KUNJILE ƊIMLEY GÓ 50
Ge je gooleŋgaŋgu gó ŋga ne kara gó ne kayã ná duro kolo súbu kaŋga gó sé lay, kayãne kaŋga lay
« Kawaŋgu ná kire gó súbu gó sé gó Abraham key » (ROM 4:12).
KIRE ALE 119 Nous devons avoir la foi
KOLO SOLIYa
1. Kur gó ŋga je kirbiŋgu da kayãne gó gisi súbu gó sé gó Abarham ɗe béŋgaŋ ná, ne kolo tone gó koŋgo ba dam ɗé ŋga je tonŋgu kusiŋga ga.
KARA tóme ge yaa bége kolo Abraham, alla neyẽdige ná, senge kayã nẽy ɗé gisi cay. Alla digi ná, gí seniy nee kúra. Gí sen gó Bible yaa na Abraham ne « kara ped gó náge ná súbu gó sé badige » (Rom 4:11). Dam ɗé ná, gí je ton kusum na : « Máni ná, ŋ ɓal gó nee ná súbu gó sé gó jen esi kúra ginane key máni kusi waŋ ga. » Nogo kindi, gí ɓal.
2. Ne kolo me ba ná kawriy gó ŋga kunjileŋgu kayã ndaje gó Abraham key ga (Jak 2:22, 23).
2 Gó súbu kaŋga gó sé jeene ése ginane day gó Abraham key máni ná, ŋga kunjileŋgu kayã ndaje key. Ná jee ca kusuyõ bé Johba, e jendi da tugu dó yome ni, jendi da lubu kiyẽ tedige ni ɓal ɗigle tóme lay, mabana bayndi gó e guye gó dana na nariy kire ɗéŋ ná, je waaledi korendiy Isaak lay. Kayã gó nedi koloŋ ped ná, gil gó nenogoca key jen esi kúra. Ne kolo súbu gó sé ná kayãne keyŋ ba, Abraham ãy Johba kindiy lay, weydi ne bugay lay (tub Jak 2:22, 23). Johba tob gó daŋgaŋgu ped lay, digi kusum lay, ŋga habaŋgu kubtere kiyẽ. Ne day koloŋ máni ba jibdi kara kijire Bible tedige ginane Pol dage ná Jak máni gó na kujuruge kayã ndaje gó Abraham key da maktub kege kiyẽ ni. Gulaŋgaŋgu kayã gó kijirige gisi cay da maktub gó Rom sapitre gó 4 ni lay, da maktub gó Jak sapitre gó 2 ni lay. Dage so kab yaage kolo kiyẽ gó kúra gisi bayndi gó ír njaŋ koloŋ cay ni.
3. Ne berse gó koŋgo ba Pol dage ná Jak yaage koliy ga.
3 Pol dage ná Jak yaage kolo Ageto 15:6 da maktub kege kiyẽ ni, berseŋ yaa na : Abraham sí súbuy da Johba cay ni, ne máni ba Johba gooliy ne bayndi gó ne kayã ná duro. » Da Bible ni, bayndi gó « ne kayã ná duro » ná, ne bayndi gó ãy Kumno kindiy lay, je gooliy ginane bayndi gó ge ɓal gó boge kolo da cay ni ɗé lay. Bayndi gó nogo isiyã lay, nogo godile lay, ba Kumno gooliy ginane bayndi gó ge ɓal gó boge kolo da cay ni ɗéŋ ná, ne kayã gó ne acab ɗé ga. Dam ɗé ná, gí tob gó Johba na gulagi ginane koloŋ máni lay, ne kayã gó ɓal gó jeene nogo kindi lay. Gó gí seene kayã gó gí neeŋ ná, gulaŋga ne kolo me ba ge tey Abraham na ne bayndi gó ne kayã ná duro ga.
GÓ GE TEGEŊGA NE KARA GÓ NE KAYÃ NÁ DURO NÁ, NDED ŊGA SÉŊGU SÚBUDIŊGA DA JOHBA CAY NI
4. Ne me ba je nar kara induwe kire gó wéeyege ne kara gó ne kayã ná duro ga.
4 Da maktub key gó kijiri bé kara gó Rom ná, Pol yaa na kara ped nege nogo isiyã (Rom 3:23). Alla nogo naa ba bayndi gó nogo isiyã wéeye gó Kumno gooley ginane bayndi gó ne kayã ná duro, ɗewgere gó ge ɓal gó boge kolo da cay ni ɗé lay, aayẽ kindiy lay ga. Gó kretiyẽ kiyẽ gó kindiŋ habege kolo jee da kolo tone kaŋ ni ná, Pol ne guye ná kayã ndaje gó Abraham key.
5. Ne kolo me ba Johba tey Abraham na ne bayndi gó ne kayã ná duro ga (Rom 4:2-4).
5 Da ne kur gó Abraham jen da tugu dó Kana ni ba Johba tegiy na ne bayndi gó ne kayã ná duro. Ne kolo me ga. Ne kolo gó je sódi Agekubu gó Moyõsu key ná koldige pedŋ ga. Ɗé dug-dug (Rom 4:13). Agekubu koloŋ ge be karma Isirayel ɓal ginane ɗigle 400 kargani key ɓey. Alla ne kolo me ba Johba tegiy na ne bayndi gó ne kayã ná duro ga. Ná o key, tegiydi na ne bayndi gó ne kayã ná duro ne kolo súbu key gó sé (tub Rom 4:2-4).
6. Nogo naa ba Johba je tey bayndi gó nogo isiyã ne bayndi gó ne kayã ná duro ga.
6 Pol yaa na kur gó bayndi na sí súbuy da Kumno cay ni ná, súbu key gó séŋ ge « tib ginane kayãne key gó ná duro máni » (Rom 4:5). Pol yaa kolo bayndi koloŋ ginane kaŋ máni, na : « Ne máni ba, Dabid yaa kolo gisi kuloŋgo eywa gó bayndi gó Kumno gooliy nogo ne kayã ná duro base tibe kayãne kay kardige ginane kaŋ máni na : “Kuloŋgo eywa bé dage gó Kumno ɗe kulendiy bor mbid da kayãne kagekiyẽ gó bab-bab ni lay, da isiyã kagekiyẽ ni lay. Kuloŋgo eywa bé bayndi gó Johba tiibe isiyã kay kargadige ɗé” » (Rom 4:6-8; Kir. 32:1, 2). Johba je ‘dandi’, ɗewgere je ɗe kulendiy bor mbid da isiyã gó kara gó síge súbudige da cay niŋ kargadige bége. Je ɗe kulendiy bor mbid da cadige ni lay, je kin ɗe kulendiy bor da isiyã kege ni ɗé ale lay. Je gooldi kara koloŋ ginane kara gó ne kayã ná duro lay, ge ɓal gó boge kolo da cadige ni ɗé lay, kolo súbu kege gó sé.
7. Ne kolo me ba kara gó tabe Johba gó da kurweley gó kaale ni ná, ge goolege ginane kara gó ne kayã ná duro máni ga.
7 Mabana ge teyge na ne kara gó ne kayã ná duro ɓeey piyã ná, Abraham dage ná Dabid lay, ná kara tabe Kumno ná íre njaŋ gó ɗaŋ nege ne kara gó isiyã lay, náge ná godile lay. Alla ne kolo súbu kege gó séŋ ba Johba goolge ginane kara gó ge ɓal gó boge kolo da cadige ni ɗé, kur gó ge himge gisi ná kara gó je tabiyge ɗéŋ (Epe. 2:12). Ginanogo Pol yaa kpas da maktub key niŋ máni ná, súbu gó sé je oojeŋga gó ŋga oomeŋgu buga ná Kumno. Abraham dage ná Dabid nege ne Johba bogey kiyẽ bekolo síge súbudige da cay ni lay, ɓal gó jene ginane koloŋ máni béŋga lay.
SÚBU GÓ SÉ LAY, KAYÃNE LAY NÁ, NE ME BA E BOY TUM DA DURODIGE NI GA
8-9. Ne kirbe kiyẽ gó ná kirey ɗé gó kaŋge ba kara kaŋyẽ náge ná gisi kayã kiyẽ gó Pol dage ná Jak kijirigeŋ cadige ni ga lay, ne kolo me lay ga.
8 Ɓal ɗigle kis kis tóme gag guda, súbu gó sé lay, kayãne gó kúra lay, kawdige ná, wey ne kayã gó je eje ná kolo da lamaso kiỹe durodige ni. Kara gomyẽ kaŋyẽ gó lamaso kiyẽ kege je kunjilige gó gí boore geyle ná, gí boge kirbe kom da Bayndiŋga Jesu Kris cay ni. Dam ɗé ná, gí ɗeŋlige yaage na : « Buga kirbe kom da Jesu cay ni lay, gí je boore geyle lay. » Kur kaŋyẽ ná, je ayge ne kolo Pol key kaŋ ba je nege ná guye : « Kumno gool ne ne kayã ná duro gó [bayndi key] base tibe kayãne kay kardige » (Rom 4:6). Alla dage kaŋyẽ yaage na ne kuryo gó e gó gisi kolo Kumno key lay, ná kayãne kiyẽ gó kúra lay, ba je ɗeege kire bé bayndi gó bore ná geyle. Kur kaŋyẽ je nege guye ná kolo da Jak 2:24 ni, berseŋ yaa na : « Ná ne kayãne gó bayndi key ba Kumno je gooley na nogo ne kayã ná duro, alla ne kolo súbu key gó séŋ pina ŋgad ɗé. »
9 Ne kolo kirbe kiyẽ gó teŋ-teŋ koloŋ ba kara gó kunjile kolo Kumno key kara se yaage na Pol dage ná Jak ɗeŋlige kub kusige ɗé gisi súbu gó sé ná kayãne kiyẽ gó kúraŋ kawdige. Da kirbe kege ni ná, Pol kirbi gó na ne súbu gó sé pina ŋgad ba je ɗee kire bé bayndi gó ge tegey na ne bayndi gó ne kayã ná duro, alla Jak yaa na kayãne kiyẽ gó kúra je ooje bayndi gó aayẽ ná Kumno kindiy lay. Bayndi koŋ gó je kunjili kolo Kumno key kara yaa ginane kaŋ máni na : « Jak sen gó ne kolo me ba Pol yaa na [gó ge goole bayndi na ne bayndi gó ne kayã ná duro] ná, ne súbu gó sé pina ŋgad ba ná kawriy lay, kayãne kiyẽŋ ná kawdige ɗé lay, ɗé. » Alla Pol dage ná Jak kijirige kolo kiyẽŋ koloŋ ná ne tuno gó Kumno key (2 Tim. 3:16). Kire koŋ mani gó ge seene ná kayã gó e boy tum da kolo kiyẽ kege gó yaageŋ durodige ni. Ne day gó koŋgo ga. Nogo ŋga gooleŋgu ne kur poliy gó kijirige ná koloŋ.
Pol yaa bé jup kiyẽ gó weyge kretiyẽ gó daage da Rom gó na ne súbu gó sé ba je ɗee bége kire gó ayẽge ná Johba kindiy, alla ne kayãne kiyẽ gó da Agekubu gó Moyõsu key niŋ ɗéb (gula paragrap gó 10).
10. Ne « kayãne kiyẽ » gó kaŋge kusi lig ba Pol yaa koldige ga (Rom 3:21, 28 ; gula poto lay).
10 Ne « kayãne kiyẽ » gó kaŋge kusi lig ba Pol yaa koldige da maktub gó Rom sapitre key gó 3 ná 4 ni ga. Ne « kayãne kiyẽ gó agekubu key », téy gó dere ne Agekubu gó Moyõsu key, gó Kumno be karma Isirayel da arma hine gó Sinay cay ni (tub Rom 3:21, 28). Da kur poliy gó Pol key ni ná, jup kaŋyẽ gó weyge kretiyẽ esi bége gó kano Agekubu gó Moyõsu key lay, bayẽge gó nee kayã kiyẽ gó agekubu koloŋ je ton lay. Pol ne guye ná kayã ndaje gó Abraham key gil ná gó mabana ge tey bayndi na ne bayndi gó ne kayã ná duro ná, ne kolo je nedi « kayã kiyẽ gó agekubu key » ɗé, alla ne kolo sídi súbuy da Kumno cay ni. Ne kirbe gó je yí ba da kulendiŋgaŋgu ni bekolo je kunjiliŋgaŋgu gó mabana ŋga síŋgu súbudiŋga da Johba dage ná Jesu cadige ni ná, ŋga je aayẽŋgu Kumno kindiy.
Jak yí ba da kretiyẽ kiyẽ kulendige ni gó na gulge súbu kege gó sé ná ne kayãne kiyẽ, ginane ne kúra ná kara base dere bayndi kindiy mánic (gula paragrap gó 11-12).
11. Ne « kayãne kiyẽ » gó kaŋge ba Jak yaa koldige ga.
11 Ne « kayãne kiyẽ » gó kaŋge ba Jak yaa koldige da sapitre gó 2 gó da maktub key niŋ ga. Je yaadi ne kolo « kayãne kiyẽ gó agekubu key » gó Pol yaa koldigeŋ ɗé. Ŋgemdi kayãne kiyẽ koloŋ da kirbe key ni, téy gó dereŋ ne kayã kiyẽ gó kretiyẽ je nege da jene key ni wayãŋ ná wayãŋ lay, gó je gil gó kindi ná, sídi súbuy da Kumno cay ni kusi waŋ ga. Gulaŋgaŋgu kayã ndaje so gó Jak ne ná guye kolo deere ná kolo key téy.
12. Nogo naa ba Jak gil gó súbu gó sé lay, ná kayãne kiyẽ lay ná, e boyge tum ga (gula poto lay).
12 Da kayã ndaje gó ca tumo ni, gó gile bé kretiyẽ kiyẽ gó derege bayndi kindiy ɗéŋ ná, Jak yaa kolo kur poliy koŋ gó bayndi je ne kúra ná bayndi gó habe lay, je ɗadi bayndi gó tiyã lay. Yaadi béŋga gó mabana bayndi koloŋ na yaa nãy sí súbuy da Kumno cay ni ɓeey piyã ná, kayãne key e boy ná kolo gó yaadiŋ ɗé (Jak 2:1-5, 9). Da kayã ndaje gó so ni ná, yaadi kolo kur poliy koŋ gó bayndi gool ɓendiy, ɗewgere timdiy ná « gurbolo gó yé ɗé » lay, ná « kayã gó lee ɗé » lay, alla ojiy ɗé. Bayndi koloŋ je ɓale gó yaa nãy sí súbuy da Kumno cay ni, alla súbu key gó sé koloŋ ná kawriy ɗé bekolo e boy ná kayãne key ɗé. Ginanogo Jak kijiri máni ná, « súbu gó sé base kayãne ná, ná kawriy ɗé » (Jak 2:14-17).
13. Jak yaa ne kolo wéy key ba gil ná gó ŋga eŋgu tiyã súbu gó sé ná kayãne kiyẽ ga (Jak 2:25, 26).
13 Gó giledi gó ŋga eŋgu tiyã súbu gó sé ná kayãne kiyẽ ná, Jak yaa kolo Rahab koro (tub Jak 2:25, 26). Rahab ɗeŋli kolo gó ge yaa gisi Johba cay lay, sendu gó je ojidi karma Isirayel lay (Jos. 2:9-11). Wele koŋ pina ná, gildu gó nadu sí súburo da Kumno cay ni ná ne kayãne koro : dandidu kara Isirayel so gó ege guye gó ge tob gó tigrege. Mabana nedu nodo isiyã lay, ne tormo dó Isirayel ɗé ɓeey piyã ná, ge teydu na ne tama dó ne kayã ná duro ginane Abraham máni lay. Kayãne koro gil gó ná kawriy gó ŋga gileŋgu súbu kaŋga gó sé ná ne kayãne kaŋga.
14. Ne kolo me ba ŋga yaaŋgu na kayã gó Pol dage ná Jak kijirigeŋ ná, e boyge tum ná kusige ga.
14 Pol dage ná Jak yaage kolo súbu gó sé ná kayãne kiyẽ kawdige da ne kur poliy kiyẽ gó teŋ-teŋ ni. Pol yaa bé jup kiyẽ gó weyge kretiyẽ go na ne guye ná Agekubu gó Moyõsu keyŋ ba je aayẽge ná Johba kindiy ɗé. Jak gil gó ná kawriy bé kretiyẽ kiyẽ ped gó gilege súbu kege gó sé nogo neege kúra ná kárandige.
Súbu kom gó sé je jib tom gó gí je ne kayã kiyẽ gó je ãy Johba kindiy ga (gula paragrap gó 15).
15. Puya kayãne kaŋyẽ gó ŋga gileŋgu ná súbu kaŋga gó sé (gula poto kiyẽ lay).
15 Johba yaa gó nage gooleŋga ne kara gó ne kayã ná duro ná, ŋga neeŋgu kayã ginane Abraham key máni cub ɓey ɗé. Ŋga ɓalŋgu gó gile súbu kaŋga gó sé ná kire kiyẽ teŋ-teŋ lay, ná kayãne kiyẽ teŋ-teŋ lay. Ŋga ɓalŋgu gó oome kara gó ejege da dawe ca kaŋga kiyẽ ni gó ca tumo lay, ŋga ojeŋgu ɓaŋyãdiŋga kiyẽ gó ege tiyã oje, ɗewgere ŋga neeŋgu kúra ná nojudiŋga kiyẽ lay, ne kayã gó je ãy Kumno kindiy lay, je terdi kubu da mani máni tum lay (Rom 15:7; 1 Tim. 5:4, 8; 1 Jã 3:18). Kire koŋ gó ŋga gileŋgu ná súbu kaŋga gó sé ná, nogo ŋga jeeŋgu ále kolo kúraŋ bé kara gó ɗaŋ (1 Tim. 4:16). Ŋga náŋgu ná kur poliy gó gile ná kire gó kayãne kaŋga kiyẽ gó ŋga senŋgu nee kúra gó tubra Johba kay kibdige je aane ɓale ɗab lay, kayãne kay ná, nogo kúra del ped lay. Mabana ŋga neŋgu ginane koloŋ máni ná, ŋga seeneŋgu gaw gó Kumno je gooleŋga ŋga ne kara ne kayã ná duro lay, ŋga je wéeyeŋgu ne bogey kiyẽ lay.
KULOŊGO WELE PERERE JE BÉE ESUWA SÚBU KAŊGA GÓ SÉ
16. Ne kuloŋgo wele perere gó koŋgo ba Abraham nádi ná ga lay, ne kolo me ba kuloŋgo wele perere ná kawriy bé súbu key gó sé lay ga.
16 Rom sapitre gó 4 yaa kolo kirbe koŋ gó ná kawriy gó ŋga ɓalŋgu gó age da kayã ndaje gó Abraham key ni : kuloŋgo wele perere ná kawriy. Johba boy tubra bé Abraham gó na je wéeyedi « ne kara tóme mĩyndige » lay, ná ne kire key ba kara tóme koloŋ je haabege kubtere lay. Ne kuloŋgo wele perere gó kúra nogo go ɗé bé Abraham (Age. 12:3; 15:5; 17:4; Rom 4:17). Alla kur gó nádi ná ɗigle 100 lay, Sara ná ɗigle 90 ale piyã ná, wege kormo gó ge boy ná bége tubraŋ koloŋ ɗé jaŋ ɓey. Da bayndi induwa kirbe key ni ná, ne kayã gó je jeene ɗé. Wey ne kayã gise kur bé Abraham. « Alla ná […] kuloŋgo wele perere, sí súbuy gó nãy je wéeye ne kara tóme mĩyndige » (Rom 4:18, 19). Kayey ná, kuloŋgo wele perere key wey nogo kindi : Isaak, kormo gó je mbobdiŋ ge se wey (Rom 4:20-22).
17. Nogo naa ba ŋga senŋgu gó Johba ɓal gó gooleŋga ŋga ne kara ne kayã ná duro lay, ŋga wéeyeŋgu ne bogey kiyẽ lay ga.
17 Ŋga ɓalŋgu gó aayẽ Johba kindiy lay, gooleŋga ŋga ne kara gó ne kayã ná duro lay, ŋga wéeyeŋgu ne bogey kiyẽ ginane Abraham máni tum lay. Ne kayã gó Pol gil da kolo yaa kay kiyẽ kaŋ ni : « Kolo gó ge ne sí da maktub ni na “Kumno wey [Abraham] ne bayndi gó ne kayã ná duroŋ” ná, ne gisi ne day cay pina ɗé, alla ne kolo daŋga gó Kumno tib súbu kaŋga gó sé, kolo ŋga síŋgu súbudiŋga da Jesu, Bayndiŋga gó Kumno an ná indiy da kulma tumadu niŋ cay ni » (Rom 4:23, 24). Ginane Abarham key máni ná, súŋga súbudiŋga da Johba cay ni lay, gulŋga súbu kaŋga gó sé ná ne kaỹane kiyẽ lay, ŋgimaŋga kuloŋgo wele perere kaŋga kúra máni tum lay. Pol kin yaa kolo kuloŋgo wele perere kaŋga da maktub gó Rom sapitre gó 5 ni. Ŋga je kunjileŋgu berse kiyẽ gó ca tumo da kunjile gó je eejeŋ ni.
KIRE ALE 28 Ô Jéhovah, qui sera ton ami ?
a Ŋga tobŋgu gó ayẽ Johba kindiy lay, di gulaŋga ginane kara gó ne kayã ná duro máni lay. Ŋga neeŋgu ne me ga. Gó ŋga jeeŋgu kolo da kolo tone kaŋ ni ná, gulaŋgaŋgu kayã gó Pol dage ná Jak kijirige gisi kolo tone koloŋ cay ni. Ŋga je gooleŋgu gó ná ne súbu gó sé lay, ná kayãne gó kúra lay ba, ŋga je aayẽŋgu ná Kumno kindiy.
b POTO KIYẼ TEDIGE GÓ DERE ni : Pol yí ba da jup kiyẽ gó weyge kretiyẽ kulendige ni gó na gulage ne súbu gó séŋ ba ná kawriy, alla ne « kayãne kiyẽ gó agekubu key » ginane cegne gagu gó ɗimli da gurbolo kiyẽ kibdige ni lay, ne sore gó pak lay, pile kabu layŋ ɗé.
c POTO TEY GÓ DERE : Jak yí ba da ɓaŋyãy kulendige ni gó na gulge súbu kege gó sé nogo neege kúra ná kara gó da jadige ni, ginane oje kara gó tiyã máni.