KUNJILE ƊIMLEY GÓ 46
Tubra gó je aane nee nogo kindi
« Bayndi koŋgo-koŋgo gó tob kubtere da kúsuyõ cay kaŋ niŋ ná, haabe kubtere da Kumno gó je yaa kolo gó kindiŋ kusiy ni » (ISA. 65:16).
KIRE ALE 3 Ma force, mon espérance, mon assurance
KOLO SOLIYa
1. Ne kolo gó koŋgo ba Isay bayndi gó ɗode kolo Kumno key yaa bé karma Isirayel ga.
ISAY BAY gó ɗode kolo yaa gó Johba na ne « Kumno gó je yaa kolo gó kindi ». Kolo gó ge je yaa na ne « kolo gó kindiŋ » ná, ne « amen » (Isa. 65:16, not). « Amen » ŋgoŋ ná, téy gó dereŋ, ne « na jina ginane koloŋ máni ». Kur gó ge yaa kolo « amen » da Bible ni gisi Jesu dage ná Johba cadige ná, gil gó kayã gó je yaage koliy ŋgoŋ nogo kindi. Ne máni ba, kolo gó Isay yaa bé karma Isirayel ná, nogo kindi : Kayã ped gó Johba je yaa koldigeŋ ná, nogo ŋga bogeŋgu kirbe kaŋga da mani. Ne máni ba, Johba je gil béŋga gó nãy je ne guye ná tubra kay kiyẽ ped gó nãy boy béŋgaŋ.
2. Ne kolo me ba ŋga séŋgu súbudiŋga da tubra Johba kay kiyẽ gó boy gisi kurweley kaŋga gó wayãŋ ni ga lay, ne kolo tone gó kaŋge ba ŋga je kunjileŋguge lay ga.
2 Ŋga ɓalŋgu gó bogeŋgu kirbe kaŋga ná koli puk da tubra kiyẽ gó Johba boy béŋga gisi kurweley gó wayãŋ cay ni ga. Kurweley gó Isay key kaal ɓal ginane ɗigle 800 máni ba, Pol bay gó e guye yaa béŋga ne kolo me ba tubra Kumno kay ná, nogo ŋga bogeŋgu kirbe kaŋga da mani ná koli puk ga. Yaadi na : « Kumno sagli ɗé » (Heb. 6:18). Ginanogo kulma kama ɓal gó ane ná kama gó wayẽ lay, ná day gó yilme lay, ɗéŋ ná, Johba gó ne kolo gó kindi Saray ŋgoŋ ɓal gó yaa kolo gó sagle ɗé dug-dug. Ne máni ba ŋga ɓalŋgu gó bogeŋgu kirbe kaŋga puk da kayã kiyẽ ped gó je yaadiŋ cadige ni, ne tubra kay kiyẽ gó boydi béŋga gisi kurweley gó wayãŋ cadige ni. Da kunjile kaŋ ni ná, ŋga je haameŋgu kolo tone kiyẽ kaŋ tedige : Ne tubra gó koŋgo ba Johba boy béŋga gisi kurweley gó wayãŋ cay ni ga. Nedi ne me ba gil ná béŋga gó tubraŋ koloŋ kibiy na je aane ɓale ɗab ga.
NE TUBRA GÓ KOŊGO BA JOHBA BOY BÉŊGA GA
3. 1) Ne tubra gó koŋgo ba ná kawriy nẽy da kara tabe Kumno mugludige ni ga (Kayãboreti 21:3, 4). 2) Kur gó kara kaŋyẽ je jibge cadige ná tubra gó ge boy koloŋ ná, je ne guye da mugludige ni nogo naa ga.
3 Tubra gó ŋga je yaaŋgu goldige kaŋ ná, ná kawdige nẽy bé kara tabe Kumno gó da kúsuyõ cay ni ped (tub Kayãboreti 21:3, 4). Johba boy tubra gó wele pina ná, « tumadu je wiileŋ » lay, « oome tiyã, ɗewgere, gile kunum bugju bugju, ɗewgere home piyã wiileŋ tum lay ». Kara nẽy egege gó ne guye ná berse kiyẽ gó je yaage kolo gisi jene gó da paradis niŋ, kolo yé ná ba da kara kulendige ni kur gó je jeege ále. Kur gó kara kaŋyẽ jibge cadige ná tubra koloŋ ná, je se yaage na me ga. Je yaage na : « Ne kayã gó kúra, alla je jeene nogo kindi ɗé. »
4. 1) Ne me ba Johba sen ga lay, sendi gó ne me ba je kaale da kurweley kaŋga kaŋ ni lay ga. 2) Johba boy tubra lay, se nedi ne me lay ga.
4 Nogo kindi, kur gó Johba, ná kire gó tuno key yaa bé Jã bayndi gó e guye key na kujuru tubraŋ koloŋ ná, sendi gó guda kaŋ kara jee ále gisi Detugu tey je jeege ále gise kuloŋgo wele perere koloŋ. Alla sendi tumo cub gó je ese bé kara tóme gó béege kolo kindi da tubra gó gisi ‘kaỹa kiyẽ gó hirwa’ koloŋ ni (Isa. 42:9; 60:2; 2 Kor. 4:3, 4). Nogo naa ba ŋga ojeŋgu kara gó je ɗeŋliŋgageŋ gó kayã kúra kiyẽ gó ge yaa koldige da Kayãboreti 21:3,4 niŋ ná, je aane neege nogo kindi ga. Nogo naa ba ŋga germeŋgu kirbe kaŋga gó ŋga boyŋgu da Johba cay niŋ téy lay, da tubra key niŋ téy lay ga. Nogo ŋga gileŋgu bége gó Johba boy tubra gó kúraŋ koloŋ ganaŋ ɗé, alla nedi kayã teŋ teŋ gó ŋga béŋgu ná kolo kindi da mani. Kayã kiyẽ gó nediŋ koloŋ ne kaŋge ga.
JOHBA GIL GÓ TUBRA KEY JE AANE NEE NOGO KINDI
5. Ne berse kiyẽ gó kaŋge ba je ojeŋga gó ŋga bée ná kolo kindi da tubra gó gisi paradis cay niŋ ga lay, je yaage na me lay ga.
5 Berse kiyẽ gó da Kayãboreti ni gó je tabge tubra gó gisi paradis ŋgoŋ téy ná, je ojiŋgaŋguge gó ŋga je beŋgu ná kolo kindi da tubraŋ koloŋ ni. Ŋga je tibŋgu na : « Bayndi gó jen da jaŋla kurmbalo niŋ se yaa na : “Gúlaŋgu ma ŋ ne kayã kiyẽ ped gó hirwa.” Piŋɓedeŋ, se kiŋ yaa béŋ na : “Kolo kiyẽŋ kaŋ ne kolo kindi nage sú da maktub ni.” Day se kin yaa na : “Koloŋ kibiy an ɓal ale. Ŋ ne Alpa lay, Omega lay, ŋ nogo tumo lay, gó ɗudu lay” » (Kbt. 21:5, 6a).
6. Ne kolo me ba kolo kiyẽ gó da Kayãboreti 21:5,6 niŋ ná, je germige kirbe kaŋga gó ŋga boyŋgu da tubra gó Kumno key niŋ téy ga.
6 Ne kolo me ba berse kiyẽŋ koloŋ je germige kirbe kaŋga gó ŋga boyŋgu da tubra gó Kumno key niŋ téy ga. Maktub gó La Révélation. Dénouement der téy na : « Da berse kiyẽ koloŋ ni ná, kayã gó Johba je neŋ ge ɓal gó age gise ná maktub gó bayndi gó detugu sí kabiy da mani bigi ná kayã ná kire kunum máni, gil ná béŋga gó tubra keyŋ kibiy je aane nee nogo kindib. » Tubra koloŋ ná, ŋga je habŋgu da ne Kayãboreti 21:3,4 ni. Alla da berse gó 5 ná 6 ni ná, sí ginanogo Johba sí kabiy da maktub ni, gil ná gó tubra key koloŋ je aane nee gbaga. Gulaŋgaŋgu nogo naa ba Johba gil gó nãy je nee tubra key gbaga ga.
7. 1) Ne me ba ná kindiy teŋ da jibe gija gó Kumno key téy gó séŋ ni ga. 2) Ne kolo me ba kayã gó ná kindiy teŋ koloŋ ná kawriy ga.
7 Gija gó Johba jibŋgaŋ ná, sí téy ginane kaŋ máni : « Bayndi gó jen da jaŋla kurmbalo niŋ se yaa na » (Kbt. 21:5a). Kolo kiyẽŋ kaŋ ná kindige teŋ, bekolo ɓal ginane ca subu máni da maktub gó Kayãboreti ni gó Johba yaa kolo gisi ne day cay. Koloŋ kaŋ ne bayndi gó e guye gó dana ba yaa ɗé lay, ne Jesu ba yaa ɗé lay, alla ne Johba kusiy ba yaa. Kayã gó ná kindiy teŋ ná, gil gó kolo kiyẽŋ kaŋ ge ɓal gó boge kirbe kege da mani. Ne kolo me ga. Bekolo Johba « ne Kumno gó sagle ɗé » (Tite 1:2). Ne máni ba ŋga tegeŋgu togyo da mani ɗé : kolo kiyẽ gó da Kayãboreti 21:5,6 niŋ ná, kibdige je aane ɓale ɗab.
« GÚLAŊGU MA Ŋ JE NE KAYÃ KIYẼ PED GÓ HIRWA »
8. Johba yaa na me ba gil ná gó tubra key kibiy na je aane ɓale ɗab ga (Isay 46:10).
8 Keleŋ kaŋ ná, gúlaŋgaŋgu kolo gó yaa na « Gúlaŋgu ma » (Kbt. 21:5). « Gúlaŋgu ma », ne kolo gó ná kub Grek gó ge je hab da maktub gó Kayãboreti ni jumar. Maktub koŋ yaa na Gúlaŋgu maŋ, ne kolo gó « je jib bayndi gó tibe kayãŋ téy gó tege sumay kúra da kayã téy gó giŋ ni. » Alla ne kolo koŋgo gó ɗaŋ ba ge se yaa ga. Ne kolo Kumno key kaŋ : « Ŋ je ne kayã kiyẽ ped gó hirwa. » Nogo kindi, Johba yaa ne kolo kayã kiyẽ gó je geenege da kurweley gó wayãŋ ni, alla gó tubraŋ koloŋ kibiy aane ɓale ɗab ná, ne kayã gó kindi béy ba se yaadi kolo kayã kiyẽ gó je geenege koloŋ ginanogo je ange nege nee máni ale (tub Isay 46:10).
9. 1) Kolo gó « Ŋ je ne kayã kiyẽ ped gó hirwa » ná, yaa ne kolo kayãne gó Johba key teŋ teŋ to so. Ne dage gó kaŋge ga. 2) « Dana » ná « kúsuyõ » gó keleŋ kaŋ ná, ne me ba je neege ga.
9 Gulaŋgaŋgu kolo gó ɗaŋ gó berse koloŋ yaa : « Ŋ je ne kayã kiyẽ ped gó hirwa. » Da Bible ni ná, sapitre koloŋ yaa kolo kayãne gó Johba key teŋ teŋ to so : teyẽ lay, kine nee gó ɗaŋ lay. Gó ca tumo ná, je teyẽdi ne me ga. Ŋga je tibŋgu da Kayãboreti 21:1 ni na : « Dana gó wása ná kúsuyõ gó wásaŋ ná, wileŋge. » « Dana gó wásaŋ » ná, ne detugu kiyẽ gó daage da agekubu gó Seydan dage ná tuno kiyẽ gó isiyãŋ kege ni (Mat. 4:8, 9; 1 Jã 5:19). Mabana ge je yaa kolo « kúsuyõ » da Bible niŋ ná, ge je yaa ne kolo kara induwe ped gó jenge da mani (Age. 11:1; Kya. 32:1). « Kúsuyõ gó wásaŋ » ná, ne kara culo gó gudaŋ kaŋ. « Dana » ná « kúsuyõ » gó keleŋ kaŋ ná, Johba je kine maglege ɗé. Je geenedi « dana ná kúsuyõ gó hirwa », dana gó hirwaŋ ná, ne detugu dó dana lay, kúsuyõ gó hirwaŋ ná, ne kara gó ne kayã ná duroŋ lay.
10. « Ne me gó hirwa » ba Johba yaa nãy nee ga.
10 Da Kayãboreti 21:5 ni ná, Johba yaa kolo kayã gó nãy je nee, ɗewgere wéyey nogo hirwaŋ. Yaadi na : « Ŋ je ne kayã kiyẽ gó hirwa ped » ɗé. Alla yaadi na : « Ŋ je ne kayã kiyẽ ped gó hirwa. » Ne máni ba, Johba je wéeye kúsuyõ ná kara induwe gó je sóygeŋ gó ‘hirwa’ nogo je wéeyege nogo aywa ndá. Ginanogo Isay yaaŋ máni, kúsuỹo cay je wéeye sé ginane kuso gó Eden máni. Bayndi koŋgo-koŋgo piyã ná, je wéeye nogo hirwa. Kara modu, kara ɗugya lay, kara mudugu lay, je kine haabege lapiya gó da siikusige ni, kara gó mage piyã, je kine jenege ná kindige lay (Isa. 25:8; 35:1-7).
« KOLO KIYẼ KAŊ NE KOLO KINDI, KOLOŊ KIBIY AN ƁAL ALE »
11. Ne agekubu koŋgo ba Johba be Jã ga lay, ne kolo me ga.
11 Ne me kiyẽ ba ne jibe gija gó Kumno key ɓedeŋ ga. Johba yaa bé Jã na : « Kolo kiyẽŋ kaŋ ne kolo kindi nage sú da maktub ni » (Kbt. 21:5). Johba be agekubu Jã gó na ‘kujuru’ koloŋ ganaŋ ɗé. Alla gil béy gó ne kolo me ba nãy bey agekubuŋ koloŋ ga. Kin yaadi na : « Kolo kiyẽŋ kaŋ ne kolo kindi. » Téy gó dere ná, Kolo gó Kumno keyŋ, ne kolo kiyẽ gó kindi lay, gí ɓal gó boge kirbe kom da mani lay. Kur gó Jã só agekubu gó na ‘kujuru’ koloŋ ná, beŋga kuloŋgo eywa ɗé ga. Ne day koloŋ lam ba, ŋga ɓalŋgu gó tibe ná tubra koloŋ lay, ŋga kirbeŋgu ná da kuloŋgo eywa gó gumyã gó je mboobŋgaŋ ni lay.
12. Ne kolo me ba Johba ɓal gó yaa na : « Koloŋ kibiy an ɓal ale » ga.
12 Johba kin yaa na me ga. « Koloŋ kibiy an ɓal ale » (Kbt. 21:6). Yaadi koloŋ ginanogo tubra key gó gisi paradis niŋ na an ne ale máni. Bayndi ɓal gó yaa ginane key máni ɗé, bekolo isaŋ pina piyã ɓal gó narey kire gó ne tobe keyŋ ɗé. Alla derdi béŋga kolo téy gó ɗaŋ ɓedeŋ gó ŋga bogeŋgu ná kirbe kaŋga da tubra key koloŋ ni. Ne day gó koŋgo ga.
« Ŋ NE ALPA LAY, OMEGA LAY »
13. Ne kolo me ba Johba yaa nãy ne : « Alpa lay, Omega lay » ga.
13 Ginanogo ŋga yaaŋguje tumo mániŋ ná, ne Johba kusiy ba yaa bé Jã kolo ca subu da kayã gó bor da kindiy niŋ (Kbt. 1:8; 21:5, 6; 22:13). Kolo kiyẽ gó yaadiŋ ná, ne kolo gó piraŋ pina : « Ŋ ne Alpa lay, Omega lay. » « Alpa » ná, ne kosungo gó ca tumo gó ná kub grek lay, « Omega » ná, ne kosungo gó ɗudu lay. Kur gó yaadi na nãy ne « Alpa lay, Omega lay » ná, Johba gil gó kur gó nãy sí kayã téy ná, nãy je kay ná gbaga.
Kur gó Johba na sí kayã téy gó ne ná, je digri kibiy nded (gula paragrap gó 14, 17).
14. 1) Yaa kolo kayã pina gó gil gó Johba yaa nãy « ne Alpa » lay, je yaadi nãy « ne Omega lay ». 2) Ne jibe gija gó koŋgo ba ŋga je habŋgu da Ageto 2:1-3 ni ga.
14 Kur gó nedi Adam dage ná Eb ná, Johba yaa bége kayã gó nãy tob gó nee gó gisi kara induwe cadige lay, gisi kúsuyõ cay lay. Ŋga je tibŋgu da Bible ni na : « Kumno se ter kubu da cadige ni lay, se yaa bége na : “Pusaŋgu karma tome yem-yem lay, wuyãŋgu kúsuyõ cay lay, daŋgu cay lay” » (Age. 1:28). Da kur poliy koloŋ ni ná, Johba je yaa nãy ne « Alpa ». Kayã gó tob gó nediŋ ay ndá : kurweley je eeje gó Adam mĩydĩy kiyẽ gó aywa ndá je wéeyege kúsuyõ cay ne paradis. Da kur poliy koloŋ ni ná, Johba je yaa nãy ne « Omega ». Kur gó nedi ‘dana lay, kúsuyõ lay, ná kayã ped gó manigeŋ’ ale ná, Johba jibŋga gija. Ŋga je habŋgu da Ageto 2:1-3 ni (tub). Kumno sí kurweley gó mataliŋ ne kurweley gó ná kindiy teŋ. Téy gó dere na ne me ga. Nogo ɗedi kurweley gó mataliŋ koloŋ gó nee ná tubra key gó gisi kara induwe cadigeŋ. Da kurweley gó mataliŋ kayey ni ná, tobe keyŋ kibiy je aane ɓale ɗab.
15. Ne kolo me ba Seydan kirbi gó nãy tẽy tobe gó Johba key gó gisi kara induwe cadigeŋ ga.
15 Kur gó Adam dage ná Eb dige kubu ná Kumno ná, weyge ne kara gó isiyã lay, ɗege isiyã ná tumadu sí bé mĩydige kiyẽ lay (Rom 5:12). Tobe Kumno key gó na kúsuyõ cay na wuyã ná ne kara induwe gó aywa ndá lay, gó je jeege cadige kusuyõ lay ná, sí ginanogo Seydan teyĩy boy caani máni. Naŋga gulaŋ ná, sí ginanogo Seydan nar kire Johba gó yaa nãy ne « Omega ». Kirbidi gó Johba na ná luma koŋ gó ɗaŋ gó nee ná kayã ɗé ale. Kire gó koŋ gó ɗaŋ gó nee ná kayã ná, nogo tigre Adam dage ná Eb lay, kine nee kara gó ɗaŋ kolo tobe key aane nee ná. Alla mabana Kumno na na mániŋ ná, Jable je boge kolo cay ni gó na ne bayndi gó sagle. Ne kolo me ga. Bekolo da Ageto 1:28 ni ná, Johba yaa bé Adam dage ná Eb na mĩydige kiyẽ na je weeyẽge kúsuyõ cay.
16. Ne kolo me ba Seydan kirbi gó nãy ɓal gó booge kolo da Johba cay ni kolo gó tobe key na an del ca ɗéŋ ga.
16 Ne kolo koŋgo gó ɗaŋ ba dam ɗé Seydan kirbi mani ga. Kirbidi gó Johba na je ɗee Adam dage ná Eb wéege karma gó ná isiyã kusige ni gó na je wéeyege ne kara gó aywa ndá ɗé dug-dug (Bal. 7:20; Rom 3:23). Da kur koloŋ ni ná, Jable je boge kolo da Johba cay ni kolo gó tobe key na an del ca ɗé. Ne kolo me ga. Bekolo ná kire koloŋ ná, Adam mĩydĩy kiyẽ gó aywa ndá je weeyẽge kúsuyõ cay ɗé dug-dug.
17. Nogo naa ba Johba magli kolo gó dekubu gó Seydan key ná kara gó tumoŋ kege ga lay, kolo gó maglidi koloŋ je eeje ná ne me ba da kayey ni lay ga (gula poto lay).
17 Seydan kulendiy tẽy cag-cag bekolo Johba magli kolo gó dekubu key lay, gó kara gó tumoŋ kege lay, eje ná (Kir. 92:5). Gó Johba wéeye ne bayndi gó yaa sagleŋ ná, weydi ne bayndi gó yaa kolo kindi kur gó ɗe kire bé Adam dage ná Eb wege karma. Gildi gó isaŋ koŋ saŋ, ɗewgere bayndi pina piỹa ɓal gó narey kire gó ne tobe key ɗé. Edi kindiy tumoni kog gó ne tobe key gó magli sí tumo nogo guyje ná « to mĩy » gó je boore Adam dage ná Eb mĩydige kiyẽ gó je sóge agekubu key geyle (Age. 3:15; 22:18). Gele : ne kayã gó Seydan kirbi mani ɗé dug-dug. Ne kolo me ga. Bekolo geleŋ ná, seje da ne nenogoca gó dele mbaj ni (Mat. 20:28; Jã 3:16). Ne bayndi gó lusiyã gó nabra koloŋ wileŋ kusiy ni. Kayã nee key kaŋ ba geele ná kara ga. Da ɗigle gó dubu pina kayey ni na, kusuyõ cay ped je wéeye ne paradis gó to mĩy gó Adam dage ná Eb kege gó je jeenege ná aywa ndá lay, ná jee ca kusuyõ lay, da mani : jeene ginanogo Johba tob tumoŋ máni. Weleŋ koloŋ ná, Johba je yaa na daŋ ba ŋ ne « Omega. »
NOGO NAA BA ŊGA GERMEŊGU KIRBE KAŊGA GÓ ŊGA BOYŊGU DA TUBRA GÓ GISI PARADIS TÉY GA
18. Kolo téy subu gó Johba yaa béŋgaŋ ná, ne kaŋge ga (gula aŋkadre gó yaa na « Kolo téy subu gó ŋga béŋgu ná kolo kindi da tubra Johba key ni. »
18 Ginanogo ŋga kunjiliŋguje máni ná, ne kolo tedige gó kaŋge ba ŋga giileŋgu bé kara gó je teyge togyo da tubra gó gisi paradis niŋ ga. Gó ca tumoŋ ná, Johba kusiy ba boy tubraŋ kaŋ. Maktub gó Kayãboreti yaa na : « Bayndi gó jen da jaŋgla kurmbalo niŋ se yaa na : “Gulaŋgu ma ŋ ne kayã kiyẽ ped gó hirwa.’’ » Johba ná tiryõ lay, ná esuwa lay, tobdi gó ne tubra keyŋ lay. Gó ca so key ná, tubra gó Johba keyŋ ne kayã gó kindi ne mani ba day gool si ginanogo kibiy an ɓal ɗab ale máni. Yaadi na : « Kolo kiyẽ kaŋ ne kolo kindi. […] Koloŋ kibiy an ɓal ale. » Gó ca subu key ná, mabana Johba na sí kayã téy ná, je digri kibiy nded ginanogo koloŋ kaŋ gil máni : « Ŋ ne Alpa lay, Omega lay. » Johba je giile gó bayndi gó yaa kolo sagle lay, bayndi gó báa layŋ ná, ne Seydan.
19. Kur gó kara je teyge togyo da tubra gó gisi paradis niŋ ná, gí ɓal gó nee ne me ga.
19 Ɗa kulom bura gó kur gó gi je yaa gó Kumno nãy je ne tubra key kibiy bé bayndi ná, gi je germi ne kirbe kom gó da tubra Kumno key niŋ téy. Kur gó gí jib cam ná bayndi gó gí tib béy Kayãboreti 21:4 ba se yaa bigi na : « Ne kayã gó kúra, alla je jeene nogo kindi ɗé » ná, gí nee ne me ga. Ginanogo na gí tub béy berse gó 5 ná 6 lay, na gí dira béy téy layŋ ná, oojey ɗé ga. Gul béy gó Johba magli tubra key sí gó na jeene nded ginanogo bayndi gó ná agekubu sí kabiy da maktub niŋ máni (Isa. 65:16).
KIRE ALE 145 Dieu nous promet le Paradis
a Kunjile kaŋ je yaa kolo kayã gó gil gó tubra gó Johba boy gisi paradis cay niŋ je aane ɓale ɗab. Kur gó ŋga je yaaŋgu kolo kayã kiyẽŋ koloŋ ná bayndi ná, ŋga je germiŋgu kirbe kaŋga gó ŋga boyŋgu da tubra Johba kay kiyẽ niŋ téy.