Chike Apar mag Nyasaye Gin Mage?
Dwoko ma Muma chiwo
Magi gin chike ma Nyasaye ne omiyo oganda mar Jo-Israel. Chikegi bende iluongo ni Weche Apar, ma en wach molok aching’ koa e dho Hibrania ma en ʽaseʹreth had·deva·rimʹ. Wachni otigo nyadidek e buge abich mokwongo mag Muma ma bende iluongo ni Pentateuch (Torah). (Wuok 34:28; Rapar mar Chik 4:13; 10:4) Wach machalo kode e dho Grik en deʹka (apar) loʹgous (weche), to mano e momiyo nochak luong chikego ni “Decalogue” e dho Kisungu.
Nyasaye nondiko Chike Apargo e kite ariyo mopamore ma omiyogi Musa e Got Sinai. (Wuok 24:12-18) Chike Apargo yudore e Wuok 20:1-17 kod Rapar mar Chik 5:6-21.
Chike Apar
Lam Jehova kende.—Wuok 20:3.
Kik ilam sanamu.—Wuok 20:4-6.
Kik iti gi nying Jehova Nyasachi e yo marach.—Wuok 20:7.
Rit Sabato.—Wuok 20:8-11.
Luor jonyuolni.—Wuok 20:12.
Kik ineki.—Wuok 20:13.
Kik ichodi.—Wuok 20:14.
Kik ikwel.—Wuok 20:15.
Kik ichiw neno mar miriambo.—Wuok 20:16.
Kik igomb gir ng’ato.—Wuok 20:17.
Ang’o momiyo yo mochan-go Chike Apargo opogore?
Muma ok ried chikego komiyo moro ka moro kuomgi nambane. Mano e momiyo ji nigi paro mopogore opogore e wi kaka onego ochan chikego. Kinde mang’eny ichanogiga kaka oriedgi malo kae. Kata kamano, jomamoko chanoga Chike Apargo e yo mopogore. Pogruokno nitie e yo michanogago chik mokwongo, mar ariyo, to kod mogik.a
Ang’o momiyo nochiw Chike Apar?
Chik Musa noriwo nyaka Chike Apar. Chik Musa noting’o chike mokalo 600 kendo gin e ma ne oti kodgi e singruok ma ne Nyasaye otimo gi oganda Jo-Israel. (Wuok 34:27) Nyasaye nosingo ne Jo-Israel ni ne gidhi yudo gueth ka giluwo Chik Musa. (Rapar mar Chik 28:1-14) Kata kamano, gima duong’ momiyo nomigi Chikno en ni mondo okonygi giikre ne biro mar Mesia kata Kristo ma nosingi.—Jo-Galatia 3:24.
Be Jokristo nyaka rit Chike Apargo?
Ooyo. Nyasaye nochiwo Chik ne oganda Jo-Israel kende to Chikno noriwo Chike Apar. (Rapar mar Chik 5:2, 3; Zaburi 147:19, 20) Jokristo ok nie bwo Chik Musa kendo kata mana Jo-Yahudi ma Jokristo bende ne ‘ogony kuom Chik.’ (Jo-Rumi 7:6)b “Chik Kristo,” ma en chik moriwo gik moko duto ma Yesu nochiko jolupne mondo otim, e ma ne okawo kar Chik Musa.—Jo-Galatia 6:2; Mathayo 28:19, 20.
Be Chike Apargo nyalo konyowa e kindegi?
Ee. Chike Apargo fwenyonwa paro ma Nyasaye nigo, omiyo, ka wasomogi to ginyalo konyowa. (2 Timotheo 3:16, 17) Chike Apargo otenore kuom puonj ma wanyalo geno kendo ma biro konyowa kinde duto. (Zaburi 111:7, 8) Bende, thothgi e ma siro adiera ma yudore e ndiko ma ong’ere kaka Muma Manyien.—Som kama wacho ni “Puonj ma wayudo e Chike Apar miwuoyo kuomgi e Muma Manyien.”
Yesu nopuonjo ni Chike duto mag Musa moriwo nyaka Chike Apar, notenore kuom chike ariyo madongo. Nowacho niya: “‘Nyaka iher Jehova Nyasachi gi chunyi duto, gi ngimani duto, kendo gi pachi duto.’ Mani e chik maduong’ie moloyo kendo mokwongo. Mar ariyo ma chal kode e ma: ‘Nyaka iher wadu kaka iherori iwuon.’ Chike ariyogi e ma Chik duto . . . otenoree.” (Mathayo 22:34-40) Omiyo, kata obedo ni Jokristo ok nie bwo Chik Musa, ichikogi ni giher Jehova kaachiel gi jowetegi.—Johana 13:34; 1 Johana 4:20, 21.
Puonj ma wayudo e Chike Apar miwuoyo kuomgi e Muma Manyien
Puonj |
Ndiko ma Oyudore e Muma Manyien |
---|---|
Lam Jehova kende |
|
Kik ilam sanamu |
|
Mi nying Nyasaye luor |
|
Lam Nyasaye pile |
|
Luor jonyuolni |
|
Kik ineki |
|
Kik ichodi |
|
Kik ikwel |
|
Kik ichiw neno mar miriambo |
|
Kik igomb gir ng’ato |
a Jo-Yahudi chano chikego ka “giketo Wuok sula 20 kwan matindo 2 kaka chik mokwongo kae to kwan matindo 3-6 giriwo kanyachiel mondo obed kaka chik mar ariyo.” (The Jewish Encyclopedia) Kata kamano, Jo-Katholik to neno weche ma yudore e Wuok sula 20 kwan matindo 1-6, kaka chik achiel. Omiyo, chik ma wuoyo e wi tiyo gi nying Nyasaye e yo marach e ma koro giketo kaka chik mar ariyo. Mondo chikego obed apar kaka onego gibed, ne gipogo diriyo chik mogik ma wacho ni, kik igomb chi ng’ato kata gimoro amora ma ng’ato nigo.
b Jo-Rumi 7:7 tiyo gi weche ma yudore e chik mar apar to mano nyiso ni Chik Musa noriwo nyaka Chike Apar.