Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
SEPTEMBA 4-10
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | ESTA 1-2
“Tim Duto Minyalo Mondo Ibed Ng’at Mobolore Kaka Esta”
Inyalo Siko Kibolori e Bwo Tem
11 Sama ipako ng’ato ahinya, mano nyalo miyo bolruok obedone matek. Ne ane ranyisi maber ma Esther noketo sama ngimane nolokore mobedo maber apoya nono. Ne en nyako ma jaber ahinya, kendo nomiye gik ma nonyalo dusorego kuom higa achiel mondo omed bedo ma jaber moloyo. Ne en achiel kuom nyiri mang’eny ma nogol kuonde duto ma piny Persia ne lochoe ma bende ne dusore mondo ruoth ohergi. To nosiko kobolore kendo komiyo ji duto luor. Ne ok ochako bedo gi wang’ teko kata ka ne ruoth oseyiere mondo obed chiege.—Est. 2:9, 12, 15, 17.
Ne Oikore Tho ne Oganda Nyasaye
15 Kane kinde ochopo ma ne idhi ter Esther e nyim ruoth, nomiye thuolo mar yiero gimoro amora ma nonyalo dwaro mondo omed berorego. Bedo ni ne en nyako mobolore, ne ok okwayo mondo omede gimoro amora e wi gik ma ne Hegai osewacho. (Esther 2:15) Nenore ni nofwenyo ni chia kende ok ne dhi lombo ruoth; gima ber moloyo ne en bedo gi chuny mamuol kendo mobolore. Be ne en kare?
Inyalo Siko Kibolori e Bwo Tem
12 Bolruok biro miyo warwakre, wabidhre, kendo watim gik moko e yo mowinjore kendo ma nyiso luor. Ji biro herowa mana ka wabedo gi “chuny ma terore mos kendo mamuol,” to ok ka wasungore kata timo gik moko mana ni mondo ji onewa. (Som 1 Petro 3:3, 4; Yer. 9:23, 24) Achaya ma wanyalo bedogo ei chunywa gikone biro nenore e timbewa. Kuom ranyisi, wanyalo chako timo gik ma miyo jomoko ng’eyo ni wan gi migepe moko makende, ni wang’eyo weche ma jomoko ok ong’eyo, kata ni wamako osiep gi owete matayo. Kata wanyalo chako wuoyo e yo mamiyo wan wawegi e ma wayudo pak nikech gik ma wasetimo, kata obedo ni jomoko bende okonyowa timogi. Yesu noketonwa ranyisi maber e wi wachno. Thoth weche ma nowacho ne ogolo achiel kachiel e Ndiko mag dho Hibrania kata ne otudore gi Ndikogo. Ne otimo kamano mondo jowinjone ong’e ni weche ma nowacho nowuok kuom Jehova to ok kuome owuon.—Joh. 8:28.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Be Ing’eyo?
Jogo noyudo weche moko machon ma nondiki e dho Persia ma wuoyo kuom ng’at miluongo ni Marduka (kata Mordekai e Dholuo). Ng’atno ne en jatelo, kendo nenore ni nochung’ ne weche mag pesa e Shushan. Arthur Ungnad molony e nono weche mag joma chon nowacho ni gik ma noyud e kindego, “e weche kende ma ne wuoyo e wi Mordekai mopogore gi weche manie Muma.”
Chakre ne Ungnad wach wechego, jolony moko oseloko weche mang’eny mag dho Persia e dhok mamoko. Moko kuom weche ma giselokogo nie kite ma noyud kama ne ikanoe mwandu mag Persia, machiegni gi ohingni mag dala. Weche manie kitego nondiki e kinde loch Xerxes I. Ondikgi e dho Elam kendo giting’o nyinge mang’eny ma yudore e bug Esta.
Thoth weche mondik e kitego, wuoyo kuom Marduka, ma ne en jandiko e od ruoth ma Shushan e kinde loch Xerxes I. Achiel kuom weche manie kitego wacho ni Marduka ne en jalok dhok. Wachno winjore ahinya gi gima Muma wacho e wi Mordekai. Ne en jatelo ma ne tiyo e laru mar Ruoth Ahasuerus (Xerxes I) kendo ma nolony e wacho dhok ariyo kama. Mordekai ne betga e dho ranga od ruoth ma ne ni Shushan. (Esta 2:19, 21; 3:3) Rangano ne nigi ot moro maduong’ ma jotelo mag od ruoth ne tiyoe.
Nitie gik mang’eny machalre e kind gik ma kitego wacho e wi Marduka kod weche ma Muma wacho e wi Mordekai. Giduto ne gidak e kinde machalre, ne gidak e alwora machalre, kendo ne gitiyo tich machalre. Weche machalrego nyiso ni gik ma nokunygo nyalo bedo ni wuoyo kuom Mordekai miwuoyoe e bug Esta.
SEPTEMBA 11-17
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | ESTA 3-5
“Kony Jomamoko Mondo Oti Maber gi Nyalo ma Gin-go”
it-2-E 431 ¶7
Mordekai
Notamore Kulore ne Haman. Ahasuerus noketo Haman Ja-Agag mondo obed jatelo maduong’ kae to nogolo chik ni joma ne rito ranga ruoth ochak kulore ne Haman nikech telo ma ne oyudono. Mordekai to notamore kulore kendo nowacho ni ne ok onyal timo kamano nikech ne en Ja-Yahudi. (Est 3:1-4) Bedo ni Mordekai nowacho ni ne ok onyal kulore ne Haman nikech ne en Ja-Yahudi nyiso kaka ne en gi winjruok maber gi Jehova Nyasaye. Nong’eyo ni kulruok ne Haman noriwo gik mang’eny moloyo mana chiwo luor ne telo ma Haman ne nigo kaka Jo-Israel ne timoga chon ne joma ne nigi migepe moko mag telo. (2Sa 14:4; 18:28; 1Ru 1:16) Ne nitie gimomiyo Mordekai notamore kulore ne Haman. Nyalo bedo ni Haman ne en Ja-Amalek to Jehova nosewacho ni ne odhi kedo gi Jo-Amalek nyaka e “tiengegi duto.” (Wu 17:16; som HAMAN.) Mordekai notamore kulore nikech nomakore gi Nyasaye to ok wach moro machielo.
it-2-E 431 ¶9
Mordekai
Noti Kode e Reso Jo-Israel. Kaluwore gi chenro ma ne itimo mar tieko Jo-Yahudi duto, Mordekai ne nigi yie ni Esta ne oket chi ruoth e sa mowinjore mondo ores Jo-Yahudi. Nonyiso Esta ting’ maduong’ ma ne en-go kendo nonyise ni odhi owuo gi ruoth maber mondo okonygi. Kata obedo ni timo kamano ne nyalo kelone tho, Esta noyie dhi wuoyo gi ruoth.—Est 4:7–5:2.
Ne Oikore Tho ne Oganda Nyasaye
22 Nyaka bed ni Esther ne obwok ahinya kane owinjo oteno. Mani ema ne en tem maduong’ie moloyo mar yie mare. Ne oluor kendo ne ok opando mano e dwoko ma nomiyo Mordekai. Noparo ne Mordekai chik ruoth. Dhi e nyim ruoth maok oluonge ne en ketho makelo buch tho. Ng’at ma kamano ne nyalo tony mana ka ruoth orieyone ludhe mar dhahabu. Be Esther ne nyalo geno ni ruoth ne dhi nyise ng’wono, to moloyo koparo gima notimore ne Vashti kane otamore dhi ir ruoth kane ruoth oluonge? Esther nonyiso Mordekai ni ruoth ne pok oluonge kuom ndalo 30! Mano ne nyalo miyo opar ni ruoth ma kite ne siko lokoreno koro chunye nosea kuome.—Esther 4:9-11.
23 Mordekai nochiwo dwoko motegno mondo ojiwgo yie mar Esther. Nonyise ni kapo ni ok okonyogi, to kony ne dhi biro ne Jo-Yahudi koa komachielo. To kapo ni ne idhi tiek Jo-Yahudi, Esther be ne ok dhi tony. Mordekai nonyiso yiene motegno kuom Jehova ma ne ok nyal weyo mondo otiek joge kata weyo maok ochopo singoge. (Josh. 23:14) Kae to Mordekai nopenjo Esther niya: “Ng’a mong’eyo kata omiyi duong’ ka ruoth mana nikech ndalo ma kama?” (Esther 4:12-14) Donge Mordekai noketonwa ranyisi maber? Nogeno Jehova Nyasache chuth. Be watimo kamano wan be?—Nge. 3:5, 6.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Kedo ne Ratiro mar Lamo
14 Mana kaka Esta gi Mordekai, jotich Jehova me kindewagi bende kedo ne ratiro mar lamo Jehova e yo moyiego. (Est. 4:13-16) Ere kaka inyalo riwo lwedo owetewa ma kedo ne lamo madier? Inyalo lemo ne owetewa gi nyiminewa ma chandore nikech sirkendegi oridonegi chik. Lamo ma kamago nigi teko mar konyo jowetewago nano. (Som Jakobo 5:16.) Be Jehova dwokoga lamogo? Ee! Kes mang’eny ma waseloyo e kot nyiso mano.—Hib. 13:18, 19.
SEPTEMBA 18-24
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | ESTA 6-8
“Noketo Ranyisi Maber mar Wuoyo e Yo Maber”
Notiyo gi Rieko, ne En Jachir, Kendo ne Ochiwore
15 Nikech Esther ne ohore morito odiechieng’ maluwe eka onyis ruoth gima ne chande, mano nomiyo Haman thuolo mar timo gima ne dhi goye piny. Donge nyalo bedo ni Jehova Nyasaye ema ne omiyo ruoth ok onindo e otienono? (Nge. 21:1) Wang’eyo gimomiyo Wach Nyasaye nyisowa ni wabed gi chuny mar ‘rito.’ (Som Mika 7:7.) Ka warito mondo Nyasaye okaw okang’, wanyalo yudo ni otiekonwa chandruogewa e yo maber moloyo kaka ne waparo.
Nowuoyo gi Chir
16 Esther ne ok otemo ruoth kuom miyo orit gaming’a. E nyasi mar ariyoni ne nyaka to onyis ruoth weche duto. To ne odhi timo kamano e yo mane? Ruoth ne omiye thuolo mar timo kamano kuom penje kendo gima kwayone ne en. (Esther 7:2) Koro kinde ma Esther nonego owuoye ne ochopo.
Notiyo gi Rieko, ne En Jachir, Kendo ne Ochiwore
17 Nyalo bedo ni Esther nolamo Nyasache gie chunye kapok owacho wechegi: “Yaye ruoth, kaseyudo ng’wono e wang’i, kendo ka ruoth oneno ni ber, mondo omiya ngimana kuom kwayona, kendo joga bende kuom dwarona.” (Esther 7:3) Ne ni ne onyiso maler ni ne odhi luwo gima ruoth ne dhi ng’ado e wachno. To mano kaka Esther nopogore ahinya gi Vashti, ma ne okuodo wi chwore goyiem! (Esther 1:10-12) E wi mano, Esther ne ok onyiso chwore ni ne otimo marach kuom geno Haman. Kar mano, ne osayo ni ruoth okonye kik nege.
Notiyo gi Rieko, ne En Jachir, Kendo ne Ochiwore
18 Nyaka bed ni wachno ne obwogo ruoth kendo ne omiyo owinjo malit. Mano ne en ng’a ma ne dwaro nego chi ruoth? Esther ne odhi nyime wacho kama: “Oseng’iewwa kaachiel gi jowa mondo onegwa kendo otiekwa nyaka warum. To ka da bed ni oseng’iewwa mana ni mondo wabed wasumbni machwo gi mamon, to da aling’ aling’a, nikech chandruokwa da ok okeloni asara.” (Esther 7:4, Luo, 1976.) Ne ni Esther nowacho moriere gima ne chande, kata kamano ne omedo wacho ni kapo ni ne gidhi mana bedo wasumbni, dine oling’ aling’a. To nikech nek ma ne idhi timno ne dhi mulo kata mana ruoth, ne nyaka owuo.
19 Ranyisi mar Esther puonjowa weche mang’eny kuom kaka wanyalo timo mondo wechewa obed maywayo ji. Kapo ni dwarore ni inyis ng’at moro mihero kata ng’at manie telo chandruok moro mantie, horuok, luor, kendo wacho weche e yo moriere konyo ahinya.—Nge. 16:21, 23.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w06-SW 3/1 11 ¶1
Puonj Mayudore e Bug Esta
7:4—Ere kaka tieko Jo-Yahudi ne dhi “kelo ne ruoth asara”? Ka ne Esta otiyo gi rieko e wacho ni ne itimo chenro mondo ong’iew Jo-Yahudi mondo obed wasumbni, nokonyo ruoth ng’eyo asara ma ne odhi yudo ka otiek Jo-Yahudi. Pesa ma romo fedha 10,000 ma Haman nosingo ni odhi keto e kar keno mar ruoth ne tin kopim gi mwandu ma ruoth ne dhi yudo ka di ne Haman ochano mondo ous Jo-Yahudi kaka wasumbni. Chenro mar tieko Jo-Yahudi bende ne dhi miyo chi ruoth otho.
SEPTEMBA 25–OKTOBA 1
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | ESTA 9-10
“Notiyo gi Teko ma Ne En-go e Konyo Jomamoko”
it-2-E 432 ¶2
Mordekai
Mordekai e ma koro nokawo kar Haman kaka jatelo maduong’ kendo nomiye tere mar ruoth mondo oketgo muhuri e barupe mag sirkal. Esta noketo Mordekai mondo orit od Haman ma noyudo ruoth osemiyo Esta. Mordekai notiyo gi teko ma ruoth nomiye mondo oket chik machielo ma ne dhi miyo Jo-Yahudi thuolo mar kedo ne ratiro margi. Mano nomiyo Jo-Yahudi obedo ma mor nikech koro ne idhi resgi. Thoth joma ne nie bwo loch mar Jo-Persia noriwore gi Jo-Yahudi kendo ka nochopo tarik 13 dwe Adar, ma ne en odiechieng’ ma chikno ne chakoe tiyo, noyudo Jo-Yahudi oseikore. Joma ne nie loch nokonyogi nikech Mordekai ne en jatelo maduong’. Lweny ma ne ni Shushan nomed gi odiechieng’ achiel. Jowasik Jo-Yahudi mokalo 75,000 ma ne nie bwo loch mar Jo-Persia nonegi moriwo nyaka yawuot Haman apar. (Est 8:1–9:18) Kaluwore gi thuolo ma Esta nomiyo Mordekai, Mordekai nogolo chik ni mondo Jo-Yahudi duto otim sawo higa ka higa e odiechieng’ mar 14 kod 15 e dwe mar Adar, ma ne oluong ni odiechienge mag Purim, mondo obed mag mor, chiemo, kod chiwo mich ne ji mopogore opogore. Jo-Yahudi noyie luwo chikno kendo ne gipuonjo nyithindgi kod ji duto ma noyie riwore kodgi. Nikech Mordekai e ma ne en jatelo maduong’ bang’ ruoth, Jo-Yahudi nomiye luor kendo nodhi nyime konyogi.—Est 9:19-22, 27-32; 10:2, 3.
it-2-E 716 ¶5
Purim
Gimomiyo Nochake. Jomoko wacho ni Sawo mar Purim ma Jo-Yahudi ma kindegi timo chalo achala gi nyasi mamoko mag sirkal to ok mar din kendo seche moko gitime e yo mokalo tong’ moloyo kinde ma nochakie nyasino. Mordekai gi Esta ne gin jotich Jehova Nyasaye, kendo sawono nochaki mondo omi Jehova duong’. Jehova Nyasaye e ma noreso Jo-Yahudi e kindego ka chandruok nobedoe nikech Mordekai nomakore gi Jehova kendo en kende e ma nodwaro lame. Nyalo bedo ni Haman ne en Ja-Amalek ma en oganda ma Jehova nosekuong’o mowacho ni mondo okethgi. Mordekai nomiyo chik Nyasaye luor kendo notamore kulore ne Haman. (Est 3:2, 5; Wu 17:14-16) Bende, weche ma Mordekai nonyiso Esta (Est 4:14) nyiso maler ni ne en gi geno ni Nyasaye e ma ne dhi reso Jo-Yahudi, kendo bedo ni Esta notueyo ka pok odhi okwayo ruoth mondo odhi e nyasi ma noloso nyiso ni nodwaro ni Nyasaye okonye.—Est 4:16.
‘Beduru Joma Luwo Tim Nyasaye’ e Yo Mutiyoe gi Tekou
12 Jehova ochiwo jodong-kanyakla mondo ota kanyakla mar Jokristo. (Jo Hibrania 13:17) Chwo ma omi migepegi onego oti gi teko ma Nyasaye omiyogi mondo gikony kweth obed gi winjruok maber gi Nyasaye. Be migawo ma omi jodongo miyogi ratiro mar tiyo gi tekogi e yo maok owinjore e wi Jokristo wetegi? Ooyo ngang’! Jodongo onego obed gi paro mowinjore kar bedo joma ng’awore nikech migawo momigi e kanyakla. (1 Petro 5:2, 3) Muma wacho ne jodong-kanyakla mondo ‘okwa kanisa mar Nyasaye ma nong’iewo gi remb Wuode owuon.’ (Tich Joote 20:28) Nikech mano, dwarore ni jodong-kanyakla obed mang’won gi moro ka moro kuom rombe manie kweth.
13 Wanyalo tiyo gi ranyisini e lero wachno. Wawach ni osiepni mihero okwayi mondo iritne gire moro mogeno. Ing’eyo ni osiepnino ne onyiewo gino gi pesa mang’eny ahinya. Donge ibiro rito gino maber mondo kik okethre kata matin? E yo machalo kamano, Nyasaye omiyo jodongo ting’ mar rito gimoro ma ogeno ahinya: kanyakla mar Jokristo ma joma ni e iye ipimo gi rombe. (Johana 21:16, 17) Jehova ogeno rombene ahinya ma nomiyo onyiewogi gi nengo maduong’—remb Yesu Kristo ma en Wuode ma miderma. Mano e nengo maduong’ie moloyo ma Jehova ne nyalo chulo ne rombene. Jodong-kanyakla mobolore ong’eyo mano kendo gikawo rombe mag Jehova kaka joma nengogi duong’.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w06-SW 3/1 11 ¶4
Puonj Mayudore e Bug Esta
9:10, 15, 16—Kata obedo ni chik ma ne omi Jo-Yahudi noyienegi yako mwandu, ang’o momiyo ne ok gitimo kamano? Bedo ni ne ok gitimo kamano ne nyiso ni dwachgi maduong’ ne en reso ngimagi to ok bedo gi mwandu.
OKTOBA 2-8
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | AYUB 1-3
“Dhi Nyime Nyiso Okang’ Miherogo Jehova”
Bed gi Yie Kendo Winj Jehova Mana Kaka Noa, Daniel, kod Ayub Notimo
16 Pek ma Ayub noromogo. Ayub noneno lokruoge madongo ahinya e ngimane. Ka ne pok oyudo tembe, ne en ng’at “maduong’ moloyo jo ma nodak kor wuok chieng’ duto.” (Ayub 1:3) Ne en ng’at momewo, mong’ere ahinya, kendo ji nomiye luor. (Ayub 29:7-16) Kata kamano, ne ok osungore koparo ni onyalo dak kata Nyasaye onge. Jehova noluonge ni ‘jatichne,’ ka owacho ni en “ng’at mogik kare, modimbore, moluoro Nyasaye, kendo otang’ gi richo.”—Ayub 1:8.
17 Ngima Ayub ne olokore ma piyo nono. Nobedo ng’at modhier kendo ma chandore malich. Wang’eyo ni Satan e ma nokelone chandruogego koriambo ni Ayub ne lamo Nyasaye nikech mwandu ma Nyasaye ne omiye. (Som Ayub 1:9, 10.) Jehova ne ok oweyo aweya wechego kamano. Kar mano, ne omiyo Ayub thuolo mar nyiso ni omakore kode, kendo ni ne olame nikech ohere.
Dhi Nyime Makori gi Jehova!
10 Wach ma Satan nowacho e wi Ayub e ma pod owacho kuomwa. Otimo kamano nade? Owacho ni ok ihero Jehova gadier kendo ni ka masira moro oyudi, to iweyo lame! (Ayub 2:4, 5; Fwe. 12:10) Mano miyo iwinjo nade? Donge mano gima lit ndi? Par ane wachni: Jehova ogeni ahinya, to mano e momiyo oweyo mondo Satan otemi. Omiyi thuolo mar nyiso ni Satan en jamiriambo. En gadier ni inyalo siko ka imakori kode kata weche tek ma chalo nade, kendo osingo ni obiro konyi timo kamano. (Hib. 13:6) To mano kaka en gima ber miwuoro ka Jaloch mar polo gi piny ogeni kamano! Be ineno gimomiyo makruok gi Jehova en gima duong’? Mano miyo wakwedo miriambo mag Satan, wating’o nying Wuonwa malo, kendo wariwo lochne lwedo. Wanyalo timo ang’o mondo wadhi nyime makore gi Jehova?
Puonj Manie Wach Nyasaye
Gin Ang’o ma Wanyalo Puonjore Kuom Weche Mogik Ogik ma Yesu Nowacho
9 Gin weche mage ma Yesu nowacho? Matin nono ka Yesu ne chiegni tho, nokok niya: “Nyasacha, Nyasacha, iweya nang’o?” (Mat. 27:46) Muma ok ler gimomiyo Yesu nowacho wechego. Kata kamano, wanon ane gik ma wechego puonjowa. Mokwongo, Yesu nowacho wechego mondo ochopgo weche ma nokor e Zaburi 22:1. E wi mano, wechego nyiso ni Jehova ne ok ‘oketo chiel molworo’ Yesu mondo orite. (Ayub 1:10) Yesu nong’eyo ni Wuon-gi noweye e lwet jowasike mondo giteme e okang’ ma pok notemgo dhano moro amora. Wechego bende nyiso ni onge gimoro amora marach ma Yesu notimo ma ne nyalo miyo ong’adne buch tho.
OKTOBA 9-15
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | AYUB 4-5
“Tang’ gi Weche ma Ok Gin Adier”
it-1-E 713 ¶11
Elifaz
2. Achiel kuom osiepe Ayub adek. (Ayu 2:11) Ne en Ja-Teman, kendo nenore ni ne owuok e anyuola mar wuod Esau makayo, mano nyiso ni ne owuok e anyuola mar Ibrahim kendo ne en wat Ayub. En kaachiel gi dhoodgi ne gineno ni gin joma riek. (Jer 49:7) E kind osiepe Ayub adek ma ne wuondore ni hoye, en e ma ne owuoyo ahinya ma nyiso ni nyalo bedo ni en e ma ne oduong’ ne jowetene. En e ma ne okwongo wuoyo ka jowetene pok owuoyo kendo wechene boyo.
w05-SW 9/15 26 ¶2
Kwed Paro Maricho!
Elifaz noparo kaka kinde moro notudore gi jochiende. Nowacho niya: “Tipo moro nokadho e wang’a; kendo yie denda ne ochung’. Gino ne ochung’ ma ok okithni, kata kamano, ne ok afwenyo ni ne en ang’o. Ne ochalna mana ka tipo moro e nyima; piny noling’ thi, kae to nawinjo dwol moro.” (Ayub 4:15, 16) En tipo mane ma ne chiko pach Elifaz? Dwol marach ma Elifaz nowuoyogo bang’ tudore gi tipono nonyiso ni mano ne ok en achiel kuom malaike makare mag Nyasaye. (Ayub 4:17, 18) Ne en jachien. Mano e momiyo Jehova norieyo Elifaz kod osiepene ariyo nikech wacho miriambo. (Ayub 42:7) Ee, jochiende e ma ne chiko Elifaz. Weche ma nowacho ne nyiso ni ne ok chike gi pach Nyasaye.
Kwed Wuond Mariek mag Satan
Satan notiyo gi Elifaz, achiel kuom ji adek ma nolimo Ayub, e nyiso ni dhano gin joma nono chuth. Kowuoyo kuom dhano kaka “jo modak e ut lowo,” Elifaz nowacho ne Ayub kama: “Misegi ni e buch lowo, ma thogi yot kaka oguyo mar otieno! Onegogi gokinyi nyaka odhiambo: githo nyaka chieng’, ma onge ng’a madewogi.”—Ayub 4:19, 20.
Kamachielo ei Ndiko, iporo dhano gi “agulini mag lowo” ma tore mayot. (2 Kor. 4:7) Warem nikech onyuolwa e richo. (Rumi 5:12) Ka owewa kendwa, waonge gi nyalo mar kedo gi Satan. Kata kamano, kaka Jokristo, ok owewa maonge kony. Kata obedo ni warem, ok wan ka nono e wang’ Nyasaye. (Isa. 43:4) E wi mano, Jehova chiwo roho maler ne jogo makwaye. (Luka 11:13) Rohone nyalo miyowa “tekono maduong’ ahinya,” ka mano konyowa kedo gi masira moro amora ma Satan kelonwa. (2 Kor. 4:7; Fili. 4:13) Ka wachung’ motegno e kwedo Jachien, kendo ‘kwachung’ matek e yie,’ Nyasaye biro miyo wagurre motegno. (1 Pet. 5:8-10) Omiyo, ok onego waluor Satan Jachien.
mrt-SW 32 ¶13-17
Tang’ gi Weche mag Miriambo
● Non kama wach oae
Gima Muma wacho: “Beduru gadier kuom weche duto.”—1 Jo-Thesalonika 5:21.
Ka pok iyie gi wach moro kata chwale ne ng’ato kata bed ni en wach ma ji osewinjo ahinya kata oseland ahinya e gige fwambo gi keyo, non kabe en adier. Inyalo timo kamano e yo mane?
Non kabe wachno owuok kama inyalo gen. Ute fwambo gi keyo kod riwruoge mamoko nyalo lando wach moro mondo gilokgo ohala kata nikech giriwo lwedo wach moro e siasa. Pim wach mineno kata miwinjo kabe chalre gi milando e ute mamoko mag fwambo gi keyo. Seche moko osiepeni nyalo oroni weche mag miriambo e email kata e yore mamoko mag tudruok. Kuom mano, kik iyie gi wach moro amora ma landore ka pok inono kama oae.
Non mondo ibed gadier ni wechego gin ma sani kendo gin adier. Non tarik kod weche ma riwo lwedo ni wach milandono en adier. Non kabe en wach ma onego okaw mapek to owuo kuome mana awiye awiye kata kapo ni ondike mana mondo omi ji okaw okang’ moro.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w03-SW 5/15 22 ¶5-6
Sik ka Ichung’ Motegno Mondo Itiek Ng’wech mar Ngima
Bedo e riwruok ma yudore e piny mangima moting’o jotich Nyasaye madier nyalo konyowa mondo wachung’ motegno. Bedo e riwruok mar owete e piny mangima ma en kama ji nyisoe hera en gueth maduong’! (1 Petro 2:17) Wan bende wanyalo konyo Jokristo wetewa mondo gichung’ motegno.
Ne ane kaka timbe mabeyo ma Ayub ne nigo nyalo konyowa. Nochuno kata mana Elifaz ma ne en osiep mar mariambo mondo owach niya: “Wecheni osesiro ng’at ma ochwanyore ma chiegni podho, kendo ne itego jo ma chongegi onyosore.” (Ayub 4:4) Be wan be watimoga kamano? Ng’ato ka ng’ato kuomwa nigi ting’ mar konyo owete gi nyimine mondo onan e tij Nyasaye. Sama wan kodgi, onego watim kaka inyisowa e ndiko ma luwoni niya: “Teguru lwedo ma yom yom, rieuru chonge monyosore.” (Isaya 35:3) Donge inyaloga timo kinda mondo iteg kendo ijiw Jokristo weteni moko sama iromo kodgi e chokruok? (Jo-Hibrania 10:24, 25) Pwoyogi kendo goyonegi erokamano kuom kinda ma gitimo mondo gimor Jehova nyalo konyogi mondo gidhi nyime chung’ motegno ma gitiek ng’wech mar ngima.
OKTOBA 16-22
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | AYUB 6-7
“Sama Ineno Ka Ngima Tek ma Ok Inyal Dhi Nyime”
w06-SW 3/15 14 ¶10
Puonj Mayudore e Bug Ayub
7:1; 14:14—“Tij andika” kod “tuech” ma iwuoyo kuomgi e ndikogo tiendgi ang’o? Chandruoge ma Ayub noyudo nomiyo owinjo malit ahinya ma ochako neno ni ngima tek kendo chalo tij andika ma ichunogo ng’ato. (Ayub 10:17) Kinde ma ng’ato bedogo e Sheol, tiende ni chakre kinde ma othoye nyaka kinde michieree, chune ni nyaka obed e liel to mano e momiyo Ayub nopimo kindeno gi tuech.
‘Jehova Reso Joma Chunygi Ool’
NDALO mag ngimawa nok kendo ‘gipong’ gi chandruok.’ (Ayub 14:1) Paro wachno nyaloga nyoso chunywa ahinya. Nitie jotich Jehova moko machon ma bende chunygi nonyosore ahinya, mochopo kama ne gigombo mana tho. (1 Ru. 19:2-4; Ayub 3:1-3, 11; 7:15, 16) Kata kamano, kinde duto Jehova Nyasachgi ma ne gigeno ne hoyogiga kendo tegogi. Gik ma jotich Jehova machon-go nokaloe nondik e Muma mondo gipuonjwa kendo gihowa.—Rumi 15:4.
g-SW 1/12 16-17
Sama Chunyi Chiegni Jok
Kata obedo ni inyalo bedo e chal matek, par ni ok in kendi nikech gima lit en ni ng’ato ka ng’ato nigi chandruok ma onyagorego. Muma wacho niya: “Chuech duto siko ka chur kanyachiel, kendo gin e rem kanyachiel.” (Jo-Rumi 8:22) Sama ng’ato oyudo chandruok, nyaloga nenore ka gima ok obi rumo, kata kamano weche bedoga mabeyo mos mos kaka kinde medo kalo. Ang’o ma nyalo konyi sama in gi chandruok?
Nyis osiepni migeno kaka iwinjo e chunyi. Muma wacho niya: “Osiep madier nyiso hera ndalo duto kendo en owadu ma ne onyuol mondo okonyi chieng’ chandruok.” (Ngeche 17:17) Ayub ma ne en ng’at makare miwuoyo kuome e Muma nonyiso jomamoko kaka nowinjo e chunye kinde ma ne en gi chandruok. Ka ne owinjo ka ‘ngimane ojoge’ nowacho niya: “Abiro wacho chandruokna. Abiro wuoyo nikech lit mopong’o chunya!” (Ayub 10:1) Nyiso ng’at machielo kaka iwinjo e chunyi nyalo dwoko piny lit ma in-go kendo nyalo miyo ine chandruok ma in-go e yo mopogore.
Nyis Nyasaye e lamo kaka iwinjo. Jomoko neno ni lamo en mana gima kueyo pach ng’ato, kata kamano, Muma to wacho gima opogore. Zaburi 65:2 luongo Jehova Nyasaye ni “Jawinj lamo,” to 1 Petro 5:7 wacho ni ‘odewowa.’ Muma jiwo nyading’eny gimomiyo dwarore ni wagen kuom Nyasaye. Kuom ranyisi:
“Gen Jehova gi chunyi duto, kendo kik igen kuom riekoni iwuon. Gen kuome e yoreni duto, eka enomi yoreni oriere tir.”—NGECHE 3:5, 6.
“Ochopo dwaro mag jo moluore; owinjo ywakgi kendo oresogi.”—ZABURI 145:19.
“Adiera ma wan-go kuom Nyasaye e ma, ni gimoro amora ma wakwaye kaluwore gi dwache, owinjowa.”—1 JOHANA 5:14.
“Jehova ni mabor ahinya gi jo maricho, to owinjo kwayo mag ng’at makare.”—NGECHE 15:29.
Ka inyiso Nyasaye chandruoge ma in-go, obiro konyi. Mano e momiyo Muma jiwi ni ‘gen kuom Nyasaye kinde duto. Olne gik manie chunyi.’—Zaburi 62:8.
Puonj Manie Wach Nyasaye
Chik ne Jokristo Weteni Iti, Ng’egi Maber, Kendo Ikechgi
10 Wanyalo luwo ranyisi mar Jehova kuom temo matek mondo wang’e Jokristo wetewa. Tem matek mondo ing’e oweteni gi nyimineni e yo maber. Wuo kodgi ka pok chokruok ochakore kod bang’ chokruok, dhi kodgi e tij lendo, kendo ka nyalore, gwelgi mondo uchiem kodgi. Kitimo kamano, ibiro fwenyo ni kara luoro ma nyaminwa moro nigago e ma miyoga seche moko onenore ka ng’at ma ok ohero ji, kata ni owadwa ma iparoga ni ohero mwandu kara en jachiwo mohero ji, kata ni akwede e ma miyoga joot moro kinde mang’eny biro e chokruoge kodeko. (Ayub 6:29) En adier ni ok onego wabed “jo ma donjore e weche mag jomamoko.” (1 Tim. 5:13) Kata kamano, ok rach ng’eyo weche moko e wi owetewa gi nyiminewa kod gik ma gisekaloe ma samoro miyo ok gitim gik moko kaka dwaher.
OKTOBA 23-29
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | AYUB 8-10
“Hera Mosiko ma Nyasaye Oherowago Konyowa Mondo Satan Kik Wuondwa”
Be Wanyalo Moro Nyasaye?
Ayub noromo gi masiche mang’eny ma ne nenore ni ok nonego oyud. Nochako paro ni Nyasaye ok ne dewe, kata obedo ni notemo matek mondo obed gi yie kuom Nyasaye. (Ayub 9:20-22) Ayub ne ni gadier ni ne en ng’at makare, omiyo ne otemo nyiso ni en ng’at makare moloyo kata Nyasaye.—Ayub 32:1, 2; 35:1, 2.
Ere Kaka Hera Mosiko mar Jehova Nyalo Konyi?
14 Hera mosiko mar Jehova konyowa rito winjruok ma wan-go kode. Daudi nolamo Jehova konyise kama: “In e ka ma apondoe, kendo ibiro rita e ndalo chandruok. Ibiro lwora koni gi koni gi wende mag loch. . . . Hera mosiko mar Jehova olworo jo mogene.” (Zab. 32:7, 10) Mana kaka ohinga molworgo dala rito joma odak e iye, e kaka hera mosiko mar Jehova molworowa koni gi koni ritowa kuom gik ma nyalo ketho yiewa. Bende, herane mosiko miyo osudo machiegni kodwa.—Jer. 31:3.
Puonj Manie Wach Nyasaye
‘Ere Ng’atno Mong’eyo Paro mar Jehova?’
19 Ang’o mwasepuonjore kuom ‘paro mar Jehova’? Dwarore wawe mondo Wach Nyasaye okonywa ng’eyo pach Jehova. Ok onego wawe ngang’ mondo pachwa morem ochik kaka waneno Jehova kata keto ketho kuome. Ayub nowacho kama: “[Nyasaye] ok en dhano, kaka an, ma daduoke wach, ma dayal kode e bura.” (Ayub 9:32) Mana kaka Ayub, sama wachako ng’eyo paro mar Jehova, biro chunowa wacho kama: “Neuru, magi onyiso matintin yorene kakobet; weche mwawinjo kuome chal gi weche mokuodh mos mos! To timbe madongo mamor ere ng’a madinyal ng’eyo?”—Ayub 26:14.
20 Sama wasomo Ndiko, ang’o monego watim kapo ni wayudo wach moro matek winjo tiende, to moloyo ka en wach motudore gi kaka Jehova paro? Ka bang’ timo nonro, podi ok wayud dwoko maler, onego wakaw mano kaka tem manyiso okang’ mwagenogo kuom Jehova. Ng’e ni nitie weche moko manie Muma ma miyowa thuolo mar nyiso yie ma wan-go kuom kido mag Jehova. Weuru mondo wanyis bolruok kendo wayie ni ok wang’eyo tiend gik moko duto ma Jehova timo. (Ekl. 11:5) Mano biro miyo wayie kod weche ma ne jaote Paulo ondiko niya: “Yaye mwandu mar Nyasaye, gi riekone gi ng’eyo mare! Gitut manadi! Yaye buche! Gitamo dhano fwenyo. Yaye yorene! Gidhiero dhano ng’eyo. ‘Nikech ere ng’a ma nong’eyo paro mar [Jehova]? Kata ere ng’a ma nodoko jang’adne rieko?’ ‘Kata ere ng’a ma nokwongo miye gimoro, mondo ochule kendo?’ Nimar gik moko duto a kuome; gintie nikech en, kendo gin kuome. Duong’ obedne nyaka chieng’. Amina.”—Rumi 11:33-36.
OKTOBA 30–NOVEMBA 5
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | AYUB 11-12
“Yore Adek ma Wanyalo Yudogo Rieko kod Kaka Onyalo Konyowa”
Ayub Ne Opako Nying’ Jehova
17 Ang’o mane okonyo Ayub rito timne makare? Kuom adier, nenore maler ni kapok masira ne oyude, Ayub ne osebedo ka nigi winjruok machiegni gi Jehova. Kata obedo ni onge gima nyisowa ni nong’eyo wach ma Satan ne okelo e nyim Jehova, Ayub ne ong’ado ni obiro makore gi Jehova. Ne owacho kama: “Nyaka e thona, ok abi weyo luwo timna makare!” (Ayub 27:5, NW) Ere kaka Ayub ne obedo gi winjruok machiegni gi Jehova kamano? Ong’e kiawa ni, ne ohero weche ma ne owinjo ni Nyasaye ne otimone Ibrahim, Isaka, kod Jakobo, ma bende ne gin wedene. Kendo kuom ng’iyo gik mochwe, Ayub ne nyalo fwenyo kido mathoth mag Jehova.—Som Ayub 12:7-9, 13, 16.
Jehova ni Kodi, Ok In Kendi
10 Mak osiep gi Jokristo motegno. Tem loso osiep gi ji mopogore opogore e kanyakla minyalo puonjori kuomgi, gibed joma tindo kata joma dongo. Muma paronwa ni “rieko yudore kuom jo ma hikgi ng’eny.” (Ayub 12:12) Joma hikgi ng’eny bende nyalo puonjore weche mathoth kuom joma tindo. Kata obedo ni Jonathan ne duong’ ne Daudi mabor, mano ne ok omonogi bedo osiepe mati mata. (1 Sa. 18:1) Daudi gi Jonathan nojiwore mondo gidhi nyime tiyo ne Jehova kata obedo ni ne gikalo e weche moko mapek. (1 Sa. 23:16-18) Nyaminwa Irina ma sani e Janeno kende e odgi, wacho kama: “Jokristo wetewa ma wan-go e kanyakla nyalo bedonwa kaka jonyuolwa, owetewa, kendo nyiminewa. Jehova nyalo tiyo kodgi e pong’onwa kama wanie girem.”
11 Loso osiepe manyien ok yotga ahinya, to moloyo ka in ng’at ma luor-luor. Nyaminwa Ratna, ma ne luor-luor kendo ma nopuonjore adiera kata obedo ni joodgi ne kwede, wacho kama: “Ne nyaka ayie ni ne dwarore ni Jokristo wetena okonya.” Seche moko wanyalo yudo ka ok yotnwa nyiso ng’ama chielo gik mwawinjo e chunywa, kata kamano, timo kamano e ma biro miyo wabed osiepe kodgi. Osiepeni oikore jiwi kendo konyi, kata kamano, de giher ng’eyo kaka ginyalo timo mano.
12 Achiel kuom gik manyalo konyi yudo osiepe manyien en lendo gi Jokristo weteni. Carol ma ne wasewuoyo kuome motelo wacho kama: “Aseloso osiepe mang’eny kokalo kuom lendo gi nyimine mopogore opogore kendo bedo modich e gik mamoko motudore gi lamo. Kuom higni mang’eny, Jehova osebedo ka sira ahinya kokalo kuom osiepenago.” Kinda mwatimo mondo wabed gi osiepe ma gin Jokristo motegno ok dhiga nono. Jehova tiyo gi osiepewago e hoyowa seche mwawinjo ka wan kendwa.—Nge. 17:17.
it-2-E 1190 ¶2
Rieko
Rieko mar Nyasaye. Jehova Nyasaye kende e “jal mariek” e okang’ ma malo chuth. (Rum 16:27; Fwe 7:12) Rieko en bedo gi ng’eyo e wi gimoro madier, to nikech Jehova e Jachuech kendo “Nyasaye ma nyaka nene kendo nyaka chieng’” (Za 90:1, 2), ong’eyo gik moko duto e wi piny gi polo kod kaka nolosgi. Jehova e ma nochueyo gik moko duto ma dhano tiyogo e ngimagi moriwo chike ma tayo chuech, koth, muya, yamo kod mamoko ma dhano tiyogo e timo nonro kaachiel gi loso gik manyien. (Ayu 38:34-38; Za 104:24; Nge 3:19; Jer 10:12, 13) Chike moketo ma tayo timbe mabeyo gin chike ma dwarore mondo dhano otim yiero mabeyo kendo gibed gi ngima maber. (Rap 32:4-6; som JEHOVAH [A God of moral standards].) Onge gimoro amora ma ok onyal ng’eyo. (Isa 40:13, 14) Kata obedo ni onyalo weyo mondo gik ma ok luwre gi dwache obedie kendo odhi maber kuom kinde, kinde mabiro gik moko duto ibiro timo kaluwore gi dwache kendo gimoro amora mowacho biro timore.—Isa 55:8-11; 46:9-11.
Puonj Manie Wach Nyasaye
w08-SW 8/1 11 ¶5
Wuoyo gi Rowere Mosechako Pong’
▪ ‘Be anyalo fwenyo gimomiyo onyisa wach moro?’ Ayub 12:11 wacho niya: “Donge it pimo weche mowinjo mana kaka lep pogo ndhath chiemo?” Mae sa monego ifwenyie tiend gik ma wuodi kata nyari nyisi. Kinde mang’eny rowere mosechako pong’ ok wachga weche te. Kuom ranyisi wuodi kata nyari nyalo nyisi ni, “Inenaga mana ka nyathi sa te!” kata “In ok ichiknaga iti!” Kar chako dhawo gi nyathini e wi weche matindo tindo ma nyalo chwanyi kaka mago, tem fwenyo tiend gima nyathini nyisi. Kuom ranyisi, ka onyisi ni, “Inenaga mana ka nyathi sa te!” nyalo bedo ni onyisi ni “Ok igena,” to ka onyisi ni “In ok ichiknaga iti” nyalo bedo ni onyis ni “Agombo nyisi kaka awinjo e chunya.” Tem fwenyo gimomiyo onyisi wach moro.