IKUEGBE AKPENYERẸN
“Jehova yo Vwo Upheri na”
UVUẸN January 28, 2010, mi ha uvuẹn amwa owu ro vwo erhumu omamọ re se Strasbourg, France. Mie riẹ avwaye ye kin amwa na-a. E djeri mẹ riẹ avwaye ya ha userhumu phia chochọn Iseri Jehova uvuẹn oghwa ẹghware re se European Court of Human Rights (ECHR). Igọmẹti France i tare taghene Iseri Jehova a riosa aye osa urhomu rọ joma bun te euro iduduru 64 ($89,000,000 U.S.). Orhiẹ igho na yọ mai ghanre-en, odẹ i Jehova, omamọ odẹ rẹ imizu na i vwori ọrhẹ ugbomọphẹ aye ina ga ye ọ ha erhirhiẹ imwofẹn. Oborẹ ọ phiare uvuẹn oghwa ẹghware na, o djephia taghene “Jehova yo vwo upheri na.” (1 Sam. 17:47) Ji mẹ djeyi fiotọre rẹn are.
Uvuẹn ẹgbukpe 1999, igọmẹti France ni tare taghene oghọn ukoko rọ ha i France, ọnọ rhọ kwosa urhomu fọkiẹ itetoro rẹ imizu na i torori uvwre ẹgbukpe 1993 ọrhẹ 1996. Ame ni kpare ẹmro na riẹ oghwa ẹghware i France, ọrẹn ekwakwa a nyalele oborẹ ame i fiẹrorhọ-ọ. Ame i ji damoma kpare ẹzọn na riẹ oghwa ẹghware ọrọrọ, ọrẹn, e bru ase rẹn ame-e, omarana, igọmẹti na ni kin igho oghọn ukoko na ha ro bun vrẹn euro iduduru ẹne gbẹ uphrophro ($6,300,000 U.S.). Na sabu rharhumu yẹ ame igho na, ame ni kpare ẹzọn na riẹ oghwa ẹghware re se ECHR. Ọrẹn, ECHR ni ta rẹn ame taghene bọmọke aye ina ki tuẹn ẹzọn na rhọ, aye i gwọlọre nẹ ame i lele iguẹnzọn i France vwoma, ọrhẹ iguẹnzọn ezẹko ri ha European Court sẹ ame ina sabu kwaphiẹ ẹmro na rhọ.
Ame ne roro bi taghene aye ina ta rẹn ame nẹ ame kwa ibiẹ igho rẹn igọmẹti France nẹ igho ọrana. Ọrẹn, ame i rheri taghene ọrana ọ sọre uvuẹn ikẹro i Jehova. Imizu na i toro itetoro fọkiẹ owian Uvie na, orhiẹ fọkiẹ ere suẹ-ẹn. (Matt. 22:21) Udabọ ọrana ame i riẹ ẹghware na fọkiẹ ọghọ ame i vwo kpahen ere suẹn oghwa ẹghware na.
Mẹmẹ ọrhẹ imizu ra hẹrote ẹmro urhi ri mevi obaro oghwa ẹghware ọrẹ ECHR, ẹgbukpe 2010
Ame i guẹnzọn na uvuẹn oghwa ẹghware owu ro vwo erhumu omamọ. Ọke ukaro, ekwakwa a ghwai serhọ-ọ. Oguẹnzọn ọmase owu uvuẹn oghwa ẹghware na, nọ tare taghene o fori nẹ Iseri Jehova ri ha i France i kwosa na ezẹko. Ogege ame ni nọriẹn, “Wu rheri taghene igọmẹti na i ghwanrenriẹn kin igho ame ha ro bun vrẹn euro iduduru ẹne gbe uphrophro?”
Ọnana no gberie unu. Ọke iguẹnzọn igọmẹti na e kwe taghene aye i ghini ruẹ omaran, uruemru ọmase na no wenerin. Nọ ghwọghwu aye, ji fiobarhọ esiyẹ na. Ni mi mẹrẹnvwrurhe taghene Jehova o ruẹ oborẹ ame i vwe fiẹrorhọ, nẹ ame i sabu vwo efikparobọ. Oma ọ merhenren ame omamọ, oborẹ ọ ji phia uvuẹn ẹghware na o gberẹ ame unu.
Uvuẹn June 30, 2011, ECHR no brorhiẹn rọ lẹrhẹ oma merhen ame. Aye ni tare taghene ame i vwa kwosa na-a, ji jurhi rẹn igọmẹti nẹ aye i rharhumu kwa igho rẹ aye i ha mie ame rhẹ erere! Orhienbro ọghoghanren ọnana, ọ sẹrorẹ ẹga urhomẹmro uvuẹn ẹkwotọre i France me te inyenana. Onọ ọrana ame i kpare nọ na, ọ họhọ atita ro kpe ruẹ urhomu i Goliath, ro lele fiẹ efikparobọ. Mesoriẹ ame e fikparobọ? Fọkiẹ oborẹ i David ọ ta rẹn i Goliath taghene, “Jehova yo vwo upheri na.”—1 Sam. 17:45-47.
Ọnana rhẹ ẹzọn ọrukaro ame i fikparobọ ne-e. Dedevwo ihworho re suẹn ọrhẹ ilori ẹga a kparahasuẹ ọwan, ọrẹn me te inyenana, Iseri Jehova i fiẹ ẹzọn ri te 1,225 kparobọ ne, uvuẹn oghwa ẹghware ri mai rierun uvuẹn ẹkwotọre 70 ọrhẹ uvuẹn oghwa ẹghware erọrọ. Efikparobọ erana, ọ yẹrẹ ọwan ugbomọphẹ ra na ga ogame, re ne ruẹ aghwoghwo afiede, tiẹn orẹ ezẹko, ji kẹnoma rẹn ọbara re ne se rhẹ oma.
Marhẹ mi ru homaba iguẹnzọn uvuẹn Europe, ọrẹn mia ga uvuẹn Esiri Ukoko ọrẹ Iseri Jehova rọ ha New York, U.S.A.?
ERI MỌRENREN MẸ GHWANREN I VWO ORURU IMISHỌNARI
Eri vwiẹre mẹ yẹ George ọrhẹ Lucille, aye i ruotọre nẹ Isukuru i Gilead iklasi ọrẹ 12, aye a ga uvuẹn Ethiopia ọke re vwiẹ mẹ uvuẹn ẹgbukpe 1956. Aye ni mwu i Philip mẹ, ro rhiẹ odẹ oghwoghwẹmro owu uvuẹn ọke Ilele Kristi erukaro na. (Acts 21:8) Ẹgbukpe rọ ha kpahiẹn, igọmẹti no fiobarhọ owian ọwan ọke ọrana. Dedevwo mẹmẹ jẹ ọmọvwerhe ọke ọrana, mi ji karorhọ ogame ekrun rẹ ame e ruẹ ọrẹ odjahen. Oma nọ merhen mẹ ọke ọrana! Ọrẹ omemwurhọ, uvuẹn ẹgbukpe 1960, ere suẹn ni lere ame nẹ ẹkwotọre na.
Nathan H. Knorr (obẹta obohwẹre na) rọ mọ mẹrẹn ekrun ame uvuẹn Addis Ababa, Ethiopia, ẹgbukpe 1959
Ọke ame a kwa riẹ Wichita, Kansas, U.S.A., eri vwiẹre mẹ a dobọ oruru rẹ aye i vwo kpahen owian imishọnari ji-i. Aye i vwo ẹgwọlọ kpahen urhomẹmro na, aye ni ji ha userhumu mẹ, omizu mẹ ọgbọtọ ọkpako Judy, ọrhẹ omizu mẹ ọhworhare ọkokamu Leslie re ji vwiẹ uvuẹn Ethiopia, nẹ ame i vwo ẹgwọlọ kpahen i Jehova. Mi bromarhame ọke mia ha ẹgbukpe 13. Ẹgbukpe esa a vrẹn, ekrun mẹ ni ya ga uvuẹn ekete ra gwọlọ userhumu, uvuẹn Arequipa, Peru.
Uvuẹn ẹgbukpe 1974, ọke mia ha ẹgbukpe 18 obọ, oghọn ukoko rọ ha Peru ni djeri mẹ ọrhẹ imizu ehworhare awan ẹne erọrọ nẹ ame i ga ẹrhẹ ọkobaro oghẹnrensan. Ame ine rhe ghwoghwo uvuẹn ekogho re vwe ji ghwoghwo dẹ, uvuẹn igbenu ri ha Central Andes. Ọnana no mevirhọ taghene ame ine rhe ghwoghwo rẹn ihworho amwa na, ra djẹ edjadjẹ i Quechua ọrhẹ Aymara. Ame ni ruẹ imoto owu rọ họhọ oghwa, fọkiẹ ọnana ne seyi Owọ. Oma ọ merhenren mẹ ọke mia karorhọ ọke mia ha i Baibol dje rẹn ihworho amwa na taghene, Jehova ono tiẹ ojẹriọ, emiamo ọrhẹ uhwu nie phẹrẹkpẹ. (Rev. 21:3, 4) Ihworho buebun ni rhiẹ Iseri Jehova ọke oru.
“Owọ na,” 1974
MI TUẸN OWIAN RHỌ UVUẸN ESIRI UKOKO
Uvwrọke mie riẹ Peru uvuẹn ẹgbukpe 1977, omizu Albert Schroeder, ro rhiẹ owuọwan usuẹn Ugboma Usuon ọrẹ Iseri Jehova, nọ ha urhebro mẹ mi fiobọrhọ ifọmu mi na ya ga uvuẹn esiri ukoko. Ni mi ghini ruẹ omaran. O jiri-i, uvuẹn June 17, 1977, ni mi tuẹn owian rhọ uvuẹn Oghọn Ukoko rọ ha Brooklyn. Ọsoso ẹgbukpe ẹne yi mia wian uvuẹn awuiruo Erufon ọrhẹ era Hẹrote Ekwakwa ri Biomurun.
Ẹdẹ orọnmo ame, ẹgbukpe 1979
Uvuẹn June 1978, yi mia mẹrẹn Elizabeth Avallone uvuẹn omẹvwa akpọ ephian re ruru uvuẹn New Orleans, Louisiana. Ekrun ri vwo ẹgwọlọ kpahen Jehova yi ji mọriẹn ghwanren jerẹ omẹmẹ. Elizabeth ọkobaro ọke ephian rọ ga te ẹgbukpe ẹne ne, o ji vwo ẹhẹn ro no kerabọ owian Uvie na uvuẹn ọsoso akpọ ye. Ame ni rhiẹ igbehian. O jiri-i, ame ni vwo ẹgwọlọ kpahen omoma ame. Ame ni rọnmọren uvuẹn October 20, 1979, ji ya ga uvuẹn Oghọn Ukoko.
Imizu ri ha ukoko ame ọrukaro re se Brooklyn Spanish, i dabu rhiabọ dede ame. Uvwre ẹgbukpe erana rhe na, ikoko esa erọrọ i rhiabọ dede ame ji ha urhebro rẹn ame nẹ ame i je rhe fiobọrhotọre. Userhumu aye i tiobọnu ọ dare ame ẹro, omaran ji te igbehian ọrhẹ ihworho ekrun ame ri ha userhumu rẹn ame hẹrote eri vwiẹre ame ri ho ne.
Era ga uvuẹn Oghọn Ukoko ri kwomakugbe ukoko re se Brooklyn Spanish, ẹgbukpe 1986
MI HOMABA IMIZU RA HẸROTE ẸMRO URHI UVUẸN UKOKO NA
O gberi mẹ unu ọke re dje mẹ ya ga uvuẹn Awuiruo rọ Hẹrote Ẹmro Urhi obẹ Oghọn Ukoko, uvuẹn January 1982. Ẹgbukpe esa a vrẹn, na ta mẹ mi riẹ isukuru ọduado ni mi sabu rhiẹ ilọya. Oma ọ merhenren mẹ omamọ ọke mie yono taghene ihworho ri ha United States ọrhẹ ẹkwotọre erọrọ i vwo ugbomọphẹ aye ine ruẹ oborẹ o jerẹ aye, fọkiẹ ẹmro urhi rẹ Iseri Jehova i fikparobọ. A ta kpahen ẹmro ọnana omamọ uvuẹn iklasi na.
Uvuẹn ẹgbukpe 1986 ọke mia ha ẹgbukpe 30, na hare mẹ mwu ni mi rhiẹ oniruo Awuiruo rọ Hẹrote Ẹmro Urhi. Oma ọ merhenren mẹ kpahen uphẹn ọrana dedevwo mẹmẹ jẹ idama ọke ọrana, ọrẹn, mi ji rhe taghene owian ọnana ọ lọhọ kakaka-a.
Ni mi mwuovwan mie rhiẹ ilọya uvuẹn ẹgbukpe 1988, ọrẹn, isukuru na ọ hobọte onyerẹnkugbe mẹ rhẹ i Jehova. Isukuru ọduado ọnọ sabu rha lẹrhẹ ohworho ni omayen gegerege ji rhe roro taghene o rhomu ghwẹ awọrọ ri vwe riẹ isukuru ọduado. Elizabeth ọ ha userhumu mẹ omamọ. Ọ ha userhumu mẹ rharhumu bọn onyerẹnkugbe mẹ rhẹ i Jehova gbanhonrhọ, jerẹ oborẹ mie ruẹ mi ki riẹ isukuru ilọya. Ọ ha ọke mi ki sabu rharhumu bọn onyerẹnkugbe mẹ rhẹ i Jehova gbanhonrhọ. Mi na sabu ta rhẹ imwẹro taghene, rhẹ irherhe yẹ oborẹ ọ mai ghanren uvuẹn akpenyerẹn onyakpọ-ọ. Oborẹ ọ mai ghanren yẹ onyerẹnkugbe ọwan rhẹ i Jehova ọrhẹ ẹgwọlọ re ne vwo kpahiẹn kugbe ihworho yi.
RA CHOCHỌN IYẸNRẸN ESIRI NA JI HAYE MWUẸ LELE URHI
Ọke mia ruotọre nẹ isukuru ilọya hin, ni mi tẹnrovi oborẹ mi ne ru ha userhumu rẹn ukoko na uvuẹn ẹmro ri sekpahen urhi. Dedevwo ọ lọhọ mi na hobọtua ukoko na-a, ọrẹn oma ọ merhenren mẹ taghene ukoko na o ruẹ riaro. Uvuẹn ẹgbukpe 1991, na ta rẹn Awuiruo rọ Hẹrote Ẹmro Urhi no ruẹ ewene rhẹ ona ra ta rẹn ihworho nẹ aye i kwosa rhẹ ẹbe re tiobọnu rẹn aye. Nẹ ọke ọrana rhe, Iseri Jehova ne tiobọnu ẹbe ukoko na rẹn ihworho ọphẹ. Ọnana nọ lẹrhẹ owian uvuẹn Oghọn Ukoko ọrhẹ owian aghwoghwo na lọhọ, ji ha userhumu rẹn ọwan na ja ghwọghọ igho fughwẹ fọkiẹ osa urhomu ẹkwa. Ihworho ezẹko ne roro taghene ewene ọnana ọnọ lẹrhẹ ukoko na ja mẹrẹn igho jerẹ oborẹ ọ mẹrẹn igho bi, ji lẹrhẹ owian aghwoghwo na bẹn. Ọrẹn ọ phia omara-an. Nẹ ẹgbukpe 1990 rhe, ihworho ra ga Jehova i bunrun omamọ ne, inyenana ihworho buebun na sabu mẹrẹn ekwakwa rẹ ukoko na o fomẹ phia ọphẹ. Mi mẹrẹnvwrurhe ne taghene fọkiẹ omẹgbanhon i Jehova ọrhẹ ọkpọvi ro tiobọnẹ nyoma ọvrẹn ra hẹrosua ro ji vwo ẹghwanren na, yọ soriẹ ewene sansan rẹ ukoko na o tiobọnẹ e vwo efikparobọ.—Ex. 15:2; Matt. 24:45.
Ame i vwe fiẹkparobọ fọkime ilọya re guẹnzọn na i tona-a. Ọgbọ buebun, oborẹ ọ lẹrhẹ iguẹnzọn ọrhẹ ere suẹn ha userhumu rẹn ọwan, yẹ fọkiẹ omamọ uruemru ihworho i Jehova e djephia. Mi mẹrẹn ọnana vwrurhe uvuẹn ẹgbukpe 1998, ọke awansa usuẹn Ugboma Usuon na ọrhẹ ene aye e riẹ omẹvwa ẹkwotọre re ruru uvuẹn i Cuba. Uruemru esiri ọrhẹ ọghọ rẹ aye i djephia, ọ lẹrhẹ ihworho re suẹn mwuọghọ rẹn orhienbro ọwan kpahen usun oseghe ghwẹ ẹmro ame i tare.
Ọrẹn, ọkezẹko izede ra na sabu kwaphiẹ ẹmro urhi rhọ, yẹ ọrẹ ana ‘chochọn iyẹnrẹn esiri na ji haye mwu lele urhi’ uvuẹn oghwa ẹghware. (Phil. 1:7) Jerẹ udje, uvwre ẹgbukpe buebun, ere suẹn Europe ọrhẹ South Korea i vwe kwe nẹ ame i ten taghene ame i wian owian isodja-a. Fọkiẹ ọnana, ne fiẹ imizu ri bun te 18,000 uvuẹn Europe ọrhẹ imizu ri bun vrẹn 19,000 uvuẹn South Korea rhẹ ekanron, fọkime aye e kwe fiomarhọ owian isodja-a.
Obẹtaye, uvuẹn July 7, 2011, oghwa ẹghware re se ECHR ni brorhiẹn ọghoghanren owu re se Bayatyan v. Armenia taghene ihworho amwa na i vwo ugbomọphẹ aye ina wian kowian kowian ro jerẹ aye, orhiẹ owian isodja ọvo-o. Uvuẹn June 28, 2018, ẹghware rọ ha South Korea ni ji brorhiẹn rọ họhọ ọrana. Orhianẹ imizu ehworhare erana a sẹrorẹ emevigbanhon aye bi-i, manẹ iguẹnzọn na i vwa sabu brorhiẹn ọnana-a.
Iniruo ọwan ọrhẹ awuiruo rọ hẹrote ẹmro urhi uvuẹn oghọn ukoko sansan uvuẹn akpọ na, a wian gbanhan na sabu wian owian Uvie na rhẹ ugbomọphẹ. Orhiẹ emru ọghọ harẹn ame, rẹ ame a chochọn imizu ọwan rẹ igọmẹti a kparahasua. Ọrhọ tobọ rhianẹ ame e fikparobọ uvuẹn ẹghware-e, ẹzọn na ọ yẹ ame uphẹn ame ine se oseri rẹn igọvunọ, irodje ọrhẹ ihworho egbamwa na. (Matt. 10:18) Iguẹnzọn, ere meviẹ rẹn igọmẹti, oghwa iyẹnrẹn, ọrhẹ ọsoso ihworho ine vi roro kpahen ekete i Baibol ri ha ọbe ẹzọn na ọrhẹ era ame hunute ọke e guẹnzọn na. Ihworho ri vwo omamọ ẹhẹn, na sabu yono kpahen aruẹ ihworho Iseri Jehova i havwọ ọrhẹ oborẹ aye i bọn imwẹro aye kpahen. Ihworho enana ezẹko i me rhiẹ Iseri Jehova ne.
WẸWẸ NOBIRUO JEHOVA!
Ẹgbukpe ri vrẹn 40 ne, mi vwo uphẹn mie lele oghọn ukoko sansan wian kugbe sekpahen ẹmro urhi, ji mevi obaro oghwa ẹghware sansan ọrhẹ ihworho igọmẹti. Mi vwo ẹgwọlọ kpahen imizu ri ha Awuiruo rọ Hẹrote Ẹmro Urhi obẹ esiri ukoko ọrhẹ eri ha ọsoso akpọ na. Mi vi riamerhen akpọ rọ vuọnren rhẹ ebrurhọ.
Ane mẹ Elizabeth ọ hobọtua mẹ uvwre ẹgbukpe ri vrẹn 45 ne, uvuẹn ọke egbogbanhon ọrhẹ ọke ekwakwa e rhomu. Mi vwo ẹgwọlọ kpahiẹn omamọ, fọkime o ruẹ ekete omẹgbanhuiẹn o teri udabọ emiamo rọ lahiẹ.
Ame i mẹrẹnvwrurhe ne taghene orhiẹ fọkiẹ omẹdamu ọwan ye fiẹkparobọ ji vwo omẹgbanho-on. Jerẹ oborẹ i David ọ tare, “Jehova yọ yẹ ihworho yi omẹgbanhon.” (Ps. 28:8) Itiọrurhomẹmro, “Jehova yo vwo upheri na.”