Naa Bandu Mɛŋgɛlaa KƐSI YAULAŊ O INTANƐITIIYO WA
Bandu Mɛŋgɛlaa
NAA KƐSIAA LAYAUWA O INTANƐTIIYO CHOO
Kisiei
Ɔ, ɔ, Ɛ, ɛ, Ŋ, ŋ
  • Ɔ
  • ɔ
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ŋ
  • ŋ
  • BAABUIYO
  • YAULAŊ A NYƆƆŊ
  • BƆŊAŊNDAŊ
  • bt suɛi lebolii 25 p. 224-231
  • “Hivi Suɛi Nii o Siisa Lo!”

Viduei cho le fondaa hoo le.

Mal Haki, bahawɛi pɔmbɔ yɔŋnuŋ le num vidueiyo hoo solullo.

  • “Hivi Suɛi Nii o Siisa Lo!”
  • Dimul Waŋnda a Masale Mɛlɛkaleŋ Okɔɔ
  • Suɛi Lebolii Pɔmbuɛi
  • Fonda Soo a Nyɛ Pilɔɔ Wo
  • “O Kpeŋgbei leMasa Siisa Wo Lachi Ya Cho Isisi . . . Ni” (Walta Kiilaa 25:​1-12)
  • ‘Nyɛ Ya Tueiyo Ya Cho Tosaa Ni’ (Walta Kiilaa 25:​13–26:​23)
  • “O Teleŋ Biŋgi Bɛŋgu a Cho Ya Siiŋguu Kilisiɔŋnɔɔ” (Walta Kiilaa 26:​24-32)
  • Nɔ Kɔl Simulaa—Chɛhowa Cho Wana Mala Numndo Ni
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2020
  • A Kuɛ a Pɔɔl o Lɛŋnde Luomaŋ Ndeŋ Niŋ
    Pɛɛku a Bundɔŋ Cho o Baabuiyo Niŋndoŋ Okɔɔ
  • “Mi Diom Chɛhowa Wo Hiau Lachi a Pɛŋgɛlaŋndo”
    Dimul Waŋnda a Masale Mɛlɛkaleŋ Okɔɔ
Dimul Waŋnda a Masale Mɛlɛkaleŋ Okɔɔ
bt suɛi lebolii 25 p. 224-231

SUƐI LEBOLII 25

“Hivi Suɛi Nii o Siisa Lo!”

Mi Pɔɔl kɛsi tamasi kɛndɔɔ le simndaŋ yi le seileŋ timbioo a yooŋgu kɛndɔɔ okɔɔ

O tɔlnuŋ o Walta Kiilaa 25:​1–26:​32 choo

1, 2. (a) O sɔɔŋ kuɛɛ niŋ Pɔɔl ndoo saaluŋ yɛ ndupila? (b) Nyuna kuɛɛ ndoo fula yɛ mɛɛ Pɔɔl dimi maa a hivi suɛi nduɛi o Siisa lo?

PƆƆL chɔ wɔ o biyɔɔ niŋ Sisaliaa. O wɔsiŋ muuŋ hiou woŋ niŋ, mɛɛ o miiŋgu Chudiaa, mi Chuuwa kindiŋ bɛmbɔɔ leyaa le ndu diyɔɔ. (Walta. 21:​27-36; 23:​10, 12-15, 27) Mi che bɛɛ yaamɔɔwaa nduaa ve batiuwaa sɔla le ndu diyɔɔ le, kɛ a vi ŋdial kposoŋ te. Mɛɛ Pɔɔl saaluŋ maa naapum a cho ndu vɛlɛ nda malɔɔ o ba, mbo dimul Fɛsitɔɔ masa maLuomaŋndo aa: “Hivi suɛi nii o Siisa lo!”—Walta. 25:​11.

2 Baa mi Chɛhowa chɛl pa kɛɛsiaa Pɔɔl ndoo tosa le suɛi nduɛi hivioo o masa maLuomaŋndo lo wo? Muli nyunaa hoo cho o sɔvɛ le naŋ cho waŋnda dimullo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ o palɛi mɛɛlɛi hei niŋnda. Ŋ nɔ miŋ sina te mi Pɔɔl kɛsul naa tamasi kɛndɔɔ o naŋ tual kɔɔli le “chɔulabaa le mi yooŋgu kɛndɔɔ hoo sim yi wo.”—Filipi. 1:​7.

“O Kpeŋgbei leMasa Siisa Wo Lachi Ya Cho Isisi . . . Ni” (Walta Kiilaa 25:​1-12)

3, 4. (a) Le yɛɛ Chuuwa ndaa dimi yɛ le ma kuɛ a Pɔɔl Chulusalɛm, nduyɛ vɛɛ o looku yɛ piɔmndo hiɔlɔŋ? (b) Vɛɛ Chɛhowa luei yɛ hau buɛiyaa nduaa yoomuaŋ, mɛɛ ndoo luei Pɔɔl yoomuaŋ yɛ?

3 Mɛɛ Fɛsitɔɔ simnuŋ masa sɛnɛi maLuomaŋndo o lɛŋnde Chudiaaleŋ niŋ, palɛi i yaa hiouwɔɔ okoŋ kɔɔli mbo kua Chulusalɛm.a Okoŋ mi masa wanaa soliaa lasalaa a wanaa bɛnduaa Chuuwa dimul ndu sɔɔŋ wɔɔŋ wɔɔŋndoŋ a Pɔɔl okɔɔ. Waŋnda ndaa sina maa masa sɛnɛiyo hoo nɔ mbo wa o kɔl nyulu niŋ a nda, vɛlɛ a Chuuwa kpou. Nduyɛ ma dimul Fɛsitɔɔ le mbo hiŋ a Pɔɔl Chulusalɛm mbo kɔɔsa a ndu loŋ. Kɛ ndaa nɔ yiyaŋ wɔɔŋndo a kɛɛsiaa ndaa tosa koŋ ndo. Yiyaŋ yaamɔɔwaa Pɔɔl wa haa wa ni le mi ndaa kei ndu diyɔɔ o nɛi tɛɛŋ, te ndaa wa pɛ kalaŋ a ndu Chulusalɛm. Kɛ mi Fɛsitɔɔ kɛɛ okoŋ mbo dimul nda aa: “Wanaa nyaa bɛnduaa kɔ a ya latulu. Te Pɔɔl tosa pɛ isɔɔ o isɔɔ wɔɔŋ, a kɔ ma kɔ chɔm suɛi nduɛi loŋ.” (Walta. 25:​5) Le hei, mi Pɔɔl sɔla vɛlɛ chindaa a teleŋndo hoo.

4 O tɔɔndaŋnda komal Pɔɔl laŋ niŋ kpou, Chɛhowa wa Chiisu Kiliti soliŋndo kpeku le ndu yoomuaŋ lueiyo. Loonuŋ maa mi Chiisu dimul Pɔɔl o yilaŋndeŋ niŋ aa: “Nɔ kɔl simulaa!” (Walta. 23:​11) Hau bɛɛ ma dimul wanaa Mɛlɛkaa sɔɔŋ luei nda siooŋnde woŋ. Chɛhowa kuuna simultaŋ kpou naa komallo le. Kɛ mbo ke naa taasioo a yoomuaŋ le miŋ biunuŋ. Lɔɔlɔɔ, ŋ tiuba miŋ tiindaŋ ‘kpaaya fula Mɛlɛka naa kaalaa o ba wo.’—2 Kɔliŋ. 4:​7.

5. Vɛɛ Fɛsitɔɔ ndoo bii yɛ Pɔɔl?

5 Mɛɛ palɛi tiŋ hiou, mi Fɛsitɔɔ “chal o kpeŋgbei lemasaa choo” Sisaliaa.b Pɔɔl, a wanaa ndaa hɛɛnduu ndu sɔɔŋ choo wa wa ndu isisi lachi. Mi Pɔɔl kandu kɔɔsaa le sɔɔŋ ndaa hɛɛnduu ndu choo woŋ aa: “I tɛɛmbuu Sawa maChuu le. I tosa suɛi wɔɔŋ a chiɛi Mɛlɛkaa le, kɛlɛŋgaa niŋ te mi tɛɛmbuu isɔɔ a Siisa.” Kiilanɔɔ Pɔɔl tosa nyɛ o nyɛ le, nduyɛ ndaa nɔ mi ndaa mal ndu. Kɛɛsiaa yɛɛ Fɛsitɔɔ wa yɛ tosa? Fɛsitɔɔ ndoo yeema mbo nɛŋi Chuuwa kɔl. Le hei mbo nyuna Pɔɔl aa: “A yeema ma kuɛ Chulusalɛm, ma kɔ kɔɔsa ya o hɔl loŋ a sɔɔŋ muŋ okɔɔ?” (Walta. 25:​6-9) Taasi ve kposoŋ o nyunaa hoo niŋ te! Te ndaa miŋgi pɛ Pɔɔl Chulusalɛm le kɔɔsaa a ndu, wanaa ndaa hɛɛnduu ndu sɔɔŋ choo wa wa ndu yamɛi kilul ni, nduyɛ mi ndoo sɔla piɔmndo. O suɛi hei niŋ, mi Fɛsitɔɔ handu kɔllo o masale ndɔleŋ choo, mbo hiau sandei chɔmndo. Mi wana wa paandu o masaleŋ choo wo Pɔŋtiɔɔ Paile, tosa suɛi waa nuaa a Chiisu. (Chɔŋ 19:​12-16) O palɛi nɛi hei niŋ bɛɛ mi masaa waa kelu yamɛi lakafɛi le wanaa cheleŋ kɔllo nɛŋioo. Lelaŋ kɔndɔfili nɔ mbo mii bii naa le, te masaa waa kilul pɛ wanaa Mɛlɛkaa yamɛi lakafɛi.

6, 7. Le yɛɛ Pɔɔl ndoo dimi yɛ le ma hivi suɛi nduɛi o Siisa lo, nduyɛ tamasi kɛndɛ kuɛɛ o kɛsi yɛ le Kilisiɔŋaa tonyaa hau?

6 Yeemɛi Fɛsitɔɔ ndoo nɔ le Chuuwa kɔllo nɛŋioo ve wa tosa mi Pɔɔl ndoo sɔla piɔmndo. Lelaŋ mi Pɔɔl soliŋ di ndoo nɔ maa pilachieenɔ maLuomaŋnɔɔ wo kpeku, mbo dimul Fɛsitɔɔ aa: “O kpeŋgbei lemasa Siisa wo lachi ya cho isisi nuaa ni, naa nda nɔ ma kɔɔsa ya wa. I tosal Chuuwa suɛi wɔɔŋ te. Numpila bɛɛ kandu niŋ ndi sinaa walaŋ. . . . Hivi suɛi nii o Siisa lo!” Fɛsitɔɔ ndoo tiuba mbo siŋga nyɛ Pɔɔl ndoo dimi hoo wo le. Le hei mbo chɔɔlu nyɛ Pɔɔl dimi wo kindila aa: “Mɛɛ ŋ yeema mi suɛi numnde kuɛ o Siisa lo yɛ, mɛɛ a cho lakɔ o Siisa lo.” (Walta. 25:​10-12) Mi Pɔɔl kɛsul Kilisiɔŋnda hau tamasi kɛndɔɔ le suɛi ndɛi hivioo o masaa bɛnduaa lo. Te wanaa simul Seiyaa Chɛhowaa wa kilul nda pɛ yamaŋ wɔɔŋndoŋ, ma kuɛ o masaa bɛnduaa lo le ma chɔulaba le yooŋgu kɛndɔɔ.c—Sam 94:​20.

7 Mɛɛ Pɔɔl chii wɔsilaŋ la tiɔɔŋ o chiɛi manyumndo niŋ le suɛi o tosa le ve, mbo sɔla dikeŋnaŋndo le suɛi nduɛi hivioo o Siisa lo. Kɛ tuupa mi Pɔɔl mal le kɔlaŋ, mi masa cheleŋ yeema ndu chɔɔ.

A Kelu yamɛi o toŋgo kialaa ŋyamaa niŋ. Puaapilɛnɔɔ, wanaa kɔɔsa le ndu wa, a Seiyaa Chɛhowaa cheleŋ cho loŋ nda kpou tambu kɔl. O baa pilɔɔ choo, wanaa cho Seiyaa Chɛhowaa le wa naŋ kɔl nduyɛ ma wa wanaa kɔɔsa le nda wa balikaa mello le yamɛi nda kilul puaapilɛnɔɔ ve.

Miŋ hivi sɔɔŋ naŋ o masaa bɛnduaa lo te a kilul naa pɛ yamaŋ lakafaŋ.

‘Nyɛ Ya Tueiyo Ya Cho Tosaa Ni’ (Walta Kiilaa 25:​13–26:​23)

8, 9. Le yɛɛ Masaa Akilipa kuɛ yɛ Sisaliaa?

8 Mɛɛ Fɛsitɔɔ hivi suɛi Pɔɔl ve o Siisa lo, palɛi tiŋ hiouwɔɔ okoŋ kɔɔli, mi Masaa Akilipa nda Bɛnisi “huŋ Sisaliaa le Fɛsitɔɔ yilɔɔ lemasaa.”d Naamoo i wa o Luom niŋ ni le ma yil masa sɛnɛiyo yilɔɔ waa nuaa. Mɛɛ Akilipa mel Fɛsitɔɔ balikaa le simnɔŋ o simnuŋ masa wo, mbo kindiŋ le chaŋyɛi kpɛɛluŋnde tosaa a ndu le chilaŋ.—Walta. 25:​13.

MI WANAA MƐLƐKAA O PALƐI NƐI NIŊ DIMI LE MA HIVI SƆƆŊ NDAŊ O MASAA WAA LO LE PIƐILE TONYALEŊ MANDAA

Seiyaa Chɛhowaa kuɛ niŋ a sɔɔŋ ndaŋ o masaa waa lo, nduyɛ ma dimul nda le ma feŋal nda sɔɔŋ kuuna nda yooŋgu kɛndɛ leMasaa dimioo woŋ. Ŋ tofaŋndɔ tamaseliilaŋ latiɔɔŋ.

1. A teleŋ pilɛ, mi toŋgo kilaa ŋyama pɔmbɔɔ pum kilul Seiyaa Chɛhowaa apum yamɛi o Chilifiŋ niŋ Amɛlika, nduyɛ ma bii nda le mɛɛ nda wa waŋnda yaula tɔlnuŋ o Baabuiyo choo laŋ kioo yɛ. Kɛ a Fuoo 28, 1938, mi Toŋgo Kialaa Ŋyamaa Bɛndoo o Amɛlika niŋ miŋgi suɛi hei yaasiaa, okoŋ ma dimi le ma mal Seiyaa Chɛhowaa haa. Teleŋ tasoo wa hoo ni le mi Seiyaa Chɛhowaa hivi suɛi ndɛi o Toŋgo Kialaa Ŋyamaa Bɛndoo hoo lo le halikpeŋ ma sɔla dila ndalaŋ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo.g

2. Tamaselii cheleŋ cho vɛlɛ a puaapilɛnɔ naa pum o Kilisi niŋ diolaŋ aa Mainɔs Kokinakisi. O wɔsioŋ 48 bɛŋgu, ma duau ndu o chiɛi manyumndo niŋ hiouwɔɔ bɛmbɔɔ 60 le mɛɛ o wa waŋnda malaa le “simnɔŋndo Seiyaa Chɛhowaa” yɛ. Nduyɛ bɛmbɔɔ 18 nda kuɛ a ndu o chiɛi kialaa ŋyamaa niŋ ni. Mbo chii wɔsiŋ bɔɔbɔɔ o chiɛi manyumndo niŋ, nduyɛ ma kua vɛlɛ a ndu o biyɔɔ niŋ o lɛŋii ibuŋgɛi cho o Pioo Ichiyaŋ niŋndoŋ. Okoŋ a wɔsi 1986 niŋ, mi toŋgo bɛndoo o Kilisi niŋ kilul Ŋgɔɔ Kokinakisi yamɛi wɔɔŋnde. Kɛ mbo nyuna Toŋgo Kialaa Ŋyama Bɛndoo o Yulopi niŋ le malaa. Le hei, a Bukuloo 25, 1993, mi Toŋgo Kialaa Ŋyama Bɛndoo hoo o Yulopi niŋ dimul toŋgo kialaa ŋyamaa o Kilisi niŋ maa, a chiee Ŋgɔɔ Kokinakisi yamɛi kilul te.

Seiyaa Chɛhowaa hivi niŋ sɔɔŋ ndaŋ bɔɔbɔɔ o Toŋgo Kialaa Ŋyama Bɛndoo o Yulopi niŋ, nduyɛ ma sɔla batiuwaa o ŋ bɔɔbɔɔ niŋ. Kɔɔnaa, ɔɔ kaŋii kɛ kɛ cho mi i sɔla batiuwaa le dila waŋnda mandaa o Toŋgo Kialaa Ŋyama Bɛndoo o Yulopi niŋ te.

Baa mi wanaa cheleŋ sɔla pa tɔnɔɔ o batiuwaa Seiyaa Chɛhowaa cho sɔlaa wo niŋ? Mi wana sinaa dɛnɛ pilɛ diolaŋ Chaas C Hanisi dimi aa: “Naa kpou nɔ miŋ chɔm balika melaa o Seiyaa Chɛhowaa lo. Mɛɛ mɛɛ nda yiou nda, ma tou nda o lɛŋii ndɛi niŋ, ɔɔ ma chiŋalaŋ nda, a vi ŋdial kposoŋ le chɔulabaa le dila ndalaŋ (vɛlɛ a la naalaŋ kpou) le Mɛlɛka piɛiyo hɛnɛkɛ le. Nduyɛ te a sɔla batiuwaa pɛ, mɛɛ naa kpou sɔla batiuwaa ni.”

g Le sinaa a tamaseliila waa nuaa okɔɔ, tofa kona Toŋgo Kialaa Ŋyama Bɛndoo o Amɛlika niŋ yɔŋgu a di wana o wana nɔ le suɛiyo okɔɔ o Tiondoo! niŋ le Tɛɛkpaa 8, 2003, peele 3-11.

9 Mɛɛ Fɛsitɔɔ dimul Akilipa a Pɔɔl okɔɔ, mbo nɔ yeemɛi le tueiyɔɔ nyɛ Pɔɔl nɔ le dimioo wo. Diimandɔɔ, mi masaa ŋiɔɔŋnda haa chal o kpeŋgbei lemasaa choo. Mi diomnda Pɔɔl dimilaŋ la pilaŋ waŋnda kɔltaŋ mbo hiau kaa yoŋga masaa ŋiɔɔŋnda haa chɔm le kpaaya ndaa nɔ wo.—Walta. 25:​22-27.

10, 11. Vɛɛ Pɔɔl ndoo chɔm yɛ bɛɛleŋ le Akilipa, nduyɛ sɔɔŋ kuɛɛ ndoo dimullɛ masaa hoo a yoomu ndɔɔ paandoo okɔɔ?

10 Mi Pɔɔl mel Masaa Akilipa balikaa le mɛɛ o ke ndu dioo le suɛi a ndupila okɔɔ o ndu lo yɛ. Mbo sina maa masa ndoo sina tau a naamula Chuuwa vɛlɛ a kɛɛ sinapɛŋgu wa nda tɛɛŋndo okɔɔ wo o cho ni. Mi Pɔɔl suaa a yoomu paandu o wa niŋndo okɔɔ aa: “O kunda Falisiiya choo ya wa ni. Nduyɛ Falisiiya hiou nyɛ sawaa dimi wo tolɔɔ kɔɔli a Chuuwaa cheleŋ.” (Walta. 26:​5) Maa Falisiinɔ, Pɔɔl ndoo nɔ tiindaŋndo maa Mɛsayanɔɔ cho hunɔɔ. Nduyɛ mɛɛ o simnuŋ Kilisiɔŋnɔɔ, mbo timbi seileŋ maa Chiisu Kiliti cho Mɛsayanɔ nda wa chumndo wo ni. Laalaŋ ndu a wanaa ndaa hɛɛnduu ndu sɔɔŋ choo wa ndaa nɔ wo wa ni maa, Mɛlɛka cho buŋgɛi o chuel finyaa ndaa mamaa ve peelu. Le saboo hoo kpeekpei nda wa ndu kɔɔsɔɔ paaleleŋ ni. Mi sɔɔŋ Pɔɔl wa tɛɛsiaa woŋ tosa mi Akilipa nɔ yeemɛi le chɔɔloo tueiyɔɔ a muŋ okɔɔ.e

11 Mɛɛ Pɔɔl wa suɛi a mɛɛ ndoo tusi Kilisiɔŋnda nyɛpalaa choo paandu yɛ okɔɔ, mbo dimi aa: “Ya sim hoo wo, mi kindiŋ o nɛi o nɛi niŋ le mi simul diola Chiisu fula Naasaluɛiyo. . . . Mɛɛ suɛi ndɛi [buɛiyaa Chiisuaa] nɛi ya tei, mi kandu kɔlaŋ o chieeŋ cheleŋ niŋ le nda nyɛpalaa tusioo choo.” (Walta. 26:​9-11) O cho isɔɔ le Pɔɔl wa kuundiaa le. Wanaa bɔɔbɔɔ ndaa sina a nyɛpalaa ndoo tusi Kilisiɔŋnda choo wo okɔɔ. (Kalee. 1:​13, 23) Naapum mi kɔndɔfillo bii Akilipa, mbo nyunaŋ dɔɔ aa, ‘Yɛɛ siŋga yɛ poo hoo?’

12, 13. (a) Vɛɛ Pɔɔl tɛɛsiaa yɛ mɛɛ o looku simnɔŋ Kilisiɔŋnɔɔ yɛ? (b) Nduyɛ vɛɛ o wa yɛ ‘pelei lɔɔ o yɔm sɛɛmbiaa’?

12 Mi nyɛ Pɔɔl dimi hoo wo yɔŋgu mulioo le nyuna koŋ. Mbo dimi aa: “Paale pilɛ, mi masaa wanaa soliaa lasalaa ke ya dioo le kɔlaŋ Damasikɔɔ mi kɔ tosa nyɛ pilɛ koŋ kpe loŋ. I lo kɔlaŋ o nɛi, a teleŋ paaleŋ le sim o bolleŋ choo wo fallo Masaa, mi paŋgele hiou paaleŋ diondɔɔ wo fula o choo choo niŋ, mbo tiu ya choo silɔ a wanaa wa kɔlaŋ a ya latulu wa kpou. Mɛɛ naa kpou deli lɛŋ, mi tuɛi mi diomndo suaa naa ya chua o Hibuluiye niŋ aa: ‘Sɔɔl, Sɔɔl, le yɛɛnɛ ŋ cho yɛ ya nyɛpalaa tusioo choo? A cho yɔŋulɔŋ te a lɔɔ pɛ pelei o yɔm sɛɛmbiaa.’ Kɛ mi nyuna aa: ‘Num nɛɛnɛ?’ Mi Masanɔɔ muli aa: ‘Ya ni, Chiisu, wana ŋ cho nyɛpalaa tusioo choo wo.’”f—Walta. 26:​12-15.

13 Wana dimi maa mi Pɔɔl ‘luaa pelei o yɔm sɛɛmbiaa’ tuupa mi Chiisu fula ndu o hɔl. Mɛɛ mɛɛ visioo luaa nuaa pelei o yɔmndo, o fondo fuu wo choo mbo yɔŋuluŋ yɛ, lende koni Pɔɔl wa ndupila kuunaa chaŋyɛi kpɛɛluŋnde nɔɔ a Mɛlɛka ni, mɛɛ o wa hɛnaŋ Mɛlɛkaa kuunaa yɔŋnɔŋndo. Mɛɛ Chiisu fula Pɔɔl o hɔl o nɛi le kɔlaŋ Damasikɔɔ, mbo dimul Pɔɔl le mbo siŋga yiyaŋ ndɔɔ.—Chɔŋ 16:​1, 2.

14, 15. Yɛɛ Pɔɔl dimi yɛ a siŋgaŋnda ndoo tosa o yoomu ndɔɔ niŋndaŋ okɔɔ?

14 Mi Pɔɔl keleŋa siŋgaŋndaŋ tosa o yoomu ndɔɔ ni. Mɛɛ o wa suɛi o Masaa Akilipa lo, mbo dimi aa: “Nyɛ ya tuei o yilaŋnde niŋndo, ndu ya cho tosaa ni. Mi kandu waŋnda suɛi Mɛlɛkɛi dimullo Damasikɔɔ. Fulaa loŋ, mi kua Chulusalɛm a lɛŋnde Chudiaaleŋ kpou, a o wanaa cho ŋChuu le wa lo. I wa nda yooŋgoo dimullo le ma mal yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ, ma muliŋ naa Mɛlɛka chua. Nduyɛ ma tosa sɔɔŋ chɔm maa a mal yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ ndo.” (Walta. 26:​19, 20) Le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ, Pɔɔl wa wali Chiisu ndoo kendu hoo o yilaŋndeŋ niŋndo tosaa. Yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo? Mi wanaa yaŋ nilaŋ o yooŋgu kɛndɛ Pɔɔl wa dimioo wo wa mal yɔŋnda ndala wɔɔŋndaŋ, ma muliŋ o Mɛlɛka lo, nduyɛ ma simnuŋ pilachieeyaa kɛndɛ, okoŋ ma chɔm bɛɛleŋ le sawala wa o lɛŋndeŋ niŋndaŋ.

15 Tɔnɔlaŋ ndaŋ la ve la sɔvɛ kposoŋ le Chuuwaa ndaa simul Pɔɔl wa le. Lelaŋ mi Pɔɔl dimi aa: “Le saboo hoo Chuuwa bii ya o chiɛi Mɛlɛkaa niŋ ni, ma kindiŋ le ya diyɔɔ. Kɛ le mɛɛ ya sɔla malaa Mɛlɛka o ba yɛ, haaa paale hauleŋ ndeŋ, I cho wɔ hiouwɔɔ lachi a seileŋ timbioo o waŋnda lo, wana bɛndu ni, wana pɔmbɔ ni.”—Walta. 26:​21, 22.

16. Vɛɛ naŋ tullɛ tamasi Pɔɔl lo kɔɔli te ŋ wa pɛ suɛi o masaa waa lo a o wanaa kialaa ŋyamaa lo a laalaŋ naa okɔɔ?

16 Naa Kilisiɔŋaa tonyaa, ŋ nɔ miŋ wa a ‘bɛɛndiaŋnda lɔɔlɔɔ le waŋnda tɛɛsiallo’ a laalaŋ naa okɔɔ. (1 Pitɛ 3:​15) Te ŋ wa pɛ suɛi o masaa waa lo a o wanaa kialaa ŋyamaa lo a laalaŋ naa okɔɔ, ŋ nɔ miŋ tol tamasi Pɔɔl lo kɔɔli a mɛɛ ndoo soo o Akilipa nda Fɛsitɔɔ lo yɛ. Te ŋ dimul pɛ masaa waa a mɛɛ tonya Baabui siŋga niŋ yoomula naalaŋ a wanaa naŋ dimul yooŋgu kɛndɔɔ wa yɛ, mi keŋ pilaŋ nda kɔllo tau.

“O Teleŋ Biŋgi Bɛŋgu a Cho Ya Siiŋguu Kilisiɔŋnɔɔ” (Walta Kiilaa 26:​24-32)

17. Yɛɛ Fɛsitɔɔ ndoo tosa yɛ mɛɛ Pɔɔl wa suɛi a ndu pila okɔɔ, nduyɛ vɛɛ naŋ cha yɛ hau kaa waa nuaa o palɛi nɛi niŋ?

17 Mɛɛ nda wa nilaŋ yaŋɔɔ o suɛi Pɔɔl wa dimioo ve, mi i piiliaŋ masaa ŋiɔɔŋnda haa kɔltaŋ tau. Mi Baabuiyo chɔm nyɛ ndoo yɔŋnuŋndo aa: “Pɔɔl lo sɔɔŋ muŋ dimioo a ndupila okɔɔ, mi Fɛsitɔɔ dimi choo choo aa: ‘Seemaa ŋ cho nuaa ni, Pɔɔl! Dɛnɛ sinaa bɛndoo chal le num bolleŋ hiŋ!’” (Walta. 26:​24) Ŋ tiuba miŋ che kaa Fɛsitɔɔ ndoo chɔm hoo wo kpendekele o palɛi nɛi niŋ. Wanaa bɔɔbɔɔ che hau sɛmbɛ naŋ nɔ le waŋnda tonya Baabuiyo pɛɛkoo wo nyɛ fondo fuu. Mi wanaa sinaa dɛniaa bɔɔbɔɔ hau o chieeŋndo niŋ che ndi i kala kpoke, le tonya Baabui cho a fulasɛiniŋndo okɔɔ wo chɛlɔɔ.

18. Yɛɛ Pɔɔl ndoo dimullɛ Fɛsitɔɔ, nduyɛ yɛɛ Akilipa bɛɛ ndoo dimi yɛ okoŋ kɔɔli?

18 Mi Pɔɔl dimul masaa hoo aa: “O cho seema le ya cho le Wana Bɛndoo Fɛsitɔɔ. Sɔɔŋ tonyaŋ a sɔɔŋ kɔl kaloŋ ya cho dimioo ni. Masa ya cho sɔɔŋ muŋ dimullo a kɔllo kpou wo sina a muŋ okɔɔ nyɛkɛndɛi. . . . Num yɛ, Masaa Akilipa, a laalaŋ pa nyɛ wanaa ndaa suaa le Mɛlɛka wa dimi wo? I sina maa a laalaŋ.” Mi Akilipa dimul Pɔɔl aa: “O teleŋ biŋgi bɛŋgu a cho ya siiŋguu Kilisiɔŋnɔɔ.” (Walta. 26:​25-28) O yɔŋ bɛɛ aa tonyaa masaa hoo ndoo dimi ni, ɔɔ o cho tonya le, o naŋ sina wo cho ni maa, mi diomnda Pɔɔl dimilaŋ la pilaŋ ndu kɔllo.

19. Kɛɛsiaa yɛɛ Fɛsitɔɔ nda Akilipa ndaa tosa yɛ a Pɔɔl okɔɔ?

19 Okoŋ mi Akilipa nda Fɛsitɔɔ sim, ma kpaa faŋaa a ba. “Mɛɛ nda wa kɔŋndaŋ, ma kandu dimulaŋndo aa: ‘Poo hoo tosa isɔɔ o isɔɔ wɔɔŋ o nɔ mbo sɔla piɔmndo ɔɔ ma dɔu ndu o chiɛi manyum niŋ te.’ Okoŋ mi Akilipa dimul Fɛsitɔɔ aa: ‘Te poo hoo ndoo chii niŋ dimi le suɛi nduɛi hivioo o Siisa lo le, wanaa mal ndu.’” (Walta. 26:​31, 32) Ndaa sina maa po wa koŋ suɛi o nda lo wo, ndoo tosa nyɛ o nyɛ le. Naapum mi hei tosa ma bii niŋ Kilisiɔŋnda biyɔɔ kɛndɔɔ.

20. Yɛɛ wa yɛ fulamakɔɔlioo le seile Pɔɔl ndoo timbi masaa waa lachi leŋ?

20 Naapum masaa ŋiɔɔŋnda haa kpou, o kɛ kɛ chɛl yooŋgu kɛndɔɔ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ le. Baa i wa pa suɛi taasi le mɛɛ Pɔɔl ndoo sim waŋnda haa o hɔl lɛ? Ei. Mɛɛ nda kuɛ a Pɔɔl o “masaa waa lo, a o wanaa bɛnduaa lo,” mi keŋ tosa mbo dimi yooŋgu kɛndɔɔ o masaa waa lo, a ndaa tui niŋ ndu kposoŋ te wa. (Luku 21:​12, 13) Nduyɛ, mi laalaŋ ndɔɔ a taasi o chɔm o simullo hoo bɛŋgu wo dɛɛniaa puaapiliaa a ndepiliaa nduaa kɔltaŋ tau.—Filipi. 1:​12-14.

21. Te ŋ lambaŋ pɛ yooŋgu kɛndɛ leMasaa dimioo, fulamakɔɔlila kɛndɛ kuɛɛ naŋ sɔla yɛ?

21 Mi nyɛpilɔɔ hoo kpe yɔŋnuŋ hau. Te ŋ lambaŋ pɛ yooŋgu kɛndɛ leMasaa dimioo o yɔŋ bɛɛ mi simultaŋ ɔɔ tɔɔndaŋndaŋ la wa, ŋ cho fulamakɔɔlila kɛndɛlaŋ sɔla tau. Ŋ cho seileŋ timbi o masaa waa lo, naapum a ndaa tiu niŋ ba kposoŋ le ndu tueiyɔɔ le wa. Mi biuwɔŋ naa dɛɛniaa puaapiliaa a ndepiliaa naa kɔltaŋ tau. Nduyɛ mi i nyindu nda le ma chɔm kɔl simulaa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ.

PƆSIƆƆSI FƐSITƆƆ, MASA IBUŊGA MALUOMAŊNDO

O yau Walta Kiilaa niŋ, vɛlɛ a o yaula Fleviɔs Chosifɔs poonyiaalaŋ niŋ kinɛi naŋ sɔla yooŋgula taselaŋ a Pɔsiɔɔsi Fɛsitɔɔ okɔɔ ni. Fɛsitɔɔ miiŋgu o foofo Felisi wo ni maa masa ibuŋgaa le Chudiaa a wɔsi 58 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli. Nduyɛ mbo sɔla piɔmndo mɛɛ o tosa wɔsilaŋ latiɔɔŋ, ɔɔ la yaa o masaleŋ choo.

Pɔsiɔɔsi Fɛsitɔɔ.

Teleŋnda bɔɔbɔɔ, mi Fɛsitɔɔ ndoo wa yekeŋ, nduyɛ mi ndoo chɔm taasioo a teleŋ o wa o masaleŋ choo wo, mbo hiau Felisi nda Abinɔsi, wana miiŋgu o foofo ndɔɔ wo. A teleŋ Fɛsitɔɔ kandu masaleŋ ndo, Chudiaa wa o pia cha a viiyaa maŋtonduaa. Mi Chosifɔs dimi aa: “Mi Fɛsitɔɔ . . . chua ndi maa kalaŋ ndɔɔ i cho ni le wanaa wa kpundɛlaŋ keiyo mɛlioo o lɛŋndeŋ niŋnda miŋgioo o nɛi. Lelaŋ mbo faŋa waŋnda haa o fondaŋnda ndala bɔɔbɔɔ, nduyɛ mbo dii vɛlɛ a bɔɔbɔɔ.” A teleŋ o wa masa wo, mi Chuuwa taŋgul kpakioo yɔŋii Masaa Akilipa wa chɔɔ sɔɔŋ wa tosaŋndo o lau maaŋndo niŋndoŋ. O tasela ndɔ, mi Fɛsitɔɔ dimul nda le ma pɛl kpaki ndaa taŋgul koŋ ndo. Kɛ o mɛɛlulaŋ kpɔŋ, mbo chɛl Chuuwa diom, nduyɛ mbo dimul nda le ma kuɛ a suɛi ndɛi o Masa Bɛndu maLuomaŋndo lo, Nɛlo.

Wana che pɛ maa, mi Fɛsitɔɔ sim yi le viiyaa maŋtonduaa solioo o lɛŋndeŋ niŋ. Kɛ le mɛɛ ndoo yeema chaŋyɛi kɛndɛi nɔɔ a Chuuwa yɛ, mbo kɛɛ le sandei chɔmndo a teleŋ pilɛ mɛɛ o wa kɔɔsaa a kiilanɔɔ Pɔɔl.

MASA BƐNDOO HƐLƆƆ AKILIPA DIIŊ NDƆƆ

Akilipa yau Walta Kiilaa bolle 25 soo okɔɔ wo cho Masa Bɛndoo Hɛlɔɔ Akilipa Diiŋ Ndɔɔ ni. Po mama Masa Bɛndoo Hɛlɔɔ wo o wa ni. Nduyɛ ndu wa vɛlɛ poo le Hɛlɔɔ ndoo tusi kunda leKilisiɔŋndo o Chulusalɛm niŋ nyɛpalaa choo a teleŋ o wa masa wo ni. (Walta. 12:​1) Akilipa wa masa mɛɛlaa le yuŋgu Hɛlɔɔ wo ni.

Masaa Hɛlɔɔ Akilipa Diiŋ Ndɔɔ.

O Luom niŋ Akilipa wa ni a teleŋ finya ndɔ sɔla piɔmndo a wɔsi 44 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli wo. O wa wɔsilaŋ 17 kinɛi a teleŋ koŋ, nduyɛ mbo wa pɛɛkoo sɔlaa Masa Kulɔdiɔɔ o ba o toŋgo ndɔ kialaa ŋyamaa niŋ. Le hei, mi wanaa silaa le masaa Kulɔdiɔɔ dimi maa Akilipa cho wɔ o bɔɔ le mbo miiŋgu o foofo finya ndɔ wo le. Okoŋ ma yulu wana cheleŋ isu le mbo miiŋgu o foofo koŋ. Kɛ a koŋ kpou, mi Fleviɔs Chosifɔs dimi maa, a teleŋ Akilipa wa wɔ Luom ndo, mi ndoo soo le Chuuwa teleŋ o teleŋ.

A wɔsi 50 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mi Kulɔdiɔɔ siiŋguu Akilipa masaa le Kalisisi. Nduyɛ a wɔsi 53 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mi Kulɔdiɔɔ chɔɔlu Akilipa chiooŋ ŋtiŋ ke le mbo wa masaa le muŋ. Chiooŋ muŋ cho ni, Ituluaa, Tiluakonaitii, a Abiliini. O faŋaŋ okoŋ kɔɔli, mbo ke vɛlɛ Akilipa kpaayaa maaŋ wa Chulusalɛm ndo choo, a le masa wanaa soliaa lasalaa le Chuuwa yulɔɔ isu. Nduyɛ mi Nɛlo bɛɛ, o ndoo miiŋgu o foofo Kulɔdiɔɔ wo wo siiŋguu Akilipa masaa le Kalili a Pɛlui. A teleŋ o chiikaŋ nda Pɔɔl lo, Akilipa waŋnuŋ niŋ o Sisaliaa niŋ nda yema ndɔ Bɛnisi. Bɛnisi wo hoo ndoo mal pɔnɔ ndɔ, masaa le Siliisiaa ni, le mbo waŋnuŋ nda yema ndɔ.—Walta 25:​13.

Mi Akilipa kindiŋ tau le Chuuwa ndaa simul Luomaŋnda wa kuunaa. Kɛ o sɔla batiuwaa kposoŋ te. Okoŋ a wɔsi 66 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mi Chuuwa haa mululaŋ ndupila. Lelaŋ mi ndu bɛɛ tual Luomaŋnda kɔɔli le Chuuwa haa sɔŋgɔɔ. Nduyɛ mɛɛ nda sɔla batiuwaa le Chuuwaa nilakaluaa haa faŋaa kpou, mi masa sɛnɛi ndoo nɔ diolaŋ aa Vɛspasiaŋ ndo chɔɔlu Akilipa chiooŋ ke le ndu balikaa mello.

a Tofa kɔfoo hoo “Pɔsiɔɔsi Fɛsitɔɔ, Masa Ibuŋgaa le Chudiaa.”

b “Kpeŋgbei lemasaa” wa kpeŋgbei ndaa kɛsi o biŋndo choo wo ni. Naa temaa ndaa kɛsi ndu wa chɔm ni maa yamɛi mɛɛlɛi masaa ndoo kialu ni, nduyɛ wana o wana ndoo nɔ mbo chɔm bɛɛleŋ le ndi. Mi Paile chal o kpeŋgbei lemasa waa nuaa choo mɛɛ o wa sɔɔŋ nda hɛɛnduu Chiisu choo woŋ yaasiaa.

c Tofa kɔfoo hoo, “Mi Wanaa Mɛlɛkaa o Palɛi Nɛi Niŋ Dimi le Ma Hivi Sɔɔŋ Ndaŋ o Masaa Waa Lo le Piɛile Tonyaleŋ Mandaa.”

d Tofa kɔfoo hoo “Masa Bɛndoo Hɛlɔɔ Akilipa Diiŋ Ndɔɔ.”

e Le mɛɛ Pɔɔl wa Kilisiɔŋnɔɔ yɛ, mbo chɛl Chiisu maa Mɛsayanɔɔ o cho ni. Mi Chuuwa, a ndaa kɛɛ Chiisu wa cha Pɔɔl maa wana ndoo simul tonyaa wo o cho ni.—Walta. 21:​21, 27, 28.

f Mi wana pɛɛkaa Baabui pilɛ suaa a diomnda Pɔɔl dimilaŋ ndaŋ okɔɔ aa: “A teleŋ paaleŋ le sim o bolleŋ choo wo, te waŋndo wa pɛ kɔlaŋ o tiŋndo tɛɛŋ, mbo chal tiŋ le mbo pɛŋgi nyɛɛmbɔ. Mɛɛ dɔɔ mbo wa maa o cho kɔlaŋ inɛ choŋ choŋ. Lelaŋ ŋ tiuba miŋ che kpendekele mɛɛ Pɔɔl wa lauwo le kɔlaŋ Kilisiɔŋnda nyɛpalaa tusioo choo yɛ.”

    WOL le Sɔɔŋ Yaasiaa—Kisi (2010-2026)
    Chukku Ma Kinda
    Chuku Ma Kumbi
    • Kisiei
    • Share
    • Mɛɛ ŋ Yeema Yɛ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Sawalaŋ Le Tɛɛŋgei Soliŋndo Kpeku
    • Mɛɛ Naŋ Bii Yooŋgula Numndaŋ Yɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Chuku Ma Kumbi
    Share