Watchtower LAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Watchtower
ILAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Okpe
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • IYONO
  • mwbr18 January aruọbe 1-9
  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na

Oborẹ wu hiẹnren na o vwo ividio-o.

Wu vwa ghwọ-ọ, ividio na o kwe kporo-o.

  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na—2018
  • Ẹrhuẹmro
  • JANUARY 1-7
  • JANUARY 8-14
  • JANUARY 15-21
  • JANUARY 22-28
  • JANUARY 29–FEBRUARY 4
Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na—2018
mwbr18 January aruọbe 1-9

Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na

JANUARY 1-7

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | MATTHEW 1-3

“Uvie Ọrọ Ha Odjuwu Na o Ti Kẹrẹ Ne”

(Matthew 3:1, 2) Uvuẹn ẹdẹ erana John ro Brawanrhame no ghwoghwo uvuẹn ato rọ ha uvuẹn i Ju·dea, 2 rọ ta: “Ghwẹriẹ, fọkime Uvie ọrọ ha idjuwu na o ti kẹrẹ ne.”

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 3:1, 2

aghwoghwo: Ẹmro i Greek na o mevirhọ “ọrẹ ene ghwoghwo jerẹ ọnyikọ afiede.” Ọ dabu karunumwu oborẹ e ghwoghwo lele: ọgbọ buebun ọrẹ afiede, nọyẹ re ghwoghwo ọrẹ afiede ukperẹ ono rhiẹ ẹmro ra ta rẹn ẹko ihworho.

Uvie: Ekete ọrukaro ẹmro na ba·si·leiʹa ọ homaphia uvuẹn iyaya i Greek, ro mevirhọ uvie igọmẹti ọrhẹ ẹkwotọre na kugbe ihworho ri ha obotọre usuon ọrẹ orodje. Usuẹn ọgbọ 162 ẹmrọ i Greek na ọ homaphia uvuẹn Iyaya Ọfuanfon ọrẹ i Greek, ọgbọ 55 i ha uvuẹn iyẹnrẹn i Matthew, buebun aye i rionbọrhọ usun Osolobrugwẹ rọ ha obẹ odjuwu. Matthew ọ ha ẹmro na ruiruo ọgbọ buebun te erhirhiẹ ana sabu se Iyẹnrẹn ọnẹyen, Iyẹnrẹn Uvie na.

Uvie ọrọ ha idjuwu na: Ẹmro ọnana ọ homaphia ọgbọ 30 uvuẹn Iyẹnrẹn i Matthew na ọvo. Uvuẹn Iyẹnrẹn i Mark ọrhẹ Luke, aye i ha ẹmro na “Uvie Osolobrugwẹ” ruiruo, ro djephia taghene “Uvie Osolobrugwẹ” ọ ha obẹ idjuwu, oboran yo no sun rhe.—Mt 21:43; Mr 1:15; Lu 4:43; Da 2:44; 2Ti 4:18.

o ti kẹrẹ ne: Ẹmro ọnana ọ ha ye ta taghene Ohworho ro no Suẹn Uvie rọ ha odjuwu na ọnọ homaphia phẹrẹkpẹ.

(Matthew 3:4) John o ku ewun ra ha ophianron ẹton ikẹrẹkẹtẹ ru rhọ, nọ jeghwai ha umwaya mwu ugbewun ọnẹyen. Emaren rọ ria yẹ ebaka ọrhẹ amiahon.

nwtsty ikpekporo ọrhẹ ughe

Ewun Ọrhẹ Osẹme i John ro Brawanrhame

John o ku ewun ra ha ophianron ẹton ikẹrẹkẹtẹ ru rhọ, nọ jeghwai ha umwaya mwu ugbewien, neneyo ọ sabu ha ye kpare ekwakwa ekokamu. Ọmẹraro Elijah ọ jeghwai ku aruẹ ewun ọrana rhọ. (2Ki 1:8) Ewun ra ha ophianron ẹton ikẹrẹkẹtẹ ru, ewun rọ vwọ phiọn rẹ ivwiegbere e kwẹrhọ. Ọrẹ ovẹnẹ, edafe ye kwẹ ewun rọ lọhọre yanghene efelude rhọ. (Mt 11:7-9) Fọkime i John i Nazirite nẹ ọke re vwiẹ ye rhe, ọnọ sabu rhirhiẹ taghene e briẹ ẹton ọnẹyen dẹ-ẹ. Ọkezẹko, ewun ọrhẹ osẹme ọnẹyen no djerie phia ogege taghene o nyerẹn akpọ rọ lọhọre, ọrẹ ọ homakpahontọre ruẹ ọhọre Osolobrugwẹ.

Ebaka

Uvuẹn i Baibol na, ẹmro na “ebaka” ọnọ sabu mevirhọ aruẹ ebaka sansan ri vwo ufi rọ ha urhomu re se antenna, maido ebaka ra nya usun kugbe. Sekpahen iyẹnrẹn owu re ruru uvuẹn i Jerusalem, ebaka re rhirhiẹ uvuẹn ato i vwo oborẹ orhomu oma re se protein. Arha guọlọ ha ye ruẹ emaren, ne tiẹ urhomu na, aghwẹ na, ibekpe yi, ọrhẹ evwan na nie. Ekete rọ hẹrhẹre, nọyẹ owọre na, na riẹ ọkpokpọ yanghene ne serie. A tare taghene ebake enana i họhọ erhian yanghene odibri, aye i ji rhomu harẹn oma na.

Amiahon

Ifoto ọnana ọ ta kpahen oghwa ahon ọ bọnren (1) ọrhẹ ekete amiahon na ọ havwọ (2). Amiahon ri John ọ lalọre na, ọnọ sabu rhiẹ erẹ ahon re rhe rhẹ Apis mellifera syriaca i ruru, re rhirhiẹ uvuẹn egbo rọ kẹrẹ avwaye. Ahon enana ra djoma na, e rhirhiẹ ekete rọ djẹrẹre rọ jeghwai ka uvuẹn ato rọ ha uvuẹn i Judah, ọrẹn ohworho ọ sabu ruẹ ikebi rhọ ye-e. Habaye, uvuẹn ọtonrhọ ẹgbukpe 900 a ki mẹrẹn Kristi, ihworho re rhirhiẹ uvuẹn Israel, a sẹrorẹ amiahon rhẹ uvuẹn eriẹ. A mẹrẹn oghwa ahon na buebun uvuẹn amwa ọduado (ekete re rhe rhẹ Tel Rehov inyenana), rọ ha Ekete ro seriotọre uvuẹn i Jordan. Amiahon ri nẹ oghwa ahon enana rhe, i họhọ ahon ra dẹ nẹ ekete re se i Turkey inyenana.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Matthew 1:3) Tamar no vwiẹ Perez ọrhẹ Zerah harẹn Judah; Perez no vwiẹ Hezron; Hezron no vwiẹ Ram;

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 1:3

Tamar: Ọmase ọrukaro ra hunute usuẹn emẹse isionrin uvuẹn iyẹnrẹn i Matthew rọ ta kpahen uvwiẹ i Messiah na. Awan ẹne re hẹrhẹre na yẹ Rahab ọrhẹ Ruth, aye awanva e rhiẹ emẹse Israe-el (oghwẹmro 5); Bath-sheba, “ane i Uriah” (oghwẹmro 6); ọrhẹ Mary (oghwẹmro 16). A hunute emẹse enana uvuẹn iyẹnrẹn rọ ta kpahen uvwiẹ ehworhare ọvo, fọkiẹ izede oghẹnrensan aye owuowu i ru rhiẹ izu ride harẹn i Jesu.

(Matthew 3:11) Mẹmẹ, harẹn omobọ mẹ, e bru are rhẹ ame fọkime are ghwẹriẹre, ọrẹn ọrẹ ọ sa na ọ gbanhon ghwẹ mẹ, mie mwuovwan mi na kpare isabatu ọnẹye-en. Ọrana ono bru are rhẹ ame rhẹ ẹhẹn ọfuanfon na kugbe erhanren.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 3:11

bru are rhẹ ame: Yanghene “dumu are rhẹ ame.” Ẹmro i Greek na ba·ptiʹzo, o mevirhọ ọrẹ “ene dumu ohworho rhẹ ame.” Ekete i Baibol erọrọ ra rionbọrhọ, o djephia taghene omebrurhame osurhobọmwu ọrẹ ene dumu ọsoso ohworho na rhẹ ame. Uvuẹn erhirhiẹ owu, John o bru ihworho rhẹ ame uvuẹn ekete ro seriotọre uvuẹn i Jordan rọ kẹrẹ Salim “fọkime ame o burun uvuẹn avwaye omamọ.” (Joh 3:23) Ọke i Philip o bru onyẹ Ethiopia na rhẹ ame, aye awanva “ni ruẹ uvuẹn ame na.” (Ac 8:38) Ẹmro i Greek owu ọvo na, ya ji ha ruiruo uvuẹn Septuagint rọ ha uvuẹn 2Ki 5:14, ọke ra ta taghene i Naaman o “dumu oma rhẹ ame i Jordan na ọgbọ irhiruẹ.”

Isese i Baibol

(Matthew 1:1-17) Ọbe ikuegbe i Jesu Kristi, ọmọ i David, ọmọ Abraham: 2 Abraham no vwiẹ Isaac; Isaac no vwiẹ Jacob; Jacob no vwiẹ Judah ọrhẹ imizu enẹyen; 3 Tamar no vwiẹ Perez ọrhẹ Zerah harẹn Judah; Perez no vwiẹ Hezron; Hezron no vwiẹ Ram; 4 Ram no vwiẹ Amminadab; Amminadab no vwiẹ Nahshon; Nahshon no vwiẹ Salmon; 5 Rahab no vwiẹ Boaz harẹn Salmon; Ruth no vwiẹ Obed harẹn Boaz; Boaz no vwiẹ Jesse; 6 Jesse no vwiẹ David ro rhiẹ orodje na. Ane Uriah no vwiẹ Solomon harẹn David; 7 Solomon no vwiẹ Rehoboam; Rehoboam no vwiẹ Abijah; Abijah no vwiẹ Asa; 8 Asa no vwiẹ Jehoshaphat; Jehoshaphat no vwiẹ Jehoram; Jehoram no vwiẹ Uzziah; 9 Uzziah no vwiẹ Jotham; Jotham no vwiẹ Ahaz; Ahaz no vwiẹ Hezekiah; 10 Hezekiah no vwiẹ Manasseh; Manesseh no vwiẹ Amon; Amon no vwiẹ Josiah; 11 Josiah no vwiẹ Jeconiah ọrhẹ imizu enẹyen ọke ra kpare aye riẹ Babylon. 12 Ọke ra kpare aye riẹ Babylon hin, Jeconiah no vwiẹ Shealtiel; Shealtiel no vwiẹ Zerubbabel; 13 Zerubbabel no vwiẹ Abiud; Abiud no vwiẹ Eliakim; Eliakim no vwiẹ Azor; 14 Azor no vwiẹ Zadok; Zadok no vwiẹ Achim; Achim no vwiẹ Eliud; 15 Eliud no vwiẹ Eleazar; Eleazar no vwiẹ Matthan; Matthan no vwiẹ Jacob; 16 Jacob no vwiẹ Joseph ro rhiẹ esa i Mary, ro vwiẹ Jesu, re se i Kristi na. 17 Ọsoso ivwiẹ na, nẹ Abraham ye te David, ivwiẹ 14; nẹ David ye te ọke ra kpare aye riẹ Babylon, ivwiẹ 14; nẹ ọke ra kpare aye te i Babylon hin ye te ọke i Kristi na, ivwiẹ 14.

JANUARY 8-14

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | MATTHEW 4-5

“Iyono Re Yono Nẹ Ẹmro i Jesu ọ Tare Oberun Ugbenu Na”

(Matthew 5:3) “Omamerhomẹ ọ havwiẹ harẹn ihworho ri vwo ọdamẹ aye ine yono kpahen Osolobrugwẹ, fọkime Uvie ọrẹ idjuwu na ọ havwiẹ rẹn aye.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 5:3

Omamerhomẹ: Ghwai rhẹ erhirhiẹ aghọghọ ọvo-o, jerẹ ọke ohworho ọ riẹ akpọ-ọ. Ukpomaran, ọke ra ha ye ta kpahen ituakpọ, o mevirhọ erhirhiẹ ohworho Osolobrugwẹ ọ ha ebrurhọ riẹn rọ jeghwai mẹrẹn arodọmẹ ọnẹyen. A ji ha ẹmro na ruiruo ọke ra ta kpahen Osolobrugwẹ ọrhẹ i Jesu uvuẹn odidi aye obẹ odjuwu.—1Ti 1:11; 6:15.

eri vwo ọdamẹ aye ine yono kpahen Osolobrugwẹ: Ẹmro i Greek na re se “eri vwo ọdamẹ,” o mevirhọ, “ivwiegbere (eri vwo ọdamẹ; era rẹ erarẹ),” uvuẹn ẹmro ọnana, a ha riẹ ta kpahen eri vwo ọdamẹ jeghwai rhe kpahiẹn. A ji ha ẹmro owu ọvo na ruiruo ọke ra ta kpahen Lazarus rọ “rẹ erarẹ” uvuẹn Lu 16:20, 22. Ẹmro i Greek na, ọ ta kpahen ihworho ri vwo ọdamẹ jeghwai rhe taghene aye ine yono kpahen Osolobrugwẹ rhọ.

(Matthew 5:7) “Omamerhomẹ ọ havwiẹ rẹn ihworho re dje arodọmẹ phia, fọkime ene ji dje arodọmẹ harẹn aye.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 5:7

arodọmẹ: Ẹmro i Baibol na re se “dje arodọmẹ” ọrhẹ “arodọmẹ,” o mevirhọ ọrẹ ana harhomu ọvo-o, yanghene nẹro ọrẹ ẹzeguo-on. Ọgbọ buebun ọ ta kpahen iroro aruẹdọn ọrhẹ arodọmẹ ro mwu ohworho ha userhumu phia rẹn eri vwo ọdamẹ.

(Matthew 5:9) “Omamerhomẹ ọ havwiẹ rẹn ihworho ra guọlọ ufuoma, fọkime ene se aye emọ Osolobrugwẹ.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 5:9

ihworho ra guọlọ ufuoma: O mevirhọ era sẹrorẹ ufuoma ọvo-o, ọrẹn ọ ji ta kpahen era rhua ufuoma rhiẹ ekete.

w07 12/1 17

Yono Ọmọ Ọnọ No Rhiẹ Ohworho Ufuoma

Emiemo Ilele Kristi i vwo ọdamẹ aye ine yono emọ aye nẹ aye i ‘guọlọ ufuoma jeghwai hatua ye.’ (1 Peter 3:11) Omamerhomẹ rọ havwiẹ re rhiẹ era guọlọ ufuoma, o mwu omẹdamu re ne fi iroro ọsọsọ, ekwẹre ọrhẹ utuoma kparobọ.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Matthew 4:9) Nọ ta riẹn: “Mi na ha ekwakwa enana ephian wẹn, wu rhe sighwẹ totọre jeghwai ha ẹga mẹ.”

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 4:9

ha ẹga phia: Ẹmro i Greek na ọnọ sabu mevirhọ “ha ẹga” phia, irueruo ogame ra haphia ogege, ra vwa rharhumu vwanriẹn ye. Ra ta taghene “ha ẹga” phia, o djephia taghene i Dẹbolo ọ vwọ ta rẹn i Jesu taghene ọ ha ẹga riẹn ọke ephia-an; ọrẹn ọ guọlọre taghene ọ “ha ẹga” phia ọgbọ owu ọvo.

(Matthew 4:23) Ọke oru, nọ nya ọsoso i Galʹi·lee kinhariẹ, no yono uvuẹn i synagogue aye jeghwai ghwoghwo iyẹnrẹn esiri ọrẹ Uvie na, ji simi aruẹ emiamo ephian rẹ ihworho na i vwori.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 4:23

yono. . . ghwoghwo: Re yono ọ vẹnẹ aghwoghwo, fọkime oyono na o ruẹ vrẹn ọrẹ o ghwoghwo; ọye o yono, dje fiotọre, ọ ha ẹmro ra lẹrhẹ ohworho roro ruiruo phia rhẹ imwẹro.

Isese i Baibol

(Matthew 5:31-48) “Habaye, a tariẹ bi: ‘Kohworho kohworho rọ forọnmo rhẹ aniẹ, jenẹ ọ yẹ ye ọbe ra forọnmo na.’ 32 Ọrẹn, mi ta rẹn are taghene kohworho kohworho rọ forọnmo rhẹ aniẹ, jokpanẹ fọkiẹ ọfanrhiẹn ọvo, o ruẹ ọmase na rhiẹ ohworho rọ ghwọwe, habaye, kohworho kohworho rọ rọnmọ ọmase rọ forọnmo, ọ ghwọwe. 33 Ọrẹn, are i rhon oborẹ a ta rẹn ihworho ọke ahwanren: ‘Are i vwe vive nẹ are i ja kwa ye-e, ọrẹn are ina vi nyamwu ive are i ve rẹn i Jehova.’ 34 Ọrẹn, mi ta rẹn are: Are i vwa ha odjuwu na dumirhori-in, fọkime ọye yẹ aga usuon Osolobrugwẹ; 35 yanghene otọrakpọ na-a, fọkime avwaye yẹ ekete ro fiẹ aghwẹ rhọ; yanghene nyoma i Jerusalemu-u, fọkime avwaye yẹ amwa Orodje ọduado na. 36 Are i vwa ha urhomu are dumirhonri-in, ra mẹriẹn taghene are i sabu wene ẹton owu rhiẹ ọfuanfon yanghene obiebi-i. 37 Jenẹ ẹmro ọnọ ‘Ee’ o mevirhọ ee, ‘Ẹjo’ o mevirhọ ẹjo, fọkime oborẹ ọ vrẹn ọnana o nẹ obọ ọvwọkon na rhe. 38 Are i rhonrien ọke ra ta ye: ‘Ukẹro harẹn ukẹro ọrhẹ ukanwun harẹn ukanwun.’ 39 Ọrẹn, mi ta rẹn are: Are i vwe lele ọvwọkon simi oma-a, ọrẹn, ohworho ọrhọ ghwiẹ owẹwẹ ọhwa rọ ha obọrhe gbe rhiẹ ọrẹ obohwẹre riẹn. 40 Orhianẹ ohworho ọ guọlọ se owẹwẹ ẹzọn, fọkiẹ ewun wu kurhọ uvuien, jenẹ ọ ha ikotu ọnọ ba; 41 orhianẹ ohworho ro vwo omẹgbanhon usuon ọ gbaruọ ne wu nya uroko owu, lelie nya iroko eva. 42 Are i tiobọnu harẹn ohworho rọ nọ mie are, are i vwa ji sẹrerhumuji ohworho rọ guọlọ momo mie are-e. 43 “Are i rhonrin ọke ra ta ye: ‘Are i vi vwo ẹguọlọ kpahen ọreva are jeghwai vwo utuoma kpahen evwreghrẹn are.’ 44 Omarana, mi ta rẹn are: Are i rhe vwo ẹguọlọ kpahen evwreghrẹn are, nẹ are ji nẹrhomo harẹn ihworho ra kparehaso are, 45 nẹ are i sabu dje oma are rhiẹ emọ Ọsẹ are rọ ha obẹ odjuwu, ra mẹriẹn taghene o ruẹ uvo yi lo mwu evwọkon ọrhẹ evwata, ọ jeghwai tiobọnu oso harẹn evwata ọrhẹ eri vwe rhiẹ evwata. 46 Fọkime are i rhe vwo ẹguọlọ kpahen eri vwo ẹguọlọ kpahen are, erere ọgo yọ havwiẹ rẹn are? Orhiẹ omaran yẹ ere toro osa urhomu na e ji ruẹ? 47 Are i rha mroma imizu are ọvo, emru oghẹnrensan ọgo yẹ are e ruẹ? Orhiẹ omaran yẹ ihworho egbamwa na e ji ruẹ? 48 Are ina vi gba, jerẹ oborẹ Ọsẹ are rọ ha obẹ odjuwu ọ vi gba.

JANUARY 15-21

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | MATTHEW 6-7

“Gba Rha Guọlọ Uvie Na Vwẹre”

(Matthew 6:10) Jenẹ Uvie ọnọ rhe. Jene ru ọhọre ọnọ uvuẹn otọrakpọ na jerẹ oborẹ e ruie obẹ odjuwu.

bhs 178 ¶12

Uphẹn Ra Nẹrhomo

12 Me yo fori no rhiẹ oborẹ ọ mai ghanren uvuẹn ẹrhomo ọwan? Jehova ọrhẹ ọhọre ọnẹyen. Ọwan i vi kpẹmẹ i Jehova nẹ ọmudu ọwan rhe, fọkiẹ ekwakwa ro ru harẹn ọwan. (1 Chronicles 29:10-13) Ọwan i rhe ọnana, nime ọke i Jesu ọ ha uvuẹn akpọ na, o yono idibo yi oborẹ aye ina nẹrhomo lele. (Se Matthew 6:9-13.) Jesu ọ tare taghene ọwan i kiki nẹrhomo kpahen erufon odẹ Osolobrugwẹ. Nọ ji ta rẹn ọwan taghene a vi nẹrhomo taghene Uvie Osolobrugwẹ ọ rhe, ne ru ọhọre i Jehova uvuẹn akpọ na ephian. Ekwakwa eghoghanren enana yi Jesu ọ tare taghene ọwan i nẹrhomo kpahen vwẹre na ki nẹrhomo kpahen edamẹ ọwan. Erhe fi ọhọre i Jehova rhẹ ẹrhẹ ukaro uvuẹn ẹrhomo ọwan, ne djephia taghene ọye yọ mai ghanren harẹn ọwan.

(Matthew 6:24) “O vwo ohworho rọ nọ sabu rhiẹ ọvrẹn harẹn inini eva-a; ono vwo utuoma kpahen owu, o vwo rho vwo ẹguọlọ kpahen ọreva ye, yanghene ono tigban owu, o vwo rho vwo utuoma kpahen ọreva na. Are i sabu rhiẹ ọvrẹn harẹn Osolobrugwẹ ọrhẹ Efe-e.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 6:24

ọvrẹn: Ẹmro i Greek na o mevirhọ ra wian jerẹ ọvrẹn, nọyẹ ohworho ro vwo onini owu. Jesu ọ ha ye ta taghene Ilele Kristi i sabu yẹ Osolobrugwẹ ogame ro nẹ ẹhẹn rhe ro fo na ha riẹn jeghwai rha ha ọke owu koko ekwakwa ugboma-a.

(Matthew 6:33) “Are i gba rha guọlọ Uvie na vwẹre ọrhẹ irueruo ọvwata ọnẹyen, nẹ ana ha ọsoso ekwakwa enana re hẹrhẹre na ba rẹn are.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 6:33

Gba rha guọlọ: Ẹmro i Greek na o dje kpahen irueruo re ne rhe ruẹ ọke ephian, ra na ji sabu se “Guọlọ ọke ephian.” Ilele Kristi urhomẹmro na, e ha ọke owu guọlọ Uvie na ọrhẹ ekwakwa erọrọ-ọ. Ukpomaran, aye ina ha Uvie na rhiẹ emru ukaro uvuẹn akpenyerẹn aye.

Uvie na: imanuskripti Greek ezẹko i se rie “Uvie Osolobrugwẹ.”

ọnẹyen: O mevirhọ Osolobrugwẹ, “Ọsẹ are obẹ odjuwu” ra hunute uvuẹn Mt 6:32.

irueruo ọvwata: Ihworho ra guọlọ irueruo ọvwata Osolobrugwẹ, i mwuegbe aye ine ru ọhọre ọnẹyen jeghwai nyamwu evwan enẹyen ri sekpahen oborẹ ọgbare ọrhẹ oborẹ obiomurun. Uyono ọnana ọ vẹnẹ iyono erẹ i Pharisee na, ra guọlọ ha irueruo ọvwata aye mwuẹ.—Mt 5:20.

w16.07 12 ¶18

Guọlọ Uvie na, Rhẹ Ekwakwa-a

18 Se Matthew 6:33. Idibo i Kristi ina vi ha Uvie na karo uvuẹn akpenyerẹn aye. Erhe ru ọnana, Jesu ọ tare taghene, ‘ọsoso ekwakwa enana re hẹrhẹre ana ha ye ba’ rẹn ọwan. Me yọ soriẹ i Jesu ọ ta omaran? Jesu o dje rie fiotọre uvuẹn oghwẹmro i Baibol rọ ha kpahen ọre seri na: ‘Ọsẹ are obẹ odjuwu o rheri taghene are i guọlọ ekwakwa enana ephian,’ nọyẹ ekwakwa ri rhiẹ edamẹ harẹn ọwan. Bọmọke ọwan ine rhe, Jehova o rhe ọdamẹ ọwan kpahen emaren, iwun, ọrhẹ oghwa ne. (Phil. 4:19) Jehova o rhe iwun ọwan rọ nọ bẹrẹ phẹrẹkpẹ. O rhe aruo emaren ra guọlọre ọrhẹ oghwa ro serhọ rẹn ọwan ọrhẹ ekrun ọwan. Jehova ọnọ yẹ ọwan ekwakwa ri ghini rhiẹ ọdamẹ harẹn ọwan.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Matthew 7:12) “Kemru kemru, are guọlọre taghene ihworho i ru harẹn are, are gbe ji ru omaran harẹn aye. Itiọrurhomẹmro, omaran Urhi na rhẹ Emẹraro na i mevirhọ.

w14 5/15 14-15 ¶14-16

Nyalele Urhi Ọrẹ Oro Na Uvuẹn Owian Aghwoghwo Na

14 Gbe rorie taghene ẹdẹ owu ne serẹ ọwan uvuẹn ifonu, ọrẹn, ọwan e rhe ọro seri na-a. Ọwan e rhe yi-i, ọrẹn nọ nọ kpahen aruẹ emaren rọ mai je ọwan. Ọwan ine roro kpahen ohworho ro seri na ọrhẹ oborẹ ọ guọlọre. Ne dje ọghọ phia, ọwan ina sabu lelie tẹmro kpeke, ọrẹn ọwan ina ta riẹn taghene a guọlọ fioba rhẹ use na. Obọreva ye, gbe rorie taghene ohworho ro seri na no dje oma ye phia rẹn ọwan, nọ ta rẹn ọwan taghene ọ yọ wian uvuẹn ekete re ni emaren sua, jeghwai ta rẹn ọwan taghene o vwo iyẹnrẹn rọ nọ ha userhumu rẹn ọwan. Ọwan ina kerhọ ye. Fọkime ọwan e dje ọdaremẹro phia orhianẹ ohworho, o dje ọghọ phia ọke ro lele ọwan tẹmro. Marhẹ ọwan ine ru dje aruẹ uruemru ọrana phia uvuẹn owian aghwoghwo na?

15 Uvuẹn ẹkwotọre buebun, ọwan a ta kpahen oborẹ ọsoriẹ ọwan e bru ọrovwoghwa na nya. Itiọrurhomẹmro, ọwan i vwo iyẹnrẹn ọghoghanren rẹ ọrovwoghwa na ovwo vwo, ọrẹn orhianẹ e dje oma phia rẹn ohworho na-a, na ghwai tuẹn aghwoghwo rhọ rhẹ onọ jerẹ ọnana: “Orhianẹ wu ne fioba rhẹ ebẹnbẹn ri ha uvuẹn akpọ na, ọgo wu ne ti nie?” Ọwan i rhe oborẹ ọsoriẹ a nọ aruẹ onọ ọrana, ne rhe oborẹ ọ ha uvuẹn ọmudu ohworho na, jeghwai kpọ ẹmro na riẹ i Baibol. Ọrẹn, ọrovwoghwa na ọnọ sabu roro: ‘Ọnana aruẹ ohworho ọgo, mesoriẹ ọ nọ mẹ aruẹ onọ ọnana? Me yẹ ọnana o sekpahen?’ Omarana, o fori na lẹrhẹ ọmudu ọrovwoghwa na te otọre. (Phil. 2:3, 4) Marhẹ ene ruie lele?

16 Oniruo okinhariẹ owu ọ mẹrẹnvwrurhe taghene ona ọnana o mwidjẹn. Ọrhọ mroma ọrovwoghwa na hin, nọ yẹ ye itrati na Would You Like to Know the Truth? nọ ta: “Ame a ha itrati ọnana rẹn ihworho uvuẹn okogho na inyenana. Ọ ta kpahen enọ erhan rẹ ihworho buebun a nọ. Ọ nọ na.” Omizu na ọ tare taghene ihworho na kerhọ ọke aye i rha ghwai rhe oborẹ ọsoriẹ a kọn bru aye nya. Ọke ọrana, nọ phẹrẹ aye ina tẹmro rhọ. Oniruo okinhariẹ na nọ nọ ohworho na: “wu roro kpahen enọ enana dẹ ne?” Orhianẹ ọrovwoghwa na ọ hunute onọ owu uvuẹn itrati na, omizu na no dje oborẹ i Baibol na ọ ta kpahẹn onọ ọrana phia. Orhiomara-an, ọye nọ djẹ onọ na jeghwai ta kpahiẹn, ukperẹ ọnọ lẹrhẹ udu bru ọrovwoghwa na. Itiọrurhomẹmro, o vwo izede sansan ra tuẹn ẹmro rhọ. Uvuẹn ekete ezẹko, ọrovwoghwa na ọnọ sabu guọlọ taghene ọwan i dje oma fiotọre, na ki tuẹn aghwoghwo rhọ. Ọrọ mai ghanren, yẹ ọrẹ ọwan ine ruẹ ẹhaphia na lele oborẹ ihworhọ ri ha uvuẹn okogho re ghwoghwo i guọlọre.

(Matthew 7:28, 29) Ọke i Jesu ọ tẹmro enana hin, no gbe otu na unu kpahen ona uyono ọnẹyen, fọkime o yono aye jerẹ ohworho ro vwo omẹgbanhon, orhiẹ oborẹ iyẹbe aye na e yono-o.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 7:28, 29

no gbe otu na unu: Ẹmro i Greek na, ra ha ruiruo ọnọ sabu mevirhọ “ro gbe ohworho unu te erhirhiẹ o vwo roro rhọ.” Riobarorhọ, ẹmro na o mevirhọ taghene oborẹ i Jesu ọ tare ọ daji uvuẹn ọmudu ihworho na ọke jijiri.

ona uyono ọnẹyen: Ẹmro na o mevirhọ oborẹ i Jesu o yono lele, ena uyono ọnẹyen, ro surhobọmwu oborẹ o yono, ọrhẹ ọsoso ọkpọvi rọ haphia uvuẹn Ẹmro rọ tare oberun Ugbenu na.

orhiẹ oborẹ iyẹbe aye na e yono-o: Ukperẹ ọnọ tẹmro nẹ eyaya i rabbi rhe, jerẹ oborẹ iyẹbe na e ruẹ, Jesu ọ ta ẹmro fọkime ọye yo meviẹ harẹn i Jehova, ro rhiẹ ohworho ro vwo omẹgbanhon usuon, ọ bọn iyono enẹyen kpahen Ẹmro Osolobrugwẹ.—Joh 7:16.

Isese i Baibol

(Matthew 6:1-18) “Are i jomarhotọre nẹ are i je dje irueruo evwata are phia obaro ihworho neneyo aye i mẹrẹn are-e; nime, are i mẹrẹn osẹkwa mie ọsẹ are rọ ha obẹ idjuwu na-a. 2 Omarana, are erhe tiobọnu ẹghẹlẹ arodọmẹ, are i vwe kporo ukpori lele oma jerẹ oborẹ ihworho ra gemai ruẹ na e ruẹ uvuẹn i synagogue ọrhẹ idumu na-a, neneyo ituakpọ i sabu ha ujiri rẹn aye. Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are, aye i mẹrẹn osẹkwa aye vuọnvuọn ne. 3 Ọrẹn, are erhe tiobọnu ẹghẹlẹ arodọmẹ, are i vwe jenẹ obohwẹre are o rhe oborẹ obọrhe are o ruẹ-ẹ, 4 neneyo ẹghẹlẹ arodọmẹ are i tiobọnu na ọ sabu rhiẹ ọrẹ odjahen. Ọke ọrana, Ọsẹ are rọ mẹrẹn ekwakwa odjahen na, nẹ ọnọ kwosa rẹn are. 5 “Habaye, are arha nẹrhomo, are i vwe ru jerẹ ihworho ra gemai ruẹ na-a, fọkime aye e meviẹ uvuẹn synagogue aye, ọrhẹ okokọ udumu na, aye na nẹrhomo neneyo ihworho i mẹrẹn aye. Itiọrurhomẹmro mia ta rẹn are, aye i mẹrẹn osẹkwa aye vuọnvuọn ne. 6 Ọrẹn are arha nẹrhomo, are i ruẹ uvuẹn ibuvun are, jeghwai bie ighwe na gbe, nẹ are i nẹrhomo rẹn Ọsẹ are rọ ha uvuẹn odjahen. Omarana, Ọsẹ are rọ mẹrẹn are ọrẹ odjahen, nẹ ọnọ kwosa harẹn are. 7 Are arha nẹrhomo, are i vwa vwanriẹn ẹmro owu ọgbọ buebun jerẹ oborẹ ihworho egbamwa na e ruẹ-ẹ, fọkime aye e roro taghene ana kpahenrhọ harẹn aye fọkiẹ ẹmro i buebun rẹ aye a ta. 8 Omarana, are i vwe ru jerẹ aye-e, fọkime Ọsẹ are o rhe oborẹ are i guọlọre bọmọke are i ki nekpẹn ye mie yi. 9 “Are i nẹrhomo omana: “‘Ọsẹ ame obẹ idjuwu, jene ru odẹ ọnọ fon. 10 Jenẹ Uvie ọnọ rhe. Jene ru ọhọre ọnọ uvuẹn otọrakpọ na jerẹ oborẹ e ruie obẹ odjuwu. 11 Yẹ ame emaren ọrẹ inyenana; 12 harhomu edandan ame, jerẹ oborẹ ame i harhomu eri ru ame sọ. 13 Wu vwe suẹn ame ruẹ ọdamuni-i, ọrẹn simi ame nẹ abọ ọvwọkon na.’ 14 Are i rha ha edandan awọrọ rhomu aye, Ọsẹ are rọ ha obẹ odjuwu ọnọ jeghwai harhomu are; 15 ọrẹn, are arha ha edandan awọrọ rhomu aye-e, Ọsẹ are rọ ha obẹ odjuwu ọ jeghwai ha edandan are rhomu are-e. 16 “Are erhe zinrin orhọmo, are i vwe mwughwarorhọ jerẹ oborẹ ihworho ra gemai ruẹ na e ruẹ-ẹ, fọkime aye e mwughwarorhọ, neneyo ihworho i rhe taghene aye e zinrin orhọmo. Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are, aye i mẹrẹn osẹkwa aye vuọnvuọn ne. 17 Ọrẹn, are erhe zinrin orhọmo, are i ha amivi lerhe urhomu are, jeghwai ghwe ughwaro are, 18 neneyo ihworho i je rhe taghene are e zinrin orhọmo, jokpanẹ, Ọsẹ are ọvo rọ mẹrẹn are uvuẹn odjahen. Omarana, Ọsẹ rọ mẹrẹn are uvuẹn odjahen nẹ ọnọ kwosa harẹn are.

JANUARY 22-28

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | MATTHEW 8-9

“Jesu o Vwo Ẹguọlọ Kpahen Ihworho”

(Matthew 8:1-3) Ọke ro nẹ ugbenu na rhe, otu gbididi ni lelirie. 2 Nughe! ohworho ro kpomẹ oti no bru rie rhe jeghwai gburhomurhotọre hariẹn, nọ tare: “Ọrovwori, wu rha guọlọ, wu na sabu ru mẹ fon.” 3 Omarana, nọ rionbọ ye phia, nọ hobọte yi, nọ tare: “Mi guọlọre! Gba fon.” Ogege emiamo oti na no nirien oma.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 8:3

nọ hobọte yi: Urhi Moses ọ tare taghene e fiẹ ihworho re kpomu oti rhẹ ekete aye san, nẹ aye i ja rha ha ye mwu awọrọ. (Le 13:45, 46; Nu 5:1-4) Ọrẹn, ilori ẹga itu i Jew ni ha irhi erọrọ baye. Jerẹ udje, e vwe tiẹ kẹrẹ ohworho ro kpomẹ oti rọ ha oseseri ikubiti ẹne-e, nọyẹ omẹ 1.8 m (isihaghwẹ 6), ọrẹn, ẹdẹ aphẹrẹ na o zuẹ, oseseri na no te ikubiti 100, nọyẹ omẹ 45 m (isihaghwẹ 150). Aruẹ irhi enana, nọ lẹrhẹ ihworho ruẹ ere kpomu oti gbalogbalo. Irueruo aye o jiri rabbi rọ gbomatinu harẹn ere kpomu oti, ọrhẹ ọrọrọ ro dorẹn ikpokpo bru aye neneyo aye i kẹnoma seri ha riẹn. Ọrẹ ovẹnẹ, arodọmẹ kpahen erhirhiẹ ọrọ kpomu oti na, o mwu i Jesu ruẹ oborẹ itu i Jew na i vwe ruẹ—nọ hobọte ọhworhare na. O ruẹ ọnana, dedevwo ọnọ sabu ha ẹmro ugbunu ọvo simi ohworho ro kpomu oti na.—Mt 8:5-12.

Mi guọlọre: Jesu ọ ghwai kwerhọ orẹ ọnana ọvo-o, ọrẹn, o dje omwemẹ ọgbogbanhon phia rọ nọ kpahenrhọ ye, ro djerie phia taghene o vwo ruie fọkime a ta riẹn no ruie-e.

(Matthew 9:9-13) Ọke oru, ọke aye a nya nẹ avwaye, Jesu nọ mẹrẹn ọhworhare owu re se Matthew ro siyẹ ọfisi re toro osa urhomu, nọ ta riẹn: “Rhiẹ odibo mẹ.” Omarana, no vẹrẹnren, no lelirie. 10 Ọke rọ riẹ emaren uvuẹn oghwa na, nughe! ihworho buebun re toro osa urhomu ọrhẹ iruedandan ni rhere, aye ne leli Jesu ọrhẹ idibo yi riẹ emaren kugbe. 11 Ọke aye a mẹrẹn ọnana, otu i Pharisee na ni nọ idibo yi: “Mesoriẹ oyono are o lele ihworho re toro osa urhomu ọrhẹ iruedandan riẹ emaren kugbe?” 12 Ọke o rhon oborẹ aye a ta, nọ tare: “Ihworho ri vwo omọkpokpọ a guọlọ ohworho ro no simi aye-e, ọrẹn, ihworho re kpomẹ yi guọleriẹ. 13 Are i gba nyarhẹn ye yono oborẹ ẹmro ọnana o mevirhọ: ‘Mi guọlọ arodọmẹ, orhiẹ izobo-o.’ Fọkime mi rhe me se iruedandan o rhiẹ evwata-a.”

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 9:10

riẹ emaren: Yanghene “riẹ emaren uvuẹn imẹdjẹ.” Rẹ ana riẹ emaren kugbe rhẹ ohworho uvuẹn imẹdjẹ o mevirhọ onyerẹnkugbe rọ kpẹnkpẹnren rhẹ ohworho na. Omarana, Uvuẹn ọke i Jesu, itu i Jew na i vwa homaba ihworho ri vwe rhiẹ itu i Jew riẹ emaren kugbe uvuẹn imẹdjẹ-ẹ.

ihworho re toro osa urhomu: Itu i Jew buebun a ha osa urhomu rẹn ere suẹn i Rome. Ihworho i vwo utuoma kpahen itu i Jew erana, orhiẹ fọkime aye a wian kugbe ọvo-o, ọrẹn aye a jeghwai ha osa urhomu ro bun vrẹn oborẹ ere suẹn na i guọlọre. Itu i Jew a kẹnoma rẹn ihworho re toro osa urhomu, aye e ni aye jerẹ iruedandan ọrhẹ igberadja.—Mt 11:19; 21:32.

(Matthew 9:35-38) Jesu no riẹ ọsoso amwa ọrhẹ ọko buebun, no yono uvuẹn i synagogue aye jeghwai ghwoghwo iyẹnrẹn esiri ọrẹ Uvie na, ji simi aruẹ emiamo ephian rẹ ihworho na i vwori. 36 Ọke rọ mẹrẹn ihworho na, aro aye nọ dọn riẹn, fọkime aye i djabọ jeghwai họhọ igegede ra nya sa nya rie, ri vwe vwo ohworho ro sun aye. 37 Omarana, nọ ta rẹn idibo yi: “Itiọrurhomẹmro, orhọ na ọ doro, ọrẹn ihworho ra wian yen e bu-un. 38 Omarana, are i gba rẹ Onini ọrẹ orhọ na no dje ihworho ya wian uvuẹn orhọ na.”

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 9:36

aruẹdọn: Ẹmro i Greek na splag·khniʹzo·mai ra ha se ẹmro ọnana, osurhobọmwu ẹmro na “izẹn” (splagʹkhna), ro dje kpahen iroro okokodo rọ ha uvuẹn ọmudu na, iroro ọgbogbanhon. Ọye usuẹn ẹmro ọgbogbanhon uvuẹn i Greek ra ha dje aruẹdọn.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Matthew 8:8-10) Olotu isodja na nọ kpahenrhọ riẹn: “Ọga, mie mwuovwan yen wu na rhiẹ oghwa mẹ-ẹ, ọrẹn, ghwai tẹmro na, oma odibo mẹ nẹ ọnọ gbanhon. 9 Fọkime, mẹmẹ ohworho ro vwo omẹgbanhon usun, mi vwo isodja ri mie suẹn, mi rha ta rẹn owu, ‘Nyarhẹn!’ ọye nọ nyarhẹn, mi rha ta rẹn ọrọrọ, ‘Mọ!’ ọye nọ sa, mi rha ji ta rẹn ọvrẹn mẹ, ‘Ruẹ ọnana!’ no ruie.” 10 Ọke i Jesu o rhon ọnana, no gberie unu, nọ jeghwai ta rẹn ere lelie: “Mia ta urhomẹmro harẹn are, mia ji mẹrẹn ohworho ro vwo aruẹ esegburhomẹmro ọgbogbanhon ọnana uvuẹn Israe-el.

w02 8/15 13 ¶16

“Mi Dje Udje Na Harẹn Are”

16 Omaran ọ ji havwọ, ọke olotu isodja ọkezẹko ọye Ọgehọ, onyẹ i Rome—o bru i Jesu rhe jeghwai rẹ ye no simi ọvrẹn yen ro kpomẹ, Jesu o rheri taghene olotu isodja na o vwo orusọ. Olotu isodja ọke ọrana, ọnọ sabu vwobọrhọ irueruo ozighi, ọbara ebiomu ọrhẹ ogame ofian. Ọrẹn, Jesu ọ tẹnroviẹ esegburhomẹmro ọgbogbanhon ọhworhare na. (Matthew 8:5-13) Ọke i Jesu ọ tẹmro rẹn oruọdandan ra Kanrenmwu orhan oja rọ kẹreriẹ na, Jesu ọ van ghwie fọkiẹ orusọ ye-e, ukpomaran nọ ha udu rhọ ye aghwẹ kpahen ifiẹrorhọ rọ ha obaro na. (Luke 23:43) Jesu o rheri taghene erhe ni ihworho izede rọ sọre, ọ lẹrhẹ ẹhẹn aye seriotọre. Ovwo ẹfro-o, omẹdamu rọ nọ guọlọ oborẹ orhomurun uvuẹn oma awọrọ, ọ ha udu rhẹ aye aghwẹ ru rhomurhọ.

(Matthew 9:16, 17) O vwo ohworho ro ko ewun ọkpokpọ rhẹ uvuẹn ewun rọ ho ne-e, fọkime ewun ọkpokpọ na, ọnọ lẹ nẹ ewun rọ ho ne na, ekete rọ bẹrẹre uvuien nẹ ọnọ do rhọ. 17 Ihworho i vwe ji fiẹ enyo ọkpokpọ rhẹ oborẹ a ha sẹrorẹ enyo rọ ho ne-e. Aye i rhe ru omaran, oborẹ a ha sẹrorẹ enyo na nẹ ọnọ sa, enyo na nẹ ono rhie fughwẹ, oborẹ a ha sẹrorẹ enyo na, nẹ ọnọ ji ghwọghọ. Ọrẹn ihworho e fiẹ enyo ọkpokpọ rhẹ oborẹ a ha sẹrorẹ enyo rọ kpokpọre, na sabu sẹrorẹ eva na.”

jy 70 ¶6

Mesoriẹ Idibo i Jesu i Vwe Zinrin Orhọmo?

Jesu ọ ha userhumu rẹn idibo i John ro Brawanrhame mẹrẹnvwrurhe taghene aye i vwe fiẹrorhọ taghene idibo i Jesu ina nyalele irueruo itu i Jew ọke ahwanre-en, jerẹ uruemru re zinrin orhọmo. Jesu ọ rhe ma kwaphiẹ irueruo ẹga aye ọke ahwanren rhọ-ọ, irueruo ogame ro no vwoba phẹrẹkpẹ. Aruẹ ogame ri Jesu o jirẹ, orhiẹ ọrẹ irueruo ẹga rẹ ihworho i Judah e ruẹ ọke ọrana-a. Habaye, Jesu o vwo ko ewun ahwanren rhẹ oberun ewun ọkpokpọ yanghene fiẹ enyo ọkpokpọ rhẹ oborẹ a ha sẹrorẹ enyo rọ ho ne-e.

Isese i Baibol

(Matthew 8:1-17) Ọke ro nẹ ugbenu na rhe, otu gbididi ni lelirie. 2 Nughe! ohworho ro kpomẹ oti no bru rie rhe jeghwai gburhomurhotọre hariẹn, nọ tare: “Ọrovwori, wu rha guọlọ, wu na sabu ru mẹ fon.” 3 Omarana, nọ rionbọ ye phia, nọ hobọte yi, nọ tare: “Mi guọlọre! Gba fon.” Ogege emiamo oti na no nirien oma. 4 Omarana, Jesu nọ ta riẹn: “Wu vwa ta rẹn ohworho owuorowu-u, ọrẹn nyarhẹn, ye dje oma harẹn orherẹn na, ne wu jeghwai ze izobo i Moses ọ ha mwu na, no rhiẹ oseri harẹn aye.” 5 Ọke rọ ruẹ i Ca·perʹna·um, olotu isodja owu no brurie rhe, nọ rẹ ye 6 nọ ta: “Ọga, emiamo ọgbogbanhon ọ gba odibo mẹ rhotọre uvuẹn oghwa, omarana, nọ rioja gbangbanhon.” 7 Nọ ta riẹn: “Mi rhe te avwaye, Mi ne simie.” 8 Olotu isodja na nọ kpahenrhọ riẹn: “Ọga, mie mwuovwan yen wu na rhiẹ oghwa mẹ-ẹ, ọrẹn, ghwai tẹmro na, oma odibo mẹ nẹ ọnọ gbanhon. 9 Fọkime, mẹmẹ ohworho ro vwo omẹgbanhon usun, mi vwo isodja ri mie suẹn, mi rha ta rẹn owu, ‘Nyarhẹn!’ ọye nọ nyarhẹn, mi rha ta rẹn ọrọrọ, ‘Mọ!’ ọye nọ sa, mi rha ji ta rẹn ọvrẹn mẹ, ‘Ruẹ ọnana!’ no ruie.” 10 Ọke i Jesu o rhon ọnana, no gberie unu, nọ jeghwai ta rẹn ere lelie: “Mia ta urhomẹmro harẹn are, mia ji mẹrẹn ohworho ro vwo aruẹ esegburhomẹmro ọgbogbanhon ọnana uvuẹn Israe-el. 11 Ọrẹn mia ta rẹn are taghene ihworho buebun ine nẹ obọrẹ ọren ọ va nẹ sa, ọrhẹ obọrẹ ọren na o se gbe, me siyẹ uvuẹn imẹdjẹ Abraham, Isaac ọrhẹ Jacob uvuẹn Uvie ọrẹ idjuwu na; 12 ọrẹn ene doron emọ erẹ Uvie na rhẹ otafe ro mwuokuku. Avwaye yẹ aye ina viẹ jeghwai riẹ ikanwun aye.” 13 Omarana, Jesu nọ ta rẹn olotu isodja na: “Nyarhẹn. Jerẹ oborẹ wu vwo esegburhomẹmro taghene ọnọ phia na, jenẹ ọ phia omaran ha wẹn.” Oma odibo na nọ gbanhonron uvuẹn unọke ọrana. 14 Ọke i Jesu o te oghwa i Peter, nọ mẹrẹn izu aniẹ ro semerhẹn, fọkime ifiva ọ gbariẹ rhotọre. 15 Omarana, nọ hobọte abọ ye, ifiva na no nẹ omayen, no vẹnrẹnren jeghwai gbodibo ha riẹn. 16 Ọrẹn, ọke owuọnwọn o te, na kparẹ ihworho buebun rẹ ikpodje ọ ha uvuẹn oma aye bruie rhe; ọye nọ ta rẹn ikpodje na nẹ aye i nẹ oma ihworho na, ọye nọ jeghwai simi era rioja, 17 neneyo ẹmro ra tare nyoma ọmẹraro Isaiah ọ sabu rugba: “Ọye ọ kparẹ emiamo ọwan jeghwai te emiamiamo ọwan.”

JANUARY 29–FEBRUARY 4

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | MATTHEW 10-11

“Jesu ọ Rhuọnrhuọn Ihworho Oma”

(Matthew 10:29, 30) Usele owu ya rhẹ azan eva, rhomaran? Ọrẹn o vwo ọrẹ ono se totọre rẹ Ọsẹ are o vwo rhe kpahe-en. 30 Ọrẹn, ọ tobọ rhe uchunu ẹton ri ha urhomu are.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 10:29, 30

azan: Ẹmro i Greek na re se strou·thiʹon o dje kpahen aruẹ afen ekokamo ephian, ọrẹn a haye ruiruo omamọ arha hunute azan ro rhiẹ afen rọ mai kamu ra rhẹ rẹn ihworho.

usele owu: E ji se yi “assarion,” usele itu Rome i ha ruiruo, ro rhiẹ osa ra kwa rẹn ohworho rọ wianren iminiti 45. (Se App. B14.) Uvuẹn erhirhiẹ ọnana, uvwre ọke ro ghwoghwo uvuẹn i Galilee ọgbọ ọresa, Jesu nọ tare taghene usele owu ya rhẹ azan eva. Uvuẹn erhirhiẹ ọrọrọ, ọkezẹko oma ẹgbukpe owu ọke rọ ha iruo aghwoghwo ọnẹyen uvuẹn i Judea, Jesu ọ tare taghene a rhẹ azan isionrin uchunu usele eva. (Lu 12:6) Arha vwanvwọn iyẹnrẹn enana, ọwan i yonorin taghene ileyi i vwe ni azan ghanghanre-en, ọyẹ ọsoriẹ a sabu mẹrẹn ọrẹ isionrien ọphẹ.

ọ tobọ rhe uchunu ẹton ri ha urhomu are: A tare taghene uchunu ẹton ri ha urhomu onyakpọ ọ vrẹn 100,000. Imwẹro taghene i Jehova o rhe kpahen ekwakwa ekokamu enana uvuẹn oma ọwan, o djephia taghene o vwo ọdamẹ kpahen Ilele Kristi owuowu.

nwtsty ikpekporo ọrhẹ ughe

Azan

Azan afen rọ mai ku ra rhẹ rẹn ihworho. Ana sabu dẹ eva ye uchunu osa owian ohworho ọ wianren iminiti 45. Ẹmro i Greek na ọnọ sabu mevirhọ aruẹ efen ekokamu sansan, jeghwai te azan re se (Passer domesticus biblicus) ọrhẹ azan ra mẹrẹn obẹ i Spain re se (Passer hispaniolensis), ri ji vuọn Israel inyenana.

(Matthew 11:28) Are i bru mẹ rhe, are ihworho rẹ oma ọ rhọ ọrhẹ ihworho ohwan ọ bẹn, ne mi na yẹ are omẹrhuọnrhuọn.

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 11:28

ihworho ohwan ọ bẹn: ihworho i Jesu o seri taghene aye i rhe “ihworho ohwan ọ bẹn,” fọkiẹ ọfiamu ọrhẹ owian ọgbogbanhon. Ogame aye a harẹn i Jehova no rhiẹ ohwan, fọkiẹ irueruo ituakpọ ra haba Urhi Moses. (Mt 23:4) Tobọ te i Sabbath, ro rhiẹ emru omẹrhuọnrhuọn, no mo rhiẹ ohwan.—Ex 23:12; Mr 2:23-28; Lu 6:1-11.

Mi na yẹ are omẹrhuọnrhuọn: Ẹmro i Greek na “omẹrhuọnrhuọn,” ọnọ sabu mevirhọ omeronmo (Mt 26:45; Mr 6:31) ọrhẹ omefuon nẹ abọ owian ọgbogbanhon na sabu rharhumu vwo omẹgbanhon (2Co 7:13; Phm 7). Ẹmro na o djerie phia taghene ra kpare “orhan ọven” i Jesu (Mt 11:29) o surhobọmwu owian, orhiẹ omeronmo-o. Ẹmro i Greek ri Jesu ọ ha ruiruo o sekpahen ọrẹ ọnọ yẹ ihworho oma ọ ghwọghọre omẹgbanhon, neneyo aye i sabu vwo oruru aye ina kpare orhan ọven ọnẹyen rọ vwọ ghwa.

(Matthew 11:29, 30) Are i kpare orhan ọven mẹ, nẹ are i yono mie mẹ, fọkime mi havwọ bọrọbọrọ jeghwai vwo omeriotọre, are ni na mẹrẹn omẹrhuọnrhuọn rẹn oma are. 30 Fọkime, orhan ọven mẹ ọ ghwa-a, ohwan mẹ ọ jeghwai pharhe.”

nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mt 11:29

Are i kpare orhan ọven mẹ: Jesu ọ ha “orhan ọven” ta kpahen ọrẹ a homariotọre rẹn omẹgbanhon usun jeghwai nyalele ọkpọvi. Orhianẹ o vwo rhẹ ẹhẹn orhan ọven ro vwo aro eva, rẹ Osolobrugwẹ ọ kpare rẹn i Jesu, nọyẹ, ọ ha use rẹn idibo yi nẹ aye i lelie kparẹ orhan ọven na, ọye nẹ ọnọ ha userhumu rẹn aye. Uvuẹn erhirhiẹ ọrana, ana sabu se ẹmro na izede omana: “Are i leli mẹ kpare orhan ọven mẹ.” Orhianẹ orhan ọven i Jesu ọ kpara rhua awọrọ, nọyẹ ekete a rionbọrhọ na, ọnọ sabu mevirhọ ọrẹ a homariotọre rẹn omẹgbanhon usun i Kristi ọrhẹ ọkpọvi ọnẹyen.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Matthew 11:2, 3) Ọrẹn, ọke i John rọ ha ekanron o rhon kpahen ewian i Kristi na, no dje idibo yi 3 ya nọ ye: “Wẹwẹ yẹ Ohworho rọ sa na, gbinẹ ame i ji fiẹrorhọ ohworho ọrọrọ?”

jy 96 ¶2-3

John ọ Guọlọ Rhon Mie i Jesus

Onọ ọrana ọ sọre? John ọ ga Osolobrugwẹ, ọke ro bru i Jesu rhẹ ame ẹgbukpe eva re vrẹn ne, ọ mẹrẹn ẹhẹn ọfuanfon Osolobrugwẹ ro bru i Jesu rhe, jeghwai rhon uvwele ekwerhọ Osolobrugwẹ. O vwo oborẹ ọsoriẹ ọwan ine roro taghene esegburhomẹmro i John o seriotọre ne-e. Orho rhiomaran, manẹ i Jesu o vwo jiri Johni-i, jerẹ oborẹ ọ havwọ uvuẹn erhirhiẹ ọnana. Ọrẹn orhianẹ i John o vwo ẹhẹn eveva-a, mesoriẹ ọ nọ i Jesu onọ ọnana?

Ọkezẹko i John ọ guọlọ rhon mie i Jesu taghene ọye yẹ i Messiah na. Ọnana ono ruẹ i John gbanhon rọ rioja uvuẹn ekanron na. Onọ i John na o ji vwo iroro ọrọrọ. Ọye o rhe kpahen aruẹmẹrẹn i Baibol ri djephia taghene Ohworho Osolobrugwẹ ọ ha Ẹhẹn Ọfuanfon Djẹha yo no rhiẹ orodje ọrhẹ ọro no simi ọwan. Ọrẹn, ibiamo buebun ri Jesu o bromarhame hin ne, ne fi John rhẹ ekanron. Omarana, John ọ nọ sẹ ono vwo ọwọrọ rọ nọ rhe, rọ nọ ha ẹrhẹ i Jesu, rọ nọ ha ọsoso aruẹmẹren ri sekpahen i Messiah na te orugba.

(Matthew 11:16-19) “Ọrọmo mi na ha uvwiẹ ọnana dje? Ọ họhọ emọvwerhe ri siyẹ ekete ra sueyi, re se erẹ aye e lele ruiruẹn, 17 rẹ aye a ta: ‘Ame i kporo ukpori na harẹn are, ọrẹn, are e gbigbegbe-e; ame i viẹre, ọrẹn, are i vwe lele ame viẹ-ẹ.’ 18 Omaran ọ ji havwọ, John ọ rhere, ọ re jeghwai da-a, ọrẹn, ihworho a ta, ‘Ọye o vwo ikpodje.’ 19 Ọmọ onyakpọ ọ rhere, ọ rere jeghwai da, ọrẹn, ihworho a ta, ‘Nughe! Ọhworhare ro rhiẹ ọgbọre, rọ jeghwai da enyo vrẹn oma, ugbehian ere toro osa urhomu ọrhẹ iruedandan.’ Ọrẹn, a mẹrẹn ẹghwanren vwrurhe nyoma ewian yen.”

jy 98 ¶1-2

Ukpokpogho o Rhirhiẹ Ye Harẹn Uvwiẹ Ro Vwo Kwe Kerhọ

Jesu o ni John ro Brawanrhame ghanghanren, ọrẹn ukẹro ọgo yẹ ihworho e ni John? “Uvwiẹ ọnana,” Jesu ọrhọ ta, “ọ họhọ emọvwerhe ri siyẹ ekete ra sueyi, re se erẹ aye e lele ruiruẹn, rẹ aye a ta: ‘Ame i kporo ukpori na harẹn are, ọrẹn, are e gbigbegbe-e; ame i viẹre, ọrẹn, are i vwe lele ame viẹ-ẹ.’”—Matthew 11:16, 17.

Me yi Jesu ọ ha ye ta? Ọye no djerie fiotọre: “John ọ rhere, ọ re jeghwai da-a, ọrẹn, ihworho a ta, ‘Ọye o vwo ikpodje.’ Ọmọ onyakpọ ọ rhere, ọ rere jeghwai da, ọrẹn, ihworho a ta, ‘Nughe! Ọhworhare ro rhiẹ ọgbọre, rọ jeghwai da enyo vrẹn oma, ugbehian ere toro osa urhomu ọrhẹ iruedandan.’” (Matthew 11:18, 19) Abọ owu, John o nyerẹn akpọ rọ lọhọre ro rhiẹ Nazirite, ọ tobọ kẹnoma rẹn enyo ẹda, ọrẹn uvwiẹ ye i tare taghene o vwo ikpodje. (Numbers 6:2, 3; Luke 1:15) Obọreva ye, Jesu o nyerẹnren jerẹ ituakpọ. Ọ rere jeghwai da izede ro serhọ, ọrẹn ihworho na ta taghene ọgbọre. Nọ họhọre taghene a sabu ru oborẹ ọnọ merhen ihworho na oma-a.

Isese i Baibol

(Matthew 11:1-19) Ọke i Jesu ọ ha ọkpọvi rẹn idibo yi awan 12 na hin ne, no nẹ avwaye ye yono jeghwai ghwoghwo uvuẹn emwa aye. 2 Ọrẹn, ọke i John rọ ha ekanron o rhon kpahen ewian i Kristi na, no dje idibo yi 3 ya nọ ye: “Wẹwẹ yẹ Ohworho rọ sa na, gbinẹ ame i ji fiẹrorhọ ohworho ọrọrọ?” 4 Ọrẹ ẹkpahenrhọ, Jesu nọ ta rẹn aye: “Nyarhẹn ya ta rẹn i John oborẹ are e rhon jeghwai mẹrẹn: 5 Eri tuẹro, a mẹrẹn ude ne, ikpolo a nya ne, e ruẹ ere kpomẹ oti fuan ne ọrhẹ idienrhọ e rhon ẹmro ne, a rhọmọ eri hwuru na, a jeghwai ghwoghwo iyẹnrẹn esiri rẹn ivwiegbere ne. 6 Omamerhomẹ ọ havwiẹ rẹn ohworho rọ vwọ mẹrẹn ọgbanrhọ uvuẹn oma mẹ.” 7 Ọrẹn, ọke enana a ha izede, Jesu nọ tuẹn ẹmro rhọ rhẹ otu na kpahen i John: “Me are i ya mẹrẹn uvuẹn ato na? Odin rẹ aphẹrẹ o zuẹ sa zuẹ rie? 8 Me yẹ are i ya mẹrẹn? Ọhworhare rọ ku ewun ọlolọhọ rhọ? Mesoriẹ, fọkime ihworho ri ku ewun elolọhọ rhọ i ha uvuẹn eghwa irodje. 9 Omarana, me yẹ are i ghini ya mẹrẹn? Are i ya mẹrẹn ọmẹraro? Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are, ohworho rọ ghwẹ ọmẹraro. 10 Ọnana ọyẹ ohworho ra ya kpahen na: ‘Nughe! Mie dje ọnyikọ mẹ nọ kobaro harẹn are, ọye ono mwuegbe izede harẹn are!’ 11 Itiọrurhomẹmro, mia ta rẹn are, taghene usuẹn ihworho emẹse i vwiẹre, o vwo ọrọ do ghwẹ John ro Brawanrhame na-a, ọrẹn ohworho rọ mai kamu uvuẹn Uvie ọrẹ idjuwu na ọ do ghwẹ ye. 12 Nẹ ẹdẹ i John ro Brawanrhame me tẹ ọke ọnana, Uvie ọrẹ idjuwu na yẹ ẹkẹ ituakpọ a hatua, era hatua ye, na tanbọmwien. 13 Harẹn aye ephian, Emẹraro ọrhẹ Urhi na i havwiẹ me te ọke John ọ rhe; 14 orhianẹ are i mwuegbe are ine dedie ha, ọ ye yẹ ‘E·liʹjah rọ nọ rhiọ na.’ 15 Jenẹ ọrẹ o vwo erhọ o rhon. 16 “Ọrọmo mi na ha uvwiẹ ọnana dje? Ọ họhọ emọvwerhe ri siyẹ ekete ra sueyi, re se erẹ aye e lele ruiruẹn, 17 rẹ aye a ta: ‘Ame i kporo ukpori na harẹn are, ọrẹn, are e gbigbegbe-e; ame i viẹre, ọrẹn, are i vwe lele ame viẹ-ẹ.’ 18 Omaran ọ ji havwọ, John ọ rhere, ọ re jeghwai da-a, ọrẹn, ihworho a ta, ‘Ọye o vwo ikpodje.’ 19 Ọmọ onyakpọ ọ rhere, ọ rere jeghwai da, ọrẹn, ihworho a ta, ‘Nughe! Ọhworhare ro rhiẹ ọgbọre, rọ jeghwai da enyo vrẹn oma, ugbehian ere toro osa urhomu ọrhẹ iruedandan.’ Ọrẹn, a mẹrẹn ẹghwanren vwrurhe nyoma ewian yen.”

    Okpe Ẹbe Ukoko na Ephian (2011-2025)
    Log Out
    Log In
    • Okpe
    • Dje yi
    • Oborẹ o jeruo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Oborẹ Ana Haye Ruiruo Lele
    • Urhi ro Suien
    • Ruẹ Ewene Rhẹ Urhi ro Suien
    • JW.ORG
    • Log In
    Dje yi Vwe Ohworho