Ɗa e lom lom kom wuya ne esuwam

1. Ne kolo tone gó naa ba kumandiŋga gó da kur guye ni, ɗewgere gó da lekol ni ɓal gó toneŋgaŋgu ga.

NE KIRBE gó naa ba gi ná kur gó kumam gó da kur guye ni, ɗewgere gó da lekol ni tongi kolo gisi súbu kom gó séŋ ga. Kirbe kom je jogigi ga. Ne kirbe gó kara neỹ náge ná lay. Alla kolo tone gó kumam gó da kur guye ni, ɗewgere gó da lekol ni key koloŋ je ɗee bigi kire gó gi sene ná kirbe key lay, kayã gó sídi súbuy da mani lay, je ɗee bigi kire gó gi yaa ná béy kolo kúra gó hirwaŋ lay. Alla ɓal gó éeje béŋga gó bayndi je toneŋga kolo ná ne kirbe gó gage ná indiŋga kolo. Ne kayã gó je boreŋga libge ɗé. Kara kaŋyẽ ge yaa bege kolo sagle gisi súbu kaŋga gó sé (Kayãne 28:22). Piŋɓedeŋ, ŋga jenŋgu da ne « kurweley kiyẽ gó ɗudu » ni, ne kur poliy gó kara náge ná « kirbekoliy ɗé », ɗewgere ne « kara culo » lay (2 Tim. 3:1, 3).

2. Ne kolo me ba e lom lom ná, ne nabra dó ná kawro ga.

² Dam ɗé gi je ton kusum kolo na : « nogo naa ba ŋ jee kolo bayndi ná e lom lom lay, ná kirbe gó kúra kur gó je ɗadidi súbu konoŋ gó sé gó seje da ne Bible niŋ ga. » Kayã gó ɓal gó ojegi ná, ne e lom lom. Bayndi gó e lom lom ná, je jen ɗil lay, je oom kusiy sig kur gó ge je ham kibiy, ɗewgere kur gó je kirbi gó nay jen ná jalwalom ɗé (Koy. 16:32). Kara kaŋyẽ je yaage bigi na « moglo gó yaa, alla esi gó ne ». Ginane koloŋ máni ná, nogo naa ba gi née kayã ná e lom lom ga. Nogo naa ba gi née kayã ná e lom lom kur gó bayndi na je ɗadi súbu kom gó séŋ ga. Mabana ŋgu ne karma kardige ná, nogo naa ba ŋgu kunjile karanduŋgu gó derege to naji gisi súbu kege gó sé ná e lom lom ga. Ne kayã gó ŋga je gooleŋgu da kunjile kaŋ ni.

NOGO NAA BA ŊGA HAABEŊGU E LOM LOM GA

3. Ne kolo me ba ŋga je yaaŋgu na e lom lom ná, ne esuwa, alla ne godile ɗé ga (2 Timote 2:24, 25).

³ E lom lom ná, ne esuwa, alla ne godile ɗé. Gó kindi ná, ŋga néeŋgu ná kirbe gó jen esi ba ŋga je jeneŋgu ná ɗil da kur poliy gó esuwa ni. E lom lom ná, ne « tuno weriy » lay (Gal. 5:22, 23). Kolo gó ná kub grek gó yaa na « e lom lom » ná, kur kaŋyẽ ge je ay yaa ná kolo gisi luŋma gó caani gó ge di cay. Kurbu má, luŋma gó caani wey ne luŋma gó je jee cay kusuyõ. Keleŋ kaŋ je edi lom lom, alla esuway mani kog. Daŋgaŋgu ale, nogo naa ba ŋga éeŋgu lom lom, alla ŋga ŋgemeŋgu esuwadiŋga lay ga. Ŋga tobeŋgu tobe ganaŋ ɗé. Ŋga toneŋgu Johba tuno gó kuloŋgo bore key lay, ŋga oleŋguy gó di ujaŋga gó ŋga haabeŋgu nabra dó kúraŋ toloŋ lay. Kara Dere To Naji Johba kay tómedige weyge ne kara gó e lom lom. Keleŋ kaŋ je nege kayã ná e lom lom kur gó ge je gagi ná indige kolo, je ɗege ná kayã ndaje gó kúra bé kara gó je goolge kayãne kegeŋ (tub 2 Timote 2:24, 25). Nogo naa ba gi weye e lom lom kom ne esuwam ga.

4. Nogo naa ba kayãne gó Isaak key gil gó e lom lom ná kawriy ga.

⁴ Bible yaa kolo kayã kaale nẽy gó gilge gó e lom lom ná kawriy. Yaaŋgaŋgu kolo Isaak. Kur gó e jendi da Gerar, dó ne tugu dó Pilistẽ kege ná, kara gó da jay niŋ nege indiy tiwele lay, se silge kulma kama kiyẽ gó karmajenetumo gó bay kay pegeŋ lay. Gó née ná indige kolo gisi kayãne kege gó siyãŋ ná, se ná kara tugu kay e jenge yom lay, kin pege kulma kama kiyẽ gó ɗaŋ lay (Age. 26:12-18). Alla Pilistẽ kiyẽ kin yaage na, kamaŋ na ne kege. Ginane koloŋ máni ɓeey piyã ná, Isaak ŋgem jalwalom key (Age. 26:19-25). Ne me ba ojiy gó jen ná jalwalom kur gó kara je hamge kibiyŋ ga. Gó kindi ná, ɗoŋyĩdi kayãne gó kariy kiyẽ kege, kunjilidi kayã nẽy da jalwalom gó Abraham key ni lay, « e lom lom ná jalwalom » gó Sara koro ni lay (1 Piy. 3:4-6; Age. 21:22-34).

5. Ne me ba gil gó karma kardige gó ne kretiyẽ kiyẽ ɓalge gó kunjilege karandige gó e lom lom ná kawriy ga. Aga kayã pina gusu ná.

⁵ Karma kardige, daŋgu piyã ná, ŋgu ɓal gó kunjile karanduŋgu gó e lom lom ne kayã gó ná kawriy. Ne kayã gó Maxence gó ná ɗigle 17 kariy kiyẽ nege. Kur kaŋyẽ ná, da lekol ni lay, da kur gó jee ale ni lay ná, je jibdi cay ná kara gó ne kayã ɓoglogo. Ná age ca mgbaŋ ná, kariy kiyẽ kunjiliyge gó e lom lom. Derge tey na : « Maxence se sen gó kur gó ge ham kibdiŋga ná, ŋga eŋgu tiyã esuwa gó neyẽ da kirbe kaŋga ni kolo nareŋga ná kire gó ŋga jeeŋgu kolo ná kuloŋgose, ɗewgere ná ɓoglogo. » Guda kaŋ, e lom lom gó Maxence key ne esuway.

6. Nogo naa ba ole ɓal gó ojeŋga gó ŋga gileŋgu e lom lom dele ga.

⁶ Kur gó ge je yaa kolo sagle boy da Kumno kaŋga kondiy cay ni, ɗewgere ge je yaa na Bible na ná kawro ɗé ná, ŋga néeŋgu ne me ga. Gó ŋga néeŋgu kayã ná e lom lom ná, tunaŋga Johba tuno gó kuloŋgo bore key lay, tiryõ key lay. Ped ginane koloŋ máni ba, naŋga neŋgu kayã ná e lom lom ɗéŋ ná, ŋga néeŋgu ne me ga. Kun ulaŋga Johba lay, tunayŋga nogo naa ba ŋga néeŋgu kayã mabana ŋga kin habŋgu kolo wele gó ɗaŋ ga. Je jeeŋgadi kolo da mani, je béŋgaŋgu tuno gó kuloŋgo bore key lay, je ojeŋga gó ŋga oomeŋgu ná kusiŋga ese da kuloŋgose ni lay, ŋga néeŋgu kayã ná e lom lom máni tum lay.

7. Ne kolo me ba ŋga je yaaŋgu na sene berse kaŋyẽ ná cadiŋga ná, je ojeŋga gó ŋga néeŋgu kuloŋgose ɗé ga (Kolo yóro 15:1, 18).

⁷ Berse kaŋyẽ da Bible ni ɓalge gó ojeŋga gó ŋga néeŋgu kuloŋgose ɗé lay, tuno Kumno key je ojeŋga gó ŋga ɗeeŋgu kulendiŋga bore mbid da cadige ni tum lay (Jã 14:26). Ginane kolo kindi kiyẽ gó je genge ɗé gó da maktub gó Kolo yóro ni mániŋ ná, ɓalge gó jibe tediŋga gó ŋga éeŋgu lom lom (tub Kolo yóro 15:1, 18). Maktub koloŋ yaa kolo kayã kúra kiyẽ gó ŋga je habŋgu kur gó ŋga je oomŋgu kusiŋga sig da kur poliy kiyẽ gó esuwa ni (Koy. 10:19; 17:27; 21:23; 25:15).

TIRYÕ JE OJEŊGA GÓ ŊGA ÉEŊGU LOM LOM

8. Ne kolo me ba ŋga haameŋgu kire gó sene gó ne me ba jib bayndi tey gó tonŋga ná kolo ga.

⁸ Tiryõ je ojeŋga lay (Koy. 19:11). Bayndi gó ná tiryõ ná, je oom kusiy sig da kolo yaa key ni kur gó ge je gagi ná indiy kolo gisi súbu key gó séŋ ŋgoŋ. Kolo tone kaŋyẽ, ɗewgere gile kaŋyẽ ná, síge ginane kama koju máni : jay gó ná kawriy delŋ da ne tey ni kusuyõ. Ginanogo bayndi na tonŋga kolo bekolo nádi ná kirbe gó ɗaŋ da cay ni, ɗewgere dam ɗé je soldi. Ne day koloŋ máni ba, cub ɓey gó ŋga jeeyŋgu kolo ná, ɗaŋga kulendiŋga bura gó dam ɗé ŋga senŋgu kayã gó jib tey gó tonŋga ná koloŋ ɗé (Koy. 16:23).

9. Kur gó kara gó Eprayim aylige ná indiyŋ ná, nogo naa ba Jedeyõ ne kayã ná tiryõ lay, ná e lom lom lay ga.

⁹ Gulaŋgaŋgu nogo naa ba Jedeyõ gay kolo ná kara Eprayim ga. Ná kuloŋgose, toniyge na ne kolo me ba na teyge gó nage ée waye dojo ná kara Isirayel jawdige kiyẽ ɗé ga. Alla kuloŋgose kege ná, ne kolo me kusi lig ga. Dam ɗé ne ca gumyã ga. Je nege ginanogo to kege ba nogo neyẽ dele da Isirayel máni. Ginane koloŋ máni ɓeey piyã ná, Jedeyõ só kirbe kege lay, jeege mani ná dolo gó jalwalom. Kayey ná, eje ná ne me gó kúra ga. Senge kolo gó yaageŋ ɗé ba ‘kulendige se jal da cay ni’ (Baw. 8:1-3).

10. Ne me ba je ojeŋgaŋgu gó ŋga seneŋgu ne kolo gó naa ba ŋga yaaŋgu bé dage gó je gagige ná indiŋga kolo gisi súbu kaŋga gó séŋ ga (1 Piyer 3:15).

¹⁰ Kur gó kumandiŋga gó da kur guye ni, ɗewgere gó da lekol ni je gagi ná indiŋga kolo gisi agekubu gó kretiyẽ kiyẽ kege gó ŋga boyŋgu kirbe kaŋga maniŋ ná, ŋga néeŋgu ne me ga. Naŋgaŋgu kayã ped gó ɓal esuwadiŋga kolo ŋga dereŋgu ná to naji gise súbu kaŋga gó sé, alla sóŋgaŋgu kirbe key lay (tub 1 Piyer 3:15). Naŋga goolŋgu kolo tone gó bayndi tonŋga ginane kolo tone gó je ham ná kibdiŋga ɗé, ɗewgere na je ɗadeŋga ná ɗé, alla ginane kur poliy gó ŋga je seneŋgu ná kayã gó oom mugluy máni ná, ŋga je ageŋgu baŋga. Bayndi na tonŋga kolo nogo naa ɓeey piyã ná, jaayŋgaŋgu mani ná dolo gó jalwalom lay, ná kirbe gó kúra lay. Kolo jee kaŋga ɓal gó jibe tey gó gene kirbe key. Mabana bayndi na tonŋga kolo ná dolo gó kúra ɗé, ɗewgere tob gó laseŋga ná piyã ná, kayã gó ŋga néeŋguŋ nogo ŋga jeeŋgu kolo ná kirbe gó kúra (Rom 12:17).

11-12. 1) Ne kolo tone kiyẽ gó kaŋge ba ŋga tone kusiŋga cub ɓey ba ŋga jee ná kolo bayndi ga. 2) Ne kolo me ba tiryõ je ojeŋga gó ŋga ɗee ná kur poliy gó gaye ná kolo ná bayndi ga.

¹¹ Mabana kumam gó ŋgu ne guye tum na tongi gó ne kolo me ba na gi je ne sore gó gisi wele gó we kur ɗé ga ná, tuna kusum kolo na : « Kirbidi gó naŋga ɓalŋgu gó néeŋgu sore ɗé ga. Ɗewgere kirbidi gó naŋga ne soreŋ koloŋ ɗéŋ ná, ŋga je jogeŋgu kirbe gó kara gó da kur gó guyeŋ ni kege ga. » Mabana ŋga yaaŋgu béy na kirbe key gó gisi kara gó da kur guye ni kaŋ ná, kúra nogo go ɗé lay, daŋga piyã ŋga tobŋgu gó naŋga jinaŋgu kúra da kur gó guye ni lay ná, ŋga je jaleŋgu kirbe key. Ɗam ɗé je ɗee béŋga kire gó ŋga gaye ná kolo kúra ná kire gó Bible koro gise sore gó we kur ni.

¹² Ŋga néeŋgu ginane koloŋ máni ba ŋga gayeŋgu ná kolo gise kayã kaŋyẽ gó ɗaŋ cadige lay. Kumandiŋga gó da lekol ni yaa na Kara Dere To Naji Johba kay na genege kirbe kege gó gisi ayẽ kusu gó bay ba ná kumandiy bay gó ba ni. Gil ná nogo dam ɗé ge yaa kolo gisi Kara Dere To Naji Johba kay cadige ga. Dam ɗé bugay, ɗewgere nojuy gó ba ãy kumandiy gó ba jen ná ga. Ɗewgere kirbidi gó naŋga tob baŋwẽ gó je aãyge kusigeŋ ɗé ga. Ŋga gileŋgu bége kpas gó ŋga tobŋgu kara ped lay, ŋga sóŋgu kara ped, alla ŋga senŋgu gó wéy wéy piyã ɓal gó née kayã gó kulendiy tobb (1 Piy. 2:17). Kargani key ŋga je haabeŋgu kire gó ŋga yaaŋgu ná béy kolo kayã kúra gó ŋga je habŋgu kur gó ŋga je sóŋgu kolo gó Bible koro.

13. Bayndi gó esi béy gó bé kolo kindi da Kumno cay niŋ ná, gi yaa béy na me ga.

¹³ Kur gó naŋga hab bayndi gó kirbe key gisi kayã cay ni girgiliŋ ná, ŋga bore kolo sé kibiy ni gó na je sí súbuy da kayã gó kaŋ ni, ɗewgere day koŋ kaŋ ni máni car ɗé (Tite 3:2). Kurbu gó kumam gó da lekol ni yaa na ná kawriy gó ge sé súbudige da Kumno cay ni ɗé. Máni ná, gi ɓal gó yaa na sídi súbuy da ne kunjile gó kayã na jee kusiy ná kandiy cay ni lay, ɓal gó dere tey nee kúra lay ga. Dam ɗé ɓal gó dere kunjileŋ tey nee kúra ɗé. Gó gi gaye ná indiy kolo ná kire gó science ná, ne kolo me ba gi magle kire kolo gi gaye ná indiy kolo wele gó ɗaŋ dé ga. Nogo naa ga. Gi giley kire gó doobe ná da jw.org ni kolo haabe ná kunjile, ɗewgere bideyo gó yaa kolo kayã jee gó Kumno kay. Dam ɗé kayã gó gi ne koloŋ ojey gó se yaa na naŋgu gaya kolo dé ga. Só kur ná, je ojey gó gene ná kirbe key gó kúra.

14. Nogo naa ba Niall ne guye kúra ná sit kaŋga ba jib ná kirbe kiyẽ gó siyã gó gisi Kara Dere To Naji Johba kay sí yom ga.

¹⁴ Niall, gó ne kormo muduro, nedi guye kúra ná sit kaŋga ba jib ná kirbe kiyẽ gó siyã gó gisi Kara Dere To Naji Johba kay sí yom. Se yaadi na : « Kumaniŋ gó da lekol ni je yaa béŋ jumar gó naŋ je jib kayã gó science gó kindiŋ sí yom, alla naŋ je sí súbuniŋ da ne guyẽ kiyẽ gó ge kijiri sí da maktub niŋ cadige ni. » Bekolo kumandiyŋ je ɗe béy kur poliy gó gile béy gó ne kolo me ba nay je sí súbuy da Kumno cay niŋ ɗé ba Niall se yaa béy gó na ira da jw.org ni na gula rubrique « La Bible et la science ». Kargani key ná, Niall se sen gó kumandiyŋ na tib kayã da jw.org ni lay, tobdi gó gaye indiy kolo gise kur gó geyleŋ seje da mani. Digi piyã nagi na guye ná sit ná, gi je haabe kayã kúra mani tum lay.

KUNJULUŊGU KUSUŊGU DA TUGU KULONDO NI

15. Nogo naa ba karma kardige kunjilegege gó jee kolo ná jalwalom kur gó ge je gagi ná indige kolo gisi kayã gó síge súbudige maniŋ ga.

¹⁵ Karma kardige kunjilegege gó jeege kolo ná jalwalom kur gó ge je gagi ná indige kolo gisi kayã gó síge súbudige maniŋ (Jak 3:13). Kur gó je nege lamaso gó da tugu kulondo ni ná, karma kardige kaŋyẽ je kunjilige karandige gó jeege kolo. Je himge kolo cadige kiyẽ gó dam ɗé karma je jibege ná cadige da lekol ni ba je gayge ná indige kolo da mani lay, je goolge ná indige nogo naa ba jeege kolo da mani lay ga. Kayã gó síge timedige ni ná, nogo karma jeege kolo ná jalwalom lay, kúra gó ge ɗeŋle máni tum lay (gula ankadre « Maglaŋgu kusuŋgu gó ŋgu kunjile kusuŋgu da tugu kulondi ni »).

16-17. Kunjile kusiŋga da tugu kulondo ni ná, kúra bé karma nogo naa ga.

¹⁶ Kunjile kusiŋga da tugu kulondo ni ná, kúra bé karma. Je germi kuloŋgo wele perere kege tey gil ná bége gó kayã gó síge súbudige maniŋ ná, nogo kindi lay, je ojige gó jeege ná kolo kárandige máni tum lay. Da rubrique « Les jeunes s’interrogent » ni ná, ŋga je habŋgu pic gó ge kirbe da mani. Pic kiyẽ koloŋ ge maglige sí ne kolo oje ná súbu gó sé gó karma kege lay, maglege ná kusige gó jeege ná kolo ná dolo gó kúra lay. Kur gó je goolge rubrique koloŋ da tugu kulondo ni ná, kunjilege gó jeege kolo ná dolo gó jalwalom lay, ná kirbe gó kúra máni tum lay.

¹⁷ Gulaŋgaŋgu kayã gó kunjile kusiŋga da tugu kulondo ni eje ná bé kormo muduro gó kondiy na Matthew. Da lamaso kege gó da tugu kulondo ni ná, day ná kariy kiyẽ je hamge kolo kiyẽ tedige gó dam ɗé ge je yaa koldige da lekol ni. Derdi tey na : « Ni je kirbi da kayã kiyẽ gó je ɓalege gó kaale da lekol, ni je ham kolo kiyẽ tedige lay, ni je kunjili ná kusini da tugu kulondo ni lay. Kur gó ŋ sen kolo pina tey nee kúra ná, ŋ je sol ɗé lay, moglo béŋ gó ŋ née kayã ná jalwalom ná kara gó ɗaŋ lay. »

18. Ne kolo gó naa ba Kolos 4:6 yaa gó na ná kawriy ga.

¹⁸ Sinaŋgaŋgu gaw gó kara kaŋyẽ je beege kolo kindi da kolo yaa kaŋga gó tey an der njirid koloŋ ni ganaŋ ɗé. Alla dam ɗé je ɗeŋlege ne kolo yaa kaŋga gó ná só lay, ná dolo gó kúra lay (tub Kolos 4:6). Yaa kolo kayã gó ŋga síŋgu súbudiŋga maniŋ ná, gi ginane bal gó ŋga ay jee bé bayndi máni. Mabana ŋga jeeŋgu bé kumandiŋgaŋ sam ná, day je oome lay, ŋga je soreŋgu kog. E boy tum ginane koloŋ máni, mabana ŋga yaaŋgu kolo ná só lay, ná dolo gó kúra lay ná, kara gó ŋga je yaa bége koloŋ je ɗeŋleŋgaŋguge kog lay, je tobege gó gaye ná indiŋgaŋgu kolo kog lay. Mabana bayndi na tob gó gile kusiy da kolo gaye ni, ɗewgere tob gó laseŋga kolo súbu kaŋga gó sé ná, ŋga eŋgu tiyã gó íre gaye ná indiy kolo kog ɗé (Koy. 26:4). Alla ne kara ped ba je néege ginane koloŋ máni ɗé, dage kaŋyẽ, ɗewgere tómedige je ɗeŋleŋgaŋguge.

19. Ne me ba je ojeŋga gó ŋga deereŋgu ná to naji gise súbu kaŋga gó sé ná e lom lom ga.

¹⁹ Gó kindi ná, pura kusum gó e lom lom. Tuna Johba gó di bigi esuwa gó gi ée ná lom lom kur gó gi je jee kolo da kolo tone kiyẽ gó ná kirey ɗé ni, ɗewgere kur gó ge je gagi ná unum kolo base kolo tey. Ɗa kulom bura gó kolo jee gó ná dolo gó jalwalom lay, ná só lay ná, ɓal gó nare kire kirbe kiyẽ gó teŋ teŋ éeje ná ayle. Kolo jee kom gó kúraŋ koloŋ ɓal gó jibe bayndi tey gó gene kirbe key gó nádi ná gisi daŋga cadiŋga lay, gisi kolo kindi kiyẽ gó da Bible niŋ cadige tum lay. ‘Jina cogom gó gi deere [to] naji’ gise súbu kom gó sé « ná jalwalom lay, só kur lay » (1 Piy. 3:15). Ɗa e lom lom kom wuya ne esuwam ginane koloŋ máni.