Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
JANUARY 6-12
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | GENESIS 1-2
“Jehova ọ ma Ekwakwa re Nyerẹn Rhẹ Uvuẹn Otọrakpọ na”
(Genesis 1:3, 4) Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ukpẹ o rhirhiẹ ye.” Ukpẹ no mo rhirhiẹ ye. 4 Ọke oru, Osolobrugwẹ nọ mẹrẹnvwrurhe taghene ukpẹ na orhomurun, Osolobrugwẹ no fi oghalẹ rhẹ uvwre ukpẹ na ọrhẹ okuku na.
(Genesis 1:6) Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ivwrevwrede rhirhiẹ uvwre ame na, jenẹ oghalẹ o rhirhiẹ uvwre ame na ọrhẹ ame na.”
(Genesis 1:9) Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ame ri ha obotọre idjuwu na koko rhẹ ekete owu, jenẹ otọre ọkaka ọ homaphia.” No ghini rhiẹ omaran.
(Genesis 1:11) Omarana Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ odin o mwu nẹ otọrakpọ na rhe, ewawọ ra mọ ikeri ọrhẹ erhan ra mọ emamọ sekpahen aruẹ aye sansan, nẹ aye i mọ emamọ rhẹ ikeri rhẹ uvuẹn otọrakpọ na.” No ghini rhiẹ omaran.
it-1 527-528
Emama
Ọke Osolobrugwẹ ọ ta uvuẹn Ẹdẹ Ọrukaro taghene, “Jenẹ ukpẹ o rhirhiẹ ye,” ibiẹ ukpẹ no mo rhirhiẹ oberun ivwrevwrede na, dedevwo ọ ji dabu homaphia uvuẹn ọsoso akpọ na-a. Ọ họhọre taghene ukpẹ ọ homaphia bibiesuọn bibiesuọn jerẹ oborẹ J. W. Watts ro rhiẹ ọrhierhianrhian ọ djokarhọ, nọ tare: “Bibiesuọn bibiesuọn, ukpẹ nọ mọ homaphia.” (Ge 1:3, A Distinctive Translation of Genesis) Osolobrugwẹ no fiẹ oghalẹ rhẹ uvwre ukpẹ ọrhẹ okuku, no se ukpẹ na Ẹdẹ ji se okuku na Ason. Ọnana no djephia taghene otọrakpọ na o kiẹnhariẹ uvo na neneyo obọrẹ ọren ọ va nẹ sa ọrhẹ obọrẹ ọren o se gbe i sabu riamerhen ukpẹ ọrhẹ okuku uvwre ọke sansan.—Ge 1:3, 4.
Uvuẹn Ẹdẹ Ọreva ye, Osolobrugwẹ nọ ma ivwrevwrede na nyoma o fi oghalẹ rhẹ “uvwre ame na ọrhẹ ame na.” Ame ezẹko ni daji uvuẹn otọrakpọ na, ọrẹn buebun ame na ni koko rhẹ oberun, ivwrevwrede nọ ha uvwre ame eva enana. Osolobrugwẹ no se ivwrevwrede na Odjuwu, ọrẹn ọnana ọ ji rionbọrhọ otọrakpọ na, fọkime Baibol na ọ ta taghene ame rọ ha oberun ivwrevwrede na i rhurhu ikereti na yanghene ekwakwa erọrọ ri ha oberun na-a.—Ge 1:6-8; se IVWREVWREDE.
Uvuẹn Ẹdẹ Ọresa ye, Osolobrugwẹ nọ nyoma omẹgbanhon ọnẹyen koko ame na, otọre ọkaka nọ homaphia, Osolobrugwẹ no serie Otọrakpọ. Uvuẹn ẹdẹ ọnana yẹ Osolobrugwẹ ọ bọn arhọ kpahen ekwakwa ekokamu re nyerẹn ra hobọtua arhọ, neneyo odin, ẹbe, ọrhẹ erhan ra mọ emamọ sansan i sabu homaphia, ekwakwa enana a kpare varhe-e. Osolobrugwẹ no rurie neneyo aruẹ ewawọ esa erana i sabu rha mọ “aruẹ aye.”—Ge 1:9-13.
(Genesis 1:14) Omarana Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ikpẹ i homaphia obẹ idjuwu na, neneyo a sabu fi oghalẹ rhẹ uvwre ẹdẹ na ọrhẹ ason na, aye ni ne rhiẹ oka rẹn ọrha, kugbe ẹdẹ ọrhẹ ẹgbukpe.
(Genesis 1:20) Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ame na ọ vuọn rhẹ emama re nyerẹn, jenẹ emama ra dan, i dan uvuẹn otọrakpọ na ọrhẹ ivwrevwrede ọrẹ idjuwu na.”
(Genesis 1:24) Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ otọrakpọ na o tiobọnu emama re nyerẹn lele aruẹ aye sansan, isurhe ọrhẹ eranmo re kpolo ọrhẹ eranmo ra djoma uvuẹn otọrakpọ na lele aruẹ aye sansan.” No ghini rhiẹ omaran.
(Genesis 1:27) Osolobrugwẹ nọ ma onyakpọ uvuẹn ohọhọme ọnẹyen, uvuẹn ohọhọme Osolobrugwẹ yọ ma yen; ọhworhare ọrhẹ ọmase yọ maren.
it-1 528 ¶5-8
Emama
O rhiẹ oborẹ a djokarhọ taghene uvuẹn i Genesis 1:16, a ha ẹmro na ba·raʼʹ, ro mevirhọ “ma” ruiruo-o. Ukpomaran, ẹmro i Hebrew re se ʽa·sahʹ, ro mevirhọ “ru” ya ha ruiruo. Ra mẹriẹn taghene uvo na, ibiamo na, ọrhẹ ikereti na i ha usuẹn “idjuwu” ra hunute uvuẹn i Genesis 1:1, nọyẹ a maren aye ọke jijiri ne bọmọke Ẹdẹ Ọrẹne o ki te. Uvuẹn ẹdẹ ọrẹne, Osolobrugwẹ no ‘rurie’ nẹ ekwakwa enana i lo phia uvuẹn otọrakpọ na kugbe oberun ivwrevwrede na. Ọke ra ta taghene “Osolobrugwẹ no firẹ aye rhẹ ivwrevwrede ọrẹ idjuwu na no lo mwu akpọ na,” ọnana no djephia taghene na sabu mẹrẹn aye uvuẹn otọrakpọ na, nọ họhọre taghene aye i ha uvuẹn ivwrevwrede na. Habaye, ikpẹ na ni “ne rhiẹ oka rẹn ọrha, kugbe ẹdẹ ọrhẹ ẹgbukpe,” ọke oru, aye na ha userhumu rẹn ituakpọ uvuẹn izede sansan.—Ge 1:14.
Uvuẹn Ẹdẹ ọrẹ Isionrin, na ma aruẹ eranmo sansan rhẹ uvuẹn otọrakpọ na. Osolobrugwẹ ọ ma aranmo owu nẹ emama erọrọ i nyoma aranmo ọrana ọvo homaphia-a, ukpomaran Osolobrugwẹ nọ nyoma omẹgbanhon ọnẹyen ma eranmo sansan. Baibol na nọ tare: “Osolobrugwẹ nọ ma eranmo urhie eduado na, kugbe emama ephian re nyerẹn ra nya jeghwai rhẹnrhẹn uvuẹn ame na lele aruẹ aye sansan, ọrhẹ kemru kemru ri vwo ibekpe ra dan lele aruẹ aye sansan.” Oma ọ merhen Osolobrugwẹ kpahen oborẹ ọ maren, nọ ha ebrurhọ rẹn aye ji ta taghene “aye i bunrhọ,” omaran nọ yo ghini rhirhiẹ nime emama enana ri vẹnẹren na, Osolobrugwẹ ọ yẹrẹ aye omẹgbanhon rẹ aye ine vwiẹ “lele aruẹ aye sansan.”—Ge 1:20-23.
Uvuẹn Ẹdẹ ọrẹ Erhan, “Osolobrugwẹ nọ ma eranmo egbo rhẹ uvuẹn otọrakpọ na lele aruẹ aye sansan ọrhẹ isurhe lele aruẹ aye sansan kugbe eranmo ephian re kpolo uvuẹn otọre na lele aruẹ aye sansan,” emama enana i rhomurun omamọ jerẹ erukaro rẹ Osolobrugwẹ ọ kiki ma.—Ge 1:24, 25.
Ọke ẹdẹ ọrẹ erhan ọ joma hin ne, Osolobrugwẹ nọ ma aruẹ emama ọrọrọ rọ vẹnẹren, dedevwo emama na o rierun te emakashe-e, ọrẹn o rierun ghwẹ eranmo. Emama ọnana yẹ onyakpọ ra maren uvuẹn ohọhọme Osolobrugwẹ. Dedevwo i Genesis 1:27 ọ tare taghene Osolobrugwẹ ọ ma “ọhworhare ọrhẹ ọmase,” ọrẹn Genesis 2:7-9 o djephia taghene i Jehova Osolobrugwẹ ọ ma ọhworhare na nẹ eyẹn rọ ha otọre na, no mwuẹhẹn rhẹ irhuen yi, ọhworhare na no rhiẹ ohworho ro nyerẹn, ne firie rhẹ i paradais jeghwai yẹ ye emaren. Uvuẹn erhirhiẹ ọnana, Jehova ọ ha ekwakwa ri ha otọrakpọ na ma onyakpọ, ọke rọ ma ọhworhare na hin, nọ ha edandenfẹn Adam ma ọmase riẹn. (Ge 2:18-25) Ọke Osolobrugwẹ ọ ma ọmase na hin, ọhworhare na nọ mọ gba nyoma o vwo ohworho rọ họheriẹ.—Ge 5:1, 2.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Genesis 1:1) Uvuẹn ọtonrhọ, Osolobrugwẹ nọ ma idjuwu ọrhẹ otọrakpọ na.
w15 6/1 5
Oborẹ Isayẹnsi o ru Hobọte Akpenyerẹn Ọnọ
Oborẹ otọrakpọ na ọrhẹ idjuwu na i jiri te ne
Egba isayẹnsi e nie taghene otọrakpọ na ọ havwiẹ te emrẹ ẹgbukpe 4, 000,000,000 ne, aye a ji ta taghene idjuwu na i te emrẹ ẹgbukpe 13, 000,000,000 yanghene 14, 000,000,000 ne. Baibol na ọ ta kpahen ẹdẹ ra ma otọrakpọ ọrhẹ idjuwu na-a. Ọ ji ta taghene ibiẹ ẹgbukpe yẹ otọrakpọ na o te ne-e. Oghwẹmro ọrukaro uvuẹn i Baibol na nọ tare: “Uvuẹn ọtonrhọ, Osolobrugwẹ nọ ma idjuwu ọrhẹ otọrakpọ na.” (Genesis 1:1) Ẹmro ọrana nọ lẹrhẹ itu isayẹnsi sabu rhe uchunu ẹgbukpe rẹ otọrakpọ na ọ havwọ, lele oborẹ aye i yono kodo te ne.
(Genesis 1:26) Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ a ma onyakpọ uvuẹn ohọhọme ọwan, nẹ aye i sun irhenrin ri ha uvuẹn urhie na, efen ra dan oberun na, isurhe ọrhẹ akpọ na ephian kugbe eranmo re kpolo uvuẹn otọrakpọ na.”
it-2 52
Jesu Kristi
Rhẹ Ọmemama jerẹ Osolobrugwẹ-ẹ. Dedevwo Ọmọ na o lele Ọsẹ ye ma ekwakwa, ọrana o mevirhọ taghene ọye nẹ Ọmemama jerẹ Ọsẹ ye-e. Osolobrugwẹ yọ yẹ Ọmọyen omẹgbanhon nọ ma ekwakwa nyoma ẹhẹn ọfuanfon ọnẹyen, ro rhiẹ omẹgbanhon rọ ha wian. (Ge 1:2; Ps 33:6) Ra mẹriẹn taghene i Jehova yẹ Esiri arhọ na, ekwakwa ephian re nyerẹn, te era mẹrẹn yanghene era vwa mẹrẹn, i nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe. (Ps 36:9) Ukperẹ Ọmọ na ono rhiẹ Ọmemama jerẹ Ọsẹ ye, Jehova nọ nyoma yen ma ekwakwa ephian. Jesu harẹn omobọ ye, ọ tobọ ta taghene Osolobrugwẹ yọ ma ekwakwa ephian, jerẹ oborẹ i Baibol na ọ tare.—Mt 19:4-6; se EMAMA.
Isese i Baibol
(Genesis 1:1-19) Uvuẹn ọtonrhọ, Osolobrugwẹ nọ ma idjuwu ọrhẹ otọrakpọ na. 2 Vwana, otọrakpọ na ọ havwọ reghereghe, o ji vwo emru owuorowu uvuie-en, ọrẹn okuku ọ ha oberun ame okokodo na, omẹgbanhon Osolobrugwẹ rọ ha wian nọ nya uvwre oberun ame na. 3 Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ukpẹ o rhirhiẹ ye.” Ukpẹ no mo rhirhiẹ ye. 4 Ọke oru, Osolobrugwẹ nọ mẹrẹnvwrurhe taghene ukpẹ na orhomurun, Osolobrugwẹ no fi oghalẹ rhẹ uvwre ukpẹ na ọrhẹ okuku na. 5 Osolobrugwẹ no se ukpẹ na Ẹdẹ, ọrẹn no se okuku na Ason. No mo vwo owuọwọn ọrhẹ urhiọke, ẹdẹ ọrukaro. 6 Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ivwrevwrede rhirhiẹ uvwre ame na, jenẹ oghalẹ o rhirhiẹ uvwre ame na ọrhẹ ame na.” 7 Omarana, Osolobrugwẹ nọ ma ivwrevwrede na, nọ ghalẹ ame rọ ha obotọre ivwrevwrede na nẹ ame rọ ha oberun ivwrevwrede na. No ghini rhiẹ omaran. 8 Osolobrugwẹ no se ivwrevwrede na Odjuwu. No mo vwo owuọwọn ọrhẹ urhiọke, ẹdẹ ọreva. 9 Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ame ri ha obotọre idjuwu na koko rhẹ ekete owu, jenẹ otọre ọkaka ọ homaphia.” No ghini rhiẹ omaran. 10 Osolobrugwẹ no se otọre ọkaka na Otọrakpọ, ọrẹn no se ame ri kokori na Urhie eduado. Osolobrugwẹ nọ mẹrenriẹn taghene orhomurun. 11 Omarana Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ odin o mwu nẹ otọrakpọ na rhe, ewawọ ra mọ ikeri ọrhẹ erhan ra mọ emamọ sekpahen aruẹ aye sansan, nẹ aye i mọ emamọ rhẹ ikeri rhẹ uvuẹn otọrakpọ na.” No ghini rhiẹ omaran. 12 Omarana, odin ne mwuẹ nẹ uvuẹn otọrakpọ na sa, ewawọ ra mọ ikeri ọrhẹ erhan ra mọ emamọ ri vwo ikeri, lele aruẹ aye sansan. Osolobrugwẹ nọ mẹrenriẹn taghene orhomurun. 13 No mo vwo owuọwọn ọrhẹ urhiọke, ẹdẹ ọresa. 14 Omarana Osolobrugwẹ nọ tare: “Jenẹ ikpẹ i homaphia obẹ idjuwu na, neneyo a sabu fi oghalẹ rhẹ uvwre ẹdẹ na ọrhẹ ason na, aye ni ne rhiẹ oka rẹn ọrha, kugbe ẹdẹ ọrhẹ ẹgbukpe. 15 Aye ine rhiẹ ikpẹ uvuẹn ivwrevwrede na, nẹ aye i lo rhiẹ otọrakpọ na.” No ghini rhiẹ omaran. 16 Osolobrugwẹ no ru ikpẹ eduado eva, ukpẹ rọ mai lo na yo no suẹn ẹdẹ na, ukpẹ rọ vwọ ghwai lo yo no suẹn ason na, omaran ji te ikereti na. 17 Omarana Osolobrugwẹ no firẹ aye rhẹ ivwrevwrede ọrẹ idjuwu na no lo mwu akpọ na, 18 nẹ aye i rhiẹ oborẹ a mai lo uvuẹn ẹdẹ ọrhẹ ason, nẹ aye i ji fi ovẹnẹ rhẹ ude ọrhẹ okuku. Omarana, Osolobrugwẹ nọ mẹrenriẹn taghene orhomurun. 19 No mo vwo owuọwọn ọrhẹ urhiọke, ẹdẹ ọrẹne.
JANUARY 13-19
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | GENESIS 3-5
“Oghwọghọ Ọduado ro Nerhumu Ofian Ọrukaro na Rhe”
(Genesis 3:1-5) Vwana, obodirin na yẹ aranmo rọ mai ghwanren usuẹn eranmo re rhirhiẹ egbo ri Jehova ọ maren. Omarana, nọ ta rẹn ọmase na: “Osolobrugwẹ ọ ghini ta taghene are i vwa re nẹ korhan korhan rọ ha uvuẹn ogba na-a?” 2 Omarana, ọmase na nọ ta rẹn obodirin na: “Ame ina sabu riẹ emamọ ọrẹ erhan ri ha uvuẹn ogba na. 3 Ọrẹn Osolobrugwẹ ọ ta kpahen omamọ ọrẹ orhan rọ ha uvuẹn erhẹrhẹ ogba na: ‘Are i vwa vi re nẹ uvuien rhe-e, ẹjo, are i vwa vi hobọte yi-i; orhiẹ omara-an are ine hwuo.’ ” 4 Omarana, obodirin na nọ ta rẹn ọmase na: “Itiọrurhomẹmro, are i hwuẹ-ẹ. 5 Nime Osolobrugwẹ o rheri taghene ẹdẹ are i re nẹ uvuien rhe, ikẹro are ni ne rhie, are ni na họhọ Osolobrugwẹ, are ni ne ji rhe oborẹ orhomurun ọrhẹ oborẹ obiomurun.”
Ọhọre i Jehova ono Rugba!
9 Echu ro rhiẹ i Dẹbolo na, ọ ha obodirin phiẹ ọmase na rhọ neneyo ọ tiẹn uvwele i Jehova. (Se Genesis 3:1-5; Rev. 12:9) Echu nọ tare taghene Osolobrugwẹ o kwe nẹ Adam ọrhẹ Eve i re nẹ “korhan korhan rọ ha uvuẹn ogba na-a.” Nọ ha ye ta taghene Adam ọrhẹ Eve i sabu ru oborẹ aye i guọlọre-e. Ọke oru, nọ mọrenfian: “Itiọrurhomẹmro, are i hwuẹ-ẹ.” Ọke oru, nọ riẹriẹ Eve neneyo ọ jọ rhọ kerhọ Osolobrugwẹ, nyoma ọ ta: “Osolobrugwẹ o rheri taghene ẹdẹ are i re nẹ uvuien rhe, ikẹro are ni ne rhie.” Echu nọ ha ye ta taghene i Jehova ọ guọlọ nẹ aye i re omamọ na-a, nime ọnọ lẹrhẹ aye vwo irherhe. Ọke oru, Echu no vive efian harẹn aye: “Are ni na họhọ Osolobrugwẹ, are ni ne rhe orhorhomu rhẹ obiobiomu.”
(Genesis 3:6) Omarana, ọmase na nọ mẹrenriẹn taghene orhan na ono je ẹriọ, emru rọ dabu fẹro, ee, orhan na o ghini tiuhrun. Omarana nọ kọrọ emamọ yen, nọ re riẹ. Ọke oru, nọ ji yẹ esa ye ezẹko ọke rọ mẹriẹn, nọ re riẹ.
w00 11/15 25-26
Ọwan Ina Sabu Yono Iyono Mie Esa Ọrhẹ Ane Ọrukaro na
Manẹ Eve ọ sabu vrẹn ọdamuni na? Ee! Fioma ọnọ rhẹ erhirhiẹ ye. Oborẹ obodirin na ọ tare ọ vẹnẹ oborẹ Osolobrugwẹ ọrhẹ Adam i ta rẹn Eve vrẹn ne. Marhẹ oma ono ruo orhianẹ ọpha ọ mọrenfian baren ohworho wu vwo ẹguọlọ kpahen ji hẹroso? Manẹ Eve ọ sabu ru emru kpahiẹn ogege, manẹ ọ tuekwẹre yanghene ọ vwọ kerhọ-ọ. Arha tobọ nie, ọrọmo yẹ obodirin na rọ nọ tẹmro ọvwiavwia kpahen Osolobrugwẹ ọsoso na ọrhẹ ẹmro Adam? Orhianẹ Eve ọ nyalele ẹkwaphiẹrhotọre urhomu ekrun na, manẹ ọ nọ esa ye vwẹre no ki brorhiẹn. Omaran o ji fo na nọ vwẹre orhianẹ ihworho a ta rẹn ọwan ne ru oborẹ ọ kparehaso urhi Osolobrugwẹ. Ọrẹn, Eve o vwo ekwerhọ kpahen ẹmro Ọrọ damẹ awan nẹ na, Eve ọ guọlọre nẹ ọye ọvo o fi ovẹnẹ rhẹ oborẹ orhomurun ọrhẹ oborẹ obiomurun. Ọke rọ dabu roro kpahen iroro na, ẹhẹn rọ nọ haye ruiruo nọ gbanhonrhọ. Itiọrurhomẹmro, Eve o rusọ nyoma o roro kpahen ojemẹ esọsọ, ukperẹ ono ti aye nẹ ẹhẹn yen yanghene manẹ o lele esa ye tẹmro na kugbe vwẹre!—1 Corinthians 11:3; James 1:14, 15.
Adam ọ Kerhọ Uvwele Aniẹ
Ọke oru, Eve nọ riẹriẹ Adam nọ homaba ye ruẹ ọdandan. Mesoriẹ Adam o brorhiẹn ro vwo dje ẹghwanren phia? (Genesis 3:6, 17) Adam ọ dẹrughwaroghwu erhirhiẹ rọ nọ djẹ ohworho ro no vwo atamwu kpahen. Ọnọ huvwele Ọmemama ọnẹyen, rọ yẹriẹ ekwakwa ephian tobọ te Eve ro vwo ẹguọlọ kpahen na? Adam ọnọ nekpẹn ọkpọvi mie Osolobrugwẹ kpahen orhiẹnbro yi na? Gbinẹ Adam ono kwomakugbe aniẹ ruẹ ọdandan? Adam o rheri taghene oborẹ Eve ọ guọlọ vwo ro mwurien ya riẹ emamọ na, ọ sabu te aye obọ-ọ. Ọnyikọ Paul nọ tare: “Rhẹ Adam ya phiẹrhọ-ọ, ọrẹn ọmase na ya phiẹrhọ, nọ lẹrheriẹ rhiẹ oruọdandan.” (1 Timothy 2:14) Omarana, Adam ọ ha ukẹro arudo tiẹn uvwele i Jehova. Ofẹn ra na ha aniẹ mie yi, ọ gbanhon ghwẹ esegburhomẹmro ro vwo kpahen omẹgbanhon Osolobrugwẹ rọ nọ kwaphiẹ erhirhiẹ na rhọ.
(Genesis 3:15-19) Mi ne fi eghrẹn rhẹ erhẹrhuọ ọrhẹ erhẹrhẹ ọmase na, kugbe erhẹrhẹ ọmọ ọrhẹ erhẹrhẹ ọmọ ọmase na. Ọye ọnọ ghwọghọ urhomu ọnọ, wẹwẹ ni ne nyomu esiri aghwẹ ye.” 16 Nọ ta rẹn ọmase na: “Mi na lẹrhẹ emiamiamo uvwiẹ ọnọ gbanhonrhọ; ne wu ne vwiẹ emọ enọ rhẹ emiamiamo, ne wu ne vwo ẹguọlọ ọgbogbanhon kpahen esa ọnọ, ọrẹn ọye nẹ no no suon. 17 Osolobrugwẹ nọ ta rẹn Adam: “Fọkime wu kerhọ uvwele anuọ ji riẹ emamọ ri mi jurhi wẹn taghene ‘Wu vwa re nẹ uvuien na-a,’ mi dumirhonrin rẹn otọre na fọkiẹ owẹwẹ. Uvuẹn omiamiamo ye wu na re oborẹ wu wọre ọsoso akpenyerẹn ọnọ. 18 Idjigbẹn ọrhẹ ikukusẹ ni ne mwu nẹ otọre na wẹn, wu na vi riẹ ewawọ ri ha uvuẹn ikebi na. 19 Wu ne hionron ọsoso ne wu ki riẹ emaren, bọmọke wu na rharhumu riẹ otọre na, fọkime avwaye ya haruọ nurhe. Wẹwẹ eyẹn, eyẹn wu na rharhumu nya.”
Osolobrugwẹ o Ghini Vwo Ọdamẹ Kpahen Emẹse?
Osolobrugwẹ o dumirhonrin rẹn emẹse?
Ẹjo. Ukpomaran, “obodirin ahwanren na ro rhiẹ i Dẹbolo” yẹ Osolobrugwẹ o dumirhonrin riẹn. (Revelation 12:9; Genesis 3:14) Ọke Osolobrugwẹ ọ ta rẹn Adam taghene ‘ono sun’ aniẹ, Osolobrugwẹ ọ vwọ haye ta taghene o kwerhọ ye nẹ ehworhare i rhe sehiẹn emẹse-e. (Genesis 3:16) Ukpomaran, ọ ta kpahen omemwurhọ ro no rhirhiẹ ye fọkiẹ ọdandan rẹ ane ọrhẹ esa ọrukaro na i ruru.
w04 1/1 29 ¶2
Ẹzẹkoko ri nẹ Ọbe i Genesis Rhe—I
3:17—Izede ọgo ye ru dumirhonrin rẹn otọre na, marhẹ yo jiri te? Irhonrin re dumu rẹn otọre na ọ lẹrherhiẹ bẹn na sabu wọ ekwakwa rhọ ye. Otọre re dumirhonrin riẹn na ro vwo idjigbẹn ọrhẹ ikukusẹ na, ọ ji havwiẹ ye te ọke i Lamech ro rhiẹ ọsẹ i Noah, ọrana nọ lẹrheriẹ ta kpahen ‘owian ọgbogbanhon obọ aye fọkiẹ otọre ri Jehova o dumirhonrin rhọ na.’ (Genesis 5:29) Ọke Ukude na ọ vrẹn hin, Jehova nọ ha ebrurhọ rẹn i Noah ọrhẹ emọyen, nọ ta rẹn aye kpahen ọhọre Ọnẹyen rẹ aye ine vwiẹ vuọn akpọ na. (Genesis 9:1) Ọke oru, Osolobrugwẹ nọ rhan irhonrin ro dumu rẹn otọre na.—Genesis 13:10.
it-2 186
Emiamiamo Uvwiẹ
Ọnana yẹ emiamiamo rẹ ọmase o rhiẹromẹrẹn ọke rọ guọlọ vwiẹ. Ọke Eve ro rhiẹ ọmase ọrukaro na o ru ọdandan hin, Osolobrugwẹ nọ ta riẹn kpahen oborẹ ono nerhumuie rhe ọke ro no vwiẹ. Orhianẹ Eve ọ huvwele Osolobrugwẹ bi, manẹ ebrurhọ Osolobrugwẹ o lelie rhirhiẹ ye, ọ jeghwai vwiẹ rhẹ aghọghọ, fọkime “ebrurhọ i Jehova yọ lẹrhẹ ohworho fe, ọye ọ vwọ ha omiamiamo ba ye-e.” (Pr 10:22) Ọrẹn vwana, fọkiẹ ijẹgba rọ ha uvuẹn oma ọwan nọ rhua omiamiamo sa. Omarana, Osolobrugwẹ nọ tare: “Mi na lẹrhẹ emiamiamo uvwiẹ ọnọ gbanhonrhọ; ne wu ne vwiẹ emọ enọ rhẹ emiamiamo,” (ọgbọ buebun, ekwakwa rẹ Osolobrugwẹ o kweri nọ phia, a ta taghene ọye yo rurẹ aye.)—Ge 3:16.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Genesis 4:23, 24) Omarana, Laʹmech nọ tẹmro enana rẹn eniẹ Aʹdah ọrhẹ Zilʹlah: “Are i kerhọ mẹ, are ri rhiẹ ene i Laʹmech; Are i kpomavi rẹn ẹmro mẹ: Mi kpe ọhworhare owu hwu fọkime ọ konron mẹ, Ee, idama owu fọkime ọ ghwiẹre mẹ. 24 Orhianẹ ana ha oja riẹ ohworho ro kpe i Cain te ọgbọ 7, Nọyẹ ana ha oja riẹ ohworho ro kpe i La′mech te ọgbọ 77.”
it-2 192 ¶5
Lamech
Ijoro ri Lamech ọ soro rẹn eniẹ na (Ge 4:23, 24) ọ ta kpahen ẹhẹn ozighi rọ havwiẹ ọke ọrana. Ijoro ri Lamech ọ soro na yẹ: “Are i kerhọ mẹ, are ri rhiẹ ene i Lamech; are i kpomavi rẹn ẹmro mẹ: Mi kpe ọhworhare owu hwu fọkime ọ konron mẹ, ee, idama owu fọkime ọ ghwiẹre mẹ. Orhianẹ ana ha oja riẹ ohworho ro kpe i Cain te ọgbọ 7, nọyẹ ana ha oja riẹ ohworho ro kpe i Lamech te ọgbọ 77.” Omarana, ọ họhọre taghene i Lamech ọ ta kpahen oborẹ o ru chochọn omayen, nyoma rọ ta taghene rhẹ arudo yo kpe ohworho na-a, jerẹ obore i Cain ọ ha arudo kpe omizie. Lamech ọ ta taghene o kpe ohworho rọ ghwiẹriẹ ji kuiẹn, nime ọ chochọn omayen. Omarana, Lamech ọ so ijoro ọnana nọ sabu haye sẹrorẹ omayen nẹ abọ i kohworho kohworho rọ guọliẹ kpe nime o kpe ohworho rọ konriẹn.
(Genesis 4:26) Ne ji vwiẹ ọmọ ọhworhare rẹn i Seth, no serie E′nosh. Ọke ọrana yẹ ihworho a tuẹn odẹ i Jehova e se rhọ.
it-1 338 ¶2
Ẹrhaphiẹ
Odẹ i Jehova ra tuẹn e se rhọ uvwre ọke Enosh bọmọke Ukude na ọ ki homaphia, o rhiẹ ọrẹ izede ro serhọ-ọ, fọkime bọmọke ọke ọrana o ki te, Abel ọ nẹrhomo vwe Osolobrugwẹ nyoma o se odẹ ọfuanfon ọnẹyen. (Ge 4:26; Heb 11:4) Egba irherhe ezẹko i tare taghene ihworho na e se odẹ Osolobrugwẹ nyoma aye a haye ruiruo izede ro vwo serhọ, jeghwai ha odẹ na Jehova se ituakpọ yanghene ema, ọnana no mevirhọ taghene aye a rhaphiẹ odẹ i Jehova.—Se ENOSH, ENOS.
Isese i Baibol
(Genesis 4:17–5:8) Ọke oru Cain no lele aniẹ mẹronma, aniẹ nọ mẹrenvwan ji vwiẹ E′noch. Nọ ji fan amwa owu ji ha E′noch ro rhiẹ odẹ ọmọyen se amwa na. 18 Ọke oru, ne vwiẹ I′rad rẹn E′noch. I′rad no vwiẹ Me·hu′ja·el, Me·hu′ja·el no vwiẹ Me·thu′sha·el, Me·thu′sha·el no vwiẹ La′mech. 19 La′mech nọ rọnmọ emẹse eva. Odẹ aniẹ ọrukaro yẹ A′dah, odẹ ọreva ye yẹ Zil′lah. 20 A′dah no vwiẹ Ja′bal. Ọye yẹ ohworho ọrukaro ro kiki rhirhiẹ ibọkpọ jeghwai vwo isurhe eranmo. 21 Odẹ omizie ọhworhare yẹ Juʹbal. Ọye yẹ ohworho ọrukaro ro kiki kporo isorogun ọrhẹ akpata. 22 Habaye, Zil′lah no vwiẹ i Tu′bal-cain, rọ ha aruẹ erẹnmo ọrhẹ iteru ephian ruiruo. Na′a·mah yẹ omizu ọmase i Tu′bal-cain. 23 Omarana, Laʹmech nọ tẹmro enana rẹn eniẹ Aʹdah ọrhẹ Zilʹlah: “Are i kerhọ mẹ, are ri rhiẹ ene i Laʹmech; Are i kpomavi rẹn ẹmro mẹ: Mi kpe ọhworhare owu hwu fọkime ọ konron mẹ, Ee, idama owu fọkime ọ ghwiẹre mẹ. 24 Orhianẹ ana ha oja riẹ ohworho ro kpe i Cain te ọgbọ 7, Nọyẹ ana ha oja riẹ ohworho ro kpe i La′mech te ọgbọ 77.” 25 Adam nọ rharhumu lele aniẹ mẹronma, aniẹ no vwiẹ ọmọ ọhworhare. Aniẹ no se ọmọ na i Seth, fọkime ọ tare taghene, “Osolobrugwẹ ọ rharhumu yẹ mẹ ọmọ ọrọrọ rọ ha ẹrhẹ Abel, ri Cain o kpe hwu.” 26 Ne ji vwiẹ ọmọ ọhworhare rẹn i Seth, no serie E′nosh. Ọke ọrana yẹ ihworho a tuẹn odẹ i Jehova e se rhọ.
5 Ọnana yẹ ọbe ikuegbe Adam. Uvuẹn ẹdẹ rẹ Osolobrugwẹ ọ ma Adam, nọ mariẹn uvuẹn ohọhọme Osolobrugwẹ. 2 Ọhworhare ọrhẹ ọmase yọ maren. Uvuẹn ẹdẹ ra ma aye, nọ ha ebrurhọ rẹn aye jeghwai se aye Onyakpọ. 3 Adam no nyerẹnren te ẹgbukpe 130 no vwiẹ ọmọ rọ họheriẹ, no se ọmọ na Seth. 4 Ọke ro vwiẹ i Seth hin, Adam no nyerẹnren te ẹgbukpe 800. No rhiẹ ọsẹ rẹn emọ ehworhare ọrhẹ egbọtọ. 5 Omarana, ọsoso ẹgbukpe rẹ Adam o nyerẹn te yẹ 930, ọke oru no hwuru. 6 Seth no nyerẹn te ẹgbukpe 105, no vwiẹ E′nosh. 7 Ọke i Seth o vwiẹ E′nosh ne, no nyerẹn te ẹgbukpe 807. No ji vwiẹ emọ ehworhare ọrhẹ egbọtọ. 8 Omarana, ọsoso ẹgbukpe ri Seth o nyerẹn te yẹ ẹgbukpe 912, ọke oru no hwuru.
JANUARY 20-26
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | GENESIS 6-8
“No Ghini ru Omaran”
(Genesis 6:9) Ọnana yẹ ikuegbe ọrẹ i Noah. Noah ohworho ọvwata. O dje omayen rhẹ ohworho ro vwo vwo upe uvwre ihworho ri nyerẹnren ọke ọnẹyen. Noah ọ nyalele Osolobrugwẹ urhomẹmro na.
(Genesis 6:13) Ọrana o nie hin, Osolobrugwẹ nọ ta rẹn i Noah: “Mi brorhiẹn mi na ghwọghọ ọsoso oborẹ o nyerẹn uvuẹn otọrakpọ na ne, nime ozighi ọ vuọn otọrakpọ na fọkiẹ aye, omarana mi na ghwọghọ aye ọrhẹ akpọ na.
Vwo Esegburhomẹmro Jeghwai Huvwele Jerẹ i Noah, Daniel ọrhẹ i Job
4 Ebẹnbẹn ri Noah ọ dẹrughwaroghwu. Uvuẹn ọke Enoch ro rhiẹ ọsẹ rode i Noah, ihworho i vwe kwe ga i Jehova-a. Aye a tẹmro ri mwofẹn haso i Jehova. (Jude 14, 15) Ozighi egbe no buẹnrhọ. Itiọrurhomẹmro, uvuẹn ẹdẹ eri Noah, “akpọ na ephian nọ mọ vuọn rhẹ ozighi egbe.” Emakashe ri kparehaso i Jehova ni dẹriẹrhiẹ ituakpọ, aye ni rọnmọ emẹse jeghwai vwiẹ emọ ri rhiẹ eduanran. (Gen. 6:2-4, 11, 12) Ọrẹn, Noah ọ họhọ aye-e. “Noah nọ mẹrẹn arodọmẹ i Jehova. . . . O dje omayen rhẹ ohworho ro vwo vwo upe uvwre ihworho rẹ ọye rhẹ aye i gbe nyerẹn. Noah ọ nyalele Osolobrugwẹ urhomẹmro na.”—Gen. 6:8, 9.
(Genesis 6:14-16) Are i ha omamọ orhan ọgbogbanhon kanren owọ rẹn oma are. Are ine fi ibuvun rhẹ owọ na jeghwai ha ikota darẹ uvuien. 15 Ọnana yẹ oborẹ are ine ruie lele: Owọ na ono seri te ikubiti 300, ono keri te ikubiti 50, ono rierun te ikubiti 30. 16 Are ine ruẹ ivakpo rhọ ye neneyo ukpẹ o lo ruẹ owọ na, ikubiti owu nẹ oberun owọ na. Fiẹ anurẹsẹ owọ na rhẹ okokọ ye, jeghwai kanriẹn egedege esa, owu ọnọ kobotọre, ọreva ye ọnọ kerhẹrhẹ, ọresa ye nọ nọ koberun.
w13 4/1 14 ¶1
Ọ “Nyalele Osolobrugwẹ Urhomẹmro na”
Owian na ọ ha ẹgbukpe buebun, ọkezẹko o te ẹgbukpe 40 ye te 50. O vwo erhan ra na hẹn se, era na kpare ọrhẹ ere ne bruo, jare jeghwai tan kugbe. Owọ na ono vwo egedege esa, ibuvun re ne rhirhiẹ, ọrhẹ ighwe re ne fi rhẹ okokọ owọ na. O fiotọre taghene o vwo ivakpo sansan uvuẹn owọ na, ana jeghwai kanren oberun owọ na ghwrọrọ ibiesuọn neneyo ame ọ sabu zẹ ruotọre.—Genesis 6:14-16.
(Genesis 6:22) Noah no ghini ru lele ọsoso oborẹ i Jehova ọ ta riẹn. No ghini ru omaran.
w11 9/15 18 ¶13
Zẹ Orhẹ na Rhẹ Edirin
13 Me yọ ha userhumu rẹn idibo i Jehova enana sabu vwo edirin ji fikparobọ uvuẹn orhẹ na? Djokarhọ oborẹ i Paul ọ ya kpahen i Noah. (Se Hebrews 11:7.) ‘Ukude rọ nọ ghwọghọ kemru kemru re nyerẹn uvuẹn akpọ na,’ oborẹ i Noah “ọ vwọ ji mẹrẹn” dẹ. (Gen. 6:17) Ọrana oborẹ ọ vwọ ji phia dẹ, oborẹ e vwe fiẹrorhọ. Udabọ ọrana, Noah o nie taghene ọ sabu phia-a, yanghene o vwo ẹhẹn eveva kpahiẹ-ẹn. Mesoriẹ? Fọkime o vwo esegburhomẹmro taghene oborẹ i Jehova ọ tare, ono vi rugba. Noah o roro taghene owian i Jehova ọ yẹriẹ na, ọ gbanhon pha-an. Ukpomaran, “no ghini ru omaran.” (Gen. 6:22) Gbe roro kpahen ọsoso owian rọ nọ kanren owọ na, ro no koko eranmo na, kugbe emaren rẹ aye ọrhẹ eranmo na ina riọ, ro no ji ghwoghwo kpahen iyẹnrẹn orhetio, jeghwai ha userhumu rẹn ekrun ọnẹyen vwo omamọ onyerẹnkugbe rhẹ i Jehova, orhiẹ owian ọlolọhọ ra na ghwai ‘ru omara-an.’ Ọrẹn, fọkiẹ esegburhomẹmro ọrhẹ edirin ri Noah o djephia, Jehova nọ ha ebrurhọ riẹn ọrhẹ ekrun ọnẹyen.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Genesis 7:2) Wu na vi ha karanmo karanmo irhiruẹ sansan ri fonron ruẹ uvuien, ọhworhare ọrhẹ ọrẹ ase; karanmo karanmo rọ vwọ fon, eva ọvo ye wu na ha ruẹ uvuien, ọhworhare ọrhẹ ọrẹ ase;
w04 1/1 29 ¶7
Ẹzẹkoko ri nẹ Ọbe i Genesis Rhe—I
7:2—Marhẹ e ru rhe eranmo ri fonron ọrhẹ eri vwa fon? Oborẹ e ru rhe ovẹnẹ rọ ha uvwre aranmo rọ fonron ọrhẹ ọrọ vwọ fon yẹ aranmo ra ha ze izobo uvuẹn ogame, o rhiẹ ọrẹ ana sabu re yanghene ọrẹ ana ja sabu re-e. Ihworho i tuẹn eranmo ẹriọ rhọ ọke Ukude na ọ vrẹn hin. Ẹmro na “ọrọ fonron” ọrhẹ “ọrọ vwọ fon” ra ha ruiruo sekpahen emaren, ọ tonrhọ ọke ra ha Urhi Moses mwu, no ji toba ọke Urhi na o nẹ otọre. (Acts 10:9-16; Ephesians 2:15) Itiọrurhomẹmro, Noah o rhe oborẹ ọ mai rhomu rọ nọ ha ze izobo rẹn i Jehova. Ogege rọ ghwai nẹ uvuẹn owo na rhe, “nọ suẹ agbarha izobo rẹn i Jehova jeghwai ha eranmo ezẹko nẹ ọsoso eranmo ri fonron ọrhẹ ọsoso efen ri fonron ze izobo ẹtorhẹ uvuẹn agbarha na.”—Genesis 8:20.
(Genesis 7:11) Uvuẹn ẹgbukpe 600 ọrẹ akpọ i Noah, uvuẹn ubiamo ọreva uvuẹn ẹdẹ 17 ọrẹ ubiamo na, uvuẹn ẹdẹ ọrana ọsoso isurhẹn ame okokodo rọ doro omamọ na ni rhiefirhọ, anurẹsẹ ame ọrẹ idjuwu na ni rhiefirhọ.
w04 1/1 30 ¶1
Ẹzẹkoko ri nẹ Ọbe i Genesis Rhe—I
7:11—Bọgo yẹ ame rọ suẹ ukude ọduado na o nurhẹ? Uvwre ẹdẹ emama ọreva ọke ra ma “ivwrevwrede” na, “obotọre ivwrevwrede na” ọrhẹ “oberun ivwrevwrede na” ni vwo ame. (Genesis 1:6, 7) Ame ri ha “obotọre” na, yẹ ame ri ha otọrakpọ na. Ame ri ha “oberun” na yẹ ukolo ame buebun ri koko rhẹ ivwrevwrede na, aye yẹ “ame okokodo rọ doro omamọ na.” Ame enana yi suẹ ukude ọduado na uvuẹn ẹdẹ i Noah.
Isese i Baibol
(Genesis 6:1-16) Vwana ọke ihworho e buẹnrhọ uvuẹn otọrakpọ na, ne ji vwiẹ egbọtọ, 2 emọ Osolobrugwẹ urhomẹmro na ni mẹrenriẹn taghene egbọtọ ri ha uvuẹn akpọ na i vwo erhumu omamọ. Omarana, aye na rọnmọ emese ri je rẹ aye ephian. 3 Omarana, Jehova nọ tare: “Mi gbe arodọmẹ rẹn onyakpọ bẹmẹdẹ-ẹ. Omarana, ẹgbukpe ro no nyerẹn te yẹ ẹgbukpe 120.” 4 Itu i Neph′i·lim na, e nyerẹn ọke ọrana, tobọ vrẹn ọke ọrana. Uvwre ọke ọrana, emọ Osolobrugwẹ urhomẹmro na ne lele egbọtọ ọke ọrana mẹronma, egbọtọ enana ni vwiẹ emọ ehworhare rẹn aye. Enana yẹ eduaran ọke ọrana, ehworhare ri titiri. 5 Omarana, Jehova nọ mẹrẹnvwrurhe taghene obiobiomu ituakpọ o bunrun omamọ uvuẹn otọrakpọ na, orharhere emru ọvo nọyẹ aye e roro uvuẹn ẹhẹn aye ọke na ephian. 6 Nọ da i Jehova taghene ọye ọ ma ihworho rhẹ uvuẹn otọrakpọ na, nọ da riẹ te ẹhẹn. 7 Omarana i Jehova nọ tare: “Mi na ghwọghọ ituakpọ ri mi maren nẹ otọrakpọ na, onyakpọ ọrhẹ isurhe, eranmo re kpolo, kugbe era dan uvuẹn ivwrevwrede na, fọkime ọ dare mẹ taghene mi maren aye.” 8 Ọrẹn, Noah no vwo ekwerhọ uvuẹn obaro i Jehova. 9 Ọnana yẹ ikuegbe ọrẹ i Noah. Noah ohworho ọvwata. O dje omayen rhẹ ohworho ro vwo vwo upe uvwre ihworho ri nyerẹnren ọke ọnẹyen. Noah ọ nyalele Osolobrugwẹ urhomẹmro na. 10 Ọke oru Noah no vwiẹ emọ ehworhare esa, Shem, Ham, ọrhẹ Ja′pheth. 11 Ọrẹn, akpọ na no mo biomu uvuẹn ukẹro Osolobrugwẹ urhomẹmro na, akpọ na ephian nọ mọ vuọn rhẹ ozighi egbe. 12 Ee, Osolobrugwẹ no ni akpọ na, nọ mẹrẹnren taghene o biomu ne; ihworho ephian e ruẹ irueruo ibiobiomu uvuẹn otọrakpọ na. 13 Ọrana o nie hin, Osolobrugwẹ nọ ta rẹn i Noah: “Mi brorhiẹn mi na ghwọghọ ọsoso oborẹ o nyerẹn uvuẹn otọrakpọ na ne, nime ozighi ọ vuọn otọrakpọ na fọkiẹ aye, omarana mi na ghwọghọ aye ọrhẹ akpọ na. 14 Are i ha omamọ orhan ọgbogbanhon kanren owọ rẹn oma are. Are ine fi ibuvun rhẹ owọ na jeghwai ha ikota darẹ uvuẹn owọ na ọrhẹ otafiẹ. 15 Ọnana yẹ oborẹ are ine ruie lele: Owọ na ono seri te ikubiti 300, ono keri te ikubiti 50, ono rierun te ikubiti 30. 16 Are ine ruẹ ivakpo rhọ ye neneyo ukpẹ o lo ruẹ owọ na, ikubiti owu nẹ oberun owọ na. Fiẹ anurẹsẹ owọ na rhẹ okokọ ye, jeghwai kanriẹn egedege esa, owu ọnọ kobotọre, ọreva ye ọnọ kerhẹrhẹ, ọresa ye nọ nọ koberun.
JANUARY 27–FEBRUARY 2
EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | GENESIS 9-11
“Ọsoso Akpọ na na Djẹ Edjadjẹ Owu”
(Genesis 11:1-4) Vwana ọsoso akpọ na na djẹ edjadjẹ owu ji ha aruẹ ẹmro owu ruiruo. 2 Ọke aye a kwa riẹ obọrẹ ọren na ọ va nẹ sa, aye ni mẹrẹn ekete ro seriotọre rọ phẹren uvuẹn otọre i Shi′nar, aye ne rhirhiẹ avwaye. 3 Aye ni ta rẹn omoma aye: “A mọ! Jenẹ a ma ikoli eyẹn jeghwai ha erhanren ruẹ aye gbanhon.” Omarana aye ni ha ikoli eyẹn ruiruo ukperẹ ono rhiẹ atita, aye ni ji ha i bitumen gbe aye kugbe. 4 Aye ni tare: “A mọ! Jenẹ ọwan i bọn amwa harẹn oma ọwan ọrhẹ ọkpoghwa ro no rierun te idjuwu na, na riẹ odẹ harẹn oma ọwan, neneyo ọwan i ja rha hrabọ lele otọrakpọ na.”
it-1 239
Babylon Rode
Iruemru Babylon ọke Ahwanren. Amwa i Babylon ra fanren uvuẹn ekete ro seriotọre ọrẹ i Shinar, ọ tonrhọ ọke a guọlọ bọn Ọkpoghwa ọrẹ i Babel. (Ge 11:2-9) Oborẹ ọsoriẹ ihworho na a bọn oghwa ọduado ọrhẹ amwa na, orhiẹ ọrẹ aye ine jiri odẹ Osolobrugwẹ-ẹ, ọrẹn ihworho ra bọn amwa na, i guọlọ “riẹ odẹ harẹn oma” aye. Eghwa ri rierun omamọ i ha usuẹn ekwakwa ri ghwọghọre uvuẹn i Babylon, aye i ji ha uvuẹn ekete erọrọ uvuẹn i Mesopotamia, ọnana no djephia taghene fọkiẹ ogame ya bọn ọkpoghwa ọrukaro na. Orhienbro i Jehova ro no fi ọyanghan rhẹ ebanbọn oghwa ẹga na, ọ dabu djephia taghene ebanbọn na ọrẹ ẹga efian. Habaye, odẹ i Hebrew ra ha se amwa na yẹ Babel, ro mevirhọ “Ọyanghan,” odẹ i Sumer ra ha seyi yẹ (Ka-dingir-ra,) odẹ Akkad ra ha seyi yẹ (Bab-ilu,) eva na i mevirhọ “Anurẹsẹ Osolobrugwẹ.” Nọyẹ ihworho ri hẹrhẹre uvuẹn amwa na, ni wene odẹ na ibiesuọn neneyo ihworho i je rhe rhe kpahen oborẹ ọ phiare, ọrẹn odẹ ọkpokpọ re mwu rẹn amwa na ọ ji rionbọrhọ ẹga.
it-2 202 ¶2
Edjadjẹ
Ọbe i Genesis ọ ta kpahen ihworho ri kwomakugbe ọke Ukude na ọ phia hin, rẹ aye ina bọn ebanbọn rọ kparehaso ọhọre Osolobrugwẹ rẹn i Noah ọrhẹ emọyen. (Ge 9:1) Ukperẹ aye ine vwiẹ “vuọn akpọ na,” aye ni brorhiẹn rẹ aye ine rhirhiẹ ekete owu, ekete ọrana ye me rhe rhẹ otọre i Shinar uvuẹn i Mesopotamia. Ọ họhọre taghene ekete ọnana no mo rhiẹ ekete ra ga ogame, ro vwo ọkpoghwa ẹga.—Ge 11:2-4.
(Genesis 11:6-8) Jehova nọ tare: “Nughe! Aye ephian ihworho ra djẹ edjadjẹ owu, ọnana yẹ oborẹ aye i sabu ru ne. Vwana, o vwo oborẹ aye i vwo rhẹ ẹhẹn, rẹ aye ina ja sabu ru-u. 7 Mọ! Jenẹ a nyarhẹn ye fi ọyanghan rhẹ edjadjẹ aye, neneyo aye i ja rha sabu vwẹruọ edjadjẹ owuowọnwan.” 8 Omarana, Jehova nọ hra rẹ aye lele ọsoso otọrakpọ na, bibiesuọn bibiesuọn aye ni dobọ ebanbọn amwa na ji.
it-2 202 ¶3
Edjadjẹ
Osolobrugwẹ Ọrọmaigbanhon na nọ ha owian ebanbọn aye toba nyoma o fi ọyanghan rhẹ okugbe aye jeghwai fi otighri rhẹ edjadjẹ aye. Ọnana nọ lẹrherẹ aye ja sabu wian kugbe, aye ni hra lele ọsoso otọrakpọ na. Edjadjẹ aye rẹ Osolobrugwẹ o wenerin na, ọ lẹrheriẹ bẹn rẹ aye ine ruẹ ekwakwa ri na kparehaso Osolobrugwẹ, ra mẹriẹn taghene ọnọ lẹrhiẹ bẹn rẹ aye ina ha ọhọ ọrhẹ omẹgbanhon aye ruẹ ekwakwa ibiobiomu jeghwai ha irherhe rọ ha uvwre ẹko sansan ri homaphia na wian, irherhe ọnana o nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe-e, ukpomaran ọnana irherhe re vwo nyoma oborẹ ituakpo e rhiẹromẹrẹn ọrhẹ oborẹ aye a guọlọ otọriẹ. (Haye vwanvwọn Ec 7:29; De 32:5.) Dedevwo ọnana o fi oghalẹ rhẹ uvwre ituakpọ, ọyanghan re fi rhẹ edjadjẹ ọ rhua erere vwe ituakpọ nime nọ bẹn rẹ aye ine koko djiroro ekwakwa ibiobiomu re ji mwofẹn. (Ge 11:5-9; haye vwanvwọn Isa 8:9, 10.) Ọwan i rhe ni ekwakwa sansan ra phia uvuẹn ọke ọwan na, fọkiẹ irherhe buebun rẹ ituakpọ i vwori ọrhẹ oborẹ aye a haye ruiruo lele izede rọ sọre, ọwan na mẹrẹnvwrurhe taghene Osolobrugwẹ o rhe oborẹ ọnọ phia orhianẹ o fioba rhẹ ebanbọn i Babel na-a.
(Genesis 11:9) Ọnana yọ sọriẹ e mwu i Ba′bel riẹn, fọkime avwaye yi Jehova o fi ọyanghan rhẹ edjadjẹ rọ ha otọrakpọ na, Jehova nọ hra rẹ aye lele ọsoso otọrakpọ na.
it-2 472
Egbamwa
Ra mẹriẹn taghene ituakpọ i vwa rha djẹ edjadjẹ owu na-a, edjadjẹ owuowu ni vwo iruemru, irueruo, ena ọrhẹ ẹga ọrẹ aye, aye owuowọnwan ni vwo oborẹ aye e ruẹ ekwakwa lele. (Le 18:3) Rẹ aye e rhiẹ evwreghrẹn Osolobrugwẹ na, ihworho sansan ni vwo isolobrugwẹ ọrhẹ ehọ rẹ aye a ga.—De 12:30; 2Ki 17:29, 33.
Ra Guọlọ Efe erẹ Ẹhẹn
(Genesis 9:20-22) Vwana, Noah nọ tuẹn owian ọghwẹrẹ rhọ, ọye nọ wọ ogba i vine. 21 Ọke rọ da enyo ro nẹ i vine na rhe, enyo na no mwurien, ọye nọ banfirhọ uvuẹn oghwọgbọ ọnẹyen. 22 Ham ro rhie ọsẹ i Ca′naan nọ mẹrẹn ẹban ọsẹ ye, nọ yọ ta rẹn imizie awanva uvuẹn otafe.
(Genesis 9:24, 25) Ọke i Noah ọ rhọmọ nẹ ukẹro enyo na, ji rhe oborẹ ubrevwiẹ ye o ru riẹn, 25 nọ tare: “Jenẹ ephien o rhirhiẹ ye rẹn i Ca′naan. Jenẹ o rhiẹ ọvrẹn rọ mai riotọre rẹn imizie ehworhare.”
it-1 1023 ¶4
Ham
Ọnọ sabu rhirhiẹ taghene i Canaan ọ mẹrẹn ẹban i Noah, ọrẹn ọsẹ ye ro rhiẹ Ham o kwe ghwọghwie-e. Yanghene Noah ọnọ sabu rha ta kpahen oborẹ ọnọ phia obaro na taghene orharhere uruemru ro gberi Ham, ọkezẹko rọ ji homaphia uvuẹn oma i Canaan ro rhiẹ ọmọyen, ono ji gberẹ emọ i Canaan obaro na. Owuobọ irhonrin na o rugba ọke emọ i Shem ri rhiẹ itu Israel e fi itu i Canaan kparobọ. Otu ra vwa ghwọghọ ọke ọrana, (jerẹ udje itu i Gibeon [Jos 9]) ni rhiẹ evrẹn rẹn emọ Israel. Ẹgbukpe buebun a vrẹn, irhonrin na no ji te orugba ọke itu i Canaan ri rhiẹ emọ i Ham e rhiẹ evrẹn rẹn itu i Medo-Persia, Greece, ọrhẹ Rome ri rhiẹ emọ i Japheth.
(Genesis 10:9, 10) No mo rhiẹ orhuẹ rode rọ kparehaso i Jehova. Nọ yọ soriẹ ihworho a tẹmro ọnana: “Jerẹ i Nim′rod ro rhiẹ orhuẹ rode rọ kparehaso i Jehova.” 10 Ọtonrhọ usuon ọnẹyen yẹ Ba′bel, E′rech, Ac′cad, ọrhẹ Cal′neh, uvuẹn otọre i Shi′nar.
it-2 503
Nimrod
Ọtonrhọ usuon i Nimrod yẹ Babel, Erech, Accad, ọrhẹ Calneh, uvuẹn otọre i Shinar. (Ge 10:10) Omarana, ọnọ sabu rhirhiẹ taghene ọye yọ ha ọkpọvi phia taghene a bọn ọkpoghwa i Babel. Ọnana o ji serhọ rhẹ oborẹ itu i Jew buebun i kwerhọ. Josephus nọ yare: “Bibiesuọn bibiesuọn [Nimrod] no wene usun ọnẹyen riẹ ọrẹ osehiẹn, no roro taghene izede owu ọvo rọ nọ lẹrhẹ ihworho ja zofẹn Osolobrugwẹ, yẹ ọrẹ ọnọ lẹrhẹ aye hẹroso omẹgbanhon ọnẹyen. Nọ tare taghene ono ru Osolobrugwẹ kele orhianẹ o vwo ẹhẹn rọ nọ rharhumu ghwọghọ akpọ na rhẹ ame; nyoma rọ nọ bọn ọkpoghwa ro no rierun omamọ ghwẹ ame rọ nọ ha rhe, nọyẹ ono ru Osolobrugwẹ kele nime o kpe esẹ aye ride hwu. Ihworho na i vwo omwemẹ rẹ aye ina nyalele ọkpọvi [Nimrod], aye i nirien taghene aye ine rhiẹ evrẹn orhianẹ aye i homakpahontọre rẹn Osolobrugwẹ; omarana aye na bọn ọkpoghwa na . . . nọ jeghwai riaro rhẹ okpakpa omamọ.”—Jewish Antiquities, I, 114, 115 (iv, 2, 3).
Isese i Baibol
(Genesis 10:6-32) Emọ i Ham yẹ Cush, Miz′ra·im, Put, ọrhẹ i Ca′naan. 7 Emọ i Cush yẹ Se′ba, Hav′i·lah, Sab′tah, Ra′a·mah, ọrhẹ Sab′te·ca. Emọ i Ra′a·mah yẹ She′ba ọrhẹ De′dan. 8 Cush no vwiẹ i Nim′rod. Ọye yẹ ohworho ọrukaro ro vwo omẹgbanhon uvuẹn otọrakpọ na. 9 No mo rhiẹ orhuẹ rode rọ kparehaso i Jehova. Nọ yọ soriẹ ihworho a tẹmro ọnana: “Jerẹ i Nim′rod ro rhiẹ orhuẹ rode rọ kparehaso i Jehova.” 10 Ọtonrhọ usuon ọnẹyen yẹ Ba′bel, E′rech, Ac′cad, ọrhẹ Cal′neh, uvuẹn otọre i Shi′nar. 11 No nẹ otọre ọrana riẹ As·syr′i·a, nọ bọn i Nin′e·veh, Re·ho′both-Ir, Ca′lah, 12 ọrhẹ Re′sen, rọ ha uvwre Nin′e·veh ọrhẹ Ca′lah: Ọnana yẹ amwa ọduado na. 13 Miz′ra·im no vwiẹ Lu′dim, An′a·mim, Le·ha′bim, Naph·tu′him, 14 Path·ru′sim, Cas·lu′him (ro rhiẹ ọsẹ rẹn itu i Phi·lis′tine na), ọrhẹ Caph′to·rim. 15 Ca′naan no vwiẹ Si′don, ro rhiẹ ọmọyen ọkpako, ọrhẹ Heth, 16 omaran ji te itu i Jeb′us, itu Am′or, ọrhẹ itu Gir′ga·sh, 17 itu Hi′v, itu Ark′i, itu Si′n, 18 itu Ar′vad, itu i Zem′a, ọrhẹ itu Ha′math. Ọke oru, ekrun itu i Ca′naan ni hrabọ. 19 Omarana, ughwru itu i Ca′naan no nẹ Si′don ye te Ge′rar, rọ kẹrẹ Gaz′a, tobọ te Sod′om, Go·mor′rah, Ad′mah, ọrhẹ Ze·boi′im, rọ kẹrẹ La′sha. 20 Enana yẹ emọ i Ham lele ekrun aye ọrhẹ edjadjẹ aye, otọre aye kugbe egbamwa aye. 21 Ne ji vwiẹ emọ rẹn i Shem, ro rhiẹ ọsẹ rode rẹn ọsoso emọ E′ber ọrhẹ omizu i Ja′pheth ro rhiẹ ọmọ ọkpako. 22 Emọ i Shem yẹ E′lam, As′shur, Ar·pach′shad, Lud, ọrhẹ A′ram. 23 Emọ A′ram yẹ Uz, Hul, Ge′ther, ọrhẹ Mash. 24 Ar·pach′shad no vwiẹ She′lah, She′lah no vwiẹ E′ber. 25 Ne vwiẹ emọ ehworhare awanva rẹn E′ber. Odẹ ọmọ ọrukaro yẹ Pe′leg, fọkime uvuẹn ọke ọnẹyen ya ghalẹ otọrakpọ na. Odẹ omizie yẹ Jok′tan. 26 Jok′tan no vwiẹ Al·mo′dad, She′leph, Ha·zar·ma′veth, Je′rah, 27 Ha·doʹram, Uʹzal, Dikʹlah, 28 Oʹbal, A·bimʹa·el, Sheʹba, 29 O′phir, Hav′i·lah, ọrhẹ Jo′bab; enana ephian emọ ehworhare i Jok′tan. 30 Ekete rẹ aye e rhirhiẹ no seri nẹ Me′sha ye te Se′phar, ro rhiẹ uvwrotọre igbenu obọrẹ ọren ọ va nẹ sa. 31 Enana yẹ emọ i Shem lele ekrun aye ọrhẹ edjadjẹ aye, otọre aye ọrhẹ egbamwa aye. 32 Enana yẹ ekrun emọ i Noah sekpahen ekrun aye ọrhẹ egbamwa aye. Nyoma enana yẹ egbamwa na a hrabọ lele ọsoso akpọ na ọke Ukude na o ku hin.