Ðe-wezuu caɣʋ nɛ ɖɛ-Ɛsɔ sɛtʋ kpɛlɩkʋʋ takayaɣ taa tɔm kɩñɩnɩtʋ
4-10 JUILLET
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 2 SAMƖYƐƐLƖ 18-19
“Barizilayii wɩlaa se ɛsɩm e-ɖoŋ kamaɣ”
w07 15/7 14 § 5
Barizilayii kaakɛ abalʋ weyi ɛsɩm e-ɖoŋ kamaɣ yɔ
Pɩtʋʋ fɛyɩ se pɩɩkɛdɩnɩ Daviid siŋŋ se Barizilayii sɩnɩ-ɩ. Wiyaʋ taañɩnɩɣ yem se ɛha Barizilayii tomnaɣ yɔɔ wondu natʋyʋ nɛ ɛhɛyɩ mbʋ ɛlaba yɔ pɩ-yɔɔ. Barizilayii kaawɛnɩ tomnaɣ yɔɔ wondu sakɩyɛ nɛ pɩtaapɔzʋʋ-ɩ sɩnʋʋ tomnaɣ yɔɔ. Pɩtɩla ɛzɩma akpadɩyʋ ɛnʋ ɛɛwɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ sakɩyɛ yɔ, pɩ-yɔɔ Daviid ñɩnaɣ se ɛkɔɔ e-kewiyaɣ ɖɩɣa taa. Ye Barizilayii ɛlakɩ tʋmɩyɛ kewiyaɣ ɖɩɣa taa yɔ, pɩkɛɣnɩ-ɩ hɩɖɛ ɖʋʋ siŋŋ. Pɩtasɩ lɛ, ye ɛkɛ wiyaʋ taabalʋ yɔ, piyeki nɛ ɛwɛɛnɩ wala sakɩyɛ.
w07 15/7 14 § 7
Barizilayii kaakɛ abalʋ weyi ɛsɩm e-ɖoŋ kamaɣ yɔ
Lɩmaɣza wena a-yɔɔ Barizilayii kizi waɖɛ nɖɩ yɔ a-taa naɖɩyɛ lɛ se ɛkpadɩyaa nɛ pʋyɔɔ lɛ ɛtɩtasɩ wɛnʋʋ ɖoŋ tomnaɣ yɔɔ. Pɩtʋʋ fɛyɩ se Barizilayii yʋsaa se ɛ-sɩm ñɔtaa. (Keɣa 89:10) Ɛɛlabɩ mbʋ payɩ ɛpɩzɩɣ yɔ se ɛsɩnɩ Daviid, ɛlɛ ɛɛnawa ɖɔɖɔ se ɛkpadɩyaa nɛ ɛɛpɩzɩɣ nɛ ɛtasɩ tʋmɩyɛ labʋ ɛzɩ evebu yɔ. Barizilayii taayele nɛ hɩɖɛ sɔsɔɖɛ yaa wala wɛnʋʋ tuyi-i nɛ ehuuzi ɛ-ɛsa e-ɖoŋ kamaɣ yɔɔ. Barizilayii kaakɛ lɔŋsɩnɖʋ nɛ ɛɛsɩm e-ɖoŋ kamaɣ ɖɔɖɔ nɛ ɛwɩlaa se ɛwɛ ndɩ kpem nɛ Absalɔm.—Aduwa 11:2.
w07 15/7 15 § 1-2
Barizilayii kaakɛ abalʋ weyi ɛsɩm e-ɖoŋ kamaɣ yɔ
Barizilayii kɩɖaʋ wɩlɩɣ se pɩwɛɛ se ɖɩkɛ mba panɩɣ tɔm taa yɔ. Pɩfɛyɩ se ɖikizi wala wena pahaɣ-ɖʋ ɛgbɛyɛ taa yɔ, yaa ɖiyele ñɩnʋʋ se ɖɩwɛɛnɩ wala mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ɖɩsɔɔlaa se ɖɩwɛɛnɩ alɩwaatʋ nɛ ɖɩla mbʋ ɖɩsɔɔlaa yɔ, yaa ɖɩmaɣzɩ se ɖɩtɩmʋna se ɖɩwɛɛnɩ wala. Ye ɖɩñɔnɩ Ɛsɔ yɔ, ɛpɩzɩɣ nɛ ɛha-ɖʋ lɔŋ nɛ lɛɣtʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ-ɖʋ yɔ.—Filiipi mba 4:13; Yakubu 4:17; 1 Pɩyɛɛrɩ 4:11.
Paa mbʋ yɔ, pɩwɛɛ se ɖɩtɩlɩ ɖo-ɖoŋ kamaɣ. Kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔ: Pɩtɩla Krɩstʋ tʋ nɔɔyʋ tɛm wɛnʋʋ wala sakɩyɛ ɛgbɛyɛ taa. Nɛ ɛnawa se ye etisaa nɛ ɛmʋ wala lɛɛna yɔ, ɛɛkaɣ pɩzʋʋ nɛ ɛla mbʋ Masɩ pɔzʋʋ-ɩ se ɛla yɔ pɩ-taa nabʋyʋ ɛzɩ ɛ-hɔʋ taa kɩcɛyɩm ɖeɖe cɔnʋʋ mbʋ yɔ. Wɛtʋ ndʋ tɩ-taa pɩɩwɛɣ ɖeu se ɛwɩlɩ se ɛsɩm e-ɖoŋ kamaɣ nɛ ɛnɩɣ tɔm taa nɛ ekizi wala naayɛ wena pacaɣ pɔsɔzɩ-ɩ lɛɛlɛɛyɔ yɔ?—Filiipi mba 4:5; 1 Timootee 5:8.
Fezuu taa ñɩm
‘Se seya nɛ ŋtɛm-yɛ’
19 Ye ŋwɛnɩ ɛjandʋ natʋyʋ nɛ pɩlakɩ-ŋ ɛzɩ lalaa ɩɩnɩɣ ñɔ-tɔm taa yɔ, Mefiibosɛɛtɩ kɩɖaʋ pɩzɩɣ nɛ kɩkpazɩ-ŋ ɖoŋ. (2 Sam. 4:4) Ɛɛkɛ ɛjam, nɛ Wiyaʋ Daviid taawɛnɩ lɩmaɣza kɩbana ɛ-yɔɔ nɛ ɛlabɩ-ɩ mbʋ pɩfɛyɩ siɣsiɣ yɔ. Pɩtɩkɛ se Mefiibosɛɛtɩ labɩ kɩdɛkɛdɩm nabʋyʋ nɛ pʋyɔɔ pɩtɩŋa mbʋ yɔ pɩtalɩ-ɩ. Paa mbʋ yɔ, etiyele se pɩɖʋ-ɩ ɖɩwɩzɩyɛ. Ɛɛwɛnɩ ɛsɩmɩyɛ kɩbam mbʋ pɩtalɩ-ɩ yɔ pɩ-yɔɔ. Ɛɛsɛ Daviid camɩyɛ lakasɩ nzɩ ɛlɛ labɩ-ɩ nɛ pɩɖɛɛ yɔ sɩ-yɔɔ. (2 Sam. 9: 6-10) Pʋyɔɔ alɩwaatʋ ndʋ Daviid tɩwɩlɩ Mefiibosɛɛtɩ siɣsiɣ wɛtʋ yɔ, ɛlɛ ñaɣ pana se ɛmaɣzɩ mbʋ pɩlaba yɔ pɩtɩŋa payɩ pɩ-yɔɔ. Etiyele se Daviid lakasɩ ɛɖʋ-ɩ ɖɩwɩzɩyɛ. Nɛ ɛtɩcaɣnɩ Yehowa mbʋ Daviid laba yɔ pɩ-yɔɔ. Mefiibosɛɛtɩ kam ɛ-lɩmaɣza mbʋ ɛpɩzɩɣ ɛla nɛ ɛɖʋ nesi wiyaʋ weyi Yehowa lɩzaa yɔ, pɩ-yɔɔ na. (2 Sam. 16:1-4; 19:25-31) Yehowa yeba nɛ pama Mefiibosɛɛtɩ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ tɔm Bibl taa se pɩwazɩ-ɖʋ.—Roma 15:4.
11-17 JUILLET
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 2 SAMƖYƐƐLƖ 20-21
“Yehowa kɛ Ɛsɔ weyi ɛwɛ siɣsiɣ yɔ”
it-1 1047 § 3
Gabawɔɔ
Gabawɔɔ mba caɣ wezuu pɩnzɩ mɩnɩŋ sakɩyɛ paa Sɔɔlɩ kaañɩnaɣ se ɛɖɩzɩ-wɛ yɔ. Ɛlɛ Gabawɔɔ mba ɖʋ suuɖu nɛ paɖaŋ Yehowa se ɛcɔnɩ tɔm ndʋ ti-ɖeɖe. Mbʋ Yehowa laba nɛ eyele nɛ ñɔɔsɩ nasɩyɩ lɩɩ nɛ sɩla pɩnzɩ naadozo Daviid kewiyitu tɔɔʋ alɩwaatʋ taa. Daviid pɔzɩ Yehowa nɛ ɛna se calɩm mbʋ pɛkpɛdaa yɔ pʋ-cɔlɔ pɩlɩnaa lɛ, ɛpɩsɩnɩ Gabawɔɔ mba yɔɔ nɛ ɛpɔzɩ-wɛ se ɛbɛ pɩwɛɛ se pɛhɛyɩ nɛ pɔñɔɔzɩ tɔm ndʋ. Gabawɔɔ mba cosi-i se pɩtɩkɛ ‘liidiye yaa sika’ pɩpɔzʋʋ se pɛhɛyɩ mbʋ pʋyɔɔ yɔ paɣtʋ taa lɛ, ye pɛkpɛdɩ calɩm yɔ paapɩzɩɣ nɛ pɛhɛyɩ pɩ-yɔɔ. (Kɩg 35:30, 31) Pɔyɔɔdaa ɖɔɖɔ se paapɩzɩɣ nɛ pakʋ ɛyʋ ye paɣtʋ ɛtɩha-wɛ nʋmɔʋ yɔ. Ɛlɛ Daviid wobi pɩ-yɔɔ nɛ ɛpɔzʋʋ-wɛ tɔm lɛ pɔtɔ se pɛcɛlɩ-wɛ Sɔɔlɩ “pɩyalaa” lʋbɛ. Sɔɔlɩ nɛ ɛ-hɔʋ paakpɛdɩnɩ calɩm, nɛ pɩtʋʋ fɛyɩ se Sɔɔlɩ kaaɖɛnɩ nɔɔ nɛ pɛkpɛdɩ calɩm mbʋ, nɛ ye mbʋ yɔ pɩtʋʋ fɛyɩ se ɛ-pɩyalaa kaaɖʋʋ-ɩ nesi. (2Sam 21:1-9) Wɛtʋ ndʋ tɩ-taa lɛ pataakʋ piya sɩ-caanaa kɩwɛɛkɩm yɔɔ (Wp 24:16), ɛlɛ palabɩnɩ tʋmɩyɛ paɣtʋ ndʋ tɩtɔŋ se pɛhɛyɩ “wezuu wezuu yɔɔ” yɔ.—Wp 19:21.
Fezuu taa ñɩm
w13 15/1 31 § 14
Ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa—kɛ ‘mba ɖa nɛ wɛ ɖɩlakɩ tʋmɩyɛ se ɖihiɣ taa leleŋ’ yɔ
14 Yehowa sɛyaa mba pɛwɛ ɛjaɖɛ kpeekpe yɔɔ yɔ, palakɩ pɛ-Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ paa Sataŋ nɛ ɛ-ɛyaa pɔkɔŋnɩ kala ndɩ ndɩ pɔ-yɔɔ yɔ. Ða-taa nabɛyɛ katɩɣ kala sɔsɔna siŋŋ, ɛlɛ ye ɖɩñɔnɩ Yehowa yɔ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩlʋbɩnɩ “Gooliyaatɩ waa” mba nɛ ɖɩwabɩ-wɛ. Ɛlɛ ɛzɩma ɖɩlʋkɩnɩ ɛjaɖɛ yɔɔ kala tam yɔ nabʋyʋ taa pɩnɩɣ-ɖʋ. Ye pɩnɩ-ɖʋ mbʋ yɔ, pɩpɩzɩɣ nɛ pitibi-ɖʋ yɔɔɔ; nɛ pɩlabɩ mbʋ yɔ kala wena ɖɩpɩzaɣ se ɖɩwabɩ-yɛ kɛlɛʋ yɔ, apɩzɩɣ nɛ acamɩ-ɖʋ. Kɩɖaŋ sakɩyɛ wɩlɩɣ se wɛtʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ pɩzɩɣ ɛsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩɖaɣnɩ hiɣu taa leleŋ nɛ ɖoŋ. Nʋmɔʋ lɩzɩyʋ nɔɔyʋ cɛzɩ pɩnzɩ 60 yɔɔ, ɛyɔɔdaa se: “Pɩlakɩ alɩwaatʋ pazɩ yɔ pɩtaaɖɔmnɩ-m camɩyɛ, pɩnɩɣaɣ-m siŋŋ tɔm susuu taa. Ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ nawa se mantɩtasɩ wɛʋ kpekpeka lɛ ɛñɔtɩnɩ-m. Ma nɛ ɩ ɖɩlabɩ kɛdaɣ nɛ ɛtɩŋnɩ Bibl mayaɣ nakɛyɛ yɔɔ nɛ ɛkpazɩ-m ɖoŋ. Malabɩnɩ tʋmɩyɛ lɔŋ weyi ɛtasɩ-m yɔ nɛ pɩwazɩ-m siŋŋ.” Ewobi pɩ-yɔɔ nɛ ɛyɔɔdɩ se: “Ɛzʋtʋyʋ ɛnʋ ɛlɩzɩ sɔɔlɩm nɛ ɛwɩlɩ alɩwaatʋ eɖiɣzinaa se pɩpɔzʋʋ-m sɩnʋʋ nɛ ɛkɔɔ nɛ ɛsɩnɩ-m yɔ.” Toovenim pɩhɛzɩɣ ɖa-laŋa se ɖɩtɩlɩ se ɛzʋtʋyaa ɛsa wɛ ɖɔ-yɔɔ, nɛ ɛzɩ Abisayii kaasɩnʋʋ Daviid yɔ ‘pɔkɔŋ nɛ pasɩɣnɩ-ɖʋ’ nɛ sɔɔlɩm alɩwaatʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ-ɖʋ sɩnʋʋ yɔ.
18-24 JUILLET
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 2 SAMƖYƐƐLƖ 22
“Ñɩnɩ sɩnʋʋ Yehowa cɔlɔ”
cl 19 § 11
Ŋpɩzɩɣ nɛ ‘ŋñɔtɩ ña-tɩ nɛ Ɛsɔ’ toovenim na?
11 Ðɩkalɩɣ Masɩ taa se Ɛsɔ “ɖoŋ paɣlɩ pɩdɩɩfɛyɩ.” (Iza. 40:26) Ðɩnɩɣ tɔm ndʋ tɩ-taa camɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩkalɩɣ se Ɛsɔ yabɩ Izrayɛɛlɩ samaɣ ñʋʋ teŋgu kɩsɛɛmʋʋ taa nɛ ɛcalɩ-kɛ pɩnzɩ 40 kañɩmbusuu taa yɔ. Ŋpɩzɩɣ nɛ ŋmaɣzɩ nɛ ŋna ɛzɩma lɩm mbʋ pɩfalɩɣ camɩyɛ yɔ pɩfaɣ nabʋlɛ taa yɔ. Ŋpɩzɩɣ nɛ ŋmaɣzɩ ɖɔɖɔ nɛ ŋna ɛzɩma ɛyaa ɛzɩ 3000000 mbʋ yɔ, kaaɖɔm tɛtʋ ndʋ tɩwɩlɩ waɣ waɣ yɔ tɩ-yɔɔ, lɩm mbʋ pɩfaɣ nabʋlɛ yɔ, pɩ-hɛkʋ taa yɔ pɩ-yɔɔ nɛ ŋna. (Ejipiti Lɩʋ 14:21; 15:8) Ŋpɩzɩɣ nɛ ŋna kpayɩ kpayɩ se Ɛsɔ cɔnɩ ɛ-samaɣ yɔɔ kañɩmbusuu taa. Eyeba nɛ lɩm lɩɩnɩ kaaʋ nakʋyʋ taa. Tɔɔnaɣ ŋga kaahʋlʋmɩ layɩ layɩ yɔ, kalɩɣaɣ tataa nɛ pokuu. (Ejipiti Lɩʋ 16:31; Kɩgalʋʋ 20:11) Yehowa lɩzaa nɛ ɛwɩlɩ se pɩtasɩna se ɛwɛnɩ ɖoŋ lɛ, ɛlakɩnɩ ɖoŋ ɛnɩ tʋmɩyɛ se pɩwazɩ ɛ-samaɣ. Pɩɩhɛzɩɣ ɖa-laŋa se ɖɩtɩlɩ se ɖa-adɩma talɩɣ Ɛsɔ ɖoŋ tɩŋa tʋ weyi ‘ɛkɛ-ɖʋ ɖoŋ nɛ kʋyʋʋ, sɩnaʋ kʋñɔŋ taa’ yɔ?—Keɣa 45:1.
w10 1/6 26 § 4-6
Ŋkaɣ kɛʋ “siɣsiɣ tʋ”
Iyele nɛ ɖɩmaɣzɩ Daviid kɩɖaʋ yɔɔ camɩyɛ nɛ ɖɩna. Ebree tɔm piye nɖɩ pɛɖɛzaa se “siɣsiɣ tʋ” yɔ, papɩzɩɣ nɛ pɛɖɛzɩ-ɖɩ ɖɔɖɔ se “kɩbandʋ labʋ nɛ sɔɔlɩm mbʋ pɩwɛ siɣsiɣ yɔ.” Sɔɔlɩm kɛnɩ toovenim siɣsiɣ wɛtʋ tigiɖe. Sɔɔlɩm tuyuuni Yehowa nɛ ɛñɔʋnɩ mba pɛwɛ siɣsiɣ ɛ-ɛsɩndaa yɔ.
Tɩlɩ ɖɔɖɔ se ye nɔɔyʋ ɛmaɣzɩɣ se ɛwɛ siɣsiɣ yɔ pɩtɩmaɣ, ɛ-lakasɩ taa panaɣna se ɛwɛ siɣsiɣ. Daviid kɔma nɛ eɖiɣzina se Yehowa lakɩ mbʋ pɩwɛ siɣsiɣ yɔ. Alɩwaatʋ ndʋ Daviid kataɣ kala siŋŋ e-wezuu caɣʋ taa yɔ, eɖiɣzinaa se Yehowa kɛ Ɛsɔ siɣsiɣ tʋ weyi ɛwɛ ɛ-cɔlɔ kpam, ɛkandɩyɩɣ ɛ-yɔɔ nɛ eɖiyiɣ-i, ɛnʋ weyi ɛɛkɛ wiyaʋ siɣsiɣ tʋ yɔ. Daviid wɩlɩ ɛsɩmɩyɛ Yehowa nɛ ɛyɔɔdɩ se ‘e-ɖeke ɛpɩzɩɣna nɛ eholi-i nɛ ɛlɩzɩ e-koyindinaa kpeekpe nee tɛɛ.’—2 Samɩyɛɛlɩ 22:1.
Ɛbɛ Daviid tɔm ndʋ tɩkpɛlɩkɩɣ-ɖʋ? Yehowa ɛɛlɛzɩɣ. (Yakubu 1:17) Ɛñɔʋnɩ ɛ-paɣtʋ nɛ ɛɖɔŋ ɛ-tɔm yɔɔ paa ɛzɩmtaa. Daviid ma Keɣa lɛɛka taa se: “[Yehowa] . . . ɛɛlɔʋ ɛ-ɛgbaɣdɩnaa.”—Keɣa 36:28.
Fezuu taa ñɩm
w12 15/11 17 § 7
Wɛɛnɩ piya cikpesi lɩmaɣza
7 Ɛsɔ tɩ luzuu kaawɛnɩ ɖoŋ siŋŋ keɣa maɖʋ Daviid yɔɔ. Ete Yehowa hendu nɛ ɛtɔ se: “Ŋlɛ-m ñʋʋ yabɩtʋ kpayʋʋ, nɛ ñe-welisinuu [ña-tɩ luzuu] labɩ-m nɛ manpaɣlɩ.” (2 Samɩyɛɛlɩ 22:36) Daviid nawa se wala wena payɩ ɛɛwɛnɩ Izrayɛɛlɩ ɛjaɖɛ taa yɔ, alɩnɩ Yehowa weyi eluzaɣ ɛ-tɩ nɛ ɛsɩɣnɩ-ɩ yɔ, ɛ-cɔlɔ. (Keɣa 112:5-7) Ɛzɩ pɩwɛ ndɩ ɖɔ-hɔɔlʋʋ taa? Ɛzɩ ɖɩwɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ natʋyʋ, lɛɣtʋ natʋyʋ yaa waɖɛ naɖɩyɛ nɛ pɩtɩkɛ Yehowa ‘hanɩ-ɖʋ’? (1 Kɔrɛntɩ mba 4:7) Weyi ɛpɩsɩɣ ɛ-tɩ cikpelu yɔ, ɛnʋ “kɩlɩna” pɩ-tɔbʋʋ se ɛmʋ ñɩm siŋŋ Yehowa nesi tɛɛ. (Luka 9:48) Iyele nɛ ɖɩna mbʋ pʋyɔɔ yɔ.
25-31 JUILLET
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 2 SAMƖYƐƐLƖ 23-24
“Ɛzɩ ña-haɖɛ kɛ kɩlaʋ na?”
it-1 153
Arona
Pɩtʋʋ fɛyɩ se Arona ñɩnaɣ se ɛha lone, kpɩna nɛ ɖasɩ nzɩ palakɩnɩ kɩlaʋ yɔ Daviid falaa, ɛlɛ Daviid kizi nɛ ɛtɔ se ɛhɛyɩɣ-ɩ pɩ-yɔɔ. Tɔm ndʋ tɩwɛ 2 Samɩyɛɛlɩ 24:24 taa yɔ, tɩwɩlɩɣ se Daviid yabɩ lone nɖɩ nɛ kpɩna nɛ liidiye siklinaa 50 (liidiye francs CFA 64000 mbʋ yɔ). Ɛlɛ tɔm ndʋ tɩwɛ 3 Awiya 21:25 taa yɔ, tɩwɩlɩɣ se liidiye siklinaa 600 (liidiye francs CFA 44785184 mbʋ yɔ) Daviid kpaɣ nɛ ɛyabɩnɩ lone nɖɩ. Pɩtʋʋ fɛyɩ se liidiye nɖɩ Daviid kpaɣ nɛ ɛyabɩnɩ lone nɖɩ ɖɩ-taa pamaɣ altaaru nɛ lone nɖɩ ɖɩ-taa palaɣ kɩlaʋ yɔ, ɖi-ɖeke ɖɩ-tɔm Samɩyɛɛlɩ takayaɣ naalɛ ñɩŋga mayʋ yɔɔdaa. Ɛlɛ Awiya takayaɣ naadozo ñɩŋga mayʋ yɔɔdɩ ɖɔɖɔ ɖʋtʋ ndʋ palaba se pʋwayɩ lɛ, paama templo lone nɖɩ Daviid yaba yɔ ɖɩ-yɔɔ yɔ pɩ-tɔm. (3 Awiya 22:1-6; 4 Awiya 3:1) Lone nɖɩ ɖɩ-yɔɔ pama templo yɔ, ɖɩpaɣlɩ siŋŋ nɛ pɩkpaɖɩ lone nɖɩ ɖɩ-yɔɔ Daviid kaama altaaru yɔ. Ye mbʋ pɩtʋʋ fɛyɩ se templo lone nɖɩ, nɖɩ paayabɩnɩ liidiye siklinaa 600.
w12 15/1 18 § 8
Tɔm ndʋ ‘paɣtʋ taa toovenim’ kpɛlɩkɩɣ-ŋ yɔ
8 Pɩtʋʋ fɛyɩ se pɩɩwɛɣ kaɖɛ Izrayɛɛlɩ tʋ nɔɔyʋ se ɛlɩzɩ kpɩnɛ nɖɩ ɖɩmʋnaa yɔ, ye ɛñɩnɩɣ se ɛlaa Yehowa kɩlaʋ faaa nɛ ɛwɩlɩ-ɩ ɛ-ɛsɩmɩyɛ yɔ, yaa ye ɛcaɣ se ɛlaa miŋ kɩñaɣzʋʋ kɩlaʋ se ɛla nɛ Yehowa labɩ-ɩ lootiye yɔ. Pɩkɛɣnɩ-ɩ taa leleŋ se ɛha Yehowa mbʋ ɛwɛna nɛ pɩkpaɖɩ ɖeu yɔ. Sɔnɔ Krɩstʋ mba ɩɩlaɣ kɩlaŋ weyi palaɣaɣ Moyizi paɣtʋ taa yɔ, paa mbʋ yɔ, palaɣ kɩlaŋ nɩɩyɩ, ɖɩkpakɩɣ ɖa-alɩwaatʋ, ɖo-ɖoŋ nɛ ɖa-ñɩm nɛ ɖɩsɛɣnɩ Yehowa. Apostoloo Pɔɔlɩ yɔɔdaa se kɩlaŋ weyi ɖɩlaɣ yɔ ɩ-taa nɩɩyɩ lɛ, “ndomee wena asusuu” Krɩstʋ mba lidaʋ tɔm yɔ nɛ ɛzɩma ɖikpedesiɣ se ‘ɖɩla kɩbandʋ nɛ ɖɩha lalaa mbʋ ɖɩwɛna yɔ.’ (Ebree mba 13:15, 16) Lɩmaɣza wena atuyuu-ɖʋ nɛ ɖɩlaɣ kɩlaŋ ɛnɩ yɔ, ana wɩlɩɣna se ɖɩwɛna yaa ɖɩfɛyɩna ɛsɩmɩyɛ mbʋ Ɛsɔ ha-ɖʋ yɔ pɩ-yɔɔ. Ye mbʋ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nakɛyɛ wɛ lɩmaɣza wena atuyuu Krɩstʋ ñɩma nɛ palakɩ pɛ-Ɛsɔ sɛtʋ tʋma yɔ nɛ lɩmaɣza wena atuyaɣ ɛyaa nɛ palaɣ kɩlaŋ caanaʋ taa yɔ a-hɛkʋ taa.
Fezuu taa ñɩm
w05 15/5 19 § 6
Samɩyɛɛlɩ takayaɣ naalɛ ñɩŋga taa lɩmaɣza sɔsɔna
23:15-17. Daviid kaawɛnɩ ñamtʋ siŋŋ paɣtʋ ndʋ Ɛsɔ ɖʋwa pɩlɩɩnɩ wezuu nɛ calɩm pɔ-yɔɔ yɔ, pʋyɔɔ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa ekizaa se ɛɛlakɩ mbʋ piyeki nɛ ɛmaanɩ paɣtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ yɔ. Pɩwɛɛ se ɖa ɖɔɖɔ ɖɩñaɣ pana nɛ ɖɩwɛɛnɩ ñamtʋ ndʋ Ɛsɔ paɣtʋ kpeekpe yɔɔ.
1-7 AOÛT
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 1 AWIYA 1–2
“Alɩwaatʋ ndʋ picoɖuu-ŋ yɔ ŋkpɛlɩkɩɣ lɔŋ pɩ-taa?”
it-2870 § 3
Salomɔɔ
Adoniya nɛ ɛyaa mba paalɩ Wiyaʋ wayɩ yɔ, panɩ minziiki taŋ nɛ Gihɔɔnɩ nɛ ɛzɩma samaɣ wɛɛ nɛ kamakɩ kubusi nɛ kɔtɔŋ se “pasa wiyaʋ Salomɔɔ” lɛ, sɔɔndʋ kpa-wɛ nɛ pese nɛ pɛɖɛɛ. Salomɔɔ kizaa se ɛɛkpaɣ kɩmɩyɛ nɛ ɛtɩŋnɩ pɩ-yɔɔ nɛ ɛwɩlɩ se laŋhɛzɩyɛ kaɣnɩ wɛʋ ɛjaɖɛ taa e-kewiyaɣ tɔɔʋ alɩwaatʋ taa. Ye Adoniya kaawɛnɩ Salomɔɔ lone taa yɔ, pɩtʋʋ fɛyɩ se ɛɛkʋ Salomɔɔ. Adoniya sewa nɛ ewolo kediɣzaɣ kizinziku tɛɛ nɛ ɛɖʋ kʋyʋʋ. Ɛlɛ Salomɔɔ tiyi nɔɔyʋ nɛ ɛlɛ pɩsɩnɩ-ɩ ɛ-cɔlɔ. Salomɔɔ heyi Adoniya se ɛpɩzɩɣ nɛ ewolo pɩ-yɔɔ nɛ ɛcaɣ wezuu faaa ye patɩtasɩ naʋ kɩwɛɛkɩtʋ natʋyʋ ɛ-yɔɔ yɔ, nɛ eyebi-i nɛ ɛpɩsɩ ɛ-ɖɩɣa taa.—1Aw 1:41-53.
it-1 48
Adoniya
Ɛlɛ Daviid sɩm wayɩ lɛ, Adoniya woba nɛ ɛna Bat-Seeba se ewolo nɛ ɛna Salomɔɔ nɛ ɛpɔzɩ-ɩ se eyele nɛ Abisaagɩ pɩsɩ ɛnʋ halʋ. Abisaagɩ kaakɛnɩ Daviid ɖaŋ weyi ɛcɔnɩ ɛ-yɔɔ pʋcɔ nɛ ɛsɩ yɔ. Adoniya yɔɔdaa se: “Maatɩnɩ kewiyaɣ, nɛ ma Izrayɛɛlɩ kpeekpe lɩzaa se mɛnkɛ e-wiyaʋ.” Tɔm ndʋ tɩwɩlɩɣ se paa pɩɩkɛ Ɛsɔ kaacɔnɩnɩ tɔm ndʋ ti-ɖeɖe yɔ, toovenim taa lɛ, pomuli-i kimuluu nɛ patɩcɛlɩ-ɩ kewiyaɣ. (1Aw 2:13-21) Pɩtɩla ɛñɩnaɣ se pɛhɛyɩ-ɩ nabʋyʋ ɛzɩma patɩcɛlɩ-ɩ kewiyaɣ yɔ pɩ-yɔɔ. Ɛlɛ toovenim taa lɛ, mbʋ ɛpɔzaa yɔ, pɩwɩlɩɣ se ɛtɩlɔ tɩ kpazʋʋ lɩmaɣza wena ɛɛwɛna yɔ. Toovenim taa lɛ, caanaʋ taa wɩsɩ ɖɩlɩyɛ ageeta taa mba sɔnzɩ taa lɛ, ye wiyaʋ nɔɔyʋ ɛsɩba yɔ, weyi ɛlɛɣzɩɣ e-lone taa yɔ, ɛnʋ pɩwɛɛ se ɛkpaɣ ɛ-halaa nɛ ɛ-ɖaŋnaa. (Kpaɣ-tʋ nɛ ŋmaɣzɩnɩ 2Sam 3:7; 16:21.) Salomɔɔ kaanɩ pɩ-taa se Adoniya ñɩnaɣ se ɛtɩŋnɩ mbʋ ɛpɔzaa yɔ pɩ-yɔɔ nɛ ɛpɩsɩ wiyaʋ, pʋyɔɔ paɖʋ paɣtʋ se pakʋ-ɩ nɛ Benayaa ña paɣtʋ nɛ ɛkʋ-ɩ.—1Aw 2:22-25.
Fezuu taa ñɩm
w05 1/7 30 § 1
Awiya takayaɣ kajalaɣ ñɩŋga taa lɩmaɣza sɔsɔna
2:37, 41-46. Ye nɔɔyʋ ɛmaɣzɩɣ se ɛpɩzɩɣ ɛmaanɩ paɣtʋ ndʋ paɖʋwa yɔ tɩ-yɔɔ nɛ paahɔŋ ɛ-nɩŋgbaaŋ yɔ, pɩkɔŋnɩ-ɩ kaɖɛ siŋŋ! Mba paɖʋʋ pa-taa nɛ palɩɣ nʋmɔʋ ŋgʋ kɩwɛ sɔɖɩɩɩ nɛ kiwokini wezuu taa yɔ, kɩ-taa yɔ, pa-lɩmaɣza kɩdɛkɛda ana akaɣ-wɛ ɖʋzʋʋ pɩdɩɩfɛyɩ.—Maatiyee 7:14.
8-14 AOÛT
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 1 AWIYA 3-4
“Lɔŋsɩnɖɛ wazaɣ”
w11 15/12 8 § 4-6
Ɛkɛnɩ-ŋ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ yaa kɩɖaʋ kɩdɛkɛdʋʋ?
4 Salomɔɔ paɣzɩ kewiyitu tɔɔʋ lɛ, Ɛsɔ lɩɩ ɛ-yɔɔ ɖoziye naɖɩyɛ taa nɛ eheyi-i se ɛpɔzɩ-ɩ mbʋ ɛsɔɔlaa yɔ. Salomɔɔ nawa se ɛfɛyɩ lɛɣtʋ sakɩyɛ, pʋyɔɔ ɛpɔzɩ lɔŋsɩnɖɛ. (Kalɩ 1 Awiya 3:5-9) Ɛzɩma Salomɔɔ pɔzɩ lɔŋsɩnɖɛ nɛ ɛtɩpɔzɩ ñɩm nɛ hɩɖɛ sɛʋ yɔ, pɩkɛdɩnɩ Ɛsɔ nɛ ɛha-ɩ “laŋɩyɛ lɔŋ ñɩnɖɛ nɛ tɩlʋʋ” pɩkpɛndɩnɩ tomnaɣ yɔɔ ñɩm. (1 Awiya 3:10-14) Ɛzɩ Yesu yɔɔdʋʋ pʋwayɩ yɔ, Salomɔɔ kaawɛnɩ lɔŋsɩnɖɛ nɖɩ ɖɩ-wayɩ fɛyɩ yɔ, nɛ Seba abiɖe nɩ ɖɩ-tɔm lɛ, ɛɖɔ nʋmɔʋ kɩɖaɣlʋʋ se ewolo nɛ ɛ-maɣmaɣ ɛna se tɔm ndʋ ɛnɩwa yɔ, tɩkɛ toovenim na.—1 Aw 10:1, 4-9.
5 Ðɩɩtaɣ liu se ɖɩkaɣ pɩsʋʋ lɔŋsɩnɖaa pɩtɩŋnɩ piti lakasɩ nasɩyɩ yɔɔ. Salomɔɔ yɔɔdaa se “Ɛsɔ haɣ lɔŋ sɩmtʋ”, ɛlɛ esuyaa se pɩpɔzʋʋ se ɖɩñaɣ pana pʋcɔ nɛ ɖɩwɛɛnɩ wɛtʋ ndʋ:“Ña-nɩŋgbaaŋ ekeŋ lɔŋsɩmtʋ cɔlɔ . . . nɛ ŋkɛzɩɣ ña-laŋɩyɛ nɛ lɔŋsɩmtʋ cɔlɔ.” Pɩtasɩ lɛ, ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ tɔm pee ɛzɩ “ŋñɩnɩ” nɛ “ŋñɩnɩ-tʋ” mbʋ yɔ. (Adu 2:1-6) Pɩwɩlɩɣ kpayɩ, kpayɩ se ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwɛɛnɩ lɔŋsɩnɖɛ.
6 Pɩwɛɣ ɖeu se ɖɩpɔzɩ ɖa-tɩ se: ‘Ɛzɩ lɔŋsɩnɖɛ nɖɩ ɖɩlɩnɩ Ɛsɔ cɔlɔ yɔ, ɖɩmʋ ñɩm mɛ-ɛsɩndaa ɛzɩ Salomɔɔ yɔ?’ Liidiye tɔm wɛ kaɖɛ nɛ pʋyɔɔ lɛ ɛyaa sakɩyɛ kaŋ ñʋʋ nɛ tomnaɣ yɔɔ tʋma nɛ liidiye ñɩnʋʋ. Lalaa lɛ, liidiye yɔɔ pamaɣzʋʋ nɛ palɩzɩɣ sukuli ŋgʋ pɩwɛɛ se pala nɛ alɩwaatʋ ɛzɩma palabɩnɩ-kʋ yɔ. Nɛ ña nɛ ñɔ-hɔʋ taa mba yɔ? Lɩmaɣza wena ŋkpakɩɣ yɔ, awɩlɩɣ se lɔŋsɩnɖɛ nɖɩ ɖɩlɩnɩ Ɛsɔ cɔlɔ yɔ, ɖɩmʋ ñɩm ñɛ-ɛsɩndaa? Ŋkaɣ lɛɣzʋʋ mbʋ pɩ-yɔɔ ŋkaŋ ña-lɩmaɣza yaa ña-kaɖʋsɩ se pɩsa nɛ ŋwɛɛnɩ lɔŋsɩnɖɛ nɛ pɩkpaɖɩ? Pɩtʋʋ fɛyɩ se ye ŋñaɣ pana se ŋhiɣ lɔŋsɩnɖɛ nɛ ŋlabɩnɩ-ɖɩ tʋmɩyɛ yɔ, pɩkaɣ-ŋ wazʋʋ tam tam. Salomɔɔ mawa se: “Ðɩnɛ ɛlɛ ŋkaɣ nɩʋ siɣsiɣ tɔm tɔbʋʋ, toovenim tɔm tɔbʋʋ nɛ kɩmaŋ wɛʋ tɔbʋʋ nɛ ŋtɩlɩ nʋmɔʋ kɩbaŋʋ kpeekpe.”—Adu 2:9.
Fezuu taa ñɩm
w98 1/2 11 § 15
Yehowa kɛ Ɛsɔ weyi ɛɖʋʋ ɛgbɛyɛ nɛ lalaa yɔ
15 Abraham sayɩnaa kɔma nɛ pekpeɣli nɛ pɛkɛ ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩwɛ Paɣtʋ tɛɛ yɔ lɛ, Yehowa wazɩ-wɛ ɛzɩ ɛɛlabʋ tamaɣ caanaʋ taa caja ɛnʋ yɔ. Pɩnaɣ 1473 P.P.Y. Yozuwee weyi ɛkɛ Moyizi lone taa caɣʋ yɔ, eɖiyi Izrayɛɛlɩ mba nɛ ɛsʋnɩ-wɛ Kanaŋ tɛtʋ taa. Ɛzɩma patayɩ tɛtʋ ndʋ Izrayɛɛlɩ cejewe yɔ, piyeba nɛ tamaɣ ŋga Yehowa labɩ Abraham yɔ kala. Ɛzɩ Yehowa kaalabʋ tamaɣ yɔ, ɛsɩɣaɣnɩ Izrayɛɛlɩ mba nɛ pawakɩ po-koyindinaa alɩwaatʋ ndʋ pɛwɛ siɣsiɣ yɔ. Yehowa kaalabɩ mbʋ kɔzɩ kɔzɩ Wiyaʋ Daviid kewiyitu tɔɔʋ alɩwaatʋ taa. Ɛgbɛyɛ nɖɩ Yehowa ɖʋnɩ Abraham yɔ, ɖɩ-hɔɔlʋʋ naadozo ñɩŋgʋ laba Daviid pɩyalʋ Salomɔɔ kewiyitu tɔɔʋ alɩwaatʋ taa: “Yuuda nɛ Izrayɛɛlɩ pataafɛyɩ kalʋʋ, paaɖɔwa ɛzɩ lɩm sɔsɔm nɔɔ kañɩŋa yɔ, pɔtɔkaɣ nɛ pɔñɔʋ nɛ pɛmɛyɩɣ yem.”—1 Awiya 4:20.
15-21 AOÛT
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 1 AWIYA 5–6
“Pamanɩ pe-nesi nɛ pa-laŋa”
w11 1/2 15
Ŋŋsɩm-tʋ?
Libaŋ ɛjaɖɛ taa tɩʋ ŋgʋ payaɣ se sɛɛdrɩ yɔ, paasɩm-kʋ se kɩkɛ tɩʋ ŋgʋ kɩwɛ ɖoŋ camɩyɛ, kɩwɛ kajʋka, kɩlɩɣ sɔzɩŋ camɩyɛ nɛ pɩwɛ kaɖɛ se nabʋyʋ ɛtɔɔ-kʋ yɔ. Ye mbʋ kuduyuŋ maʋ wonuu kɩbaŋʋ siŋŋ Salomɔɔ kaakpaɣ nɛ ɛmanɩ templo. Sɔnɔ sɛɛdrɩ tɩŋ tɩtasɩ tɔyʋʋ sakɩyɛ ɛzɩ ɖooo lɛ yɔ, ɛlɛ nɩɩyɩ yeke pɩkazaa.
it-1 411
Sɛɛdrɩ
Palabɩnɩ tʋmɩyɛ sɛɛdrɩ tɩŋ sakɩyɛ nɛ pʋyɔɔ lɛ, pɩɩpɔzɩ ɛyaa kudokiŋ sakɩyɛ se pekeɖi tɩŋ, pakpaɣ-ɩ Tiiri yaa Sidɔɔ Méditerranée teŋgu nɔɔ yɔɔ, pekpeɣli-i nɛ powoni-i Yopee. Nɛ pʋwayɩ lɛ, potuli tɩŋ ɛnɩ nɛ powoni Yeruzalɛm. Salomɔɔ nɛ Hiram paaɖʋ ɛgbɛyɛ naɖɩyɛ nɛ nɖɩ ɖɩsɩnɩnɩ-wɛ nɛ pala tʋmɩyɛ nɖɩ. (1Aw 5:6-18; 4Aw 2:3-10) Powoni sɛɛdrɩ kpoŋgbolonaa sakɩyɛ Yeruzalɛm, pʋyɔɔ pɔtɔŋ se Salomɔɔ kewiyitu tɔɔʋ alɩwaatʋ taa ‘hɛɛmɩŋ tɔyɩ fɛɛʋ taa ɛzɩ sʋlʋŋ yɔ.’—1Aw 10:27; kpaɣ-tʋ nɛ ŋmaɣzɩnɩ Iza 9:9, 10.
it-2 1047 § 5
Templo
Pɩsa nɛ templo maʋ tʋmɩyɛ ɖɔ camɩyɛ lɛ, Salomɔɔ kaaɖʋ tʋmɩyɛ Izrayɛɛlɩ abalaa 30000 waa nabɛyɛ. Ɛlɩzaɣ pa-taa 10000 nɛ etiyiɣ-wɛ Libaŋ sɛ pala fenaɣ peeɖe. Nɛ paba pɩsɩɣ lɛ, ɛɖaɣnɩ lɩzʋʋ 10000 waa lalaa sɛ pɛlɛɣzɩ mba papɩsaa yɔ po-lone taa. Mba papɩsɩɣ yɔ, pacakaɣ pa-ɖɩsɩ taa fenasɩ naalɛ pʋcɔ nɛ patasɩɣ ɖɛʋ. (1Aw 5:13, 14) Ɛlɩzɩ “agɔma” taa abalaa nabɛyɛ 70000 nɛ pɛkɛ wondu hɔɔlɩyaa nɛ lalaa 80000 nɛ paba ñɛkɛ pɛɛ kpalɩyaa. (1Aw 5:15; 9:20, 21; 4Aw 2:2) Salomɔɔ kaalɩzɩ abalaa 550 se pɛkɛ tʋmɩyɛ yɔɔ cɔnɩyaa nɛ pɩtʋʋ fɛyɩ se ɛɛlɩzɩ nabɛyɛ ɖɔɖɔ ɛzɩ 3300 se pɛkɛ tʋmɩyɛ ɖɔkɩyaa. (1Aw 5:16; 9:22, 23) Pɩwɛ ɛzɩ abalaa mba pa-taa lɛ, 250 kaakɛ Izrayɛɛlɩ piya nɛ 3600 ñɛkɛ “agɔma” Izrayɛɛlɩ ɛjaɖɛ taa.—4Aw 2:17, 18.
Fezuu taa ñɩm
g 5/12 17, aɖakaɣ
Bibl kɛ takayaɣ ŋga ka-taa natʋ tɔm lakɩ ɖeyi ɖeyi yɔ, Hɔɔlʋʋ 1
TƆM NDƲ TƖLAKƖ TƖ-ALƖWAATƲ YƆƆ ÐEYI ÐEYI YƆ
Ɛzɩma Bibl taa tɔm lakɩ tɩ-alɩwaatʋ yɔɔ ɖeyi ɖeyi yɔ, pɩkɛ mbʋ pɩ-wayɩ fɛyɩ yɔ. Kɩɖaʋ nakʋyʋ wɛ 1 Awiya 6:1 taa. Mayaɣ ŋga ka-taa pɔyɔɔdɩ alɩwaatʋ ndʋ wiyaʋ Salomɔɔ paɣzɩ maʋ templo yɔ pɩ-tɔm. Pɔyɔɔdɩ peeɖe se: “Pɩnaɣ nasɩnaza nɛ hiŋ lutozo ŋga taa [pɩnzɩ 479 pilim], Izrayɛɛlɩ piya lɩʋ Ejipiti wayɩ yɔ, Salomɔɔ kewiyaɣ Izrayɛɛlɩ yɔɔ pɩnaɣ naanza ŋga taa, Ziiv fenaɣ taa, ŋga kɛkɛ lɛlaɣ fenaɣ yɔ, papaɣzɩ kɩbaɣlʋ ɖɩɣa maʋ.”
Bibl akɔnta wɩlɩɣ se Salomɔɔ kewiyitu tɔɔʋ pɩnaɣ naanza ñɩŋga lɛ pɩnaɣ 1034 P.P.Y. Ye ɖɩkalɩ pɩnzɩ 479 kpaɣnɩ pɩnaɣ ŋga nɛ ɖɩpɩsɩnɩ wayɩ yɔ, pɩtalɩɣnɩ-ɖʋ pɩnaɣ 1513 P.P.Y. Nɛ pɩnaɣ ŋga Izrayɛɛlɩ pɩya lɩnɩ Ejipiti toovenim.
22-28 AOÛT
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 1 AWIYA 7
“Ɛbɛ tilima naalɛ tɔm pɩzɩɣ nɛ pɩkpɛlɩkɩ-ɖʋ”
w13 1/12 13 § 3
‘Ŋkaɣ huyuu ñɩɣyʋʋ kɩsɛɛmʋʋ pʋŋ taa’
Wiyaʋ Salomɔɔ kpaɣ ñɩɣyʋʋ kɩsɛɛmʋʋ nɛ ɛlabɩnɩ templo taa wondu sakɩyɛ. Alɩwaatʋ ndʋ Daviid kaawabɩ Siirii mba yɔ, eeku peeɖe ñɩɣtʋ kɩsɛɛmtʋ sakɩyɛ, nɛ tɩ-hɔɔlʋʋ sɔsɔʋ Salomɔɔ kpaɣ nɛ ɛlabɩnɩ templo taa wondu. (3 Awiya 18:6-8) Ñɩɣyʋʋ kɩsɛɛmʋʋ “pɔɔ” ŋga kɛkɛ ñanaɣ sɔsɔɔ ŋga ka-taa cɔjɔnaa sɔʋ lɩm yɔ, papɩzɩɣ nɛ paɖʋ ka-taa lɩm litrinaa 66000 nɛ pɩtɩla ka-yuŋ kaatalɩ tɔɔnɩwaa 30. (1 Awiya 7:23-26, 44-46) Paalabɩ ɖɔɖɔ ñɩɣyʋʋ kɩsɛɛmʋʋ tilima sɔsɔna naalɛ templo nɔnɔɔ taa. Tilima ana a-kʋkʋyɩŋ kaakɛ mɛtanaa 8 nɛ paalabɩ a-ñʋʋ taa hokiŋ weyi ɛ-kʋkʋyɩŋ kɛ mɛtanaa 2,2 mbʋ yɔ. Tilima ana a-taa kaawɛ pɔʋ nɛ a-kpɩzɩŋ kaatalɩ santimɛtawaa 7,5 nɛ a-walanzɩ ñaatalɩ mɛtanaa 1,5. (1 Awiya 7:15, 16; 4 Awiya 4:17) Ðɩmaɣzɩ nɛ ɖɩna ñɩɣtʋ kɩsɛmtʋ sakɩyɛ ndʋ pakpaɣ nɛ palabɩnɩ tʋmɩyɛ nɖɩ yɔ!
it-1355
Bowaazɩ, II
Tilima wena aawɛ Salomɔɔ templo sɔsɔʋ nɔnɔɔ taa yɔ, paya a-taa nɖɩ ɖɩwɛnɩ hayo kiŋ yɔ se Bowaazɩ, nɛ pɩtʋʋ fɛyɩ se pɩ-tɔbʋʋ lɛ se “Ðoŋ taa.” Nɖɩ ɖɩwɛnɩ hadɛ kiŋ yɔ, paya-ɖɩ se Yakiini nɛ pɩ-tɔbʋʋ lɛ se “[Yehowa] eyele nɛ pɩka camɩyɛ.” Ye mbʋ, ye nɔɔyʋ ɛha ɛ-ɛsa nɛ wɩsɩ ɖɩlɩyɛ kiŋ nɛ ɛkpɛndɩ hɩla ana se ɛkalɩ-yɛ kpaɣnɩ nɩwaŋ yɔɔ nɛ ŋwolo nɩmɩyɛ yɔɔ yɔ, ɛkalɩɣ se: ‘[Yehowa] eyele nɛ [templo] ka camɩyɛ e-ɖoŋ taa.’—1 Awiya 7:15-21; kalɩ CHAPITEAU.
Fezuu taa ñɩm
it-1 257
Lɩm sɔʋ
Pɩcɛyaa se mba pɛsɛɣ Yehowa kele kele nɛ cɩɖɩ cɩɖɩ wɛtʋ taa yɔ, pɛwɛɛ kele kele tomnaɣ yɔɔ. Tʋma wena palakaɣ Ɛsɔ sɛtʋ kɩɖanɖʋʋ tɛɛ nɛ pʋwayɩ templo taa yɔ, awɩlɩɣ se pɩcɛyɩ siŋŋ. Kɩyakʋ ŋgʋ paalɩzɩ Cɔjɔ Sɔsɔ Aarɔɔnɩ nɛ ɛ-pɩyalaa se pala cɔjɔtʋ tʋmɩyɛ yɔ, ɛ nɛ ɛ-pɩyalaa pɔsɔ lɩm pʋcɔ nɛ posuu pa-tʋmɩyɛ tokonaa. (Ejl 29:4-9; 40:12-15; Lev 8:6, 7) Lɩm mbʋ pɩɩwɛ ñɩɣyʋʋ kɩsɛɛmʋʋ ñanaɣ sɔsɔɔ ŋga kaawɛ Ɛsɔ sɛtʋ kɩɖanɖʋʋ kadaɣ taa yɔ, nɛ pʋwayɩ mbʋ pɩɩwɛ ñɩɣyʋʋ kɩsɛɛmʋʋ pɔɔ sɔsɔɔ ŋga kaawɛ Salomɔɔ templo kadaɣ taa yɔ, mbʋ cɔjɔnaa saŋaɣnɩ pe-nesi nɛ pɔkɔʋnɩ pa-nɩŋgbanzɩ. (Ejl 30:18-21; 40:30-32; 4Aw 4:2-6) Cɔjɔ sɔwaɣ lɩm tam nabʋlɛ miŋ kɩñaɣzʋʋ kɩyakʋ wiye. (Lev 16:4, 23, 24) Mba palɩɣnɩ tuluu Azazɛɛlɩ, kpɩna wena palaɣnɩ kɩlaŋ yɔ, a-hɔɔlɩŋ weyi ɩkazaa yɔ nɛ nɔ kɩsɛɛm weyi palakɩnɩ kɩlaʋ yɔ, maalika wayɩ yɔ, pɩwɛɛ se pɔsɔ lɩm nɛ pɔcɔtɩ po-tokonaa pʋcɔ nɛ papɩsɩ Maalika taa.—Lev 16:26-28; Kɩg 19:2-10.
29 AOÛT–4 SEPTEMBRE
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | 1 AWIYA 8
“Tɩ luzuu Adɩma wena Salomɔɔ labɩnɩ ɛ-laŋɩyɛ samaɣ ɛsɩndaa yɔ”
w09 15/11 9 § 9-10
Tɩŋnɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ yɔɔ nɛ ŋyele nɛ ña-adɩma wɛ ɖeu nɛ pɩkɩlɩ
9 Pɩsa nɛ Ɛsɔ welisi ɖa-adɩma lɛ, pɩwɛɛ se alɩɩnɩ ɖa-laŋɩyɛ taa. Pɩnaɣ 1026 P.P.Y kɩyakʋ ŋgʋ paɖʋzaɣ Yeruzalɛm templo Yehowa nesi tɛɛ yɔ, Salomɔɔ labɩ adɩma wena alɩnɩ ɛ-laŋɩyɛ taa yɔ samaɣ kpeekpe ɛsɩndaa nɛ pɔyɔɔdɩ adɩma ana a-tɔm 1 Awiya ñʋʋ 8 taa. Pasʋnɩ ɛgbɛyɛ aɖakaɣ Lone Kiɖeɖeye nɖɩ ɖɩkpaɖaa yɔ ɖɩ-taa nɛ pɩtɛ lɛ, Salomɔɔ labɩ adɩma ana.
10 Ye ɖɩkpaɣ alɩwaatʋ nɛ ɖɩmaɣzɩ Salomɔɔ adɩma yɔɔ yɔ, ɖɩnaɣ se ɛɛyɔɔdɩ laŋɩyɛ tɔm tam sakɩyɛ. Salomɔɔ yɔɔdaa se Yehowa ɖeke pɩzɩɣna nɛ ɛtɩlɩ ɛyʋ laŋɩyɛ. (1 Aw 8:38, 39) Adɩma ana awɩlɩɣ ɖɔɖɔ se kɩwɛɛkɩm laɖʋ nɔɔyʋ ‘ɛpɩsɩɣnɩ Ɛsɔ yɔɔ nɛ ɛ-laŋɩyɛ pilim’ yɔ, ɛpɩzɩɣ nɛ ɛwɛɛnɩ lidaʋ se pakaɣ-ɩ kpeɣu. Ye koyindinaa nabɛyɛ ɛkpa Ɛsɔ sɛyaa yɔ, ɛpɩzɩɣ nɛ ecosi pa-adɩma yɔɔ ye pɛsɛɣ-ɩ nɛ laŋɩyɛ pilim yɔ. (1 Aw 8:48, 58, 61) Ye mbʋ pɩtʋʋ fɛyɩ se pɩpɔzʋʋ se ña-adɩma ɛlɩɣnɩ ña-laŋɩyɛ taa.
w99 15/1 17 § 7-8
Ðɩtɩmɩɣ nɛ ɖɩkpazɩɣ nesi siɣsiɣ ñɩnzɩ Ɛsɔdaa
7 Paa ɖɩtɩmɩɣ samaɣ nakɛyɛ taa yaa paa ɖɩwɛ ɖe-ɖeke yɔ, mbʋ Masɩ pɔzʋʋ-ɖʋ se pɩcɛyaa se ɖɩla yɔ mbʋ lɛ se ɖɩwɛɛnɩ wɛtʋ ndʋ tɩwɩlɩɣ se ɖɩwɛnɩ tɩ luzuu yɔ. (4 Awiya 7:13, 14) Kɩyakʋ ŋgʋ paɖʋzaɣ Yeruzalɛm templo Yehowa nesi taa yɔ, adɩma wena Salomɔɔ laba yɔ, awɩlaa se ɛwɛnɩ tɩ luzuu. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa Salomɔɔ tɛzɩ maʋ kuduyuŋ sɔsɔŋ weyi ɛyaa pɩzaa nɛ pama tɛtʋ yɔɔ yɔ, ɩ-taa lɛɛkʋ. Paa mbʋ yɔ, ɛlabɩ adɩma nɛ tɩ luzuu se: “Mbʋ lɛ, Ɛzɩ pɩwɛɛ se pamaɣzɩ se toovenim Ɛsɔ wɛ tɛtʋ yɔɔ? Ye ŋŋmakɩ ɛsɔdaa, pɩcandɩɣnɩ kuduyuu kʋnɛ yɔ, ŋgʋ mamawa yɔ, kɩ-tɛɛ!—1 Awiya 8:27.
8 Ɛzɩ Salomɔɔ yɔ, pɩwɛɛ se ɖɩwɩlɩ sɛ ɖɩwɛnɩ tɩ luzuu alɩwaatʋ ndʋ ɖɩɖɛɣ lalaa nɔɔ adɩma taa yɔ. Paa pɩfɛyɩ se ɖa-lakasɩ ɛwɩlɩ se ɖɩwɛnɩ Ɛsɔ yɔɔ sɔndʋ ndʋ tɩtɩmʋna yɔ, pɩpɔzʋʋ se ɖɔ-yɔɔdaɣ ɛwɩlɩ se ɖɩwɛnɩ tɩ luzuu. Weyi ɛtɩmɩɣnɩ tɩ luzuu yɔ, ɛɛkpazɩɣ ɛ-tɩ nɛ ɛɛɖɛlɛsɩɣ niye. Ɛɛhɔŋ lalaa lɩmaɣza nɛ ewokini ɛ-maɣmaɣ ɛ-yɔɔ, ɛlɛ ɛhɔŋ-yɛ nɛ ewokini weyi ɛtɩmɩɣna yɔ ɛ-yɔɔ. (Maatiyee 6:5) Tɔm ndʋ ɖɩyɔɔdʋʋ adɩma taa yɔ tɩwɩlɩɣ se ɖɩwɛnɩ tɩ luzuu yaa ɖɩfɛyɩna. Ye ɖɩtɩmɩɣ nɛ tɩ luzuu yɔ, ɖɔ-yɔɔdaɣ ɛɛkaɣ wɩlɩɣ se ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩñɩkɩɣ Ɛsɔ yɔɔ kɩñɩʋ se ɛla mbʋ ɖɩsɔɔlaa yɔ. Ɛlɛ ɖɩtɩmɩɣnɩ-ɩ se ɛla mbʋ pɩlakɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ ɛ-maɣmaɣ ɛ-sɔɔlɩm yɔ. Wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ Keɣa maɖʋ kaawɛna alɩwaatʋ ndʋ ɛlabɩ adɩma anɛ yɔ se: “Ha, Kɩbaɣlʋ, ha ñʋʋ yabɩtʋ! Ha, Kɩbaɣlʋ, yele nɛ ɖɩwa!”—Keɣa 117:25; Luka 18:9-14.
Fezuu taa ñɩm
it-1 475 § 3
Ɛsɔdaa
Salomɔɔ weyi ɛma Yeruzalɛm templo yɔ, ɛyɔɔdaa se: Ɛsɔ ɛɛmakɩ “ɛsɔdaa.” (1Aw 8:27) Yehowa lɩzɩnɩ ɛsɔdaa nɛ pʋyɔɔ lɛ, ɛkɩlɩ pɩtɩŋa nɛ “E-ɖeke ɛ-hɩɖɛ kɩlɩnɩ pɩtɩŋa mbʋ, e-ɖoŋ kɩlɩnɩ ɛsɔdaa nɛ tataa.” (Keɣa 148:13) Ɛsɔdaa ŋgʋ ɖɩnaɣnɩ ɖɛ-ɛsa yɔ, Yehowa pɩzɩɣ nɛ ɛmaɣzɩ-kʋ kɛlɛʋ yem ɛzɩ ɛyʋ maɣzʋʋ wonuu ŋgʋ kɩwɛ ɛ-nandaka taa yɔ. (Iza 40:12) Tɔm ndʋ Salomɔɔ yɔɔdaa yɔ, tɩɩwɩlɩɣ se Ɛsɔ fɛyɩnɩ lone naɖɩyɛ ɖeyi ɖeyi nɛ ɛwɛɛ ɖɩ-taa. Nɛ tɩɩwɩlɩɣ ɖɔɖɔ se ɛwɛ paa le alɩwaatʋ kʋɖʋmtʋ taa yaa paa wonuu ŋgʋ lɛ kɩ-taa. Mbʋ pʋyɔɔ yɔ Salomɔɔ yɔɔdaa ɖɔɖɔ se Yehowa welisiɣ adɩma nɛ ‘ɛsɔdaa kiŋ ɖenɖe ɛwɛɛ yɔ.’ Pɩkɛnɩ fezuu taa ɛsɔdaa, ɖenɖe feziŋ wɛɛ yɔ.—1Aw 8:30, 39.