Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
JULAI 4-10
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 2 SAMUEL 18-19
“Barzilai Noketo Ranyisi Maber mar Bolruok”
w07-SW 7/15 14 ¶5
Barzilai Noketo Ranyisi Maber mar Bolruok
Onge kiawa ni Daudi ne mor ahinya kaka Barzilai ne okonye. Nenore ni ruoth ne ok dwar mana miye mwandu kaka yo mar goyone erokamano nikech Barzilai ne en ng’at ma nomewo. Nyaka bed ni Daudi ne dwaro ni mondo odhi kode e od ruoth nikech ne en gi kido mabeyo. Dak e od ruoth ne en dhialro makende ma ne dhi miyo Barzilai obed machiegni gi ruoth kendo yudo gik mabeyo nikech bedo osiep ruoth.
w07-SW 7/15 14 ¶7
Barzilai Noketo Ranyisi Maber mar Bolruok
Nyaka bed ni Barzilai notamore dhi e od ruoth nikech ne oseti kod pek ma koro noromogo nikech bedo moti. Nenore ni Barzilai nong’eyo ni koro ne ok odhi dak aming’a. (Zaburi 90:10) Notimo duto monyalo mondo okony Daudi, kata kamano, nong’eyo ni ne ok onyal timo mathoth nikech noseti. Barzilai ne ok oweyo mondo huma kod nyadhi omone ng’eyo gik ma nonyalo timo kod ma ne ok onyal timo. Mopogore gi Absalom ma ne en jasunga, Barzilai nobolore.—Ngeche 11:2.
w07-SW 7/15 15 ¶1-2
Barzilai Noketo Ranyisi Maber mar Bolruok
Ranyisi mar Barzilai puonjowa ni onego wabed gi paro mowinjore. Ok onego watamre timo migawo kata weyo timo kinda mondo wayud migawo moro mana nikech ok wadwar ting’ momedore kata waneno ni waonge nyalo mar timo migawono maber. Nyasaye biro pong’o rem magwa ka wageno kuome mondo omiwa teko kod rieko.—Jo-Filipi 4:13; Jakobo 4:17; 1 Petro 4:11.
Komachielo, onego wang’e gik ma ok wanyal timo. Kuom ranyisi, samoro Jakristo nigi migepe mang’eny e tij Nyasaye. Ofwenyo ni koyie timo migepe momedore to obiro jwang’o ting’ ma Muma omiye mar rito joode. E chal ma kamano, bolruok biro miyo Jakristono owe timo migepe momedore gie sani.—Jo-Filipi 4:5; 1 Timotheo 5:8.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Ring ‘Mitiek Ng’wech’
19 Ka po ni nitie gik ma koro ok inyal timo kaka yande itimoga, kendo ineno ni ji kawi marach, ranyisi mar Mefibosheth nyalo jiwi. (2 Sa. 4:4) Ne en rang’ol, kendo Ruoth Daudi nong’adone bura ang’aya. Onge gima rach ma Mefibosheth notimo ma nomiyo oyudo chandruogego. To e ma ne ok oyie mondo ginyos chunye. Nomor gi ng’wono duto ma Ruoth Daudi nosetimone. (2 Sa. 9:6-10) Omiyo, ka ne Daudi okawe marach, ne ok omako wachno. Ne ok oyie mondo gima Daudi notimone marachno onyos chunye kata wang’o iye. Bende, ne ok oketo ketho kuom Jehova. Mefibosheth noketo pache kuom gik ma nonyalo timo mondo osirgo ruoth ma Jehova nosewalo. (2 Sa. 16:1-4; 19:24-30) Jehova noyie mondo ondik sigand Mefibosheth e Muma mondo opuonjwa weche moko.—Rumi 15:4.
JULAI 11-17
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 2 SAMUEL 20-21
“Jehova En Nyasaye ma Ng’ado Bura Kare”
it-1-E 932 ¶1
Gibeon
Kuom higni mang’eny, Jo-Gibeon nodhi nyime betie kaka oganda kata obedo Ruoth Saulo nochano mar tiekogi. Kata kamano, Jo-Gibeon nohore ka girito mondo Jehova onyis e lela gima rach ma ne idwa timnegi. Jehova notimo mano kokalo kuom oro ma ne obetie kuom higni adek e loch mar Daudi. Ka ne Daudi osepenjo Jehova wach moyudo ni ne nitie buch remo, nowuoyo gi Jo-Gibeon kopenjogi gima inyalo tim mondo ochulgo richo ma ne otimnegi. Jo-Gibeon nowacho ni ne ‘ok gidwar ni mondo ochulgi fedha kata dhahabu,’ nikech ka luwore gi Chik, ne onge gimoro amora ma ne inyalo wargo janek. (Kwa 35:30, 31) E wi mano, ne ging’eyo ni ne ok ginyal nego ng’ato ang’ata ka ok omigi ratiro mar timo kamano. Kuom mano, ka ne Daudi odhi nyime penjogi, ne gikwayo ni mondo omigi yawuot Saulo abiriyo. To nikech Saulo gi joode e ma ne nigi buch remo, mano nyiso ni kata obedo ni Saulo e ma ne okawo okang’ mokwongo mar nek, nyaka bed ni yawuote bende noneko achiel kachiel kata ne giriwo lwedo wach nekno. (2Sa 21:1-9) Ka en kamano, ok nyal wachi ni nyithindogo ne idhi negi nikech richo mar wuon-gi (Rap 24:16) to ne ikumogi nikech gima rach ma ne gitimo ka itiyo gi chik ma wacho ni “ngima kar ngima.”—Rap 19:21.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Jodong-kanyakla ‘Tiyo Kaachiel Kodwa Mondo Wabed Mamor’
14 E piny mangima, wan kaka oganda Jehova watiyo tijwa kata bed ni waromo gi pek mang’eny ma Satan gi joge keto e yorewa. Jomoko kuomwa osekalo e chandruoge mapek miwuoro, to nikech ne giketo genogi chuth kuom Jehova, ne ginano e chandruoge madongo machalo gi “Goliath.” Kata kamano, kedo ma seche duto Jokristo kedogo gi piny marachni, nyalo weyogi ka giol kendo ka gin gi chuny monyosore. Sama ng’ato nigi chuny monyosore kamano, obedo ng’at ma chandruoge nyalo ‘nego’ kata mana chandruoge monyalo loyo. Mana kaka owete gi nyimine mang’eny oseneno, e seche machalo kamago, jip mowuok kuom jaduong’-kanyakla nyalo konyowa dwoko mor koda tekowa. Nyaminwa moro ma en painia ma jahigini 60 wacho kama: “Ndalo moro ne ok awinj maber, kendo tij lendo ne medo mana ola. Jaduong’ moro e kanyaklawa nofwenyo wachni ma obiro ira. Ne wagoyo mbaka majaber motenore gi weche manie Muma. Natiyo gi paro mane omiyago ma okonya.” Nyaminwano medo wacho niya: “To mano kaka ne en gimaber kendo manyiso hera, kuom bedo ni jaduong’-kanyakla noneno chalnano ma okonya!” Adier, en gima jiwowa ahinya ng’eyo ni wan gi jodongo moherowa kendo ‘moikore konyowa’ mana kaka Abishai notimo.
JULAI 18-24
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 2 SAMUEL 22
“Gen Kuom Jehova Mondo Okonyi”
Be Inyalo ‘Sudo Machiegni gi Nyasaye’ Kuom Adier?
11 Muma wacho ni Nyasaye nigi “teko maduong’ malich.” (Isaiah 40:26, The Bible in Luo, 1976) Kata kamano, neno kaka ne oreso Jo-Israel e Nam Makwar kendo ritogi kuom higni 40, konyowa neno tekono e yo maler. Tem neno e pachi ka nam maduong’no barore nyadiriyo. Ji madirom 3,000,000 ng’ado nambno kendo giwuotho e chuny nam ma koro en piny motuo, pi to ogingore bathe koni gi koni! (Wuok 14:21; 15:8) Ne ane kaka ne oritogi ka gin e thim. Nomiyogi pi kowuok e lwanda. Nomiyogi chiemo miluongo ni manna e yor hono. (Wuok 16:31; Kwan 20:11) Wechegi nyiso ni Jehova ok en mana wuon teko, to otiyo gi tekone mondo okony joge. Donge wamor ng’eyo ni sama walemo, lemowa dhi ne Nyasaye ma nigi teko ma “en kar bwokwa gi tekrewa,” kendo ‘jakony man kodwa chuth e chandruok’?—Zaburi 46:1.
w10-SW 6/1 26 ¶4-6
“Imakori gi Ng’at Momakore Kodi”
Wanon ane weche ma Daudi nowachogo. Wach motigo e dho Hibrania ni “makruok gi ng’ato” bende inyalo lok ni “nyiso ng’ato hera gi ng’wono.” Hera e ma miyo ng’ato makore gi nyawadgi. Hera ma Jehova nigo e ma miyo omakore gi joma omakore kode.
Makruok gi ng’ato ok en mana gima ng’ato winjo e chunye to en gima inyiso gi tim. Jehova makorega gi joge mana kaka Daudi nofwenyo. E kinde ma ngima noridore ne Daudi ahinya, Jehova nomakore kode ka okonye, orite, kendo otaye. Daudi nogoyo ne Jehova erokamano kuom ‘rese e lwet wasike duto.’—2 Samuel 22:1.
Weche ma Daudi nowachogo puonjowa ang’o? Gipuonjowa ni Jehova ok lokre. (Jakobo 1:17) Chikene ok lokre kendo ochopo gik mosingo. Daudi nowacho kama e zaburi machielo ma ne ondiko: ‘Jehova ok bi jwang’o joge momakore kode.’—Zaburi 37:28.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Nyag Chuny mar Bedo Ng’at Matin Moloyo
7 Ranyisi maber ma Nyasaye nigo mar bolruok, nomulo ahinya chuny Daudi jandik-zaburi. Ne ower ne Jehova niya: “Kendo inimiya okumba mari mar warruok, kendo bolruok mari ema miyo ayudo duong’.” (2 Sam. 22:36, New World Translation) Daudi nong’eyo ni duong’ moro amora ma ne en-go e piny Israel, ne en nikech bolruok mar Jehova. Nyasaye ne dwokore piny, tiende ni nonyiso bolruok mondo one Daudi. (Zab. 113:5-7) Kamano e kaka wan bende onego wabed. Kata bed ni wan gi nyalo kata kido mage mabeyo, kata wan e migepe machalo nade, mago duto ne wayudo kuom Jehova. (1 Kor. 4:7) Ng’at mobedo matin moloyo, bedo ng’at “maduong’,” nikech mano miyo obedo jatich ma Jehova ohero ahinya. (Luka 9:48) We wane ane kaka mano nyalore.
JULAI 25-31
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 2 SAMUEL 23-24
“Be ichiwori ne Nyasaye gi Chunyi Duto?”
it-1-E 146
Arauna
Nenore ni Arauna nochiwore miyo Daudi kama Daudi ne dhi chiwoe misango kendo nochiwore miye dhok kod yien ma ne odhi tiyogo. Ne odhi miyo Daudi gigi nono ma onge chudo, kata kamano, Daudi noramo ni nyaka ochule. Weche ma yudore e 2 Samuel 24:24 nyiso ni Daudi notiyo gi shekel 50 mag fedha e ng’iewo kar dino kod dhok. Kata kamano, weche ma yudore e 1 Weche mag Ndalo 21:25 wacho ni Daudi nochulo shekel 600 mag dhahabu mondo ong’iewgo kar dinono. Jandik bug Samuel mar Ariyo nowuoyo mana e wi pesa ma ne otigo e ng’iewo kama ne idhi timee misango kod gik ma ne idhi chiw kanyo kaka misango. To jandik Weche mag Ndalo Mokwongo nowuoyo e wi hekalu ma ne oduog oger kanyo kod pesa ma ne otigo e tij gero hekaluno. (1We 22:1-6; 2We 3:1) To nikech kama ne ogerie hekaluno ne duong’ ahinya, nenore ni shekel 600 mag dhahabu notigo e ng’iewo kama duong’no to ok kama tin ma Daudi nokwongo geroe kendo mar misango.
Puonjri Kuom Chik ‘Moting’o Adiera’
8 Ka misango ma Ja-Israel ne chiwo ne en yiero ma mare owuon nikech nodwaro nyiso erokomano ne Jehova, to kata kane en chiwo miwang’o, notimo kamano nikech nodwaro kwayo mondo Nyasaye oyie kode, onge kiawa ni yiero le mowinjore ne ok dhi bedone matek. Jalo ne dhi nyiso chuny mamor kuom miyo Jehova gimaber moloyo. Ndalogi, Jokristo ok chiw misengini masie kaka monyis e Chik Musa; kata kamano nitie gik ma gichiwo machalo gi misengini, tiende ni gitiyo gi thuologi, tekogi, koda mwandugi e tiyo ne Jehova. Jaote Paulo nowuoyo e wi ‘hulo’ geno mar Jokristo kendo ‘timo maber kod pogo giwa ne jo moko ma ongego,’ konyiso ni timo mago gin kaka misengini ma Nyasaye morgo. (Hib. 13:15, 16) Chuny ma oganda Jehova timogo gigo, nyiso okang’ ma ginyisogo erokamano kuom duto ma Nyasaye osemiyogi. Kuom mano, wanyalo wacho ni chuny ma Jokristo timogo migepegi e ndalogi, chalre gi chuny ma jotich Nyasaye machon ne chiwogo misengini ma ne giyiero gin giwegi.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 5/15 19 ¶6
Puonj Mayudore e Bug Samuel mar Ariyo
23:15-17. Daudi nochiwo luor matut ne chik Nyasaye ma ne wuoyo e wi ngima gi remo, to mano e ma nomiyo otamore timo gima ne nyalo miyo oketh chikno. Wan bende onego wakaw chike duto mag Nyasaye gi pek e yo ma kamano.
AGOST 1-7
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 RUODHI 1-2
“Be Ipuonjoriga Kuom Kethogi?”
it-2-E 987 ¶4
Solomon
Ka ne Adonija kod joma ne gidwa kawgo loch githuon owinjo dwond thum ma ne ni Gihon kod ka ji kok niya: “Ruoth Solomon mondo odag aming’a,” piny nobagogi ma giringo nikech luoro. Solomon nonyiso kaka lochne ne dhi bedo gi kue ka ne otamore chulo kuor bang’ kawo loch. Solomon dine onegi dine bed ni Adonija e ma ne okawo loch. Adonija noringo modhi omako tunge kendo mar misango mondo kik nege, omiyo, Solomon nokowo wach mondo oluongnego. Solomon nonyise ni ne ok dhi nege mak mana ka oyude gi ketho moro machielo, bang’ mano nonyise ni odhi e ode.—1Ru 1:41-53.
it-1-E 49
Adonija
Kata kamano, ka ne Daudi osetho, Adonija nokwayo Bathsheba ni owuone gi Solomon mondo omiye Abishag, nyako matin ma ne rito Daudi, mondo obed chiege. Ka ne Adonija owacho ni ‘en e ma nonego obed ruoth kendo Jo-Israel duto nong’eyo mano’ notemo wacho ni nomaye ratiro ma ne en-go, kata obedo ni noyie ni Nyasaye e ma notayo weche. (1Ru 2:13-21) Kata obedo ni kwayoneno ne nyiso maler ni nodwro ni mondo ochule nikech noyie weyo loch ne ng’at machielo, kwayono nonyiso ayanga gombo ma ne en-go mar bedo ruoth, nikech e kinde machon ka ne ruoth otho, ng’at ma ne nigi ratiro mar kawo loch bang’ ruodhno e ma ne kawo mondene kod jotichne ma nyiri. (Pim gi 2Sa 3:7; 16:21.) Kamano e kaka Solomon noneno kwayo mar Adonija, omiyo nogolo chik mondo oneg Adonija. Benaya nodhi monege mapiyo.—1Ru 2:22-25.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w05-SW 7/1 30 ¶1
Puonj Mayudore e Bug Ruodhi Mokwongo
2:37, 41-46. Mano kaka en gima rach ka ng’ato oparo ni onyalo timo gik ma ok kare ma ok oyudo kum! Joma wuok goyiem e ‘yo madiny ma tero ji e ngima’ biro yudo rach mathoth nikech yiero marach ma gitimono.—Mathayo 7:14.
AGOST 8-14
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 RUODHI 3-4
“Kaka Rieko Konyowa”
Be Ranyisi Mare Puonji, Koso Miyi Siem?
4 Kar chakruok mar loch Suleman, Nyasaye nofwenyorene e lek kendo nyise ni okwa gimodwaro. Nikech Suleman nong’eyo ni ne en gi lony matin, nokwayo rieko. (Som 1 Ruodhi 3:5-9.) Nikech ruoth nokwayo rieko kar kwayo mwandu gi duong’, Nyasaye nomiyo Suleman “chuny mar rieko kod chuny mar ng’eyo”—kaachiel gi mwandu mang’eny. (1 Ruo. 3:10-14) Mana kaka Yesu nowacho, Suleman ne nigi rieko ahinya mi ochopo kama ruoth madhako mar Sheba nowinjo, kendo wuotho mabor ahinya mondo en owuon obi owinje.—1 Ruo. 10:1, 4-9.
5 Wan wawegi ok wagen ni wabiro yudo rieko e yor hono. Suleman nowacho ni, ‘Jehova chiwo rieko,’ to nondiko ni onego watim kinda mondo wayud riekono, kane owacho kama: “Ichik iti kuom weche mag rieko, kendo ket chunyi mondo weche odonjni.” E weche machalo gi mago, ne otiyo gi weche kaka ‘yuag mondo ing’e’ rieko, ‘dwar,’ kendo ‘many’ rieko. (Nge. 2:1-6) Kuom adier, yudo rieko en gima nyalorenwa.
6 Ber ka wapenjore kama, ‘Be aluwo ranyisi Suleman mar kawo rieko mar Nyasaye kaka mwandu?’ Pek mag yuto osemiyo ji mang’eny oketo chunygi ahinya e tijegi koda e weche mag pesa, kata osemiyo ging’ado mar luwo wach somo ahinya. To nade in kaachiel gi joodi? Be kit ngimani nyiso ni imanyo kendo ikawo rieko mar Nyasaye kaka mwandu? Be timo lokruok moko e ngimani nyalo miyi thuolo mar manyo rieko momedore? Kuom adier, yudo kendo tiyo gi riekono, biro keloni ber mosiko. Suleman nondiko kama: “Eka ining’e tiend tim makare kod ng’ado bura, gi tim mowinjore bende kind ji, ee, yore duto mabeyo.”—Nge. 2:9.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w98-SW 2/1 11 ¶15
Jehova En Nyasaye ma Timo Singruok
15 Ka ne Jehova osechano nyikwa Ibrahim ma obedo oganda ma nie bwo Chik, noguedhogi mana kaka nosesingo ne Ibrahim. E higa mar 1473 Ka Kristo Podi, Joshua ma ne okawo kar Musa notero Jo-Israel e piny Kanaan. Tij pogo lowo e kind dhoudigo nochopo wach ma Jehova nosingo ni ne odhi miyo koth Ibrahim pinyno. E kinde ma Jo-Israel ne omakore gi Jehova, Jehova ne otimonegi kaka nosingo ni ne odhi konyogi loyo jowasikgi. Mano ne otimore ahinya ahinya e kinde ma Ruoth Daudi ne locho. E kinde ma wuod Daudi ma Solomon ne locho, wach machielo mar adek kuom gik ma yudore e singruok ma Jehova notimo gi Ibrahim nochopo. “Jo-Juda gi Jo-Israel ne ng’eny ka kuoyo manie dho nam; ne gidak gi kuwe ka gichiemo kendo ka gimetho gi mor.”—1 Ruodhi 4:20.
AGOST 15-21
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 RUODHI 5-6
“Ne Gigedo gi Kinda kod Chunygi Duto”
w11-SW 2/1 15
Be Ing’eyo?
Yiende sida ma ne wuok Lebanon nong’ere ahinya nikech ne gidak aming’a, ne gilombo wang’, ne gin gi suya ma mit, kendo kute ne ok chamgi e yo mayot. Kuom mano, Solomon notiyo gi gik mabeyo mogik e gero hekalu. E kindegi, yiende mathoth mag sida ma ne oloso bungu e gode mag Lebanon sani koro tin ahinya kendo gingelore gingelore.
it-1-E 424
Sida
Tiyo gi yiende mathoth mag sida ne dwaro jotich mathoth ma tong’ogi kae to kowogi Turo kata Sidon ma ne yudore e dho Nam Mediterania. Bang’ mano, ne itueyogi kae to ikwang’ogi nyaka e dho wath ma samoro ne ni Jopa. Kosegolgi e nam, ne iywayogi nyaka Jerusalem. Magi duto notimore nikech winjruok ma Solomon notimo gi Hiram. (1Ru 5:6-18; 2We 2:3-10) Yiendegi nomed kel mang’eny ma ne inyalo wach ni Solomon nomiyo ‘yiend sida obedo mang’eny ka ng’owo’ e kinde ma ne olocho.—1Ru 10:27; pim gi Isa 9:9, 10.
it-2-E 1077 ¶1
Hekalu
Ka ne Solomon chano tich, noyiero chwo 30,000 e Israel. Ne ooroga ji aluf apar-apar kuomgi Lebanon dwe ka dwe. Ne gitiyo Lebanon kuom dwe achiel kae to gidok yueyo e miechgi kuom dweche ariyo. (1Ru 5:13, 14) Noyiero chwo 70,000 e kind jodak ma ne nie piny Israel mondo obed joting’ osike kod chwo 80,000 mondo obed jopa kite. (1Ru 5:15; 9:20, 21; 2We 2:2) Noyiero chwo 550 mondo ochung’ ne jotich kendo nenore ni noyiero chwo 3,300 mondo okony joma nochung’ne tichgo. (1Ru 5:16; 9:22, 23) Nenore ni kuom jogo, chwo 250 ne gin Jo-Israel to chwo 3,600 ne gin “jodak ma ne ni Israel.”—2We 2:17, 18.
Puonj Manie Wach Nyasaye
g-SW 5/12 17, sanduku
Muma En Buk Moting’o Weche Mokor ma Gin Adier, Kare 1
WECHE MOKOR CHOPOGA E WANG’ SA
Achiel kuom ranyisi ma nyiso ni weche mokor e Muma chopoga e wang’ sa yudore e 1 Ruodhi 6:1, ma wuoyo e wi kinde ma Ruoth Solomon nochako gero hekalu Jerusalem. Ndikono wacho kama: “Ka nochopo higa mar 480 [479 duto] bang’ Jo-Israel wuok Misri, ma ne en higa mar ang’wen mar loch Solomon, e dwe mar Zif (ma en dwe mar ariyo), Solomon nochako gero od Jehova.”
Kaluwore gi kaka Muma ochano gik ma notimore, higa mar ang’wen mar loch Solomon ne en higa mar 1034 Ka Kristo Podi. Ka ichako kwen e higano, higni 479 duto kelowa e higa mar 1513 Ka Kristo Podi ma en e higa ma Jo-Israel nowuok Misri.
AGOST 22-28
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 RUODHI 7
“Puonj ma Wayudo Kuom Sirni Ariyo”
‘E Gode Nikunyie Mula’
Ruoth Solomon notiyo gi mula ma tandawuoya e gero hekalu ma ne ni Jerusalem. Thoth mulago ne gin ma Daudi wuon-gi noyudo kane oloyo piny Suria. (1 Weche mag Ndalo 18:6-8) “Yawo molworore mar mula” kama jodolo ne lwokee, ne ting’o pi lita 66,000 to pek yawono ne en kilo 30,000. (1 Ruodhi 7:23-26, 44-46) Bende, ne nitie sirni marobede ariyo molos gi mula e dho hekalu. Sirnigo ne olworore kendo igi ne ni nono. Mula ma ne olosgigo ne en ma chwene en sentimeta 7.5. Bor sirnigo ne en mita 8 kendo lachgi ne en mita 1.7, to ne osidh gimoro e wigi ma borgi ne en mita 2. (1 Ruodhi 7:15, 16; 2 Weche mag Ndalo 4:17) Wahum nono kwaparo mula duto ma ne otigo mana e loso gigo!
it-1-E 348
Boaz, II
Achiel kuom sirni ariyo madongo mag mula ma ne ochung yo nyandwat e nyim agola mar hekalu malich miwuoro ma Solomon nogero nochak ni Boaz, ma samoro tiende nyalo bedo ni “Teko.” Siro ma ne ochung yo milambo ne ochak ni Jakin ma tiende en ni “Mad [Jehova] Ogure Motegno.” Omiyo, ka oketgi kamoro achiel ma osomgi kochakore gi korachwich nyaka koracham ka ng’ato ng’iyo yo wuok chieng’, ng’ato ne nyalo somogi kama, ‘Mad [Jehova] gur motegno [hekalu] gi teko.’—1Ru 7:15-21; ne bende CAPITAL.
Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 263
Lwok
Jehova dwaro ni joma lame e yo maler olwokre. Mano ne onenore maler kaluwore gi chenro ma Jehova noketo e tabenakel kod ma ne oketo bang’e motudore gi tije mag hekalu. Ka ne iketo Harun Jadolo Maduong’ kod yawuote e tij dolo, ne gilwokore ka pok girwako lepgi mag dolo. (Wu 29:4-9; 40:12-15; Law 8:6, 7) Jodolo ne tiyo gi pi ma ne nitie e besen mar mula e laru mar tabanakel e lwoko lwetegi kod tiendegi, to ka ne oseger hekalu mar Solomon ne gitiyo gi pi ma ne nitie e karaya maduong’ miluongo ni nam. (Wu 30:18-21; 40:30-32; 2We 4:2-6) E Odiechieng Pwodhruok, jadolo maduong’ ne lwokore diriyo. (Law 16:4, 23, 24) Joma ne teroga nyuog Azazel oko mar kambi kaachiel gi gik ma nodong’ mag le ma notimgo misengni kod dhiang’ malando ma notimgo misango, ne nyaka lwokre kendo ne nyaka gilwok lepgi ka pok gidok e kambi.—Law 16:26-28; Kwa 19:2-10.
AGOST 29–SEPTEMBA 4
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 RUODHI 8
“Solomon Nolemo e Nyim Ji Kowuok e Chunye Kendo Kobolore”
Med Ndhadhu ne Lamo Magi Kuom Puonjruok Muma
9 Mondo omi kwayowa obed minyalo winji, nyaka giwuogi e chunywa. Suleman nochiwo lamo mowuok e chunye, mondiki e 1 Ruodhi sula mar 8, e nyim wang’ oganda duto ma ne ochokore Jerusalem mondo gitim sawo mar walo hekalu mar Jehova e higa 1026 Ka Ndalowa Podi. Bang’ kane oseket ark, tiende ni sandug singruok ei ka Maler Moloyo, mi Jehova opong’o hekalu gi bor, Suleman nopako Nyasaye.
10 Non ane lamo mar Suleman kendo ine kaka lamono wuoyo kuom chuny. Suleman nonyiso maler ni Jehova kende ema ong’eyo chuny ng’ato. (1 Ruo. 8:38, 39) Lamo nogono bende nyiso ni nitie geno ne ng’ato ‘moduogo ir Nyasaye gi chunye duto,’ bang’ timo richo. Kane jowasigu omako oganda Nyasaye, Jehova ne winjo kwayo maggi kane giduogo ire gi chunygi duto. (1 Ruo. 8:48, 58, 61) Kuom mano, en adier ni lamo magi onego owuogi ei chunyi.
w99-SW 1/15 17 ¶7-8
Ting’uru Lweteu Maler Malo Sama Ulemo
7 Bed ni walemo e lela kata ka wan kendwa, puonj maduong’ ma yudore e Ndiko monego wapar en ni onego wabolre sama walemo. (2 Weche mag Ndalo 7:13, 14) Ruoth Solomon nonyiso bolruok ka ne olemo e lela e kinde ma ne iwalo ne Jehova hekalu Jerusalem. Noyudo Solomon otieko gero ot malich miwuoro moloyo ot moro amora moseger e piny. Kata kamano, nobolore kolemo niya: “Be Nyasaye nyalo dak e piny? Ka koro polo, kata mana polo man malo moloyo e ma ok diromi, to nade ot ma asegeroni?”—1 Ruodhi 8:27.
8 Mana kaka Solomon, onego wabolre sama walemo e lo jomoko e lela. Kata obedo ni ok onego wawuo e yo ma miyo wanenore kaka joma kare ahinya, dwondwa onego onyis ni wabolore. Lamo ma nyiso ni ng’ato obolore ok onego obed lamo mag nyisruok. Onego gibed lamo ma miyo ji keto pachgi kuom ng’at miwuoyogo e lamo to kuom ng’at ma lemo. (Mathayo 6:5) Bolruok bende nenore e gik ma wawacho e lamo. Sama walemo ka wabolore, weche ma watiyogo ok bi nyiso ni wachuno Nyasaye mondo otim gik moko e yo ma wadwaro. Kar mano, wabiro sayo Jehova mondo otim gik moko kaluwore gi dwache. Jandik-zaburi nonyiso chuny maber ka nokwayo Nyasaye kama: “Yaye Jehova, wakwayi mondo ireswa! Jehova wakwayi mondo imi waloch!”—Zaburi 118:25; Luka 18:9-14.
Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 1060 ¶4
Polo
Solomon, ma ne ogero hekalu ma ne ni Jerusalem, nowacho ni “polo, kata mana polo man malo moloyo” ok nyal romo Nyasaye. (1Ru 8:27) Nikech Jehova e Jachuech mar polo, Jehova ni malo ahinya moloyo polo ma nochueyogo kendo “en kende e ma nyinge ni malo ahinya. Duong’ne oyombo polo gi piny.” (Za 148:13) Jehova pimo polo ma wanenoni e yo mayot mana kaka dhano nyalo pimo gimoro e lwete komake gi lith lwedo mathuon kod lith lwedo matin. (Isa 40:12) Weche ma Solomon nowacho ok nyis ni Nyasaye onge gi kamoro modakie. To bende, wechego ok nyis ni oyudore kamoro amora kendo e gimoro amora. Mano nenore e weche ma Solomon nowacho ni Jehova winjo lamo ka en e ‘polo, kar dakne’ tiende ni polo man malo mogik ma wang’ dhano ok nyal neno.—1Ru 8:30, 39.