Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Uyono Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
DECEMBER 5-11
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 1-5
“Jenẹ Ọwan i Riẹ Oberun Ugbenu i Jehova”
(Isaiah 2:2, 3) Uvuẹn ẹdẹ eri koba na, ugbenu oghwa ọrẹ i Jehova nẹ ọnọ dabu mwotọre uvuẹn oberun igbenu na, nẹ ana kpariẹ vrẹn oberun ekete ri rhiri na, avwaye yẹ egbamwa na ephian ina lọrọ nya. 3 Ihworho buebun ne na nya jeghwai ta: “Mọ, jenẹ ọwan i riẹ oberun ugbenu i Jehova, oghwa Osolobrugwẹ i Jacob. Ọye ono yono ọwan izede enẹyen, ọwan ni na nyalele uyono ọnẹyen.” Fọkime urhi ono nẹ i Zion rhe, ẹmro i Jehova ono nẹ i Jerusalem rhe.
ip-1 38-41 ¶6-11
Oghwa i Jehova Ra Kpare Rierun
6 Ọkiọgo yẹ aruẹmẹrẹn ọnana ono te orugba? “Uvuẹn obẹta ẹdẹ eri koba na.” New International Version ọrhọ ta: “Uvuẹn ẹdẹ eri koba na.” Obọrẹ a ha i Greek ya uvuẹn i Baibol na ọ ta kpahen erhirhiẹ re ne rhe ọke ọnana. Erhirhiẹ jerẹ uvweri, etọre ri ne kpogho gbangbanhon, emiamo, emaren rọ nọ kanren ọrhẹ “ọke egbogbanhon ra bẹn enyerẹn.” (2 Timothy 3:1-5; Luke 21:10, 11) Orugba aruẹmẹrẹn enana i djephia taghene ọwan e nyerẹn “uvuẹn obẹta ẹdẹ eri koba na,” ẹdẹ eri koba uvuẹn enyerẹn akpọ ọnana. Omarana, ọwan e fiẹrorhọ orugba aruẹmẹrẹn ọrẹ Isaiah uvuẹn ọke ọwan na.
Ugbenu Ra Na Ga Ogame
7 Rhẹ ẹmro kpeke, Isaiah nọ ha udje e dje aruẹmẹrẹn na fiotọre. Ọwan i mẹrẹn ugbenu ro rierun, ro vwo oghwa ro vwo odidi, oghwa ẹga ọrẹ i Jehova. Ugbenu ọnana o rhi vrẹn igbenu ọrhẹ ekete ri rierun erọrọ ri kinhariẹ ye. Ọrẹn o mwokuku-u, o vwo mwofẹ-ẹn; ọ rhua omefuon sa. Ọke na ephian yẹ ihworho ri ha uvuẹn amwa na a guọlọ riẹ obẹ ugbenu oghwa i Jehova na; aye a ghwiẹ nyarhẹn. Ọphẹrẹre re ne vwẹruọ ye, ọrẹn me yo mevirhọ?
8 Uvuẹn ẹdẹ erẹ Isaiah, ekete ri rierun ọrhẹ igbenu i surhobọmwu ẹga. Jerẹ udje, ihworho buebun a ya ga isolobrugwẹ efian avwaye jeghwai bọn ọrhan rẹn isolobrugwẹ aye avwaye. (Deuteronomy 12:2; Jeremiah 3:6) Ọrẹn, oghwa, yanghene oghwa ẹga ọrẹ i Jehova na ọ ha obẹ ugbenu i Moriah rọ ha uvuẹn Jerusalem. Ọgbọ esa ẹgbukpe ọyẹ emọ Israel ri fuevwan e riẹ ugbenu i Moriah rọ ha uvuẹn Jerusalem ya ha ẹga rẹn Osolobrugwẹ urhomẹmro na. (Deuteronomy 16:16) Omarana, ihworho ri ha uvuẹn agbamwa na ra ghwiẹ riẹ “ugbenu oghwa ọrẹ i Jehova na” o dje kpahen ihworho buebun re koko fọkiẹ ogame urhomẹmro.
9 Inyenana, ihworho Osolobrugwẹ i vwe koko uvuẹn ugbenu yanghene oghwa ẹga rọ havwiẹ ọke ahwanre-en. Isodja itu Rome i ghwọghọ oghwa ẹga i Jehova rọ ha uvuẹn i Jerusalem uvuẹn ẹgbukpe 70 ọke i Kristi. Habaye, ọnyikọ Paul ọ dabu dje yi fiotọre taghene oghwa ẹga rọ ha i Jerusalem ọrhẹ oghwọgbọ na udje oborẹ ọnọ phia. Aye i mevirhọ “oghwọgbọ urhomẹmro na, ri Jehova ọ bọnren, orhiẹ ọrẹ ituakpọ-ọ.” (Hebrews 8:2) Oghwọgbọ ọrana o mevirhọ ẹkwaphiẹrhotọre ra na ha ẹga rẹn i Jehova sekpahen izobo otan i Jesu Kristi. (Hebrews 9:2-10, 23) Sekpahen ọnana, “ugbenu oghwa ọrẹ i Jehova” rẹ Isaiah 2:2 ọ hunute na, o mevirhọ ogame urhomẹmro i Jehova ọke ọwan na. Ihworho re dede ẹga urhomẹmro; e kwomakugbe ga uvuẹn okugbe owu.
Ẹga Urhomẹmro Ra Kpare Rierun
10 Ọmẹraro na ọ tare taghene “ugbenu oghwa ọrẹ i Jehova,” yanghene ogame urhomẹmro na, ọnọ “dabu mevi oberun igbenu na” jeghwai “kpariẹ vrẹn oberun ekete ri rhiri na.” Bọmọke e ki vwiẹ Isaiah, Orodje David ọ kpare owọ ọphọ na riẹ ugbenu Zion rọ ha i Jerusalem ro rierun te 760m yanghene isihin aghwẹ ro te 2,500. Avwaye yẹ owọ na o ronmoma bọmọke a kpariẹ riẹ oghwa ẹga ra bọn hin obẹ ugbenu Moriah. (2 Samuel 5:7; 6:14-19; 2 Chronicles 3:1; 5:1-10) Omarana, uvuẹn ọke Isaiah, e fi owọ na rhẹ uvuẹn oghwa ẹga na ne, a kpare riẹ rhẹ ekete ro rierun ghwẹ igbenu erọrọ ra ha ga ogame efian.
11 Itiọrurhomẹmro, ọke ephian yẹ ogame i Jehova o rierun ghwẹ ogame ihworho ra ga isolobrugwẹ efian. Inyenana, Jehova ọ ha ogame ọnẹyen “rierun” ghwẹ ogame efian ri havwiẹ, ee, rierun ghwẹ “oberun igbenu” ri mai rierun. Izede ọgo? Nyoma ekoko ihworho ri guọlọ ga ye ọrẹ “ẹhẹn kugbe urhomẹmro.”—John 4:23.
ip-1 44-45 ¶20-21
Oghwa i Jehova Ra Kpare Rierun
20 Jehova ọ vwọ lẹrhẹ ihworho enẹyen beghe jerẹ igegede ri vruru-u. Nyoma i Baibol ọrhẹ ẹbe sansan re fomurun ni Baibol na rhe, no je aye rhe kpahen “urhi” ọrhẹ “ẹmro” ọnẹyen neneyo aye i sabu yono kpahen izede ọnẹyen. Irherhe ọnana nọ ha userhumu rẹn aye “nya uvuẹn izede ọnẹyen.” Nẹ aye i djephia taghene aye i vwo ọdaremẹro kpahen ẹkwaphiẹrhotọre ọnana, aye na ta rẹn awọrọ kpahen izede i Jehova. Aye e koko uvuẹn emẹvwa eduado ọrhẹ emẹvwa okinhariẹ, Aghwẹlẹ Uvie ọrhẹ uvuẹn oghwa neneyo aye i sabu yono kpahen izede Osolobrugwẹ. (Deuteronomy 31:12, 13) Omarana, aye a hẹrokele udje Ilele Kristi erukaro na, ri kokori nẹ aye i sabu ha udu rhẹ omoma aye aghwẹ jeghwai lẹrhẹ owuowuọwan dje “ẹguọlọ ọrhẹ iruo esiri phia.”—Hebrews 10:24, 25.
21 Aye a ha use rẹn awọrọ nẹ aye i ‘mọ’ ha ẹga rẹn Jehova Osolobrugwẹ. Marhẹ ọnana ọ dabu serhọ rhẹ akama i Jesu ọ yẹ idibo yi o ki riẹ odjuwu! Ọ ta rẹn aye: “Omarana, nyarhẹn, nẹ are ye ruẹ idibo ihworho uvuẹn egbamwa na ephian, bru aye rhẹ ame rhẹ odẹ Ọsẹ na, Ọmọ na, ọrhẹ ọrẹ ẹhẹn ọfuanfon na, yono aye nẹ aye ru lele ọsoso oborẹ mi je ekama ye harẹn are.” (Matthew 28:19, 20) Rhẹ userhumu i Jehova, Iseri Jehova e ghwoghwo harẹn ihworho ri ha akpọ na ephian, yono jeghwai ruẹ idibo ihworho, jeghwai bru aye rhẹ ame.
(Isaiah 2:4) Ọye nẹ ono guẹn egbamwa na ẹzọn Jeghwai ruẹ ekwakwa serhọ rhẹ ihworho buebun. Aye ni ne ru odan ọlọkọ aye rhiẹ ekwro jeghwai ru akarhẹ aye rhiẹ utujeru re frẹbe. Agbamwa i rha wọnrọn haso agbamwa-a, Yanghene aye i rhe yono uvweri ghwomara-an.
ip-1 46-47 ¶24-25
Oghwa i Jehova Ra Kpare Rierun
24 Ọsoso egbamwa na ephian i sabu riẹ erere ẹkwaphiẹrhotọre ọnana-a. Ọnana ọ ghwẹrẹ aye. Aruẹmẹrẹn Isaiah o rugba nyoma ihworho ri nẹ agbamwa buebun rhe, re koko fọkiẹ ogame ọfuanfon. Jehova ọ “kwaphiẹ ekwakwa serhọ” uvwre aye ne. Ọye o yono ihworho enẹyen nẹ aye i nyerẹn ọrẹ ufuoma omoma aye. Itiọrurhomẹmro, dedevwo aye i ha uvuẹn akpọ rọ ghalẹre rhẹ utuoma, aye i ru “odan ọlọkọ aye rhiẹ ekwro jeghwai ru akarhẹ aye rhiẹ utujeru re frẹbe.” Izede ọgo?
25 Ọrukaro, aye i vwe vwobọrhọ uvweri egbamwa na-a. Bọmọke i Jesu o ki hwu, ehworhare rhẹ odan ọlọkọ ni rhi me mwuien. Ọke i Peter ọ ha odan ọlọkọ chochọn onini ọnẹyen, Jesu nọ ta riẹn: “Fi odan ọlọkọ ọnọ rhẹ ekete rọ havwọ bi, fọkime ihworho re ha odan ọlọkọ wọnrọn, odan ọlọkọ ye ne ji kpe aye.” (Matthew 26:52) Nẹ ọke ọrana rhe, idibo i Jesu i ru odan ọlọkọ aye rhiẹ ekwro jeghwai ru akarhẹ aye rhiẹ utujeru re frẹbe ne, aye i jeghwai tiomanẹ koka koka uvweri ephian. Aye e “lele ihworho ephian nyerẹnkugbe ọrẹ ufuoma.”—Hebrews 12:14.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 1:8, 9) A nyaji ọgbọtọ i Zion vwo jerẹ oghwa ra nyajovwo uvuẹn ogba i vine, jerẹ oghwọgbọ uvuẹn ikebi ra wọ i cucumber rhọ, jerẹ amwa ra gba kinhariẹ. 9 Jokpanẹ i Jehova ro sun emakashe na ọ nyaji ibiẹ ihworho ri vwo usimi vwo, manẹ ọwan e rhirhiẹ jerẹ Sodom, Ọwan a ji họhọ Gomorrah.
w06 12/1 8 ¶5
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—I
Ẹkpahenrhọ Harẹn Enọ ri nẹ i Baibol Rhe:
1:8, 9—Marhẹ ọgbọtọ i Zion o ru họhọ oghwa ra “nyajovwo uvuẹn ogba i vine, jerẹ oghwọgbọ uvuẹn ikebi ra wọ i cucumber rhọ”? Ọnana o mevirhọ taghene ọke itu Assyria ina ruẹ i Jerusalem, ọnọ họhọ taghene o vwo omẹgbanho-on, jerẹ oghwa rọ ha uvuẹn ogba i vine yanghene oghwọbọ rọ samọ ghwọghọ phẹrẹkpẹ rọ ha uvuẹn ikebi ra wọ i cucumber rhọ. Ọrẹn, Jehova nọ ha userhumu riẹn, ọ rhọ lẹrhiẹ rhirhiẹ jerẹ Sodom ọrhẹ Gomorra-ah.
(Isaiah 1:18) “Mọ, jenẹ ọwan kwaphiẹ ekwakwa serhọ uvwre ọwan,” omaran i Jehova ọ tare. “Dedevwo edandan are i họhọ ekwakwa ebobare, Ene ru aye fon; Aye i rha tobọ họhọ ewun ọbobare, aye ina fon jerẹ oruru ọfuanfon.
w06 12/1 9 ¶1
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—I
1:18—Me yẹ ẹmro ọnana o mevirhọ: “Mọ, jenẹ ọwan kwaphiẹ ekwakwa serhọ uvwre ọwan”? Ọnana orhiẹ use ra na ghwai tẹmro ọrẹ ẹkwaphiẹrhọ kugbe-e. Ukpomaran, Jehova ro rhiẹ oguẹnzọn ọsoso na, ọ ha uphẹn rẹn emọ Israel nẹ aye wene jeghwai ru irueruo aye fon.
it-2 761 ¶3
Ẹkwaphiẹrhọ
Idjaghwẹ ra na kpare na sabu kwaphiẹrhọ. Ra mẹriẹn taghene Osolobrugwẹ ye ru sọ na, urhi ọnẹyen ya jeghwai gbeghwu na, ituakpọ yi na vi kwaphiẹrhọ rhẹ Osolobrugwẹ, orhiẹ Osolobrugwẹ yọ nọ kwaphiẹrhọ rhẹ aye-e. (Ps 51:1-4) Ọnana o mevirhọ taghene ituakpọ rhẹ Osolobrugwẹ nẹ ẹdẹre-e, yanghene erhirhiẹ Osolobrugwẹ ọ havwọ sekpahen oborẹ ọgbare no wene-e. (Isa 55:6-11; Mal 3:6; ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha uvuẹn Jas 1:17.) Omarana, oborẹ a guọlọ mie ọwan na sabu kwaphiẹrhọ rhẹ Osolobrugwẹ, orho fo na ha ukẹro sakamu nie yanghene nọ enọ kpahiẹ-ẹn. (Ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha uvuẹn Job 40:1, 2, 6-8; Isa 40:13, 14.) Dedevwo erhianrhian buebun i rhian Isaiah 1:18 omana, “Mọ vwana, na tẹmro kugbe, omaran ỌROVWORI na ọ tare” (KJ; AT; JP; RS), erhianrhian rọ dabu serhọ yẹ: “‘Mọ, jenẹ ọwan kwaphiẹ ekwakwa serhọ uvwre ọwan [“jenẹ a kwaphiẹ ẹghwọ rhọ,” Ro] uvwre ọwan,’ omaran i Jehova ọ tare.” Ituakpọ yi ru sọ, orhiẹ Osolobrugwẹ-ẹ.—Ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha uvuẹn Eze 18:25, 29-32.
DECEMBER 12-18
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 6-10
“Messiah Na Ọ Ha Aruẹmẹrẹn Te Orugba”
(Isaiah 9:1, 2) Ọrẹn, omemwurhọ na ọ vwọ samọ rhirhiẹ ye jerẹ ọke otọre na ọ ha ukpokpogho-o, jerẹ ọke ahwanren ra ha ukẹro ghemeghe e ni ẹkwotọre Zebulun ọrhẹ Naphtali-i. Ọrẹn orho ru Ọye nẹ ọnọ lẹrhẹ izede ọrẹ urhie na, rọ ha ẹkwotọre i Jordan, Galilee ọrẹ egbamwa na vwo ọghọ. 2 Ihworho ra nya uvuẹn okuku na, i mẹrẹn ukpẹ ro lo omamọ. Ihworho re rhirhiẹ otọre okuku, Ukpẹ o lo mwu aye ne.
w11 8/15 10 ¶13
Aye i Hẹrhẹ i Messiah na
13 A mẹraro kpahen iruo aghwoghwo i Messiah na ono ruo uvuẹn Galilee. Sekpahen “ẹkwotọre Zebulun ọrhẹ Naphtali . . . Galilee ọrẹ egbamwa na,” Isaiah nọ yare: “Ihworho ra nya uvuẹn okuku na, i mẹrẹn ukpẹ ro lo omamọ. Ihworho re rhirhiẹ otọre okuku, ukpẹ o lo mwu aye ne.” (Isa. 9:1, 2) Jesu ọ tuẹn iruo aghwoghwo ọnẹyen rhọ uvuẹn Galilee, o rhirhiẹ i Capernaum, ekete rẹ itu i Zebulun ọrhẹ Naphtali a mẹrẹn erere nẹ ukpẹ ọrẹ ẹhẹn ra yẹrẹ aye. (Matt. 4:12-16) Uvuẹn i Galilee, Jesu ọ ha Ẹmro otu phia oberun Ugbenu rọ dabu te ẹhẹn ihworho na, ọ djẹ inyikọ ye, o ruẹ ugbevwunu ọrukaro ọnẹyen, nọ jeghwai homaphia rẹn idibo yi ri te 500 ọke ra rhọmiẹ nẹ uhwu. (Matt. 5:1–7:27; 28:16-20; Mark 3:13, 14; John 2:8-11; 1 Cor. 15:6) Nọ ha aruẹmẹrẹn Isaiah te orugba nyoma ro ghwoghwo uvuẹn “amwa i Zebulun ọrhẹ Naphtali.” Itiọrurhomẹmro, Jesu o riẹ ekete erọrọ uvuẹn Israel ye ghwoghwo iyẹnrẹn esiri Uvie na.
ip-1 124-126 ¶13-17
Ive Kpahen Ọmọ Orodje Ufuoma
Otọre “Ra Ha Ukẹro Ghemeghe Ni”
13 Isaiah nọ ta kpahen oghwọghọ ọgbogbanhon ro bru emọ Abraham rhe: “Ọrẹn, omemwurhọ na ọ vwọ samọ rhirhiẹ ye jerẹ ọke otọre na ọ ha ukpokpogho-o, jerẹ ọke ahwanren ra ha ukẹro ghemeghe e ni ẹkwotọre Zebulun ọrhẹ Naphtali-i. Ọrẹn orho ru Ọye nẹ ọnọ lẹrhẹ izede ọrẹ urhie na, rọ ha ẹkwotọre i Jordan, Galilee ọrẹ egbamwa na vwo ọghọ.” (Isaiah 9:1) Galilee ẹkwotọre rọ ha obọrẹ o rierun uvuẹn Israel. Aruẹmẹrẹn ọrẹ Isaiah, o sekpahen “ẹkwotọre Zebulun ọrhẹ Naphtali” jeghwai te “izede ọrẹ urhie na,” izede ahwanren ro nẹ Urhie i Galilee fiẹ Urhie Mediterranean. Uvuẹn ọke Isaiah, e se ẹkwotọre na “Galilee ọrẹ egbamwa na,” ọkezẹko fọkime emwa na buebun ihworho ri vwe rhiẹ itu Israel ye rhirhiẹ aye. Marhẹ e ru “ha ukẹro ghemeghe e ni ẹkwotọre” ọnana? Itu Assyria i ghwọgheriẹ, aye i ha emọ Israel riẹ abọ evrẹn, jeghwai ha otọre na rẹn egehọ ri vwe rhiẹ emọ Abraham ni rhirhiẹ. Omarana, e rhe rhon kpahen ivwiẹ ikpe uvie rọ ha obọrẹ o rierun na ghwomara-an!—2 Kings 17:5, 6, 18, 23, 24.
14 Judah ọ ji ha obotọre ọhiẹn itu Assyria. Ọrẹn ono vwo “omemwurhọ” ọrẹ bẹmẹdẹ jerẹ ivwiẹ ikpe ri mevirhọ Zebulun ọrhẹ Naphtali? Ẹjo. Ọrẹn “orho ru,” Jehova ọnọ ha ebrurhọ vwe ẹkwotọre ọrẹ uvie obọrẹ o riotọre ọrẹ i Judah tobọ te ẹkwotọre rẹ uvie obọrẹ o rierun na o suẹn bi. Izede ọgo?
15 Ọnyikọ Matthew ọ kpahenrhọ onọ ọnana ọke ọ ya kpahen iruo aghwoghwo ọrẹ i Jesu. Ro dje kpahen ọtonrhọ aghwoghwo ọrana, Matthew nọ tare: “Habaye, ọke ro nẹ i Naza·reth, ọye no rhirhiẹ Ca·perna·um ekete rọ ha okokọ urhie uvuẹn ẹkwotọre Zebu·lun ọrhẹ Naphta·li, neneyo ọ sabu ha aruẹmẹrẹn ọmẹraro Isaiah te orugba, rọ tare: ‘O ẹkwotọre Zebu·lun ọrhẹ Naphta·li, rọ ha izede ọrẹ urhie na, rọ ha ẹkwotọre i Jordan, Gali·lee ọrẹ egbamwa na! Ihworho ri siyẹ okuku ni mẹrẹn ukpẹ ro lo omamọ, harẹn eri siyẹ ekete ro mwu okuku omamọ, ukpẹ no lo mwu aye.’”—Matthew 4:13-16.
16 Itiọrurhomẹmro, “orho ru” rẹ Isaiah ọ ta kpahen na, ọyẹ ọke i Kristi ọ tuẹn iruo aghwoghwo yi rhọ. Jesu ọ joma nyerẹn ọsoso akpenyerẹn yen uvuẹn Galilee. Uvuẹn ẹkwotọre i Galilee yọ tuẹn iruo aghwoghwo yi rhọ ro ji ghwoghwo: “Uvie idjuwu na o ti kẹrẹ ne.” (Matthew 4:17) Uvuẹn i Galilee, Jesu ọ ha Ẹmro otu rọ mai titi phia oberun Ugbenu, ọ djẹ inyikọ ye, o ruẹ ugbevwunu ọrukaro ọnẹyen, nọ jeghwai homaphia rẹn idibo yi ri te 500 ọke ra rhọmiẹ nẹ uhwu. (Matthew 5:1–7:27; 28:16-20; Mark 3:13, 14; John 2:8-11; 1 Corinthians 15:6) Nyoma izede ọnana, Jesu nọ ha aruẹmẹrẹn Isaiah na te orugba nyoma rọ rhua ọghọ vwe “ẹkwotọre Zebulun ọrhẹ Naphtali.” Itiọrurhomẹmro, orhiẹ ihworho ri ha uvuẹn i Galilee ọvo yi Jesu o ghwoghwo riẹ-ẹn. Nyoma ro ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na lele agbamwa na, Jesu ‘nọ rhua ọghọ’ vwe ọsoso ẹkwotọre Israel ọrhẹ Judah.
“Ukpẹ Ro Lo Omamọ” Na
17 Me yẹ Matthew ọ ta kpahan ọke rọ hunute “ukpẹ ro lo omamọ” uvuẹn Galilee? Ọnana ji oborẹ ọmẹraro Isaiah ọ mẹraro kpahen. Isaiah ọrhọ ya: “Ihworho ra nya uvuẹn okuku na, i mẹrẹn ukpẹ ro lo omamọ. Ihworho re rhirhiẹ otọre okuku, ukpẹ o lo mwu aye ne.” (Isaiah 9:2) Ọke Ilele Kristi erukaro, egehọ i ti ukpẹ ọrẹ urhomẹmro na nu. Ilori ẹga itu Jew i ruẹ erhirhiẹ na gbanhonrhọ nyoma aye a nyalele irueruo ẹga esẹride aye, nọ “lẹrherẹ aye nyaji ẹmro Osolobrugwẹ vwo.” (Matthew 15:6) Aye ne sehiẹn eri vwo omeriotọre jeghwai tagha ẹhẹn aye, aye na nyalele “ihworho ri tuẹro.” (Matthew 23:2-4, 16) Ọke ri Jesu ro rhiẹ Messiah na ọ homaphia, ikẹro ihworho buebun ri vwo omeriotọre ni rhiefirhọ izede igbevwunu. (John 1:9, 12) Owian i Jesu ọke rọ ha akpọ na ọrhẹ ebrurhọ ri nẹ erhumu izobo ọnẹyen rhe, a dabu dje yi fiotọre uvuẹn aruẹmẹrẹn Isaiah rhiẹ “ukpẹ ro lo omamọ.”—John 8:12.
(Isaiah 9:6) E vwiẹ ọmọ harẹn ọwan ne, a ha ọmọ ọhworhare rẹn ọwan ne; Usuon na ono rhirhiẹ akoko yi. Odẹ ye ono rhiẹ Obrurhe Igbevwunu, Osolobrugwẹ Ọduado, Ọsẹ i Bẹmẹdẹ, Ọmọ Orodje Ufuoma.
w14 2/15 12 ¶18
Ghọghọ Fọkiẹ Orọnmo Ọmọ Ogegede Na!
18 Uvwre ọke Usuon Ẹgbukpe Uriusiorin ọnẹyen, Kristi nẹ ono rhiẹ ọsẹ harẹn awọrọ. Itiọrurhomẹmro, ọsoso ihworho re rhirhiẹ akpọ na ine vwo arhọ i bẹmẹdẹ fọkime aye i vwo esegburhomẹmro kpahen izobo otan i Jesu. (John 3:16) Omarana, no rhiẹ “Ọsẹ i Bẹmẹdẹ” aye.—Isa. 9:6, 7.
w07 5/15 6
Ra Mẹrẹn Ifiẹrorhọ Uvuẹn Akpọ rọ Vuọnren Rhẹ Ebẹnbẹn
Obọdẹn Usimo Ifiẹrorhọ
Jesu Kristi ọ ta rẹn idibo yi: “Are nẹrhomo omana: ‘Ọsẹ ame obẹ idjuwu, jenẹ e ru odẹ ọnọ fon. Jenẹ Uvie ọnọ rhe. Jene ru ọhọre ọnọ uvuẹn otọrakpọ na jerẹ oborẹ e ruie obẹ odjuwu.’ ” (Matthew 6:9, 10) Uvie ọrẹ obẹ odjuwu na, nọyẹ usuon i Jesu Kristi, ọyẹ oborẹ Osolobrugwẹ ono dje omẹgbanhon usuon Ọnẹyen phia uvuẹn ọsoso otọrakpọ na.—Psalm 2:7-12; Daniel 7:13, 14.
Ekwakwa buebun ra lẹrhẹ ofẹn mwu ihworho uvuẹn erhirhiẹ sansan inyenana, o djephia taghene ọwan i guọlọ userhumu Osolobrugwẹ. Ọrẹ omamerhomẹ, userhumu ọrana o ti kẹrẹ ne! Rẹ Osolobrugwẹ ọ ha i Jesu Kristi mwu ẹrhẹ Orodje usuon ọrẹ Messiah na, Jesu Kristi o vwo omẹgbanhon rọ nọ kpare ọdo-usun Osolobrugwẹ rierun jeghwai ru odẹ na Jehova fon. (Matthew 28:18) Phẹrẹkpẹ, usuon ọrẹ Uvie na ono te otọrakpọ na no tiẹ oborẹ ọ suẹ ofẹn ọrhẹ ọfiamu nie. Isaiah 9:6 ọ ta kpahen oborẹ ọ lẹrhẹ i Jesu rhiẹ Orodje ro mwuovwan rọ nọ sabu tiẹ ofẹn nie harẹn ọwan. Jerẹ udje, e se rie “Ọsẹ i Bẹmẹdẹ,” “Obrurhe Igbevwunu,” ọrhẹ “Ọmọ Orodje Ufuoma.”
Roro kpahen ẹmro ọnana “Ọsẹ i Bẹmẹdẹ.” Omarana, Jesu o vwo omẹgbanhon ọrhẹ omẹgbanhon usuon, nọyẹ oruru rọ nọ ha arhọ i bẹmẹdẹ rẹn ituakpọ nyoma izobo otan ọnẹyen. Ọnana no mevirhọ taghene ene ti ọwan nẹ ọdandan ọrhẹ ijẹgba ọwan i ha riuku miẹ Adam. (Matthew 20:28; Romans 5:12; 6:23) Kristi nẹ ọnọ ha omẹgbanhon Osolobruwẹ ọ yẹ riẹ ha rhọmọ ihworho buebun ri hwuru rhiẹ akpọ.—John 11:25, 26.
Ọke rọ ha otọrakpọ na, Jesu o djephia taghene ọye “Obrurhe Igbevwunu.” Fọkiẹ irherhe ro vwo kpahen Ẹmro Osolobrugwẹ ọrhẹ ẹghwanren okokodo ọnẹyen, Jesu nọ sabu rhe oborẹ ọnọ kwaphiẹ ebẹnbẹn akpenyerẹn rhọ lele. Nẹ ọke ra ha ye mwu ẹrhẹ orodje obẹ odjuwu, Kristi ji “Obrurhe Igbevwunu,” ri Jehova ọ nyoma ye yẹ ọwan urhebro ọke ephian. Urhebro i Jesu ra ya rhẹ i Baibol na o vwo ẹghwanren ọke ephian, o vwo upe-e. Re rhe ọnana jeghwai vwo imwẹro kpahiẹn, ọnọ yẹ ọwan arhọ rọ vabọ uduebro ọrhẹ ofẹn.
Isaiah 9:6 o dje i Jesu rhẹ “Ọmọ Orodje Ufuoma.” Uvuẹn ẹrhẹ ọrana, Kristi ọnọ ha omẹgbanhon ọnẹyen e ti usuon oseghe ọrhẹ ebẹnbẹn akpenyerẹn nie. Izede ọgo? Nyoma rọ nọ rhua ituakpọ rhiẹ otọre usuon ọrẹ Uvie i Messiah na.—Daniel 2:44.
Uvuẹn usuon Uvie na, ufuoma ono rhirhiẹ akpọ na bẹmẹdẹ. Mesoriẹ ọnana ono mwuo ẹro? A ta oborẹ ọsoriẹ uvuẹn Isaiah 11:9, orho se: “Aye [eri ha obotọre Uvie na] i suẹ ẹkuọn owuorowu-u yanghene suẹ oghwọghọ uvuẹn ọsoso ugbenu ọfuanfon mẹ-ẹ; fọkime otọrakpọ na ọnọ vuọn rhẹ irherhe i Jehova jerẹ oborẹ ame ọ vuọn urhie na.” Phẹrẹkpẹ, ituakpọ ephian ni ne vwo irherhe Osolobrugwẹ rọ gbare jeghwai huvwele yi. Ifiẹrorhọ ọrana ọ merhuọn oma? Orho rhiẹ omaran, wu vwe ru sikẹnsikẹn wu ne vwo “irherhe i Jehova” rọ ghanranren na-a.
Wu na sabu vwo esegburhomẹmro ọgbogbanhon ọrhẹ irherhe Osolobrugwẹ nyoma wa dabu roro kokodo kpahen oborẹ i Baibol na o ghini yono kpahen erhirhiẹ ọwan i havwọ vwana ọrhẹ ive i Baibol ri ne rugba ọke rọ sa. Ame i jiririe harẹn are nẹ are i vwo uyono i Baibol ọphẹ rẹ Iseri Jehova e ruẹ uvuẹn amwa are. Ọnana izede ana sabu ti ofẹn nie jeghwai vwo obọdẹn ifiẹrorhọ uvuẹn akpọ ro vwo ebẹnbẹn.
(Isaiah 9:7) Ọdo usuon ọnẹyen ọrhẹ ufuoma, e vwa samọ vwo oba-a, Uvuẹn aga usuon i David ọrhẹ uvie ọnẹyen, Neneyo na dabu ha ye mwu jeghwai mọriẹn rhẹ orhienbro ọsoso ọrhẹ irueruo ọvwata, nẹ ọke ọnana ye ti bẹmẹdẹ. Oruru ọrẹ i Jehova ro sun emakashe na, yo no ruie.
ip-1 132 ¶28-29
Ive Kpahen Ọmọ Orodje Ufuoma
28 Ọke Osolobrugwẹ orho te, Kristi ọnọ ha ufuoma rhiẹ ọsoso otọrakpọ na, ufuoma na ono rhirhiẹ ye bẹmẹdẹ. (Acts 1:7) “Ọdo usuon ọnẹyen ọrhẹ ufuoma, e vwa samọ vwo oba-a, uvuẹn aga usuon i David ọrhẹ uvie ọnẹyen, neneyo na dabu ha ye mwu jeghwai mọriẹn rhẹ orhienbro ọsoso ọrhẹ irueruo ọvwata, nẹ ọke ọnana ye ti bẹmẹdẹ.” (Isaiah 9:7a) Ro dje omẹgbanhon ro rhiẹ Ọmọ Orodje Ufuoma phia, Jesu ọ vwọ samọ ruẹ irueruo ọko-on. Eri ha obotọre usuọn ọnẹyen ine vwo ugbomọphẹ, a ji gba aye ruẹ oborẹ ọ vwọ ha ẹhẹn aye-e. Ukpomaran, ọsoso oborẹ ono ruo, ono ruie “rhẹ orhienbro ọsoso ọrhẹ irueruo ọvwata.” Ọnana ghini obọdẹn ewene!
29 Sekpahen oborẹ odẹ i Jesu ra mẹraro kpahen na o mevirhọ, ẹmro Isaiah o fuen aruẹmẹrẹn ọnẹyen ọ merhen oma. Ọrhọ ya: “Oruru ọrẹ i Jehova ro sun emakashe na, yo no ruie.” (Isaiah 9:7b) Ee, oruru yo mwu i Jehova ruẹ emru. O ruẹ kemru kemru nẹ ẹhẹn sa. Ọwan ina sabu hẹroso ive enẹyen ephian, fọkime ọnọ ha aye ephian te orugba. Omarana, ọrọ guọlọ riamerhen ufuoma uvuẹn akpọ i bẹmẹdẹ, ọ ga i Jehova nẹ ẹhẹn ye rhe. Jerẹ i Jehova Osolobrugwẹ ọrhẹ Jesu, ro rhiẹ Ọmọ Orodje Ufuoma, jenẹ idibo Osolobrugwẹ ephian i vwo “oruru kpahen ewian irhorhomu.”—Titus 2:14.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 7:3, 4) Jehova nọ ta rẹn Isaiah: “Biko, nya bru A’haz, wẹwẹ ọrhẹ ọmọ ọhworhare ọnọ Shear-jashub, oberun obẹta ugbo ẹtẹrhe ame o nẹ sa na rọ kẹrẹ izede ekete ra fọrhọn ewẹn. 4 Wu na vi ta riẹn, ‘Dabu kpomavi. Wu vwe jẹ ofẹn mwuo-o, wu vwe jẹ ẹhẹn ọnọ tagha fọkiẹ uphrophro erhan eva enana-a, fọkiẹ ekwẹre ọgbogbanhon ọrẹ Rezin ọrhẹ Syria-a, ọrhẹ ọmọ Rem·a·lia-ah.
w06 12/1 9 ¶4
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—I
7:3, 4—Mesoriẹ i Jehova ọ ha usimi rẹn Orodje Ahaz ro rhiẹ ọvwọkon na? Irodje i Syria ọrhẹ Israel ni djiroro rẹ aye ine ti Ahaz ro rhiẹ Orodje i Judah nẹ usuon, rẹ aye ina ha ọmọ i Tabeel—ro vwo nẹ uvwiẹ i David rhe no rhiẹ orodje. Irorẹdjẹ ọnana ọnọ gboghwẹrhẹ ọphọ Uvie i Jehova ọ rere rhẹ David. Jehova ọ ha usimi rẹn orodje Ahaz neneyo nọ sẹrorẹ uvwiẹ rẹ “Ọmọ Orodje Ufuoma” re ve kpahen na ono nurhe.—Isaiah 9:6.
(Isaiah 8:1-4) Jehova nọ ta mẹ: “Ha atita ọphophẹghẹ ne wu ha ugbẹn ghemeghe ya rhọ ye, ‘Maher-shalal-hash-baz.’ 2 Gbe jenẹ iseri ri fuevwan, orherẹn U·riah ọrhẹ Zech·a·riah ọmọ i Je·ber·e·chiah i se oseri oborẹ wu yare na.” 3 Ọke oru, ni mi lele ọmẹraro ọmase na mẹroma, nọ mọ mẹrenvwan, nọ jeghwai vwiẹ ọmọ ọhworhare. Jehova nọ ta mẹ: “Se yi Maher-shalal-hash-baz, 4 fọkime, bọmọke ọmọ na ono se ọsẹ ye ‘Papa’ jeghwai se izie ‘Mama,’ ana kparẹ efe ri ha uvuẹn Damascus ọrhẹ ekwakwa Sa·marʹi·a vwe orodje As·syrʹi·a.”
it-1 1219
Isaiah
Uvwre ọke Isaiah ọ ruiruo ọmẹraro uvuẹn Judah, maido uvuẹn ẹdẹ Orodje Ahaz, uvie na ọ ha erhirhiẹ imwofẹn. Ọ vuọnren rhẹ ẹkparehaso uvwre emọ irodje ọrhẹ ihworho na, uvuẹn ikẹro i Jehova amwa na o kpomẹ uvuẹn ọmudu ọrhẹ urhomu. E se ere suẹn na “ere suẹn rhẹ omẹgbanhon eri Sodom,” ihworho na i họhọ “ihworho i Gomorrah.” (Isa 1:2-10) A ta rẹn Isaiah rhotọre taghene aye ine vwo udu ọgbogbanhon. Jehova ọ tare taghene erhirhiẹ na ono rhirhiẹ ye bọmọke ana ghwọghọ agbamwa na, nọ jeghwai ta taghene “akwa ikpe,” “ukeri ọfuanfon,” ọvo ya na nyajovwo jerẹ esiri orhan ọduado. O vwo ẹfro-o, iruo ọmẹraro Isaiah o ruru na, ọ bọn esegburhomẹmro ibiẹ ẹko ihworho erana gbanhon, dedevwo awọrọ uvuẹn agbamwa na e kwe kerhọ-ọ.—Isa 6:1-13.
Dedevwo uvuẹn Judah yẹ Isaiah ọ mai ruiruo ọmẹraro na, ọ ji mẹraro kpahen Israel ọrhẹ egbamwa ri kinhariẹ ye, fọkime ekwakwa ra phia uvuẹn i Judah a je phia uvuẹn egbamwa na. Ọ dabu riamerhen iruo ọmẹraro rọ tonrhọ uvwre ẹgbukpe 778 a ki mẹrẹn Kristi, ọke Orodje Uzziah o hwu, yanghene bọmọke ọke ọrana o te, no ji ruiruo yi ye te ẹgbukpe 14 ọrẹ usuon Hezekiah (732 a ki mẹrẹn Kristi).—Isa 36:1, 2; 37:37, 38.
Ekrun Isaiah. Isaiah ọ rọnmọren. E se aniẹ “ọmẹraro ọmase na” (Isa 8:3), no mevirhọ taghene ghwai rhẹ ane ọmẹraro ọvo-o. Ọrẹ imwẹro, ọye o ji vwo owian ọmẹraro nẹ obọ i Jehova rhe jerẹ Deborah rọ havwiẹ ọke iguẹnzọn na ọrhẹ Huldah uvwre ọke usuon ọrẹ Josiah.—Jg 4:4; 2Ki 22:14.
Baibol na o se odẹ emọ ehworhare Isaiah eva, ra yẹ riẹ nẹ aye i rhiẹ “oka ọrhẹ igbevwunu uvuẹn Israel.” (Isa 8:18) Shear-jashub ohworho ro te edje ne uvwre ọke Ahaz, no lele ọsẹ ye Isaiah ye dje urhomu vwe orodje na. Odẹ na Shear-jashub o mevirhọ “Eri Hẹrhẹre na Ina Ghwẹrioma Rhe.” Odẹ ọnana, odẹ aruẹmẹrẹn, fọkime jerẹ oborẹ a yẹ ọmọ ọnana re vwiẹ rẹn Isaiah odẹ ọrana, omaran ana ghwọghọ uvie i Judah jeghwai lẹrhẹ eri hẹrhẹre vwọye ghwẹrioma rhe, aye i rhe rhiẹ evrẹn ibiesuọn ne. (Isa 7:3; 10:20-23) Eri hẹrhẹre na i ghwẹrioma rhe ẹgbukpe 537 a ki mẹrẹn Kristi, ọke Orodje i Persia re se Cyrus ọ ta taghene i Babylon o tiobọnu aye rẹ aye e rhiẹ evrẹn ẹgbukpe 70 ne.—2Ch 36:22, 23; Ezr 1:1; 2:1, 2.
A yẹ ọmọ Isaiah ọrọrọ odẹ bọmọke e ki vwiẹ ye, jeghwai ya odẹ na rhẹ atita ọphophẹghẹ, iseri ri fuevwan yi se oserie. Omarana, a tẹmro na phia bọmọke e ki vwiẹ ọmọ na-a, ọke iseri na e se oseri kpahen aruẹmẹrẹn uvwiẹ ọmọ na, aye na ha ye djephia taghene o mevirhọ emru. Odẹ Osolobrugwẹ ọ tare taghene e se ọmọ na yẹ Maher-shalal-hash-baz, ro mevirhọ “Brokpakpa, O Oghwọghọ! Ọye O Brokpakpa Riẹ Oghwọghọ na; yanghene O Brokpakpa Riẹ Oghwọghọ, Ọye O Brokpakpa Riẹ Oghwọghọ na.” A tare taghene bọmọke ọmọ na ono rhe oborẹ e se “Papa!” ọrhẹ “Mama!,” ofẹn ro mwu itu Judah fọkiẹ ẹkparehaso ro nẹ abọ itu Syria ọrhẹ ivwiẹ ikpe ọrẹ uvie Israel sa o nirien ne.—Isa 8:1-4.
Aruẹmẹrẹn na o djephia taghene itu i Judah ina mẹrẹn ufuoma phẹrẹkpẹ; ufuoma na ọ ghini rhe ọke itu Assyria a homaba itu Judah kparehaso Orodje Rezin ọrẹ i Syria ọrhẹ Orodje Pekah ọrẹ i Israel. Itu Assyria ni ghwọghọ i Damascus, ọke oru, uvuẹn ẹgbukpe 740 a ki mẹrẹn Kristi, aye ni ghwọghọ jeghwai ha ekwakwa uvie ọrẹ Israel, ọnana nọ ha aruẹmẹrẹn odẹ ọmọ na te orugba. (2Ki 16:5-9; 17:1-6) Ọrẹn, ukperẹ Orodje Ahaz ọnọ hẹroso i Jehova, nọ zẹ bru orodje Assyria jeghwai djofan riẹn neneyo o simie nẹ abọ itu Syria ọrhẹ Israel. Fọkiẹ ọnana, Jehova nọ ha uphẹn rẹn itu Assyria ni djofẹn mwu i Judah ọrhẹ Jerusalem jerẹ oborẹ ọmẹraro Isaiah ọ tare bi.—Isa 7:17-20.
Isaiah ọ ta kpahen “eka” sansan ri Jehova ọnọ haphia, usuẹn aye yẹ emọ yen awanva, uvuẹn erhirhiẹ ọrọrọ, nẹ Isaiah harẹn omobọye. Jehova o je akama riẹn nọ banfirhọ jeghwai nya rhẹ aghwẹ ọkaka ẹgbukpe esa, no rhiẹ oka harẹn Egypt ọrhẹ Ethiopia, kpahen oborẹ orodje Assyria ono sun aye riẹ abọ evrẹn lele.—Isa 20:1-6; ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha uvuẹn Isa 7:11, 14; 19:20; 37:30; 38:7, 22; 55:13; 66:19.
Aruẹmẹrẹn Kpahen Erhirhiẹ Evrẹn Ọrhẹ Ọke Ugbomọphẹ. Isaiah ọ ji mẹraro taghene orhiẹ Assyria yo no ti irodje i Judah nẹ usuon jeghwai ghwọghọ i Jerusalemu-u, ọrẹn i Babylon yo no ruie. (Isa 39:6, 7) Ọke Assyria o phoro Judah ye “te owọriẹ,” Isaiah no dje urhomu omamerhomẹ ọnana vwe Orodje Hezekiah taghene egba owọren itu Assyria i sabu ruẹ amwa na-a. (Isa 8:7, 8) Jehova no mevi kẹrẹ ẹmro Ọnẹyen nyoma o dje ọmakashe yi ya ghwọghọ egba owọren itu Assyria ọrhẹ ere sun aye ri te 185,000, omarana no simi Jerusalem.—2Ch 32:21.
Oborẹ ọ yẹ Isaiah omamerhomẹ ọduado, ọyẹ uphẹn ri Jehova ọ yẹ riẹ ọnọ ta jeghwai ya aruẹmẹrẹn buebun ri sekpahen ọke ugbomọphẹ ọrẹ amwa i Jerusalem rọ yo vwo ẹguọlọ kpahen. Dedevwo Jehova ọnọ ha uphẹn rẹn ihworho na nẹ aye i riẹ erhirhiẹ evrẹn obẹ i Babylon fọkime aye i kparehasuiẹ, Osolobrugwẹ ọnọ ha i Babylon guẹnzọn fọkiẹ uruemru ọkon ọrhẹ ẹhẹn ọnọ ha ihworho Osolobrugwẹ ruẹ evrẹn bẹmẹdẹ. Aruẹmẹrẹn Isaiah buebun i sekpahen ẹzeguon Osolobrugwẹ kpahen i Babylon ọrhẹ oghwọghọ phẹlẹphẹlẹ ro no bruie rhe, a rharhumu bọn ye-e.—Isa 45:1, 2; irhomu-ẹmro 13, 14, 46-48.
ip-1 111-112 ¶23-24
Hẹroso i Jehova Udabọ Ukpokpogho
Aruẹmẹrẹn Re Gbare
23 Isaiah nọ ghwẹrioma riẹ erhirhiẹ rọ ha otọre vwana. Ọke itu Syria ọrhẹ Israel e kihanriẹ i Jerusalem, Isaiah nọ tare: “Jehova nọ ta mẹ: ‘Ha atita ọphophẹghẹ ne wu ha ugbẹn ghemeghe ya “Maher-shalal-hash-baz” rhọ ye. Gbe jenẹ iseri ri fuevwan, orherẹn Uriah ọrhẹ Zechariah ọmọ i Jeberechiah i se oseri oborẹ wu yare na.’ ” (Isaiah 8:1, 2) Odẹ na Maher-shalal-hash-baz o mevirhọ “Brokpakpa, O Oghwọghọ! Ọye O Brokpakpa Riẹ Oghwọghọ na.” Isaiah nọ ta rẹn ehworhare awanva re mwuọghọ riẹn uvuẹn amwa na, nẹ aye mevi kẹriẹ ọke rọ ya odẹ na rhẹ atita ọphophẹghẹ ọduado, neneyo orho ru nẹ aye i sabu djephia taghene oborẹ ọ yare na obọdẹn. Oka ọnana, ana ha oka ọrọrọ e dje urhomẹmro ọnẹyen phia.
24 Isaiah ọrhọ ta: “Ọke oru, ni mi lele ọmẹraro ọmase na mẹroma, nọ mọ mẹrenvwan, nọ jeghwai vwiẹ ọmọ ọhworhare. Jehova nọ ta mẹ: ‘Se yi Maher-shalal-hash-baz, fọkime, bọmọke ọmọ na ono se ọsẹ ye “Papa”! jeghwai se izie “Mama”! ana kparẹ efe ri ha uvuẹn Damascus ọrhẹ ekwakwa Samaria vwe orodje Assyria.’ ” (Isaiah 8:3, 4) Atita ọphophẹghẹ ọduado ọrhẹ ọmọ re ne vwiẹ obọ na, ine rhiẹ oka ri ne djephia taghene phẹrẹkpẹ Assyria ọnọ ghwọghọ Syria ọrhẹ Israel re sehiẹn Judah. Marhẹ ọnọ phẹrẹ te? Bọmọke ọmọ na ọnọ sabu tẹmro erukaro rẹ emọvwerhe buebun e yono, nọyẹ “Papa” ọrhẹ “Mama.” O fori nẹ aruẹ aruẹmẹrẹn ọrana rọ gbare na, ọ bọn uduefigbere ihworho kpahen i Jehova. Yanghene ọnọ sabu lẹrhẹ ihworho ezẹko ha Isaiah ọrhẹ emọyen djechẹ. Oborẹ erhirhiẹ na ọ havwọ ephian, aruẹmẹrẹn Isaiah o rugba.—2 Kings 17:1-6.
DECEMBER 19-25
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 11-16
“Irherhe ọrẹ i Jehova Ọnọ Vuọn Otọrakpọ na”
(Isaiah 11:3-5) Ọye ọnọ mẹrẹn omamerhomẹ uvuẹn ofẹnzẹ ọrẹ i Jehova. Ọ vwọ samọ guẹnzọn nyoma oborẹ ọ ghwai ha ukẹro mẹrẹ-ẹn, yanghene ha ọghwọghwu phia lele oborẹ erhọ ye o rhonri-in. 4 Ono guẹnzọn ivwiegbere izede ọsoso, izede ọvwata yọ nọ ghwọghwu ihworho fọkiẹ ihworho dẹndẹn ri ha uvuẹn otọrakpọ na. Ọnọ ha ukorọkpọ rọ ha ugbunuie ghwiẹ akpọ na, jeghwai kpe ọvwọkon hwu nyoma aphẹrẹ ro nẹ ugbunuie rhe. 5 Irueruo ọvwata yẹ umwaya rọ nọ ha gba ugbewuien, Ọrhẹ irueruo rọ fonron yẹ umwaya ro no mwu ugbewuien.
ip-1 160-161 ¶9-11
Usimi Ọrhẹ Aghọghọ Uvuẹn Otọre Usuon ọrẹ i Messiah na
Oguẹnzọn Ọvwata ro ji Dje Arodọmẹ Phia
9 Isaiah nọ ji ta kpahen iruemru i Messiah na rhọ: “Ọ vwọ samọ guẹnzọn nyoma oborẹ ọ ghwai ha ukẹro mẹrẹ-ẹn, yanghene ha ọghwọghwu phia lele oborẹ erhọ ye o rhonri-in.” (Isaiah 11:3b) Orhianẹ a ha owẹwẹ riẹ aghwẹlẹ ẹzọn, oma ọ merhuọn taghene oguẹnzọn na o vwo aruẹ uruemru ọrana? Fọkiẹ omẹgbanhon ro vwori ro rhiẹ Oguẹnzọn ihworho ephian, a sabu phiẹn i Messiah na rhọ rhẹ ẹmro efian, irueruo ena, ẹmro ero, yanghene ekwakwa erọrọ ri vwe vwo esiri jerẹ efe-e. Ọye ọ mẹrẹn irueruo efian vwrurhe jeghwai ni vrẹn irueruo ena rẹ ukẹro na ọ mẹrẹn, nọ mẹrẹn “ohworho odjahen,” na vwrurhe “ohworho ra vwa mẹrẹn na.” (1 Peter 3:4, ekete ra djokarhọ) Uruemru i Jesu rọ dabu gba omamọ udje harẹn ere se nẹ aye me guẹnzọn uvuẹn ukoko Ilele Kristi.—1 Corinthians 6:1-4.
10 Marhẹ iruemru i Messiah na re gbare ine ru hobọte orhienbro enẹyen? Isaiah orho dje yi fiotọre: “Ono guẹnzọn ivwiegbere izede ọsoso, izede ọvwata yọ nọ ghwọghwu ihworho fọkiẹ ihworho dẹndẹn ri ha uvuẹn otọrakpọ na. Ọnọ ha ukorọkpọ rọ ha ugbunuie ghwiẹ akpọ na; jeghwai kpe ọvwọkon hwu nyoma aphẹrẹ ro nẹ ugbunuie rhe. Irueruo ọvwata yẹ umwaya rọ nọ ha gba ugbewuien, ọrhẹ irueruo rọ fonron yẹ umwaya ro no mwu ugbewuien.”—Isaiah 11:4, 5.
11 Ọke rẹ idibo yi rha guọlọ ọkpọvi, Jesu ọ ha ye phia izede rọ nọ rhua erere vwe aye, omamọ udje ekpakọ Ilele Kristi ina hẹrokele. Obọreva ye, ere ruẹ irueruo ọkon ina mẹrẹn erere ọkon aye. Ọke Osolobrugwẹ ọnọ ha akpọ ọnana guẹnzọn, Messiah ọnọ “ghwiẹ akpọ na” rhẹ uvwele ọgbogbanhon, jeghwai ghwọghọ evwọkon na ephian. (Psalm 2:9; ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha uvuẹn Revelation 19:15.) Phẹrẹkpẹ, orho vwo ihworho evwọkon ri ne gboghwẹrhẹ ufuoma ituakpọ ghwomara-an. (Psalm 37:10, 11) Jesu, rhẹ umwaya irueruo ọvwata ọrhẹ irueruo rọ fonron rọ ha mwu ugbewuien, o vwo omẹgbanhon ono ruẹ ọnana.—Psalm 45:3-7.
(Isaiah 11:6-8) Arimwamwa egbo na ọrhẹ ọmọ ogegede na ine rhirhiẹ kugbe, Ọmọ ẹvwe na ọrhẹ idjẹlẹkpo na ine ruiruẹn kugbe, Ọmọ erhuẹn ọrhẹ okporokpo ọrhẹ ọsoso eranmo ri doro ine ruiruẹn kugbe; Ọmọvwerhe yo no sun aye. 7 Imalu ọrhẹ ọya ina riẹ emaren kugbe, emọ aye ine semerhẹn ekete owu. Okporokpo na ọnọ riẹ ẹbe jerẹ erhuẹn. 8 Ọmọvwerhe ro ji nyenye ono ruiruẹn rhẹ ophiọ ọrobiebi, ọmọvwerhe ono fi obọ ye rhẹ ekete obodirin rọ djoma ọ havwọ.
w12 9/15 9-10 ¶8-9
Ufuoma Ẹgbukpe Uriusionrin Jeghwai Ghwomaran!
8 Orhiẹ oborẹ ọphẹrẹre ituakpọ ine sun eranmo na jeghwai lele aye nyerẹn ọrẹ ufuoma? Ihworho buebun i vwo eranmo aye e lele ruiruẹn, jerẹ arimwamwa ọrhẹ ologbo. Nẹ eranmo re rhirhiẹ egbo vwo? Iyẹnrẹn owu ọrhọ ta: “Itu Isayẹnsi re krẹn eranmo ra djoma, ri jeghwai yono kpahen aye, i mẹrẹnvwrurhe taghene aye ephian i vwo iroro.” Itiọrurhomẹmro, ọwan a mẹrẹn taghene ofẹn o mwu eranmo na yanghene aye a djoma ọke arha djofẹn mwu aye, ọrẹn aye a ji sabu dje ẹguọlọ phia? Iyẹnrẹn na ọrhọ ji ta riobarorhọ: “Ọke eranmo a hẹrote emọvwerhe aye, ọyẹ a mẹrẹnvwrurhe taghene aye a sabu dje ẹguọlọ phia.”
9 Omarana, o vwo gbe ọwan unu ọke re seyi uvuẹn i Baibol na taghene ufuoma ono rhirhiẹ ye uvwre ituakpọ ọrhẹ eranmo-o. (Se Isaiah 11:6-9; 65:25.) Mesoriẹ? Karorhọ taghene ọke i Noah ọrhẹ ekrun ọnẹyen a ruẹ otọre nẹ owọ na ọke rẹ ukude na ọ phia hin, Jehova nọ ta rẹn aye: “Ofẹn ọrhẹ ighweghwe are ono mwu keranmo keranmo re nyerẹn uvuẹn otọrakpọ na.” Ọrana ọ phiare neneyo na sabu sẹrorẹ eranmo na. (Gen. 9:2, 3) Jehova ọ sabu ti ibiẹ ofẹn ọrhẹ ighweghwe nie neneyo ọhọre ọnẹyen ọrukaro na no rugba? (Hos. 2:18) Ono rhiẹ ọke omamerhomẹ harẹn eri vwo usimi ri ne nyerẹn uvuẹn otọrakpọ na ọke ọrana!
(Isaiah 11:9) Aye i suẹ ẹkuọn owuorowu-u, Yanghene suẹ oghwọghọ uvuẹn ọsoso ugbenu ọfuanfon mẹ-ẹ, Fọkime otọrakpọ na ọnọ vuọn rhẹ irherhe i Jehova Jerẹ oborẹ ame ọ vuọn urhie na.
Re dje Ọdaremẹro Phia ri Jehova Orhiẹ Ọrọ Ma Ọwan
9 Uvuẹn akpọ ọkpokpọ na, ọwan ine rhiẹromẹrẹn ebrurhọ ra mẹrẹn uvwre ihworho Osolobrugwẹ vwana vuọnvuọn. Habaye, onyerẹnkugbe ihworho Osolobrugwẹ nẹ ọnọ gba, nọyẹ i paradais obotọre usuon ọrẹ Uvie Osolobrugwẹ. Uvwre ọke ọrana rẹ ekwakwa ephian ine serhọ, Jehova ọnọ ji rha ma ituakpọ re nyerẹn ọke ọrana, jeghwai rhe yono aye izede aye ina ja sabu roro kpahen vwana. (Isa. 11:9) Habaye, Osolobrugwẹ ono ru iroro ọrhẹ ugboma ọwan gba, neneyo ọwan i sabu vwẹruọ uyono ọnẹyen jeghwai ru ọhọre ọnẹyen izede ro serhọ. Omarana, jenẹ ọwan i vwo omwemẹ ra na homakpahontọre rẹn i Jehova ọke ephian, nyoma ọwan e djephia taghene ẹma yen izede ro dje ẹguọlọ ye phia harẹn ọwan.—Prov. 3:11, 12.
w13 6/1 7
Akpọ Rọ Vabọ Utuoma—Ọkiọgo?
UVIE OSOLOBRUGWẸ ONO FI OBA RHẸ UTUOMA EPHIAN
Dedevwo irherhe i Baibol ọnọ sabu ha userhumu rẹn ọwan ti iroro re sọre nẹ ẹhẹn ọwan, ọrẹn o vwo ekwakwa eva kirighwo re ne ti nie bọmọke utuoma ono ki nie phẹlẹphẹlẹ. Ọrukaro, ọdandan ọrhẹ ijẹgba ituakpọ. Baibol na ọrhọ dabu dje yi fiotọre: “O vwo ohworho owuorowu ro vwo ru ọdanda-an.” (1 Kings 8:46) Omarana, o vwo oborẹ ọwan i damoma te-e, ọwan a dẹrughwaroghwu owọnren owu uvuẹn ugboma na jerẹ ọnyikọ Paul, rọ yare: “Ọke mia guọlọ ruẹ oborẹ orhomurun, oborẹ obiomurun nọyẹ ọ homaphia mẹ.” (Romans 7:21) Omarana, nẹ ọke ya ruẹ ọke, ọmudu ọwan rọ vwọ gba na ọnọ sabu lẹrhẹ ọwan ruẹ “ekwakwa ra suẹn ẹkuọn” re na sabu sun riẹ utuoma.—Mark 7:21.
Ọreva, Echu ro rhiẹ Dẹbolo. Baibol na o dje rie rhẹ “ozighẹ” jeghwai ta taghene “o suẹn ọsoso ituakpọ beghe.” (John 8:44; Revelation 12:9) Ọrana nọ dabu dje kpahen oborẹ ọsoriẹ utuoma ọ havwiẹ ọrhẹ oborẹ ọsoriẹ ituakpọ i vwe vwo ifiẹrorhọ aye i rha dẹrughwaroghwu erhirhiẹ re vwo utuoma ọgbogbanhon kpahen aye, re ni aye sakamu, ikpekpekpe ọrhẹ aruẹ utuoma kpahen amwa ohworho o nurhe ọrhẹ re vwe dede ẹga ọrhẹ erhirhiẹ akpenyerẹn ihworho.
Omarana, bọmọke utuoma ọnọ sabu nie phẹlẹphẹlẹ, ene vi ti ọdandan ituakpọ ọrhẹ ijẹgba nie, ọrhẹ Echu ro rhiẹ Dẹbolo. Baibol na o dje rie fiotọre taghene Uvie Osolobrugwẹ ono ruie harẹn ituakpọ.
Jesu Kristi o yono idibo yi nẹ aye i nẹrhomo rẹn Osolobrugwẹ rhẹ ẹmro enana: “Jenẹ Uvie ọnọ rhe. Jene ru ọhọre ọnọ uvuẹn otọrakpọ na jerẹ oborẹ e ruie obẹ odjuwu.” (Matthew 6:10) Uvie Osolobrugwẹ yẹ oborẹ ono ti osehiẹn ọrhẹ aruẹ utuoma ephian nie.
Ọke Uvie Osolobrugwẹ o suẹn akpọ na ne, ana “karen” Echu, yanghene mie yi omẹgbanhon, neneyo “ọ jọ rhọ sabu phiẹ egbamwa na rhọ ghwomaran.” (Revelation 20:2, 3) Ene vwo “akpọ ọkpokpọ,” yanghene akpọ ‘evwata ọvo ine rhirhiẹ.’—2 Peter 3:13.
Ihworho ri ne rhirhiẹ akpọ ọke ọrana ine rhiẹ ihworho ri gbare, jeghwai vabọ ọdandan. (Romans 8:21) Rẹ aye a ha otọre usuon Uvie Osolobrugwẹ na, “aye i suẹ ẹkuọn owuorowu-u.” Mesoriẹ? “Fọkime otọrakpọ na ọnọ vuọn rhẹ irherhe i Jehova.” (Isaiah 11:9) Ọke ọrana, ituakpọ ephian ine yono kpahen izede i Jehova Osolobrugwẹ jeghwai hẹrokele iruemru enẹyen. Itiọrurhomẹmro, ọnana ono fi oba rhẹ aruẹ utuoma ephian, “fọkime Osolobrugwẹ o vwo ni ohworho ruẹ-ẹ.”—Romans 2:11.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 11:1) Abọ orhan ono nẹ aghwẹ i Jesse rhe, Oghọn ro no nẹ esirie rhe ọnọ mọ emamọ.
(Isaiah 11:10) Uvuẹn ẹdẹ ọrana esiri Jesse ono mevi jerẹ oka harẹn ihworho na. Ihworho egbamwa na ine bruie rhe nọ yẹ aye ọkpọvi, Ekete omeronmo ọnẹyen ono vwo odidi.
w06 12/1 9 ¶6
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—I
11:1, 10—Marhẹ i Jesu ono ru sabu rhiẹ “aghwẹ ọrẹ i Jesse” jeghwai rhiẹ oghọn rọ nọ tan nẹ “esiri ọrẹ i Jesse”? (Romans 15:12) Jesu o mwu nẹ “aghwẹ i Jesse rhe” izede ọrẹ ugboma. O nẹ uvwiẹ ọrẹ i Jesse rhe nyoma ọmọ i Jesse David. (Matthew 1:1-6; Luke 3:23-32) Habaye, ra yẹ i Jesu omẹgbanhon ro no sun ne na, nọ hobọte onyerẹnkugbe yi rhẹ erẹ esẹride enẹyen. Nyoma ra yẹ ye omẹgbanhon ọrhẹ omẹgbanhon usuon nọ ha arhọ i bẹmẹdẹ rẹn eri huvwele, Jesu no rhiẹ “Ọsẹ i Bẹmẹdẹ” aye. (Isa 9:6) Omarana, ọye “esiri” ọrẹ esẹride enẹyen tobọ ji te i Jesse.
(Isaiah 13:17) Mi na lẹrhẹ itu Mede kparehaso aye, Aye i vwe se idọlọ efuanfon gbemru-u, Aye e ji vwo omamerhomẹ kpahen oro-o.
w06 12/1 10 ¶10
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—I
Ẹkpahenrhọ Harẹn Enọ ri nẹ i Baibol Rhe:
13:17—Izede ọgo yẹ itu Mede e vwe se idọlọ efuanfon gbemru, rẹ aye e vwe ji vwo omamerhomẹ kpahen oro? Itu Mede ọrhẹ itu Persia i ha ukẹro ọghoghanren ni odidi aye ina mẹrẹn nẹ uvweri na ghwẹ ekwakwa aye ina mẹrẹn nẹ uvweri na rhe. Ọnana ghini urhomẹmro sekpahen oborẹ i Cyrus o ruru, rọ ha oro ọrhẹ idọlọ efuanfon rẹ Nebuchadnezzar ọ ha nẹ oghwa ẹga i Jehova, rẹn ihworho re nẹ abọ evrẹn sa.
DECEMBER 26–JANUARY 1
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | ISAIAH 17-23
“Omẹgbanhon ra Vwa Dabu ha Ruiruo ọ Lẹrhẹ Omẹgbanhon Usun Vabọ”
(Isaiah 22:15, 16) Ọnana oborẹ Osunsuiensun Rọmaido Ọrovwori Jehova ro sun emakashe na ọ tare: “Bru i Shebna ro rhiẹ oniruo oghwa na nya, ne wu ta riẹn, 16 ‘Me wa guọlọ aran, ọrọmo wu vwo rhẹ aran, ri we ruẹ ekete re ne sin owẹwẹ rhọ?’ O ruẹ ekete re ne sien rhọ rhẹ ekete ro rierun; o ruẹ ekete omeronmo harẹn omayen uvuẹn atita na.
ip-1 238 ¶16-17
Iyono Kpahen Jẹ Atamwu E Vwo
Oniruo Ro Vwo Ufiuvwele
16 Ọmẹraro na nọ kpọ ẹhẹn nẹ ihworho ri vwa fuevwan riẹ ohworho rọ vwọ fuevwan. Isaiah ọrhọ ya: “Ọnana oborẹ Osunsuiensun Rọmaido Ọrovwori Jehova ro sun emakashe na ọ tare: ‘Bru i Shebna ro rhiẹ oniruo oghwa na nya, ne wu ta riẹn, “Me wa guọlọ aran, ọrọmo wu vwo rhẹ aran, ri we ruẹ ekete re ne sin owẹwẹ rhọ?” O ruẹ ekete re ne sien rhọ rhẹ ekete ro rierun; o ruẹ ekete omeronmo harẹn omayen uvuẹn atita na.’ ”—Isaiah 22:15, 16.
17 Shebna yẹ ‘oniruo oghwa na,’ ọkezẹko oghwa Orodje Hezekiah. Ẹrhẹ rọ havwọ ọ lẹrheriẹ rhiẹ ohworho ọreva, a rha mẹrẹn orodje na hin. Omarana a guọlọ ekwakwa buebun mie yi. (1 Corinthians 4:2) Ọrẹn, ukperẹ Shebna ọnọ hẹrote edamẹ agbamwa na, nọ hatua ujiri ra na ha riẹn. Ọye o ruẹ usin ọduado harẹn omayen uvuẹn atita na, nọyẹ aruẹ ọrẹ ene ru rẹn orodje. Ri Jehova ọ mẹrẹn ọnana, nọ ta rẹn Isaiah nọ yọ ha erhetio riẹn: “Nughe! Jehova ono doron owẹwẹ rhotọre gbangbanhon, O ọhworhare, ọnọ sanbọ mwuo gbangbanhon. Ọye ọnọ faruọ gbangbanhon jeghwai doruon jerẹ ibọru rhẹ otọre ro kereri. Avwaye wu ne hwu rhọ, avwaye yẹ okalokpọ owọnren ọnọ ro vwo odidi ono rhirhiẹ, ono rhiẹ ophọphọme harẹn oghwa onini ọnọ. Ni mi ne ti owẹwẹ nẹ erhirhiẹ wu havwọ jeghwai doruon nẹ ẹrhẹ wu havwọ.” (Isaiah 22:17-19) Fọkiẹ uruemru ufiuvwele shebna o vwori, a vwa samọ sien rhẹ i Jerusalemu-u. Ukpomaran, ene dorien jerẹ ibọru, no hwu rhẹ amwa oseseri. Erhetio ọ havwiẹ rẹn era ha uphẹn riẹn nẹ aye i hẹrote ihworho Osolobrugwẹ. Omẹgbanhon ra vwa dabu ha ruiruo ọ lẹrhẹ omẹgbanhon usuon vabọ yanghene ọrẹ ene le ohworho nẹ ẹrhẹ rọ havwọ.
(Isaiah 22:17-22) ‘Nughe! Jehova ono doron owẹwẹ rhotọrẹ gbangbanhon, O ọhworhare, ọnọ sanbọ mwuo gbangbanhon. 18 Ọye ọnọ faruọ gbangbanhon jeghwai doruon jerẹ ibọru rhẹ otọre ro kereri. Avwaye wu ne hwu rhọ, avwaye yẹ okalokpọ owọnren ọnọ ro vwo odidi ono rhirhiẹ, ono rhiẹ ophọphọme harẹn oghwa onini ọnọ. 19 Ni mi ne ti owẹwẹ nẹ erhirhiẹ wu havwọ jeghwai doruon nẹ ẹrhẹ wu havwọ. 20 “‘Uvuẹn ẹdẹ ọrana mi ne se odibo mẹ E·lia·kim ọmọ Hil·kiah, 21 ni mi ne ku ewun ọnọ rhọ ye jeghwai dabu ha umwaya ọnọ gba ye ugbewun, ne mi na ha omẹgbanhon usuon ọnọ riẹn. Ọye nẹ ono rhiẹ ọsẹ harẹn ere rhirhiẹ i Jerusalem ọrhẹ oghwa i Judah. 22 Ni mi ne fi usaphẹ oghwa ọrẹ i David rhẹ akoko yi. Ọye orho rhie o vwo ohworho ọnọ sabu rhurhie-e; orho ji rhurhu o vwo ohworho ọnọ sabu rhie yi-i.
ip-1 238-239 ¶17-18
Iyono Kpahen Jẹ Atamwu E Vwo
17 Shebna yẹ ‘oniruo oghwa na,’ ọkezẹko oghwa Orodje Hezekiah. Ẹrhẹ rọ havwọ ọ lẹrheriẹ rhiẹ ohworho ọreva, a rha mẹrẹn orodje na hin. Omarana a guọlọ ekwakwa buebun mie yi. (1 Corinthians 4:2) Ọrẹn, ukperẹ Shebna ọnọ hẹrote edamẹ agbamwa na, nọ hatua ujiri ra na ha riẹn. Ọye o ruẹ usin ọduado harẹn omayen uvuẹn atita na, nọyẹ aruẹ ọrẹ ene ru rẹn orodje. Ri Jehova ọ mẹrẹn ọnana, nọ ta rẹn Isaiah nọ yọ ha erhetio riẹn: “Nughe! Jehova ono doron owẹwẹ rhotọre gbangbanhon, O ọhworhare, ọnọ sanbọ mwuo gbangbanhon. Ọye ọnọ faruọ gbangbanhon jeghwai doruon jerẹ ibọru rhẹ otọre ro kereri. Avwaye wu ne hwu rhọ, avwaye yẹ okalokpọ owọnren ọnọ ro vwo odidi ono rhirhiẹ, ono rhiẹ ophọphọme harẹn oghwa onini ọnọ. Ni mi ne ti owẹwẹ nẹ erhirhiẹ wu havwọ jeghwai doruon nẹ ẹrhẹ wu havwọ.” (Isaiah 22:17-19) Fọkiẹ uruemru ufiuvwele shebna o vwori, a vwa samọ sien rhẹ i Jerusalemu-u. Ukpomaran, ene dorien jerẹ ibọru, no hwu rhẹ amwa oseseri. Erhetio ọ havwiẹ rẹn era ha uphen riẹn nẹ aye i hẹrote ihworho Osolobrugwẹ. Omẹgbanhon ra vwa dabu ha ruiruo ọ lẹrhẹ omẹgbanhon usuon vabọ yanghene ọrẹ ene le ohworho nẹ ẹrhẹ rọ havwọ.
18 Marhẹ ene ru ti Shebna nẹ ẹrhẹ rọ havwọ? Nyoma Isaiah, Jehova ọrhọ ta: “Uvuẹn ẹdẹ ọrana mi ne se odibo mẹ Eliakim ọmọ Hilkiah. Ni mi ne ku ewun ọnọ rhọ ye jeghwai dabu ha umwaya ọnọ gba ye ugbewun, ni mi na ha omẹgbanhon usuon ọnọ riẹn; ọye nẹ ono rhiẹ ọsẹ harẹn ere rhirhiẹ i Jerusalem ọrhẹ oghwa i Judah. Ni mi ne fi usaphẹ oghwa ọrẹ i David rhẹ akoko yi, ọye orho rhie o vwo ohworho ọnọ sabu rhurhie-e, orho ji rhurhu o vwo ohworho ọnọ sabu rhie yi-i.” (Isaiah 22:20-22) Ra ha Eliakim wene i Shebna, nẹ ana yẹ ye ewun oniruo ọrhẹ usaphẹ oghwa ọrẹ i David. Baibol na ọ ha “usaphẹ” e dje omẹgbanhon usuon, igọmẹti, yanghene omẹgbanhon. (Ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha Matthew 16:19.) Ọke ahwanren, ọro lele orodje na djiroro, yọ mọrẹn usaphẹ oghwa orodje na, ọnọ ji sabu rha hẹrote ibuvun oghwa na, tobọ brorhiẹn erẹ ina hẹrotẹ orodje na. (Ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha Revelation 3:7, 8.) Omarana, ọfici oniruo na ọghanranren omamọ, a jeghwai guọlọ ekwakwa buebun mie ọrọ ga uvuẹn ẹrhẹ ọrana. (Luke 12:48) Shebna ọnọ sabu vwo omẹgbanhon rọ nọ wian, ọrẹn ọ fuevwa-an, Jehova nẹ ono wenie.
(Isaiah 22:23-25) Mi na ha ye mwu jerẹ usimo bẹmẹdẹ, ọye nẹ ono rhiẹ aga usuon odidi harẹn oghwa ọsẹ ye. 24 Ana yẹ ye ọsoso odidi oghwa ọsẹ ye, emọ ọrhẹ ivwremọ, tẹ eriẹ ekokamo ọrhẹ eduado kugbe ọsoso eriẹ na ephian. 25 Jehova ro sun emakashe na ọrhọ ta: “‘Uvuẹn ẹdẹ ọrana,’ ‘usimo ra ha mwu bẹmẹdẹ na ene tie nie, ana jeghwai bruie nie, ohwan ra ha sa ye nẹ ọnọ ghwọghọ se, fọkime Jehova yọ ta riẹ.’”
w07 1/15 8 ¶6
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—II
Uyono Harẹn Ọwan:
36:2, 3, 22. Dedevwo e ti Shebna nẹ ẹrhẹ oniruo rọ havwọ, a je yẹ ye uphẹn ro rhiẹ ọyẹbe harẹn orodje na. (Isaiah 22:15, 19) Orhianẹ e wene owian ọwan uvuẹn ukoko na fọkiẹ iroro ezẹko, orho fo nẹ ọwan i ji rha ga Osolobrugwẹ uvuẹn erhirhiẹ ọwan i havwọ na?
ip-1 240-241 ¶19-20
Iyono Kpahen Jẹ Atamwu E Vwo
Isimo Eva Ra Ha Dje Udje
19 Omarana, Jehova nọ dabu dje kpahen oborẹ ẹrhẹ i Shebna ra yẹ Eliakim o mevirhọ. Nọ tare: “ ‘Mi na ha ye [Eliakim] mwu jerẹ usimo bẹmẹdẹ, ọye nẹ ono rhiẹ aga usuon odidi harẹn oghwa ọsẹ ye. Ana yẹ ye ọsoso odidi oghwa ọsẹ ye, emọ ọrhẹ ivwremọ, tẹ eriẹ ekokamo ọrhẹ eduado kugbe ọsoso eriẹ na ephian. Jehova ro sun emakashe na ọrhọ ta ‘Uvuẹn ẹdẹ ọrana,’ ‘usimo [Shebna] ra ha mwu bẹmẹdẹ na ene tie nie, ana jeghwai bruie nie, ohwan ra ha sa ye nẹ ọnọ ghwọghọ se, fọkime Jehova yọ ta riẹ.’”—Isaiah 22:23-25.
20 Uvuẹn eghwẹmro enana Eliakim ọyẹ usimo ọrukaro. Ọye ono rhiẹ “aga usuon odidi” harẹn oghwa ọsẹ ye, Hilkiah. Ọ họhọ i Shebna-a, ọ rhua ofa vwe oghwa ọrhẹ odẹ ọsẹ ye-e. Eliakim ono rhiẹ obẹhatua ọrẹ i bẹmẹdẹ harẹn era wian uvuẹn oghwa orodje na. (2 Timothy 2:20, 21) Ọrẹ ovẹnẹ, usimo ọreva na o mevirhọ Shebna. Dedevwo ọnọ sabu roro taghene o vwo ufuoma, ene tie nẹ ẹrhẹ ye. Ohworho rọ hẹrokelie ono se.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Isaiah 21:1) Aghwoghwo ẹzeguon kpahen ato ọrẹ urhie na: Ọ sa jerẹ ogiribo rọ ha obọrẹ o riotọre na ro nẹ obẹ ato na sa, ọ jeghwai nẹ ẹkwotọre ro mwofẹn sa.
w06 12/1 11 ¶2
Ẹhaphia Ri Nẹ Ọbe ọrẹ Isaiah—I
21:1—Ekete ọgo ye se “ato ọrẹ urhie na”? A ha izede ọnana dje i Babylon, dedevwo ọ kẹrẹ urhie ọnana ra ta kpahan na-a. Fọkime ame ra zẹ nẹ urhie Euphrate ọrhẹ Tigris a zẹ ruẹ ekete na, nọ lẹrhẹ ame koko avwaye.
(Isaiah 23:17, 18) Ẹgbukpe 70 orho hin ne, Jehova nẹ ọnọ dẹrughwaroghwu Tyre, nẹ ọnọ ghwẹrioma riẹ efe ọrhẹ igberadja ro gbe rhẹ ivie ri ha otọrakpọ na. 18 Ọrẹn eyi ọrhẹ efe ọnẹyen nẹ ono rhiẹ oborẹ ọ fonron harẹn i Jehova. A vwa samọ kokie yanghene sẹroriẹ-ẹ, fọkime efe ọnẹyen ono rhirhiẹ ye harẹn ihworho i Jehova, neneyo aye i sabu riẹ evwan vuọn jeghwai ku iwun irhorhomu rhọ.
ip-1 253-254 ¶22-24
Jehova O Gbe Omẹkpare Tyre Aghwa
22 Isaiah ọrhọ ji ta: “Ẹgbukpe 70 orho hin, ọnọ phia rẹn Tyre jerẹ ijoro igberadja: ‘Ha isorogu ọnọ, nyalele amwa na, O igberadja ra nyajovwo. Dabu kporo isorogu na; jenẹ ijoro enọ i bun, neneyo na sabu karorhọ owẹwẹ.’ Ẹgbukpe 70 orho hin ne, Jehova nẹ ọnọ dẹrughwaroghwu Tyre, nẹ ọnọ ghwẹrioma riẹ efe ọrhẹ igberadja ro gbe rhẹ ivie ri ha otọrakpọ na.”—Isaiah 23:15b-17.
23 Lele oghwọghọ i Babylon uvuẹn ẹgbukpe 539 a ki mẹrẹn Kristi, Phoenicia no rhiẹ ọro suẹn ẹkwotọre i Medo-Persia. Orodje i Persia, Cyrus the Great, ohworho ro roro harẹn ihworho. Uvuẹn otọre usuon ọkpokpọ ọnana, Tyre ọnọ tuẹn irueruo ro ruẹ bi rhọ jeghwai damoma ro no rhiẹ amwa ro titiri uvuẹn eyi ẹsuọ akpọ na, jerẹ oborẹ igberadja ra nyajovwo rọ damoma ono vwo ileyi ekpokpọ nyoma rọ nya kinhariẹ amwa na, kporo isorogu jeghwai so ijoro enẹyen. Tyre ono fikparobọ? Ee, Jehova ọnọ lẹrhiẹ fikparobọ. Orho ru, amwa na nẹ ono fe ye te ehion ẹgbukpe 600 a ki mẹrẹn Kristi, ọmẹraro Zechariah nẹ ọnọ ta: “Tyre ọ gbogba kinhariẹ omayen, o koko idọlọ efuanfon buebun jerẹ eyẹn Jeghwai koko oro jerẹ ikueku ri ha uvuẹn idumu na.”—Zechariah 9:3.
‘Efe Aye Ono Vi Rhiẹ Oborẹ Ọ Fonron’
24 Ẹmro aruẹmẹrẹn enana emru omamerhomẹ! “Ọrẹn eyi ọrhẹ efe ọnẹyen nẹ ono rhiẹ oborẹ ọ fonron harẹn i Jehova. A vwa samọ kokie yanghene sẹroriẹ-ẹ, fọkime efe ọnẹyen ono rhirhiẹ ye harẹn ihworho i Jehova, neneyo aye i sabu riẹ evwan vuọn jeghwai ku iwun irhorhomu rhọ.” (Isaiah 23:18) Marhẹ efe eri Tyre o ru rhiẹ emru rọ fonron? Jehova o ruẹ ekwakwa serhọ lele ọhọre ọnẹyen, nọyẹ nẹ ihworho yi mẹrẹn emaren re jeghwai mẹrẹn ewun kurhọ. Ọnana ọ phiare ọke rẹ emọ Israel e nẹ abọ evrẹn obẹ i Babylon. Ihworho i Tyre ni ha userhumu rẹn aye rhẹ erhan i cedar nẹ aye i ha bọn oghwa ẹga na. Aye i jeghwai tuẹn eyi rhọ uvuẹn i Jerusalem.—Ezra 3:7; Nehemiah 13:16.