Ohinga mar Jarito LAIBRARI E INTANET
ohinga mar jarito
LAIBRARI E INTANET
Dholuo
  • MUMA
  • BUGE
  • MIKUTANO
  • ijwbq sula 143
  • Be Madho Ndawa En Richo?

Hakuna video yoyote kwa sasa.

Samahani, haikuwezekana kupakia video.

  • Be Madho Ndawa En Richo?
  • Dwoko Penjo ma Ji Nigo e Wi Muma
  • Vichwa vidogo
  • Habari Zinazolingana
  • Dwoko ma Muma chiwo
  • Be Muma wuoyo e wi madho njaga kata tiyo gi yedhe mamoko mamero ji?
  • Nyasaye Neno Nade Wach Madho Ndawa?
    Ohinga mar Jarito ma Lando Wach Pinyruoth (Mar Puonjruok)—2012
  • Nyasaye Neno Nade Wach Madho Ndawa?
    Ohinga mar Jarito Malando Pinyruodh Jehova—2014
  • Ikri ne Pek Moko
    Nenuru!—2010
Dwoko Penjo ma Ji Nigo e Wi Muma
ijwbq sula 143
Ng’at ma madho ndawa

Be Madho Ndawa En Richo?

Dwoko ma Muma chiwo

Muma ok wuo kuom madho ndawaa kata tiyo kode e yore mamoko. Kata kamano, oting’o puonj ma konyowa ng’eyo ni Nyasaye ok mor gi timbe mochido kata gik manyalo ketho ngimawa. Omiyo, Nyasaye neno ni tim mar madho ndawa en richo.

  • Miyo ngima luor. “Nyasaye . . . omiyo ji duto ngima, gi muya.” (Tich Joote 17:24, 25) Nikech ngima en mich mowuok kuom Nyasaye, ok onego watim gimoro amora manyalo hinyowa kaka madho ndawa. Madho ndawa en achiel kuom gik madongo ma nego ji e piny mangima, kata kamano, inyalo geng’e.

  • Hero jowetewa. “Nyaka iher wadu kaka iherori iwuon.” (Mathayo 22:39) Ng’at ma madho ndawa kama jomoko nitie nyiso ni ok ohero ji. Joma ywayoga kata gamo iro mar ndawa ma jomoko madho, bende nyalo yudo tuoche ma joma madho ndawa bedogago.

  • Bedo maler. ‘Chiwuru ringreu kaka misango mangima, maler kendo ma Nyasaye oyiego.’ (Jo-Rumi 12:1) “Wapwodhreuru kuom gik moko duto ma chido ringruok kod paro, ka wamedo bedo maler chuth e luoro Nyasaye.” (2 Jo-Korintho 7:1) Madho ndawa en tim mochido kendo miyo ng’ato ok bed maler nikech joma madhe rwako sum e dendgi ka ging’eyo, to mano ketho dendgi.

Be Muma wuoyo e wi madho njaga kata tiyo gi yedhe mamoko mamero ji?

Muma ok wuo kuom madho njaga (nyasore) kata riedo nyinge mag yedhe mamoko mamero ji. Kata kamano, oting’o puonj ma kwerowa tiyo gi gik mamero ji kaka mago mana ni mondo wabed mamor. Mopogore gi puonj ma wasewuoyego, puonj maluwogi bende nyalo konyowa:

  • Dwarore ni warit pachwa obed maler. “Nyaka iher Jehova Nyasachi . . . gi pachi duto.” (Mathayo 22:37, 38) “Rituru pachu chuth.” (1 Petro 1:13) Ng’at ma tiyo gi yedhe mamero ji ok nyal chiko pache e yo makare, kendo weyo tiyo gi yedhego osetamo ji mang’eny. Kar mondo gipar gik mabeyo, giparo mana kaka ginyalo yudo yedhego kendo tiyo kodgi.​—Jo-Filipi 4:8.

  • Luwo chik sirkal. ‘Bolreuru ne sirkande kod jotelo.’ (Tito 3:1) E pinje mang’eny, sirkal ketoga chike matayo kaka onego oti gi yedhe moko. Ka wadwaro moro Nyasaye, to onego wawinj joma nie loch.​—Jo-Rumi 13:1.

Kaka Ndawa Mulo Ngimani

Riwruok miluongo ni World Health Organization wacho ni higa ka higa, chiegni ni ji milion auchiel tho nikech tuoche mikelo gi madho ndawa. Kwanno oriwo nyaka ji mokalo 600,000 ma ywayo iro mar ndawa ma jomoko madho. Ne ane kaka madho ndawa hinyo joma madhe kaachiel gi joma gamo iro mar ndawa.

Okelo kansa. Iro mar ndawa oting’o sum maricho mokalo 50 manyalo kelo Kansa. Buk miluongo ni Encyclopædia Britannica wacho ni iro mar ndawa e ma “chal ni kelo kansa mar obo (lung cancer) ne ji maromo pasent 90.” Madho ndawa bende nyalo kelo kansa kuonde mamoko kaka e dhok, e hotogoro ma muya kaloe (trachea), e lokro (esophagus), e dwol (throat), e fuonni ma golo dwol (larynx), chuny, tako (pancreas) kod kama lach kunoree (bladder).

Okelo tuoche mag kor. Madho ndawa medo kelo tuoche mag kor kaka pneumonia kod influenza. Nyithindo ma kinde mang’eny gamo kata ywayo iro mar ndawa kuom jomoko jabedoga gi tuoche kaka asma, fuolo ma ok rum, kod obo ma ok dong kata ma ok ti maber.

Okelo tuo mar adundo. Yot ahinya mondo strok ogo joma madho ndawa kata gibed gi tuo mar adundo. Muya mar Carbon monoxide ma yudore e iro mar ndawa ridore mayot kowuok e obo nyaka e remo, to kochopo kuno otemo kawo kar muya mar oxygen manie remo. Omiyo, nikech koro oxygen manie remo tin, adundo nyaka gwech matek eka remo oring e del duto.

Ohinyo mon ma nigi ich. Mon ma madho ndawa sama gin gi ich nyuologa nyithindo ka pok dweche minyuologie ochopo. Bende, ginyuologa nyithindo ma kilo margi ni piny ahinya kata ma nigi ng’ol moko kaka dhok mobarore (cleft lip). Nyithindo kaka mago nyalo bedo gi tuoche mag kor kata ginyalo tho apoya ka pod gitindo.

a Madho ndawa miwuoye kae oriwo ywayo much ndawa goyiem ka itiyo gi yore mopogore opogore. Kata kamano, puonj ma yudore e sulani mulo bende wach nyamo ndawa, fite, kata tiyo gi gik mamoko molos gi ndawa.

    Buge mag Dholuo (1993-2025)
    Toka
    Ingia
    • Dholuo
    • Shiriki
    • Kaka Daher
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Chikewa
    • Rito Weche
    • Mpangilio wa Faragha
    • JW.ORG
    • Ingia
    Shiriki