Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
DESEMBA 3-9
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 9-11
“Jasand Ji Bedo Jachiw Neno ma Jakinda”
bt-SW 60 ¶1-2
Kanyakla Nobedo gi “Kinde mag Kuwe”
1 GRUP moro moting’o jowuoth ma igi owang’ chomo Damaski mondo gidhi gitim gimoro marach. Ne gidhi golo jopuonjre Yesu e miechgi ka gitueyogi, gikuodogo wigi, kendo giywayogi nyaka Jerusalem e nyim Sanhedrin.
2 Jatendgi ma ne iluongo ni Saulo ne oseneko mobedo gi buch remo. Higni matin mosekalo, nomor ka ne ji chielo Stefano ma ne en japuonjre Yesu gi kite, kendo nochung’ mos korangogi. (Tich 7:57–8:1) Sando jolup Yesu ma nodak Jerusalem ne ok orome, to mano e momiyo nodhi kuonde mopogore opogore komanyogi mondo osandgi. Nodwaro tieko chuth din ma ne luongore ni “Yorno.”—Tich 9:1, 2; ne sanduk ma wiye wacho ni “Gimomiyo Saulo ne Nigi Teko mar Sando Ji Damaski” e ite mar 61.
Yie Mondo Jehova Ochueyi
4 Sama Jehova rango dhano, ok ong’i mana kaka gichalo gi oko. Kar mano, ong’iyo chunygi. (Som 1 Samuel 16:7) Wachni nonenore maler ka ne Nyasaye ochako kanyakla mar Jokristo. Joma noywayo ire kod ir Wuode ne gin joma nigi timbe moko ma ok beyo. (Joh. 6:44) Achiel kuomgi ne en Ja-Farisai ma ne iluongo ni Saulo. ‘Nochayo Nyasaye, nosando joge, kendo ne en ng’at ma ne timo ne ji timbe mag achaya.’ (1 Tim. 1:13) Jehova, ma en Nyasaye ma nono chuny ji, to ne ok ne Saulo kaka lowo ma ok nyal chue. (Nge. 17:3) Kar mano, Nyasaye ne onene kaka gima ber ma ne inyalo chue ma bed ‘gir tich moyier’ mondo ochiw neno ne “ogendni mamoko kaachiel gi ruodhi kod nyithind Israel.” (Tich 9:15) Jomamoko ma be Nyasaye ne neno ni nyalo bedo gige tich “ma nigi duong’” noriwo joma chon ne gin jomer, jochode, kod jokuoge. (Rumi 9:21; 1 Kor. 6:9-11) Kaka jogo ne medo ng’eyo Wach Nyasaye kendo bedo gi yie, e kaka ne gimedo chiwo thuolo mondo Nyasaye ochuegi gibed joma beyo.
bt-SW 64 ¶15
Kanyakla Nobedo gi “Kinde mag Kuwe”
15 Par ane kaka ji nobwok, ka moko dhoggi nomoko, to moko igi nowang’ matek ka ne gineno Saulo ka puonjo e wi Yesu e sunagogi. Ne gipenjore kama: “Donge jali e ma ne sando malit joma luongo nyingno e Jerusalem?” (Tich 9:21) Sama nowacho gimomiyo koro nohero Yesu, “nolero [mano] e yo ma winjore malong’o ni Yesu e Kristo.” (Tich 9:22) Kata kamano, lero alera gimoro e yo ma winjore kende ok oromo. Mano ok nyal konyo joma omakore gi kido kod timbe mag anyuola, to sunga bende opong’o chunygi. To e ma Saulo ne ok ojok.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
bt-SW 60-61 ¶5-6
Kanyakla Nobedo gi “Kinde mag Kuwe”
5 Ka ne Yesu ochungo Saulo e yo ma dhi Damaski, ne ok openje ni: “Isando jopuonjrena nang’o?” Mana kaka ne waseneno, ne openje ni: “Isanda nang’o?” (Tich 9:4) Mano nyiso maler ni Yesu winjo malit sama isando jopuonjrene.—Mat. 25:34-40, 45.
6 Ka po ni isandi nikech iyie kuom Kristo, ng’e ni Jehova gi Yesu ong’eyo gik ma ikalee. (Mat. 10:22, 28-31) Gie sani, samoro ok gibi tiekoni tembe miyudo. Par ni Yesu noneno kaka Saulo nochwalo wach nek Stefano, kendo noneno kaka Saulo ne ywayo jolupne ma ne ni Jerusalem ka ogologi oko mondo osandgi. (Tich 8:3) To Yesu ne ok okawo okang’ moro amora e kindeno. Kata kamano, Jehova nomiyo Stefano kod jopuonjre mamoko teko kokalo kuom Kristo mondo gisik ka gichung’ motegno.
nwtsty weche mag timo nonro e Tic 10:6
Simon ma janyong’-piende: Janyong’-piende ne en ng’ama loso pien le. Noruwo pi ndim mondo otigo e golo yier, boche, kod ring’o ma ne odong’ e pien. Kae to noiko pienno kotiyo gi pige moko makech molos gi yiende moko mondo pien obed mayom minyalo losgo gik moko. Piende ne dung’ marach sama ne inyong’ogi, kendo tijno ne dwaro pi mang’eny; samoro mano e momiyo Simon nodak e dho nam, ma samoro ne ni oko mar Joppa. Ka luwore gi Chike Musa, ng’at ma ne mulo kitundu mar le mosetho ne ikawo kaka ng’at ma ok ler. (Lawi 5:2; 11:39) Omiyo, Jo-Yahudi mang’eny ne ochayo jonyong’-piende kendo ne ok gihero nindo e utegi. Bug Talmud bang’e nowacho ni tij janyong’-piende ne en tich mapiny moloyo kata tij choko owuoyo. Kata kamano, Petro ne ok obuono Simon nikech tijeno. Paro maber ma Petro ne nigo nokonye timo migawo ma noyudo bang’e mar limo ng’at ma ok Ja-Yahudi. Josomo moko wacho ni wach mar dho Grik molok ni “janyong’ piende” (byr·seusʹ) en achiel kuom nyinge Simon.
DESEMBA 10-16
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 12-14
“Barnaba gi Paulo Timo Ji Jopuonjre e Alwora Maboyo”
bt-SW 86 ¶4
‘Ne Gipong’ gi Mor Maduong’ kod Roho Maler’
4 Kata kamano, ang’o momiyo roho maler nochiko achiel kachiel ni Barnaba gi Paulo ‘owal ne tich’? (Tich 13:2) Muma ok nyiswa. Gima wang’eyo en ni roho maler e ma notayo weche. Onge gimoro amora ma nyiso ni jonabi kod jopuonj ma ne ni Antiokia ne okwedo wachno. Kar mano, ne giriwo wachno lwedo. Nyaka bed ni Barnaba gi Saulo ne mor ahinya ka ne owete ‘otueyo chiemo kendo lemo, ka giketo lwetgi kuomgi kae to bang’e giweyogi mondo gidhi,’ ma onge ich-lit moro amora. (Tich 13:3) Wan bende onego wariw lwedo Jokristo wetewa ma oyudo migepe makende, moriwo nyaka owete ma oket jorit mag kanyakla. Kar bedo gi ich-lit, onego ‘wanyisgi luor moloyo mapile nikech tijgi.’—1 The. 5:13.
bt-SW 95 ¶5
‘Yalo gi Chir Kokalo Kuom Teko mar Jehova’
5 Paulo gi Barnaba ne okwongo orawo Ikonio ma ne en taon ma nopong’ gi kit ngima Jo-Grik, kendo ne en achiel kuom taonde madongo ma ne yudore e provins mar Galatia e bwo loch Rumi. Jo-Yahudi moko ma tek-tek nodak e taondno kaachiel gi jo ogendni mamoko ma ne orwako yie mar Jo-Yahudi. Paulo gi Barnaba ne odonjo e sunagogi ma gichako yalo mana kaka ne gijatimoga. (Tich 13:5, 14) “Ne giyalo e yo molony ahinya mi mano nomiyo oganda mang’ongo moriwo Jo-Yahudi gi Jo-Grik orwako yie.”—Tich 14:1.
Kik Iwe Tiyo ne Nyasaye Kata Bed ni ‘Sand Ng’eny’
4 Bang’ limo joma ne ni Derbe, Paulo gi Barnaba ‘nodok Lustra, gi Ikonio, gi Antiokia. Ne gitego chuny jopuonjre, ka gijiwogi ni mondo gisik e yie, kendo ka giwacho niya, “Onego wadonj e pinyruodh Nyasaye ka wakadho e sand mang’eny.”’ (Tich 14:21, 22) Ng’ato ne nyalo bwok winjo ka Paulo wacho wechego. Mano en nikech nyiso ng’ato ni obiro romo gi “sand mang’eny,” en mana gima nyoso chunye kar jiwe. To kare, ere kaka Paulo gi Barnaba ‘notego chuny jopuonjre’ ka ote ma ne gikelonegi ne wuoyo mana e wi wach sand?
5 Wanyalo yudo dwoko ka wanono weche ma Paulo nowachogo e yo matut. Ne ok owacho niya: “Nyaka wanan e sand mang’eny.” Kar mano, nowacho kama: ‘Onego wadonj e pinyruodh Nyasaye ka wakadho e sand mang’eny.’ Omiyo, Paulo notego jopuonjrego kuom jiwonegi ber ma ne gidhi yudo ka gitiyo ne Nyasaye maok giweyo. Pok ma ne gidhi yudo ne ok mana lek. Yesu nowacho niya: ‘Ng’at motimo kinda nyaka giko ema nokwo.’—Math. 10:22.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Puonj Mayudore e Bug Tich Joote
12:21-23; 14:14-18. Herode ne oyie mapiyo rwako duong’ ma onego odhi mana ne Nyasaye kende. Mano kaka gima ne otimono, ne opogore ahinya gi kaka Paulo kod Barnaba ne otimo kane gitamore yudo pak koda duong’! Ok onego wagomb yudo pak gi duong’ kuom gimoro amora ma watimo e tij Jehova.
nwtsty weche mag timo nonro e Tic 13:9
Saulo, ma bende iluongo ni Paulo: Kochakore gi ndikoni, Saulo koro iluongo ni Paulo. Jaoteno ne onyuol e oganda Jo-Yahudi to ne en gi ratiro mar bedo Ja-Rumi. (Tic 22:27, 28; Fil 3:5) Omiyo, nenore ni chakre tinne ne en gi nying mar Dho-Hibrania ma ne en Saulo kod nying mar Jo-Rumi ma ne en Paulo. Jo-Yahudi ma kindego to ahinya-ahinya ma ne ok odak e Israel nohero bedo gi nyinge ariyo. (Tic 12:12; 13:1) Moko kuom wede Paulo ne nigi nyinge mag Jo-Rumi kod Jo-Grik. (Rum 16:7, 21) Nikech Paulo ne en “jaote moor ir ogendni,” nomiye migawo mar lando wach maber ne joma ok Jo-Yahudi. (Rum 11:13) Nenore ni noyiero tiyo gi nying mar Jo-Rumi, nikech noneno ni mano ne nyalo miyo ji orwak wach molando. (Tic 9:15; Gal 2:7, 8) Jomoko wacho ni nochako luongore ni Paulo ma en nying Jo-Rumi mondo omigo Sajio Paulas duong’, ma en gima nyalo bedo miriambo nikech Paulo nodhi nyime luongore gi nyingno kata mana bang’ wuok Saipras. Jomoko to wacho ni Paulo ne ok dwar tiyo gi nying ma ne iluongego gi Dho-Hibrania nikech yo ma ne iluongogo nyingno e Dho-Grik ne chalre gi wach ma ne itiyogo kiwuoyo kuom dhano (kata le) ma kwang’ sama owuotho.—Ne weche mag timo nonro e Tic 7:58.
Paulo: E Muma Maler (Mathayo–Fweny)—Loko mar Piny Manyien, nying Grik mar Pauʹlos ma en Paulus e dho Latin ma tiende en “Matin” otigo nyadi 190 kiwuoyo kuom jaote Paulo kendo oti kode diriyo kiwuoyo kuom jatend Saipras ma ne iluongo ni Sajio Paulas.—Tic 13:7.
DESEMBA 17-23
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 15-16
“Ng’ado Paro Kaluwore gi Ndiko”
bt-SW 102-103 ¶8
Ne Gibedo gi “Mbaka Matek”
8 Luka dhi nyime ka wacho niya: “To ka jogo nosebedo gi mbaka matek mi giyware ahinya gi Paulo kod Barnaba kuom wachno, ne ochan mondo Paulo gi Barnaba kod jomamoko kuomgi odhi ir joote gi jodongo man Jerusalem mondo olos wachno.” (Tich 15:2) ‘Mbaka matekno’ nyiso ni joma ne yware e wi wachno ne neno ni giduto ne gin kare, to kanyakla ma ne ni Antiokia ne ok nyal loso wachno. Mondo ne kue kod winjruok obedie, kanyaklano notero wachno ne “joote gi jodongo man Jerusalem,” ma bende e ma ne en bura matayo. Ranyisi mar jodongo ma ne ni Antiokia puonjowa ang’o?
Jokristo Madier Miyo Wach Nyasaye Luor
6 Weche manie Amos 9:11, 12 ema nokonyo e loso wachno. Kaluwore gi kaka oketgi e Tich Joote 15:16, 17, wasomo kama: ‘Bang’ wechegi anawir, mi nager kendo od Daudi mosegore piny; mi nager kendo kuondego momukore, kendo nachunge, ni mondo ji mamoko duto odwar Jehova, ee, ogendini duto miluongo gi nyinga. E kaka Jehova owacho.’
7 Kata kamano, ng’ato nyalo kwer ni, ‘Ndikono ok nyis ni kik oter nyangu Jokristo moa e Ogendini.’ Mano en adier; kata kamano, Jokristo ma Jo-Yahudi ne dhi winjo tiend gima ne iwacho kanyo. Ne ok giluong jomoter nyangu moa Ogendini ni, ‘jo ogendini,’ to ne gikawogi kaka owetegi. (Wuok 12:48, 49) Kuom ranyisi, kaluwore gi loko mar Bagster mar Septuagint, bug Esther 8:17 wacho kama: “Thoth jogo ma ne oa e Ogendini ne oter nyangu, mi gibedo Jo-Yahudi.” Omiyo, sama Ndiko ne okoro ni ji mamoko duto (Jo-Yahudi gi joma oter nyangu morwako din mar Jo-Yahudi) kaachiel gi “jo ogendini” (joma ok oter nyangu moa e Ogendini) ne dhi bedo oganda achiel miluongo gi nying’ Nyasaye, puonjno nowinjore maler. Ne ok ochuno ni oter nyangu joma oa e Ogendini kapok gibedo Jokristo.
bt-SW 123 ¶18
Ne ‘Gitego Kanyakla’
18 Paulo gi Timotheo notiyo kanyachiel kuom higni mang’eny. Nikech ne gin jorit malworo, ne gitimo migepe moko e lo bura matayo. Muma nyisowa kama: “Kane giwuotho ka gikalo e taonde, ne ginyiso joma ne ni kuondego weche ma joote kod jodongo ma ne ni Jerusalem nosechiko ni gimak.” (Tich 16:4) Onge kiawa ni kanyakla duto ne luwoga mana kaka joote kod jodongo ma ne ni Jerusalem nowacho. Nikech ne giluwo kaka onyisgi, “kanyakla [duto] nomedo gurore e yie kendo kwan-gi ne medore pile ka pile.”—Tich 16:5.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Puonjri Rito Kuom Luwo Ranyisi mar Joote Yesu
8 En wach mane mwanyalo puonjore kuom siganano? Ng’e ni, roho mar Nyasaye nochiko Paulo mana bang’ kane osewuok ochomo Asia. Bende, mana bang’ ka Paulo ne chiegni gi Bithunia eka Yesu ne otame. Kendo gikone, mana bang’ ka Paulo nosechopo Troa, eka Yesu ne ochike mondo odhi Makedonia. Kaka Wi kanyakla, Yesu nyalo chikowa e yo machalo gi mano. (Kol. 1:18) Kuom ranyisi, nyalo bedo ni iseparo mar tiyo kaka painia, kata dhi lendo kuonde ma jolendo dwaroree ahinya. Kata kamano, nyalo bedo ni mana bang’ ka isekawo okang’ mar chopo dwarono, eka Yesu biro chiki kokalo kuom roho mar Nyasaye. Kuom ranyisi: Dereba nyalo chiko mtoke mondo obar korachwich kata koracham, to mana ka mtokano ringo. Kamano bende, Yesu nyalo chiko kata konyowa mondo wati ne Nyasaye e okang’ momedore, to mana ka wasechako timo gimoro—tiende ni watimo kinda mar chopo dwarono.
nwtsty weche mag timo nonro e Tic 16:37
wan Jo-Rumi: Tiende ni ne gin raia mag Rumi. Paulo ne en raia mar Rumi kendo samoro Sila bende ne en raia mar pinyno. Chike mag Jo-Rumi ne miyo raia maggi ratiro mar dhi e kot e yo mowinjore, kendo ne ok onego omigi kum e lela ka pok ne oyudgi gi ketho moro amora. Bedo raia mar Rumi ne miyo ng’ato bedo gi ratiro kod thuolo moko makende e alwora moro amora ma ne onyalo dhiyee ma ne ni e bwo loch mar Jo-Rumi. Raia mag Rumi ne luwo mana chike Jo-Rumi to ok chike mag alwora ma ne gidakie. Ka ne odonjne Ja-Rumi gi ketho moro, ne onyalo yie mondo oyale kaluwore gi chike mag alwora modakie, kata kamano, pod ne en gi ratiro mar kwayo mondo oyale e kot mar Jo-Rumi. To kapo ni ong’adne buch tho, ne en gi ratiro mar tero wachno e nyim jatelo maduong’ mar Rumi. Jaote Paulo ne olendo ahinya e alwora mopogore opogore ma ne nie bwo loch Rumi. E kinde adek mopogore opogore, ne otiyo gi ratiro ma ne en-go mar bedo raia mar Rumi. Mokwongo, notimo kamano e Filipi kae ka nonyiso jong’ad bura ma Jo-Filipi ni ne giketho ratiche kuom chwade.—Mondo ing’e kuonde ariyo mamoko ma ne otiyoe gi ratiro ma ne en-go, ne weche mag timo nonro e Tic 22:25; 25:11.
DESEMBA 24-30
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 17-18
“Lend Kendo Ipuonj Mana Kaka Paulo Notimo”
nwtsty weche mag timo nonro e Tic 17:2, 3
ne otwak kodgi: Paulo ne ok olandonegi alanda wach maber kae to oweyo gikanyo. Nolero gik ma nopuonjo kendo nosiro wechego kotiyo gi weche manie Ndiko, tiende ni ndiko mag Dho-Hibrania. Ne ok osomo asoma Ndiko, kar mano, nolerogi e yo matut kendo e yo ma konyo jowinjone. E dho Grik, wach motigo ni di·a·leʹgo·mai tiende oriwo “rwako ng’ato e mbaka mondo en be ochiw pache; goyo mbaka; nono kor wach kanyachiel.” Ng’at ma twak gi ji nyaka bed machiegni kodgi. Wach ma yudore e dho Grikno otigo bende e Tic 17:17; 18:4, 19; 19:8, 9; 20:7, 9.
siro puonjgo kotiyo gi weche mosendik: Wach motigo e dho Grik tiende sie en “medo gimoro e bath machielo.” Mano nyiso ni nyalo bedo ni nopimo adimba weche ma ne okor e wi Mesia e Ndiko mag Dho-Hibrania, kod gik ma notimore e ngima Yesu konyiso kaka Yesu nochopo weche ma ne okorgo.
nwtsty weche mag timo nonro e Tic 17:17
e chirni: Kata “e chiro.” Ka ng’ato ne ni Akropolis, chiro (e dho Grik, a·go·raʹ) mar Athene ne ni yo podho chieng’, to ne okwako kama romo heka 5 kata mokalo kanyo. Chirono ne ok en mana kar ng’iepo gi uso kende. Kanyo e ma noting’o weche ohala, siasa, kod gik ma nyiso timbe kod kido mag Jo-Athene. Jo-Athene noheroga dhi e chirono mondo gigo mbaka e weche mopogore opogore.
nwtsty weche mag timo nonro e Tic 17:22, 23
Mar Nyasaye Maok Ong’e: Wach ma yudore e dho Grik ni A·gnoʹstoi the·oiʹ en achiel kuom weche ma ne ondik e altar moro Athene. Jo-Athene ne chiwoga luor ne nyisechegi kuom geronegi hekalu kod kendo mag misango. Ne gigero nyaka kendo mag misengni ne nyiseche kaka nyasach Huma, nyasach Muolo, nyasach Teko, nyasach Lombo Ji, kod nyasach Ng’wono. To nikech ne giluor ni samoro nitie nyasaye moro ma wigi ne owilgo, to wich wil ma kamano ne nyalo miyo nyasayeno okelnegi masira, ne giloso kendo mar misango “Mar Nyasaye Maok Ong’e.” Gero kendo mar misangono nyiso ni jogo noyie ni nitie Nyasaye moro ma ne ok ging’eyo gimoro amora kuome. Paulo nochako mbaka e yo mariek kowuoyo kuom kendo mar misangono mondo opuonj jogo e wi Nyasaye madier ma ne ok ging’eyono.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Puonj Mayudore e Bug Tich Joote
18:18—En kuong’ruok, kata singruok mane ma Paulo notimo? Josomo moko wacho ni Paulo nyaka bed ni osingore kaka Ja-Nazir. (Kwa. 6:1-21) Kata kamano, Muma ok nyiswa ni Paulo notimo singruok kuom ang’o. E wi mano, Ndiko ok wach kabe Paulo notimo singruogno kapok oloko yie kata bang’e, kata kabe eka ne ochako singruogno kata tieke. Kata bed ni adiera ne en mane, singruok machalo kamano, ok ne en richo.
nwtsty weche mag timo nonro e Tic 18:21
ka Jehova oyie: Wechego jiwo ni ng’ato onego oket dwach Nyasaye mokwongo sama otimo gimoro amora kata ochano timo. Paulo ne paroga wechego kinde duto. (1Ko 4:19; 16:7; Hib 6:3) Jakobo bende nojiwo joma nondikonegi barua mondo owach niya: “Ka en dwaro mar Jehova, wanabed mangima mi watim ma kata macha.” (Jak 4:15) Mago ok gin weche ma ng’ato wacho to kalo akala. Ng’ato ang’ata ma wacho kowuok e chunye ni “ka Jehova oyie,” nyaka tim kinda mar timo gima luwore gi dwach Jehova. Ok ochuno ni ng’ato nyaka wach wechego matek, to kinde mang’eny gin weche ma ng’ato wacho e chunye.—Ne weche mag timo nonro e Tic 21:14; 1Ko 4:19; Jak 4:15 kod Apendiks C e nwt.
DESEMBA 31–JANUAR 6
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 19-20
“Nonreuru Ahinya Uwegi kod Kueth Duto”
“Rituru Kuedh Nyasaye Manie Lwetu”
5 Jaoteno nondiko ni ne dwarore ni jodongo ‘orit kweth Nyasaye manie lwetegi.’ Ne dwarore ahinya ni ging’e ni kweth en mar Jehova kod Yesu Kristo. Jodongo ne nyaka duok wach e nyim Nyasaye kuom kaka girito rombene. Wawach ni osiepni moro onyisi ni mondo iritne nyithinde. Donge ibiro ritogi maber kendo miyogi chiemo? Kapo ni nyathi moro obedo matuwo, donge ibiro neno ni oyudo thieth madwarore? Kamano bende, jodong-kanyakla owinjore okwa “kanisa mar Nyasaye, ma nong’iewo gi remb wuode owuon.” (Tich 20:28) Giketo e paro ni moro ka moro kuom rombego ne ong’iew gi remb Kristo Yesu. Nikech gibiro duoko wach ne Nyasaye, jodongo pidho, kendo rito maber kweth.
Jodong-kanyakla ‘Tiyo Kaachiel Kodwa Mondo Wabed Mamor’
15 Bedo jaduong’-kanyakla dwaro mondo ng’ato oti matek. Seche moko, jodong-kanyakla ok nind maber nikech giparo chal mar rombe mag Nyasaye, kata paro ahinya kaka gibiro chiwo kony madwarore ne Jokristo wetegi. (2 Kor. 11:27, 28) Kata en kamano, pod jodong-kanyakla timo migepegi gi mor mana kaka Paulo notimo. Nondiko ne Jo-Korintho niya: “An to nachiwra mamor, kendo natinu chutho. Kaherou mokadho, un duhera matin koso.” (2 Kor. 12:15) Kuom adier, nikech hera ma ne en-go ne owete, Paulo notiyo gi thuolone ahinya e konyogi. (Som 2 Jo Korintho 2:4; Fili. 2:17; 1 Thes. 2:8) To kare mano emomiyo owetego nohero Paulo!—Tich 20:31-38.
bt-SW 172 ¶20
“Aler Kuom Remb Ji Duto”
20 Gik ma ne Paulo timo nopogore mabor gi mag joma ne dhi hinyo kueth bang’e. Notimo tij yuto mondo kik omi kanyakla ting’ mapek. Ne ok okony Jokristo wetene mana ni mondo oyud ber moko kuomgi. Paulo nojiwo jodongo ma Efeso ni gibed gi tim mar tuonore gik ma gihero mondo gikony jomamoko. Nonyisogi kama: “Nyaka ukony joma yomyom, kendo nyaka usik ka uparo weche Ruoth Yesu owuon ma nowacho kama: ‘Chiwo kelo mor mogundho moloyo kawo.’”—Tich 20:35.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
bt-SW 161 ¶11
“Wach Jehova Nomedo Dongo Kendo Bedo gi Teko” Kata Obedo ni Akwede ne Nitie
11 Nyalo bedo ni Paulo ne gologa twege e od romo mar skundno pile ka pile chakre sa abich odiechieng’ nyaka sa apar odhiambo. (Tich 19:9) E sechego, piny ne bedoga maliet ahinya to koko bende ne bedo matin nikech ji mang’eny ne weyoga tijegi mondo gichiem kendo giyue. Ka po ni Paulo notimo kamano kuom higni ariyo, mano nyiso ni nopuonjo kanyo kuom seche mokalo 3,000. Mano konyowa ng’eyo gimomiyo wach Jehova nodhi nyime dongo kendo bedo gi teko. Paulo ne jakinda kendo notimoga lokruok ma dwarore mondo oyud ji mang’eny. Nolokoga chenrone mar lendo mondo odonjre maber gi joma nolendonegi e alworano. Ber mane ma nobetie? “Ji duto ma nodak e alwora mar Asia nowinjo wach Ruoth, Jo-Yahudi kod Jo-Grik bende.” (Tich 19:10) To mano kaka nochiwo neno maber!
bt-SW 162-163 ¶15
“Wach Jehova Nomedo Dongo Kendo Bedo gi Teko” Kata Obedo ni Akwede ne Nitie
15 Gik ma notimore ne yawuot Skewa nomiyo ji mang’eny ochako rwako Wach Nyasaye kendo ne giweyo timbe-juok. Jo-Efeso nohero timbe ma ne itimo gi teko jochiende. Juogi kod irisi ne gin gik ma mapile kaachiel gi weche mag juok mondiki ma ji ne nyalo somo. Bang’ neno gik ma notimore, Jo-Efeso mang’eny nochoko gigegi mag juok kendo wang’ogi e nyim ji kata obedo ni nengo gigo ne ni malo ahinya. Luka wacho kama: “Kuom mano, wach Jehova nomedo dongo kendo bedo gi teko e okang’ maduong’ ahinya.” (Tich 19:17-20) To mano kaka adiera nobedo gi teko e wi puonj mag miriambo kod juok! Joma nolokorego noketo ranyisi maber ma wan be wanyalo luwo. Wan bende wadak e piny mopong’ gi timbe-juok. Ka wafwenyo ni wan gi gimoro amora motudore gi juok, onego watim gima Jo-Efeso notimo, tiende ni waketh gino chuth! Watemuru matek mondo wabed mabor gi timbe mochido kaka mago kata obedo ni timo kamano nyalo kelonwa asara moko.