La Hiou Lachi a Pɔmbuaa Kilitiaa Tooloo
“Mi dimul nya, pɔmbuaa niaa cho haa waŋnda o hɔl maa wanaa fondo fuu va, nyɛ o nyɛ la tosal nda pɛ, mɛɛ ya nya tosal ni.”—MAT. 25:40.
1, 2. (a) Talela kuɛɛ Chiisu dimullɛ chaaŋaa nduaa kpɔlɔkuaa? (Tofa fotueiyo o peeleŋ ndeŋ choo.) (b) Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ sina a tale saa a chuiŋnda okɔɔ?
CHIISU wa suɛi o chaaŋaa nduaa kpɔlɔkuaa lo, Pitɛ, Andulu, Chemisi, a Chɔŋ. A laŋga wa ndu nilaŋ yaŋɔɔ mɛɛ o wa suɛi a talelaŋ ndaŋ okɔɔ. O soo a buɛi cho sakpo, nduyɛ mbo wa buɛi kɔl kalu wo, o yufuaa tɔ wa, a tale kaniŋ talɛŋndoŋ. Mi Chiisu siou suɛi nduɛi a tale cheleŋ. Mbo tɛɛsiaa a teleŋ “Po Wana Pɔnɔɔ” cho “kaalaŋ kpou” yamɛi kilul lo. Taloo hoo ndoo pilaŋ bɔɔ buɛiyaa nduaa kɔllo! O taloo hoo niŋ, mi Chiisu suaa a kundalaŋ la tiɔɔŋ okɔɔ. O cho maa ŋsaa wo, a o cho maa ŋchuiŋ ndo. Nduyɛ mbo suaa vɛlɛ a kunda sɔvɛ yaa ndɔɔ okɔɔ. Kundaa hoo cho simnɔŋ “pɔmbuaa” le “Masaa.”—Nuawɔ Maatiu 25:31-46.
2 O sindɔɔ niŋ pa, taloo hoo ndoo pilaŋ bɔɔ wanaa Chɛhowaa kɔllo. O taloo hoo niŋ Chiisu soo a nyɛ nɔ le yɔŋnɔŋndo a waŋnda wo. Mbo chɔm le sabu apum cho yoomu fafɛɛŋndo sɔla wo, a le sabu apum cho tambii fɛɛŋ fɛɛŋnde sɔla wo. Yoomula naalaŋ la nɔla mi la sɔla pioŋɔɔ te ŋ bii pɛ tale Chiisu dimi hoo wo bila, nduyɛ miŋ tol nyɛ o dimi wo kɔɔli. A mɛɛ naŋ cho naa o kpundɔɔ niŋ yɛ, ŋ nɔ miŋ nyuna aa, ‘Vɛɛ Chɛhowa looku yɛ tosa miŋ sina taloo hoo walaŋ? Le yɛɛ naŋ dimi yɛ maa taloo hoo kindila sabu wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ cho nyɛ sɔvɛ wo? Nɛɛ yaa sɔla yɛ viomɔɔ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo? Nduyɛ le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ toolu “Masaa” a wanaa o veelu aa “pɔmbuaa niaa” wa a teleŋndo hoo?’
VƐƐ NAŊ LOOKU YƐ SINAPƐŊGU WALAŊNDO SƆLA?
3, 4. (a) Sɔɔŋ kuluŋ kuɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ sina a tale saa a chuiŋnda okɔɔ? (b) O wɔsi 1881 ve niŋ, vɛɛ Zion’s Watch Tower tɛɛsiaa yɛ taloo hoo?
3 Le biyɔɔ bila nyɛkɛndɛi tale saa a chuiŋnda, ŋ nɔ miŋ sina sɔɔŋ kulloŋ sala yaa o taloo hoo niŋ. Sinaa wanaa nda soo a nda okɔɔ wa, teleŋ kɔɔsɔɔ, a le sabu waŋndo simnuŋ saa ɔɔ chuiŋndo wo.
4 O wɔsi 1881 ve niŋ, mi Zion’s Watch Tower (Bandu Mɛŋgɛlaa le Sayɔŋ), chɔm “Po Wana Pɔnɔɔ,” o nda veelu vɛlɛ aa, “Masaa” wo, ndu cho yɛ Chiisu ni. Sukuwaa Baabuiyaa tasiaa ndaa nɔ sinapɛŋgoo a diomndaŋ “pɔmbuaa niaa,” o Baabui nɔ diolaŋ aa King James Version ndo niŋ. Diomndaŋ la sim le wanaa wa niŋ a Kiliti latulu o masaleŋ choo wa, vɛlɛ a waŋchieeya kpede a cho simnɔŋ walaŋ o lɛŋndeŋ choo wa. A yiyaŋ maa saa a chuiŋnda piɔuwo tɛɛŋ cho yɔŋnɔŋ teleŋ Kiliti cho wa o Masaleŋ choo le wɔsilaŋ waa pilɛ wo. Nduyɛ a laalaŋ maa a cho waŋnda diyɔɔ kunda maa ŋsaa, kanifuule a bii sawa Mɛlɛkaa a kaalaa okɔɔ.
5. O wɔsiŋ 1920 ndoŋ niŋ, vɛɛ sinapɛŋgoo ndoo hiou yɛ lachi?
5 O wɔsiŋ 1920 ndoŋ kandɔŋndo, mi Chɛhowa mala wanaa nduaa le taloo hoo chɔɔloo sinaa lapɛŋgu. Bandu Mɛŋgɛlaa, Saa 15, 1923 ve dimi maa, Chiisu cho “Po Wana Pɔnɔɔ” ni. Le sinaa pɔmbuaa Kilitiaa cho wa a ndu latulu o masaleŋ choo o choo choo niŋnda, mi Bandu Mɛŋgɛlaa hoo chɔm bolii Baabui tɛɛsiaa a hei okɔɔ walaŋnde. Nduyɛ mbo tɛɛsiaa vɛlɛ saa maa wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo o Masale Kiliti leŋ bɛŋgu wa. Ɔɔ niŋ teleŋ nda cho saa a chuiŋnda piɔu tɛɛŋndo? Mi Bandu Mɛŋgɛlaa koŋ dimi maa pɔmbuaa Kilitiaa cho wa o Masaleŋ choo a ndu latulu o choo choo niŋ le Wɔsilaŋ Waa Pilɛ. Lelaŋ, kunda cho wa o lɛŋndeŋ choo wo nɔla mbo mala nda, ɔɔ mbo pɛɛsa nda le. Lelaŋ, saa a chuiŋnda piɔuwo tɛɛŋ cho yɔŋnɔŋ tuupa mi Masale Wɔsila Waa Pilɛ leŋ le kanduŋ. Le sabu waŋndo simnuŋ saa wo, mi Bandu Mɛŋgɛlaa koŋ mɛɛlu tɛɛsiaa maa waŋnda cho simnɔŋ saa kanifuule, a sinapɛŋgu maa Chiisu cho Salamanɔ ndaa ni, nduyɛ ma tiindaŋ Masale Mɛlɛkaleŋ le hunɔɔ a siŋgaŋnda sɔvɛlaŋ.
6. O wɔsiŋ 1990 woŋ niŋ, vɛɛ naŋ chɔɔlu yɛ sinapɛŋgoo sɔla?
6 Mi sinapɛŋgu sɛnɛiyo hoo huŋ a fulamakɔɔli kɛndɔɔ. Mi wanaa Chɛhowaa yiyaŋ maa o palɛi mɛɛlɛi hei niŋ, mɛɛ waŋnda cho nilaŋ yaŋɔɔ o yooŋgu kɛndɛ leMasaa yɛ cho chɔm maa saa nda cho ni ɔɔ chuiŋnda. Kɛ o wɔsiŋ 1990 woŋ tɛndaa tɛɛŋ, mi yiyaŋ naa siŋgaŋ. Mi buŋgaŋ ŋmuuŋ o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ, Saa 15, 1995 ve chɔm mɛɛ nyɛ Chiisu dimi o Maatiu 24:29-31 (nuawɔ) niŋndo velaŋ a nyɛ o dimi o Maatiu 25:31, 32 niŋndo. (Nuawɔ.)a Yɛɛ Bandu Mɛŋgɛlaa hoo mɛɛlu yɛ dimi? Mi buŋgɛi tasei dimi aa, “O chilaŋ niŋ kɔɔsɔ saa a chuiŋnda cho tosaŋ ni.” Kɛ, teleŋ kuɛɛ kpeekpei? “I cho yɔŋnɔŋ te ‘nyɛpalaa’ Maatiu 24:29, 30 dimi wo kanduŋ pɛ, mi Po Wana Pɔnɔɔ ‘hiŋ.’ Okoŋ, te chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo mɛɛlu pɛ, Chiisu kandu waŋnda yamɛi kilullo.”
7. Sinapɛŋgu walaŋ kuɛɛ naŋ nɔ yɛ?
7 Hau, ŋ nɔ niŋ sinapɛŋgu walaŋndo a tale saa a chuiŋnda okɔɔ. Le sinaa wanaa nda soo a nda okɔɔ wa, Chiisu cho “Po Wana Pɔnɔɔ” ni, ndu cho yɛ Masaa ni. “Pɔmbuaa niaa” cho waŋpiaanduaa a waŋlaanduaa sɔla pɔyaŋndo a nyina diandaa wa ni, a cho wa o masaleŋ choo a Chiisu latulu o choo choo niŋnda. (Luom. 8:16, 17) “Saa” a “chuiŋnda,” sim le waŋnda o kaalaŋ niŋ kpou. Nda nda cho a pɔyaŋ a nyina diandaa le. Ɔɔ niŋ teleŋ kɔɔsɔɔ? Kɔɔsɔɔ hoo cho tosaŋ a mɛɛlula nyɛpalaa bɛndu cho naa lachi wo. Nduyɛ le sabu yɛɛ waŋnda cho yɛ simnɔŋ saa ɔɔ chuiŋnda? Mɛɛ nda cho biyɔɔ pɔmbuaa Kilitiaa lo o lɛŋndeŋ choo ma sɔla pɔyaŋndo a nyina diandaa wa, cho tosa ni ma simnuŋ maa ŋsaa. A mɛɛ mɛɛlula chieeŋndo hoo cho niŋ naa kpɛɛluŋ yɛ, ŋ cho a kɔl kɛndɛ le mɛɛ Chɛhowa tɛɛsial naa taloo hoo walaŋ yɛ. Nduyɛ a talela cho la poonyiaa o Maatiu bolle 24, a 25 niŋ mi la velaŋ a hoo laŋ!
VƐƐ TALOO HOO KINDILA YƐ WALI DIMIAA YOOŊGU KƐNDƆƆ?
8, 9. Le yɛɛ nda tɛɛsiaa yɛ saa maa a cho “wanaa cho sakpo”?
8 O tale saa a chuiŋnda niŋ, o cho a wali pollo okɔɔ kpeekpei le Chiisu soo le. Kɛ le yɛɛ taloo hoo soo yɛ niko a wali dimiaa yuŋgu kɛndɔɔ okɔɔ maa o cho nyɛ sɔvɛ?
9 O tasoo, kɛsiŋ o maa taloo Chiisu cho soliŋndo kpeku ni le waŋnda pɛɛkoo. Tonya, o cho saa a chuiŋaa kpeekpeiya piɔuwo okɔɔ le o cho suɛi le. Nduyɛ, o cho dimi le o cho maa wanaa cho maa ŋsaa wa nɔ ma ke pɔmbuaa nduaa nyɛdiaa kpeekpeiyo, ma chuɛi nda, ma manda nda, ɔɔ ma kɔ yil nda o chiɛi manyumndo niŋ te. Kɛ tamasioo o wa yɔŋgoo ni a kaa wanaa cho maa ŋsaa wa cho chɔm o pɔmbuaa nduaa lo wa. O tɛɛsiaa saa maa “wanaa cho sakpo” wa nda cho ni kanifuule, a nɔ sinapɛŋgoo maa Kiliti nɔ wɔ pɔmbuaa nduaa pɔyaŋnda a tiŋ o lɛŋndeŋ choo. Nduyɛ saa cho Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda tooloo o palɛi mɛɛlɛi nyɛpalaa hei niŋ.—Mat. 10:40-42; 25:40, 46; Tim. Diiŋ Ndɔɔ 3:1-5.
10. Vɛɛ saa tosallɛ pɔmbuaa Kilitiaa kɛndɛi?
10 O diiŋ ndɔɔ, yaasiaa wɔ nyɛ Chiisu cho suɛi a ndu okɔɔ wo. O cho suɛi a nyɛ chɔm maa o cho niŋ naŋndo, vɛlɛ a mɛɛlula chieeŋndo hoo. (Mat. 24:3) O suɛi nduɛi kandɔŋndo, mi Chiisu chɔm maa tamasioo opilɛ cho wa nyɛ tɔɔma bɛndu. Ndu cho ni, yooŋgu kɛndɔɔ a Masaleŋ okɔɔ cho ‘dimiŋ ba o ba fee o chieeŋndo choo.’ (Mat. 24:14) Nduyɛ mɛɛ o chii dɔɔ suɛi a tale kaniŋ talɛŋndoŋ okɔɔ, mbo dimi tale saa a chuiŋnda. A mɛɛ naŋ yaasiaa o buŋgɛi naŋ hiou ve niŋ yɛ, mi Chiisu dimi tale koŋ le mbo kindilal buɛiyaa nduaa pɔyaŋnda, ɔɔ “pɔmbuaa” nduaa maa, a nɔ ma tosa wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ kekelee. Kɛ, kunda pɔyaŋ pɔmbɔ lo o lɛŋndeŋ choo teleŋ Chiisu cho naŋndo nɔ simullo tau. Ndu cho yɛ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo “ba o ba fee o chieeŋndo choo” tuupa mi mɛɛlulaŋ la fuuluu ni. Tale saa a chuiŋnda chɔm maa buɛiyaa pɔyaŋnda cho malaa sɔla. Lelaŋ nɛi kpeekpeiyo opilɛ o wanaa cho maa ŋsaa wa chɔm pɔmbuaa Chiisuaa kɛndɛi yo cho nda tooloo o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ ni. Kɛ yɛɛ yeemaŋ yɛ le malaa hoo yɔŋgoo? Baa le nyɛm kɛŋ naŋ nɔ woŋ nda kioo a nda kɔllo dɛɛniaa koni yeemaŋ ni, ɔɔ nyɛ cheleŋ cho?
NƐƐ YAA NƆ YƐ MA DIMI YOOŊGU KƐNDƆƆ?
11. Nyuna suu kuɛɛ fula yɛ lepum, nduyɛ le yɛɛ?
11 Hau, waŋnda tau o buɛiyaa miiliɔŋnda ŋɔmaa Chiisuaa tɛɛŋ cho a pɔyaŋ a nyina diandaa le. Chiisu ke nda kaniŋ talɛŋ o ke buɛiyaa pɔyaŋaa nduaa wa le. (Mat. 25:14-18) Kɛ mi nyunaa fula lepum aa, ‘Baa wanaa pɔyaŋ a nyina diandaa le wa bɛɛ sɔla viomɔɔ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo?’ Ei. Le yɛɛ naŋ muli yɛ lende? Ŋ yaasiaŋndɔ sabulaŋ lapum.
12. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o nyɛ Chiisu dimi o Maatiu 28:19, 20 niŋndo?
12 Mi Chiisu dimul buɛiyaa nduaa kpou le ma dimi yooŋgu kɛndɔɔ. Mɛɛ Chiisu sɔla fulasɛiniŋndo, mbo dimul buɛiyaa nduaa le ma siiŋguu waŋnda buɛiyaa ndɔ, ma pɛɛku nda le ma tosa “nyɛ o nyɛ” o dimul nda. Nyɛm o vem nda le tosaa woŋ opilɛ wa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo ni. (Nuawɔ Maatiu 28:19, 20.) Lelaŋ, buɛiyaa Kilitiaa kpou nɔ ma dimi yooŋgu kɛndɔɔ, o yɔŋ bɛɛ ma nɔ tiindaŋndo le kɔlaŋ o choo choo niŋ, ɔɔ le waa achal o lɛŋndeŋ choo.—Walta Wa. 10:42.
13. A yɛɛ okɔɔ yilaŋii Chɔŋ che ve soo yɛ, nduyɛ le yɛɛ?
13 Yau Sɔɔŋ Chɔɔmnaŋndo chɔm maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a wanaa cheleŋ nɔ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo ni. Mi Chiisu chɔm kiilanɔɔ Chɔŋ yilaŋnde a lanɔɔ okɔɔ. Ndu cho yɛ ŋwaŋ 144,000 sɔla pɔyaŋndo wa ni, a cho wa o masaleŋ choo a Kiliti latulu o choo choo niŋnda. O wa vɛlɛ waŋnda veeloo le ma “bii mɛŋma ke wana yoomoo vaŋ fondo.” (Chɔɔmɔŋndo 14:1, 3; 22:17) Mɛŋndaŋ maŋ ma sim le nyɛ o nyɛ Chɛhowa cho waŋchieeya kioo le nda baŋaa o hakioo niŋ a piɔmndo, o sabu sala soliaŋ Kilitioo niŋ. (Mat. 20:28; Chɔŋ 3:16; Chɔŋ Tasoo 4:9, 10) Sala baŋaŋ Chiisoo cho puundule kpeekpeileŋ le yooŋgu kɛndɛ naŋ dimi wo ni. Nduyɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho chilaŋ chuaa ni le waŋnda malaa ma pɛɛku nduyɛ ma sɔla tɔnɔɔ o sala koŋ niŋ. (Kɔl. Tasoo 1:23) Kɛ o yilaŋ keŋ niŋ, mi Chɔŋ cha wanaa cheleŋ, a cho kunda lanɔɔ choo le wa. Nda bɛɛ ma dimul nda le ma veelu aa, “La huŋ”! Ma diikuŋ, nduyɛ mi nda bɛɛ veelu wanaa cheleŋ le ma bii mɛŋma ke wana yoomoo waŋ. Kunda diiŋ ndɔɔ hoo cho wanaa nɔ tiindaŋndo le waa o lɛŋndeŋ choo wa ni. Lelaŋ, yilaŋnde hei chɔm kpendekele maa wanaa chɛl veeloo hoo le ‘hunɔɔ’ wa kpou nɔ kalaŋndo le acheleŋnda yooŋgu kɛndɔɔ dimullo.
14. Yɛɛ yeemaŋ yɛ le “sawa Kilitioo” diikɔŋndo?
14 Wanaa cho o “sawa Kilitioo bɛŋgu” wa kpou nɔ ma dimi yooŋgu kɛndɔɔ. (Kal. 6:2; NW) Chɛhowa nɔ sawala tiɔɔŋ te. Le tamaseliiyo, mbo dimul Isɔluɛiya aa, “Sawaa hoo le nya pilachieeya Isɔluɛi, a wanaa lekaawaa hiŋ le nya challe tɛɛŋ nda kpou o cho ni.” (Ɛs. 12:49; Lɛf. 24:22, NW) Kilisiɔŋnda cho lɛ o sawa Muusioo bɛŋgu le. Ŋ wa Kilisiɔŋaa pɔyaŋ, ŋ wa a pɔyaŋ te, naa kpou o “sawa Kilitioo bɛŋgu” naŋ cho ni. Nyɛ o nyɛ Chiisu pɛɛku cho o sawaa hoo niŋ. Nyɛ kpeekpeiyo o pɛɛkula Chiisulaŋ niŋ cho ni maa, buɛiyaa nduaa nɔ kuee ma chɔm kaalaa. (Chɔŋ 13:35; Chem. 2:8) Nɛi kpeekpei naŋ chɔm kaalaa le Mɛlɛka, Kiliti, a chaaŋaa naa waŋchieeya wo cho yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ ni.—Chɔŋ 15:10; Walta Wa. 1:8.
15. Le yɛɛ naŋ nɔ dimi yɛ maa nyɛ Chiisu dimi wo cho le buɛiyaa nduaa kpou?
15 Diomnda Chiisu dimi o kunda pɔmbɔɔ lo laŋ, kunda bɛndoo bɛɛ tual taŋ kɔɔli. Le tamaseliiyo, a buɛiya 11 koni Chiisu yii kpema leMasaa ni. Kɛ waŋnda 144,000 cho hau o kpema koŋ niŋ ni. (Luk. 22:29, 30; Chɔɔmɔŋndo 5:10; 7:4-8) Nduyɛ, teleŋ Chiisu fula o sɛiyo niŋndo, buɛiyaa nduaa nyɛɛmbɔ koni o dimul le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo ni. (Walta Wa. 10:40-42; Kɔl. Tasoo 15:6) Kɛ buɛiyaa nduaa laalaŋnda kpou o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ sina maa nda bɛɛ nɔ ma dimi yooŋgu kɛndɔɔ, mi che bɛɛ Chiisu suu o ndalo le. (Walta Wa. 8:4; Pitɛ Tasoo 1:8) Hau bɛɛ lende koni, wanaa cho miiliɔŋndaŋ la ŋɔmaa o yooŋgu kɛndɔɔ dimioo niŋnda, Chiisu suu o o kɛ kɛ lo le. Kɛ, nda kpou sina nyɛ cho nda kuee le tiindaŋndo dɔuwɔɔ o Kiliti niŋndo, nduyɛ a nɔ ma chɔm tiindaŋ koŋ o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ.—Chem 2:18.
TELEŊNDO CHO HOO NI LE NDA TOOLOO
16-18. Vɛɛ wanaa nɔ le simnɔŋndo maa ŋsaa wa toolu yɛ pɔmbuaa Kilitiaa, nduyɛ le yɛɛ nda nɔ yɛ ma tosa hei suŋ suŋ?
16 Setana cho sɔŋgɔɔ a pɔmbuaa Kilitiaa pɔyaŋaa lo o lɛŋndeŋ choo wa. Nduyɛ o cho nda chɔɔlu chiŋalaŋ a sɔŋgɔɔ le mɛɛ o sina maa “teleŋ ndɔɔ cho niŋ o biŋgii naa” yɛ. (Chɔɔmɔŋndo 12:9, 12, 17) Mi che bɛɛ tɔɔndaŋnda kala kalaŋ la cho nda komallo, kɛ a cho hiouwɔɔ lachi a yooŋgu kɛndɔɔ dimioo mbo hiau maa paandu. Kiisaŋ cho le, Chiisu cho a nda latulu, mbo wa nda mandaa le hei tosaa.—Mat. 28:20.
17 Wanaa nɔ le simnɔŋndo saa wa cho kuiyo. Nda bɛɛ che ndi maa a sɔla dioo le pɔmbuaa Kilitiaa tooloo o nɛila cheleŋ niŋ, o cho ko o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ te. Le tamaseliiyo, ma toolu a nyɛsɔlaa, ma mala le Toŋgola Bɔŋaŋnda pɔmbɔlaŋ a la Bɛndaŋ taŋgullo, a lɛuwoŋ. Nduyɛ ma diikuŋ wanaa “buɛi cho sakpo, nduyɛ, mbo va buɛi kɔl kalu wo” yulu iso le chilaŋ chuaa wo.—Hibu. 13:17, NW; Mat. 24:45-47.
Wanaa cho maa ŋsaa wa cho pɔmbuaa Kilitiaa tooloo o nɛila bɔɔbɔɔ niŋ? (Tofawɔ pɛlta 17)
18 Maalikɛiya cho suŋ hueiyii kpundɛ nda hau ve malɔɔ a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo. Hei cho yɔŋnɔŋ te pɔmbuaa Kilitiaa lo lɛŋ naŋ nda kpou sɔla pɛ di nda mɛɛlaa le kɔlaŋ choo choo. (Chɔɔmɔŋndo 7:1-3) Tuupa mi Amakɛdɔŋ kanduŋ, Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda cho fɛŋ helɔɔ choo choo. (Mat. 13:41-43) Lelaŋ, teleŋndo cho hoo ni le mi wanaa nɔ tiindaŋndo le waa maa ŋsaa wa toolu pɔmbuaa Kilitiaa.
a Le chɔɔloo sinaa nyɛkɛndɛi a taloo hoo okɔɔ, tofa sɔɔŋ lebolloŋ muŋ, “Vɛɛ Ŋ cho yɛ Isisi Kpeŋgbei Kialaa Ŋyamaa Lachi?” Vɛlɛ “Yɛɛ cho yɛ Wa Chila Saa a Chuiŋnda?” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ, Saa 15, 1995 ve. O puuluei niŋ o cho ni.