Watchtower BIBLIOTEK LOR INTERNET
Watchtower
BIBLIOTEK LOR INTERNET
Kreol Morisien
  • LABIB
  • PIBLIKASION
  • RENION
  • w13 1/3 p. 10-12
  • Kan Ou Zenfant Ena enn Handicap

Pena video ki disponib pou seki ou finn swazir.

Sori, enn erer inn anpes sa video-la zwe.

  • Kan Ou Zenfant Ena enn Handicap
  • La Tour de Garde pé annonce Royaume Jéhovah—2013
  • Soutit
  • Lor Mem Size
  • RESTE POSITIF
  • Paran​—⁠Ed To Zanfan pou Ena enn Lafwa For dan Zeova ek dan Labib
    Latour Degard Pe Anons Rwayom Zeova (Edision Letid)—2024
La Tour de Garde pé annonce Royaume Jéhovah—2013
w13 1/3 p. 10-12

COUMA TROUVE BONHEUR FAMILIAL

Kan Ou Zenfant Ena enn Handicap

CARLO:a “Nou garson, Angelo, li enn zenfant ki ena trisomie. So maladie prend tou nou la force physik, mental, ek emotionnel. Essaye maziné ki quantité l’energie ou bizin pou occupe enn zenfant ki en bonne santé, ek apré multiplié sa par cent. Parfois c’est nou mariage ki pati.”

MIA: “Angelo prend beaucoup le temps pou aprann faire mem bann kitsoz ki bien simple, alors nou bizin ena beaucoup patience. Kan mo bien fatigué, mo ena tendance pou agacé ek mank patience avek mo mari, Carlo. Parfois nou pa d’accord lor certain sujet, ek lerla nou gagne laguerre.”

[Zimage page 10]

Eski ou rappel sa jour kot ou zenfant ti né-la? Pena doute ki ou ti bien envie prend li dan ou lé-bras. Mais, pou bann parent couma Carlo ek Mia, mem si zot content, zot aussi tracassé kan zot tann dire ki zot zenfant ena enn maladie ou-soit enn handicap.

Eski ou ena enn zenfant ki ena enn handicap? Alors, kitfois ou demann-ou-mem si ou pou kapav faire face ar sa situation-la. Si ou pense coumsa, pa decouragé. Bann parent ki dan mem situation ki ou finn kapav surmonte sa bann probleme-la. Anou examine trois difficulté ki ou kapav gagné ek guetté couma bann conseil sage ki ena dan la Bible kapav aide ou.

PREMIER DIFFICULTÉ: GAGNE DIFFICULTÉ POU ACCEPTÉ KI OU ZENFANT MALADE.

Beaucoup parent senti zot abatte kan zot aprann ki zot zenfant malade. Juliana, enn mama ki reste dan Mexique, dire: “Kan bann docteur ti dire moi ki nou garson, Santiago, ti gagne enn maladie ki ti affecté so cerveau, mo pa ti’lé croire. Mo ti senti mo endan viré.” Lezot kapav ena mem sentiment ki Villana, enn Italienne. Li dire: “Mo ti decide pou gagne enn zenfant mem si sa ti kapav enn danger pou bann madame dan mo l’age. Asterla, kan mo garson gagne bann complication a cause li ena trisomie, mo senti-moi coupable.”

Si ou pé lutte kont decouragement ou-soit ou senti-ou coupable, rassure-ou ki li normal ki ou ena sa sentiment-la. Bann maladie pa ti forme partie dan projet ki Bondié ti ena au commencement. (Genèse 1:27, 28) Li pa ti crée bann parent avek capacité pou accepté facilement bann kitsoz ki pa normal. Dan enn sens, kitfois ou bizin “plore” lor seki ou’nn perdi, setadir trouve ou zenfant ena enn bon la santé. Sa pou demann ou le temps pou mette enn l’ordre dan ou bann sentiment ek adapté ou avek sa nouveau situation-la.

Ki ou pou faire si ou senti-ou responsable pou maladie ki ou zenfant inn gagné? Rappel ki personne pa comprend net couma bann gene ki enn zenfant inn herité avek so parent, l’environnement, ek lezot kitsoz affecté so la santé. Dan enn lot coté, ou kapav ena tendance pou blame ou conjoint. Resisté kont sa tendance-la. Li pou pli bon ki ou coopere avek ou conjoint ek ou donne ou zenfant l’attention ki bizin.​—Ecclésiaste 4:9, 10.

SUGGESTION: Faire bann recherche lor maladie ou zenfant. La Bible dire: “Bizin sagesse pou ena enn bon famille, ek connaissance pou faire li vinn fort.”​—Proverbes 24:3, New Century Version.

Ou kapav aprann plus avek bann docteur ek dan bann publication ki ou kapav faire confiance. Kan ou pé faire bann recherche lor maladie ou zenfant, c’est coumadir ou pé aprann enn nouveau langue. Dan commencement li pou difficile, mais ou pou kapav aprann li.

Carlo ek Mia, ki’nn cité dan commencement sa lartik-la, ti rod bann renseignement avek zot docteur ek enn l’organisation ki occupe sa maladie ki zot zenfant ena-la. Zot dire: “Sa pa ti zis aide nou pou comprend ki bann difficulté nou kapav gagné mais aussi ki bann kitsoz enn dimoune ki ena trisomie kapav faire. Nou ti trouvé ki nou garson ti pou kapav amenn enn la vie normal dan plusieurs domaine. Sa ti bien rassure nou.”

ESSAYE SA: Concentré lor seki ou zenfant kapav faire. Organise ou pou faire bann l’activité en famille. Kan ou zenfant reussi faire enn kitsoz bien, felicite li desuite ek montré li ki ou aussi ou content.

DEUXIEME DIFFICULTÉ: OU SENTI-OU BIEN FATIGUÉ EK OU ENA SENTIMENT KI OU PENA PERSONNE POU KOZÉ.

Kitfois ou ena l’impression ki kan ou pé occupe ou zenfant ki malade sa prend tou ou l’energie. Jenney, enn mama ki reste dan Nouvelle Zélande, dire: “Ti decouvert ki mo garson ti gagne enn maladie bien grave ki ti affecté so colonne vertebral. Deux-trois l’année apré, mo ti senti-moi fatigué ek mo ti zis envie ploré kan mo ti ena pou faire enn ti travail en plus dan lakaz.”

Enn lot difficulté c’est kitfois ou ena l’impression ki ou tousel. Ben ena enn garson ki ena enn maladie ki empeche so bann muscle fonctionné ek aussi maladie syndrome d’Asperger (enn forme autisme). Ben dire: “La plupart dimoune jamais pou vrai-mem comprend ar ki nou pé bizin faire face.” Parfois ou bien envie koz ar kikenn. Mais, la plupart ou bann camarade ena bann zenfant ki en bonne santé. Lerla, ou hesité pou dire zot seki ou ressenti.

SUGGESTION: Demann l’aide. Ek accepté l’aide lezot. Juliana, ki’nn cité avant, reconette: “Parfois mo mari ek moi senti nou gené pou demann l’aide.” Mais, li ajouté: “Nou’nn aprann ki nou bizin l’aide lezot. Kan lezot aide nou, nou pa senti-nou trop tousel.” Si enn bon camarade ou-soit enn membre ou famille propose pou assize avek ou zenfant dan enn fête ou-soit dan reunion Chretien, pa hesité pou accepté. Enn verset la Bible dire: “Enn vrai camarade montré so l’amour touletan; li couma enn frere ki’nn né pou bann moment difficile.”​—Proverbes 17:17.

Prend compte ou prop la santé. Pou ki enn l’ambulance kapav contigne sarié bann dimoune malade l’hopital, li bizin mette l’essence regulierement. Li pareil pou ou aussi, pou ki ou kapav contigne donne ou zenfant soin ki li bizin, ou bizin mange bien, faire l’exercice ek repose ou pou gagne la force pou contigné. Javier, ki ena enn garson handicapé, dire: “Mo garson pa kapav marché, alors mo essaye faire zeffort pou mange bien. Apré tou, c’est moi ki amenn li partout. Mo-mem ki so lipié!”

Couma ou kapav trouve le temps pou occupe ou la santé? Certain parent sakenn so tour occupe zot zenfant. Coumsa, enn ladan kapav reposé ou-soit faire lezot kitsoz. Li kapav difficile pou garde enn l’equilibre, mais ou pou bizin diminué le temps ki ou passé pou faire bann kitsoz ki pa important. Mayuri, enn mama ki reste dan l’Inde, dire: “Finalement, sa vinn enn l’habitude.”

Koz avek enn camarade ki ou faire confiance. Mem bann camarade ki pena enn zenfant malade kapav reconforte ou. Ou kapav aussi prié Jéhovah. Eski vrai-mem la priere pou kapav aide ou? Yazmin ena deux zenfant ki ena enn maladie ki faire zot gagne probleme respiratoire ek digestif, ek li dire: “Parfois ti ena tellement pression lor moi ki mo ti senti moi touffé, coumadir mo ti pou mort.” Pourtant, li ajouté: “Mo prié Jéhovah pou ki Li soulage moi ek donne moi la force. Ek lerla, mo gagne courage pou contigné.”​—Psaume 145:18.

ESSAYE SA: Essaye guetté ki ou mangé, kan eski ou faire l’exercice, ek comié le temps ou dormi. Calculé couma ou kapav diminué le temps ki ou passé pou faire bann kitsoz moins important pou ou kapav occupe ou la santé. Faire bann changement dan ou programme kan bizin.

TROISIEME DIFFICULTÉ: OU DONNE OU ZENFANT KI MALADE PLUS L’ATTENTION KI LEZOT MEMBRE LA FAMILLE.

Kan enn zenfant malade, sa kapav ena enn l’effet lor seki la famille mangé, lor zot bann sorti, ek quantité le temps ki bann parent passe avek chaque zenfant. A cause sa, bann lezot zenfant kapav senti-zot negligé. En plus, bann parent kitfois pé tellement passe le temps occupe sa zenfant ki malade-la ki zot mariage pati. Lionel, enn papa ki reste dan Libéria, dire: “Parfois mo madame dire ki c’est li-mem ki pé faire tou ek ki mo pa prend compte nou garson. Mo ena l’impression ki li pa respecté moi, ek parfois mo reponn li brite.”

SUGGESTION: Pou rassure tou ou bann zenfant ki ou interessé ar zot, organise bann l’activité ki zot content. Jenney, ki’nn cité avant, dire: “Parfois, nou organise enn kitsoz special pou nou grand garson, mem si nou bizin zis al mange dan so restaurant preferé.”

[Zimage page 12]

Montré ki ou interessé ar tou ou bann zenfant

Pou protege ou mariage, koz avek ou conjoint ek prié ensam. Aseem, enn papa ki reste dan l’Inde ena enn garson ki gagne crise epilepsie, dire: “Mem si parfois mo madame ek moi bien fatigué ek decouragé, nou faire enn maniere ki nou trouve le temps pou assizé, kozé, ek prié ensam. Toulé gramatin, avant ki nou bann zenfant levé, nou prend le temps pou koz lor enn verset la Bible ensam.” Certain couple prend le temps pou koz avek zot conjoint avant zot al dormi. Sa bann conversation-la ek bann la priere sincere ki ou faire pou fortifié ou couple dan bann moment bien difficile. (Proverbes 15:22) Enn couple dire: “Certain bann pli bon moment ki nou’nn passé ensam c’est kan nou ti pé faire face ar bann grand probleme.”

ESSAYE SA: Felicite ou bann lezot zenfant pou n’importe ki kitsoz zot faire pou aide ou zenfant ki malade. Souvent dire ou bann zenfant ek ou conjoint ki ou content zot ek ou apprecié seki zot faire.

RESTE POSITIF

La Bible promette ki bientot Bondié pou tire tou bann maladie ek bann handicap ki pé affecté bann jeune ek bann vié toulé-deux. (Révélation 21:3, 4) Lerla, “okenn habitant pa pou dire: ‘Mo malade.’”b​—Isaïe 33:24.

Entre-temps, ou kapav gagne bann bon resultat mem si ou zenfant ena enn handicap. Carlo ek Mia, ki ti cité avant, dire: “Pa decouragé kan ou ena l’impression ki nanyé pa pé tourne rond. Guette plutot bann coté positif concernant ou zenfant, parski ena beaucoup.”

a Finn change bann nom ki ena dan sa lartik-la.

b Ou pou kapav konn plus lor seki la Bible promette concernant enn la santé parfait dan chapitre 3 dan livre Ki la Bible enseigné vrai-mem? ki publié par bann Témoins de Jéhovah.

DEMANN-OU-MEM . . .

  • Ki mo pé faire pou garde mo la santé physik, emotionnel, ek spirituel bien fort?

  • Kan pou dernier fois mo ti felicite mo bann zenfant pou zot coude main?

    Piblikasion Kreol Morisien (2000-2025)
    Dekoneksion
    Koneksion
    • Kreol Morisien
    • Partaze
    • Preferans
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Linformasion Legal
    • Prinsip Konfidansialite
    • Reglaz Konfidansialite
    • JW.ORG
    • Koneksion
    Partaze