Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
JUNE 4-10
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | MARK 15-16
“Jesu ọ Ha Aruẹmẹrẹn Te Orugba”
(Mark 15:3-5) Ọrẹn, ilori irherẹn na na ta erharhere ẹmro buebun kpahiẹn. 4 Omarana, Pilate nọ nọ riẹn ọgbọrọrọ, rọ ta: “Wu vwa kpahen ẹmro owuorowu? Gbe ni ekwakwa buebun rẹ aye a ta kpahuọn.” 5 Ọrẹn, Jesu ọ tẹmro owuorowu-u, no gbe i Pilate unu.
(Mark 15:24) Aye ni kanren riẹ mwu orhan jeghwai ghalẹ iwun enẹyen nyoma aye a bọ itẹ kpahen aye, nẹ aye i sabu brorhiẹn ọrẹ ọnọ ha aye.
(Mark 15:29, 30) Ihworho ra nyavrẹn na ta erharhere ẹmro kpahiẹn, nẹ aye kpogho urhomu aye, rẹ aye a ta: “Ebabo! Wẹwẹ ri na sabu ghwọghọ oghwa ẹga na jeghwai bọn yen ẹdẹ esa, 30 gbe simi oma nyoma wu na ruotọre nẹ orhan oja na.”
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mr 15:24, 29
ghalẹ iwun enẹyen: Iyẹnrẹn rọ ha uvuẹn Joh 19:23, 24, o vwo iyẹnrẹn erọrọ ri Matthew, Mark, ọrhẹ Luke i vwa hunute: Isodja itu i Rome i bọ itẹ kpahen iwun ro kurhọ; isodja na i ghalẹ iwun na rhẹ “akwa ẹne, owu harẹn isodja owuowu”; aye a guọlọ ghalẹ ewun ro kurhọ uvuien na-a, omarana, aye ni bọ itẹ kpahiẹn; itẹ aye i bọ kpahen ewun i Messiah na ọ ha ẹmro rọ ha uvuẹn Ps 22:18 te orugba. Uruemru ihworho ọke ọrana rẹ aye ina sẹrorẹ iwun ihworho aye i kperi, omarana, ne ku ewun ọrhẹ ekwakwa ilogbozighi na i kurhọ nẹ oma aye bọmọke e ki kpe aye, ọnana nọ lẹrhẹ erhirhiẹ na rhua ofa vwe aye.
kpogho urhomu aye: Ọke aye e ruẹ ọnana aye a ji tẹmro, uruemru ọnana o dje ekan, uruemru sakamu, yanghene echẹdjẹ phia. Ihworho ra nyavrẹn na ni ha aruẹmẹrẹn rọ ha uvuẹn Ps 22:7 te orugba.
(Mark 15:43) Joseph onyẹ Ar·i·ma·theʹa ro rhiẹ omamọ ohworho usuẹn iguẹnzọn re ha uvuẹn oghwa ẹghware na, rọ ji hẹrhẹ Uvie Osolobrugwẹ, nọ rhere. No fiudugbere bru i Pilate nọ ta riẹn no tiobọnu orinmi Jesu riẹn.
(Mark 15:46) Ọke ọye ọ ha efeludu rhe jeghwai kpariẹ rhẹ otọre hin, nọ ha efeludu na fariẹ jeghwai kpariẹ rhẹ uvuẹn usin ra ha atita ru; omarana, no ghorẹn atita riẹ anurẹsẹ usin na.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mr 15:43
Joseph: Iyẹnrẹn eri ya kpahen akpenyerẹn i Jesu, ọ dabu homaphia uvuẹn iyẹnrẹn aye i ya kpahen i Joseph. Ọro toro osa urhomu re se Matthew ọ djokarhọ ye taghene ọye “ọdafe”; Mark, rọ ya ẹmro enẹyen maido fọkiẹ itu i Rome, ọ tare taghene ọye “omamọ ohworho usuẹn iguẹnzọn re ha uvuẹn oghwa ẹghware na” rọ ji hẹrhẹ Uvie Osolobrugwẹ; Luke, ro rhiẹ ohworho ro vwo aruẹdọn ro simi ihworho, ọ tare taghene ọye “omamọ ohworho ro ji rhiẹ ọvwata,” ọ hobọtua irorẹdjẹ ọrhẹ irueruo Ẹghware na ri kparehaso i Jesu-u; John ọvo yọ nẹ iyẹnrẹn taghene ọye “odibo i Jesu ọrẹ odjahen fọkime ọ zofẹn itu i Jew na.”—Mt 27:57-60; Mr 15:43-46; Lu 23:50-53; Joh 19:38-42.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Mark 15:25) Vwana, o te omẹ ughwọdjọ irhinrin urhiọke ne, aye ni ji kanriẹn mwu orhan na.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mr 15:25
ughwọdjọ irhinrin urhiọke: Ezẹko a rionbọrhọ ibiẹ ovẹnẹ rọ ha uvuẹn iyẹnrẹn ọnana ọrhẹ ọrọ ha uvuẹn i Joh 19:14-16, rọ tare taghene, “ughwọdjọ ikpereva erhẹrhuvo” yi Pilate ọ ha i Jesu rẹn ihworho na nẹ aye i kpe yi. Dedevwo, Eyaya Ọfuanfon na ọ dabu dje ovẹnẹ na fiotọre-e, o vwo ekwakwa ezẹko re ne roro kpahen: Iyẹnrẹn akpenyerẹn i Jesu o vwo ọke owu sekpahen ekwakwa re phiare uvuẹn ẹdẹ ri koba uvuẹn akpenyerẹn i Jesu uvwre ọke rọ ha uvuẹn otọrakpọ na. Ọsoso iyẹnrẹn ẹne na i djephia taghene irherẹn na ọrhẹ ekpako na ni ruẹ ẹghware ọke owuọwọn o te ne, jeghwai kpare i Jesu bru Igovunọ i Rome re se Pontius Pilate. (Mt 27:1, 2; Mr 15:1; Lu 22:66–23:1; Joh 18:28) Matthew, Mark, ọrhẹ Luke i nẹ iyẹnrẹn taghene ọke re kpe i Jesu mwu orhan na, okuku nọ homaphia uvuẹn ọsoso agbamwa na nẹ omẹ “ughwọdjọ ikpereva erhẹrhuvo . . . bọmọke ughwọdjọ esa erhẹrhuvo o ki te.” (Mt 27:45, 46; Mr 15:33, 34; Lu 23:44) Oborẹ ọnọ sabu lẹrhẹ ọke re kpe i Jesu rhiẹ omaran yẹ: Ẹfa rọ ha usuẹn oborẹ e ruẹ e ki kpe ohworho na. Ọkezẹko, ẹfa na ọ gbanhan omamọ te erhirhiẹ ohworho na o hwuẹ. Uvuẹn erhirhiẹ i Jesu, ọ gbanhonron omamọ te erhirhiẹ ọhworhare ọrọrọ ọ kpare orhan oja ye, ọke i Jesu ọ kpariẹ ibiesuọn ne. (Lu 23:26; Joh 19:17) Ra mẹriẹn taghene ẹfa ọ ha usuẹn oborẹ e ruẹ e ki kpe ohworho na, ibiẹ ọke ọnọ nyavrẹn vwẹre ne ki kpe i Jesu mwu orhan oja na. Haba ọnana, Mt 27:26 ọrhẹ Mr 15:15 ọ hunute ẹfa ọrhẹ ekpe mwu orhan oja na. Omarana, ihworho sansan ina sabu ta kpahen ọke re kpe yi izede rọ vẹnẹren, sekpahen oborẹ aye i roro kpahen ọke ra tuẹn irueruo na rhọ. Ọnana ọnọ sabu dje kpahen oborẹ ọsoriẹ o gbe i Pilate unu taghene i Jesu o hwuru ibiẹ ọke re kpe yi mwu orhan na hin. (Mr 15:44) Habaye, eri ya i Baibol na i ta kpahen uruemru ra ghalẹ ẹdẹ na rhẹ akwa ẹne rhẹ inọke esa uvwre akwa owuowu, jerẹ oborẹ e ji ruẹ ason na. Ra ghalẹ ẹdẹ na izede omana, o dje kpahen oborẹ ọsoriẹ a rionbọrhọ unọke esa, erhan ọrhẹ irhinrin, erhe kelie nẹ ọke ọren ọ va sa omẹ ughwọdjọ 6 urhiọke. (Mt 20:1-5; Joh 4:6; Ac 2:15; 3:1; 10:3, 9, 30) Riobarorhọ, ihworho e vwo ọke owu aye a ha wia-an, omarana erhe kele unọke ẹdẹ na, na ha ẹmro jerẹ “omẹ” ruiruo jerẹ oborẹ ọ havwọ uvuẹn Joh 19:14. (Mt 27:46; Lu 23:44; Joh 4:6; Ac 10:3, 9) Ọrẹ ẹzẹkoko: Ọkezẹko Mark ọ ta kpahen ẹfa ọrhẹ e kpe mwu orhan oja na kugbe, John nọ ta kpahen e kpe mwu orhan oja na ọvo. Eyẹbe eva enana ina sabu zẹ inọke ẹdẹ na koko no rhiẹ emrẹ inọke esa, John ọ ji ha ẹmro na “omẹ” ruiruo ọke rọ ta kpahen ọke rọ ha ruiruo. Ekwakwa enana yi na sabu lẹrhiẹ vwo ibiẹ ovẹnẹ uvuẹn ọke ra hunute uvuẹn iyẹnrẹn enana. Ọrọ kẹta, ra mẹriẹn taghene i John ọ ya iyẹnrẹn ọnẹyen ẹgbukpe buebun ọke i Mark ọ ya ọnẹyen hin, ọrhẹ ovẹnẹ uvuẹn ọke rọ ha ruiruo, o djephia taghene i John o nẹ iyẹnrẹn i Mark ya-a.
(Mark 16:8) Omarana, ọke aye a ruẹ otafe, aye ni zẹ nẹ usin na, ighweghwe nọ ruẹ oma aye, aye na phariẹ. Aye arha tẹmro rẹn ohworho owuorowu-u, fọkime ofẹn o mwu aye.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Mr 16:8
fọkime ofẹn o mwu aye: Sekpahen imanuskripti erukaro ri havwiẹ ri ta kpahen obọrẹ ọ kẹta uvuẹn ọbe i Mark, iyẹnrẹn na ọ dobọji rhẹ ẹmro ri ha uvuẹn oghwẹmro 8. Ihworho ezẹko na ta taghene ẹmro ifuen ọrana ọ kpẹtẹ phan rọ nọ lẹrhiẹ rhiẹ ẹmro ifuen ri Mark ọ ghini ya kpahen. Ọrẹn, sekpahen oborẹ Mark ọ ya lele, iroro ọrana o serhọ-ọ. Habaye, Jerome ọrhẹ Eusebius, egba irherhe uvuẹn ẹgbukpe 400 ri vrẹn ne, i djephia taghene iyẹnrẹn i Mark ọ ghini ya, o fuenrin rhẹ ẹmro na “fọkime ofẹn o mwu aye.”
O vwo imanuskripti i Greek ezẹko ọrhẹ erhianrhian uvuẹn edjadjẹ erọrọ ri vwo ẹmro ifuen ọkokamu yanghene ọrẹ oseseri ọke arha vrẹn oghwẹmro 8 hin. Ẹmro ifuen oseseri na (o vwo eghwẹmro 12 erọrọ) ọ ha uvuẹn Codex Alexandrinus, Codex Ephraemi Syri rescriptus, ọrhẹ Codex Bezae Cantabrigiensis, aye ephian i nẹ ẹgbukpe 500 ọke i Kristi rhe. Ọ ji homaphia uvuẹn Latin Vulgate, Curetonian Syriac, ọrhẹ Syriac Peshitta. Ọrẹn, ọ homaphia uvuẹn imanuskripti i Greek eva erẹ ẹgbukpe 400 na-a, Codex Sinaiticus ọrhẹ Codex Vaticanus, yanghene uvuẹn Codex Sinaiticus Syriacus ọrẹ ẹgbukpe 400 yanghene 500, yanghene uvuẹn imanuskripti Sahidic Coptic ọrẹ i Mark ọrẹ ẹgbukpe 500 na-a. Omaran ọ ji havwọ, imanuskripti Mark rọ mai ho ne ọrẹ itu i Armenia ọrhẹ Georgia o fuenrin rhẹ oghwẹmro 8.
Imanuskripti Greek ezẹko ọrhẹ erhianrhian edjadjẹ erọrọ i vwo ẹmro ifuen ọkokamu na (ro vwo ibiẹ eghwẹmro ezẹko). Codex Regius ọrẹ ẹgbukpe 800 ọke i Kristi, o vwo ẹmro ifuen eva na, nyoma aye a ha ẹmro ifuen ọkokamu na phia vwẹre a ki mẹrẹn ọrẹ oseseri na. A tuẹn ẹmro ifuen na rhọ rhẹ ẹmro ra djokarhọ taghene eghwẹmro enana i ha uvuẹn ekete ezẹko, dedevwo aye e rhiẹ eghwẹmro ra hobọtua-a.
ẸMRO IFUEN ỌKOKAMU
Ẹmro ifuen ọkokamu rọ ha obẹta i Mr 16:8 ọ ha usuẹn Eyaya Ọfuanfon na-a. Orho se omana:
Ọrẹn ekwakwa ephian re jurhi kpahen, aye ni ta riẹ rẹn ihworho ri kẹrẹ i Peter. Riobarorhọ, ọke ekwakwa enana a phia hin, Jesu no dje rẹ aye riẹ obọrẹ ọren ọ va nẹ sa ọrhẹ obọrẹ ọren o se gbe nẹ aye i ghwoghwo usimi i bẹmẹdẹ ro vwo vwo ogbeghwu na.
ẸMRO IFUEN OSESERI
Ẹmro ifuen oseseri rọ ha obẹta i Mr 16:8 ọ ha usuẹn Eyaya Ọfuanfon na-a. Orho se omana:
9 Ọke rọ rhọmọ igidurhiọke ẹdẹ ọrukaro ọkprughwre na, nọ kiki homaphia rẹn Mary Magʹda·lene, rẹ ọye o le ikpodje irhiruẹ nie oma. 10 Ọye nọ nyarhẹn ya ta rẹn ihworho rẹ ọye rhẹ aye i gba havwiẹ, ọke aye e mwuomarhọ jeghwai viẹ.11 Ọrẹn aye, ọke aye e rhon taghene ọ rharhumu rhiẹ akpọ ne, ọye ọ ji mẹriẹn ne, o mwu aye ẹro-o. 12 Riobarorhọ, ọke ekwakwa enana a nyavrẹn hin, nọ homaphia izede ọrọrọ harẹn aye awanva ra nya, ọke aye e riẹ uvuẹn agbamwa na; 13 aye ni rharhumu rhe mọ nẹ iyẹnrẹn rẹn eri hẹrhẹre na. Enana e ji vwo imwẹro kpahen aye-e. 14 Ọke o ru, nọ homaphia rẹn idibo ikporọvo na ọke aye a riẹ emaren, nọ ghwọghwu aye fọkiẹ jẹ esegburhomẹmro e vwo ọrhẹ ọrẹ aye a gbanhon urhomu, fọkime aye e vwo imwẹro kpahen ihworho ri mẹrenriẹn ọke ra rhọmiẹ nẹ uhwu rhe-e. 15 Ọye nọ ta rẹn aye: “Nyarhẹn ruẹ uvuẹn akpọ na ephian jeghwai ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na harẹn emama ephian. 16 Ọro vwo imwẹro kpahiẹn ji bromarhame ono simirhọ, ọrẹn, ọro vwo vwo imwẹro kpahiẹn ana ghwọghiẹ. 17 Habaye, eka enana ine lele eri vwo imwẹro: Nyoma aye ina ha odẹ mẹ ruiruo, aye ine le ikpodje nẹ oma ihworho, aye ina djẹ edjadjẹ, 18 aye ina ha abọ aye mwu ibodirin, aye i rha da emru rọ suẹ ẹkuọn, emru owuorowu o ru aye kaka-a. Aye ina ha abọ aye kpahen ihworho re kpomẹ, oma aye nẹ ọnọ sasa.”
19 Omarana, Ọrovwori na Jesu, ọke ro lele aye tẹmro hin, no riẹ odjuwu jeghwai siyẹ obọrhe Osolobrugwẹ. 20 Sekpahen ọnana, aye ni ye ghwoghwo uvuẹn ekete ephian, ọrẹn Ọrovwori na rhẹ aye i gba havwiẹ, ọ jeghwai hobọtua urhomu edje na rhẹ eka.
Isese i Baibol
(Mark 15:1-15) Ogege ọke orhie ne, ilori irherẹn na kugbe ekpako na ọrhẹ eyẹbe na, tobọ te ọsoso i Sanʹhe·drin na, ni djiroro kugbe, aye ni gba i Jesu jeghwai suien nyarhẹn, ji ha ye vwe i Pilate. 2 Omarana, Pilate nọ nọ riẹn onọ ọnana: “Wẹwẹ yẹ Orodje itu i Jew na?” Ọrẹ ẹkpahenrhọ, nọ tare: “Wẹwẹ ọvo yi tariẹ.” 3 Ọrẹn, ilori irherẹn na na ta erharhere ẹmro buebun kpahiẹn. 4 Omarana, Pilate nọ nọ riẹn ọgbọrọrọ, rọ ta: “Wu vwa kpahen ẹmro owuorowu? Gbe ni ekwakwa buebun rẹ aye a ta kpahuọn.” 5 Ọrẹn, Jesu ọ tẹmro owuorowu-u, no gbe i Pilate unu. 6 Ọrẹn, ọke orẹ ephian, yo tiobọnẹ ohworho owu re fi rhẹ ekanron rẹ ihworho na i guọlọre ne tiobọnu. 7 Uvwre ọke ọrana, ọhworhare re se Bar·abʹbas ọrhẹ ihworho ri kparehaso igọmẹti i ha uvuẹn ekanron, ri kpe ohworho ọke aye a kparahaso igọmẹti. 8 Omarana, otu na ni bru i Pilate rhe nẹ aye i nekpẹn emru mie yi sekpahen oborẹ o ruẹ rẹn aye bi. 9 Nọ kpahenrhọ rẹn aye, rọ ta: “Are i guọlọrẹ taghene mi tiobọnu Orodje itu i Jew na harẹn are?” 10 Fọkime i Pilate o rheri taghene fọkiẹ omẹriọ yẹ ilori irherẹn na a haye vwe yi. 11 Ọrẹn, ilori irherẹn na ni fiẹ oruru rhẹ otu na oma nẹ aye i ta riẹn no tiobọnu i Bar·abʹbas rẹn aye. 12 Ọgbọrọrọ, ọrẹ ẹkpahenrhọ Pilate nọ nọ rẹn aye: “Me mi na ha ohworho are e se Orodje itu i Jew na ru?” 13 Ọgbọrọrọ, aye ni korunu phia: “Kanriẹn mwu orhan oja na!” 14 Ọrẹn, Pilate nọ nọ rẹn aye: “Mesoriẹ? Emru obiobiomu ọgo yo ruru?” Ọrẹn aye ne ji korunu phia: “Kanriẹn mwu orhan oja na!” 15 Omarana, nime i Pilate ọ guọlọre nẹ oma ọ merhen otu na, no tiobọnu i Bar·abʹbas rẹn aye; ọke ra fa i Jesu hin, no tiobọnie na ya kanriẹn mwu orhan oja na.
JUNE 11-17
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LUKE 1
“Hẹrokele Omeriotọre i Mary”
(Luke 1:38) Omarana, Mary nọ tare: “Nughe! Ọvrẹn ọgbọtọ i Jehova! Jenẹ ọ phia mẹ jerẹ oborẹ wu tare na.” Omarana, ọmakashe na nọ nyajevwo.
ia 149 ¶12
“Nughe! Ọvrẹn Ọgbọtọ i Jehova!”
12 Ẹmro enẹyen ri vuọnren rhẹ omeriotọre ọrhẹ ọghọ, yẹ ihworho ri vwo esegburhomẹmro a ta kpahan. Nọ ta rẹn i Gabriel: “Nughe! Ọvrẹn ọgbọtọ i Jehova! Jenẹ ọ phia mẹ jerẹ oborẹ wu tare na.” (Luke 1:38) Ọvrẹn ọgbọtọ yọ mai kamu usuẹn idibo; o nyerẹn akpọ ye rẹn onini ọnẹyen. Omaran yi Mary o ni omayen rhọ obaro Onini ọnẹyen ro rhiẹ i Jehova. Ọye o rheri taghene ọnọ hẹrote yi, fọkime i Jehova o vwo atamwu kpahen eri vwo atamwu kpahiẹn, ọnọ jeghwai ha ebrurhọ riẹn fọkime o ru oborẹ ọnọ sabu ru uvuẹn owian ọgbogbanhon rọ yẹriẹ na.—Ps. 18:25.
(Luke 1:46-55) Omarana, Mary nọ tare: “Ọsoso ugboma mẹ o jiri Jehova, 47 ẹhẹn mẹ ọ ghọghọ uvuẹn Osolobrugwẹ ro rhiẹ Usimi mẹ, 48 fọkime o ni ọvrẹn ọgbọtọ ye uvuẹn erhirhiẹ ro riotọre rọ havwọ. Ọrẹn, nughe! nẹ ọke ọnana nyarhẹn ọsoso ivwiẹ na ina ta kpahen mẹ rhẹ omamerhomẹ, 49 fọkime Ọro vwo omẹgbanhon na o ruẹ ekwakwa igbevwunu ha mẹ ne, odẹ ye ọfuanfon, 50 nẹ uvwiẹ riẹ uvwiẹ, ono gbe arodọmẹ harẹn ihworho ra zofẹn ye. 51 O ruẹ ekwakwa eduado rhẹ obọ ye ne; o fi ohra rhẹ uvwre ihworho ra kparoma uvuẹn ọmudu aye ne. 52 O tiẹ ihworho ri vwo omẹgbanhon nẹ aga usun aye ne, jeghwai kpare ihworho dẹndẹn rierun ne; 53 ọ lẹrhẹ evwan vuọn ihworho rẹ orhọmo o kpe rhẹ ekwakwa irhorhomu jeghwai le ihworho ri feri rhẹ abọ ọkaka. 54 Ọ rhe mọ ha userhumu rẹn Israel ro rhiẹ odibo ọnẹyen, rọ karorhọ arodọmẹ ọnẹyen, 55 jerẹ oborẹ ọ ta rẹn esẹ ride ọwan, harẹn Abraham ọrhẹ emọ yen bẹmẹdẹ.”
ia 150-151 ¶15-16
“Nughe! Ọvrẹn Ọgbọtọ i Jehova!”
15 Habaye, Mary nọ kpahenrhọ ye. A dabu sẹrorẹ ẹmro enẹyen rhẹ uvuẹn Ẹmro Osolobrugwẹ. (Se Luke 1:46-55.) Ọrana yẹ ẹmro i Mary ọ tare rọ mai seri ra ya rhẹ uvuẹn i Baibol na, o ji dje aruẹ ohworho rọ havwọ phia. O dje ekpẹmẹ ọrhẹ uruemru ọdaremẹro phia ọke ro jiri Jehova fọkiẹ ebrurhọ rọ yẹ riẹ, ro vwo uphẹn ro no rhiẹ izu i Messiah na. O dje oborẹ esegburhomẹmro ọnẹyen ọ gbanhon te ọke rọ ta kpahen i Jehova rọ djẹ ofa rhẹ ihworho ra kparoma ri ji vwo omẹgbanhon, ọrhẹ ọrẹ ọye ọ ha userhumu rẹn ihworho dẹndẹn ọrhẹ ivwiegbere ri guọlọ ga ye. O ji dje kpahen oborẹ irherhe ọnẹyen o kodo te. Iyẹnrẹn owu o djephia taghene, ọ rionbọrhọ ekete ri te 20 uvuẹn obọrẹ a ha edjadjẹ i Hebrew ya uvuẹn i Baibol na!
16 Itiọrurhomẹmro, Mary o roro kodo kpahen Ẹmro Osolobrugwẹ. Udabọ ọrana, ọ sẹrorẹ uruemru omeriotọre ọnẹyen, ji ha uphẹn rẹn Eyaya Ọfuanfon na nọ tẹmro ukperẹ ono rhiẹ ọye. Ọmọ rọ dua uvuẹn oghwuvwiẹ ọnẹyen ono ji dje aruẹ iroro ọnana phia ẹdẹ owu, rọ nọ ta: “Oborẹ mie yono rhẹ ọnẹmẹ-ẹ, ọrẹn ohworho ro djeri mẹ rhe, yo vworie.” (John 7:16) Ofori nẹ ọwan i nọ oma ọwan: ‘Mie dje aruẹ ọghọ ọrhẹ ofẹnzẹ ọnana phia rẹn Ẹmro Osolobrugwẹ? Gbinẹ iroro ọrhẹ iyono mẹ yi mai rhomu?’ Ẹrhẹ i Mary ọ dabu fiotọre.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Luke 1:69) Ọye ọ ha ighoro usimi mwu harẹn ọwan ne uvuẹn oghwa i David ro rhiẹ odibo yi,
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 1:69
ighoro usimi: Yanghene “usimi ro vwo omẹgbanhon.” Uvuẹn i Baibol na, a ha ighoro eranmo dje kpahen omẹgbanhon, owọnren, ọrhẹ efikparobọ. (1Sa 2:1; Ps 75:4, 5, 10; 148:14; ekete ra djokarhọ) Habaye, ere suẹn, tẹ evwata tẹ evwọkon, a ha rẹ aye dje ighoro, efikparobọ aye ọ họhọ ọke a ha ighoro bọmọ emru. (De 33:17; Da 7:24; 8:2-10, 20-24) Uvuẹn oghwẹmro ọnana, ẹmro na “ighoro usimi” o mevirhọ i Messiah na, ro vwo omẹgbanhon ro no simi, ọye usimi rọ gbanhonma omamọ.
(Luke 1:76) Ọrẹn, harẹn owẹwẹ rọ rhiẹ ọmọvwerhe na, ene so ọmẹraro rẹn Ọrọ Mai Rierun na, fọkime wu na kobaro rẹn i Jehova ne wu ye mwuegbe izede ọnẹyen,
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 1:76
wu na kobaro rẹn i Jehova: John ro Brawanrhame na yọ nọ “kobaro rẹn i Jehova” ye mwuegbe izede na hẹrhẹ i Jesu, ro no mevi rẹn Ọsẹ ye, jeghwai rhe uvuẹn odẹ Ọsẹ ye.—Joh 5:43; 8:29; se ọbe uyono ro sekpahen Jehova uvuẹn oghwẹmro ọnana.
Isese i Baibol
(Luke 1:46-66) Omarana, Mary nọ tare: “Ọsoso ugboma mẹ o jiri Jehova, 47 ẹhẹn mẹ ọ ghọghọ uvuẹn Osolobrugwẹ ro rhiẹ Usimi mẹ, 48 fọkime o ni ọvrẹn ọgbọtọ ye uvuẹn erhirhiẹ ro riotọre rọ havwọ. Ọrẹn, nughe! nẹ ọke ọnana nyarhẹn ọsoso ivwiẹ na ina ta kpahen mẹ rhẹ omamerhomẹ, 49 fọkime Ọro vwo omẹgbanhon na o ruẹ ekwakwa igbevwunu ha mẹ ne, odẹ ye ọfuanfon, 50 nẹ uvwiẹ riẹ uvwiẹ, ono gbe arodọmẹ harẹn ihworho ra zofẹn ye. 51 O ruẹ ekwakwa eduado rhẹ obọ ye ne; o fi ohra rhẹ uvwre ihworho ra kparoma uvuẹn ọmudu aye ne. 52 O tiẹ ihworho ri vwo omẹgbanhon nẹ aga usun aye ne, jeghwai kpare ihworho dẹndẹn rierun ne; 53 ọ lẹrhẹ evwan vuọn ihworho rẹ orhọmo o kpe rhẹ ekwakwa irhorhomu jeghwai le ihworho ri feri rhẹ abọ ọkaka. 54 Ọ rhe mọ ha userhumu rẹn Israel ro rhiẹ odibo ọnẹyen, rọ karorhọ arodọmẹ ọnẹyen, 55 jerẹ oborẹ ọ ta rẹn esẹ ride ọwan, harẹn Abraham ọrhẹ emọ yen bẹmẹdẹ.” 56 Mary nọ daji kẹriẹ emrẹ ibiamo esa, nọ ghwẹrioma riẹ oghwa ye. 57 Ọke Elizabeth ono vwiẹ no teri, no vwiẹ ọmọ ọhworhare. 58 Ihworho re rhirhiẹ kẹriẹ ọrhẹ imizie ni rhonrin taghene i Jehova o ruẹ arodọmẹ ọnẹyen do rhọ riẹn ne, aye ni lelirie ghọghọ. 59 Uvuẹn ẹdẹ ọrẹ ẹrẹnren, aye ni rhe mọ samọ ọmọ na, aye na ji guọlọ ha odẹ ọsẹ ye Zech·a·riʹah se yi. 60 Ọrẹn, izu ọmọ na nọ tare: “Ẹjo! ene se yi John.” 61 Omarana, aye ni ta riẹn: “O vwo imizuo owuorowu re se odẹ ọnana-a.” 62 Omarana, nyoma eka aye ni nọ ọsẹ ye odẹ rọ guọlọre ne se yi. 63 Omarana, nọ nekpẹn atita jeghwai ya: “John yẹ odẹ ye.” Ọnana no gberẹ aye ephian unu. 64 Ogege ugbunuie no rhieri, ẹrẹmo yi ọrhọ tanmwu otọre-e, nọ sabu tẹmro, ro jiri Osolobrugwẹ. 65 Ofẹn no mwu ọsoso ihworho re rhirhiẹ kẹrẹ aye, ihworho ri ha igbenu amwa i Ju·deʹa na ta kpahen ọsoso ekwakwa enana. 66 Ọsoso ihworho ri rhon kpahiẹn ne roro uvuẹn ọmudu aye, rẹ aye a ta: “Mẹ yẹ ọmọvwerhe ọnana ono rhirhiẹ?” Fọkime i Jehova rhẹ ọye i gba havwiẹ.
JUNE 18-24
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LUKE 2-3
“Iphuphẹn—Are e Ruẹ Onyerẹnkugbe Are Rhẹ i Jehova Gbanhanrhọ?”
(Luke 2:41, 42) Vwana, eri vwẹriẹ i vwo uruemru aye e riẹ i Jerusalem kẹgbukpe kẹgbukpe fọkiẹ orẹ Ọnyavrẹn na. 42 Omarana, ọke rọ ha ẹgbukpe 12, aye ni riẹ oboran lele irueruo ọrẹ orẹ na.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 2:41
eri vwẹriẹ i vwo uruemru: Orhiẹ urhi taghene emẹse ine vi riẹ orẹ Ọnyavrẹn na-a. Ọrẹn, Mary o vwo uruemru rẹ ọye rhẹ i Joseph e riẹ i Jerusalem ya riorẹ Ọnyavrẹn na kẹgbukpe kẹgbukpe. (Ex 23:17; 34:23) Kẹgbukpe kẹgbukpe, aye rhẹ ekrun aye a nya izede ro seri te iroko 190.
(Luke 2:46, 47) Ọrẹn, ẹdọke esa a nyavrẹn hin, aye ni mẹrenriẹn uvuẹn oghwa ẹga na, ro siyẹ uvwre iyono na rọ kerhọ aye jeghwai nọ aye enọ. 47 Ọrẹn, no gbe ọsoso ihworho ra kerhọ ye unu ọke aye a mẹrẹn irherhe ro vwori ọrhẹ ẹkpahenrhọ enẹyen.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 2:46, 47
nọ aye enọ: Jerẹ oborẹ era kerhọ i Jesu i ru lele, o djephia taghene enọ enẹyẹn e rhiẹ erẹ ọmọvwerhe ọ nọ nọ sabu rhe kpahen emru-u. (Lu 2:47) Ẹmro i Greek re seri “nọ . . . enọ” ọnọ sabu mevirhọ aruẹ onọ ra nọ ọke ra guọlọ rhe otọriẹ fiotọre, ra jeghwai nọ ọke ọdamuni. (Mt 27:11; Mr 14:60, 61; 15:2, 4; Ac 5:27) Egba irherhe i tare taghene ilori ẹga ezẹko ra kobaro, i vwo uruemru aye a daji uvuẹn oghwa ẹga na ọke aye i rha riorẹ na hin, jeghwai yono uvuẹn owu usuẹn anurẹsẹ ro phẹren ri ha uvuẹn oghwa ẹga na. Ihworho ni ne siyẹ kẹrẹ aghwẹ ehworhare enana nẹ aye i kerhọ jeghwai nọ aye enọ.
no gbe ọsoso ihworho ra kerhọ ye unu: Uvuẹn arana, ẹmro i Greek ra ha se “gbe unu,” ọnọ sabu rhiẹ ọrẹ o gbe ohworho unu na kọke kọke yanghene ọke ephian.
(Luke 2:51, 52) Ọke oru, ọye no lelirẹ aye ghwẹrioma riẹ Nazareth, nọ jeghwai homariotọre rẹn aye. Habaye, izie nọ dabu sẹrorẹ ẹmro enana rhẹ uvuẹn ọmudu ọnẹyen. 52 Jesu nọ dua riaro ọrẹ ẹghwanren ọrhẹ ọrẹ ugboma, oma nọ jeghwai merhen Osolobrugwẹ ọrhẹ ituakpọ kpahiẹn.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 2:51, 52
jeghwai homariotọre: Yanghene “sẹrorẹ omeriotọre; ra huvwele.” Ẹmro i Greek na o djephia taghene ọke ri Jesu o dje rẹn iyono ri ha uvuẹn oghwa ẹga na kpahen irherhe Ẹmro Osolobrugwẹ ro vwori, no riẹ oghwa jeghwai homariotọre rẹn eri vwiẹriẹ. Omeriotọre ọnana ọ vẹnẹ ọrẹ ọmọvwerhe ọrọrọ ono djephia; fọkime ọ ha usuẹn Urhi Moses rọ ọye o rugba ọrẹ kizede kizede.—Ex 20:12; Ga 4:4.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Luke 2:14) “Odidi o rhirhiẹ ye harẹn Osolobrugwẹ obẹ odjuwu, nẹ ufuoma o rhirhiẹ ye harẹn ihworho esiri uvuẹn otọrakpọ na.”
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 2:14
ufuoma o rhirhiẹ ye harẹn ihworho esiri uvuẹn otọrakpọ na: Imanuskripti ezẹko i vwo isese ra na sabu rhian rhẹ “ọrhẹ uvuẹn otọrakpọ na ufuoma, uruemru esiri harẹn ituakpọ,” ẹmro enana i ji homaphia uvuẹn erhianrhian i Baibol ezẹko. Ọrẹn, ẹmro i New World Translation ọ ha ruiruo o nẹ imanuskripti ro vwo obọdẹn ẹmro rhe. Ẹmro ọnana rẹ ọmakashe na ọ tare, o mevirhọ uruemru esiri Osolobrugwẹ kpahen ituakpọ ephia-an, o toro uruemru ọrhẹ irueruo aye-e. Ukpomaran, o mevirhọ ihworho ri na mẹrẹn uruemru esiri ọnẹyen fọkime, aye i dje obọdẹn esegburhomẹmro kpahiẹn jeghwai rhiẹ idibo Ọmọyen.—Se ọbe uyono ro sekpahen ihworho esiri uvuẹn oghwẹmro ọnana.
ihworho esiri: “Uruemru esiri” rẹ emakashe na i ta kpahen, Osolobrugwẹ yo dje yi phia orhiẹ ituakpọ-ọ. Ẹmro i Greek na eu·do·kiʹa ọnọ sabu rhiẹ “arodọmẹ; obọdẹn omamerhomẹ; ekwerhọ.” Ẹmro rọ ji họhiẹ re se eu·do·keʹo, a ha riẹ ruiruo uvuẹn Mt 3:17; Mr 1:11; ọrhẹ Lu 3:22 (se ọbe uyono ro sekpahen Mt 3:17; Mr 1:11), avwaye yẹ Osolobrugwẹ ọ tẹmro rẹn Ọmọyen ọke ro bromarhame hin. O mevirhọ ọrẹ, “ene vwo ekwerhọ; ne vwo omamerhomẹ kpahen emru; ne ni emru rhẹ arodọmẹ; ne vwo oruru kpahen emru.” Sekpahen enana ra ha ruiruo na, ẹmro na “ihworho esiri” (an·throʹpois eu·do·kiʹas) o mevirhọ eri vwo ekwerhọ Osolobrugwẹ ọrhẹ uruemru esiri ọnẹyen, ọnọ ji sabu mevirhọ “ihworho ọye o vwo ekwerhọ kpahen; ihworho ọye o vwo omamerhomẹ kpahen.” Omarana, ẹmro ọnana rẹ ọmakashe na ọ tare, o mevirhọ uruemru esiri Osolobrugwẹ, orhiẹ kpahen ituakpọ ephia-an, ọrẹn kpahen ihworho ri ne ru oborẹ ọnọ lẹrhẹ oma merhiẹn nyoma aye ine dje obọdẹn esegburhomẹmro kpahiẹn jeghwai rhiẹ idibo Ọmọyen. Dedevwo ẹmro i Greek na eu·do·kiʹa uvuẹn erhirhiẹ ezẹko ọnọ sabu mevirhọ uruemru esiri ọrẹ ituakpọ (Ro 10:1; Php 1:15), a ha ye ruiruo omamọ sekpahen uruemru esiri Osolobrugwẹ, yanghene obọdẹn omamerhomẹ, yanghene izede ọye o kwerhọ (Mt 11:26; Lu 10:21; Eph 1:5, 9; Php 2:13; 2Th 1:11). Uvuẹn Septuagint rọ ha uvuẹn Ps 51:18 [50:20, LXX], a ha ẹmro na ruiruo sekpahen “uruemru esiri” Osolobrugwẹ.
(Luke 3:23) Ọke i Jesu ọ tuẹn owian ọnẹyen rhọ, ọ ha omẹ ẹgbukpe ọgban, ọye ọmọ ọhworhare i Joseph ro rhiẹ ọmọ i Heʹli,
wp16.3 9 ¶1-3
Wu rheri?
Ọrọmo yẹ ọsẹ i Joseph?
Joseph, ọ wian owian ikapẹta uvuẹn i Nazareth, ọye yẹ ọsẹ aruakpọ i Jesu. Ọrẹn ọrọmo yẹ ọsẹ i Joseph? Uvuẹn Iyẹnrẹn i Matthew kpahen esẹ ride i Jesu, ọ ta kpahen ọhworhare re se i Jacob, ọrẹn, Luke ọ tare taghene i Joseph “ọmọ i Heli.” Mesoriẹ ọ họhọ taghene ovẹnẹ ọ havwiẹ?—Luke 3:23; Matthew 1:16.
Iyẹnrẹn i Matthew orho se: “Jacob no vwiẹ Joseph,” Ọnana ẹmro i Greek ro djephia taghene Jacob yi ghini ọsẹ i Joseph. Omarana, Matthew ọ ta kpahen esẹ ride i Joseph, uvwiẹ usuon orodje David, rọ lẹrhẹ i Jesu vwo uphẹn ro no rhiẹ ohworho ro no siyẹ aga usun na nyoma ọsẹ ye aruakpọ Joseph.
Obọreva ye, iyẹnrẹn i Luke ọrhọ ta: “Joseph ro rhiẹ ọmọ i Heli.” Ẹmro ọnana, “ro rhiẹ ọmọ,” ana sabu vwẹruọ ye rhiẹ “ọgọ ọrẹ.” A ji mẹrẹn aruẹ ẹmro ọnana uvuẹn Luke 3:27, ekete i Shealtiel, ro rhiẹ ọsẹ ro vi vwiẹ Jeconiah, e sẹ yi “ọmọ i Neri.” (1 Chronicles 3:17; Matthew 1:12) Ọkezẹko, Shealtiel ọ rọnmọ ọmọ ọgbọtọ ọrẹ Neri, omarana, no rhiẹ ọgọ ye. Joseph uvuẹn ọhọ ọnana jẹ “ọmọ” i Heli, fọkime ọ rọnmọ ọmọ ọgbọtọ i Heli re se Mary. Omarana, Luke nọ dabu guọlọ uvwiẹ i Jesu o vi nurhe “sekpahen . . . ọrẹ ugboma,” nyoma izu ro vi vwiẹ ye re se i Mary. (Romans 1:3) Baibol na nọ yẹrẹ ọwan uvwiẹ eva sansan ra na ji sabu ha ruiruo ri Jesu o nurhe.
Isese i Baibol
(Luke 2:1-20) Vwana, uvuẹn ẹdẹ erana, Caesar Au·gusʹtus no jurhi nẹ ọsoso ihworho ri ha uvuẹn akpọ na i ya ya odẹ aye rhotọre. 2 (Ikekele ọrukaro ọnana ọ tonrhọ ọke i Qui·rinʹi·us o rhiẹ igọvunọ ọrẹ Syria.) 3 Omarana ọsoso ihworho na ni ya ya odẹ aye rhotọre, owuowọnwan no riẹ amwa ro nurhe. 4 Omarana, Joseph no nẹ Galʹi·lee, rọ ha amwa i Nazʹa·reth riẹ i Ju·deʹa, ro rhiẹ amwa i David, re se Bethʹle·hem, fọkime ọye owuọwan usuẹn uvwioghwa ọrhẹ ekrun i David. 5 Ọye nọ yọ ya odẹ ye ọrhẹ ọrẹ i Mary rhotọre, ra ha brọgọ riẹn ne jerẹ oborẹ e vive riẹn bi, ro no ji vwiẹ phẹrẹkpẹ. 6 Ọke aye a ha avwaye, ọke ro no vwiẹ no teri. 7 No vwiẹ ọmọ ọhworhare, ọmọyen ọrukaro, nọ ha evwẹre ewẹn fariẹ ji kpariẹ rhẹ uvuẹn ekete re fi odin eranmo a ria rhọ, fọkime o vwo oghwa aye ine rhirhiẹ uvuẹn ekete re jedọn rhọ-ọ. 8 Uvuẹn ẹkwotọre ọrana o ji vwo isuingegede ri ha otafe ra hẹrote igegede aye uvuẹn ason na. 9 Ogege ọmakashe i Jehova nọ homaphia rẹn aye, odidi i Jehova no lo kinhariẹ aye, ofẹn no mwurun aye omamọ. 10 Ọrẹn, ọmakashe na nọ ta rẹn aye: “Are i vwa zofẹ-ẹn, nughe! Mie ghwoghwo iyẹnrẹn esiri aghọghọ ọduado ro no rhirhiẹ ye harẹn ihworho ephian. 11 Inyenana e vwiẹ ọmọ harẹn are ro rhiẹ usimi uvuẹn amwa i David, ro rhiẹ i Kristi Ọrovwori na. 12 Ọnana ono rhiẹ emru oka harẹn are: Are ina mẹrẹn ọmọboban ra farare rhẹ evwẹre ewẹn, ra kpare rhẹ uvuẹn ekete re fi odin eranmo a ria rhọ.” 13 Ogege emakashe buebun ni homaba ọmakashe na, aye ne jiri Osolobrugwẹ, jeghwai ta: 14 “Odidi o rhirhiẹ ye harẹn Osolobrugwẹ obẹ odjuwu, nẹ ufuoma o rhirhiẹ ye harẹn ihworho esiri uvuẹn otọrakpọ na.” 15 Omarana, ọke emakashe na a ghwẹrioma riẹ odjuwu hin, isuingegede na na ta rẹn owuowọnwan: “Jenẹ ọwan i damoma riẹ Bethʹle·hem ne ye ni oborẹ ọ phia oboran, ri Jehova o dje harẹn ọwan ne na.” 16 Aye ni nyarhẹn phẹphẹrẹ jeghwai mẹrẹn i Mary ọrhẹ Joseph kugbe ọmọvwerhe na, ro semerhẹn ekete re fi odin eranmo a ria rhọ. 17 Ọke aye a mẹrẹn ọnana, aye ni nẹ iyẹnrẹn ra ta rẹn aye kpahen ọmọvwerhe ọnana. 18 Oborẹ isuingegede na i tare, no gbe ọsoso ihworho ri rhonrien unu, 19 ọrẹn, Mary nọ sẹrorẹ ọsoso ẹmro enana, jeghwai rhe roro kpahen aye uvuẹn ọmudu ọnẹyen. 20 Omarana, isuingegede na ni ghwẹrioma, aye na họghọ ọrhẹ ujiri vwe Osolobrugwẹ fọkiẹ oborẹ aye i rhonrin ọrhẹ oborẹ aye i ji mẹrẹn na, jerẹ oborẹ a ta rẹn aye ne.
JUNE 25–JULY 1
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LUKE 4-5
“Fiẹ Edamuni Kparobọ Jerẹ Oborẹ i Jesu o Ruru”
(Luke 4:1-4) Omarana, Jesu rẹ ẹhẹn ọfuanfon ọ vuọnren oma na, nọ ghwẹrioma nẹ i Jordan, ẹhẹn ọfuanfon na no sun rien ruẹ ato na 2 ẹdọke 40, Dẹbolo nọ damiriẹn ni. Ọ riẹ emaren owuorowu uvuẹn ẹdẹ erana-a, omarana ọke ẹdẹ na e vwoba ne, orhọmo no kpe yi. 3 Omarana, Dẹbolo nọ ta riẹn: “Wu rhe rhiẹ ọmọ Osolobrugwẹ, ta rẹn atita ọnana nọ dẹriẹ rhiẹ ibrẹdi.” 4 Ọrẹn, Jesu nọ kpahenrhọ riẹn: “A yariẹ rhotọre, ‘Onyakpọ o vwo vi nyerẹn fọkiẹ emaren ọvo-o.’”
w13 8/15 25 ¶8
Roro Kpahen Aruẹ Ohworho Rẹ Ofori Ne Wu Rhirhiẹ
8 Echu ọ ha aruẹ ona owu ruiruo ọke rọ damu i Jesu ni uvuẹn ato na. Ọke i Jesu o zirin orhọmo ẹdẹ 40 ọrhẹ ason 40, Echu nọ damu ojemẹ i Jesu o vwo kpahen emaren ni, nyoma Echu ọ ta: “Wu rhe rhiẹ ọmọ Osolobrugwẹ, ta rẹn atita ọnana nọ dẹriẹ rhiẹ ibrẹdi.” (Luke 4:1-3) Jesu o vwo odjẹ eva: Ọnọ sabu djẹ odjẹ rọ nọ jọ ha omẹgbanhon ọnẹyen kpahenrhọ ọdamẹ ro vwori kpahen emaren, yanghene ọrẹ ọnọ ha ye ruiruo. Jesu o rheri taghene o fo nọ ha omẹgbanhon ọnẹyen ruẹ ojemẹ omobọ-ọ. Dedevwo orhọmo o kpe yi, ọ ha ọdamẹ orhọmo na kobaro ọrẹ ọnọ sẹrorẹ onyerẹnkugbe ọnẹyen rhẹ i Jehova-a. Jesu nọ kpahenrhọ ye: “A yariẹ rhotọre, ‘Onyakpọ o vwo vi nyerẹn fọkiẹ emaren ọvo-o, ọrẹn fọkiẹ kemru kemru ro nẹ ugbunu i Jehova sa.’”—Luke 4:4, ekete ra djokarhọ.
(Luke 4:5-8) Omarana, nọ kpare riẹ rierun no dje ọsoso ivie ọrẹ akpọ na hariẹn ogege. 6 Dẹbolo nọ ta riẹn: ‘Mi na ha omẹgbanhon na ephian ọrhẹ odidi aye wẹn, nime e tiobọnu aye mẹ ne, kohworho kohworho ro jeri mẹ ye mi na ha ye riẹn. 7 Wu rha ha ẹga mẹ, enana ephian ine rhiẹ enọ.” 8 Ọrẹ ẹkpahenrhọ, Jesu nọ ta riẹn: “A yariẹ rhotọre, ‘Jehova Osolobrugwẹ ọnọ ye wu na vi ha ẹga riẹn, ọye ọvo ye wu na vi ha ogame ro fiotọre riẹn.’”
w13 8/15 25 ¶10
Roro Kpahen Aruẹ Ohworho Rẹ Ofori Ne Wu Rhirhiẹ
10 Nẹ erhirhiẹ i Jesu vwo? Echu no “dje ọsoso ivie ọrẹ akpọ na ha riẹn [nọyẹ i Jesu] ogege; Dẹbolo nọ jeghwai ta riẹn: ‘Mi na ha omẹgbanhon na ephian ọrhẹ odidi aye wẹn.’” (Luke 4:5, 6) Jesu ọ sabu ha ukẹro ọnẹyen mẹrẹn ọsoso ivie na ogege-e, ọrẹn Echu ọnọ sabu roro taghene ọrhọ ha odidi ivie enana phia ọrẹ emena arudo, aye ine je i Jesu. Vabọ ofa, Echu nọ tare: “Wu rha ha ẹga mẹ, enana ephian ine rhiẹ enọ.” (Luke 4:7) O vwo ọke owuorowu i Jesu ọ guọlọ rhiẹ aruẹ ohworho Echu ọ guọleriẹ no rhirhiẹ-ẹ. Ọ kpahenrhọ ye ogege. Ọrhọ ta: “A yariẹ rhotọre, ‘Jehova Osolobrugwẹ ọnọ ye wu na vi ha ẹga riẹn, ọye ọvo ye wu na vi ha ogame ro fiotọre riẹn.’”—Luke 4:8.
(Luke 4:9-12) Ọye no sun rien ruẹ i Jerusalem jeghwai kpariẹ riẹ ekete ro rierun omamọ ọrẹ oghwa ẹga na, nọ ta riẹn: “Wu rhe rhiẹ ọmọ Osolobrugwẹ, pho nẹ aran ruotọre, 10 fọkime a ya riẹ rhotọre, ‘Ọye ono jurhi rẹn emakashe enẹyen fọkiẹ owẹwẹ, nẹ aye i sẹroruọ,’ 11 habaye, ‘Aye ina kparuọ rhẹ abọ aye, neneyo atita ọ jọ rhọ kprọ oghwẹ.’” 12 Ọrẹ ẹkpahenrhọ, Jesu nọ ta riẹn: “A ta riẹ rhotọre, ‘Wu vwa vi damu i Jehova Osolobrugwẹ ọnọ ni-i.’”
nwtsty ikpekporo ọrhẹ ughe
Ekete ro Rierun ọrẹ Oghwa Ẹga na
Ọkezẹko, Echu ọ ghini kparẹ i Jesu “riẹ ekete ro rierun ọrẹ [yanghene “ekete rọ mai rierun”] oghwa ẹga na” jeghwai ta riẹn no pho ruotọre, ọrẹn e rhe ekete i Jesu o vi mevi-i. Ra mẹriẹn taghene ẹmro na “oghwa ẹga” ra ha ruiruo, ọnọ sabu mevirhọ ọsoso egodo oghwa ẹga na, ọkezẹko i Jesu o mevi okokọ obọrẹ o riotọre (1) ọrẹ oghwa ẹga na. Yanghene ọnọ sabu mevi okokọ ekete ọrọrọ uvuẹn egodo oghwa ẹga na. Orho se nẹ ekete owu usuẹn enana rhe, ono vi hwu jokpanẹ i Jehova ọ ha userhumu riẹn.
w13 8/15 26 ¶12
Roro Kpahen Aruẹ Ohworho Rẹ Ofori Ne Wu Rhirhiẹ
12 Ọrẹ ovẹnẹ harẹn Eve, Jesu o dje obọdẹn udje omeriotọre harẹn ọwan! Echu ọ damoma rọ nọ damiẹ ni izede ọrọrọ, ọrẹn i Jesu ọ tobọ tiẹn iroro rọ nọ damu Osolobrugwẹ ni. Manẹ ọrana orhiẹ irueruo omẹkpare! Ukpomaran, ẹkpahenrhọ i Jesu ọ dabu fiotọre: “A ta riẹ rhotọre, ‘Wu vwa vi damu i Jehova Osolobrugwẹ ọnọ ni-i.’”—Se Luke 4:9-12.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Luke 4:17) Omarana, na yẹriẹ ukpitọbe ọrẹ ọmẹraro Isaiah, no rhie ukpitọbe na jeghwai mẹrẹn ekete ra ya riẹ rhọ taghene:
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 4:17
ukpitọbe ọrẹ ọmẹraro Isaiah: Ukpitọbe Dead Sea ọrẹ Isaiah, o vwo oghalẹ ro te 17 re ku kugbe rọ lẹrheriẹ seri te isihaghwẹ 24, ọ ji ghalẹ rhẹ ẹko 54. Ukpitọbe ra ha ruiruo uvuẹn i synagogue rọ ha uvuẹn i Nazareth ọnọ sabu rhiẹ aruẹ oseseri owu. Vabọ userhumu urhomu-ẹmro ọrhẹ eghwẹmro ri vwa havwiẹ uvuẹn ẹgbukpe erukaro, Jesu nẹ ọnọ guọlọ oghwẹmro rọ guọlọ se na. Ọrẹn, fọkime ọ sabu mẹrẹn ekete ẹmro aruẹmẹrẹn na i havwọ, o djephia taghene ọye ọ dabu rhe Ẹmro Osolobrugwẹ fiotọre.
(Luke 4:25) Urhomẹmro mia ta rẹn are na, jerẹ udje: O vwo emẹse uku buebun uvuẹn Israel ọke Elijah, ọke oso ọ vwọ rhọ ẹgbukpe esa gbẹ uphrophro, rọ lẹrhẹ orhọmo rhirhiẹ uvuẹn ẹkwotọre na ephian.
nwtsty ọbe uyono ro sekpahen Lu 4:25
ẹgbukpe esa gbẹ uphrophro: Sekpahen oborẹ ọ ha uvuẹn 1Ki 18:1, Elijah no ghwoghwo oba harẹn ọke okaka “uvuẹn ẹgbukpe ọresa na.” Omarana, ihworho ezẹko na ta taghene ẹmro i Jesu ọ tare na, ọ ha suẹ oborẹ ọ ha uvuẹn 1 Kings. Ọrẹn, obọrẹ a ha edjadjẹ i Hebrew ya uvuẹn i Baibol na ọ ta taghene ọke okaka na, ọ joma te ẹgbukpe ọresa-a. Ẹmro na “uvuẹn ẹgbukpe ọresa” o dje kpahen ọke Elijah o kiki ghwoghwo kpahen okaka na harẹn Ahab. (1Ki 17:1) Aghwoghwo ọrana ọ homaphia ọke uvo—ro rhirhiẹ ye te ibiamo erhan, ọrẹn ọnọ ji sabu jiri ghwẹ omaran—ọ tonrhọ ne. Riobarorhọ, okaka na ọ ba ogege Elijah ọ homaphia obaro i Ahab, “uvuẹn ẹgbukpe ọresa” na-a, ọrẹn ọ bare ọke ọdamuni re ruru uvuẹn Ugbenu i Carmel ọ phia hin. (1Ki 18:18-45) Omarana, ẹmro i Jesu ra ya rhotọre uvuẹn arana, ọrhẹ ọrẹ omizu i Kristi ọ ya rhotọre uvuẹn Jas 5:17, o serhọ rhẹ iyẹnrẹn rọ ha uvuẹn 1Ki 18:1.
Isese i Baibol
(Luke 4:31-44) Ọye no riẹ Ca·perʹna·um, amwa rọ ha uvuẹn i Galʹi·lee. Ọye no yono aye uvuẹn Ẹdẹ Omeronmo na, 32 No gberẹ aye unu kpahen oborẹ o yono aye lele, fọkime ọ tẹmro rhẹ omẹgbanhon. 33 Vwana, uvuẹn i synagogue na, o vwo ọhworhare owu rẹ okpodje ọ roriẹ oma, ọye nọ vanren rhẹ uvwele gorigori: 34 “Ah! Me yẹ ame rhẹ owẹwẹ i gbe vwo rhẹ oma, Jesu ro rhiẹ onyẹ Naz·a·reneʹ na? Wu rhe ma ghwọghọ ame? Mi rhe aruẹ ohworho wu havwọ, Ohworho Ọfuanfon ọrẹ Osolobrugwẹ.” 35 Ọrẹn, Jesu nọ van ghwie, rọ ta: “Fọdu, ne wu nẹ omayen.” Omarana, ọke ro doron ọhworhare na rhotọre erhẹrhẹ aye, okpodje na no nẹ omayen ọrẹn ọ kuẹn ọhworhare na-a. 36 Omarana, no gberẹ aye ephian unu, aye na ji ta rẹn owuowọnwan: “Ọnana aruẹ ẹmro ọgo? Fọkime ọ ha omẹgbanhon tiẹ okpodje na nẹ oma ọhworhare na, aye ni ji nẹ omayen!” 37 Omarana, iyẹnrẹn kpahiẹn nọ ruẹ ọsoso ẹkwotọre na. 38 Ọke o nẹ synagogue na, nọ ruẹ oghwa i Simon. Vwana, izu ane i Simon o kpomẹ emiamo ifiva, aye ni rẹ riẹ no simie. 39 Omarana, no mevi kẹriẹ, no tiẹ ifiva na nẹ omayen, no nirien oma. Ogege no vẹnrẹnren nọ jeghwai gbodibo harẹn aye. 40 Ọrẹn, ọke uvo na o riotọre ne, ọsoso ihworho ri vwo ere kpomẹ emiamo sansan ni kparerẹ aye bruie rhe. No simi rẹ aye nyoma rọ ha obọ te aye owuowu. 41 Ikpodje ni ji nẹ oma ihworho na, aye na viẹ phia jeghwai ta: “Wẹwẹ yẹ Ọmọ Osolobrugwẹ.” Ọrẹn nọ van ghwu aye, ọ ha uphẹn rẹn aye nẹ aye i tẹmro-o, fọkime aye i rheri taghene ọye yi Kristi na. 42 Ọrẹn, ọke urhiọke o te ne no vẹnrẹn nẹ avwaye, no riẹ ekete kologho. Ọrẹn, otu na ni guọleriẹ te ekete rọ havwọ, aye na damoma ruie nọ jọ rhọ nyajẹ aye vwo. 43 Ọrẹn nọ ta rẹn aye: “Mi ne vi ji ghwoghwo iyẹnrẹn esiri Uvie Osolobrugwẹ harẹn emwa erọrọ, fọkime, fọkiẹ ọnana ye dje mẹ rhe.” 44 Omarana, no yo ghwoghwo uvuẹn i synagogue eri Ju·deʹa.