Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
JANUAR 3-9
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JONG’AD BURA 15-16
“Andhoga En Tim Marach Ahinya!”
Tim Marach mar Andhoga en Ranyisi mar Ndalo!
4 Mokwongo, non ane ranyisi mar Delila, ma Samson jang’ad-bura nohero. Samson ne dwaro kedo gi Jo-Filisti e lo oganda Nyasaye. Nimar nyalo bedo ni ruodhi mag Jo-Filistia nong’eyo ni Delila ne ok ohero Samson gadier, ruodhi abichgo ne ong’ado mar miyo Delila mich maduong’ mondo ofwenynegi kama teko mar Samson ne wuokie, eka ginege. Delila ne oyie kawo michno, kata kamano, notemo nyadidek, to ne ok onyalo. Bang’e nosiko kochando Samson ‘gi wechene ndalo duto, kochune.’ Gikone, Samson “chunye nojok mogombo mana tho.” Omiyo, ne owachone ni pok ne oliele kata dichiel kendo ka oliele to tekone ne dhi lal nono. Bang’ ng’eyo wachno, Delila ne omiyo oliel Samson sama Samson ne nindo kotenore e chong Delila, kae to nochiwe e lwet jowasigu mondo gitimne kaka ne gidwaro. (Bura 16:4, 5, 15-21) Mano kaka timneno ne en tim achaya makelo wich-kuot miwuoro! Kido mar ich-lach ne omiyo Delila ondhogo jal ma ne ohere.
w05-SW 1/15 27 ¶5
Puonj Mayudore e Bug Jong’ad Bura
14:16, 17; 16:16. Chuno ng’ato mondo otimni gimoro kiywak nyalo ketho winjruok manie kind ji.—Ngeche 19:13; 21:19.
Tim Marach mar Andhoga en Ranyisi mar Ndalo!
15 Ere kaka jogo mokendore nyalo dong’ komakore motegno gi ng’at ma gikendorego? Wach Nyasaye wacho kama: “Mor gi chiegi [kata chwori] mihango,” kendo, “Dag mamor kod chiegi [kata chwori] mihero.” (Nge. 5:18; Ekl. 9:9) Sama jogo mokendore medo tegno e hikgi, nyaka gitem matek timo gik matego kend margi. Mano dwaro ni gidew chal margi ng’ato gi ng’ato, gikaw thuolo mar bedo kaachiel ng’ato gi ng’ato, kendo gimed sudo machiegni e kindgi ng’ato gi ng’ato. Nyaka giket pachgi kuom wach rito kend margi koda winjruok margi gi Jehova. Mondo mi mano otimre, jogo mokendore onego opuonjre Muma kanyachiel, kinde mang’eny gilendi kanyachiel, kendo lamo kanyachiel ka gikwayo gweth mag Jehova.
SIKI KIMAKORI GI JEHOVA
16 Nitie jomoko ei kanyakla ma ne otimo richo moko madongo, mi ne omigi siem ‘kikwerogi matek, ni mondo gibed motegno e yie.’ (Tito 1:13) To kuom jomoko, timgi osedwaro ni mondo ogolgi oko mar kanyakla. Kuom “jogo mosepuonjore e yor kum,” kumno osekonyogi bedo gi winjruok maber gi Nyasaye kendo. (Hib. 12:11) To nade kapo ni wan gi watwa kata osiepwa moro machiegni, to osegole oko mar kanyakla? Koro wabedo e bwo tem kabe wabiro makore gi ng’atno koso gi Nyasaye. Jehova ng’iyowa mondo one kabe wabiro makore gi chikne madwaro ni kik wariwre gi ng’ato ang’ata mosegol oko mar kanyakla.—Som 1 Jo Korintho 5:11-13.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 3/15 27 ¶6
Samson Nolocho gi Teko mar Jehova!
Samson noketo pache duto e migawo ma ne en-go, tiende ni kedo gi Jo-Filistia. Ne obworo e od dhako moro ma ochot e taon mar Gaza mondo oked gi jowasik Nyasaye. Samson ne dwaro kama ne onyalo nindoe gotieno, to od dhakono e ma ne oyudoe thuolo. Samson ne onge paro moro amora mar terore gi dhakono. Ne owuok e od dhakono chuny otieno, ne omuko ranga dalano gi sirni momake kendo ne oterogi nyaka Hebron, ma en kama dirom kilomita 60. Nyasaye ema ne omiye teko mar timo kamano.—Jong’ad Bura 16:1-3.
JANUAR 10-16
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JONG’AD BURA 17-19
“Tamruok Luwo Chike Nyasaye Kelo Mana Chandruok”
it-2-E 390-391
Mika
1. Ne en Ja-Efraim. Mika noketho chik mar aboro (Wuo 20:15) ka nokwalo pes min-gi ma romo fedha 1,100. Ka ne oyie ni en ema nokwalo pesago kendo dwokogi ne min-gi, min-gi nowacho kama: “Abiro walo fedhagi ne Jehova mondo alosnigo sanamu milamo mar bao kod mar chuma. Omiyo, koro fedhagi biro bedo meki.” Min-gi ne okawo fedha 200 momiyo jatheth ma ne olosonego sanamu mar bao gi sanamu mar chuma, mi ne oket sanamugo e od Mika. Mika ne nigi “ot mikete nyiseche,” kendo ne oloso efod gi terafim moketo achiel kuom yawuote mondo obedne jadolo. Kata obedo ni Mika notimo kamano koparo ni omiyo Jehova duong’, ne ok en gima ber nikech ne oketho chik ma ne kwero lamo sanamu (Wuo 20:4-6) kendo ne ok oluwo chenro ma Jehova noketo mar lame e tabanakel kendo bedo gi jodolo mowinjore. (Bur 17:1-6; Rap 12:1-14) Bang’e, Mika nokawo Jonathan ma ne en nyakwar Gershom ma wuod Musa, mokete mondo otine kaka jadolo to ochule. (Bur 18:4, 30) Nikech Mika ne paro ni otimo gima ber, ne owacho niya: “Koro ang’eyo ni Jehova biro guedha.” (Bur 17:7-13) Kata kamano, nikech Jonathan ne ok wuog e anyuola mar Harun ne ok owinjore bedo jadolo, to mano nomiyo richo mar Mika omedore ameda.—Kwa 3:10.
it-2-E 391 ¶2
Mika
Mapiyo bang’ mano, Mika nakow chwo moko mi olawogo Jo-Dan. Ka ne Mika ojukogi, ne gipenje gima ne chande kendo ne odwokogi kama: “Usekawo nyisechena gi jadolona mi udhigo? Uparo ni uweya gang’o?” Mano nomiyo Jo-Dan nonyiso Mika ni gibiro hinye ka odhi nyime dhawonegi. Ka ne Mika oneno ni Jo-Dan nigi teko moloyo joge, ne odok dalane. (Bur 18:22-26) Jo-Dan ne omonjo Laish mi giwang’e gi mach. Bang’e ne gigero dalano kendo mi giluonge ni Dan. Jonathan gi yawuote ne obedo jodolo ne Jo-Dan. Jo-Dan ne “ochungo sanamu mopa ma ne Mika oloso, kendo sanamuno ne osiko kanyo kuom ndalo duto ma od Nyasaye ne ni Shilo.”—Bur 18:27-31.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Loko mar Muma Mayot Winjo
6 Pod nitie gik mathoth momedore ma nyiso gimomiyo ok onego wagol nying Nyasaye e Muma. Nying Jehova yudore nyadi 7,216 e Muma mar New World Translation gocho mar 2013. Nyingno nomed kuonde moko 6 e gochono kopim gi gocho mar 1984. Kuom kuonde auchiel ma nomedie nyingno, abich kuomgi yudore e 1 Samuel 2:25; 6:3; 10:26; 23:14, 16. Ne oduok nyingno e ndikogo nikech ndiko mag Dead Sea Scrolls ma ne ondik higni 1,000 motelo ne ndiko mag dho-Hibrania ma ne jo Masora ondiko, ne nigi nyingno kuondego. Achiel modong’ ma yudore e bug Jobura 19:18 ne oduok bang’ timo nonro matut e kitepe machon.
JANUAR 17-23
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JONG’AD BURA 20-21
“Dhi Nyime Kwayo Jehova Mondo Otayi”
Be Inyalo Bedo Kaka Finehas Sama In e Bwo Chal Matek?
Bang’ ka Jo-Gibea ma ne gin jo dhood Benjamin otimo tim mar bambo kendo nego chi Ja-Lawi moro, dhoudi mamoko ne owuok mondo oked gi Jo-Benjamin. (Bura 20:1-11) Ne gikwayo Jehova e lamo mondo okonygi kapok gikedo, kata kamano ne ologi nyadiriyo kendo joggi mang’eny ne onegi. (Bura 20:14-25) Be koro ne gidhi ng’ado ni lamogi ne ok chop ne Nyasaye? Be adier Jehova ne dwaro ni mondo gikaw okang’ nikech ketho ma Jo-Gibea ne otimo?
Be Inyalo Bedo Kaka Finehas Sama In e Bwo Chal Matek?
En puonj mane mwanyalo yudo kuom wachno? Nitie chandruok moko manyalo siko ei kanyakla kata obedo ni jodongo timo kinda kendo lamo Nyasaye mondo okonygi. Kapo ni mano otimore, jodongo onego opar weche ma Yesu nowacho niya: “Kwauru [kata lamuru], eka nomiu; dwaruru, eka ununwang’; dwong’uru eka noyawnu.” (Luka 11:9) Kata kapo ni nenore ni dwoko mar lamo deko, jorit onego obed gadier ni Jehova biro chiwo dwoko e kindene owuon mowinjore.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Be Ing’eyo?
Ere kaka ne itiyo gi orujre e lweny kinde machon?
Daudi ne otiyo gi orujre e nego Goliath ma ne en jal marabet ahinya. Nenore ni Daudi ne opuonjore tiyo gi orujre kinde ma ne okwayo rombe ka en rawera.—1 Samuel 17:40-50.
Nitie ranyisi mag orujre e goro mag Jo-Misri gi Jo-Asuria e kinde ma ne indikoe Muma. Orujre ne en ofuko moro mokunyore matin molos gi pien kata gi law ma bethene nigi tonde ariyo. Ja ba kidi ne keto kidi madit mapoth e ofukono. Kidino ne nyalo bedo kind sentimita 5 nyaka 7.5 kendo pekne ne nyalo bedo gram 250. Ne orundo orujreno matek kae to bang’e ne oweyo tol achiel, to mano ne miyo kidino odhi matek kendo ogo gima ne odwaro goyono.
Joma kunyo gik machon e piny Middle East oseyudo kite mang’eny ma ne ibayo gi orujre e lwenje machon. Jolweny molony ne nyalo bayo kite e ng’wech mar kilomita 160 nyaka 240 e sa achiel. Josomo moko ok oyie ni orujre ne nyalo bayo kidi ma dhi mabor kaka asere, kata kamano, orujre ne nyalo neko mana kaka asere.—Jobura 20:16.
JANUAR 24-30
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | RUTH 1-2
“Nyis Hera Mosiko”
Luw Ranyisi mag Osiepe Jehova
5 Ne yot mondo Ruth opar ni odog Moab kama min mare kod wedene mamoko ne nitie ma ne nyalo rwake kendo rite. Moab e ma ne thurgi. Kido, timbe, kod dhok ma ne iwacho Moab e ma nopon-go, kendo Jo-Moab e ma ne gin joge. Naomi ne ok nyal singone ni nonyalo yudo gik ma kamago kodhi Bethlehem. Nosekata mana nyiso Ruth ni odog Moab. Naomi nong’eyo ni ok nonyal miyo chi wuodeno dichwo machielo kata mana kama dodagie. Koro Ruth ne dhi timo nang’o? Ruth nopogore ahinya gi Orpa, nimar Orpa noyiero mar ‘dok ir joggi, kendo ne nyasache.’ (Ruth 1:9-15) Be Ruth ne dwa dok lamo nyiseche ma nono ma ne ni thurgi? Ooyo, ok en kamano.
Luw Ranyisi mag Osiepe Jehova
6 Nyalo bedo ni Ruth nong’eyo Jehova Nyasaye samoro kokalo kuom chwore ma nosetho kata kokalo kuom Naomi. Jehova ne opogore ahinya gi nyiseche mag Moab. Ruth nong’eyo ni Jehova e ma nonego oher kendo olam. Kata kamano, ng’eyo ang’eya mano kende ne ok oromo. Ruth ne nyaka tim yiero. Be nodhi yiero Jehova obed Nyasache? Ruth notimo yiero makare. Nokono Naomi niya: “Jogi nobed joga, kendo Nyasachi nobed Nyasacha.” (Ruth 1:16) En gima ber paro hera ma Ruth noherogo Naomi. Kata kamano, hera ma noherogo Jehova e ma ne duong’ie moloyo. Bang’e, jamoko moro miluongo ni Boaz nopako Ruth kuom manyo konyruok e bwo buomb Jehova. (Som Ruth 2:12.) Mae paronwa nyathi winyo ma ringo ka dhi pondo e bwo buomb min-gi mondo kik gimoro ohinye. (Zab. 36:7; 91:1-4) Kamano e kaka Jehova nobedo ne Ruth. Noguedhe nikech yie ma ne en-go, kendo onge gimoro amora ma ne nyalo miyo oyuag ang’e ne yiero ma notimono.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 3/1 27 ¶1
Puonj Mayudore e Bug Ruth
1:13, 21—Be Jehova ema nokelo ne Naomi chandruok kendo miyo owinjo malit? Ooyo, to Naomi bende ne ok oketo ketho kuom Nyasaye. Kata kamano, ne oparo ni Jehova noseweye nikech chandruok ma noyude. Nowinjo malit kendo chunye ne chandore. E wi mano, nyuolo nyithindo ne ineno kaka gueth moa kuom Nyasaye, to bedo migumba ne ineno kaka kuong’. Bedo ni Naomi ne onge gi nyikwayo to yawuote ariyo bende ne osetho, noneno ni Jehova ne osetimone malit.
JANUAR 31–FEBRUAR 6
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | RUTH 3-4
“Los Nying Maber Kendo Isik gi Nyingno”
“Nyako Makare”
18 Boaz nodwoko Ruth niya: “Jehova ogwedhi, nyara: inyiso long’oni e giko wach moloyo e kar chakruok, nikech ok niluwo bang’ yawuoi, kata ma jochan, kata ma jopith.” (Ruth 3:10) Onge kiawa ni weche mamuolgo ne ohoyo chuny Ruth. Ruth nonyiso hera madier “e kar chakruok” kuom duogo gi Naomi e piny Israel kendo rite. Bende, nonyiso kidono “e giko” kuom okang’ ma koro ne okawoni. Boaz nong’eyo ni ne yot ne nyako matin kaka Ruth manyo dichwo e kind chwo matindo, bed ni gin jomwandu kata jochan. Kar timo kamano, Ruth ne dwaro konyo, ok mana Naomi kende, to bende chwor Naomi ma koro nosetho. Nodwaro ting’o nying dichwono e ogandane. Ok tek neno gimomiyo Boaz ne mor gi chiwruok mar nyakoni.
“Nyako Makare”
21 Nyaka bed ni weche ma Boaz nowacho ne Ruth ni Ruth ne ong’ere e kind oganda duto kaka “nyako makare,” ne omiyo Ruth mor ahinya. Onge kiawa ni gombo ma Ruth ne nigo mar ng’eyo Jehova kendo tiyone nomiyo obedo gi nying ma kamano. Bende, noyudo osenyiso Naomi gi joge luor koda ng’wono kuom luwo chike ogandano, chike ma kuom adier ne gin wendo kuome. Ka waluwo yie mar Ruth, wabiro miyo ji luor kaachiel gi chikegi. Timo kamano biro miyo wabed gi nying maber.
“Nyako Makare”
25 Boaz nokendo Ruth. Bang’e, wasomo niya: “Jehova nomiye mako ich mi nonyuolo wuoi.” Mond Bethlehem nopwoyo Naomi kendo pako Ruth ka ginyise ni ne okonyo Naomi moloyo kaka yawuoyi abiriyo dine okonye. Bang’e, wuod Ruth nobedo kwar Ruoth Daudi. (Ruth 4:11-22) Kae to Daudi nobedo kwar Yesu Kristo.—Math. 1:1.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 3/1 29 ¶3
Puonj Mayudore e Bug Ruth
4:6—Ere kaka ng’ato ne nyalo ketho mwandune owuon kuom waro mwandu owadgi? Mokwongo, ka ng’ato ne obedo modhier mouso pwothe, ng’at ma ne waro puodhono ne nyaka chul pesa ka luwore gi higni ma nodong’ mondo higa mar piero abich ochopi. (Tim Jo-Lawi 25:25-27) Timo kamano ne miyo nengo mar puodhono odog piny. E wi mano, ka ne Ruth onyuolo nyathi ma wuoyi, wuoyino e ma ne dhi kawo puodhono, to ok wat ng’atno moro amora.
FEBRUAR 7-13
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 SAMUEL 1-2
“Nyis Jehova Gik Moko Duto ma Chandi”
Ne Oolo Chunye ne Nyasaye e Lemo
12 Omiyo Hanna ne oketo ranyisi maber ne jotich Nyasaye duto e wach lemo. Jehova dwaro ni joge obed thuolo wuoyo kode maok giluor, ka ginyise gimoro amora machandogi mana kaka nyathi wuoyo gi janyuol mogeno. (Som Zaburi 62:8; 1 Jo-Thessalonika 5:17.) E wi wach wuoyo gi Jehova e lamo, roho notayo jaote Petro ndiko weche mahoyo chunygi: “Keturu parruok maru duto kuome, nikech oparou.”—1 Pet. 5:7.
w07-SW 3/15 16 ¶4
Kaka Hana Noyudo Kuwe
Wachni puonjowa ang’o? Sama wawuoyo gi Jehova e lamano, onego wanyise gik ma chandowa kod kaka wawinjo koa e chunywa. Kapo ni onge gima wanyalo timo e wachno, onego wawe weche e lwet Jehova. Mano e gima ber mogik ma wanyalo timo.—Ngeche 3:5, 6.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 3/15 21 ¶5
Puonj Mayudore e Bug 1 Samuel
2:10—Ang’o momiyo Hana nokwayo Jehova mondo omi “ruoth moketo teko” to e kindeno Jo-Israel ne onge gi ruoth? Chik Musa ne osekoro ni Jo-Israel ne dhi bedo gi ruoth ma ne dhi locho e wigi. (Rapar mar Chik 17:14-18) Ka ne Jakobo chiegni tho, nokoro kama: “Ludh loch ok noa kuom Juda.” (Chakruok 49:10) E wi mano, Jehova bende nowacho ne Sara ni “ruodhi noa kuome.” (Chakruok 17:16) Omiyo, Hana ne lamo e wi ruoth ma ne dhi biro.
FEBRUAR 14-20
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 SAMUEL 3-5
“Jehova Dewo Ji”
Jehova Ng’won Kata Obedo ni En e Wuon Teko Duto
3 Samuel nochako ‘tiyo ne Jehova’ e tabenakel ka ne pod otin ahinya. (1 Sa. 3:1) Chieng’ moro gotieno ka ne Samuel osenindo, gimoro makende notimore. (Som 1 Samuel 3:2-10.) Nowinjo dwol moro ka luonge. Noparo ni Eli e ma ne luonge, omiyo, noringo kodhi ire monyise niya: “Era ee; nikech iluonga.” Eli nokwere ni en ne ok oluonge. Ka ne gima kamano otimore kendo nyadiriyo, Eli nofwenyo ni Nyasaye e ma ne luongo Samuel. Nonyiso Samuel gima nonego owach kowinjo dwolno kendo, mi Samuel notimo kamano. Ang’o momiyo Jehova ne ok ofwenyore ne Samuel sama nohango luonge kokalo kuom malaikane? Muma ok nyiswa, kata kamano, ka luwore gi kaka weche nobedo, nenore ni Jehova ne dewo ahinya Samuel nikech ne pod otin. E yo mane?
Jehova Ng’won Kata Obedo ni En e Wuon Teko Duto
4 Som 1 Samuel 3:11-18. Chik Jehova ne dwaro ni nyithindo omi joma oti luor, to ahinya-ahinya jotelo. (Wuok 22:28; Lawi 19:32) Be iparo ni Samuel ne nyalo chung’ gokinyi kochomo ir Eli achiel kachiel kodhi nyise wach mapek ma Jehova nowacho? Ooyo! Muma nyisowa ni Samuel ‘ne luor nyiso Eli’ wachno. Kata kamano, Jehova nokonyo Eli ng’eyo ni en e ma noluongo Samuel. Mano nomiyo Eli okawo okang’ mar hombo Samuel mondo onyise gik ma Jehova nowachone. Nonyise kama: ‘Kik ipandna wach moro amora kuom weche duto ma nowachoni.’ Samuel “nonyise duto te.”
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 3/15 21 ¶6
Puonj Mayudore e Bug 1 Samuel
3:3—Be en adier ni Samuel ne nindoga Ka Maler Moloyo e tabenakel? Ooyo. Samuel ne en Ja-Lawi ma ne wuok e dhood Kohath, omiyo ne ok onyal bedo jadolo. (1 Weche mag Ndalo 6:33-38) Kuom mano, ne ok oyiene “donj ka maler.” (Kwan 4:17-20) Samuel ne nyalo mana donjo e laru mar tabenakel. Nyalo bedo ni kanyo e kama nonindega. Nyalo bedo ni Eli bende ne nindoga kamaro e laru kanyo. Omiyo nenore ni sama iwuoyo kuom “ka ma Sandug Singruok mar Nyasaye ne nitie,” to iwuoyo kuom laru mar tabenakel.
FEBRUAR 21-27
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 SAMUEL 6-8
“Ruodhi En Ng’a?”
it-2-E 163 ¶1
Pinyruodh Nyasaye
Ne gikwayo bedo gi ruoth. Chiegni higni 400 nyaka ne Jo-Israel wuog Misri, kendo chiegni higni 800 nyaka ne Nyasaye los singruok gi Ibrahim, Jo-Israel ne okwayo mondo gibed gi ruoth mana kaka ogendni mamoko. Kwayogino nonyiso ni ne ok gidwar mondo Jehova ema obed ruodhgi.—1Sa 8:4-8.
Nonano Kata Obedo ni ne Nitie Gik ma ne Nyoso Chunye
Ne ane kaka Jehova notimo kane Samuel ochopone gi wachno e lamo: “Iwinj dwond ji kuom duto ma giluwoni: nikech ok gidagi in, to an e ma gisedaga, ni kik abed ruodhgi.” Wachno nohoyo chuny Samuel ahinya, kata kamano, ne en achaye maduong’ ne Nyasaye Manyalo Duto! Jehova nonyiso janabi mare mondo ochiw siem kuom chandruok maduong’ ma joge ne dhi bedogo kuom bedo gi ruoth ma dhano. Kane Samuel owachonegi kamano, ne giramo niya: “Ok kamano; to nyaka wabed gi ruoth kuomwa.” Nikech kinde duto nobolore ne Nyasaye, Samuel ne odhi ma owalonegi ruoth ma Jehova noyiero.—1 Samuel 8:7-19.
Yo ma Jehova Lochogo Ema Ber!
9 Gik ma ne otimorenegi nonyiso adiera mar siem ma Jehova nochiwo. Bedo e bwo loch dhano ne okelonegi chandruok mang’eny, to moloyo e bwo ruodhi ma ne ok oluoro Nyasaye. Ka waketo ranyisi mar Israel e paro, ok kawwa gi wuoro ni kuom higini duto, sirkande mag dhano maok oluoro Jehova ok osebedo gi nyalo mar kelo ber masiko. En adier ni josiasa moko temo kwayo Nyasaye mondo ogwedh kinda ma gitimo e kelo kuwe, kata kamano ere kaka Nyasaye nyalo gwedho jogo motamore bedo e bwo loch mare?—Zab. 2:10-12.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w02-SW 4/1 12 ¶13
Ang’o Momiyo Onego Obatisi?
13 Ng’ato nyaka kwong lokre komondi kapok obatise mobed Janeno mar Jehova. Lokruok ma kamano en gima ng’ato timo owuon ma onge achune kendo koa e chunye mondo obed jalup Kristo Yesu. Ng’at ma kamano nyaka we timbene machon kendo ong’ad e chunye mar timo gik malong’o e wang’ Nyasaye. Mano nyiso ni ng’ato weyo yorene maricho mondo odwog ir Nyasaye. (1 Ruodhi 8:33, 34) Lokruok ma kamano dwaro ni ng’ato nyaka ‘tim gik ma nyiso ni oseloko chunye.’ (Tich Joote 26:20) Nyaka wawe lamo mar miriambo, watim gik ma Nyasaye dwaro, kendo walam mana Jehova kende. (Rapar mar Chik 30:2, 8-10; 1 Samuel 7:3) Nyaka walok pachwa, dwarowa, kod kaka waneno gik moko. (Ezekiel 18:31) Sama walokore, mano nyiso ni waweyo timbe ma ok mor Nyasaye kendo warwako dhano manyien.—Tich Joote 3:19; Jo-Efeso 4:20-24; Jo-Kolosai 3:5-14.
FEBRUAR 28–MACH 6
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 SAMUEL 9-11
“Saulo Nochako Locho ka En Ng’at Mobolore”
Wuoth gi Nyasachi Kibolori, Kendo Ing’e Tong’ Mari
11 Par ane gima notimore ne Ruoth Saulo. Nochako locho ka en rawera mong’eyo tong’ne. Nong’eyo ni nitie gik ma nonyalo timo kod ma ok nonyal, kendo nopondo ka ne idwaro kete ruoth. (1 Sa. 9:21; 10:20-22) Kata kamano, mosmos nochako kalo tong’. Mano nonenore mapiyo bang’ ka nosebedo ruoth. Nitie chieng’ moro ma nool gi rito janabi Samuel. Kar mondo nogen agena ni Jehova ne dhi konyo joge, Saulo nohedhore chiwo misango miwang’o kata obedo ni ne ok owinjore otim kamano. Mano nomiyo Jehova owere kode, kendo bang’e nogole e bedo ruoth. (1 Sa. 13:8-14) Ranyisi mar Saulo puonjowa ni kik wakal tong’ moketnwa.
Wanyalo Timo Ang’o Mondo Wasik gi Chuny mar Chiwruok
8 Ranyisi mar Ruoth Saulo miyowa siem kuom kaka guondo nyalo monowa bedo gi chuny mar chiwruok. Kane Saulo chako locho e piny Israel, ne en gi chuny mobolore ahinya. (1 Sam. 9:21) Ok nokumo Jo-Israel ma ne wuoyo marach e wi lochne kata obedo ni ne en gi ratiro mar timo kamano. (1 Sam. 10:27) Ruoth Saulo ne oyie mondo roho mar Nyasaye otaye maber kane gikedo e lweny gi Jo-Ammon. Bang’ loyo lwenyno, nobolore momiyo Jehova duong’.—1 Sam. 11:6, 11-13.
w95-SW 12/15 10 ¶1
Jo-Amon ne Ochulo Tim Ng’wono gi Gero
Jo-Amon ne ochulo tim ng’wono ma Jehova ne onyisogi gi gero. Jehova ne ok oling’ aling’a nikech timgino. Ndiko wacho ni “roho mar Nyasaye ne obiro kuom Saulo, kendo nobedo gi mirima mager.” Roho mar Nyasaye ne otayo Saulo mi nochoko jolweny 330,000 kendo ne gikedo gi Jo-Amon mi ne“onge ji ariyo ma ne inyalo yud kanyachiel” kuomgi.—1 Samuel 11:6, 11.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 3/15 22 ¶8
Puonj Mayudore e Bug 1 Samuel
9:9—Wach motigo ni “nimar kamano e kaka ne iluongo janabi e kindego” nyiso ang’o? Wechegi nyiso ni kaka jonabi ne medo bedo mang’eny e ndalo mag Samuel kod e kinde ma ruodhi ne locho e Israel, ji ne ochako tiyo gi wach mar “janabi” kar tiyo gi “janen.” Samuel en achiel kuom joma ne ochak luong kamano.—Tich Joote 3:24.