Watchtower LAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Watchtower
ILAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Okpe
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • IYONO
  • mwbr19 November aruọbe 1-7
  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na

Oborẹ wu hiẹnren na o vwo ividio-o.

Wu vwa ghwọ-ọ, ividio na o kwe kporo-o.

  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na—2019
  • Ẹrhuẹmro
  • NOVEMBER 4-10
  • NOVEMBER 11-17
  • NOVEMBER 18-24
  • NOVEMBER 25–DECEMBER 1
Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na—2019
mwbr19 November aruọbe 1-7

Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na

NOVEMBER 4-10

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | 1 JOHN 1-5

“Wu Vwe Vwo Ẹguọlọ Kpahen Akpọ na Yanghene Ekwakwa re ha Uvuẹn Akpọ na-a”

(1 John 2:15, 16) Wu vwe vwo ẹguọlọ kpahen akpọ na yanghene ekwakwa re ha uvuẹn akpọ na-a. Orhianẹ ohworho o vwo ẹguọlọ kpahen akpọ na, ẹguọlọ Ọsẹ na o gberie-e; 16 nime kemru kemru re ha uvuẹn akpọ na—ojemẹ ọrẹ ugboma ọrhẹ ojemẹ ọrẹ ukẹro kugbe uruemru re dje akpenyerẹn phia—e nẹ obẹ Ọsẹ na rhe-e, ọrẹn i nẹ uvuẹn akpọ na rhe.

w05 1/1 10 ¶13

Nyalele Udje i Jesu o Dje Rhotọre

13 Ihworho ezẹko ina sabu rhe roro taghene rhẹ ekwakwa ephian ri ha uvuẹn akpọ na yi sọre-e. Udabọ ọrana, akpọ na ọrhẹ ojemẹ yen ina sabu lẹrhẹ ọwan beghe nẹ ogame ra ha vwe i Jehova. Ekwakwa rẹ akpọ na o tiobọnẹ i sabu lẹrhẹ ọwan tiẹ kẹrẹ Osolobrugwẹ-ẹ. Ọwan i rhe vwo ẹguọlọ phan kpahen ekwakwa ri ha uvuẹn akpọ na, tobọ te ekwakwa ri vwa ghwai biomu, ọwan i ha erhirhiẹ imwofẹn. (1 Timothy 6:9, 10) Itiọrurhomẹmro, ekwakwa buebun ri ha uvuẹn akpọ na i biomurun, aye ina ji sabu riẹriẹ ọwan ru oborẹ ọsọre. Ọwan erhe nughe ri sekpahen ozighi, irueruo eda, yanghene irueruo ọfanrhiẹn, ọwan ina sabu rhe kwerhọ ekwakwa enana, aye ina ji sabu rhiẹ ọdamuni rẹn ọwan. Ọwan i rhe kwomakugbe ihworho re ruẹ ekwakwa erẹ akpọ na, re ji fiomarhọ eyẹsuọ akpọ na phan, ekwakwa erana ni ne rhiẹ oborẹ i mai ghanren harẹn ọwan.—Matthew 6:24; 1 Corinthians 15:33.

(1 John 2:17) Habaye, akpọ na ọ nyavrẹn ọrhẹ ojemẹ ọnẹyen, ọrẹn kohworho kohworho ro ruẹ ọhọre Osolobrugwẹ no no rhirhiẹ ye bẹmẹdẹ.

w13 8/15 27 ¶18

Are i Gbe Roro Kpahen Aruẹ Ohworho ro Fori nẹ Are i Rhirhiẹ

18 Emru ọrọrọ rọ nọ ha userhumu rẹn ọwan tiẹn ‘ekwakwa re ha uvuẹn akpọ na,’ yẹ ọrẹ ọwan ina karorhọ ẹmro ri John ọ tare: “Akpọ na ọ nyavrẹn ọrhẹ ojemẹ ọnẹyen, ọrẹn kohworho kohworho ro ruẹ ọhọre Osolobrugwẹ no no rhirhiẹ ye bẹmẹdẹ.” (1 John 2:17) Ọwan ina sabu rhe nie taghene akpọ Echu, omamọ akpọ rọ nọ jeghwai tọ. Ọrẹn, o fori na karorhọ taghene ẹdẹ owu, akpọ Echu ono vwoba. Nime o vwo emru owuorowu rẹ akpọ Echu ọ ha sa rọ nọ tọ-ọ. Ra karorhọ ẹmro enana, ina ha userhumu rẹn ọwan ne je rhe serhẹ ena i Dẹbolo ọ haphia.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(1 John 2:7, 8) Imizu mẹ mi vwo ẹguọlọ kpahen, mia ya akama ọrẹ ahwanren rẹ are i rhe nẹ ọtonrhọ rhe vwe are, orhiẹ akama ọkpokpọ-ọ. Akama ọrẹ ahwanren na yẹ ẹmro rẹ are i rhonrin. 8 Ọgbọrọrọ, mia ya akama ọkpokpọ vwe are, ro rhiẹ urhomẹmro uvuẹn erhirhiẹ ọnẹyen ọrhẹ ọrẹ are, fọkime okuku na o nie ne, ukpẹ na ọ jeghwai lo ne.

w13 9/15 10 ¶14

Ana Sabu Hẹroso Okarorhọ i Jehova

14 Obọrẹ a ha i Greek ya uvuẹn eyaya ọfuanfon na, i vuọnren rhẹ okarorhọ ne rhe dje ẹguọlọ rẹn owuowọnwan. Jesu ọ tare taghene akama ọreva rọ maido yẹ ọrẹ ene ‘vwo ẹguọlọ kpahen ọreva ọwan jerẹ oma ọwan.’ (Matt. 22:39) Omaran omizu i Jesu re se i James o ji se ẹguọlọ “urhi orodje na.” (Jas. 2:8) Ọnyikọ John nọ yare: “Imizu mẹ mi vwo ẹguọlọ kpahen, mia ya akama ọrẹ ahwanren rẹ are i rhe nẹ ọtonrhọ rhe vwe are.” (1 John 2:7, 8) Me yi John o mevirhọ ọke rọ ta kpahen “akama ọrẹ ahwanren” na? John ọ ta kpahen ẹguọlọ re ne vwo. O rhiẹ “ọrẹ ahwanren” nime i Jesu o jurhi na ẹgbukpe ezẹko ri vrẹnren na, nọyẹ “nẹ ọtonrhọ rhe.” Ọrẹn o ji rhiẹ ọkpokpọ nime o sekpahen ọrẹ idibo i Jesu ine vwo ẹguọlọ ro no mwu aye homakpahontọre rẹn ereva aye, aye i rha dẹrughwaroghwu erhirhiẹ ekpokpọ. Rẹ ọwan e rhiẹ idibo Kristi na, oma ọ vwọ merhen ọwan taghene e tiobọnẹ orhetio rẹn ọwan, na kẹnoma rẹn iruemru ufiuvwele ọrẹ akpọ na ri na sabu lẹrhẹ ọwan je vwo ẹguọlọ kpahen ereva ọwan?

(1 John 5:16, 17) Kohworho kohworho rọ mẹrẹn omizie ro ruẹ ọdandan rọ vwọ suẹ uhwu, ọravwọ ọnọ rẹ, Osolobrugwẹ nọ nọ yẹ ye arhọ, ee, arhọ rẹn ihworho ri vwe ruẹ ọdandan rọ suẹ uhwu. O vwo ọdandan rọ suẹ uhwu. Sekpahen ọdandan ọrana yi mi vwa ta riẹn nọ rẹ kpahen. 17 Irueruo ephian ri vwe rhiẹ ọvwata, ọdandan, ọrẹn o ji vwo ọdandan rọ vwọ suẹ uhwu.

it-1 862 ¶5

Ẹharhomu

O serhọ rẹ ọwan ina nẹrhomo vwe Osolobrugwẹ fọkiẹ awọrọ tobọ te ọsoso ukoko na. Moses ọ nẹrhomo fọkiẹ ọsoso agbamwa Israel, nọ rhian edandan aye ephian jeghwai nekpẹn ẹharhomu i Jehova, Jehova nọ kpahenrhọ ẹrhomo na. (Nu 14:19, 20) Omaran i Solomon ọ ji nẹrhomo ọke rọ ha oghwa ẹga na kpahontọre rẹn i Jehova, taghene ọ harhomu ihworho yi orhianẹ aye i ru ọdandan jeghwai ghwẹriẹ. (1Ki 8:30, 33-40, 46-52) Ezra ọ nẹrhomo rẹn itu i Jew ri ghwẹrioma nẹ abọ evrẹn jeghwai rhian edandan aye. Ẹrhomo ọrhẹ urhebro ọnẹyen ro nẹ ẹhẹn rhe, no mwu ihworho na kpare idjaghwẹ rọ lẹrherẹ aye vwo ẹharhomu i Jehova. (Ezr 9:13–10:4, 10-19, 44) James ọ ha urhebro rẹn ohworho ro ruẹ ọdandan, no se ekpako ukoko na nẹ aye i nẹrhomo riẹn, “orhianẹ o ru ọdandan, na na harhomie.” (Jas 5:14-16) Ọrẹn, “o vwo ọdandan rọ suẹ uhwu,” nọyẹ ọdandan hasuẹ ẹhẹn ọfuanfon na ro rhiẹ ọdandan arudo, a vwa samọ harhomu aruẹ ọdandan ọrana-a. O fo nẹ Olele Kristi ọ nẹrhomo rẹn ihworho re ruẹ aruẹ ọdandan ọrana-a.—1Jo 5:16; Mt 12:31; Heb 10:26, 27; se ỌDANDAN, I; ẸHẸN.

Isese i Baibol

(1 John 1:1–2:6) Ọrana rọ havwiẹ nẹ ọtonrhọ rhe na, rẹ ame i rhonrin, rẹ ame i ji rhiẹ ukẹro mẹrẹn, rẹ ame i mẹrẹnren rọ phia, rẹ abọ ame o ji te, sekpahen ẹmro ọrẹ arhọ na, 2 (e dje arhọ na phia, ame i mẹrenriẹn ji se oseri kpahiẹn jeghwai nẹ iyẹnrẹn rẹn are kpahen arhọ i bẹmẹdẹ ro gberẹ Ọsẹ na ra jeghwai djephia rẹn ọwan), 3 ọnana rẹ ame i mẹrẹnren jeghwai rhon yẹ ame a nẹ iyẹnrẹn kpahan rẹn are na, neneyo are i sabu vwo okugbe rhẹ ame. Okugbe ọrẹ ame na ọ havwiẹ rhẹ Ọsẹ na ọrhẹ Ọmọyen ro rhiẹ i Jesu Kristi. 4 Ame a ya ekwakwa enana neneyo aghọghọ ame ọ sabu rhirhiẹ ye vuọnvuọn. 5 Ọnana yẹ iyẹnrẹn rẹ ame i rhon mie yi rẹ ame e ji ghwoghwo: Osolobrugwẹ yẹ ukpẹ na, okuku owuorowu o gberie-e. 6 Ọwan i rha ta taghene, “Ame i vwo okugbe rhẹ ọye,” ọrẹn ọwan a ji nya uvuẹn okuku, ọwan emọrenfian, ọwan i vwa ji ta urhomẹmro-o. 7 Ọrẹn, orhianẹ ọwan a nyalele ude na jerẹ oborẹ ọye ọ ha uvuẹn ude na, ọwan i vwo onyerẹnkugbe rhẹ owuowọnwan, habaye, ọbara i Jesu ro rhiẹ Ọmọyen, o ruru ọwan fon nẹ edandan ephian ne. 8 Ọwan i rha ta taghene, “Ame i vwe ruẹ ọdanda-an,” ọwan a phiẹ oma ọwan rhọ, urhomẹmro na ọ ha uvuẹn oma ọwa-an. 9 Ọwan i rha rhian edandan ọwan, ọye ọ fuevwan, ọye jeghwai ọvwata, ọnọ ha edandan ọwan harhomu ọwan. 10 Ọwan i rha ta taghene, “Ame e ji ruẹ ọdandan dẹ-ẹ,” ọwan ne dje yi rhẹ ọmọrenfian, ẹmro ọnẹyen ọ ji ha uvuẹn oma ọwa-an.

2 Emọ mẹ ekokamu, mia ya ekwakwa enana vwe are nẹ are i je rhe ruẹ ọdandan. Ọrẹn, ohworho orho ruẹ ọdandan dede, ọwan i vwo userhumu rhẹ Ọsẹ na, nọyẹ Jesu Kristi ro rhiẹ ọvwata. 2 Ọye yẹ izobo rọ dabu serhọ fọkiẹ edandan ọwan, orhiẹ fọkiẹ edandan ọwan ọvo-o, ọrẹn fọkiẹ edandan ọsoso akpọ na. 3 Nyoma ọnana yẹ ọwan a mẹrẹnvwrurhe taghene e rherie ne, nọyẹ arha nyalele akama ye ọke ephian. 4 Ohworho rọ tare taghene, “Mi rherie ne,” ọrẹn ọ vwọ nyalele ekama enẹye-en, ọravwọ ọmọrenfian, ọ vwọ ji ta urhomẹmro-o. 5 Ọrẹn, kohworho kohworho rọ nyalele ẹmro ọnẹyen, ẹguọlọ Osolobrugwẹ o ghini rugba uvuẹn oma ọravwọ ne. Nyoma ọnana ye rhe taghene ọwan i ha okugbe rhẹ ọye. 6 Ohworho rọ daji uvuẹn okugbe rhẹ ọye, ọ ha otọre urhi ro no ru lele oborẹ ọrana o ji ru.

NOVEMBER 11-17

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | 2 JOHN 1–JUDE

“Ọwan Ina vi Damoma na Daji Uvuẹn Urhomẹmro na”

(Jude 3) Imizu mi vwo ẹguọlọ kpahen, dedevwo mia damoma mi na ya vwe are kpahen usimirhọ owu re vwori, mi mẹrenriẹn rhiẹ oborẹ o fori ne mi ya vwe are nẹ are i rha damoma sẹrorẹ esegburhomẹmro are ọke ephian, ra yẹ ihworho efuanfon na.

w04 9/15 11-12 ¶8-9

“Are i Rhe Vwo Omẹgbanhon Uvuẹn Ọrovwori na”

8 Ọwan e rhiẹ igbori rẹn ena Echu-u, fọkime i Baibol na ọ ta kpahen ena ye ne. (2 Corinthians 2:11) Dẹbolo ọ dami Job ro rhiẹ ọvwata ni nyoma erhirhiẹ ọgbogbanhon, uhwu ihworho ro vwo ẹguọlọ kpahen, ẹkparehaso ihworho ekrun, ojẹriọ, ọrhẹ echẹdjẹ ri nẹ obẹ igbehian yen rhe. Ẹhẹn i Job no seriotọre, no ji roro taghene Osolobrugwẹ ọ sẹrerhumuje yi vwo ne. (Job 10:1, 2) Dedevwo rhẹ Echu yọ suẹ aruẹ ebẹnbẹn enana ephian inyenana-a, ọrẹn aruẹ ebẹnbẹn enana a hobọte Ilele Kristi buebun, Dẹbolo ọ jeghwai ha aye wian.

9 Ekwakawa ri ne beghe ọwan nẹ ogame i Jehova e buẹnrhọ uvuẹn ọke oba enana. Ọwan e nyerẹn uvuẹn akpọ ra mẹriẹn taghene ihworho a hatua ekwakwa ugboma ghwẹ ẹkẹ uvuẹn ogame i Jehova. Ikpekporo ọrhẹ ughe buebun e jiri irueruo ọfanrhiẹn taghene ọrana yẹ esiri omamerhomẹ ukperẹ ono rhiẹ okpetu. Ihworho buebun ne “vwo ẹguọlọ akpẹriọ ukperẹ ono rhiẹ ẹguọlọ Osolobrugwẹ.” (2 Timothy 3:1-5) Aruẹ iroro ọnana ọnọ sabu ghwọghọ onyerẹnkugbe ọwan rhẹ Osolobrugwẹ jokpanẹ ọwan i “damoma sẹrorẹ esegburhomẹmro” ọwan.—Jude 3.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Jude 4) Nime o vwo ihworho ezẹko ri bẹbẹ ruẹ usuẹn are, aye ihworho re brorhiẹn kpe ọke jijiri ne nyoma Eyaya Ọfuanfon na; aye evwọkon ra ha ẹghẹlẹ ọphẹ Osolobrugwẹ ọwan kpahen obọ ru ọdandan, aye i jeghwai tiẹn onini ọwan owu ọvo na ọrhẹ Ọrovwori na ro rhiẹ i Jesu Kristi.

(Jude 12) Enana yẹ itita re tinu obotọre ame uvuẹn orẹ ẹguọlọ are ọke aye e lele are riorẹ, aye isuingegede ra ghẹrẹ oma aye vabọ ofẹn; aye ivwrevwrede ri vwe vwo ame rẹ aphẹrẹ ọ kpara sa kpara rie; aye erhan ri vwa mọ emamọ uvuẹn ọke uvo, ri hwu te ọgbeva ne, a jeghwai ghwie aye ne;

it-2 279

Orẹ Ẹguọlọ

Baibol na ọ ta kpahen oborẹ orẹ ẹguọlọ erana i mevirhọ-ọ, yanghene ọ ta kpahen ọgbọ emwa re ruẹ aye-e. (Jude 12) Ọrovwori ọwan Jesu Kristi ọrhẹ inyikọ ye e jurhi ne ruie-e, o ji fiotọre taghene o rhiẹ urhi yanghene oborẹ e ruru ọke jijiri-i. Ihworho ezẹko a ta taghene enana orẹ rẹ Ilele Kristi ri feri e ruẹ, aye na jeghwai ha use rẹn imizu ri rhiẹ ivwiegbere. Omarana, emọ ri vwe vwo ọsẹ, emẹse uku, edafe, ọrhẹ ihworho ri vwe vwo bun na riamerhen okugbe imizu.

it-2 816

Atita

Ẹmro i Greek ọrọrọ re se spi·lasʹ, ọnọ sabu mevirhọ atita yanghene ukpokpo re tinu obotọre ame. Jude ọ hariẹ ruiruo ọke ro dje udje kpahen ehworhare ezẹko ri bẹbẹ ruẹ ukoko na rhẹ orharhere iroro. Jerẹ oborẹ atita rọ ha uvuẹn ame o rhiẹ emru imwofẹn rẹn ikuna uvuẹn urhie, omaran ehworhare erana i ji rhiẹ emru imwofẹn uvuẹn ukoko na. Jude nọ ta kpahen aruẹ ehworhare erana: “Enana yẹ itita re tinu obotọre ame uvuẹn orẹ ẹguọlọ are ọke aye e lele are riorẹ.”—Jude 12.

(Jude 14, 15) Ee, E′noch ro rhiẹ ohworho ọrẹ irhiruẹ erhe kele nẹ Adam rhe, ọ ji mẹraro kpahen aye ọke rọ ta: “Nughe! Jehova nọ rhere rhẹ emakashe efuanfon enẹyen, 15 nọ ha ọsoso aye guẹnzọn jeghwai brorhiẹn kpe evwọkon na sekpahen irueruo ọkon rẹ aye i ruru uvuẹn izede ọvwiavwia ọrhẹ sekpahen ekwakwa re gbunu rẹ iruedandan erana i ta kpahiẹn.”

wp17.1 12 ¶1

“O ru Oborẹ ọ Merhen Osolobrugwẹ Oma”

Me yẹ aruẹmẹrẹn Enoch? Nọ tare: “Nughe! Jehova nọ rhere rhẹ emakashe efuanfon enẹyen, nọ ha ọsoso aye guẹnzọn jeghwai brorhiẹn kpe evwọkon na sekpahen irueruo ọkon rẹ aye i ruru uvuẹn izede ọvwiavwia ọrhẹ sekpahen ekwakwa re gbunu rẹ iruedandan erana i ta kpahiẹn.” (Jude 14, 15) Wu na sabu djokarhọ ye taghene ẹmro Enoch ọ ha ruiruo na, o dje kpahen oborẹ ọ phia vrẹn ne, nọ họhọre taghene Osolobrugwẹ o ru oborẹ a mẹraro rhotọre na ne. Omaran ya ji ha aruẹmẹrẹn buebun erọrọ uvuen i Baibol na phia lele. Oborẹ o mevirhọ yẹ ọnana: Ọmẹraro na ọ ta kpahen oborẹ o mwẹro taghene ọnọ phia, nọ họhọre taghene ọ tobọ phia ne!—Isaiah 46:10.

wp17.1 12 ¶3

“O ru Oborẹ ọ Merhen Osolobrugwẹ Oma”

O fori nẹ esegburhomẹmro Enoch o mwu ọwan nọ oma ọwan sẹ ọwan a ha ukẹro rẹ Osolobrugwẹ ọ ha ni akpọ ọnana e nie. Ẹzenguon rẹ Enoch o ghwoghwori na ọ ji havwiẹ me te inyenana; o sekpahen ọke ọwan na jerẹ oborẹ o ji sekpahen ọke Enoch. Jerẹ oborẹ Enoch ọ ha orhetio phia lele, Jehova nọ ha Ukude rode ghwọghọ akpọ ọkon ọrana uvuẹn ẹdẹ i Noah. Ọrẹn oghwọghọ ọrana no dje udje rhotọre sekpahen oghwọghọ ọduado rọ samọ phia obaro na. (Matthew 24:38, 39; 2 Peter 2:4-6) Inyenana, Osolobrugwẹ o mwuegbe rhẹ emakashe efuanfon enẹyen, rọ nọ ghwọghọ akpọ ọkon ọnana jerẹ oborẹ o ruru ọke ahwanren. Omarana, o fori nẹ owuowọnwan ọrhọ karorhọ orhetio Enoch jeghwai ghwoghwie rẹn awọrọ. Ekrun ọwan ọrhẹ igbehian ọwan ina sabu vẹnẹ ọwan. Ọwan ọvo ina sabu havwiẹ kologho ọkezẹko. Ọrẹn Jehova ọ sẹrerhumuji Enoch ọke ahwanre-en; ọ ji sẹrerhumujẹ idibo yi ra fuevwan kpahiẹn inyenana-a!

Isese i Baibol

(2 John 1-13) Ọnana ileta rẹ ọkpako na ọ ya vwe ọmase ra djẹha na ọrhẹ emọyen ri mi ghini vwo ẹguọlọ kpahen, orhiẹ omẹmẹ ọvo-o, ọrẹn ji te ọsoso ihworho ri mẹrẹn urhomẹmro na vwrurhe ne, 2 fọkiẹ urhomẹmro na rọ ha uvwre ọwan ro no ji rhirhiẹ uvwre ọwan bẹmẹdẹ. 3 Jenẹ ọwan i vwo ẹghẹlẹ ọphẹ, arodọmẹ, ọrhẹ ufuoma ro nẹ obẹ Osolobrugwẹ ro rhiẹ Ọsẹ ọwan rhe, ọrhẹ Jesu Kristi ro rhiẹ Ọmọ Ọsẹ na, kugbe urhomẹmro ọrhẹ ẹguọlọ. 4 Oma ọ merhenren mẹ omamọ fọkime mi mẹrẹnvwrurhe taghene ezẹko usuẹn emọ enọ e ruẹ riaro uvuẹn urhomẹmro na, jerẹ oborẹ Ọsẹ na o jurhi rẹn ọwan. 5 Omarana ọmase na, vwana mi guọlọre taghene ọwan i vwo ẹguọlọ kpahen owuowọnwan. (Mi vwa ya akama ọkpokpọ vwo-o, ọrẹn ọrẹ ọwan i ji rhe nẹ otọre rhe yi mia ya vwo.) 6 Ọnana yẹ oborẹ ẹguọlọ o mevirhọ, ọrẹ ọwan ina nyalele ekama enẹyen. Ọnana yẹ akama na jerẹ oborẹ wu rhonrin nẹ ọtonrhọ rhe taghene o fori wu rha nyalelie. 7 Fọkime ihworho buebun ra phiẹ awọrọ rhọ, i ruẹ uvuẹn akpọ na ne, ihworho ri vwe vwo ekwerhọ taghene i Jesu Kristi ọ rhere rhẹ ugboma onyakpọ. Ọnana yẹ ọrọ phiawanrhọ ọrhẹ ọrọ kparahasuẹ i Kristi na. 8 Are i gbe ni oma so, neneyo are i ja rha kpare ekwakwa rẹ ame i wian gbanhon rhọ fughwẹ, ọrẹn nẹ are i sabu vwo osa ọvuọnvuọn. 9 Kohworho kohworho rọ sasare omamọ ọrẹn ọ vwọ nya uvuẹn uyono ọrẹ i Kristi na-a, o rhe Osolobrugwẹ-ẹ. Ohworho rọ nya uvuẹn uyono ọnana yo rhe Ọsẹ na ọrhẹ Ọmọ na. 10 Kohworho kohworho ro bru are rhe ọrẹn ọ kparẹ uyono ọnana rhe-e, are i vwe rhiabọ dedie ruẹ oghwa are yanghene mroma ye-en. 11 Fọkime ohworho rọ mroma yen o lelie vwobọrhọ irueruo ọkon ọnẹyen. 12 Dedevwo mi vwo ekwakwa buebun mi na ya vwe are, mia guọlọ ha ugbẹn ya aye rhẹ ọbe-e, ọrẹn mie fiẹrorhọ taghene mi ne bru are rhe jeghwai lele are tẹmro neneyo aghọghọ are ọ sabu vuọn. 13 Emọ omizu are ọmase, era djẹha na, i ha ẹmroma aye vwe are.

NOVEMBER 18-24

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | REVELATION 1-3

“Mi Rhe Irueruo Are”

(Revelation 1:20) Harẹn odjahen ọfuanfon ọrẹ ikereti irhiruẹ re wu mẹrẹnren uvuẹn obọrhe mẹ na ọrhẹ oborẹ ọ mọrẹn ikpẹ irhiruẹ ra ha oro ru na: Ikereti irhiruẹ na i mevirhọ emakashe erẹ ikoko irhiruẹ na, oborẹ ọ mọrẹn ikpẹ irhiruẹ na i mevirhọ ikoko irhiruẹ na.

w12 10/15 14 ¶8

Aruẹ Ẹhẹn Ọgo yi we Djephia?

8 Na sabu tiẹn aruẹ ẹhẹn ọrana, ọwan ina sabu karorhọ taghene uvuẹn i Baibol na, e dje i Jesu taghene ọ “mọrẹn ikereti irhiruẹ rhẹ uvuẹn obọrhe ọnẹyen.” “Ikereti” na i mevirhọ ekpako ukoko ra ha ẹhẹn ọfuanfon djẹha, ọ ji rionbọrhọ ekpako ikoko ephian. Jesu ọnọ sabu dje “ikereti” ri ha uvuẹn obọ ye riẹ ekete rọ guọlọre ephian. (Rev. 1:16, 20) Omarana, ri Jesu o rhiẹ urhomu rẹn ukoko Ilele Kristi na, ọye yo suẹn ugboma ekpako ephian. Orhianẹ owuọwan usuẹn ugboma ekpako na ọ guọlọ ọkpọvi, Ohworho ro vwo ‘ikẹro ri họhọ erhanren ra bara gidigidi’ na, ono ruie neneyo a yẹ ọkpako ọrana ọkpọvi uvuẹn ọke Ọnẹyen ọrhẹ izede ro serhọ. (Rev. 1:14) Ọrẹn uvwre ọke orana, o fori na họghọ rẹn ihworho ra ha mwu nyoma ẹhẹn ọfuanfon na, nime Paul ọrhọ ya: “Are i huvwele era kobaro usuẹn are, nẹ are i jeghwai homariotọre rẹn aye, nime aye e ni are sua, aye ina jeghwai nẹ iyẹnrẹn kpahen are, neneyo aye i sabu wian owian ọnana rhẹ aghọghọ, rhẹ ọrẹ omemwurhọ-ọ, nime ọnana ọnọ sabu rhua ẹkuọn vwe are.”—Heb. 13:17.

(Revelation 2:1, 2) “Harẹn ọmakashe ọrẹ ukoko rọ ha uvuẹn Eph′e·sus, ya: Enana yẹ ekwakwa rẹ ohworho rọ mọrẹn ikereti irhiruẹ na uvuẹn obọrhe ọnẹyen, rọ ji nya uvwre oborẹ ọ mọrẹn ikpẹ irhiruẹ ra ha oro ru na, ọ tare: 2 ‘Mi rhe irueruo are, owian are ọrhẹ edirin are, mi ji rhe taghene are i vwe lẹro rẹn erharhere ehworhare-e, are i ji damu ihworho ri tare taghene aye inyikọ ni, ọrẹn aye rhẹ inyikọ-ọ, are ni mẹrẹnvwrurhe taghene aye emọrenfian.

w12 4/15 29 ¶11

Jehova ọ Sẹrorẹ Ọwan ne Vwo Usimirhọ

11 Uvuẹn aruẹmẹrẹn arudo rọ ha uvuẹn i Revelation urhomu-ẹmriẹn 2 ọrhẹ 3, Jesu Kristi ro vwo odidi na no ni ewian ikoko irhiruẹ ri ha Asia Minor so. Aruẹmẹrẹn na o djephia taghene i Jesu ọ vwọ ghwai mẹrẹn ekwakwa buebun ukwọgbọ ọvo-o, ukpomaran ọ mẹrẹn erhirhiẹ sansan kirighwo. Uvuẹn erhirhiẹ ezẹko, ọ tobọ hunute odẹ owuowọnwan, uvuẹn erhirhiẹ owuowu, nọ jeghwai dabu tiobọnu ekpẹmẹ yanghene urhebro rẹn aye. Me yẹ ọnana o djephia? Uvuẹn orugba aruẹmẹrẹn na, ikoko irhiruẹ na i mevirhọ Ilele Kristi ra djẹha nẹ ẹgbukpe 1914 rhe, urhebro ra yẹ ikoko irhiruẹ na o sekpahen ọsoso ikoko Osolobrugwẹ ri ha otọrakpọ na inyenana. Omarana, ana sabu ta taghene i Jehova ọ nyoma Ọmọyen dabu suẹn ihworho enẹyen. Marhẹ ene ru mẹrẹn erere nẹ ọkpọvi ọnana?

w01 1/15 20-21 ¶20

Nyalele Ukoko i Jehova Kpẹnkpẹnkpẹn

20 Ra nyalele ukoko i Jehova kpẹnkpẹnkpẹn, o mevirhọ ọrẹ ọwan ine rhe ẹrhẹ Osolobrugwẹ ọ yẹ i Jesu Kristi ro rhiẹ “urhomu harẹn ukoko na.” (Ephesians 5:22, 23) Habaye, uvuẹn Isaiah 55:4, Jehova ọrhọ ta rẹn ọwan taghene: “Nughe! Mi rurie no rhiẹ oseri harẹn egbamwa na, no rhiẹ osun ọrhẹ ojurhi rẹn egbamwa na.” Jesu o ghini rhe oborẹ e suẹn ihworho. Ọ jeghwai rhe igegede enẹyen ọrhẹ irueruo aye. Itiọrurhomẹmro, ọke o ni ewian ikoko irhiruẹ ri ha Asia Minor na so, nọ tare ọgbọ isionrin: “Mi rhe irueruo are.” (Revelation 2:2, 19; 3:1, 8, 15) Jesu o ji rhe edamẹ ọwan jerẹ oborẹ i Jehova ro rhiẹ Ọsẹ ye o ji rhe aye. Bọmọke i Jesu o ki yono idibo yi oborẹ aye ina nẹrhomo lele, nọ tare: “Ọsẹ are o rhe oborẹ are i guọlọre bọmọke are i ki nekpẹn yen mie yi.”—Matthew 6:8-13.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Revelation 1:7) Nughe! Ọye ọ sa rhẹ ivwrevwrede na, ikẹro ephian ina mẹriẹn, kugbe ihworho ri dumurien; ọsoso egbamwa ri ha uvuẹn otọrakpọ na ine mwuomarhọ fọkiẹ ọye. Ee, Isẹ.

kr 226 ¶10

Uvie Osolobrugwẹ Ọnọ Ghwọghọ Evwreghrẹn Yen

10 Ẹzenguon ra na Haphia. Evwreghrẹn Osolobrugwẹ ephian ni ne rhiẹromẹrẹn oborẹ ọnọ lẹrhẹ ofẹn aye gbanhonrhọ. Jesu ọrhọ ta: “Aye ni na mẹrẹn Ọmọ onyakpọ na rọ sa uvuẹn ivwrevwrede na rhẹ omẹgbanhon ọrhẹ odidi rode.” (Mark 13:26) Omẹgbanhon ọnana rọ ghwẹ oborẹ ituakpọ ina sabu roro, ono djephia taghene i Jesu ọ samọ ha ẹzenguon ọnẹyen phia ne. Uvuẹn ekete ọrọrọ uvuẹn aruẹmẹrẹn owu ọvo ro sekpahen ẹdẹ oba na, Jesu nọ tẹmro na riaro rhọ kpahen ẹzenguon ro no rhirhiẹ ye uvuẹn ọke ọrana. A mẹrẹn iyẹnrẹn ọrana uvuẹn isẹ i Jesu o bruru kpahen igegede ọrhẹ ẹvwe na. (Se Matthew 25:31-33, 46.) Ihworho ri vwo atamwu ri hobọtua Uvie Osolobrugwẹ ene guẹn aye rhiẹ “igegede,” aye ni na ‘kpare ughwaro aye rierun, nime usimi aye o ti kẹrẹ ne.’ (Luke 21:28) Ọrẹn, ihworho ra kparahasuẹ Uvie Osolobrugwẹ ene guẹn aye rhiẹ “ẹvwe,” aye ni ne “vwerhoma” fọkime “oghwọghọ i bẹmẹdẹ” yọ hẹrhẹ aye.—Matt. 24:30; Rev. 1:7.

(Revelation 2:7) Jenẹ ohworho ro vwo erhọ, o rhon oborẹ ẹhẹn na ọ ta rẹn ikoko na: Harẹn ohworho ro fikparobọ, mi ne kwe riẹn nọ re nẹ uvuẹn orhan arhọ na, rọ ha uvuẹn i paradais ọrẹ Osolobrugwẹ.’

w09 1/15 31 ¶1

Ẹzẹkoko ro nẹ Ọbe i Revelation Rhe—I

2:7—Me yi “paradais ọrẹ Osolobrugwẹ” na? Ra mẹriẹn taghene a tẹmro enana rẹn Ilele Kristi ra djẹha na, paradais na o mevirhọ odjuwu ro rhoma omamọ jerẹ i paradais, nọyẹ obaro Osolobrugwẹ obẹ odjuwu. Ana kwosa rẹn ihworho ra ha ẹhẹn ọfuanfon djẹha ri fuevwan nyoma aye ina re nẹ “orhan arhọ na.” Ana yẹ aye arhọ i jehwuo.—1 Cor. 15:53.

Isese i Baibol

(Revelation 1:1-11) Oghwolophia nyoma i Jesu Kristi, rẹ Osolobrugwẹ ọ yẹriẹ no dje ekwakwa ri na vi phia phẹrẹkpẹ rẹn evrẹn enẹyen. No dje ọmakashe ọnẹyen nọ jeghwai haye phia nyoma eka rẹn ọvrẹn ọnẹyen ro rhiẹ i John, 2 ro se oseri kpahen ẹmro Osolobrugwẹ o tiobọnu ọrhẹ oseri ri Jesu Kristi o tiobọnu, ee harẹn ọsoso ekwakwa rọ mẹrẹnren. 3 Omamerhomẹ ọ havwiẹ harẹn ohworho ro se jeghwai rhon ẹmro aruẹmẹrẹn ọnana, kugbe ihworho ra nyalele ekwakwa ra ya rhẹ uvuien, fọkime ọke re verhọ na o ti kẹrẹ ne. 4 John harẹn ikoko irhiruẹ ri ha uvwrotọre Asia: Jenẹ are i vwo ẹghẹlẹ ọphẹ ọrhẹ ufuoma ro nẹ obẹ “Ohworho rọ havwiẹ vwana, rọ havwiẹ avwodẹrhe, rọ ji sa na,” ọrhẹ ẹhẹn irhiruẹ ri ha obaro aga usun ọnẹyen, 5 kugbe i Jesu Kristi ro rhiẹ “Oseri rọ Fuevwan na,” “ọmọ ọrukaro ro nẹ uhwu rhe,” ọrhẹ “Ọro suẹn irodje akpọ na.” Hariẹn ro vwo ẹguọlọ kpahen ọwan jeghwai simi ọwan nẹ abọ edandan nyoma ọbara ọnẹyen, 6 no ruru ọwan ne rhiẹ uvie, ne rhiẹ irherẹn rẹn Osolobrugwẹ ọrhẹ Ọsẹ ye, ee odidi ọrhẹ omẹgbanhon o rhirhiẹ ye riẹn bẹmẹdẹ. Isẹ. 7 Nughe! Ọye ọ sa rhẹ ivwrevwrede na, ikẹro ephian ina mẹriẹn, kugbe ihworho ri dumurien; ọsoso egbamwa ri ha uvuẹn otọrakpọ na ine mwuomarhọ fọkiẹ ọye. Ee, Isẹ. 8 “Mẹmẹ yẹ Al′pha ọrhẹ O·me′ga na,” omaran i Jehova Osolobrugwẹ ọ tare, “Ohworho rọ havwiẹ vwana, rọ havwiẹ avwodẹrhe, rọ ji sa na, ọye yẹ Ọrọmaigbanhon na.” 9 Mẹmẹ i John, ro rhiẹ omizu are ro ji lele are rioja ukpokpogho, vwobọrhọ uvie jeghwai vwo edirin ọrẹ okugbe rhẹ i Jesu, na kparere mẹ riẹ otọre rẹ ame o kinhariẹ re se i Pat′mos fọkime mie ghwoghwo ẹmro Osolobrugwẹ jeghwai se oseri kpahen i Jesu. 10 Nyoma ẹhẹn ọfuanfon na, ni mi mẹrẹn omamẹ uvuẹn ẹdẹ Ọrovwori na, ni mi rhon uvwele ọgbogbanhon oberhumu mẹ jerẹ ukpori, 11 rọ tare: “Ya oborẹ wu mẹrẹnren rhẹ uvuẹn ukpitọnbe, ne wu ha ye vwe ikoko irhiruẹ na: uvuẹn Eph′e·sus, uvuẹn i Smyr′na, uvuẹn i Per′ga·mum, uvuẹn i Thy·a·ti′ra, uvuẹn i Sar′dis, uvuẹn i Philadelphia, ọrhẹ uvuẹn i La·o·di·ce′a.”

NOVEMBER 25–DECEMBER 1

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | REVELATION 4-6

“Ihworho ra Ghwa Esi Ẹne na”

(Revelation 6:2) Ni mi mẹrẹnren, nughe! esi ọfuanfon, ohworho ro siyẹ oberuien o vwo ukpitanbọ; a ji yẹ ye erhu orodje, nọ nyarhẹn ye fikparobọ jeghwai fikparobọ phẹlẹphẹlẹ.

wp17.3 4 ¶3

Ayọmo yẹ Ihworho ra Ghwa Esi Ẹne na?

Ọrọmo yọ ghwa esi ọfuanfon na? Ana sabu mẹrẹn ọravwọ vwrurhe uvuẹn ọbe i Baibol owu ọvo na, nọyẹ Revelation, ro dje ohworho rọ ghwa esi ọnana phia taghene ọye yẹ “Ẹmro Osolobrugwẹ.” (Revelation 19:11-13) Jesu Kristi yo vwo odovan ro rhiẹ Ẹmro na, nime ọye yẹ ọtẹmro rẹn Osolobrugwẹ. (John 1:1, 14) Habaye, e serie “Orodje ọrẹ irodje ọrhẹ Ọrovwori rẹn erivwori,” a jeghwai dje yi taghene ọ “Fuevwan ji rhiẹ Urhomẹmro.” (Revelation 19:16) Ọ dabu fiotọre taghene i Jesu o vwo omẹgbanhon ro no rhiẹ orodje ro fiuvweri, ọ vwọ ha omẹgbanhon ọnẹyen ruiruo uvuẹn izede rọ sọre-e. Ọrẹn, enọ ezẹko ni homaphia.

wp17.3 4 ¶5

Ayọmo yẹ Ihworho ra Ghwa Esi Ẹne na?

Ọkiọgo yẹ ihworho ra ghwa esi na a tuẹn ẹghwa aye rhọ? Djokarhọ ye taghene i Jesu ro rhiẹ ohworho rọ kiki ghwa esi na, ọ tuẹn ẹghwa ọnẹyen rhọ ọke a haye mwu ẹrhẹ Orodje. (Revelation 6:2) Ọkiọgo ya ha i Jesu mwu ẹrhẹ Orodje obẹ odjuwu? O rhiẹ ọke rọ ghwẹrioma riẹ odjuwu ogege ra rhọmiẹ nẹ uhwu-u. Baibol na o djephia taghene ọ ji hẹrhẹ uvwre ọke ezẹko. (Hebrews 10:12, 13) Jesu ọ ta rẹn idibo yi oborẹ aye ine ru rhe taghene ọke rọ hẹrhẹ na o toba ne, ọrhẹ ọke ọnọ tuẹn usuon ọnẹyen rhọ. Ọ tare taghene uvuẹn ọtonrhọ usuon ọnẹyen, erhirhiẹ akpọ na ono biomurhọ omamọ. Uvweri ono rhirhiẹ ye, ọkanronmẹ emaren, ọrhẹ emiamo. (Matthew 24:3, 7; Luke 21:10, 11) Ogege ra tuẹn Uvweri Akpọ Ephian Ọrukaro rhọ uvuẹn ẹgbukpe 1914, no mo fiotọre taghene ituakpọ i ruẹ ọke ebẹnbẹn erana ne, ri Baibol o seri “ẹdẹ ri koba na.” —2 Timothy 3:1-5.

(Revelation 6:4-6) Esi ọrọrọ nọ homaphia, ro vwo ugboma ọbobare, na yẹ ohworho ro siyẹ oberuien omẹgbanhon rọ nọ ha ufuoma nẹ akpọ na neneyo aye i kpe omoma aye, na jeghwai yẹ ye odan ọlọkọ ọduado. 5 Ọke ro ti oka ọresa na nie, ni mi rhon emama ọresa ro nyerẹn na rọ tare: “Mọ!” Ni mi mẹrẹnren, nughe! esi obiebi, ohworho rọ ghwa ye o vwo ovwanvwọn rhẹ obọ ye. 6 Ni mi rhon oborẹ ọ họhọ uvwele uvuẹn erhẹrhẹ emama ẹne re nyerẹn na, rọ tare: “Uchunu igho ikilo i wheat owu yẹ de·narʹi·us owu, uchunu igho ikilo esa i barley yẹ de·narʹi·us owu; are i vwe biomu emri olive ọrhẹ enyo na-a.”

wp17.3 5 ¶2

Ayọmo yẹ Ihworho ra Ghwa Esi Ẹne na?

Ohworho rọ ghwa esi ọnana o mevirhọ uvweri. Djokarhọ ye taghene ọ ha ufuoma nẹ ọsoso akpọ na o rhiẹ egbamwa ezẹko ọvo-o. Uvuẹn ẹgbukpe 1914, ọsoso akpọ na ephian ni fiuvweri, ọnana yẹ ọke ukaro rẹ emru omana ọ phia. Ọke oru, ne fiuvweri akpọ ephian ọreva, rọ ghwọghọ ekwakwa vrẹn uvweri ọrukaro na. Iyẹnrẹn ezẹko i djerie phia taghene uchunu ihworho ri hwuru fọkiẹ ivweri ọrhẹ owọnren nẹ ẹgbukpe 1914 rhe, i ghwẹ iduduru 100! Habaye, buebun ihworho i rioja ẹkuọn ọgbogbanhon ra na ja sabu simi.

wp17.3 5 ¶4-5

Ayọmo yẹ Ihworho ra Ghwa Esi Ẹne na?

“Ni mi mẹrẹnren, nughe! esi obiebi, ohworho rọ ghwa ye o vwo ovwanvwọn rhẹ obọ ye. Ni mi rhon oborẹ ọ họhọ uvwele uvuẹn erhẹrhẹ emama ẹne re nyerẹn na, rọ tare: ‘Uchunu igho ikilo i wheat owu yẹ denarius owu, uchunu igho ikilo esa i barley yẹ denarius owu; are i vwe biomu emri olive ọrhẹ enyo na-a.’”—Revelation 6:5, 6.

Ohworho rọ ghwa esi ọnana o mevirhọ orhọmo. E dje ọnana fiotọre ọke ra vwanvwọn emaren ra na riọ taghene ikilo i wheat owu (1.08 L) yẹ denarius owu, uvuẹn ọke inyikọ na ọnana yẹ osa ra kwa rẹn ohworho rọ wianren ọsoso ẹdẹ owu! (Matthew 20:2) Ana ji ha uchunu igho owu na dẹ ikilo esa i barley (3.24 L), e vwe ni barley ghanghanren jerẹ i wheati-i. Ana sabu ha ibiẹ emaren enana ghẹrẹ ọsoso ekrun? Omarana, na ha orhetio rẹn ihworho nẹ aye i kẹnkẹn emaren rẹ aye a ria kẹdẹkẹdẹ, nọyẹ ekwakwa jerẹ emri olive kugbe enyo.

(Revelation 6:8) Ni mi mẹrẹnren, nughe! esi rọ havwọ phiẹphiẹphiẹ, Uhwu yẹ odẹ ohworho ro siyẹ oberuien. Usin na o lelie kpẹnkpẹnkpẹn. Na yẹrẹ aye omẹgbanhon nẹ aye i sun akwa ọrẹne uvuẹn otọrakpọ na, nẹ aye i kpe ihworho rhẹ odan ọlọkọ, ọkanronmẹ emaren, ukpokpogho ọvwiavwia ọrhẹ nyoma eranmo ra djoma uvuẹn otọrakpọ na.

wp17.3 5 ¶8-10

Ayọmo yẹ Ihworho ra Ghwa Esi Ẹne na?

Ohworho rọ ghwa esi ọrẹne na o mevirhọ uhwu fọkiẹ ikpokpogho ọrhẹ ekwakwa erọrọ ra suẹ uhwu. Ọke ẹgbukpe 1914 ọ vrẹn hin, emiamo re se Spanish flu no kpe ihworho ri te iduduru buebun. Ọ họhọre taghene ihworho ri te iduduru 500 yẹ emiamo na ọ hobọte, nọyẹ owu usuẹn ihworho awansa re nyerẹn ọke ọrana!

Ọrẹn Spanish flu na ghwai ọtonrhọ ikpokpogho na. Egba irherhe i tare taghene ihworho ri te iduduru uzusionrin buebun yi hwuru fọkiẹ emiamo ikoruvi uvwre ẹgbukpe 1901 ye te 2000. Me te inyenana, ihworho buebun e hwuẹ fọkiẹ emiamo jerẹ AIDS, tuberculosis, ọrhẹ malaria, udabọ ẹ tọn kodo buebun rẹ aye e ruẹ.

Sẹ uvweri, orhọmo, yanghene emiamo, emru owu ọvo yo nerhumuie sa nọyẹ uhwu. Usin na no koko ihworho buebun, evwan yen ọ vwọ vuọ-ọn.

Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn

(Revelation 4:4) Aga usun ri te 24 i kinhariẹ aga usun na, ni mi mẹrẹn ekpako 24 ri kwuẹ ewun efuanfon rhọ ọrhẹ erhu orodje ra ha oro ru, ri siyẹ uvuẹn aga usun enana.

(Revelation 4:6) Emru jerẹ urhie ijegbe rọ họhọ i crystal ọ ha obaro aga usun na. Emama ẹne re nyerẹn ri vwo ikẹro vuọn obaro ọrhẹ oberhumu aye, i ha erhẹrhẹ aga usun na jeghwai kinhariẹ aga usun na.

re 76-77 ¶8

Odidi rọ Vuọn Aga Usun i Jehova

8 John o rheri taghene irherẹn ya ha mwuẹ nẹ aye i ga uvuẹn tabernacle na ọke ahwanren. Omarana, ọnọ sabu gbe yi unu ọke ọ mẹrẹn oborẹ ọ phiare na: “Aga usun ri te 24 i kinhariẹ aga usun na, ni mi mẹrẹn ekpako 24 ri kwuẹ ewun efuanfon rhọ ọrhẹ erhu orodje ra ha oro ru, ri siyẹ uvuẹn aga usun enana.” (Revelation 4:4) Ee, ukperẹ ono rhiẹ irherẹn, a ha ekpako 24 mwu jerẹ irodje. Ayọmo yẹ ekpako enana? Enana yẹ Ilele Kristi ra ha ẹhẹn ọfuanfon djẹha, ra rhọmọnuhwu riẹ odjuwu ya ha ive i Jehova o ve rẹn aye riuku. Marhẹ e ru rhe ọnana?

re 80 ¶19

Odidi rọ Vuọn Aga Usun i Jehova

19 Me yẹ ekwakwa enana i mevirhọ? Aruẹmẹrẹn ọrọrọ rẹ ọmẹraro Ezekiel ọ ya rhotọre ọ ha userhumu rẹn ọwan mẹrẹn ẹkpahenrhọ na. Ezekiel nọ mẹrẹn i Jehova ro siyẹ okalokpọ owọnren obẹ odjuwu, emama re nyerẹn ri họhọ eri John ọ ta kpahen na, e lelie nya usun. (Ezekiel 1:5-11, 22-28) Ọke oru, Ezekiel nọ rharhumu mẹrẹn aga usun okalokpọ owọnren ọrana rẹ emama re nyerẹn e lele nya usun. Ọrẹn, ọke ọnana no se emama re nyerẹn na taghene aye i cherubs. (Ezekiel 10:9-15) Emama ẹne re nyerẹn ri John ọ mẹrẹnren na i mevirhọ i cherubs erẹ Osolobrugwẹ, enana yẹ emakashe ri vwo ẹrhẹ ọduado uvuẹn ukoko ọnẹyen rẹ ẹhẹn ọfuanfon Ọnẹyen o suẹn. O rhiẹ oborẹ ono gbe i John unu ọke rọ mẹrẹn emakashe enana ri mevi kẹrẹ i Jehova-a, ra mẹriẹn taghene uvuẹn i tabernacle na ọke ahwanren, cherubs eva ra ha oro ru i ha oberun owọ ọphọ na ro mevirhọ aga usun i Jehova. Nẹ uvuẹn erhẹrhẹ i cherubs enana yi Jehova ọ ha ekama rẹn agbamwa Israel.—Exodus 25:22; Psalm 80:1.

(Revelation 5:5) Ọrẹn, owu usuẹn ekpako na nọ ta mẹ: “Wu vwa viẹ-ẹ. Nughe! Okporokpo ọrẹ uvwiẹ i Judah, esiri ọrẹ i David, o fikparobọ ne neneyo nọ sabu rhie ukpitọnbe na ọrhẹ eka irhiruẹ ye.”

cf 36 ¶5-6

“Nughe! Okporokpo Ọrẹ Uvwiẹ i Judah”

5 Ọgbọ buebun arha ta kpahen uduefigbere, okporokpo ya mai hunute. Wu dẹrughwaroghwẹ okporokpo ọhworhare dẹ ne? Orhianẹ ọ phia wẹn dẹ ne, ọkezẹko a ha emru gberẹ ughwru rẹn owẹwẹ ọrhẹ okporokpo na, ọnọ sabu rhiẹ ogba rọ ha uvuẹn ekete re kruẹn eranmo. Udabọ ọrana, aruẹ erhirhiẹ ọrana ọnọ sabu lẹrhẹ ofẹn mwuo. Ọke we ni ughwaro okporokpo na, rẹ ọye ọ jeghwai ni owẹwẹ ughwaro, ni wa mẹrẹnvwrurhe taghene okporokpo na ọ vwọ zofẹn emru owuorowu-u. Baibol na o dje okporokpo “rhiẹ aranmo rọ mai gbanhon uvuẹn eranmo egbo na, rọ vwọ ghwẹrioma rẹn ohworho owuorowu.” (Proverbs 30:30) Aruẹ uduefigbere ọrana yi Kristi o ji vwo.

6 Jenẹ a mẹrẹn oborẹ i Jesu o ru dje aruẹ uduefigbere okporokpo phia uvuẹn izede esa: ọke o mevi chochọn urhomẹmro na, ọke ro brorhiẹn ọsoso, ọrhẹ ọke rọ dẹrughwaroghwu ẹkparehaso. Ana jeghwai mẹrẹn oborẹ ọwan ephian sẹ e vwiẹre ọwan rhẹ uduefigbere yanghene e vwiẹ ọwan rhẹ uduefigbere-e, ine ru sabu hẹrokele i Jesu dje uduefigbere phia.

Isese i Baibol

(Revelation 4:1-11) Ọke enana a vrẹn hin, ni mi mẹrẹnren, nughe! ighwe re rhiefirhọ obẹ odjuwu, uvwele ọrukaro mi rhonrin ro leli mẹ tẹmro ọ họhọ ukpori, nọ tare “Mọ obonẹ, ni mi ne dje ekwakwa ri na phia phẹrẹkpẹ ha wẹn.” 2 Ọnana ọ vrẹn, ni mi me vwo omẹgbanhon nyoma ẹhẹn ọfuanfon na, nughe! aga usun rọ ha ekete ọnẹyen obẹ odjuwu, ohworho o siyẹ aga usun na. 3 Ohworho ro siyẹ ye o vwo ohọhọme i jasper ọrhẹ ọrẹ atita i sardius, aphoro oso rọ họhọ emerald o kinhariẹ aga usun na. 4 Aga usun ri te 24 i kinhariẹ aga usun na, ni mi mẹrẹn ekpako 24 ri kwuẹ ewun efuanfon rhọ ọrhẹ erhu orodje ra ha oro ru, ri siyẹ uvuẹn aga usun enana. 5 Aruọke ro braro ọrhẹ uvwele kugbe agbranran e nẹ aga usun na sa; ikpẹ irhiruẹ ra bara i ha obaro aga usun na, ikpẹ enana i mevirhọ ẹhẹn irhiruẹ ọrẹ Osolobrugwẹ. 6 Emru jerẹ urhie ijegbe rọ họhọ i crystal ọ ha obaro aga usun na. Emama ẹne re nyerẹn ri vwo ikẹro vuọn obaro ọrhẹ oberhumu aye, i ha erhẹrhẹ aga usun na jeghwai kinhariẹ aga usun na. 7 Emama ọrukaro na ọ họhọ okporokpo, emama ọreva na ọ họhọ erhuẹn ọkokamu, emama ọresa na o vwo ughwaro jerẹ ughwaro onyakpọ, emama ọrẹne na ọ họhọ ugo rọ dan. 8 Owuowu usuẹn emama ẹne na i vwo ibekpe erhan; aye i vwo ikẹro vuọn oma aye ji te obotọre aye. Nẹ ẹdẹ fiẹ ason aye na ta: “Ọfuanfon, ọfuanfon, ọfuanfon yi Jehova Osolobrugwẹ, Ọrọmaigbanhon na, ọrọ havwiẹ bi, rọ ji havwiẹ vwana, rọ ji sa na.” 9 Kọke kọke rẹ emama re nyerẹn na a ha ujiri ọrhẹ ọghọ vwe Ohworho ro siyẹ aga usun na, ro rhiẹ Ohworho ro nyerẹn bẹmẹdẹ ya ruẹ i bẹmẹdẹ na, 10 ekpako 24 na ne se totọre obaro Ohworho ro siyẹ aga usun na jeghwai ha ẹga rẹn Ohworho ro nyerẹn nẹ bẹmẹdẹ ya ruẹ i bẹmẹdẹ na, aye ne donron erhu orodje aye rhotọre obaro aga usun na jeghwai ta: 11 “Wu mwuovwan, Jehova Osolobrugwẹ ame, wu na ha ujiri, ọghọ, kugbe omẹgbanhon na, nime wẹwẹ yi ma ekwakwa ephian, ji fọkiẹ ọhọre ọnọ yẹ aye e nyerẹn, ọ ya jeghwai ma aye.”

    Okpe Ẹbe Ukoko na Ephian (2011-2025)
    Log Out
    Log In
    • Okpe
    • Dje yi
    • Oborẹ o jeruo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Oborẹ Ana Haye Ruiruo Lele
    • Urhi ro Suien
    • Ruẹ Ewene Rhẹ Urhi ro Suien
    • JW.ORG
    • Log In
    Dje yi Vwe Ohworho