ takayaɣ cikpelaɣ nakɛyɛ aŋglɛɛ taa pɩnaɣ 1919 taa nɛ payaɣ-kɛ se A qui l’oeuvre est confiée, nɛ keseɣtaɣ patam numwaa tɩŋa se posusi tɔm kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa. Kɔyɔɔdaɣ se “Tʋmɩyɛ ɖɔwa, ɛlɛ Kɩbaɣlʋ tʋmɩyɛ pɩkɛnaa nɛ e-ɖoŋ taa lɛ, ɖɩkaɣ pɩzʋʋ nɛ ɖɩlabɩ-ɖɩ. Ɩwɛnɩ waɖɛ se ɩɖʋ nesi tʋmɩyɛ nɖɩ.” Ɛzɩma Bibl Kpɛlɩkɩyaa kaalaba? Feŋuu Tilimiye yɔɔdɩ pɩnaɣ 1922 taa se kpaɣnɩ mbʋ lɛ, Bibl Kpɛlɩkɩyaa paɣzɩ tɔm susuu nɛ kpekpeka. Peeɖe kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa tɔm susuu pɩsɩ Krɩstʋ ñɩma siɣsiɣ ñɩma yʋsaɣ nɛ pɩtalɩ sɔnɔ.
12 Nabʋlɛ, pekpeɣliɣ mɩla. Yesu ɖʋ paɣtʋ e-tiyiyaa se: “Piyele mɩla yɔ, isuu-yɛ mon-kpou taa.” (Mat. 13:30) Kpaɣnɩ pɩnaɣ 1919, pɛwɛɛ nɛ pekpeɣliɣ Krɩstʋ mba patam numwaa ɛgbɛyɛ taa. Patam numwaa taa Krɩstʋ ñɩma mba pakaɣ wɛʋ nɛ pɩtalɩ ɛjaɖɛ ɖɩnɛ ɖɩ-tɛm wiye yɔ, pakaɣ-wɛ kpeɣluu kɛdɛzaɣ ɖeɖe alɩwaatʋ ndʋ pamʋʋ pɛ-kɛdɛzaɣ ɛsɔdaa kɩhɛyʋʋ yɔ.—Dan. 7:18, 22, 27.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Maatiyee 12:20) Nɛ kimgbaɖɛ nɖɩ ɖilowa yɔ, ɛɛtɛzɩɣ-ɖɩ pɛlʋʋ nɛ miŋ nimaɣ ŋga kiɖiɣni ñɔsɩ lɩʋ yɔ, eeɖeziɣ-kɛ nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ tisuu siŋŋ tɔm waba.
nwtsty, Mat 12:20 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
miŋ nimaɣ ŋga keɖiɣni ñɔsɩ lɩʋ yɔ: Kanɖʋ ŋgʋ paɖʋwaɣ ɖɩsɩ taa ɖoŋ ɖoŋ yɔ, pama-kʋ nɛ tɛtʋ nɛ paɖʋ kɩ-taa oliivi num. Nimaɣ nakɛyɛ kpaɣzaɣnɩ num mbʋ nɛ piyeki nɛ miŋ mʋʋ. Grɛɛkɩ taa tɔm piye nɖɩ pɛɖɛzɩ cɩnɛ se “miŋ nimaɣ ŋga kiɖiɣni ñɔsɩ lɩʋ yɔ” ɖɩ-tɔbʋʋ lɛ se nimaɣ ŋga keɖiɣni ñɔsɩ lɩʋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, mamaɖɛ yaa miŋ wɛɛ, ɛlɛ iɖiɣni pasʋʋ yaa ɩcaɣ ɖem. Natʋ tɔm ndʋ tɩwɛ Iza 42:3 taa yɔ, tɩyɔɔdaɣ Yesu pʋtɔdɩyɛ naʋ tɔm se ɛɛkaɣ ɖezuu kɛdɛzaɣ lidaʋ mamaɖɛ nɖɩ ɖɩwɛ mba poluzuu pa-tɩ yaa pa-laŋa pɛlaa yɔ pa-taa yɔ.
(Maatiyee 13:25) Ɛyaa ɖiɣni ɖou lɛ, e-koyindu kɔɔ eɖuu kalɩɣa ɛ-mɩla tɛɛ nɛ ɛcaŋ ɛɖɛɛ.”
Ŋŋsɩm-tʋ?
Ɛzɩ pɩkɛ toovenim se caanaʋ taa, ɛyʋ nɔɔyʋ pɩzaɣ se ewolo nɛ eɖuu kalɩɣa lɛlʋ hayɩm taa?
YESU yɔɔdɩ Maatiyee 13:24-26 taa se: “Ɛsɔdaa Kewiyaɣ caɣ ɛzɩ ɛyʋ weyi eɖuu ɖomaɣ kɩbaŋa ɛ-hayɩm taa yɔ; ɛyaa ɖiɣni ɖou lɛ, e-koyindu kɔɔ eɖuu kalɩɣa ɛ-mɩla tɛɛ nɛ ɛcaŋ ɛɖɛɛ. Mɩla ñɔwa se aɖʋʋ pee lɛ, kalɩɣa ñɔ a-taa ɖɔɖɔ.” Lɔŋsɩnɖaa nabɛyɛ maɣzɩɣ se tɔm ndʋ Yesu yɔɔdɩ eduuye nɖɩ ɖɩ-taa yɔ tɩɩpɩzɩɣ nɛ tɩla mbʋ, ɛlɛ Roma paɣtʋ takayɩsɩ ñawɩlɩɣ se pɩpɩzɩɣ nɛ pɩla mbʋ toovenim taa.
Bibl tɔm kpou nakʋyʋ yɔɔdaa se: “Roma paɣtʋ wɩlɩɣ se ye nɔɔyʋ eɖu kalɩɣa lɛlʋ hayɩm taa se ɛkpa kɩmɩyɛ yɔ, . . . pɩkɛ kɩwɛɛkɩm sɔsɔm. Ɛzɩma Roma kewiyaɣ kaalɩzɩ paɣtʋ wɛtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ yɔ, pɩwɩlɩɣ se pɩlakaɣ mbʋ toovenim taa.” Paɣtʋ yɔɔ lɔŋsɩnɖʋ Alastair Kerr lɩzɩ pɩ-taa se pɩnaɣ 533 taa, Roma wiyaʋ sɔsɔ Justinian lɩzɩ takayaɣ nakɛyɛ. Nɛ takayaɣ ŋga ka-taa, ekpeɣli paɣtʋ ndʋ Roma mba lɩzaa yɔ nɛ ndʋ tɔm hʋyaa sɔsaa nabɛyɛ yɔɔdɩ kpaɣnɩ pɩnaɣ 100 nɛ piwolo pɩnaɣ 250 taa yɔ. Takayaɣ ŋga ka-taa, tɔm hʋyʋ sɔsɔ Ulpian kɛdɩ ɛzɩma pɩnzɩ mɩnʋʋ naalɛ ñɩŋgʋ taa, nɔɔyʋ kaawoba nɛ eɖuu kalɩɣa lɛlʋ hayɩm taa nɛ ɛlɛ tɔɔnaɣ wɛɛkɩ yɔ pɩ-tɔm. Takayaɣ ŋga kɔyɔɔdaa se ye nɔɔyʋ ɛlabɩ haɖʋ nɔɔyʋ mbʋ yɔ, haɖʋ ɛnʋ ɛwɛnɩ waɖɛ se ewoni ɛyʋ ɛnʋ tɔm hʋyaa ɛsɩndaa, nɛ ɛlɛ hɛyɩ-ɩ mbʋ elesaa yɔ pɩ-ñʋʋ taa.
Pɩɩlabɩ mbʋ Roma kewiyaɣ taa, nɛ pɩwɩlɩɣ se tɔm ndʋ Yesu yɔɔdɩ eduuye nɖɩ ɖɩ-taa yɔ, tɩpɩzɩɣ nɛ tɩla mbʋ toovenim taa.
Bibl kalʋʋ
(Maatiyee 12:1-21) Sabaatɩ kɩyakʋ wiye lɛ, Yesu nɛ ɛ-tɔm mʋyaa pɔɖɔŋaɣ nɛ pɛtɛzɩ mɩla hayɩm taa. Ñɔɔsɩ ɖɔkɩ ɛ-tɔm mʋyaa lɛ, pɛpɛlɩɣ mɩla nɛ pañɩɣ. 2 Farɩsɩ mba na mbʋ lɛ, pɔtɔŋɩ-ɩ se: “Ñɔ-tɔm mʋyaa lakɩ mbʋ patɩha nʋmɔʋ Sabaatɩ wiye se pala yɔ!” 3 Ɛlɛ ecosi-wɛ se: “Ɩtɩkalɩ nɛ ɩnɩɩ mbʋ Daviid nɛ ɛ-taabalaa palaba yɔ, ñɔɔsɩ wɩɣaɣ-wɛ lɛ? 4 Ɛzɩma ɛ nɛ ɛ-taabalaa pasʋ Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ nɛ pɔtɔɔ kpɔnʋnaa mba Ɛsɔ layaa yeke tɔkɩna yɔ, pɩtɩmʋnɩ ɛnʋ yaa ɛ-taabalaa se pɔtɔɔ-wɛ, ɛlɛ layaa yeke? 5 Yaa ɩtɩkalɩ paɣtʋ takayaɣ taa se Sabaatɩ wiye lɛ, layaa wɛkɩɣ Sabaatɩ Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ nɛ pɩtɩkɛnɩ-wɛ kɩwɛɛkɩm? 6 Piyele nɛ meheyiɣ-mɩ se: “Weyi ɛwɛ cɩnɛ yɔ, ɛkɩlɩ Ɛsɔ kuduyuu. 7 Ye ɩkanɩ tɔm tʋnɛ yɔ tʋ-tɔbʋʋ kɔyɔ: “Mɔnsɔɔlɩ pʋtɔdɩyɛ naʋ, pɩtɩkɛ kɩlaʋ, ɩtaakʋ ɛyaa mba patɩwɛɛkɩ nabʋyʋ yɔ pɔ-tɔm. 8 Mbʋ lɛ ɛyʋ Pɩyalʋ tɩnɩ Sabaatɩ.” 9 Ɛkʋyɩ peeɖe nɛ ewolo pɛ-tɛ Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ. 10 Pɩtʋʋzɩnɩ se ɛyʋ nɔɔyʋ wɛ peeɖe, e-nesi sɩba, nɛ pɔpɔzɩ-ɩ tɔm tʋnɛ yɔ se: “Ɛzɩ paha nʋmɔʋ se pala nɛ ɛyʋ yɔɔ cɛ Sabaatɩ wiye yaa we?”se pawaanɩ nɛ palabɩ-ɩ sama. 11 Ɛlɛ ecosi-wɛ se: “Mɩ-taa anɩ wɛnɩ heu kʋɖʋm nɛ ye ɛtɔlɩ pɔʋ taa Sabaatɩ wiye, eewoki ɛ-lɩzʋʋ? 12 Piyele nɛ ɛyʋ tɩkɩlɩ heu yaa we! Mbʋ lɛ pɩha nʋmɔʋ se pala lakasɩ kɩbanzɩ Sabaatɩ wiye.” 13 Ðɩnɛ lɛ eheyi ɛyʋ se: “Sezi ñe-nesi.” Ɛlɛ sezi ɖɔɖɔ nɛ sɩ-yɔɔ cɛ, nɛ sɩwɛɛ ɛzɩ lɛɛsɩ yɔ. 14 Pɩ-yɔɔ lɛ, Farɩsɩ mba lɩɩ pekpeɣli nɛ pɛkpɛyɩ ɛ-tɔm se pakʋ-ɩ. 15 Yesu nɩ mbʋ lɛ, ɛkʋyɩ ɛlɩɩ peeɖe tɛtʋ taa. Sakɩyɛ tɩŋ-ɩ nɛ ɛla nɛ pe-kpeekpe pɔ-yɔɔ cɛ. 16 Ɛlɛ ɛpaɣ-wɛ se pataala nɛ pasɩmɩ-ɩ. 17 Mbʋ yɔ nayʋ Izaayii kaatɔma ndʋ yɔ, tɩlaba: 18 “Ma-lɩmɖʋyʋ weyi malɩzɩ-ɩ lɛ yɔ, nɛ ɛyʋ kʋsɔɔlʋ weyi mɔnsɔɔlɩ-ɩ lɛ yɔ. Mankaɣ me-fezuu wadʋʋ ɛ-yɔɔ nɛ eheyi tisuu siŋŋ tɔm ajɛɛ. 19 Ɛɛkaɣ tɔm caʋ, nɛ ɛɛmakɩ kubusi. Nɛ nɔɔyʋ ɛɛkaɣ ɛ-nɔɔ nɩʋ nʋmɔʋ taa. 20 Nɛ kimkpaɖɛ nɖɩ ɖilowa yɔ, ɛɛtɛzɩɣ-ɖɩ pɛlʋʋ nɛ miŋ nɩmaɣ ŋga kiɖiɣni ñɔsɩ lɩʋ yɔ, eeɖeziɣ-kɛ nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ tisuu siŋŋ tɔm waba: 21 Ɛ-Hɩɖɛ taa ajɛɛ kaɣ liu taʋ.”
12-18 FÉVRIER
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | MAATIYEE 14-15
“Patɩŋnɩ ɛyaa pazɩ yɔɔ nɛ pacalɩ ɛyaa sakɩyɛ”
(Maatiyee 14:16, 17) Ɛlɛ Yesu cosi-wɛ se: “Pataawolo. Mɩ-maɣmaɣ ɩha-wɛ tɔɔnaɣ.” 17 Ðɩnɛ lɛ peheyi-i se: “Ðɩwɛnɩ cɩnɛ yɔ kpɔnʋnaa kagbanzɩ nɛ kpakpasɩ nasɩlɛ.”
w13 15/7 15 § 2
Patɩŋnɩ ɛyaa pazɩ yɔɔ nɛ pacalɩ ɛyaa sakɩyɛ
2 Yesu na ɛyaa samaɣ lɛ, pɩlabɩ-ɩ pʋtɔdɩyɛ, mbʋ yebina nɛ ɛwaa pa-taa kʋdɔndɩnaa nɛ ɛwɩlɩ-wɛ tɔm sakɩyɛ Ɛsɔ Kewiyaɣ yɔɔ. Ðanaɣ ɖanaa lɛ, ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa heyi-i se eyele ɛyaa nɛ powolo tɛtʋ ndʋ tɩwɛ pɩ-cɔlɔ peeɖe yɔ nɛ paya tɔɔnasɩ nɛ pɔtɔɔ. Peeɖe Yesu heyi ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa se “Mɩ-maɣmaɣ ɩha-wɛ tɔɔnaɣ.” Ɛ-tɔm ndʋ tɩɩlabɩ-wɛ piti, mbʋ pʋyɔɔ yɔ tɔɔnaɣ ŋga paawɛna yɔ kataaɖɔɔ. Paawɛnɩ kpɔnʋnaa kagbanzɩ nɛ kpakpasɩ cikpesi naalɛ.
(Maatiyee 14:18, 19) Yesu se: “Ɩkɔnɩ-m wɛ cɩnɛ.” 19 Eheyi ɛyaa samaɣ se kacaɣ ñɩtʋ yɔɔ. Ɛkpaɣ kpɔnʋnaa [kagbanzɩwaa] mba nɛ kpakpasɩ naalɛ nzɩ, ɛkpazɩ ɛ-ɛsa nɛ ɛsɔdaa nɛ ɛsɛɛ Ɛsɔ: Ɛpɛlɩ kpɔnʋnaa, ɛcɛlɩ ɛ-tɔmmʋyaa nɛ paba tayɩ ɛyaa samaɣ.
w13 15/7 15 § 3
Patɩŋnɩ ɛyaa pazɩ yɔɔ nɛ pacalɩ ɛyaa sakɩyɛ
3 Pʋtɔdɩyɛ naʋ tuzi Yesu nɛ ɛla maamaaci lakasɩ nasɩyɩ. Maamaaci tɔm tʋnɛ ti-yeke Evaŋgilimwaa naanza mba pa-tɩŋa pɔyɔɔdaa. (Maarkɩ 6:35-44; Luka 9:10-17; Yoh 6:1-13) Yesu heyi ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa se peheyi samaɣ taa ɛyaa se pekpeɣli ɖama 50 yaa 100 nɛ pacaɣ ñɩtʋ yɔɔ peeɖe. Ɛtɩmaa ɛsɛɛ Ɛsɔ nɛ pɩtɛ lɛ, ɛpaɣzɩ tayʋʋ kpɔnʋ nɛ kpakpasɩ. Ɛlɛ ɛzɩ ɛɛcɛlɩ tɔɔnaɣ ɛyaa samaɣ kpaagbaa lɛ, Yesu cɛlɩ-kɛ “tɔm mʋyaa se patayɩ ɛyaa.” Ɛyaa tɔɔ nɛ pahaɣ halɩ pɩkazɩ! Maɣzɩ kpem nɛ ŋna: Yesu tɩŋnɩ ɛyaa pazɩ yaa ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa yɔɔ nɛ ɛcalɩ ɛyaa kudokiŋ sakɩyɛ.
(Maatiyee 14:20, 21) Pɔtɔɔ pe-kpeekpe nɛ pɩkazɩ titilee wena yɔ, pokuu-yɛ ɖɔkɩŋ hiu nɛ naalɛ. 21 Mba pɔtɔɔwaa yɔ, pɛkpɛndɩ ɛzɩ [kudokiŋ kagbanzɩ] mbʋ yɔ, patɩkalɩ halaa nɛ piya.
nwtsty, Mat 14:21 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
patɩkalɩ halaa nɛ piya: Maatiyee yeke yɔɔdɩnɩ halaa nɛ piya tɔm alɩwaatʋ ndʋ ɛkɛdaɣ maamaaci kʋnɛ kɩ-tɔm yɔ. Pɩpɩzɩɣ nɛ pɩla se mba patɩŋnɩ maamaaci kʋnɛ kɩ-yɔɔ nɛ paha-wɛ tɔɔnaɣ yɔ, patakɩ 15000.
w13 1/7 15 § 1
Patɩŋnɩ ɛyaa pazɩ yɔɔ nɛ pacalɩ ɛyaa sakɩyɛ
Maɣzɩ nɛ ŋna. (Kalɩ Maatiyee 14:14-21.) Pɩkazɩ pazɩ se pɔtɔɔ pɩnaɣ 32 tɛ Paska. Samaɣ nakɛyɛ, ka-taa nɛ abalaa 5000 nɛ pɩtasɩnɩ halaa nɛ piya; pa nɛ Yesu nɛ ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa pɛwɛ lakʋ nakʋyʋ taa Bɛtɩsayidaa cɔlɔ. Bɛtɩsayidaa kaakɛ tɛtʋ cikpetu natʋyʋ nɛ tɩwɛɛ Galilee teŋgu nɛ kɩ-hayo kiŋ.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Maatiyee 15:7-9) Nɔsɩ naalɛ tɩnaa mɩ. Mbʋ yɔɔ nayʋ Izaayii tuu eduuye ɖɩnɛ yɔ se: 8 “Samaɣ kanɛ yɔ kasaŋɩ-m nɔɔ taa yem, piyele nɛ ka-laŋɩyɛ fɛyɩ mɔn-cɔlɔ kaaʋ. 9 Piliziɣ-m kilizaɣ ŋga yɔ, kɛfɛyɩ wazaɣ nɛ pawɩlɩɣ ɛjaɖɛ yɔɔ ɛyaa tɔm yem.’”
nwtsty, Mat 15:7 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Nɔsɩ naalɛ tɩnaa: Kajalaɣ taa lɛ Grɛɛkɩ tɔm piye hy·po·kri·tesʹ yɔɔdaɣ Grɛɛkɩ (nɛ pʋwayɩ Roma) ɛyaa mba palɩɣaɣ lalaa ɛsɩndaa nɛ palakɩ aleɣya nɛ pakpakɩɣ taŋnaa nabɛyɛ nɛ pohuuzuu pɛ-ɛsɩndaa se piyele nɛ pɔ-nɔɔ kʋyɩ yɔ. Pʋwayɩ lɛ palabɩnɩ tɔm piye nɖɩ tʋmɩyɛ nɛ pɔyɔɔdʋʋ ɛyaa mba pɛmɛsɩɣ mbʋ pɛkɛnaa ɖeyi ɖeyi yaa mbʋ pa-lɩmaɣza kɛnaa ɖeyi ɖeyi yɔ pɔ-tɔm. Yesu ya Yuuda Ɛsɔ sɛtʋ ñʋndɩnaa cɩnɛ se “nɔsɩ naalɛ tɩnaa.”—Mat 6:5, 16.
(Maatiyee 15:26) “Ecosi-i se: “Pɩfɛyɩ ɖeu se pakpaɣ piya tɔɔnaɣ nɛ pɛpɛɖɩ hasɩ [cikpesi].”
nwtsty, Mat 15:26 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
piya. . . hasɩ [cikpesi]: Moyizi paɣtʋ taa lɛ, hasɩ kaakɛ kpɩna wena afɛyɩ kele kele yɔ, ɖoŋ ɖoŋ masɩ yɔɔdʋʋ hasɩ tɔm lɛ, pɩkɛ nimtu tɔm na. (Lev 11:27; Mat 7:6; Fil 3:2; Natʋ 22:15) Ɛlɛ Maarkɩ (7:27) nɛ Maatiyee pɔyɔɔdaɣ Yesu kɛdaɣ kanɛ kɔ-tɔm lɛ, pama tɔm piye “haɣ cikpelaɣ” yaa “ɖɩɣa haɣ” na se pɩla nɛ kpaɣʋ nɛ kɛzʋʋ mbʋ pɩtaakɛnɩ tʋtʋ. Yesu kpaɣʋ Izrayɛɛlɩ piya nɛ ɛmaɣzɩnɩ “piya” nɛ ɛkpaɣ mba patɩkɛ Izrayɛɛlɩ piya yɔ nɛ ɛmaɣzɩnɩ “hasɩ cikpesi” yɔ, ɛñɩnaɣ se ɛwɩlɩ mba pɩwɛɛ se pasɩɩ kajalaɣ ɖeɖe yɔ. Ye piya nɛ hasɩ pɛwɛ ɖɩɣa nakɛyɛ taa yɔ, piya pasɩɣ kajalaɣ ɖeɖe.
Bibl kalʋʋ
(Maatiyee 15:1-20) Takayɩsɩ mayaa nɛ Farɩsɩ mba lɩnɩ Yeruzalɛm nɛ powolo Yesu cɔlɔ mbʋ yɔ se: 2 “Pɩlabɩ ɛzɩma nɛ ñɔ-tɔmmʋyaa wɛɛkɩɣ sɔsaa paɣtʋ? Paasaŋɩɣ nɛ pʋcɔ pɔtɔkɩ?” 3 Ɛpɔzɩ-wɛ se: “Piyele mɩ yɔ, pɩlabɩ ɛzɩma nɛ ɩwɛɛkɩɣ Ɛsɔ paɣtʋ mɩ-tɛ sɔsaa tɔm yɔɔ? 4 Ɛsɔ yɔɔdaa se: Sɩnɩ ña-caa nɛ ño-ɖoo nɛ weyi ɛlɔ ɛ-caa, yaa e-ɖoo yɔɔ nɔɔ lɛ, pakʋ-ɩ nɛ ɛsɩ. 5 Piyele mɩtɔŋ se: Paa weyi ɛtɔm ɛ-caa yaa e-ɖoo se: Ñɩm mbʋ mankpakɩɣ se mansɩnɩ-ŋ yɔ, malabɩ-pʋ Ɛsɔ kʋjɔʋ kɔyɔ, 6 Ɛsɔ paɣtʋ ɛɛtasɩɣ-ɩ cɛyʋʋ se ɛsɩnɩ ɛ-caa nɛ e-ɖoo. Mbʋ lɛ ɩkʋʋ Ɛsɔ paɣtʋ nɛ mɩ-sɔsaa tɔm. 7 Nɔsɩ naalɛ tɩnaa mɩ. Mbʋ yɔɔ nayʋ Izaayii tuu eduuye ɖɩnɛ yɔ se: 8 “Samaɣ kanɛ yɔ kasaŋɩ-m nɔɔ taa yem, piyele nɛ ka-laŋɩyɛ fɛyɩ mɔn-cɔlɔ kaaʋ. 9 Peliziɣ-m kilizaɣ ŋga yɔ, kɛfɛyɩ wazaɣ nɛ pawɩlɩɣ ɛjaɖɛ yɔɔ ɛyaa tɔm yem.” 10 Pʋwayɩ lɛ, eheyi samaɣ se kɔñɔtɩnɩ-ɩ, mbʋ se: “Iwelisi nɛ ɩnɩɩ! 11 Pɩtɩkɛ mbʋ pɩsʋʋ ɛyʋ nɔɔ taa yɔ, mbʋ pipisiɣni-i, ɛlɛ mbʋ pɩlɩɣnɩ ɛ-nɔɔ taa yɔ mbʋ pipisiɣni-i.” 12 Ðɩnɛ lɛ tɔmmʋyaa wolo ɛ-cɔlɔ mbʋ se: “Ŋnawa se Farɩsɩ mba nɩ tɔm ndʋ mbʋ lɛ, pɩcɔzɩ-wɛ kii?” 13 Mbʋ ecosi-wɛ se: “Tɩʋ ŋgʋ ɛsɔdaa man-Caa tɩsɔɔ-kʋ yɔ, pakaɣ-kʋ kpɛzʋʋ. 14 Iyele-wɛ, pɛkɛ yʋlʋmaa mba pɔhɔŋ yʋlʋmaa lalaa yɔ, ɛlɛ ye yʋlʋm lɛlʋ ɛhɔŋ lɛlʋ yɔ, pa-naalɛ pɔtɔlʋʋ pɔʋ taa.” 15 Pɩyɛɛrɩ pɔzɩ-ɩ se: “Lɩzɩ-ɖʋ eduuye nɖɩ ɖɩ-tɔbʋʋ.” 16 Yesu cosi-i se: “Ɛzɩ mɩ ɖɔɖɔ ɩfɛyɩnɩ lɔŋ halɩ nɛ sɔnɔ? 17 Ɩɩsɩŋ pʋ-tɔbʋʋ se pɩtɩŋa mbʋ pɩsʋʋ nɔɔ taa yɔ, pitiki ɛyʋ lotu taa nɛ pʋwayɩ lɛ, powokini pɔlɔ awayɩ mɛsaɣ tɛɛ, 18 mbʋ pɩlɩnɩ nɔɔ taa yɔ, pɩlɩnɩ laŋɩyɛ taa, mbʋ pisiɣni ɛyʋ. 19 Mbʋ pʋyɔɔ yɔ laŋɩyɛ taa maɣzɩm kɩdɛkɛdɩm lɩɣna: ɛyʋ kʋʋ, acɛyɛ, mɩlɩm, cɛtɩm, hɩɖɛ wɛɛkʋʋ. 20 Mbʋ pipisiɣ ɛyʋ lɛ lɛ. Piyele ɛyʋ tɔkʋʋ nɛ azuluma yɔ, piipisiɣ-i.
19-25 FÉVRIER
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | MAATIYEE 16-17
“A-lɩmaɣza ŋwɛna?”
(Maatiyee 16:21, 22) Pɩkpaɣʋ nɛ puwiye yɔ Yesu paɣzɩ heyuu ɛ-tɔm mʋyaa se pɩwɛɛnɩ-ɩ se ɛɖɛɛ ewolo Yeruzalɛm nɛ ɛnɩɩ siziŋ peeɖe pɩdɩɩfɛyɩ sɔsaa, layaa nɛ takayɩsɩ mayaa nesi tɛɛ, nɛ pakʋ-ɩ nɛ ɛsɩ nɛ efe tozo wiye. 22 Pɩyɛɛrɩ kpaɣ-ɩ nɛ ɛkɛzɩ-ɩ kɩjaʋ nɛ ɛkalɩ-ɩ se: “Kɩbaɣlʋ, Ɛsɔ ɛɖaŋ ñɔ-yɔɔ. Aayɩ, pɩɩkaɣ-ŋ labʋ mbʋ!”
w07 15/2 16 § 17
Walaa, ɩtɩlɩ se Krɩstʋ kɛnɩ ñʋʋdʋ
17 Kɩyakʋ nakʋyʋ wiye, Yesu heyi ɛ-apostoloowaa se pɩwɛɛ se ɛkpa Yeruzalɛm, nɛ ɛnɩɩ siziŋ “sɔsaa, layaa nɛ takayɩsɩ mayaa nesi tɛɛ, nɛ pakʋ-ɩ nɛ ɛsɩ nɛ efe tozo wiye.” Peeɖe Pɩyɛɛrɩ heyi-i se: “Kɩbaɣlʋ, Ɛsɔ ɛɖaŋ ñɔ-yɔɔ. Aayɩ, pɩɩkaɣ-ŋ labʋ mbʋ!” Pɩnaɣ kaɣlaa se Pɩyɛɛrɩ lɩmaɣza taatʋʋzɩ. Pɩɩwɛɛ se pɔñɔɔzɩ-yɛ. Peeɖe Yesu heyi-i se: “Ðɛɛ mɔ-yɔɔ, Sataŋ, ŋkaɣdɩɣ-m ma-nʋmɔʋ taa, ña-maɣzɩm tɩkɛ Ɛsɔ mbʋ, ɛlɛ ɛyaa mbʋ!”—Maatiyee 16:21-23.
(Maatiyee 16:23) Ɛlɛ ekisini ɛ-yɔɔ mbʋ yɔ se: “Ðɛɛ mɔ-yɔɔ, Sataŋ, ŋkaɣdɩɣ-m ma-nʋmɔʋ taa, ña-maɣzɩm tɩkɛ Ɛsɔ mbʋ, ɛlɛ ɛyaa mbʋ!”
w15 1/5 13 § 16-17
Ɩɖaŋ mɩ-tɩ yɔɔ: Sataŋ ñɩnɩɣ se ɛtɔɔ-mɩ
16 Halɩ Sataŋ pɩzɩɣ ɖɔɖɔ nɛ epeɣzi Yehowa sɛyaa mba pɛwɛ kpekpeka yɔ. Maɣzɩ nɛ ŋna mbʋ pɩlaba alɩwaatʋ ndʋ Yesu heyi ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa se pakaɣ-ɩ kpaʋ nɛ pakʋ-ɩ yɔ. Pɩyɛɛrɩ kaasɔɔlɩ Yesu, pʋyɔɔ ɛkɛzɩ-ɩ kɩjaʋ nɛ eheyi-i se: “Kɩbaɣlʋ, Ɛsɔ ɛɖaŋ ñɔ-yɔɔ. Aayɩ pɩɩkaɣ-ŋ labʋ mbʋ!” Peeɖe Yesu cosi Pɩyɛɛrɩ kpayɩ se: “Ðɛɛ mɔ-yɔɔ Sataŋ.” (Mat. 16:22, 23) Ɛbɛ yɔɔ Yesu ya Pɩyɛɛrɩ se “Sataŋ”? Mbʋ pʋyɔɔ yɔɔ, Yesu kaana mbʋ pɩcaɣ labʋ yɔ. Pɩkazɩ pazɩ lɛ, Yesu kaɣ sɩbʋ se ɛhɛyɩ ɛyaa kɩwɛɛkɩm yɔɔ nɛ ɛwɩlɩ se Sataŋ kɛ cɛtɩyʋ. Pɩɩkɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-tɔm cɛyɩ siŋŋ ɛyaa wezuu caɣʋ taa yɔ, pɩtaakɛ alɩwaatʋ ndʋ pɩwɛɛ se Yesu ɛhɛndɩnɩ ɛ-tɩ. Ɛlɛ Sataŋ ñɩnaɣ se Yesu ɛhɛndɩnɩ ɛ-tɩ nɛ pɩsa nɛ ɛtɔlɩ ɛ-kpaca taa.
17 Ðɩwɛ ɛjaɖɛ ɖɩnɛ ɖɩ-kɛdɛzaɣ kɩyakɩŋ taa, nɛ pʋyɔɔ lɛ ɖa ɖɔɖɔ ɖɩkatɩɣ alɩwaatʋ kaɖɛ ñɩndʋ. Sataŋ ñɩnɩɣ se ɖɩhɛndɩnɩ ɖa-tɩ, pʋ-tɔbʋʋ lɛ se ɖɩka ɖa-ñʋʋ nɛ ɛjaɖɛ yɔɔ ñɩm ñɩnʋʋ. Ɛñɩnɩɣ se ɖɩtaacaɣnɩ ɖɛ-ɛsa nɛ ɖɩsɔɔ se Yehowa kɩyakʋ sɔsɔʋ ñɔtaa. Ðitaayele kpa nɛ lɩmaɣza ana añɔ ɖa-laŋɩyɛ taa. Ɛlɛ ‘ɖɩɖaŋ ɖa-tɩ yɔɔ.’ (Mat. 24:42) Ðitaayele kpa nɛ Sataŋ cɛtɩ-ɖʋ se ɛjaɖɛ tɛm tɩñɔtɩ yaa ɛjaɖɛ ɛɛkaɣ tɛm wiɖiyi.
(Maatiyee 16:24) “Ðɩnɛ ɛlɛ Yesu heyi ɛ-tɔmmʋyaa se: “Ye weyi ɛsɔɔlɩ ma-wayɩ tɩŋʋʋ lɛ, ekizi ɛ-tɩ, ɛkpaɣ [ɛ-nazɩm sizika] nɛ ɛtɩŋ ma-wayɩ.”
w06 1/4 23 § 9
‘Iwolo nɛ ɩla ɛyaa tɔmkpɛlɩkɩyaa, ɩmɩyɩsɩ-wɛ lɩm’
9 Ye ɛyʋ ɛñɩnɩɣ se ɛtɩŋ Yesu kɩɖaʋ nɛ ɛla Ɛsɔ sɔɔlɩm yɔ, ɛbɛ pɩwɛɛ se ɛla? Yesu heyi ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa se: “Ye weyi ɛsɔɔlɩ ma-wayɩ tɩŋʋʋ lɛ, ekizi ɛ-tɩ, ɛkpaɣ [ɛ-nazɩm sizika] nɛ ɛtɩŋ ma-wayɩ.” (Maatiyee 16:24) Mayaɣ kanɛ ka-taa Yesu yɔɔdɩ mbʋ pɩmʋnaa se ɖɩla yɔ, pɩ-taa naadozo tɔm. Kajalaɣ lɛ, pɩwɛɛ se ‘ɖikizi’ ɖa-tɩ. Pʋ-tɔbʋʋ lɛ se ɖikizi mbʋ ɖɩsɔɔlaa yɔ nɛ ɖitisi nɛ ɖɩɖɔŋ Ɛsɔ lɔŋ tasʋʋ nɛ ɛ-nʋmɔʋ pa-taa. Nabʋlɛ, Yesu alɩwaatʋ taa lɛ, nazɩm sizika kaakɛnɩ fɛyɛ nɛ kʋñɔŋ pʋyʋ. Ða Krɩstʋ mba ɖitisiɣ se ɖɩtɔɔ kʋñɔŋ tɔm kɩbandʋ susuu yɔɔ. (2 Timootee 1:8) Paa ɛjaɖɛ yɔɔ ɛyaa iwoŋuu-ɖʋ yaa pakʋʋ ɖɔ-tɔm yɔ, ɛzɩ Krɩstʋ yɔ, ‘ɖiniŋ fɛyɛ’ nɛ ɖa-taa wɛɛ leleŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖɔ-tɔm kɛdɩnɩ Ɛsɔ. (Ebree 12:2) Kɛdɛzaɣ lɛ, ɖɩtɩŋɩɣ Yesu wayɩ tam.—Keɣa 72:26; 118:44; 144:2.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Maatiyee 16:18) Piyele nɛ ma yɔ, meheyiɣ-ŋ se: Ñɛkɛnɩ Pɩyɛɛrɩ nɛ kaaʋ kʋnɛ kɩ-yɔɔ mankaɣ mɛ-ɛgbɛyɛ caɣzʋʋ nɛ miŋ sɔsɔŋ ɩɩkaɣ-ɖɩ pɩzʋʋ.
nwtsty, Mat 16:18 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Ñɛkɛnɩ Pɩyɛɛrɩ nɛ kaaʋ kʋnɛ kɩ-yɔɔ: Grɛɛkɩ tɔm piye peʹtros tɔbʋʋ lɛ se “kaaʋ hɔɔlaɣ, pɩyɛ.” Cɩnɛ lɛ, ɖɩkɛnɩ ɛyʋ maɣmaɣ hɩɖɛ (Pɩyɛɛrɩ), Grɛɛkɩ hɩɖɛ nɖɩ Yesu ha Siimɔɔ. (Yoh 1:42) Pɛɖɛzɩɣ Grɛɛkɩ tɔm piye nɖɩ se “kaaʋ,” nɛ pɩpɩzɩɣ nɛ pɩkɛ tigiɖe, pɩyɛ yaa kaaʋ. Palabɩnɩ tɔm piye nɖɩ tʋmɩyɛ ɖɔɖɔ masɩ sɩnɛ sɩ-taa: Mat 7:24, 25; 27:60; Luka 6:48; 8:6; Roma 9:33; 1Kɔr 10:4; 1Pɩy 2:8. Pɩyɛɛrɩ taamaɣzɩ se ɛkɛ kaaʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ Yesu kaɣ maʋ ɛ-ɛgbɛyɛ yɔ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛma 1Pɩy 2:4-8 taa se Yesu kɛnɩ “tigiɖe kaaʋ” nɖɩ Ɛsɔ maɣmaɣ lɩzaa yɔ. Apostoloo Pɔɔlɩ ɖɔɖɔ yɔɔdaa se Yesu kɛnɩ “tigiɖe” nɛ ‘fezuu taa kaaʋ.’ (1Kɔr 3:11; 10:4) Ye mbʋ, Yesu kaawɛɛ nɛ ɛlɛɣzɩɣ tɔm pee lona na. Toovenim taa lɛ ɛñɩnaɣ ɛyɔɔdɩ se: “Ña weyi mayawa se Pɩyɛɛrɩ yaa Kaaʋ Hɔɔlaɣ yɔ, ŋpɩzaa nɛ ŋtɩlɩ weyi ɛkɛnɩ Krɩstʋ keekee, “kaaʋ kʋnɛ;” Krɩstʋ weyi ɛkaɣ kɛʋ ɛgbɛyɛ tigiɖe yɔ.’
ɛgbɛyɛ: Cɩnɛ pacalɩ maʋ Grɛɛkɩ tɔm piye ek·kle·siʹa. Palɩzɩ-ɖɩ nɛ tɔm piye ek, (ɖɩ-tɔbʋʋ lɛ se “awayɩ”), nɛ ka·leʹo (ɖɩɖɩ tɔbʋʋ lɛ se “yaʋ”). Pɩkɛ ɛyaa samaɣ ŋga pekpeɣlaa yaa payawa se pɔkɔɔ nɛ pala tʋmɩyɛ naɖɩyɛ yɔ. (Cɔnɩ tɔm Pee Sɔsɔna taa.) Hɔɔlʋʋ kʋnɛ kɩ-taa, Yesu wɛɛ nɛ ɛyɔɔdʋʋ se pakaɣ sɩʋ Krɩstʋ mba ɛgbɛyɛ, ɖɩ-taa nɛ patam numwaa, paba ñɛkɛ “wezuu pɛɛ” nɛ pamaɣ-wɛ se pɛkɛ “fezuu kuduyuu.” (1Pɩy 2:4, 5) Palabɩnɩ Grɛɛkɩ tɔm piye ɖɩnɛ tʋmɩyɛ ɖoŋ ɖoŋ Septante taa nɛ pɛɖɛzɩnɩ Ebree tɔm piye “ɛgbɛyɛ,” ɖɩɖɩ ñɔyɔɔdʋʋ Ɛsɔ samaɣ tɩŋa tɔm na. (Wp 23:3; 31:30) Tʋma 7:38 taa, paya Izrayɛɛlɩ piya nzɩ sɩɩlɩnɩ Ejipiti yɔ sɩ-tɩŋa se “ɛgbɛyɛ.” Mbʋ ɖɔɖɔ Krɩstʋ ñɩma mba palɩzɩ-wɛ nɛ “cɩkpɛndʋʋ tɛɛ” nɛ “ɛjaɖɛ yɔɔ” yɔ, papɩsɩ “Ɛsɔ ɛgbɛyɛ.”—1Pɩy 2:9; Yoh 15:19; 1Kɔr 1:2.
(Maatiyee 16:19) Mankaɣ-ŋ cɛlʋʋ ɛsɔdaa Kewiyaɣ ñɩma nɛ ŋhɔkʋʋ mbʋ tataa yɔ, pakaɣ-pʋ hɔkʋʋ ɛsɔdaa, nɛ ŋheɖiɣ mbʋ tataa yɔ, pakaɣ-pʋ ɖɔɖɔ heɖuu ɛsɔdaa.”
nwtsty, Mat 16:18 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
ɛsɔdaa Kewiyaɣ ñɩma: Bibl taa lɛ, ye pɛcɛlɩ ɛyaa nabɛyɛ ñɩma maɣmaɣ yaa kɩɖaʋ ñɩma yɔ, pɩwɩlɩɣ se paaha-wɛ ɖoŋ nɩɩyɩ. (3 Awiya 9:26, 27; Izaayii 22:20-22) Mbʋ yebina nɛ pɩkɔm pʋwayɩ lɛ, “ñɩmɩyɛ” kɔɔ nɛ ɖɩpɩsɩ mbʋ pɩsɩŋnɩ ɖoŋ yaa sʋʋtʋ yɔ. Pɩyɛɛrɩ kpaɣ “ñɩma” wena pɛcɛlɩ-ɩ yɔ nɛ ɛtʋlɩnɩ Yuuda mba (Tʋma 2:22-41), Samaarɩɩ mba (Tʋma 8:14-17), nɛ sɩɩnaa layaa (Tʋma 10:34-38) nɔnɔɔ se pamʋ Ɛsɔ fezuu kiɖeɖeu nɛ pɛwɛɛnɩ lidaʋ se pakaɣ sʋʋ ɛsɔdaa Kewiyaɣ taa.
Bibl kalʋʋ:
(Maatiyee 16:1-20) Farɩsɩ mba nɛ Saduki mba ñɔtɩ pa-tɩ se patakɩ-ɩ nɛ pana, pɔpɔzɩ-ɩ hama lakasɩ nasɩyɩ nɛ ɛsɔdaa kiŋ 2 Ecosi-wɛ se: “Ðanaɣ lɛ, ɩtɔŋ se: pɩkaɣ labʋ ñamm ɛsɔdaa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛsɔdaa sɛ cɩɩɩ ɛzɩ miŋ yɔ; 3 nɛ kifeŋ tanaŋ tɛɛ pʋzʋ pʋzʋ lɛ, se sɔnɔ pɩɩlakɩ ɖeu, cɩkpɛndʋʋ wɛ kpuzuyee ɛsɔdaa. Mbʋ lɛ, ɩsɩm ɛsɔdaa wɛtʋ tɔbʋʋ camɩyɛ, nɛ ɩɩsɩŋ alɩwaatʋ kawɩlɩsɩ tɔbʋʋ. 4 Kpanɖaʋ kɩdɛkɛdʋʋ nɛ acɛyɛ tʋ! kɩñɩnɩɣ kawɩlaɣ nakɛyɛ nɛ Yoonaa kawɩlaɣ pakaɣ-wɛ wɩlʋʋ. Ɛkam-wɛ peeɖe nɛ ɛcaŋ ɛɖɛɛ. 5 Pɛtɛzaɣ kidiiliŋ lɛɛkʋ yɔɔ lɛ, ɛ-tɔmmʋyaa sɔ kpɔnʋnaa yɔɔ. 6 Ðɩnɛ lɛ Yesu heyi-wɛ se: “Ikuli ɛsa nɛ ɩɖaŋ mɩ-tɩ nɛ Farɩsɩ mba nɛ Saduki mba tɛ tɛɣlɩm. 7 Nɛ paba ñahʋʋ pa-taa se: “Ɛzɩ ɖɩtɩkpaɣ kpɔnʋnaa yɔɔ.” 8 Ɛlɛ tɛm pa-lɩmaɣza sɩm nɛ eheyi-wɛ se: “Tisuu ññɩɩ tɩnaa mɩ, pɩlabɩ ɛzɩma nɛ ɩhʋʋ mɩ-taa se ɩtɩkpaɣ kpɔnʋnaa? 9 Ɩɩnɩɣ pʋ-tɔbʋʋ ɖɔɖɔ? Ɩɩtɔzʋʋ ɛyaa akpaba naanʋwa tɔɔ kpɔnʋ ŋgʋ yɔ kɩ-yɔɔ, nɛ titilee ɖɔkɩŋ ɛzɩma ikuwa? 10 Nɛ ɛyaa akpaba naanza tɔɔ kpɔnʋnaa lʋbɛ mba ɖɔɖɔ yɔ, nɛ ɖɔkɩŋ ɛzɩma ikuu titilee? 11 Ɩɩnɩɣ pʋ-tɔbʋʋ se pɩtɩkɛ kpɔnʋnaa tɔm mɔyɔɔdaa? Ma se ɩɖaŋ mɩ-tɩ nɛ Farɩsɩ mba nɛ Saduki mba nɔsɩ naalɛ lakasɩ.” 12 Ðɩnɛ lɛ panɩɩ pʋ-tɔbʋʋ se eheyiɣ-wɛ se paɖaŋ pa-tɩ, pɩtɩkɛ nɛ kɔyɛ nɖɩ palakɩna kpɔnʋ yɔ, ɛlɛ nɛ Farɩsɩ mba nɛ Saduki mba pawɩlɩɣ ndʋ yɔ. 13 Yesu wobi Sezaaree Filiipu tɛ tɛtʋ taa nɛ ɛpɔzʋʋ ɛ-tɔmmʋyaa se: “Ɛyaa tɔŋ se Ɛyʋ Pɩyalʋ kɛ anɩ?” 14 Papa cosi-i se: “Nabɛyɛ se Yohanɛɛsɩ Lɩm sɔyʋ; nabɛyɛ se Elii; lalaa se Yereemii, yaa nayaa taa nɔɔyʋ.” 15 Yesu se: “Mɩ-maɣmaɣ yɔ, ɩtɔŋ se mɛnkɛ anɩ?” 16 Siimeyɔɔ Pɩyɛɛrɩ cɔ ɛ-nɔɔ yɔɔ se: “Ñɛkɛnɩ Krɩstʋ Ɛsɔ ɛsadʋ Pɩyalʋ.” 17 Yesu cosi-i se: “Ŋnɩ leleŋ, Siimɔɔ, Yoonaa pɩyalʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ pɩtɩkɛ tomnaɣ nɛ calɩm pawɩlɩnɩ-ŋ tɔm ndʋ, ɛlɛ man-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ, ɛnʋ ɛwɩlɩnɩ-ŋ tʋ. 18 Piyele nɛ ma yɔ, meheyiɣ-ŋ se: Ñɛkɛnɩ kaaʋ nɛ kaaʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ mankaɣ me-Cejewiye caɣzʋʋ nɛ miŋ sɔsɔŋ ɩɩkaɣ-ɖɩ pɩzʋʋ. 19 Mankaɣ-ŋ cɛlʋʋ ɛsɔdaa Kewiyaɣ ñɩma nɛ ŋhɔkʋʋ mbʋ tataa yɔ, pakaɣ-pʋ hɔkʋʋ ɛsɔdaa, nɛ ŋheɖiɣ mbʋ tataa yɔ, pakaɣ-pʋ ɖɔɖɔ heɖuu ɛsɔdaa.” 20 Nɛ ɛpaɣ ɛ-tɔmmʋyaa se pataaheyi nɔɔyʋ se ɛkɛ Krɩstʋ.
26 FÉVRIER–4 MARS
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | MAATIYEE 18-19
“Ñaɣ pana nɛ ŋtaala nɛ pituuli ña-maɣmaɣ yaa lalaa”
(Maatiyee 18:6, 7) Weyi ɛwɩlɩ ajamaa mba petisiɣ mɔ-yɔɔ yɔ kɩwɛɛkɩm nʋmɔʋ kɔyɔ, pɩwɛɛ se pahʋyɩ namɩyɛ, nɖɩ kpaŋasɩ cɔzʋʋ yɔ pɔʋ nɛ pɛlɛɛ e-liu tɛɛ, nɛ paɖʋzɩ-ɩ teŋgu taa. 7 Ɛjaɖɛ ɛɖaŋ ɖɩ-tɩ nɛ kɩwɛɛkɩm nʋmɔʋ wɩlʋʋ! Pɩwɛɛ se nʋmɔŋ kɩdɛkɛdɩŋ wɩlʋʋ ɛwɛɛ, pɩtɛ lɛ, ɛyʋ weyi pɩtɩŋɩɣnɩ ɛ-yɔɔ se pɩkɔɔ yɔ, eleba!”
nwtsty, Mat 18:6, 7 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
namɩyɛ nɖɩ kpaŋasɩ cɔzʋʋ yɔ: Yaa “namɩyɛ sɔsɔɖɛ.” Grɛɛkɩ taa lɛ, “Kpaŋaɣ namɩyɛ.” Nama ana awalaa ɛzɩ 1,2 piwolo 1,5 m mbʋ yɔ. Aawɛ yuŋ kpem nɛ pʋyɔɔ lɛ, pɩɩwɛɛ se kpaŋaɣ nakɛyɛ ɛcɔzɩnɩ-yɛ.
Pɛɛ kutuula: Grɛɛkɩ taa kajalaɣ tɔm piye skanʹda·lon, nɖɩ pɛɖɛzɩ cɩnɛ se “pɩyɛ kutuuliye” yɔ, ɖɩɩkɛ kpaca, nabɛyɛ maɣzɩɣ se pɩɩkɛ kpaca taa ɖaʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ paɖʋʋ tɔɔnaɣ yaa nandʋ se pakpanɩ nabʋyʋ yɔ. Pʋwayɩ ɖɩkɔm nɛ ɖɩpɩsɩ mbʋ payɩ pɩpɩzɩɣ piyele nɛ pituuli ɛyʋ yaa ɛtɔlɩ yɔ. Ye mbʋ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɔ se pɩkɛnɩ lakasɩ yaa wɛtʋ ndʋ tɩpɩzɩɣ tiyele nɛ ɛyʋ nɔɔyʋ kpaɣ nʋmɔʋ kɩdɛkɛdʋʋ, yaa putuli-i yaa eyele fezuu kɩbaŋʋ caɣʋ yɔ. Mat 18:8, 9 taa, lakayaɣ ŋga pɛɖɛzaa se “yeki se putuuli” yɔ, papɩzɩɣ nɛ patasɩ-kɛ ɖɛzʋʋ se ɛpɩsɩ kpaca, etuzuu se pala kɩwɛɛkɩm.”
nwtsty, multimédia
Namɩyɛ
Panaŋaɣ tɔɔnasɩ nama yɔɔ nɛ asɩɣaɣna se pañazɩ oliivi pee nɛ num lɩɩ. Naayɛ taapaɣlɩ sakɩyɛ, nɛ papɩzaɣ se pɔcɔzɩ-yɛ nɛ nesi, ɛlɛ lɛɛna ñapaɣlaa kpem nɛ pɩɩwɛɛ se kpɩnɛ naɖɩyɛ ɛcɔzɩnɩ-yɛ. Pɩtɩla nama sɔsɔna ana a-taa naɖɩyɛ Filisti mba kaaheyi Samsɔɔ se ɛcɔzɩ. (Th 16:21) Nama wena kpɩna cɔzʋʋ yɔ, aatɔyɩ Izrayɛɛlɩ ɛjaɖɛ taa, ɛlɛ aatɔyɩ Roma kewiyaɣ kpeekpe taa ɖɔɖɔ.
Pɩ-yɔɔ nɛ pɩ-tɛɛ nama
Ðɩɣa kpɩnɛ naɖɩyɛ ɛzɩ kpaŋaɣ cɔzaɣnɩ pɩ-yɔɔ namɩyɛ ɛzɩ nɖɩ palɩzɩ cɩnɛ yɔ. Nama ana asɩɣana se panaŋ tɔɔnasɩ pee naayɛ yaa oliivi pee. Pɩ-yɔɔ namɩyɛ pɩzɩɣ nɛ ɖɩwalɩ ɛzɩ 1,5 m mbʋ yɔ nɛ pɔcɔzaɣ-ɖɩ pɩ-tɛɛ namɩyɛ naɖɩyɛ yɔɔ; nɛ ɖɩɖɩ ñaapaɣlaa kpem nɛ pɩkɩlɩ.
(Maatiyee 18:8, 9) “Ye ñe-nesi yaa ña-naatalʋʋ ɛwɩlɩɣ-ŋ kɩdɛkɛdɩm nʋmɔʋ kɔyɔ, sɛtɩ-wɛ nɛ ŋlɔ poliŋ: pɩkɩlɩ-ŋ weewee se ŋsʋʋ fezuu caɣ taa nɛ nesi kʋyʋmaɣ yaa nɩŋgbaditiluu, ɛzɩ ña nɛ ñe-nesi naalɛ yaa ña-nɩŋgbanzɩ naalɛ nɛ ŋtɔlɩ miŋ sɔsɔŋ taa yɔ. 9 Ye ñɛ-ɛsa ɛwɩlɩɣ-ŋ kɩdɛkɛdɩm nʋmɔʋ kɔyɔ, sɛtɩ-ɖɩ nɛ ŋlɔ ɖooo poliŋ, pɩkɩlɩ-ŋ ɖeu se ŋsʋʋ fezuu taa nɛ ɛsɩyɛ kpɩyʋʋ, ɛzɩ ña nɛ ñɛ-ɛsa naalɛ nɛ ŋtɔlɩ [Gehena] taa yɔ.”
nwtsty, Mat 18:9 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Gehena: Ebree tɔm pee geh hin·nomʹ taa palɩzɩnɩ tɔm piye ɖɩnɛ nɛ ɖɩ-tɔbʋʋ lɛ se “Hinɔɔm pʋʋ hɛɛŋa,” kaka ñaawɛ Yeruzalɛm kɩbɩnʋʋ wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ nɛ hadɛ kiŋ. (Cɔnɩ sgd, hɔɔlʋʋ 16-A, anjaʋ « Jérusalem et ses environs ») Yesu alɩwaatʋ taa lɛ, pʋʋ hɛɛŋa ŋga kaapɩsɩ momoɖe sɔsɔɖɛ naɖɩyɛ nɛ pañaɣzɩɣ wondu ɖɩ-taa; ye mbʋ pɩɩmʋnaa se Gehena ɛsɩŋnɩ kpaagbaa ɖɩzʋʋ.
nwtsty, tɔm pee sɔsɔna
Gehena
Lone nɖɩ payaɣ Grɛɛkɩ taa se Hinɔɔm yɔ, ɖɩɩwɛ pʋʋ hɛɛŋa ŋga kaawɛ Yeruzalɛm kɩbɩnʋʋ wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ nɛ hadɛ kiŋ taa yɔ. (Yer 7:31) Natʋ tɔm natʋyʋ kaayɔɔdaa se pɩkaɣ kɛʋ lone nɖɩ ɖɩ-taa pakaɣ ñaɣzʋʋ sɩɖaa tomnasɩ yɔ. (Yer 7:32; 19:6) Nabʋyʋ ɛɛwɩlɩɣ se pɛpɛɖɩɣ kpɩna yaa ɛyaa nɛ pɛ-ɛsa Gehena taa se panazɩ-wɛ. Ye mbʋ lone nɖɩ ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩsɩŋnɩ lone nɖɩ ɖɩ-taa pakaɣ nazʋʋ ɛyaa kalɩzasɩ miŋ maatɛŋ taa yɔ. Ɛlɛ, Yesu kaaheyi ɛ-tɔm kpɛlɩkɩyaa Gehena tɔm se ɛwɩlɩ se ɛyaa nabɛyɛ kaɣ hiɣu “sɩm naalɛ ñɩmbʋ” nɩŋgbaaŋ hɔm, pʋ-tɔbʋʋ lɛ se kpaagbaa ɖɩzʋʋ yaa pamʋʋzʋʋ-wɛ.—Natʋ 20:14; Mat 5:22; 10:28.
(Maatiyee 18:10) “Ɩɖaŋ mɩ-tɩ nɛ itaani piya ajamaa taa nɔɔyʋ: meheyiɣ-mɩ se si-tiyiyaa [cɔŋnɩ] man-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ ɛ-ɛsɩndaa.”
nwtsty, Mat 18:10 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
cɔŋnɩ man-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ ɛ-ɛsɩndaa tam: Yaa “powoki man-Caa cɔlɔ.” Mbʋ pʋyɔɔ yɔ, pɛwɛnɩ waɖɛ se powolo nɛ pana Ɛsɔ ɛsɩndaa maɣmaɣ, fezuu taa ɛyaa yeke wɛnɩnɩ waɖɛ se pana Ɛsɔ ɛsɩndaa.—Ejl 33:20.
w10 1/11 16
Ðoŋ weyi feziŋ wɛnɩ ɖɔ-yɔɔ?
Yesu wɩlaa se paɖʋ tiyiyaa tʋmɩyɛ se pɔcɔnɩ Ɛsɔ sɛyaa fezuu taa wɛtʋ yɔɔ. Pʋyɔɔ alɩwaatʋ ndʋ Yesu pakaɣ ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa se pataayele nɛ pituuli lalaa lɛ, ɛyɔɔdaa se “Ɩɖaŋ mɩ-tɩ nɛ itaani piya ajamaa taa nɔɔyʋ: meheyiɣ-mɩ se si-tiyiyaa [cɔŋnɩ] man-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ ɛ-ɛsɩndaa.” (Mat 18:10) Yesu taañɩnɩɣ yɔɔdʋʋ se kokoko lɛ, paa Ɛsɔ sɛyʋ weyi lɛ, ɛwɛnɩ tiyiyu nɔɔyʋ nɛ ɛcɔŋnɩ ɛ-yɔɔ. Ɛlɛ Yesu ñɩnaɣ yɔɔdʋʋ se Ɛsɔ tiyiyaa mba pɛwɛ Ɛsɔ cɔlɔ kpam nɛ pa nɛ ɩ palakɩ tʋmɩyɛ yɔ, pamaɣzɩɣ Krɩstʋ ɛgbɛyɛ yɔɔ.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Maatiyee 18:21, 22) “Ðɩnɛ ɛlɛ, Pɩyɛɛrɩ ñɔtɩnɩ-ɩ nɛ ɛpɔzɩ-ɩ se: “Kɩbaɣlʋ, ye mon-koobu ɛɖʋ-m ɖɩwɩzɩyɛ lɛ, menkpeɣ-i tam ɛzɩma? Menkpeɣ-i pɩsɩnɩ tam lʋbɛ?” 22 Yesu cosi-i se: “Maatɔŋ se tam lʋbɛ yeke, ɛlɛ tam lʋbɛ tam hiŋ lʋbɛ.”
nwtsty, Mat 18:22 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
tam lʋbɛ tam hiŋ lʋbɛ: Grɛɛkɩ tɔm loyaɣ tɔbʋʋ pɩzɩɣ nɛ pɩkɛ “70 nɛ 7” (tam 77) yaa “70 tam 7 taa” (tam 490). Tɔm ndʋ tɩ-ɖaɣʋ wɛ Septante taa Kiɖe 4:24 taa. Peeɖe pɛɖɛzɩ Ebree tɔm loyaɣ se “tam 77;” pɩwɩlɩɣ se pɛɖɛzʋʋ cɩnɛ se “tam 77” yɔ, pɩkɛnɩ toovenim. Paa patɩɩnɩ tɩ-taa suwe yɔ, pɔyɔɔdʋʋ akɔnta mayaɣ lʋbɛ tɔm tam sakɩyɛ yɔ, pʋ-tɔbʋʋ lɛ se “tam” yaa “tɩnaɣ fɛyɩ.” Yesu kpaɣʋ Pɩyɛɛrɩ tɛ tam lʋbɛ nɛ ɛkɛzɩ se tam 77 yɔ, ɛñɩnaɣ wɩlʋʋ ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa se pɩtɩmʋna se paɖʋ tɩnaɣ nakɛyɛ kpaɣʋ nɛ kpeɣu nʋmɔʋ taa. Ɛlɛ Babilɔɔnɩ takayaɣ ŋga payaɣ se Talmud (Yoma 86b) yɔ, kɔtɔm se: “Ye ɛyʋ ɛyʋsɩnɩ lɛlʋ tam kʋyʋm, tam naalɛ yaa tam naadozo yɔ, pekpeɣ-i, ɛlɛ tam naanza ɖeɖe lɛ pataatasɩ-ɩ kpeɣu.”
(Maatiyee 19:7) Pocosi-i se: “Pɩla ɛzɩma nɛ Moyizi ha nʋmɔʋ se paha ɖɔɔnʋʋ takayaɣ halʋ nɛ pɔɖɔɔnɩ-ɩ?”
nwtsty, Mat 19:7 yɔɔ kpɛlɩkʋʋ tɔm kɩsɔzɩtʋ
ɖɔɔnʋʋ takayaɣ: Yaa “nesi cɛbʋ takayaɣ.” Peheyi abalʋ weyi ɛñɩnɩɣ se ɛɖɔɔnɩ ɛ-halʋ yɔ se ɛma takayaɣ nakɛyɛ, halɩ pɩwɛɛ se ɛyɔɔdɩnɩ ɛzʋtʋyaa pʋcɔ; ye mbʋ Paɣtʋ haɣ-ɩ alɩwaatʋ se ɛɖaɣnɩ maɣzʋʋ lɩmaɣza wena ɛkpakɩɣ yɔ a-yɔɔ. Paɣtʋ ñɩnaɣ se tɩsɩnɩ abalaa nɛ pataakpedesi se pɛcɛkɩ nesi; tihuuzaɣ halaa yɔɔ ɖɔɖɔ. (Wp 24:1) Ɛlɛ Yesu alɩwaatʋ taa lɛ, Ɛsɔ sɛtʋ ñʋndɩnaa yeba nɛ pɩwɛɛ kɛlɛʋ se ɛyʋ ɛwɛɛnɩ ɖɔɔnʋʋ takayaɣ. Kajalaɣ pɩnzɩ mɩnʋʋ taa caanaʋ taa tɔm taa tazɩyʋ Yosɛɛfʋ, yɔɔdaa se ɛyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛcɛ nesi “paa ɛbɛ ɛtɩɩlaba yɔ (nɛ abalaa pɩzaɣ se pɛwɛnɩ-kɛ kɛlɛʋ).” Yosɛɛfʋ ɛnʋ eekizi ɛ-halʋ ɖɔɖɔ.
nwtsty, multimédia
Ðɔɔnʋʋ takayaɣ
Ðɔɔnʋʋ takayaɣ kanɛ palabɩ-kɛ pɩnaɣ 71 yaa pɩnaɣ 70 taa; pama-kɛ nɛ Arameya kʋnʋŋ taa. Pana-kɛ Wadi Murabbaat tɛ hayo kiŋ, Yudee kañɩmbusuu taa pɔɔ ŋga ka-lɩm sɔwa yɔ ka-taa. Kɔyɔɔdʋʋ se Yuuda mba ñaɖʋʋ pɩnaɣ loɖo ñɩŋga taa, Naksaŋ pɩyalʋ Yosɛɛfʋ kizi Yonataanɩ weyi ɛɛwɛ Masaadaa tɛtʋ taa yɔ ɛ-pɛlɛ Miriyam.
Bibl kalʋʋ
(Maatiyee 18:18-35) “Tʋtʋyɛ taa meheyiɣ-mɩ se mbʋ ɩhɔkɩ tataa cɩnɛ yɔ, pɔhɔkɩ-pʋ ɖɔɖɔ ɛsɔdaa nɛ mbʋ iheɖi tataa cɩnɛ yɔ, peheɖi-pʋ ɖɔɖɔ ɛsɔdaa. 19 Mantasɩɣ-mɩ heyuu se ye mɩ-taa naalɛ ɩkpɛndɩ nɔɔ tataa cɩnɛ se pɔpɔzɩ paa ɛbɛ yɔ, pakaɣ-pʋ naʋ man-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ, ɛ-cɔlɔ. 20 Mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛyaa naalɛ yaa naadozo ikpeɣli ma-hɩɖɛ taa kɔyɔ, mɛwɛɣ pɛ-hɛkʋ taa. 21 Ðɩnɛ lɛ, Pɩyɛɛrɩ ñɔtɩnɩ-ɩ nɛ ɛpɔzɩ-ɩ se: “Kɩbaɣlʋ, ye mon-koobu ɛɖʋ-m ɖɩwɩzɩyɛ lɛ, menkpeɣ-i tam ɛzɩma? Menkpeɣ-i pɩsɩnɩ tam lʋbɛ?” 22 Yesu cosi-i se: “Maatɔŋ se tɔm lʋbɛ yeke, ɛlɛ tɔm lʋbɛ tɔm hiŋ lʋbɛ.” 23 Ðakpa ɖɛlɛ, ɛsɔdaa Kewiyaɣ wɛ ɛzɩ wiyaʋ weyi ɛkʋyaa se ɛ-lɩmɖʋyaa ɩtʋʋzɩ-ɩ ɛ-ñɩm yɔ. 24 Papaɣzɩ tʋʋzʋʋ lɛ, pɔkɔnɩ-ɩ nɔɔyʋ ɛwɛnɩ-ɩ kɩmɩyɛ sika liidiye akpaba akpaba hiŋ loɖo. 25 Ɛfɛyɩ pʋyʋ se ɛhɛyɩ lɛ, ɛ-caa se pɛpɛdɩ ɛnʋ, ɛ-halʋ nɛ e-piya nɛ ɛ-ñɩm kpeekpe, nɛ pɛhɛyɩ kɩmɩyɛ nɖɩ. 26 Lɩmɖʋyʋ ɛnʋ ɛtɔlɩ ɛ-caa nɩŋgbanzɩ tɛɛ nɛ ekuu-i tɛtʋ se: “Ðɔkɩ ña-laŋɩyɛ, caa, mɔnkɔŋ hɛyʋʋ.” 27 Pɩla ɛ-caa pʋtɔdɩyɛ nɛ ekpeɣ-i ɛ-kɩmɩyɛ kpeekpe nɛ eyebi-i nɛ ɛɖɛɛ. 28 Lɩmɖʋyʋ ɛnʋ ɛtɩlɩ awayɩ lɛ, ɛɖʋzɩnɩ ɛ-taabalʋ nɔɔyʋ, ɛlɛ kɛwɛnɩ-ɩ kɩmɩyɛ cɛɛkɛ liidiye mɩnʋʋ. Ɛtɩtam ɛlɛ liu tɛɛ ɛzɩ ɛkʋ-ɩ lɛ, mbʋ yɔ se: “Hɛyɩ-m man-kɩmɩyɛ.” 29 Ɛ-taabalʋ tɔlɩ ɛ-nɩŋgbanzɩ tɛɛ nɛ ekuu-i tɛtʋ mbʋ yɔ se: “Ðɔkɩ ña-laŋɩyɛ nɛ mɔnkɔɔ mɛhɛyɩ-ŋ ña-kɩmɩyɛ kpeekpe.” 30 Ɛlɛ ekizi nɛ ewoni-i nɛ ɛtɔ-ɩ salaka nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ kɩyakʋ ŋgʋ ɛhɛyɩ-ɩ yɔ. 31 Lɩmɖʋyaa lalaa nɩ mbʋ lɛ, pɩwɩzɩ-wɛ pɩdɩɩfɛyɩ nɛ powolo nɛ peheyi pa-caa tɔm ndʋ. 32 Ɛlɛ ya-ɩ nɛ eheyi-i se: “Lɩmɖʋyʋ kɩdɛkɛdʋ ñɛ, menkpeɣ-ŋ ña-kɩmɩyɛ sɔsɔyɛ kpeekpe, mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ŋtɩmnɩ-m. 33 Pɩlabɩ ɛzɩma nɛ ŋtɩna ña-taabalʋ pʋtɔdɩyɛ ɛzɩ ma-naʋ ña-pʋtɔdɩyɛ yɔ?” 34 Ɛ-caa ɛnʋ ɛ-hɔyɛ mʋ miŋ nɛ ɛkpa-ɩ nɛ ɛcɛlɩ ɛyaa nuutiyaa pɩkɔɔ pɩtalɩ ɛhɛyɩ ɛ-kɩmɩyɛ kpeekpe. 35 Mbʋ ɖɔɖɔ ɛsɔdaa man-Caa kaɣ-mɩ labʋ, ye iikpeɣ ɖama nɛ mɩ-laŋa pilim kɔyɔ.”