Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
JANUAR 4-10
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 18-19
“Tang’ gi Timbe Terruok”
Kaka Wanyalo Tang’ ne Obadho Moro ma Satan Tiyogo
Ka ne Jehova nyiso Jo-Israel timbe mochido ma ogendni molworogi ne timo, ne owachonegi niya: “Kik utim timbe mag piny Kanaan ma an aterue . . . Piny osedwanyore: E momiyo akelo richone kuome.” E wang’ Jehova, kit ngima mar Jo-Kanaan ne odwanyore ahinya mochopo kama koro pinygi bende nobedo mochido e wang’e.—Lawi 18:3, 25.
Jehova Tayo Joge
13 Donge en adier ni ruodhi mag Jo-Israel nopogore mabor gi ruodhi mag ogendini mamoko ma ne ok ta gi Wach Nyasaye, to ne itayo gi riekni mag dhano ma ok kony? E bwo loch mar Jo-Kanaan, ji ne timo gik maricho ahinya moriwo nindruok e kind wede, nindruok e kind chwo gi chwo kata e kind mon gi mon, nindo gi le, chiwo nyithindo kaka misango, kod lamo nyiseche manono e okang’ ma malo. (Lawi 18:6, 21-25) E wi mano, jotelo mag Jo-Babilon kod mag Jo-Misri ne ok luw chike mag rito ler ma Nyasaye nomiyo Jo-Israel. (Kwan 19:13) Mopogore gi ruodhigo, jotich Nyasaye noneno kaka ruodhigi ma nomakore gi Nyasaye ne temo matek mondo okonygi gibed gi winjruok maber gi Nyasaye, gibed joma timbegi beyo, kendo gibed joma ler. Onge kiawa ni Jehova ne tayogi.
Okang’ ma Nyasaye Biro Kawo ne Gik Maricho ma Timore
To nobed nade ne jogo motamore loko timbegi ka gidhi mana nyime timo gik maricho? Par ane kuom singoni: “Jo matir nodag e piny, kendo jo makare nodong’ie. Kendo nogol jo maricho oko e piny kendo jo matimo andhoga nogol oko chuth.” (Ngeche 2:21, 22) Joma richo kaachiel gi timbe maricho biro lal nono. Ka koro kuwe nitie kamano, joma oluoro Nyasaye ibiro gony mosmos mondo oa e tuech mar richo gi tho ma ne onyuolwago.—Jo Rumi 6:17, 18; 8:21.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w06-SW 6/15 22 ¶11
“Mano Kaka Ahero Chikeni!”
11 Chik Musa nomiyo jochan ratiro mar hulo. Jopur ne ok onego oka cham manie bath puodho kata choko muzabibu ma nodong’ e puodho. Ma ne en chenro ma ne konyo jochan, jodak, nyithi kiye, kod mond liete. Chenroni ne konyogi mondo kik gibed jokuecho.—Tim Jo-Lawi 19:9, 10; Rapar mar Chik 24:19-22; Zaburi 37:25.
JANUAR 11-17
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 20-21
“Jehova Keto Joge Bedo Mopogore”
w04-SW 10/15 11 ¶12
Be Ibiro Dak e Paradiso?
12 Nyasaye nonyiso Jo-Israel niya: “Ne ni umako chike duto ma amiyou kawuononi, eka nubed gi teko mar kawo piny ma ubiro donjoe.” (Rapar mar Chik 11:8) Pinyno bende iwuoye e bug Tim Jo-Lawi 20:22, 24 ma wacho niya: “Nyaka uluw chikena kod buchena duto, kendo nyaka uritgi, mondo piny ma akelou ni udagie kik ng’ogu oko. Mano e momiyo nawachonu niya: ‘Ubiro kawo pinygi, kendo abiro miyougo mondo obed maru. En piny mopong’ gi chak kod mor kich.’” Mondo Jo-Israel ne donj e Piny ma Nosingi, ne nyaka gibed gi winjruok maber gi Jehova Nyasaye. To nikech ne ok girito chike Jehova, mano e momiyo Jehova noyie mondo Jo-Babulon omonjgi kendo ogolgi e pinygi.
it-1-E 1199
Girkeni
Girkeni en gimoro amora ma ng’at motho weyo ne ng’at machielo kata ne joma owinjore oyud gino. Wach motigo e dho Hibrania ni girkeni en na·chalʹ. Tiend wachno oriwo yudo kata chiwo mwandu ne ng’at machielo mondo mwanduno obed mare. (Kwa 26:55; Eze 46:18) Wach machielo ma en ya·rashʹ seche moko itiyogo kiwuoyo kuom ng’at ma ‘dong’ gi mwandu’ kata kamano kinde mang’eny itiyo kode kiwuoyo e wi ng’at ma kawo gimoro mondo obed mare ma ok ochuno ni ng’ato owene. (Cha 15:3; Law 20:24) Tiende bende en mayo ng’ato gimoro kata daro ng’ato e yor lweny.—Rap 2:12; 31:3.
it-1-E 317 ¶2
Winy
Bang’ Ataro, Noa nochiwo “winy maler” kod le mamoko kaka misango. (Cha 8:18-20) Bang’ mano, Nyasaye noyie mondo dhano ochak chamo winy tek mana ni ne ok gichamgi gi rembgi. (Cha 9:1-4; pim gi Le 7:26; 17:13.) Omiyo, ler mar winy moko e kindeno ne nyiso ni Jehova noyie mondo oti kodgi kaka misango. Kata kamano, ka ne Chike Musa pok ochako tiyo, winy ne ichamo kendo onge moro amoro kuom winy ma ne ichamogo ma ne ikwano ni ok ler. (Law 11:13-19, 46, 47; 20:25; Rap 14:11-20) Muma ok nyiswa achiel kachiel gik ma ne miyo ikwano winy moko kaka winy ma ok ler. Omiyo, kata obedo ni thoth winy ma ne ikwano kaka winy ma ok ler ne chamoga ring’o, ne nitie moko ma ne ikwano kaka winy maler. (Ne HOOPOE.) Chik ma kamae ne ogol ka ne oselos singruok manyien kaluwore gi fweny ma Nyasaye nomiyo Petro.—Tic 10:9-15.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 563
Saro Del
Chik Nyasaye ne okwero tim mar saro dend jomotho. (La 19:28; 21:5; Rap 14:1) Mano en nikech Jo-Israel ne en oganda maler ma Jehova noyiero mondo obed joge. (Rap 14:2) Jo-Israel ne onego owere gi lamo nyiseche manono. Ywago jomotho e yo mokalo tong’ ka isaro dendgi bende ne ok en gima owinjore kuom joma nong’eyo chal mar jomotho kendo ma ne nigi geno mar chier. (Rap 12:13; Hib 11:19) Bende, chik ma ne kwero saro del ne konyo Jo-Israel mondo gimi ringregi luor kaka chuech mar Nyasaye.
JANUAR 18-24
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 22-23
“Sewni ma Nitimoga Higa ka Higa Moting’o Puonj”
it-1-E 826-827
Sawo mar Makate ma Ok Oketie Thowi
Gimomiyo ne Itimo Sawono. Chik ma ne oyie ni Jo-Israel ne nyalo chamo makate ma ok oketie thowi gie kindeno ne luwore gi weche ma Jehova nonyiso Musa e bug Wuok 12:14-20, moriwo nyaka chik ma yudore e kwan matindo 19 ma wacho niya: “Kuom ndalo abiriyogo, kik mogo modwal gi thowi obed e uteu.” E Rapar mar Chik 16:3 iluongo makate ma ok oketie thowi ni “makate mar chandruok,” kendo makateno ne paro ne Jo-Yahudi higa ka higa kaka ne giwuok Misri ka girikni (kendo ne gionge thuolo mar keto thowi e makate [Wuo 12:34]). Omiyo, sawono ne paronegi chandruok kod tuech ma Jehova ne ogologie mana kaka Jehova nosenyisogi niya, “Timuru kamano mondo upar e ngimau duto odiechieng’ ma ne uwuokie Misri.” Bedo ni koro Jo-Israel ne ni thuolo kendo ne gineno Jehova kaka Jares margi, ne miyo gitimo sewni adek madongo higa ka higa ka mokwongo kuomgi ne en Sap Makate ma Ok Oketie Thowi.—Rap 16:16.
it-2-E 598 ¶2
Pentekost
Ngano ma Jo-Israel ne kwongo kayo ne itiyogo e yo mopogore gi shairi ma ne gikwongo kayo. Efa ariyo kuom apar mar mok ngano mayom kanyachiel gi thowi ne ilosogo makate ariyo. Jo-Israel ne kelo makatego ka ‘gigologi e miechgi,’ ma tiende ni makatego nonego ochal gi ma ne giloso e miechigi pile pile to ok machal gi ma ne itiyogo e lamo. (Law 23:17) Makatego ne ichiwo kanyachiel gi misengni miwang’o kod misengni mag richo kendo ne gichiwo yimbe ariyo kaka misengni mag kuwe. Jadolo ne fwayo koni gi koni makate gi yimbego e nyim Jehova kuom keto lwetene e bwo makatego kod lemo mag yimbego mondo onyisgo ni ochiwogi ne Jehova. Bang’ chiwo makate gi yimbego ne Jehova, ne gibedo mag jadolo mondo ochamgi kaka misango mar kuwe.—Law 23:18-20.
Be Iwuotho Kanyachiel gi Riwruok mar Oganda Jehova?
11 Riwruok mar oganda Jehova temo ahinya konyowa sama ojiwowa ni waluw weche ma Paulo nowacho niya: “Ng’ato ka ng’ato opar owadgi mondo wami hera gi timbe mabeyo omedre. Kik waweuru chokruokwa kaachiel, kaka jo moko timo, to wajiwreuru ng’ato gi ng’ato, moloyo to ka koro uneno ni Chieng’no sudo machiegni.” (Hib. 10:24, 25) Nyasi koda chokruoge ma ne itimo higa ka higa ne jiwo Jo-Israel machon mondo omed sudo machiegni gi Nyasaye. E wi mano, nyasi makende machalo kaka Sap Kiche e ndalo Nehemia ne gin nyasi mag mor mogundho. (Wuok 23:15, 16; Neh. 8:9-18) Wan bende wayudo gueth e chokruogewa matindo koda madongo. Weuru watem kaka wanyalo mondo chenro mabeyogo okonywa jiwo winjruokwa gi Nyasaye kendo wamed yudo mor.—Tito 2:2.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Dhi Nyime Makori gi Jehova!
3 Wanyalo nyiso nade ni wamakore gi Jehova? En kuom here gi chunywa te kendo timo gik ma more kinde duto. E Muma, wach ma yudore e dho Hibrania ma ilokoga ni “makruok gi Jehova,” seche moko itiyogo kiwuoyo kuom gima ok ong’ol, kata ma ok orem e yo moro amora. Kuom ranyisi, ka ne Jo-Israel golo ne Jehova misengni mag le, Chik ne dwaro ni gigol le ma onge ng’ol moro amora. (Lawi 22:21, 22) Ne ok oyienegi golo le ma tiende otur, ma ite ochot, ma wang’e otho, kata ma tuo. Jehova ne dwaro ni le ma gigolo obed le ma ngimane ber chuth. (Mal. 1:6-9) Ne ane ranyisi ma konyowa ng’eyo gimomiyo Jehova ok dwar ni wamiye gik morem. Sama wanyiewo gimoro kaka olemo kata buk, ok dwaher nyiewo olemo ma bathe otop kata buk ma iye moko opudhore. Wadwaro nyiewo gima ber chuth ma onge rem moro amora. Omiyo, hera ma waherogo Jehova kod makruok ma wamakorego kode ok onego obed morem kata matin. Nyaka wahere gi chunywa duto.
JANUAR 25-31
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 24-25
“Nyasi mar Higa 50 kod Kaka Ibiro Ketwa Thuolo Kinde Mabiro”
it-1-E 871
Bedo Thuolo
Nyasaye ma Keto Ji Thuolo. Jehova en Nyasaye ma keto ji thuolo. Ne ogolo Jo-Israel e tuech e piny Misri. Nonyisogi ni ka giluwo chikene, ne ok gidhi bedo jomodhier. (Rap 15:4, 5) Kata kamano, Chik noyie ni ka dipo ni ng’ato obedo jadhier, nonyalo yie bedo misumba ng’at machielo mondo oyud kaka dopith joode. To e higa mar abiriyo, Chik noyie mondo oweye obed thuolo. (Wuo 21:2) E higa mar 50, ne igoyo milome mondo ji duto owe obed thuolo. Misumba moro amora ma Ja-Israel ne iketo thuolo kae to odok ir joode kendo e puothe.—Law 25:10-19.
it-1-E 1200 ¶2
Girkeni
Nikech puodho ne en mwandu mar anyuola, ne ok nyal use chuth ne ng’ato. Koro Ja-Israel ne nyalo mana kodesa puodho kaluwore gi cham ma puodhono ne nyalo golo, ne igoyo bei kaluwore gi higni ma ne odong’ kae to higa mar 50 chopo ma ne en higa ma ka nochopo to wuon puodho kawo puothe ka dipo ni ne ok okawe ka higa mar 50 ne podi. (Law 25:13, 15, 23, 24) Chikno noriwo nyaka udi ma ne nie mier ma ok ochiel gi ohinga ma ne ikwano kaka puodho. To weg udi ma ne nie mier mochiel ne ni thuolo waro utegi ka higa achiel pok orumo chakre ne use, ma ka wuon-go ok notimo kamano, to koro nobedo mar ng’at ma ne okodesa odno chuth.—Law 25:29-34.
it-2-E 122-123
Higa mar 50
Luwo chik ma ne oket e wi higa mar 50 ne konyo oganda mar Jo-Israel mondo kik gibed gi joma omewo ahinya to moko odhier ahinya mana kaka timore e kindegi. Ka ne Jo-Israel oluwo chik, Jehova ne guedho puothegi kendo ne opuonjogi to mano ne miyo gibedo gi sirkal maber ma joma luwo chike Nyasaye kende e ma nyalo bedogo.—Isa 33:22.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w09-SW 9/1 22 ¶4
Sama Ng’ato Ochwanyi
Ka ne Ja-Israel omonjo Ja-Israel ma ogolo wang’e, Chik noyie mondo omiye kum mowinjore gi tim motimono. Kata kamano Chik ne ok oyie mondo ng’at mohinyno ochul kuor ne ng’at mohinye kata ohiny watne. Chik ne dwaro ni oter wachno ir jong’ad bura mondo ginone e yo makare.
FEBRUAR 1-7
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 26-27
“Kaka Inyalo Yudo Gueth mag Jehova”
Tamri Gik “Manono”
8 Ere kaka ‘Mwandu’ nyalo bedo kaka nyasaye? Kuom ranysi, par ane kidi manie pap kamoro e Israel machon. Kidi ma kamano ne nyalo konyo e gero ot kata ohinga. Mopogore gi mano, kane ochunge kaka “kidi mochungi,” mar lamo, kata kaka “kidi mar kido” mineno, ne obedo obadho ne oganda Jehova. (Lawi 26:1) Kamano bende, pesa nigi kare. Dwarore wabed kode mana mondo warit ngimawa, kendo wanyalo tiyo kode maber e tij Jehova. (Ekle. 7:12; Luka 16:9) Kata kamano, ka waketo wach manyo pesa obed motelo ne tijwa mar Jokristo, pesa bedonwa kaka nyasaye. (Som 1 Timotheo 6:9, 10.) E pinyni, kama wach manyo mwandu en gima duong’ ahinya ne ji, nyaka wane ni wabedo joma ok kal tong’ kuom wachni.—1 Tim. 6:17-19.
it-1-E 223 ¶3
Luor
Kaluwore gi kaka Jehova ne tiyo gi Musa, Musa ne neno Jehova kaka Nyasaye malich ahinya kendo nomiye duong’ e nyim Jo-Israel. (Rap 34:10, 12; Wuo 19:9) Joma ne nigi yie kuom Nyasaye nochiwo luor ne migawo ma Musa ne nigo. Ne ging’eyo ni Nyasaye ne wuoyo kodgi kokalo kuom Musa. Jo-Israel bende ne nyaka chiw luor ne kama ler mar Jehova. (Law 19:30; 26:2) Mano nyiso ni ne nyaka gilam Jehova kaluwore gi kaka Jehova nochikogi kendo ne nyaka giluw chikene duto.
w91-SW 3/1 17 ¶10
“Kuwe mar Nyasaye” Mondo Orit Chunyi
10 Jehova nonyiso ogandano niya: “Ka udhi nyime wuotho e yorena mi urito chikena kendo uluwogi, anakelnu koth e kinde mowinjore, mi pinyu nochieg cham kendo yiendeu nonyag olembe. Anakel kuwe e pinyu mi ununind ma onge luoro, kendo natiek ondiegi e pinyu kendo lweny ok nobed e pinyu. Anawuoth e dieru kendo anabed Nyasachu, to un nubed joga.” (Tim Jo-Lawi 26:3, 4, 6, 12) Jo-Israel ne nigi kuwe kod arita maber, ne gin gi mwandu, kendo ne gin gi winjruok maber gi Jehova. Kata kamano, mano ne nyalore mana ka giluwo chike Jehova.—Zaburi 119:165.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-2-E 617
Tuo
Nyasaye ne Kelo Tuoche ka Ji Oweyo Luwo Chikene. Nyasaye nonyiso Jo-Israel ni ka gitamore luwo chikene ne odhi kelonegi tuoche. (Law 26:14-16, 23-25; Rap 28:15, 21, 22) E Ndiko duto, winjruok maber gi Nyasaye ipimo gi ngima maber kendo itude gi gueth moa kuom Nyasaye (Rap 7:12, 15; Za 103:1-3; Nge 3:1, 2, 7, 8; 4:21, 22; Fwe 21:1-4), to tuoche itudo gi richo. (Wuo 15:26; Rap 28:58-61; Isa 53:4, 5; Mat 9:2-6, 12; Joh 5:14) Kata obedo ni Jehova Nyasaye ne nyalo kelo tuoche ne ji kaka ne otimo ne Miriam, Uzia kod Gehazi ka ne ogoyogi gi dhoho, (Kwa 12:10; 2We 26:16-21; 2Ru 5:25-27), nenore ni kinde mang’eny tuoche ne mako ji nikech timbe maricho ma ne gitimo kata ma ne ogendni ma ne gintiere ne timo. Ne gikayo mana gima ne gichuoyo; tuoche ne makogi nikech timbegi maricho. (Ga 6:7, 8) Jaote Paulo nowuoyo e wi joma ne timo timbe terruok kowacho ni “Nyasaye noweyogi gitim timbe ma ok ler, mondo gikelgo ne dendgi wich-kuot . . . ma miyo giyudo kum margi chuth mowinjore gi kethogi.”—Rum 1:24-27.
FEBRUAR 8-14
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | KWAN 1-2
“Jehova Chano Joge”
w94-SW 12/1 9 ¶4
Keto Lamo mar Jehova Obed Mokwongo e Ngimawa
4 Ka po ni ne inyalo neno kama Jo-Israel ogoye kambi, dine ineno ang’o? Ne inyalo neno pap maduong’ man gi ute molos gi hema ma ne nyalo romo ji milion adek kata mokalo kanyo kochan-gi maber e grube mag dhoudi adek adek kochomo imbo, milambo, wuok chieng’, kod podho chieng’. Bende ne inyalo neno grup machielo koloso hema e dier kambi. Hembe ang’wen matindo tindo ma ne nie dier kambi ne gin ute mag Jo-Lawi. To e chuny kambi tir ne nitie “hema mar romo,” kata tabenakel ma Jo-Israel molony e ma noloso kaluwore gi kaka Jehova ne owacho.—Kwan 1:52, 53; 2:3, 10, 17, 18, 25; Wuok 35:10.
it-1-E 397 ¶4
Kambi
Kambi mar Jo-Israel ne duong’ ahinya. Chwo ma Jo-Israel ma ne nyalo dhi e lweny ne gin ji 603,550, to ka ne okwan mon, nyithindo, jomoti, joma ong’ol, Jo-Lawi 22,000, kod ‘oganda maduong’ ma ne ok gin Jo-Israel,’ kwan-gi ne nyalo romo 3,000,000 kata mokalo kanyo. (Wuo 12:38, 44; Kwa 3:21-34, 39) Ok ong’ere ni ne ginyalo goyo kambi e alwora maromo nade nikech ne ging’eny ahinya. Ka ne Jo-Israel ogoyo kambi machiegni gi Jeriko e pewe mag Moab, kambigino ne oyarore “chakre Beth-jeshimoth nyaka Abel-shitim.”—Kwa 33:49.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-2-E 764
Kwano Ji
Ne ikwano ji kaluwore gi nyingegi, anyuolagi, kod dhoudi ma ne giaye. Kwenono noriwo gik mathoth mopogore mana gi ng’eyo kwan mar ji. Kweno ma iwuoye e Muma ne konyo e weche kaka chulo osuru, ng’eyo joma ne nyalo donjo e lweny, kod ng’eyo kwan mar Jo-Lawi ma ne onego ochak timo migepe mag hekalu.
FEBRUAR 15-21
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | KWAN 3-4
“Migepe mag Jo-Lawi”
it-2-E 683 ¶3
Jadolo
E Bwo Singruok mar Chik. Ka ne Jo-Israel ne gin wasumbini e piny Misri, Jehova nopwodho nyithindo duto ma chwo makayo e piny Israel obed meke kochakore e kinde ma ne onego nyithindo duto makayo mag Jo-Misri e masira mar apar. (Wuo 12:29; Kwa 3:13) Bang’ ka nyithindo makayogi nosebedo mag Jehova, koro ne idhi migi migepe makende motudore gi lamo mar Jehova. Nyasaye ne nyalo yiero mondo nyithindo ma chwo makayo duto obed jodolo kendo gitim migepe mamoko e hema mar lamo. Kata kamano, noyiero nyithindo ma chwo makayo ma wuok e dhood Lawi mondo otim migepego. Omiyo, nyithindo ma chwo ma Jo-Lawi e ma ne dhi kawo kar nyithindo duto ma chwo makayo mag dhoudi 12 mag Israel.—Kwa 3:11-16.
it-2-E 241
Jo-Lawi
Migepe. Jo-Lawi ne owuok kuom yawuot Lawi adek ma gin Gershon (Gershom), Kohath, kod Merari. (Cha 46:11; 1We 6:1, 16) Moro ka moro kuom yawuoyi adekgi gi joutegi nomi kama gigoye kambi machiegni gi tabanakel ka ne Jo-Israel nie thim. Kohath gi joode ma bende e kama Harun ne wuokie, nogoyo kambi e nyim tabanakel yo wuok chieng’. Jood Kohath mamoko nogoyo kambi yo milambo, Gershon gi joode nogoyo kambi yo podho chieng’, to Merari gi joode nogoyo kambi yo imbo. (Kwa 3:23, 29, 35, 38) Chungo tabanakel, muke, kendo ting’e ne en tij Jo-Lawi. Ka ne Jo-Israel dar mondo gidhi gigo kambi kamachielo, Harun gi yawuote ne gonyo pasia ma ne opogo Ka Maler gi Ka Maler Moloyo kendo ne giumo sandug chik, kendo mag misengni, kod sende kaachiel gi kombe kod mesa ma ne ikwano kaka gik maler. Jo-Kohath e ma ne ting’oga gigi. Jo-Gershon ne ting’o lewni mag hema, pasia, kod tonde hema (nenore ni ne gin tonde mag tabenakel), to Jo-Merari ne ting’o frembe, ludhe hema kod sirnige, rachungine, loye hema kod tonde (nenore ni ne gin tonde ma ne ilworogo tabenakel).—Kwa 1:50, 51; 3:25, 26, 30, 31, 36, 37; 4:4-33; 7:5-9.
it-2-E 241
Jo-Lawi
E ndalo Musa, ka ne Ja-Lawi ochopo higni 30 e ka nonyalo timo migepe duto moriwo ting’o tabenakel kod gige tabenakel sama ne ji dar. (Kwa 4:46-49) Nitie migepe moko ma Ja-Lawi ne nyalo timo ka en jahigni 25, kata kamano ne ok otim duto kaka ting’o tabenakel. (Kwa 8:24) E ndalo Ruoth Daudi higni noduok chien nyaka 20. Daudi notimo mano nikech koro ne ok dhi ting’ tabenakel nimar hekalu ne dhi kawo kare. Ng’ato ka nochopo higni 50, koro ne oweyo timo migepe ma Jo-Lawi ne timoga. (Kwa 8:25, 26; 1We 23:24-26; ne AGE.) Jo-Lawi nonego ong’e Chik e yo maber nikech gin e ma ne gisomonega ji Chik kendo puonjo ji chikego.—1We 15:27; 2We 5:12; 17:7-9; Neh 8:7-9.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w06-SW 8/1 23 ¶13
Luor Nyasaye Mondo Ibed Mariek!
13 Neno kaka Jehova nokonyo Daudi e kinde ma ne en gi chandruok nomiyo Daudi omedo luore kendo omedo gene. (Zaburi 31:22-24) Kata kamano nitie kinde moko adek ma Daudi noweyo luoro Nyasaye to mano nokelone chandruok. E kinde mokwongo, nochano mondo oting’ sandug singruok mar Jehova e gari ka itero Jerusalem kar mondo Jo-Lawi oting’e e gokgi kaluwore gi Chik Jehova. Ka ne sandug singruok chiegni lwar, Uza ma ne chiko garino nosire gi lwete mondo kik olwar, to mano nomiyo otho gikanyono nikech “ne ok omiyo Nyasaye luor.” En adier ni Uza notimo richo maduong’, kata kamano Daudi e ma ne ok oluwo Chik Nyasaye to mano nokelo masira malitno. Luoro Nyasaye tiende en timo gik moko kaluwore gi kaka odwaro.—2 Samuel 6:2-9; Kwan 4:15; 7:9.
FEBRUAR 22-28
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | KWAN 5-6
“Ere Kaka Inyalo Luwo Ranyisi mar Jo-Nazir?”
it-2-E 477
Jo-Nazir
Ne nitie gik moko adek ma Jo-Nazir ne ok onego otim: (1) Ne ok onego gimadh divai kata kit kong’o moro amora; ne ok onego gicham kata gimadh gimoro amora mawach molos gi mzabibu, bed ni en mzabibu mochiek kata mosetwo. (2) Ne ok onego giliel yie wigi. (3) Ne ok onego gimul ng’at motho kata sudo machiegni kode. Mano noriwo wedegi kaka baba, mama, owadgi, kata nyamin-gi.—Kwa 6:1-7.
Kuong’ruok e Yo Makende. Ng’ato ang’ata ma ne okuong’ore ne Jehova e yo makende ne bedo Ja-Nazir, mano nyiso ni ne owalore owuon mondo oti ne Jehova to ok mondo omor dhano. ‘Kuom ndalo duto ma ne en Ja-Nazir, nobedo maler e nyim Jehova.’—Kwa 6:2, 8.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 1/15 30 ¶2
Penjo Moa Kuom Josombwa
Samson ne Ja-Nazir e yo mopogore gi Jo-Nazir mamoko. Ka ne pok onyuol Samson, malaika mar Jehova nonyiso min-gi niya: “Ibiro mako ich minyuol wuoyi kendo kuom ngimane duto kik liel wiye, nikech obiro bedo Ja-Nazir mar Nyasaye chakre nyuolne, kendo nores Jo-Israel e lwet Jo-Filistia.” (Jobura 13:5) Samson ne ok okuong’ore mondo obed Ja-Nazir. Nyasaye e ma noyiere mondo obed Ja-Nazir kendo ne odhi bedo kamano kuom ngimane duto. Chik ma ne kwero ni Ja-Nazir kik mul jomotho ne ok otudore kode e yo moro amora. Ka po ni chikno ne nyalo tueye e yo moro amora to omulo joma otho, ere kaka nonyalo chako manyien ngima mar Ja-Nazir ma en gima nochakore ka pod en e ich? Omiyo, nenore maler ni chike ma ne oket ne joma nonyuol ka gin Jo-Nazir ne opogore gi chike ma ne oket ne joma nochiwore mondo gibed Jo-Nazir.