EPIIPILIYOTEKA ya Watchtower
EPIIPILIYOTEKA
ya Watchtower
Elomwe
  • PIIPILIYA
  • SOOLALEERYIWA
  • MITHUKUMANO
  • mwbr25 Maiyu ipaax. 1-14
  • Ireferensiya Inaphwanyeya va Yoochariha ya Mithukumano Okumi ni Muteko Ahu Weekristu

Henaphwanyeya exilema mu nikupa nenla.

Munikhurumuwele, yookhala ehesen'ye nichunaka owoonihaani exilema ela.

  • Ireferensiya Inaphwanyeya va Yoochariha ya Mithukumano Okumi ni Muteko Ahu Weekristu
  • Ireferensia Inaphwanyeya va Yoochariha ya Muthukumano—2025
  • Miru Mikhaani
  • 5-11 A MAIYU
  • 12-18 A MAIYU
  • 19-25 A MAIYU
  • 26 A MAIYU–1 A YUNYU
  • 2-8 A YUNYU
  • 9-15 A YUNYU
  • 16-22 A YUNYU
  • 23-29 A YUNYU
  • 30 A YUNYU–6 YULYU
Ireferensia Inaphwanyeya va Yoochariha ya Muthukumano—2025
mwbr25 Maiyu ipaax. 1-14

Ireferensiya Inaphwanyeya va Yoochariha ya Mithukumano Okumi ni Muteko Ahu Weekristu

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

5-11 A MAIYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 12

Muteko Wakuru Onnaruuhela Nchuwelo

Mulipeleli, 06/2016, epaax. 30, epara. 6

Mukhalelo Woomuluku Wa Esisapo Opwaha Maluku a Esisapo Yoowalamela

Enamukhala yoovila wa akapuro akina a Yehova ophwanya ikhorowa sawaakhwanela wi yiivakuleleno. Mwawiihiiha opwaha waavya mukhalelo wookhweya onooniherya ohiroromeleya, awo annalapa mwakuru. Moorweela wa weerano yeela, annooniherya wi mikhalelo sootikhiniha sa Muluku, ophitaanyerya ororomeleya, ti sa esisapo wa yaawo opwaha ichu vyakala soomwiilini.—Masiposipo 12:24; Éfeso 4:28.

Mulipeleli, 1/2/2015, epaax. 5, ipara. 4-6

Mukhalelo wa Opuha Muteko Wakuru

Ti woophwanelela wuupuwelela nikoho nookuchula, ntakhara wi muteko ti woohakalaliha vaavaa nnoonaahu mukhalelo onaakhaviheryaaya akina. Yesu aaloca: “Ovaha onnan’réliha opwaha ni wakhela.” (Saweriwa Tarummwa 20:35) Ophitaanyerya yaale anaphura orweela wa muteko ahu—ntoko alipa oothuma ni asipwiya—aakhalavo achu akina anaphura orweela wa muteko ahu wakuru. Awo anaphitaanyerya achu a veechokoni vahu ni ale oothoiwa.

Achu a veechokoni vahu. Vaavaa muhooleli a echoko onalaepeiye wi avakulele echoko awe, owo onnaakhaviherya mmikhalelo miili. Woopacerya, onniilipixerya wi akhwaaniherye soothowa saya soomwiilini—yoolya, yoowara ni wookhalavo. Mwawiihiiha owo onnaakhwaniha murici awe woorweela wa Muluku wa ‘ovakulela empáwesha.’ (1 Timoteo 5:8) Wanaawiili, muhooleli a echoko onnahusiha ochuneya waya olapa mwakuru moorweela wa yootakiherya. Shane oromoliwe mmwaha ovinre ooloca: “Apapa aka yootakiherya yaphaama ya muchu orino meerelo aphaama a muteko. Awo mulopwana oororomeleya analapa mwakuru, elukuluku yincipale elapaka ni ithaapwa. Moorweela wa yootakiherya aya, koohuserya esisapo ya ophara muteko ni mata, oteka ichu inahaala ophariheliwa ni akina.”

Ale oothoiwa. Murummwa Paulo aahaaceenyerya Akiristu ‘ophara muteko worera ni mata aya wi ekhaleno yomvakulela mulipa-othowiwa.’ (Aefeso 4:28) Chiryene, vaavaa nnalapaahu mwakuru wi niivakulele vamoha ni echoko ahu, nnahaala owerya tho waakhaviherya ale oothoiwa. (Masiposipo 3:27) Mwawiihiiha olapa mwakuru onahaala onikhaviherya opuha ohakalala otokweene onarweela wa ovaha.

Muhakhu Woomunepani

Os Jovens Perguntam, mwaha 95, ipara. 10-11

Como eu Posso Superar es Dificuldades?

● Tenha um ponto de vista equilibrado sobre os problemas. Aprenda a diferenciar os problemas grandes dos pequenos. A Bíblia diz: “O tolo demonstra a sua irritação imediatamente, mas o homem prudente deixa passar o insulto.” (Provérbios 12:16) Nem todo problema precisa ser motivo de preocupação.

“Meus colegas de escola tinham a mania de exagerar todos os problemas. Daí os amigos deles comentavam na internet e aumentavam ainda mais as coisas. Isso só piorava a situação e eles ficavam ainda mais negativos.”— Joanne.

12-18 A MAIYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 13

Muhiwokiwe ni “Epanthi ya Achu Oonanara Murima”

Perspicaz, Vol. 2, epaax. 189, ipara. 3-4

Lâmpada

Outros Usos Figurados. Aquilo de que a pessoa depende para iluminar seu caminho é simbolizado por uma lâmpada. Com tal figura de linguagem, o provérbio contrasta o justo com o iníquo, dizendo: “A própria luz dos justos alegrar-se-á; mas a lâmpada dos iníquos—ela será apagada.” (Pr 13:9) A luz dos justos se torna cada vez mais luminosa, mas, por mais que a lâmpada do iníquo pareça reluzir, e, consequentemente, por mais próspero que seus caminhos pareçam ser, Deus cuidará de que ele termine na escuridão, onde seu pé certamente tropeçará. Este é o desfecho que está em reserva para a pessoa que invoca o mal sobre seu pai e sua mãe.—Pr 20:20.

Ser apagada a lâmpada de alguém significa também que não há futuro para tal pessoa. Outro provérbio diz: “Porque se mostrará não haver futuro para quem é mau; a própria lâmpada dos iníquos será apagada.”—Pr 24:20.

Sentinela, 15/7/2012, ipaax. 12-13, epara. 3

Sirva ao Deus da Liberdade

3 Assim como Satanás conseguiu induzir dois humanos perfeitos (sem falar nas muitas criaturas espirituais) a rejeitar a soberania de Deus, ele poderia também nos enganar. A sua estratégia ainda é basicamente a mesma. Ele tenta nos levar a pensar que as normas de Deus são pesadas e nos privam do prazer e da emoção. (1 João 5:3) Esse raciocínio pode exercer forte influência se ficarmos repetidas vezes expostos a ele. “Fui muito influenciada pelas más companhias, em especial porque eu temia pensar diferente de meus colegas”, disse uma irmã de 24 anos que havia cometido imoralidade sexual. Talvez você já tenha sofrido esse tipo de pressão de colegas.

Sentinela, 15/7/2004, epaax. 31, epara. 6

“Todo o Argucioso Agirá Com Conhecimento”

A pessoa prudente e reta que age com verdadeiro conhecimento será abençoada. Salomão nos assegurou: “O justo come, fartando a sua alma, mas o ventre dos iníquos ficará vazio.” (Provérbios 13:25) Jeová sabe o que é bom para nós em qualquer campo da vida—nos assuntos familiares, nos relacionamentos com outros, no nosso ministério ou quando somos disciplinados. E por aplicarmos sabiamente o conselho encontrado na sua Palavra, sem dúvida teremos o melhor modo de vida.

Muhakhu Woomunepani

Perspicaz, Vol. 1, epaax. 117, epara. 3

Amor

O amor pode ser mal orientado. Por estas razões, é evidente que o amor real, devidamente orientado, só resulta de se buscar e seguir o espírito de Deus e o conhecimento que provém de sua Palavra. À guisa de exemplo: um pai talvez sinta afeição por seu filho. Mas talvez permita que tal amor se deteriore ou seja mal orientado por causa de sentimentalismo, dando ao filho tudo e não lhe negando nada. Talvez não exerça sua autoridade parental em dar disciplina, e, às vezes, castigo real. (Pr 22:15) Tal suposto amor, na realidade, talvez seja orgulho da família, que é egoísmo. A Bíblia diz que tal pessoa não exerce amor, mas ódio, porque não segue o proceder que salvará a vida de seu filho.—Pr 13:24; 23:13, 14.

19-25 A MAIYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 14

Muupuwele Mweephoole Yeeyo Munahaalaanyu Weera Variyari va Ipahu sa Maphacuwelo

Mulipeleli, 02/2023, epaax. 23, ipara. 10-12

Mvahe Esisapo Yamahala ya Muluku ya Okumi

10 Ilukuluku ikina, haniwerya osepa mikhalelo sawoopiha sineereya. Ela eparipari xaxaxa vaavaa ineereyaaya ipahu sa maphacuwelo, ireca soomwaramwaxeya ni ichu sa nlala. Nyenya, vaavaa enakhumelelaaya epahu, nnanwerya otitelela okhapelela okumi ahu ophiyerya vaavaa nnaweryelaahuvo ni okophola mu yawoopiha moorweela wa wiiwelela nlamulo na okhuma mmukuma yoowo ovoloweliwe ni epahu ni malamulo makina a alamuleli. (Aro. 13:1, 5-7) Ipahu ikina nnanwerya oleeliwa woosiilo, mwawiihiiha nnaphwanela ochariha ohoolela vyakala nnavahiwaahu ni ahooleli a vanipuroni wi onikhaviherye wiirehererya ntakhara epahu. Ntoko yootakiherya, onamukhala wamphurelo okhapelela maahi ni yoolya ehinuuca ni ikaruma ikina sawiikhaviheryano.

11 Tiheeni nnaphwanelaahu weera wakhala wi ereca yooravihana yoomwaramwaxeya weiwo nnakhalaahuwo? Hiyaano nnaphwanela wiiwelela ohoolela wa alamuleli, ntoko onawa mata, orakamelana, waawara amaskara nave wakhala wooweryeya okhala owaani. Vaavaa nneeraahuno ichu seiha, ninnooniherya wi ninnathamalela vancipale yamahala ya okumi yeeyo Muluku onivanheiye.

12 Variyari va ipahu soohiwehereryeya, nnanwerya wiiwa ichu sihiri seeparipari orweela wa asinthamwene, amwaacamani, mu araatiyu ni mu televisau. Ohiya weemererya “soothene inalociwa,” nnaphwanela owiriyana moopwacha sooleeliherya soororomeleya sa alamuleli ni matotore. (Mwaalakhanye Masiposipo 14:15.) Nikhuuru Noolamulela ni ifiliyale ninniilipixerya wi ephwanye sooleeliherya soororomeleya ehaakumve ovaha ohoolela vooloca sa mithukumano sa muloko ni muteko woolaleerya. (Ahe. 13:17) Moorweela wa ochariha ohoolela yoola, ninniikhapelela nave ninnaakhapelela akina orweela wa yawoopiha. Hiyaano tho ninnaakhaviherya akina okhalano moonelo woophwanelela vooloca sa Anamoona a Yehova.—1 Pet. 2:12.

Mulipeleli, 07/2024, ipaax. 5-6, epara. 11

Mukhale Oolipa Murima Ntoko Satoki

11 Hanka wakhala wi anna mmulokoni annahoolela mukhalelo wawoopiha nave enachuna nikhaviheryo nahu, ti mwawiihai nnahaalaahu ochariha yootakiherya ya Satoki ni okhala oolipa murima? (1) Mucharihe ohoolela. Variyari va mukhalelo yoowo wawoopiha ti woochuneya otitelela okhala awiiwanana. Nave tho ti woochuneya wiiwelela ohoolela yoowo onarwa ofiliyali. (Ahe. 13:17) Atokweene anaphwanela wuupuxeryaka wiiliwiili ohoolela wa marehereryo vooloca sa mukhalelo wa okhala ooreheryeya ntakhara ipahu sa maphacuwelo. (1 Ako. 14:33, 40) (2) Mukhale oolipa murima, nyenya oovyaka. (Mas. 22:3) Muupuwelele muhaakumve weera echu. Muhichimakele yawoopiha. (3) Mmuroromele Yehova. Muupuwele wi Yehova onnatepa ochunaxa okhala wanyu phaama, hiiha tho wa anninyu. Yehova onanwerya wookhaviheryaani ovaha nikhaviheryo wa anna mookhapeleleya.

Muhakhu Woomunepani

Perspicaz, Vol. 2, epaax. 780

Raciocínio

No entanto, aquele que realmente faz uso do raciocínio pode também tornar-se objeto de ódio. Esta pode ser a ideia expressa em Provérbios 14:17: “O homem de raciocínios é odiado.” Com frequência, as pessoas que não raciocinam encaram de modo desfavorável os que usam suas faculdades mentais. Também, em princípio, aqueles que usam a mente para fazer a vontade de Deus são odiados. Como Jesus Cristo disse: “Porque não fazeis parte do mundo, mas eu vos escolhi do mundo, por esta razão o mundo vos odeia.” (Jo 15:19) Naturalmente, o termo da língua original para “raciocínios”, em Provérbios 14:17, pode abranger o raciocínio malévolo. Por conseguinte, o texto pode também significar que um homem que maquina o mal é odiado, e algumas traduções rezam concordemente: “O homem de maus desígnios [“desígnios perversos”] é odiado.”—ALA, VB.

26 A MAIYU–1 A YUNYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 15

Mwaakhaviherye Akina wi Ekhaleno Murima Woohakalala

Sentinela, 15/11/2010, epaax. 31, epara. 16

‘Andaremos na Nossa Integridade’

16 Jó era hospitaleiro. (Jó 31:31, 32) Mesmo que não sejamos ricos, é possível ‘seguir o proceder da hospitalidade’. (Rom. 12:13) Podemos partilhar algo simples com outros, lembrando-nos de que é “melhor um prato de verduras onde há amor, do que um touro cevado e com ele ódio”. (Pro. 15:17) Até mesmo uma refeição simples com pessoas íntegras num clima de amor é agradável e com certeza espiritualmente benéfica.

Mulipeleli, 04/2018, ipaax. 23-24, ipara. 16-18

Nlipihane Mukina ni Mukhwaawe ‘Mopwahasa’

16 Hanka wakhala wi onnoovilaani waaleela akina mukhalelo munoonaanyu vooloca sa yaawo? Mweeparipari, tahi woovila waalipiha akina. Mweererye otheya vakhaani. Wakhala wi awotho hanooniherya otheya, munanwerya osuwela wi akhweya yookhala enaakacamiha, nave wi annamuchuna muchu ochekulano. Munanwerya waakhaviherya pahiru moorweela wa waawiriyana.—Tiyako 1:19.

17 Munna yoowo ori mmiravo oniichaniwa Henri aahitepa wuukhuwa vaavaa amusi awe ancipale yaamanlaaya omurumeela Yehova. Mmoha a yaawo yaarei apaapawe, yaawo yaari mutokweene. Ooweherya a ekulucu aahisuwela wi Henri aari oothanana nave aahimukusa wi yanwurye chaaya vamoha. Ooweherya a ekulucu aahinwiriyana moopwacha vaavaa aathariheiye moonelo awe. Henri aahisuwela wi mukhalelo mmoha eereiye aakhaviherye amusi awe okookela mu eparipari, waari otitelela okhala oororomeleya. Owotho aahilipiheya moorweela wa omwaalakhanya Salumu 46, Sofoniya 3:17, ni Marko 10:29, 30.

18 Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa yaweereya ya Marta ni Henri? Mmoha ti mmoha a hiyo onanwerya omuhakararya ni omulipiha munna naari murokora onachuna nlipiho. Mwene Solomoni aahirepa: “Nsu n’eparipari t’etxhu yorèra elukuluku yophwanelela. Oweha wokhurunuwa onnahakalaliha murima, mutxhaka waphama onnavaha ikuru.” (Masiposipo 15:23, 30) Apwanne mwanwerya omuupuwela muchu yoowo mmusuwenlaanyu wi ori awuukhuwa naari oothanana? Ntakhara heeni hamunapaka echu yookhweya ntoko omwaalakhanyerya Mulipeleli naari omooniha ikaruma mu site ahu. Navetho, Paulo aahihusiha wi wiipa macipo a Omwene vamoha ennaneeriha okhala phaama. Owo aahirepa: “Muhusihanaka ni mulipihanaka ni miruku sothene, mmwipelaka mmurimani mwanyu Muluku vomuthamala ni masalmo, mathamalelo ni matxipo ammunepani.”—Kolosi 3:16; Saweriwa T’arummwa 16:25.

Muhakhu Woomunepani

Perguntas Bíblicas Respondidas, mwaha 39, epara. 3

Os Cristãos Podem Procurar Ajuda Médica?

2. Devo procurar uma segunda ou terceira opinião médica? Uma “multidão de conselheiros” pode ser muito útil, especialmente se seu problema de saúde é grave.— Provérbios 15:22.

2-8 A YUNYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 16

Makoho Mararu Anakeriha mu Soolakelela Saphaama

Sentinela, 15/1/2014, ipaax. 19-20, ipara. 11-12

Tome Boas Decisões na Juventude

11 A alegria maior vem de servir a Jeová. (Pro. 16:20) Baruque, o secretário de Jeremias, pelo visto se esqueceu disso, pois houve um momento em que ele perdeu a alegria de servir a Deus. Jeová lhe disse: “Estás procurando grandes coisas para ti. Não continues a procurar. Pois eis que trago uma calamidade sobre toda a carne . . . e vou dar-te a tua alma por despojo em todos os lugares aos quais fores.” (Jer. 45:3, 5) Em sua opinião, o que teria deixado Baruque feliz? Procurar grandes coisas ou sobreviver à destruição de Jerusalém como servo fiel de Deus?—Tia. 1:12.

12 Ramiro é um irmão que sente a felicidade que vem de servir a outros. Ele diz: “Sou de uma família pobre, que vive num povoado na cordilheira dos Andes. Por isso, quando meu irmão se ofereceu para pagar minha faculdade, essa foi uma grande oportunidade. Mas eu tinha acabado de ser batizado como Testemunha de Jeová e recebi outra oferta: um pioneiro me convidou para pregar com ele numa pequena cidade. Então, eu decidi ir para lá. Aprendi a cortar cabelo e abri uma barbearia para poder me sustentar. Quando oferecíamos estudos bíblicos, muitas pessoas aceitavam. Mais tarde, me juntei a uma recém-formada congregação de um idioma indígena. Sou pioneiro há dez anos. Nenhum outro trabalho poderia me dar tanta alegria como ajudar pessoas a aprender as boas novas em seu próprio idioma.”

Sentinela, 15/9/2013, epaax. 17, ipara. 1-3

Você Foi Transformado?

NOSSA criação e o ambiente em que vivemos têm muita influência sobre nós. Isso pode ser observado em nosso modo de nos vestir, nossa preferência por certos alimentos e nosso comportamento.

2 Existem coisas na vida, porém, que são muito mais importantes do que nossa escolha de roupas e alimentos. Por exemplo, fomos ensinados desde crianças a encarar algumas coisas como certas e aceitáveis e outras como erradas e inaceitáveis. Muitas delas são assunto pessoal e variam de pessoa para pessoa. Nossas escolhas podem até refletir avisos de nossa consciência. A Bíblia reconhece que muitas vezes “pessoas das nações, que não têm lei, fazem por natureza as coisas da lei”. (Rom. 2:14) Mas e quando não há uma lei específica de Deus sobre algo? Será que podemos simplesmente seguir os padrões e normas de conduta que aprendemos desde a infância ou que são comuns onde moramos?

3 Existem pelo menos dois motivos importantes para os cristãos não pensarem assim. Primeiro, a Bíblia nos lembra: “Há um caminho que é reto diante do homem, mas o fim posterior dele são os caminhos da morte.” (Pro. 16:25) Por sermos humanos imperfeitos, não temos capacidade de guiar nossos passos com perfeição. (Pro. 28:26; Jer. 10:23) Segundo, a Bíblia mostra que as tendências e padrões do mundo são manipulados pelo próprio Satanás, “o deus deste sistema de coisas”. (2 Cor. 4:4; 1 João 5:19) Por isso, se queremos ter as bênçãos e a aprovação de Jeová, precisamos acatar a advertência em Romanos 12:2.—Leia.

Muhakhu Woomunepani

Perspicaz, Vol. 1, epaax. 707

Disciplina

Resultados do Acatamento e da Desconsideração. Os iníquos, os tolos ou os moralmente imprestáveis mostram seu ódio à disciplina de Jeová por rejeitá-la totalmente. (Sal 50:16, 17; Pr 1:7) O mau resultado de tal tolice constitui disciplina adicional, frequentemente punição severa. Conforme o expressa o provérbio: “A disciplina dos tolos é tolice.” (Pr 16:22) Eles podem trazer a si próprios pobreza, desonra, doença e até a morte prematura. A história dos israelitas ilustra quão grande pode ser esta perda. Não prestaram atenção à disciplina dada na forma de repreensão e correção, expressa por meio dos profetas. Não acataram a disciplina dada na forma de Jeová reter Sua proteção e bênção. Por fim, sentiram a severa disciplina anunciada com antecedência—serem conquistados e exilados.—Je 2:30; 5:3; 7:28; 17:23; 32:33; Os 7:12-16; 10:10; Sof 3:2.

9-15 A YUNYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 17

Mpuhe Murecele mu Othela Wanyu

Despertai!, 9/2014, epaax. 11, epara. 2

Como se Livrar do Ressentimento

Avalie-se honestamente. A Bíblia reconhece que algumas pessoas são ‘dadas à ira’ e ‘dispostas ao furor’. (Provérbios 29:22) Será que você é assim? Pergunte-se: ‘Costumo guardar mágoa? Fico ofendida com facilidade? Tenho a tendência de criar caso sobre coisas pequenas?’ A Bíblia diz que “quem fica lembrando [um] assunto estraga a amizade”. (Provérbios 17:9, Bíblia na Linguagem de Hoje; Eclesiastes 7:9) O mesmo pode acontecer no casamento. Então, se você costuma guardar ressentimento, pergunte-se: ‘Será que eu poderia ser mais paciente com meu marido?’—Princípio bíblico: 1 Pedro 4:8.

Sentinela, 1/5/2008, epaax. 10, epara. 6-epaax. 11, epara. 1

Resolver Problemas

1. Marque uma hora para conversar sobre o problema. “Para tudo há um tempo determinado, . . . tempo para ficar quieto e tempo para falar.” (Eclesiastes 3:1, 7) Conforme mostra a discussão já mencionada, alguns problemas podem trazer à tona fortes emoções negativas. Se isso acontecer, controle-se e diga ao seu cônjuge que é bom darem um tempo—para ‘ficarem quietos’—antes que a situação piore. Você pode evitar muitos danos ao seu relacionamento se acatar o seguinte conselho bíblico: “O começo de uma briga é como a primeira rachadura numa represa: é bom parar antes que a coisa piore.”—Provérbios 17:14, Bíblia na Linguagem de Hoje.

Mas também há um “tempo para falar”. Problemas, assim como ervas daninhas, florescem quando são ignorados. Então, não desconsidere o problema, esperando que ele simplesmente desapareça. Se você pediu para darem um tempo na discussão, mostre respeito pelo seu cônjuge por marcar uma hora a fim de logo conversarem sobre o problema. Fazer isso pode ajudar ambos a aplicar o princípio por trás do conselho bíblico: “Não se ponha o sol enquanto estais encolerizados.” (Efésios 4:26) Naturalmente, você precisa cumprir a sua palavra.

Muhakhu Woomunepani

Perspicaz, Vol. 2, epaax. 514, epara. 5

Olho

Gestos por meio dos olhos são muito expressivos dos sentimentos duma pessoa. Podem mostrar piedade ou falta dela (De 19:13); podem ‘piscar’, ou ‘pestanejar’, em zombaria, ou ao maquinar algo insincero. (Sal 35:19; Pr 6:13; 16:30) Pode-se dizer que a pessoa que não deseja observar, ou que não quer realizar determinada ação em favor de outrem, fecha ou esconde os olhos. (Mt 13:15; Pr 28:27) Diz-se que o estúpido tem seus olhos “na extremidade da terra”, perambulando cá e acolá sem nenhum objeto fixo, seus pensamentos estando em toda a parte, exceto onde deviam estar. (Pr 17:24) O aspecto dos olhos revela até mesmo a saúde e o vigor duma pessoa, ou sua condição de felicidade. (1Sa 14:27-29; De 34:7; Jó 17:7; Sal 6:7; 88:9) O Rei Jeosafá dirigiu-se da seguinte forma a Jeová: “Os nossos olhos se fixam em ti.”—2Cr 20:12.

16-22 A YUNYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 18

Muloce Moolipiha wa Yaale Anahoolela Makacamiho a Mookumini

Mulipeleli, 10/2022, ipaax. 22-23, epara. 17

Miruku Seeparipari Sinnakhuwela

17 Muupuweleke muhaakumve oloca. Wakhala wi hinaano ephoole, nnanwerya otannya makacamiho matokweene ni masu ahu. Piipiliya oni: “Masu analociwa moohuupuwelela, ari ntoko ophoreiha wa nlema, nto nlumi na achu a miruku, openuxa.” (Masi. 12:18, TNM) Ninnatikitherya murecele vaavaa nihinavuwihaahu soohesa sa akina. (Masi. 20:19) Wi masu ahu ekhale oopenuxa ohiya oophoreiha, murima ahu onaphwanela osareya ni masuwelelo a Masu a Muluku. (Luka 6:45) Wakhala wi ninnuupuwelela yeeyo Piipiliya onaloceiye, masu ahu ananwerya okhala ntoko “naacuucu a miruku” anaahakalaliha akina.—Masi. 18:4.

Outros Assuntos, mwaha 19, ekaaxa

O Que Fazer se Você Descobriu Que Está Com um Problema de Saúde?

Ouça com atenção. Uma das melhores maneiras de ajudar um amigo é estar sempre disposto a ouvir quando ele quiser falar. Não pense que você precisa dar uma resposta para tudo que ele disser. Geralmente, só escutar é o suficiente. Tente manter a mente aberta e não faça julgamentos. Não fique achando que você sabe exatamente como seu amigo se sente, ainda mais se ele não aparenta estar doente.—Provérbios 11:2.

Fale coisas positivas. Talvez você não saiba direito o que falar, mas você pode dizer algumas palavras para mostrar que percebe que a situação do seu amigo é difícil. Fazer isso provavelmente vai ser mais consolador do que não dizer nada. Se está difícil encontrar as palavras certas, tente dizer algo simples, mas de coração, como: “Eu nem sei o que falar, mas eu queria que você soubesse que eu me preocupo com você.” Não use expressões como “podia ser pior” ou “pelo menos você não tem . . . ”

Você pode mostrar que se importa com seu amigo por aprender mais sobre a doença dele. Provavelmente, ele vai gostar de ver o seu esforço de entender o que ele está passando, e o que você falar vai ter mais peso. (Provérbios 18:13) Mas cuidado para não dar conselhos sem o seu amigo pedir.

Ofereça ajuda prática. Em vez de achar que você já sabe como ajudar, pergunte o que você pode fazer. Mas pode ser que seu amigo não admita que precisa de ajuda, porque ele não quer dar trabalho para os outros. Se isso acontecer, você pode se oferecer para ajudar com as compras, a limpeza ou alguma outra tarefa.—Gálatas 6:2.

Não desista. Lembre-se de que seu amigo está passando por um momento difícil. Por isso, pode ser que às vezes ele cancele os planos que vocês fizeram ou até mesmo não queira conversar. Tenha paciência, seja compreensivo e continue a oferecer a ajuda que ele precisa.—Provérbios 18:24.

Sentinela, N.° 1 a 2023, epaax. 14, epara. 3–epaax. 15, epara. 1

Saúde Mental: Como Ajudar Quem Precisa

“Consolem os que estão deprimidos.” —1 TESSALONICENSES 5:14.

Talvez seu amigo esteja ansioso ou lutando com sentimentos de inutilidade. Mesmo que você não saiba exatamente o que dizer, ainda pode encorajar e consolar seu amigo por reafirmar que se importa com ele.

“O verdadeiro amigo ama em todos os momentos.”—PROVÉRBIOS 17:17.

Ofereça ajuda. Mas em vez de achar que sabe como ajudar, pergunte o que você pode fazer. Se for difícil para o seu amigo se expressar e dizer o que precisa, tente sugerir algo que vocês possam fazer juntos como, por exemplo, sair para uma caminhada. Ou você pode se oferecer para ajudar nas compras, na limpeza ou em alguma outra tarefa.—Gálatas 6:2.

“Sejam pacientes.”—1 TESSALONICENSES 5:14.

Nem sempre o seu amigo vai estar disposto a conversar. Deixe claro que ele pode contar com você quando quiser se abrir. Por causa da doença, seu amigo talvez diga ou faça coisas que magoam. Ele pode cancelar compromissos que marcou com você ou se irritar facilmente. Ao ajudá-lo, seja paciente e compreensivo.—Provérbios 18:24.

Muhakhu Woomunepani

Perspicaz, Vol. 2, epaax. 1057

Sorte

O lançamento de sortes é um costume antigo para se decidir uma questão em debate. O método usado era lançar pedrinhas, ou lascas ou tabuinhas de madeira, ou de pedra, nas dobras ajuntadas duma veste, “no colo” ou num vaso, e depois sacudi-los. Aquele para quem caía ou era tirada a sorte era o escolhido. A sorte, igual ao juramento, subentendia uma oração acompanhante. A oração era expressa ou ficava subentendida, e procurava-se ou aguardava-se a intervenção de Jeová. O termo sorte (hebr.: goh·rál) é usado de forma literal e figurada com a ideia de “porção” ou “quinhão”.—Jos 15:1; Sal 16:5; 125:3; Is 57:6; Je 13:25.

Usos. Provérbios 16:33 diz: “A sorte se lança no colo, mas toda decisão por ela é da parte de Jeová.” Em Israel, o uso correto da sorte devia pôr fim a uma disputa: “A sorte lançada faz repousar até mesmo contendas e separa até os fortes um do outro.” (Pr 18:18) Não era usada por esporte, brincadeira ou jogatina. Não envolvia apostas, paradas ou palpites — não havia perdas ou ganhos. Não era usada para enriquecer o templo ou os sacerdotes, nem para fins de caridade. Por outro lado, os soldados romanos visavam lucro egoísta quando, conforme predito no Salmo 22:18, lançaram sortes sobre a vestimenta de Jesus.—Mt 27:35.

23-29 A YUNYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 19

Mukhale Nthamwene Eeparipari wa Anninyu

Mulipeleli, 11/2023, ipaax. 12-13, ipara. 16-17

Nni Nlipihe Hai Osivela Wahu Ntakhara Mukina ni Mukhwaawe

16 Mutikitheryeye mu ichu saphaama sa anna ni arokora ohiya mu soohesa saya. Muthokororye niphwanaphwaniho nla: Mwaanyiherye wi muri mmuthukumano wammoori nnikhuuru na anna ni arokora. Nyuwaano muri oohakalala, nave omakuchuwelo wa muthukumano munnakumiha eruku ya nikhuuru noothene. Mweeparipari, munnakumiha iruku ikina piili moovaka wi yoopacerya akhweya hekhumme phaama. Vano nyuwaano murino iruku raru. Nyenya mu eruku emoha, munnoona wi munna mmoha oonanariha owanoni. Tiheeni muneeraanyu ni eruku yeeyo? Nyuwaano munnaxipiha nthowa nawi mookhalano iruku ikina piili, seiho anna oothene, ophitaanyerya munna yoole, anatheyaaya.

17 Nnanwerya olikanyiha iruku nnakhapelelaahu mu telefoni ni ichu seiho nnakhapelelaahu mmuupuweloni. Wiiliwiili ninnuupuwela ilukuluku saphaama seiho nimalinhaahu ni anna ni arokora ahu khalai. Nyenya akhweya, mu ekwaha emoha sa seiho, munna naari murokora ooloca naari weera echu yoonyeenyeiha. Tiheeni nnaphwanelaahu weera ni muupuwelo yoowo? Munoona hai oxipiha hiiha ntoko mwaahaalaanyu oxipiha iruku seiho? (Mas. 19:11; Aef. 4:32) Nnanwerya ocuwala yoocheka ekhaani ya munna naari murokora woona wi ninnuupuwela ilukuluku sincipale saphaama nimalinhaahu ni yoowo. Ola muupuwelo nnaphwanelaahu okhapelela ni ovaha esisapo.

Mulipeleli, 07/2023, ipaax. 9-10, ipara. 10-11

Munnuwihe Osivela Wanyu wa Yehova ni wa Akina

10 Hiyaano tho ninnaavya mukhalelo wa waakhaviherya annihu ni arokora ahu oomunepani. (Ahe. 13:16) Muthokororye yaweereya ya Ana, yoowo olociwe mmwaha ovirale. Eviraleene epahu ya echeku, owo ni aiyawe yaahixekurya emusi emoha ya Anamoona a Yehova nto yaahoona wi empa aya yaamwaryiwa. Ntoko yookhumelela, emusi hiyaarino soowara saphaama woona wi soothene saasuxaara. Ana ooloca: “Naakuxa soowara saya, ncapa, ninkomaara nave naakookiherya. Wa hiyaano echu neenraahu yaari ekhaani, nyenya yaahipaceryiha onthamwene woolipa ophiyerya olelo.” Osivela wa Ana ni aiyawe ntakhara annaya waahaaceenyerya ovaha nikhaviheryo nawooneya.—1 Yoh. 3:17, 18.

11 Vaavaa nnaakhalihaahu moosivela ni mooreera murima akina, awo ikwaha sincipale annoona wiilipixerya wahu wi ntakiherye mukhalelo wa Yehova wa wuupuwela ni weera ichu. Nave awo ananwerya ovaha esisapo oreera wahu murima opwaha vaavaa nnuupuwelaahu. Kaniya, yoowo olociwe woopaceryani, onnawuupuwela moosivela yaale amukhavihenrye. Owo ooloca: “Kinnaathamalela arokora oothene yaakikuxa wi nalaleerye. Awo yaanakiwopa wi nalye echu vyakala naari almosu nave yaanakihoola owaani mookhapeleleya. Vano kaahoona wi waanachuneya wiilipixerya otokotoko. Awo yaaheerano yeeyo moosivela.” Eparipari wi tahi wi oothene nnahaala othamaleliwa wa seiho niweerenlaahu akina. Kaniya onnaloca wa yaale amukhavihenrye: “Miyaano kaanachuna waakookiherya ichu soothene saphaama akeerenlaaya, nyenya nkinasuwela mapuro anakhalaayawo. Nto, Yehova onnaakookiherya, nave miyaano kinnavekela wi apwahiherye waakookiherya mwa seiyo akeerenlaaya.” Kaniya ookhalano mathowa aphaama. Yehova onnasuwela ophiyerya echu ekhaani nnaweerelaahu akina mooreera murima. Owo onnoona yeeyo ntoko mukucho wasisapo ni evaale yeeyo owo onahaaleiye oliva.—Mwaalakhanye Masiposipo 19:17.

Mulipeleli, 11/2021, epaax. 9, ipara. 6-7

Mutitelele Wooniherya Osivela Woororomeleya Mukina ni Mukhwaawe

6 Olelo nnanwerya omuloca muchu yoowo onalapa mu empresa yammoori mu iyaakha sincipale ntoko namalapa oororomeleya. Nyenya mu iyaakha soothene seiho onalapeiye mu empresa yeeyo, akhweya hantonko waasuwela akaneene. Akhweya tahi wi ilukuluku soothene owo onnasiveliwa ni soolakelela seiho akaneene a empresa anapakaaya. Owo hanasiveliwa ni empresa yeela, nyenya onnalapa nthowa nawi onachuna okhalano ikhorowa. Owo onahaala otitelela olapa ophiyerya akhummewo, naari ophiyerya aphwannye muteko mukina waphaama.

7 Ntoko elociwaaya mu eparakrafo 6, ohiyana orivovo variyari va ororomeleya ni osivela woororomeleya ti yeeyo enamuceenyerya muchu. Ntakhara heeni alapeli akhalai yaahooniherya osivela woororomeleya mu elukuluku yakhalai? Oothene yaawo yoonihenrye osivela woororomeleya yaaheerano yeela, ohiya nthowa nawi awo yaanaphwanela weerano, nyenya nthowa nawi yaanachuna weerano. Muthokororye yootakiherya ya Tavite. Murima awe waamuceenyerya wooniherya osivela woororomeleya wa nthamwene awe oosiveliwa Yonata naamwi atiithi awe Yonata yaachuna omwiipha Tavite. Iyaakha ohoolo waya Yonata amanle okhwa, Tavite aatitelela wooniherya osivela woororomeleya wa mwaana a Yonata Mefiposeti.—1 Sam. 20:9, 14, 15; 2 Sam. 4:4; 8:15; 9:1, 6, 7.

Muhakhu Woomunepani

Perspicaz, Vol. 1, epaax. 549

Conselho, Conselheiro

Jeová é dono da sabedoria em sentido absoluto. Só ele não precisa que se lhe aconselhe. (Is 40:13; Ro 11:34) Seu Filho é capaz de agir como “Maravilhoso Conselheiro”, provendo orientação e direção, porque recebeu e seguiu conselho do seu Pai e tem o espírito de Deus. (Is 9:6; 11:2; Jo 5:19, 30) Isto enfatiza que, se o conselho há de ser de proveito, tem de tomar a Jeová em consideração. Qualquer conselho que está em oposição ao Altíssimo não tem valor. Não é conselho.—Pr 19:21; 21:30.

30 A YUNYU–6 YULYU

MUHAKHU WA MASU A MULUKU MASIPOSIPO 20

Mukhalelo wa Okhalano Ompwana Onahaala Okumiherya Yoolakelela Yaphaama

Mulipeleli, 05/2024, ipaax. 26-27, ipara. 3-4

Muni Mukhaleno Hai Ompwana Yoowo Onahaala Okhumelela Phaama?

3 Naamwi ompwana okhalaka woohakalaliha, ti woochuneya wuupuwelela wi owo mwaha mutokweene nave onnakeriha woothelanani. Mu nihiku na othela, annalipela variyari va Yehova wi anamusivelanaka ni ocicimihana mukina ni mukhwaawe vaavaa awo anahaalaaya okhala akumi. Nihaakumve opaka nlakano vyakala, nnaphwanela othokororya mwaha yoola ni ekaasoope etokweene. (Mwaalakhanye Masiposipo 20:25.) Opaka nlakano ntakhara othela, chiryene echu yeeparipari. Ompwana onnaweeriha alipa awaakamelana osuwelana phaama ni opaka yoolakelela ya miruku. Vakina vaya yoolakelela yeela ori othela; naari omaliha ompwana. Wakhala wi alipa awaakamelana aahiyana, eyo henataphulela wi aapaka yoonanara. Moohiyana ni yeeyo, ompwana wookhaviherya yoolakelelaaya—wohaakhaviherya yaawo ophiyerya makuchuwelo a opaka yoolakelela aya ya miruku.

4 Ntakhara heeni ti woochuneya okhalano moonelo woophwanelela vooloca sa ompwana? Wakhala wi aciye aakhalano moonelo woophwanelela, awo hanapaka ompwana ni muchu yoowo ohirino yoolakelela ya othela. Mwawiihiiha, tahi wi pahiru aciye tanaphwanela okhalano moonelo yoola woophwanelela. Oothene ahu ninnaphwanela wunnuwiha. Ntoko yootakiherya, achu akina anuupuwela wi achu yaawo yaakamelanne awo anaphwanela othelana. Ti mwawiihai mooneelo yoola onaavolowelaaya Akristu yaawo ari aciye? Melissa murokora mmoha yoowo onakhala Ostatu Unitu ooloca: “Vaavaa munna ni murokora anapakaaya ompwana, Anamoona akina enaweherya wi awo ethelane. Ntoko yookhumelela akina a yaawo yaakamelanne ennasepa omaliha ompwana aya yoowo ohinakhumelela phaama. Aciye akina moomalela annakhooca opaka ompwana. Okhinyererya onanwerya oruuha wuukhuwa otokweene.”

Mulipeleli, 05/2024, epaax. 22, epara. 8

Muni Nwerye Hai Omphwanya Oothelana Oophwanelela?

8 Ti mwawiihai nyuwaano mwahaalaanyu omvarerya muchu mukina moovitheya? Mmithukumano sa muloko naari vaavaa munakhalaanyu vamoha ni asinthamwene ancipale, nyuwaano munanwerya ovarerya ichu vooloca sa omunepani, omuchu ni meecelo a muchu yoowo. Taavi eri asinthamwene awe nave tiheeni onasiveliweiyeno oloca? (Luka 6:45) Soolakelela sawe sinnalikana ni sawaka? Nyuwaano munanwerya oloca ni atokweene a muloko anyu naari anna akina awiichwelavo makupa oomunepani yaawo mwaasuwenlaanyu phaama. (Mas. 20:18) Munanwerya waakoha vooloca sa meecelo ni mikhalelo sa muchu yoowo. (Ruti 2:11) Vaavaa nnamvareryaahu muchu yoowo, niilipixerye wi nsepe omuceecheiha. Mucicimihe miyoonelo sawe musepe okhala vakhiviru elukuluku yoothene wa muchu yoowo naari weererya osuwela soothene vooloca sa yoowo.

Mulipeleli, 05/2024, epaax. 28, ipara. 7-8

Muni Mukhaleno Hai Ompwana Yoowo Onahaala Okhumelela Phaama?

7 Ti mwawiihai nyuwaano muneeraanyu musuwele omuchu awe wa mpuwa? Mukhalelo mmoha wa omusuwela ori moorweela wa oloca mootaphuwa ni moororomeleya, opakelana makoho ni owiriyanana. (Mas. 20:5; Tiy. 1:19) Mwa yeeyo, munanwerya woona okhala echu yoochuneya wiivoliiherya mmiteko seiho sinahaala wookhaviheryaani ovaanelaka, ntoko olya vamoha, weeca vamoha mmapuro awaaciwamo ni olaleerya vamoha. Nyuwaano tho munanwerya ohuserya vooloca sa muchu mukina vaavaa munamalihaanyu elukuluku ni asinthamwene ni amusi. Ohiya yeeyoru, mulakelele miteko seiho sinahaala omooniherya muchu mukina mukhalelo oneereiyeno ichu mmikhalelo soohiyanahiyana naari ni achu oohiyanahiyana. Moone yeeyo Aschwin yoowo onakhala o Olanta eerenryeiye opaka. Owo ooloca sa ompwana awe ni Alisia: “Naahaavya miteko seiho saanikhavihenrye ovareryana mukina ni mukhwaawe. Ikwaha sincipale saari sookhweya, ntoko orehererya yoolya vamoha naari opaka ichu ikina vamoha. Variyari va miteko seiya, naanawerya woona mikhalelo saphaama ni ohiphaameya wa mukina ni mukhwaawe.”

8 Nyuwaano tho munanwerya osuwelana moorweela wa ohuserya Masu a Muluku vamoha. Wakhala wi moothelana, onamuchuneya waavya elukuluku ntakhara malapelo a echoko, wi Muluku akhale mmakupa oochuneya mu othela wanyu. (Ekl. 4:12) Vano munoona hai otikitherya elukuluku wi muhuseryeke vamoha, variyari va ompwana? Mweeparipari achu awaakamelana nlelo tahi emusi, nave tho munna nlelo tahi muru wa murokora. Mwawiihiiha, ohuserya vamoha moohihiyererya, munanwerya ovarerya vooloca sa wunnuwa omunepani wa mukina ni mukhwaawe. Makisi ni Layisa mutheli mmoha Ostatu Unitu, yaahiphwanya mphurelo mukina. Owo ooloca: “Ovinyerya omapacereryo wa ompwana ahu, naahipacerya ohuserya soolaleeryiwa seiyo saarino miyaha vooloca sa ompwana, othela ni ekumi ya emusi. Moorweela wa ohuserya soolaleeryiwa seiho, naanawerya oloca sa ichu soochuneya seiho waahaalaaya okhala woovila wiimoona opacerya oloca.”

Muhakhu Woomunepani

Perspicaz, Vol. 2, epaax. 189, epara. 8

Lâmpada

Segundo Provérbios 20:27, “o fôlego do homem terreno é a lâmpada de Jeová, fazendo uma busca cuidadosa em todas as partes mais íntimas do ventre”. Pelo que a pessoa ‘exala’ ou dá vazão, sejam expressões boas, sejam más, ela revela ou lança luz sobre sua personalidade ou íntimo.—Compare isso com At 9:1.

    Soolaleeryiwa sa Lomwe (1995-2024)
    Okhumavo
    Ovolowa
    • Elomwe
    • Ovaha
    • Orehererya
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Malakiheryo a Opharihela
    • Malakiheryo a Sookhuweya
    • Configurações de Privacidade
    • JW.ORG
    • Ovolowa
    Ovaha