-
Bungu ma ne Oliel MachWeche Minyalo Puonjori e Muma
-
-
SULA MAR 18
Bungu ma ne Oliel Mach
Musa ne odak Midian kuom higni 40. Ne okendo, mi obedo gi nyithindo. Chieng’ moro ka ne okwayo rombe machiegni gi Got Sinai, ne oneno gimoro ma nomako dhoge. Bungu moro ne liel mach, to bunguno ne ok wang’ kata matin! Ka ne Musa osudo machiegni mondo one gima ne timore, ne owinjo dwol moro ma wuok e bunguno ka wacho niya: ‘Musa! Kik isud machiegni mokalo kanyo. Lony wuoche, nikech kama ichung’ieni en kama ler.’ Jehova e ma ne wuoyo kokalo kuom malaika moro.
Luoro nomako Musa, omiyo, noumo wang’e. Dwolno nowachone kama: ‘Aseneno kaka Jo-Israel sandore malit. Abiro resogi e lwet Jo-Misri kendo terogi e piny moro maber. In e mibiro tayo joga kigologi e piny Misri.’ Donge nyalo bedo ni Musa nowuoro wachno?
Musa nopenjo Nyasaye kama: ‘Ka po ni jogo openja ni en ng’a moora, anyisgi nang’o?’ Nyasaye nodwoke niya: ‘Nyisgi ni Jehova Nyasach Ibrahim, Nyasach Isaka, kendo Nyasach Jakobo e moori.’ Musa nopenjo kama: ‘To nade ka gidagi winja?’ Jehova notimo ne Musa hono moro ma ne okonye bedo gadier ni ne odhi konye. Nonyiso Musa mondo obol luth ma ne en-go piny. Ludhno nolokore thuol! To ka Musa nomako thuondno gi iwe, thuondno nolokore luth. Kae to Jehova nonyise kama: ‘Ka idhi mitimo hononi, ji biro ng’eyo ni an e ma aori.’
Musa nowacho kama: ‘Ok aber e wuoyo.’ To Jehova nosingone niya: ‘An e ma abiro nyisi gik ma ibiro wacho, kendo abiro oro owadu ma Harun mondo okonyi.’ Ka Musa nosebedo gadier ni Jehova ne ni kode, nokawo joode duto mi gimako wuoth ma dhi Misri.
“Kik uparru kaka ubiro wuoyo kata kuom gima ubiro wacho, nimar gima onego uwach ibiro miu gie sechego.”—Mathayo 10:19
-
-
Masiche Adek MokwongoWeche Minyalo Puonjori e Muma
-
-
SULA MAR 19
Masiche Adek Mokwongo
Jo-Israel ne oket gi tich matek ahinya nikech ne gin wasumbni. Jehova nooro Musa gi Harun ir Farao mondo ginyis Farao kama: ‘Yie mondo iwe joga, mondo gidhi gilama e thim.’ Farao nosungore kowacho niya: ‘Gik ma Jehova wachogo ok obadha, kendo ok abi yie ne Jo-Israel owuog kae.’ Farao nomedo sando Jo-Israel komiyogi tich matek moloyo. Jehova ne ong’ado ni ne odhi miyo Farao ong’e ni en ng’a. Be ing’eyo kaka ne odhi timo mano? Ne odhi kelo ne Jo-Misri Masiche Apar. Jehova nonyiso Musa niya: ‘Farao ok dwar winjo gima anyise. Kiny gokinyi obiro dhi e Aora Nael. Dhi irom kode kuno mondo inyise ni pige duto mag Aora Nael biro lokore remo nikech otamore gonyo joga.’ Musa nodhi ir Farao kaka Jehova nochike. Farao noneno gi wang’e ka Harun ochwado pi Aora Nael gi luth, mi pi aorano duto olokore remo. Pi nochako dung’ marach, rech ne otho, kendo pi aorano koro ne ok nyal modhi. To Farao pod notamore gonyo Jo-Israel.
Bang’ ndalo abiriyo, Jehova ne ooro Musa kendo ir Farao gi ote ma wacho niya: ‘Ka ok iyie ne joga mondo owuogi, to Misri duto biro pong’ gi ogwende.’ Farao pod ne otamore winjo, omiyo Harun norieyo ludhe, kendo ogwende ne ochako pong’o piny Misri. Ogwendego ne yudore e udi, e wi otendni, kod e bakunde mag chiemo. Kamoro amora nopong’ gi ogwende! Farao nokwayo Musa mondo osa Jehova ogol ogwendego, kosingo ni ne odhi weyo Jo-Israel owuogi. Omiyo, Jehova notieko masirano, kendo Jo-Misri nochoko ogwende mang’eny motho. Piny ne ng’ue marach. Kata kamano, Farao pod ne ok oyie ne Jo-Israel mondo owuogi.
Jehova nonyiso Musa niya: ‘Harun onego ochwad piny gi ludhe, mondo buch lowo olokre gik ma chalo suna ma kecho malit.’ Harun notimo kamano, kendo gik ma chalo suna nopong’o pinyno duto. Nitie joma nonyiso Farao kama: ‘Mae en masira mowuok kuom Nyasaye.’ To Farao pod nodagi yie ne Jo-Israel owuogi.
“Abiro miyo ging’e tekona kod nyalona, kendo gibiro ng’eyo ni nyinga en Jehova.”—Jeremia 16:21
-