Watchtower LAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Watchtower
ILAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Okpe
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • IYONO
  • mwbr21 January aruọbe 1-10
  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na

Oborẹ wu hiẹnren na o vwo ividio-o.

Wu vwa ghwọ-ọ, ividio na o kwe kporo-o.

  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na
  • Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na—2021
  • Ẹrhuẹmro
  • JANUARY 4-10
  • JANUARY 11-17
  • JANUARY 18-24
  • JANUARY 25-31
  • FEBRUARY 1-7
  • FEBRUARY 8-14
  • FEBRUARY 15-21
  • FEBRUARY 22-28
Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe-Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na—2021
mwbr21 January aruọbe 1-10

Ekete ra Rionbọrhọ Uvuẹn Ọbe Owian Akpenyerẹn Ọwan Ọrhẹ Iruo Uvie Na

JANUARY 4-10

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LEVITICUS 18-19

“Sẹrorẹ Uruemru Ẹfuọn”

w19.06 28 ¶1

Oborẹ Ene ru Sẹrorẹ Oma Ọwan nẹ Ufi Owu rẹ Echu ọ ha Ruiruo

Jehova nọ hunute ekwakwa esọsọ rẹ egbamwa ri kinhariẹ aye e ruẹ, ji ta rẹn emọ Israel: “Are i vwe vi ru oborẹ aye e ruẹ uvuẹn otọre i Canaa-an, ekete mi na yẹ are. . . . Otọre na ọ fo-on, mi na ha oja riẹ fọkiẹ ọdandan ro ruru.” Harẹn Osolobrugwẹ ọfuanfon Israel, akpenyerẹn itu i Canaan o biomurun omamọ te erhirhiẹ otọre na o rhiẹ oborẹ ọ vwọ fon, emru aghwa.—Lev. 18:3, 25.

w17.02 20 ¶13

Jehova o Sun Ihworho Enẹyen

13 Irodje emọ Israel na i vẹnẹ irodje amwa erọrọ ra hẹroso ẹghwanren omobọ aye ọrhẹ ena ituakpọ ọvo. Uvuẹn otọre usuon itu i Canaan, ihworho e ru ekwakwa ibiobiomu buebun jerẹ uruemru rẹ imizu a rọnmọ imizu, uruemru rẹ ehworhare ra gbẹ ehworhare yanghene emẹse ra gbẹ emẹse, uruemru rẹ ihworho e lele eranmo bru ehware, uruemru ra ha emọ ze izobo, ọrhẹ uruemru ema ẹgọ. (Lev. 18:6, 21-25) Habaye, ihworho ri sunrun uvuẹn i Babylon ọrhẹ Egypt, e lele ọkpọvi rẹ Osolobrugwẹ ọ yẹ emọ Israel sekpahen oborẹ aye ine ru vwo oma ọkpokpọ-ọ. (Num. 19:13) Ọrẹ ovẹnẹ, ihworho Osolobrugwẹ ọke ahwanren i mẹrẹn oborẹ irodje aye ri fuevwan ga Osolobrugwẹ, i toroba ogame Osolobrugwẹ, omamọ uruemru, ọrhẹ oma ọkpokpọ ihworho na. O fiotọre taghene i Jehova yo ghini sun aye.

w14 7/1 7 ¶2

Oborẹ Osolobrugwẹ Ono ru Kpahen Obiobiomu

Me yi Jehova ono ru ihworho ri vwe kwe ghwẹriẹ nẹ irueruo ibiobiomu aye? Roro kpahen ive ọghoghanren ọnana: “Ihworho ọsoso na ọvo yi ne rhirhiẹ uvuẹn otọrakpọ na, eri vwe vwo upe yi na daji uvuien. Harẹn evwọkon na, ana ghwọghọ aye nẹ otọrakpọ na, eri vwo ẹhẹn obiobiomun ene tiẹ aye nẹ uvuien.” (Proverbs 2:21, 22) Ihworho ibiobiomu i rha sabu riẹriẹ awọrọ ghwomara-an. Uvuẹn aruẹ erhirhiẹ ufuoma ọrana yẹ ituakpọ ri huvwele ine vwo ugbomọphẹ nẹ abọ ijẹgba rẹ aye i ha riuku.—Romans 6:17, 18; 8:21.

Efe erẹ Ẹhẹn

w06 6/15 22 ¶11

“Mi Ghini Vwo Ẹguọlọ Kpahen Urhi Ọnọ!”

11 Emru ọreva uvuẹn Urhi Moses ro djerie phia taghene Osolobrugwẹ o vwo ọdamẹ kpahen ihworho enẹyen yẹ uphẹn rẹ aye ine gbugbon. Jehova o jurhi rẹn ihworho yi taghene onyẹ Israel ro rhiẹ ọghwẹrẹ orho vuẹn ikebie, ovwiegbere rọ ha uvwre aye o ji vwo uphẹn rọ nọ yọ kruọ oborẹ ọghwẹrẹ na ọ nyajovwo uvuẹn ikebi na. Eghwẹrẹ na i vwe vuẹn okokọ ikebi aye hiẹ-ẹn, aye i vwa ji kruọ igrepu yanghene olive ri hẹrhẹre-e. Orhianẹ idigbẹn irosu ezẹko i sẹrerẹ aye ẹro rhẹ ikebi na, aye i vwa ghwẹrioma ya kparẹ aye-e. Ọnana ẹkwaphiẹrhotọre ro dje ẹguọlọ rẹn ivwiegbere na, epha na, emọ ri vwe vwo ọsẹ ọrhẹ izu, kugbe emẹse uku. Dedevwo owian re gbugbon ọ gbanhonron, ọrẹn, ọrana ọnọ lẹrhẹ aye ja rẹ erarẹ.—Leviticus 19:9, 10; Deuteronomy 24:19-22; Psalm 37:25.

JANUARY 11-17

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LEVITICUS 20-21

“Jehova ọ Hẹriẹ Ihworho yi nẹ Uvwre Ihworho na”

w04 10/15 11 ¶12

Wu na Ruẹ i Paradais?

12 Ọrẹn, o ji vwo emru owu ro fori na djokarhọ. Osolobrugwẹ nọ ta rẹn emọ Israel na: “Are ina vi nyalele ọsoso ekama mie je rẹn are inyenana, neneyo are i sabu gbanhon jeghwai ruẹ otọre na ji rhirhiẹ uvuien.” (Deuteronomy 11:8) Uvuẹn i Leviticus 20:22, 24, a ji hunute otọre ọrana: “Are ina vi mọrẹn ọsoso irhi mẹ ọrhẹ ẹzeguon mẹ ephian jeghwai nyalele aye, neneyo e je rhe le are nẹ otọre mi ha rẹn are nẹ are i rhirhiẹ na. Ọrana yọ soriẹ mia ta rẹn are: ‘Are ina ha otọre aye riuku, mi na ji haye rẹn are nẹ are i rhirhiẹ ye, otọre rọ vuọnren rhẹ imiki ọrhẹ amiahon. Mẹmẹ yi Jehova Osolobrugwẹ are, rọ hẹrierẹ are nẹ uvwre ihworho na.’ ” Itiọrurhomẹmro, nẹ emọ Israel i sabu ruẹ Otọre Ive orhorhomu na, aye ine vi vwo obọdẹn onyerẹnkugbe rhẹ i Jehova Osolobrugwẹ. Fọkime emọ Israel na a huvwele Osolobrugwẹ-ẹ, nọ ha uphẹn rẹn itu i Babylon nẹ aye i fi aye kparobọ jeghwai ti aye nẹ otọre aye.

it-1 1199

Uku

Kemru kemru rẹ ohworho o hwu nyajevwo rẹn emọyen yanghene ohworho ọrọrọ ro mwuovwan enyerẹn na; kemru kemru rẹ esẹ ride a yẹ emọ aye. Ẹmro i Hebrew ra vi ha seyi yẹ na·chalʹ (yanghene, na·chalahʹ). O sekpahen ọrẹ a ha yanghene yẹ ohworho uku yanghene ughwẹ, maido erẹ esẹ a yẹ emọ aye. (Nu 26:55; Eze 46:18) A ha ẹmro na ya·rashʹ ruiruo arha ta kpahen “ọmọ rọ ha ekwakwa riuku,” ọrẹn ọgbọ buebun a ji ha ẹmro na ya·rashʹ ruiruo arha ta kpahen ohworho ọrọrọ rọ ha “ekwakwa na riuku.” (Ge 15:3; Le 20:24) O ji mevirhọ ọrẹ e le ohworho nẹ otọre aye, jerẹ ọke isodja e le ihworho nẹ amwa. (De 2:12; 31:3) Ẹmro i Greek ra ha ruiruo sekpahen uku ọ ji rionbọrhọ ẹmro na kleʹros, ro mevirhọ “oghalẹ,” ọrẹn ọke oru ne me rhe yi rhẹ “ẹkẹ,” ọrẹn e rherie rhẹ “uku” vwana.—Mt 27:35; Ac 1:17; 26:18.

it-1 317 ¶2

Efen

Ọke Ukude na o notọre hin, Noah nọ ha emama ra dan ri fonron ọrhẹ eranmo ze izobo. (Ge 8:18-20) Ọke oru, Osolobrugwẹ no kweri nẹ efen i rhiẹ usuẹn emaren ituakpọ, takpu aye i vwa riẹ ọbara aye-e. (Ge 9:1-4; haye vwanvwọn Le 7:26; 17:13.) Omarana, e rhe sẹ afen ọ fonron ọke ọrana, orhianẹ Osolobrugwẹ o kweri na haye ze izobo; sekpahen efen ra ria na, iyẹnrẹn i Baibol o djerie phia taghene o vwo efen ri vwa fon ọke ọrana-a, o ki me te ọke ra ha Urhi Moses mwu. (Le 11:13-19, 46, 47; 20:25; De 14:11-20) A ghwai hunute izede ra nya rhe sẹ efen a fon uvuẹn i Baibol na-a. Omarana, dedevwo efen buebun ri Baibol na o keleri taghene a fo-on, efen ra riẹ uhwen, ọrẹn o ji vwo efen erọrọ ri vwa riẹ uhwen re ji kele ba. (Se HOOPOE.) Ezazẹ ọnana no mo notọre ọke ra ha ọphọ ọkpokpọ na mwu, Osolobrugwẹ no ji dje yi fiotọre rẹn i Peter uvuẹn emena arudo.—Ac 10:9-15.

Efe erẹ Ẹhẹn

it-1 563

Ibrebruo

Urhi Osolobrugwẹ ọ kparehaso uruemru re bru ibrebruo rhẹ oma fọkiẹ ihworho ri hwu ne. (Le 19:28; 21:5; De 14:1) Jehova o jurhi ọnana fọkime emọ Israel na ihworho efuanfon ọrhẹ emru oghẹnrensan riẹn. (De 14:2) Omarana, emọ Israel ina vi kẹnoma rẹn irueruo emẹgọ ephian. Habaye, ra viẹ vrẹn ovwan fọkiẹ ihworho ri hwu ne, jeghwai bru ibrebruo rhẹ oma, oborẹ aye ina vi ten nime aye i rhe erhirhiẹ rẹ ihworho ri hwu ne i havwọ, aye i jeghwai rhe kpahen ifiẹrorhọ ẹrhọmọnuhwu na. (Da 12:13; Heb 11:19) Habaye, urhi Jehova taghene aye i vwe bru ibrebruo rhẹ oma-a, ọnọ lẹrhẹ emọ Israel na rhe oborẹ ugboma ri Jehova ọ maren na ọ ghanren te.

JANUARY 18-24

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LEVITICUS 22-23

“Oborẹ Erẹ Sansan Ina Sabu Yono Ọwan”

it-1 826-827

Orẹ Ikara ro Vwo Phie

Ẹdẹ ọrukaro ọrẹ Orẹ Ikara ro Vwo Phie na ẹdẹ omẹvwa ọfuanfon ọrhẹ ẹdẹ omeronmo. Uvuẹn ẹdẹ ọreva ye ro rhiẹ Nisan 16, na kpare idigbẹn i barley ro rhiẹ emamọ ọrukaro rẹ aye e vuẹn uvuẹn otọre i Palestine, vwe orherẹn na. Aye a ki riorẹ ọnana, a vwa riẹ ewawọ re vunrun obọ, ibrẹdi, yanghene ewawọ ra tọnre-en. Orherẹn na ọ ha ewawọ erukaro enana ze izobo rẹn i Jehova nyoma o phieghe idigbẹn ewawọ na sa phieghe rie, ne ji kpe egbon rọ ha ẹgbukpe owu ze izobo ẹtorhẹ ọrhẹ izobo ikeri ewawọ re gbe kugbe rhẹ emri kugbe izobo enyo. (Le 23:6-14) O vwo urhi rọ tare taghene a torhẹ ikeri ewawọ na yanghene ikeri ra lọre oberun agbarha na-a, dedevwo irherẹn ezẹko i rurie ukperhumu na. O rhiẹ ọsoso egbamwa na ọvo ye ze izobo ewawọ ọrukaro na-a, ọrẹn ẹkwaphiẹrhotọre ọ ji havwiẹ rẹn ekrun owuowu ọrhẹ kohworho kohworho ro vwo otọre uvuẹn Israel no ze izobo ekpẹmẹ uvwre ọke ra riorẹ ọnana.—Ex 23:19; De 26:1, 2; se FIRSTFRUITS.

Ọghanronmẹ. Ikara ro vwo phie ra ria uvwre ọke orẹ ọnana o serhọ rhẹ ọkpọvi Jehova ọ yẹ i Moses uvuẹn Exodus 12:14-20, ro ji vwo akama rọ ha uvuẹn oghwẹmriẹn 19 rọ tare: “Are i vwa nyajẹ oborẹ ọ lẹrhẹ emru phie owuorowu rhẹ uvuẹn oghwa are uvwre ẹdẹ irhiruẹ-ẹ.” Uvuẹn Deuteronomy 16:3 e se ikara ro vwo phie na “ibrẹdi ojẹriọ,” ọnana ọ karorhọ itu i Jew na kukpe kukpe oborẹ aye i ru brokpakpa nẹ otọre Egypt (aye a tobọ vwo ọke rẹ aye ina nyajẹ ibrẹdi na vwo no phie-e [Ex 12:34]). Omarana, emọ Israel na karorhọ erhirhiẹ ojẹriọ re simirin aye nu, jerẹ oborẹ i Jehova ọ tare, “neneyo are i sabu karorhọ ẹdẹ are e nẹ Egypt ọsoso akpenyerẹn are.” Rẹ emọ Israel a mẹrẹnvwrurhe taghene aye i vwo ugbomọphẹ ne, ji rhe taghene i Jehova yẹ Osimi aye na, ọnana no mwu aye riorẹ esa eduado erukaro uvuẹn ẹgbukpe na.—De 16:16.

it-2 598 ¶2

Pentecost

Uvuẹn ẹdẹ ra riorẹ i Pentecost, a ha ewawọ irosu erukaro ze izobo rẹn i Jehova. Ọrẹn, a hẹrote ewawọ irosu erukaro san nẹ ewawọ i barley erukaro na. Ana ha irosu ra lọre rọ nọ vuọn ilita 4.4 ọrhẹ oborẹ ọ lẹrhẹ emru phie ruẹ ukoli ibrẹdi eva. Uvuẹn oghwa aye yẹ aye ina haye nurhe, nọyẹ aye ine ruie jerẹ ibrẹdi rẹ aye a ria kẹdẹkẹdẹ, o rhiẹ ọrẹ a ha ze izobo-o. (Le 23:17) Aye e ji ze izobo ẹtorhẹ ọrhẹ izobo ọdandan ba ye, omaran ji te izobo onyerẹnkugbe ra ha emọ igegede eva ze. Orherẹn na no phieghe ibrẹdi na ọrhẹ emọ igegede na obaro i Jehova nyoma ọ kpare ibrẹdi na ọrhẹ uhwen emọ igegede na rhẹ erhẹrhẹ abọ ye jeghwai phieghe sa phieghe rie, ro djephia taghene aye izobo rẹn i Jehova. Orherẹn na ọrhọ ha ibrẹdi na ọrhẹ emọ igegede na ze izobo na hin, orherẹn na nọ nọ sabu riẹ aye jerẹ izobo onyerẹnkugbe.—Le 23:18-20.

w14 5/15 29 ¶11

We Leli Ukoko i Jehova Nya Riaro?

11 Fọkiẹ orhorhomu ọwan yẹ ukoko i Jehova o jirie rẹn ọwan na nyalele urhebro ọnyikọ Paul ọnana: “E jenẹ ọwan i roro harẹn owuowọnwan neneyo a sabu dje ẹguọlọ ọrhẹ iruo esiri phia, a vwa sẹrerhumuji okugbe ọrẹ ọwa-an, jerẹ uruemru ihworho ezẹko i vwori, ọrẹn, jenẹ arha ha urhebro rẹn owuowọnwan, maido rẹ ẹdẹ na o tiẹ kẹrẹ ne na.” (Heb. 10:24, 25) Erẹ rẹ emọ Israel a ria kukpe kukpe ọrhẹ emẹvwa erọrọ i ha userhumu rẹn aye bọn onyerẹnkugbe aye rhẹ i Jehova gbanhon. Habaye, irueruo oghẹnrensan jerẹ Orẹ Oghwọgbọ rẹ aye i rere uvuẹn ọke i Nehemiah i vuọnren rhẹ omamerhomẹ. (Ex. 23:15, 16; Neh. 8:9-18) Omaran ọwan a ji mẹrẹn erere nẹ uyono ukoko, emẹvwa okinhariẹ ọrhẹ emẹvwa eduado. Omarana, jene rhiabọ dede ẹkwaphiẹrhotọre enana na sabu bọn onyerẹnkugbe ọwan rhẹ i Jehova gbanhon ji vwo omamerhomẹ.—Titus 2:2.

Efe erẹ Ẹhẹn

w19.02 3 ¶3

Sẹrorẹ Emevigbanhon Ọnọ!

3 Harẹn idibo Osolobrugwẹ, emevigbanhon o mevirhọ ẹguọlọ ọrhẹ ogame ro nẹ ẹhẹn rhe ra ha vwe i Jehova, rọ nọ lẹrhẹ aye rhe ruẹ oborẹ ọ merhiẹn oma. Roro kpahen erhirhiẹ enana. Uvuẹn i Baibol na, “emevigbanhon” o mevirhọ: oborẹ ọgbare, ro serhọ, ro rhiẹ ọsoso. Jerẹ udje, emọ Israel a ha eranmo ze izobo rẹn i Jehova, habaye urhi na ọ tare taghene eranmo na i rhiẹ eri serhọ. (Lev. 22:21, 22) O fo nẹ ihworho Osolobrugwẹ i ha eranmo ri kraghwẹ, eri vwe vwo erhọ, eri vwe vwo ukẹro yanghene eri vwo emiamo ze izobo-o. O fori nẹ aye i ha eranmo ri dabu gba, ri serhọ, ri ji rhiẹ ọsoso ze izobo rẹn i Jehova. (Mal. 1:6-9) Ana sabu vwẹruọ oborẹ ọsoriẹ i Jehova o vwo ọdamẹ kpahen oborẹ ọgbare yanghene ro rhiẹ ọsoso. Arha ya dẹ ekwakwa ra ria, ọbe, yanghene oborẹ a ha wian owian, ọwan i vwa dẹ ọrẹ o vwo ophiọ yanghene ọrẹ o biomu ne-e. Fọkime ọwan i guọlọ oborẹ ọgbare, ro serhọ, ro ji rhiẹ ọsoso. Aruẹ ukẹro ọrana yi Jehova ọ ji ha ni ẹguọlọ ọrhẹ atamwu re dje kpahiẹn. Ọnọ vi gba, yanghene rhiẹ ọsoso.

JANUARY 25-31

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LEVITICUS 24-25

“Ẹgbukpe Ugbomọphẹ na Ọrhẹ Ugbomọphẹ Obaro na”

it-1 871

Ugbomọphẹ

Osolobrugwẹ Ugbomọphẹ. Jehova yẹ Osolobrugwẹ ugbomọphẹ. Ọye yo simi emọ Israel nẹ abọ evrẹn uvuẹn otọre Egypt. Nọ ta rẹn aye taghene aye i rha huvwele ekama enẹyen, emru owuorowu ọ kanren aye-e. (De 15:4, 5) David ọ ta kpahen ugbomọphẹ nẹ abọ uduebro uvuẹn i Jerusalem. (Ps 122:6, 7) Ọrẹn, Urhi na ọ ji ta taghene orhianẹ ohworho ọ dẹrughwaroghwu erhirhiẹ ogbere, ọnọ sabu rhiẹ ọvrẹn rẹn awọrọ neneyo ọ sabu hẹrote omayen ọrhẹ ekruien. Ọrẹn, Urhi na ọ tare taghene aruẹ ọvrẹn ọrana ọnọ sabu vwo ugbomọphẹ ọrhọ ga te ẹgbukpe irhiruẹ ne. (Ex 21:2) Uvuẹn ẹgbukpe ugbomọphẹ na (rọ homaphia kẹgbukpe 50), ọsoso ihworho re rhirhiẹ otọre na ne vwo ugbomọphẹ. Kọvrẹn kọvrẹn ro rhiẹ onyẹ i Hebrew no vwo ugbomọphẹ ọke ọrana, habaye aye na ghwẹrioma riẹ otọre aye.—Le 25:10-19.

it-1 1200 ¶2

Uku

Ra mẹriẹn taghene ekrun ye vwo otọre nẹ uvwiẹ ya ruẹ uvwiẹ na, aye i vwa rhẹ otọre na bẹmẹdẹ-ẹ. Omarana, aye ne fi otọre na ọrhẹ ewawọ ri ha uvuien rhẹ ijọpha, ewawọ ri ha uvuẹn otọre na yẹ aye ina ha kwosa aye i rere uvuẹn ẹgbukpe ọrana ye te ọke ẹgbukpe ugbomọphẹ ọrọrọ, ro rhiẹ ọke ra rharhumu ha ọsoso otọre na rẹn ohworho ro vi vwo yi orhianẹ ọ ji sabu kwosa na bọmọke ẹgbukpe ugbomọphẹ na o ki te-e. (Le 25:13, 15, 23, 24) Ẹkwaphiẹrhotọre ọnana o ji sekpahen eghwa ri ha uvuẹn emwa ra vwa gbogba kinhariẹ, re nẹ taghene aye i ha usuẹn okegbe na. Harẹn eghwa ri ha uvuẹn emwa ra gbogba kinhariẹ, ẹgbukpe owu ọvo ya yẹ ohworho rọ rhẹ oghwa na nọ rharhumu dẹ oghwa ye, orho rhiẹ omara-an, oghwa na no no rhiẹ ọrẹ ohworho rọ dẹriẹ na. Ọrẹn, harẹn eghwa ri ha emwa itu i Levi na, aye ina sabu rharhumu dẹ ye ọke ro jerẹ aye, fọkime a ghalẹ otọre te emọ i Levi na-a.—Le 25:29-34.

it-2 122-123

Ẹgbukpe Ugbomọphẹ

Ọke emọ Israel na a nyalele urhi Ẹgbukpe Ugbomọphẹ na, ọrhọ lẹrhẹ agbamwa na dẹrughwaroghwu erhirhiẹ omemwurhọ re rhiẹromẹrẹn inyenana-a, rẹ ẹko ihworho eva ọvo i havwọ, edafe ọrhẹ ivwiegbere. Erere rẹ owuowọnwan ọ mẹrẹn ọ bọn ihworho na gbanhan, nime o vwo ohworho owuorowu usuẹn aye ro no rhiẹ ovwiegbere fọkime ọ mẹrẹn otọre rọ nọ wọ ewawọ rhọ-ọ, ukpomaran, aye ephian a ha ena ọrhẹ omẹgbanhon aye ruiruo neneyo agbamwa na o rhomurhọ. Fọkiẹ ebrurhọ i Jehova rhẹ otọre na ọrhẹ uyono ro tiobọnu, emọ i Israel na i rha huvwele aye na sabu riamerhen isuesuon ọrhẹ omefuon ri Jehova ọvo o tiobọnuẹ.—Isa 33:22.

Efe erẹ Ẹhẹn

w09 9/1 22 ¶4

Erhe Ruo sọ

Orhianẹ emọ Israel awanva a wọnrọn, owu no tuẹ ukẹro ọreva ye, Urhi na o kweri na ha oja riẹ ohworho rọ kuẹn ọreva ye na. Ọrẹn, o rhiẹ ohworho ra konron na yọ nọ kpare idjaghwẹ rọ nọ ha oja riẹ ọrọ konriẹn na yanghene owuọwan usuẹn ekruie-en. Urhi na ọ tare taghene ọ kpare ẹmro na vwe iguẹnzọn ra ha mwu na, nẹ aye i brorhiẹn ro fori. Rẹ aye e rhe taghene ana ha oja riẹ ohworho rọ ha arudo suẹ ẹkuọn rẹn ọwọrọ na, ọnana no rhiẹ obọdẹn orhetio rẹn aye. Ọrẹn, o ji vwo ekwakwa erọrọ ri sekpahen ẹmro ọnana.

FEBRUARY 1-7

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | LEVITICUS 26-27

“Oborẹ Ene ru Vwo Ebrurhọ i Jehova”

w08 4/15 4 ¶8

Tiẹn “Ekwakwa ri Vwe Fiemru”

8 Marhẹ “Efe” o ru rhiẹ osolobrugwẹ? Je na ha udje owu, roro kpahen atita rọ ha uvuẹn okegbe emọ Israel ọke ahwanren. Ana sabu ha aruẹ atita ọrana bọn oghwa yanghene igbeyẹn. Ọrẹn, arha ji ha atita owu ọvo na ruẹ usimo egagọ, no rhiẹ emru ukọ rẹn ihworho i Jehova. (Lev. 26:1) Omaran ọ ji havwọ, igho ọ ghanranren. A guọlọ igho na sabu nyerẹn, ana ji sabu haye ruiruo uvuẹn ogame i Jehova. (Eccl. 7:12; Luke 16:9) Ọrẹn arha hatua igho jẹ ogame i Jehova vwo, igho no rhiẹ osolobrugwẹ ọwan. (Se 1 Timothy 6:9, 10.) Uvuẹn akpọ ọnana, rẹ ihworho a hatua efe tuatuatua na, o fori na ha ukẹro ro serhọ ni efe.—1 Tim. 6:17-19.

it-1 223 ¶3

Ofẹnzẹ

Fọkiẹ oborẹ i Jehova ọ ha i Moses ruiruo jeghwai lelie ru lele, ihworho Osolobrugwẹ na ha ukẹro ọduado (Heb., moh·raʼʹ) ni Moses. (De 34:10, 12; Ex 19:9) Ihworho ri vwo esegburhomẹmro i vwo obọdẹn ofẹnzẹ kpahen ẹrhẹ i Moses. Aye i mẹrẹnvwrurhe taghene Osolobrugwẹ ọ nyoma yen tẹmro. Emọ Israel na i ji ha ukẹro ọghoghanren ni oghwa ẹga i Jehova. (Le 19:30; 26:2) Ọnana o mevirhọ taghene aye i vwo obọdẹn ofẹnzẹ kpahen oghwa ẹga na, aye i jeghwai ga ogame izede ro fiotọre jeghwai nyalele ekama ri Jehova o ji rẹn aye.

w91 3/1 17 ¶10

Jenẹ “Ufuoma Ọrẹ Osolobrugwẹ” Sẹrorẹ Ọmuduo

10 Jehova nọ ta rẹn agbamwa Israel: “Are i rha nyalele irhi mẹ ji mọrẹn ekama mẹ, jeghwai huvwele mẹ, mi ne ruie nẹ oso ọ rhọ uvuẹn ọke ro serhọ, otọre na no no rhomu emaren, erhan ri ha uvuẹn egbo na ina ji mọ emamọ. Mi ne ruie nẹ ufuoma o rhirhiẹ otọre na, are ni ne semerhẹn vabọ ofẹnzẹ; ni mi ne le eranmo ra djoma nẹ otọre na, odan ọlọkọ ọrẹ uvweri ọ nya otọre are vrẹ-ẹn. Mi na nya uvwre are ji rhiẹ Osolobrugwẹ are, are ni ne rhiẹ ihworho mẹ.” (Leviticus 26:3, 4, 6, 12) Emọ Israel ina riamerhen ufuoma nime evwreghrẹn aye i kpokpo aye-e, aye ine vwo ekwakwa ugboma bun, ọrhẹ obọdẹn onyerẹnkugbe rhẹ i Jehova. Ọrẹn, aye ina sabu vwo ekwakwa enana, aye i rha nyalele irhi Jehova.—Psalm 119:165.

Efe erẹ Ẹhẹn

it-2 617

Emiamo

Rọ Homaphia Erhe Gbobọhiẹn Urhi Osolobrugwẹ. A ha orhetio rẹn agbamwa Israel taghene aye i rhe gbobọhiẹn ọphọ rẹ aye i rere rhẹ Osolobrugwẹ, ono lele fi ọrẹ ọnọ ha emiamo vware aye. (Le 26:14-16, 23-25; De 28:15, 21, 22) Arha ta kpahen omọkpokpọ uvuẹn Eyaya Ọfuanfon na, sẹ ọrẹ ugboma yanghene uvuẹn onyerẹnkugbe ọwan rhẹ i Jehova, o surhobọmwu ebrurhọ Osolobrugwẹ (De 7:12, 15; Ps 103:1-3; Pr 3:1, 2, 7, 8; 4:21, 22; Re 21:1-4), ọrẹn ọdandan ọrhẹ erhirhiẹ ijẹgba i surhobọmwu emiamo. (Ex 15:26; De 28:58-61; Isa 53:4, 5; Mt 9:2-6, 12; Joh 5:14) Omarana, dedevwo uvuẹn erhirhiẹ ezẹko, Osolobrugwẹ ọ ha emiamo vware ihworho ezẹko ogege, jerẹ ọke ọ ha emiamo oti mwu i Miriam, Uzziah, ọrhẹ Gehazi (Nu 12:10; 2Ch 26:16-21; 2Ki 5:25-27), ọrẹn uvuẹn erhirhiẹ buebun, emiamo ro mwu ihworho yanghene ọsoso agbamwa na ọ phiare fọkiẹ ọdandan rẹ aye i ruru yanghene oborẹ o nerhumu ọdandan aye rhe. Oborẹ aye i wọre yẹ aye i vunrun; aye ni rioja fọkiẹ orusọ aye. (Ga 6:7, 8) Sekpahen ihworho re vwobọrhọ irueruo ọfanrhiẹn, ọnyikọ Paul nọ tare taghene Osolobrugwẹ o “tiobọnu aye rẹn irueruo ijẹfuọn, neneyo aye i sabu phọphọ oma aye . . . aye ina mẹrẹn osa orusọ aye vuọnvuọn.”—Ro 1:24-27.

FEBRUARY 8-14

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | NUMBERS 1-2

“Jehova ọ Kwaphiẹ Ihworho Enẹyen Rhọ”

w94 12/1 9 ¶4

Ekete ro Fori nẹ Ogame i Jehova ọ ka Uvuẹn Akpenyerẹn Ọwan

4 Gbe rorie taghene wu ha ekete ro rierun ji ni ọko emọ Israel uvuẹn ato na, me wu na mẹrẹn? Wu na mẹrẹn ibọkpọ buebun ra dabu kwaphiẹrhọ, rẹ ihworho ri te emrẹ iduduru esa yanghene vrẹn omaran e rhirhiẹ, a ghalẹre aye rhẹ ivwiẹ esesa, ezẹko i ha obọrẹ o rierun, obọrẹ o riotọre, obọrẹ ọren ọ va nẹ sa, ọrhẹ obọrẹ ọren o se gbe. Wu rha ji dabu nieso, wu na mẹrẹn ẹko ibọkpọ erọrọ ri kẹrẹ erhẹrhẹ ọko na. Emọ i Levi ye rhirhiẹ ẹko ibọkpọ ẹne erana. O ji vwo ubọkpọ oghẹnrensan ọrọrọ rọ ha erhẹrhẹ ọko na, ra ha ewẹn gbogba kinhariẹ. Ọnana yẹ oghwọgbọ ogame yanghene tabernacle rẹ emọ Israel ri vwo ẹghwanren i bọnren lele ọkpọvi Jehova.—Numbers 1:52, 53; 2:3, 10, 17, 18, 25; Exodus 35:10.

it-1 397 ¶4

Ọko

Ọko emọ Israel na ọ doro omamọ. Ọko na o vwo ehworhare re fiuvweri ri te emrẹ 603,550, emẹse ọrhẹ emọvwerhe i ji havwiẹ, eri kpako ne ọrhẹ eri kranbọ kranghwẹ, emọ i Levi ri te 22,000, ọrhẹ otu gbidigbidi ri rhiẹ epha ri lelirẹ aye, ọkezẹko ọnana yọ lẹrherẹ aye ephian bun te 3,000,000 yanghene vrẹn omaran. (Ex 12:38, 44; Nu 3:21-34, 39) A ghwai rhe oborẹ otọre rọ gba ọsoso ihworho enana ọ do te-e; oborẹ ihworho sansan i roro kpahiẹn ọ vẹnẹren. Ọke emọ Israel na e jedọn dẹrughwaroghwu i Jericho uvuẹn otọre i Moab, a tare taghene ọko aye o nẹ “Beth-jeshʹi·moth ye te Aʹbel-shitʹtim.”—Nu 33:49.

Efe erẹ Ẹhẹn

it-2 764

Ra ya Odẹ Rhotọre

Ọnana o mevirhọ ọrẹ a ya odẹ ohworho ọrhẹ ekrun ro nurhe rhotọre lele uvwiẹ ye ọrhẹ uvwioghwa ye. Ọnana ọ vrẹn ọrẹ a ghwai kele ihworho. Uvuẹn i Baibol na, a ya odẹ ihworho rhotọre fọkiẹ iroro sansan, jerẹ osa urhomu ẹkwa, ihworho ri ne ye fiuvweri, yanghene ihworho ri na wian owian uvuẹn oghwa ẹga na (jerẹ emọ i Levi).

FEBRUARY 15-21

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | NUMBERS 3-4

“Ewian Emọ i Levi”

it-2 683 ¶3

Orherẹn

Uvuẹn Otọre Ọphọ Urhi na. Ọke emọ Israel na a ha erhirhiẹ evrẹn uvuẹn Egypt, Jehova no ruẹ emọ ekpako emọ Israel na fon rẹn omayen ọke ro kpe emọ ekpako itu Egypt ephian uvuẹn ikpokpogho ọrẹ ikpe na. (Ex 12:29; Nu 3:13) Emọ ekpako emọ Israel na ni rhiẹ ọrẹ i Jehova, ri na wian owian oghẹnrensan riẹn. Manẹ Osolobrugwẹ ọ sabu ha emọ ekpako Israel ephian mwu ẹrhẹ irherẹn ọrhẹ eri na hẹrote oghwa ẹga na. Ukpomaran, nọ ha emọ ehworhare ri ha uvwiẹ i Levi mwu nẹ aye i wian owian ọnana. Fọkiẹ iroro ọnana, no kweri nẹ emọ i Levi na i wene ẹrhẹ emọ ekpako ri ha ivwiẹ 12 ri hẹrhẹre na (emọ i Joseph awanva ri rhiẹ Ephraim ọrhẹ i Manasseh ivwiẹ eva). Ọke aye e kele ikekele owu, na mẹrẹnvwrurhe taghene emọ ekpako ri vwe nẹ uvwiẹ i Levi rhe ri ha ubiamo owu rierun, i ha awan 273 bun ghwẹ emọ ehworhare ri nẹ uvwiẹ i Levi rhe, omarana Osolobrugwẹ nọ tare taghene owuowọnwan usuẹn awan 273 na ọ kwa otan i shekel isionrin ($11), na ha igho na rẹn Aaron ọrhẹ emọyen. (Nu 3:11-16, 40-51) Bọmọke aye i ki kwa igho ọnana, Jehova ọ ghwarenriẹn djẹ ekrun Aaron ro rhiẹ ọmọ i Levi ha ne, nẹ aye i rhiẹ irherẹn.—Nu 1:1; 3:6-10.

it-2 241

Emọ i Levi

Ewian Aye. Emọ ehworhare esa yi ha uvwiẹ i Levi, aye yẹ ekrun Gershon (Gershom), Kohath, ọrhẹ i Merari. (Ge 46:11; 1Ch 6:1, 16) A yẹ ekrun enana owuowu ekete rọ kẹrẹ i tabernacle na rẹ aye ine rhirhiẹ uvuẹn ato na. Ekrun Aaron ri rhiẹ emọ i Kohath i jedọn rhẹ obaro i tabernacle na rọ dẹrughwaroghwu obọrẹ ọren ọ va nẹ sa. Emọ i Kohath ri hẹrhẹre ni jedọn rhẹ obọrẹ o riotọre, emọ i Gershon ni jedọn rhẹ obọrẹ ọren o se gbe, emọ i Merari ni jedọn rhẹ obọrẹ o rierun. (Nu 3:23, 29, 35, 38) Emọ i Levi na yi vwo owian ra na kpare i tabernacle na, tueghie, ji haye vi. Orho te ọke rẹ aye ina kwa ne, Aaron ọrhẹ emọyen ehworhare na ghwiẹ ikọtini rọ ghalẹ ekete Ọfuanfon na ọrhẹ Ekete Rọ Mai Fon na nie, jeghwai rhurhu owọ iseri na, agbarha na, kugbe ekwakwa efuanfon erọrọ. Emọ i Kohath ya kpare ekwakwa enana. Emọ i Gershon na kparẹ ewun oghwọgbọ na, oborẹ a ha rhurhu uvuien ọrhẹ otafiẹ, kugbe ifi (ọnọ sabu rhiẹ ifi ri ha uvuẹn i tabernacle na), emọ i Merari na kpare isimo, aghwẹ aye, erhan ri mọrẹn oghwọgbọ na, ipẹrẹ ọrhẹ ifi (ọnọ sabu rhiẹ ifi ri kinhariẹ otọre egodo na).—Nu 1:50, 51; 3:25, 26, 30, 31, 36, 37; 4:4-33; 7:5-9.

it-2 241

Emọ i Levi

Uvuẹn ọke i Moses, onyẹ i Levi orho te ẹgbukpe 30 ne yọ ki sabu fiomarhọ owian oghwa ẹga na vuọnvuọn, jerẹ owian ra kpare i tabernacle na ọrhẹ ekwakwa ri ha uvuien ọke aye a kwa. (Nu 4:46-49) Aye ina sabu rha wian ewian ezẹko ọke aye a ha ẹgbukpe 25, ọrẹn o rhiẹ aruẹ owian ọghwaghwa jerẹ ọke a kpare i tabernacle na-a. (Nu 8:24) Uvuẹn ọke Orodje David, ne wenirien riẹ ẹgbukpe 20. David o ruẹ ewene ọnana nime a vwa rha kpare i tabernacle na nya sa nya rie ghwomara-an (nime ene wenie rhẹ oghwa ẹga na). Owian irherẹn enana ne vwoba aye i rha ga te ẹgbukpe 50 ne. (Nu 8:25, 26; 1Ch 23:24-26; se AGE.) O fori nẹ emọ i Levi i dabu rhe Urhi na, nime ọgbọ buebun, e se aye nẹ aye i ma ha isese phia uvuẹn afiede yanghene yono ihworho na.—1Ch 15:27; 2Ch 5:12; 17:7-9; Ne 8:7-9.

Efe erẹ Ẹhẹn

w06 8/1 23 ¶13

Ghwanren ne wu Zofẹn Osolobrugwẹ!

13 Ọke i David o rhiẹromẹrẹn oborẹ Osolobrugwẹ ọ ha userhumu riẹn lele ọke ebẹnbẹn, nọ lẹrheriẹ vwo ofẹnzẹ Osolobrugwẹ ji vwo imwẹro taghene ono simie. (Psalm 31:22-24) Ọrẹn, uvuẹn erhirhiẹ esa sansan, ofẹnzẹ i David o vwo kpahen Osolobrugwẹ no riotọre, ọnana nọ suẹ ukpokpogho rhotọre. Ọrukaro yẹ ọrẹ o ruẹ ẹkwaphiẹrhotọre na ha aranmo kpare owọ ọphọ i Jehova riẹ i Jerusalem ukperẹ ono rhiẹ emọ i Levi ri na ha akoko kpariẹ jerẹ oborẹ Urhi Osolobrugwẹ ọ tare. Ọke Uzzah ro suẹn aranmo na ọ mọrọn Owọ ọphọ na no jo rho se, no hwuru ogege fọkime o dje ofẹnzẹ Osolobrugwẹ phia-a. Dedevwo Uzzah o ruẹ ọdandan ọghwaghwa, ọrẹn David ro vwo kwe nyalele urhi Osolobrugwẹ yọ suẹ ukpokpogho ọrana. Ra zofẹn Osolobrugwẹ o mevirhọ taghene ene ruẹ ekwakwa lele ẹkwaphiẹrhotọre ọnẹyen.—2 Samuel 6:2-9; Numbers 4:15; 7:9.

FEBRUARY 22-28

EFE RI NẸ ẸMRO OSOLOBRUGWẸ RHE | NUMBERS 5-6

“Marhẹ wu ne ru Hẹrokele Itu i Nazirite na?”

it-2 477

Nazirite

O vwo ekwakwa esa kirighwo rẹ ihworho ri vive i Nazirite ine vi ru: (1) Aye i da enyo ro mwu ohworho-o; aye i riẹ aruẹ igrepu owuorowu-u, sẹ ọrẹ ọ bare ne, ọrẹ ọ vwọ ji bare, yanghene ọrẹ a karhẹre-e, aye i ji da enyo re mi nie-e, sẹ ọrẹ e ruru obọ, ọrẹ a nyajovwo nọ gbanhon, yanghene ọrẹ o mwu unu-u. (2) Aye i da ẹton aye-e. (3) Aye i hobọte orinmi-i, tobọ te ohworho ekrun rọ kẹrerẹ aye omamọ jerẹ ọsẹ, izu yanghene omizu aye ọhworhare yanghene ọmase.—Nu 6:1-7.

Ive Oghẹnrensan. Ohworho ro ve aruẹ ive ọnana ono rhiẹ “Nazirite [nọyẹ ọnọ homakpahontọre ji rhiẹ emru san] rẹn i Jehova,” o rhiẹ ọrẹ ọnọ kẹnoma rẹn ekwakwa ezẹko nẹ ihworho i rha djokarhọ ye taghene i Naziriti-i. Ukpomaran, “ono rhiẹ ohworho ọfuanfon rẹn i Jehova uvuẹn ọsoso ẹdẹ ro rhiẹ i Nazirite na.”—Nu 6:2, 8; haye vwanvwọn Ge 49:26, ekete ra djokarhọ.

Omarana, irhi ri Nazirite na ina nyalele i rhiẹ emru ọghoghanren uvuẹn ogame i Jehova. Jerẹ oborẹ orherẹn ọduado na ọ vwọ hobọte irinmi tobọ te erẹ ihworho ekrun ri mai kẹriẹ, omaran ọ ji havwọ rẹn i Nazirite na. Fọkiẹ ẹrhẹ aye i havwọ, orherẹn ọduado ọrhẹ irherẹn ri hẹrhẹre i vwa da enyo owuorowu ro mwu ohworho ọke aye a wian owian ọfuanfon aye uvuẹn obaro i Jehova-a.—Le 10:8-11; 21:10, 11.

Habaye, Nazirite na (Heb., na·zirʹ) ọnọ vi “daji erhirhiẹ ẹfuọn ọnẹyen nyoma ọnọ nyajẹ ẹtuiẹn vwo nẹ aye i seri,” ọrana ono rhiẹ oka rẹ ihworho ine kiki rhe taghene ọye i Nazirite. (Nu 6:5) Ẹmro i Hebrew na na·zirʹ ya ji ha se i vine ra nyajovwo uvwre ẹgbukpe Omeronmo na ọrhẹ ẹgbukpe Ugbomọphẹ na. (Le 25:5, 11) O ji rhiẹ oborẹ a djokarhọ taghene oka ọfuanfon ra ha oro ru rọ ha obaro onẹrhon orherẹn ọduado na o vwo ẹmro enana, “Jehova yẹ Ọfuanfon,” e ji se yi “oka ọfuanfon ọrẹ omẹhakpahontọre [Heb., neʹzer, ra ha nẹ ẹmro na na·zirʹ].” (Ex 39:30, 31) E ji se erhu orodje emọ Israel e kwerhọ i neʹzer. (2Sa 1:10; 2Ki 11:12; se CROWN; DEDICATION.) Ọnyikọ Paul ọ tare taghene uvuẹn ukoko Ilele Kristi na, a ha ẹton iseseri rẹn emẹse ukperẹ ono rhiẹ onẹrhon. Ọnana no rhiẹ okarorhọ rẹn ọmase na taghene ẹrhẹ rọ havwọ ọ vẹnẹ ọrẹ ọhworhare; o fori nọ homakpahontọre nyalele ẹkwaphiẹrhotọre Osolobrugwẹ. Omarana, ekwakwa jerẹ ẹton iseseri (ro vwo fo rẹn ehworhare), enyo rẹ aye i vwa da ọrhẹ uruemru ẹfuọn rẹ aye ine vwo, ọ karorhọ i Nazirite na kpahen oborẹ ọ ghanren te rọ nọ homakpahontọre nyalele ọhọre i Jehova.—1Co 11:2-16; se HAIR; HEAD COVERING; NATURE.

Efe erẹ Ẹhẹn

w05 1/15 30 ¶2

Enọ rẹ Otu re se Ẹbe Ọwan i Nọren

Ọrẹn, izede ri Samson o ru rhiẹ i Nazirite ọ vẹnẹren. Bọmọke e ki vwiẹ i Samson, ọmakashe i Jehova nọ ta rẹn izie: “Nughe! Wu na mẹrenvwan jeghwai vwiẹ ọmọ ọhworhare, wu vwa hwanren ẹtuiẹ-ẹn, fọkime ọmọ na ono rhiẹ Nazirite rẹn Osolobrugwẹ nẹ ẹdẹ uvwiẹ ye rhe, ọye yo no simi Israel nẹ abọ itu i Philistia.” (Judges 13:5) O rhiẹ i Samson yo vive i Nazirite na-a. Osolobrugwẹ yọ djẹriẹ no rhiẹ i Nazirite, ọye ono ji rhiẹ Nazirite ye te ẹdẹ uhwu. Urhi rọ tare taghene i Nazirite i vwa hobọte irinmi-i, o sekpahiẹ-ẹn. Orhianẹ o sekpahiẹn bi, nọ ha i je rhe te hobọte orinmi, marhẹ ono ru sabu ghwẹrioma ye rhiẹ i Nazirite rọ tonrhọ nẹ uvwiẹ rhe na? Omarana, o fiotọre taghene irhi re suẹn ihworho rẹ Osolobrugwẹ ọ djẹre ni rhiẹ i Nazirite ọsoso akpenyerẹn aye, i vẹnẹ irhi re suẹn erẹ aye ọvo i homakpahontọre taghene aye ine rhiẹ i Nazirite.

School 1

Le 19:9, 10: “‘Are erhe vuẹn ewawọ ri ha otọre are, are i vwe vun okokọ ikebi na hi-in, are i vwe ji gbugbon ekwakwa rẹ are i vunrun na-a. 10 Habaye, are i vwe koko oborẹ ọ hẹrhẹre uvuẹn ogba i vine are yanghene rhọrẹ igrepu ri seri uvuẹn ogba i vine are-e. Are ina vi nyajẹ aye vwo rẹn ivwiegbere na ọrhẹ epha na. Mẹmẹ yi Jehova Osolobrugwẹ are.

Le 18:3: Are i vwe vi ru jerẹ oborẹ aye e ruẹ uvuẹn otọre Egypt ro rhiẹ ekete rẹ are i rhirhiẹre bi-i, are i vwe vi ru oborẹ aye e ruẹ uvuẹn otọre i Ca′naan ro rhiẹ ekete mie suẹn are nya na-a. Habaye are i vwa vi nyalele irhi aye-e.

Le 18:6: “Ohworho owuorowu usuẹn are o vwo bru ohworho ekrun ọnẹyen rọ kpẹnkpẹnren no lelie ruẹ irueruo ehware-e. Mẹmẹ yi Jehova.

Le 18:22, 23: Are i vwe lele ọhworhare mẹronma jerẹ oborẹ e lele ọmase mẹronma-a. Ọnana emru aghwa. 23 “Ọhworhare o vwo vi lele aranmo mẹronma no ruie rhiẹ ohworho rọ vwọ fo-on, yanghene ọmase o vwo lele aranmo mẹronma-a. Ọnana ọ kparehaso oborẹ o serhọ.

Le 18:24, 25: “‘Are i vwe ruẹ oma are rhẹ erhirhiẹ ijẹfuọn nyoma ekwakwa enana-a, fọkime nyoma ekwakwa enana yẹ egbamwa ri mie le nẹ obaro are na e ruẹ oma aye rhẹ erhirhiẹ ijẹfuọn. 25 Omarana, otọre na ọ fo-on, mi na ha oja riẹ fọkiẹ ọdandan ro ruru, otọre na no no gerẹn ihworho re rhirhiẹ ye phia.

Pr 2:22: Sekpahen evwọkon na, ana ghwọghọ aye nẹ otọrakpọ na, Eri vwo ẹhẹn obiobiomun ene tiẹ aye nẹ uvuien.

School 2

Le 21:5: Aye i vwa hwanren ẹton aye mwuotọre yanghene bru ẹtuẹngban aye yanghene bru eka rhẹ oma aye-e.

Le 20:22, 23: “‘Are ina vi mọrẹn ọsoso irhi mẹ ọrhẹ ẹzenguon mẹ ephian ji nyamwu aye, neneyo otọre mie suẹn are nya na o jo rho gerẹn are phia. 23 Are i vwa hẹrokele iruemru ihworho ri ha egbamwa ri mie le nẹ obaro are na-a; fọkime aye i ruẹ ekwakwa enana ne, mi jeghwai vwo utuoma kpahen aye.

Le 20:24: Ọnana yọ soriẹ mia ta rẹn are: “Are ina ha otọre aye riuku, ni mi na haye rẹn are nẹ are i haye riuku, otọre rọ vuọnren rhẹ imiki ọrhẹ amiahon. Mẹmẹ yi Jehova Osolobrugwẹ are, ro ruru are san nẹ uvwre ihworho na.”

Le 20:25, 26: Are ine vi fi ovẹnẹ rhẹ uvwre aranmo rọ fonron ọrhẹ ọrẹ ọ vwọ fon, ọrhẹ uvwre afen rọ vwọ fon ọrhẹ ọrẹ ọ fonron; Are i vwe gbe oma are aghwa fọkiẹ aranmo yanghene afen yanghene kemru kemru ro kpolo uvuẹn otore na, ri mi dje rẹn are taghene a fo-on. 26 Are ina vi fon ha mẹ, fọkime mẹmẹ ro rhiẹ i Jehova, mi fonron, mi jeghwai ruẹ are san nẹ uvwre ihworho na nẹ are i rhiẹ ihworho enẹmẹ.

School 3

Le 22:21, 22: “‘Ohworho ọrhọ ha izobo onyerẹnkugbe vwe i Jehova nọ kwa ive ro veri yanghene no ze izobo ro nẹ ẹhẹn rhe, ono vi rhiẹ omamọ aranmo rọ sasare uvuẹn usurhe na, neneyo ọ sabu vwo ekwerhọ. O vwo vwo oka owuorowu-u. 22 Izobo owuorowu o vwo tuẹ ukẹro, bunrhun ekete, vwo ora, vwo ikeri ivi, havwọ farhiẹn farhiẹn, yanghene vwo ilakpalakpa-a; are i vwa ha aruẹ eranmo enana owuorowu vwe i Jehova yanghene haye ze izobo oberun agbarha vwe i Jehova-a.

Le 23:5, 6: Uvuẹn ubiamo ọrukaro na, uvuẹn ẹdẹ ọrẹ 14 uvuẹn ubiamo na, owuọwọn yen yẹ are ina riorẹ Ọnyavrẹn rẹn i Jehova. 6 “‘Uvuẹn ẹdẹ ọrẹ 15 uvuẹn ubiamo ọnana yẹ are ina riorẹ Ibrẹdi Ro Vwo Phie na rẹn i Jehova. Ẹdẹ irhiruẹ yẹ are ina riẹ ibrẹdi ro vwo phie.

Le 23:15, 16: “‘Are ine kele ẹdẹ omeronmo irhiruẹ nẹ ẹdẹ Omeronmo na, nẹ ẹdẹ are a ha idigbẹn irosu ra ha ze izobo re phieghe sa phieghe rie na. Aye ine vi rhiẹ ikprughwre ri gbare. 16 Are ine kele ẹdẹ 50 ye te ẹdẹ rọ ha kpahen Omeronmo ọrẹ irhiruẹ na, are ni ne ze izobo ikeri ewawọ ọkpokpọ rẹn i Jehova.

Le 23:34: “Ta rẹn emọ Israel na, ‘Uvuẹn ẹdẹ 15 uvuẹn ubiamo ọrẹ irhiruẹ ọnana, yẹ are ina Riorẹ Oghwọgbọ uvwre ẹdẹ irhiruẹ rẹn i Jehova

School 4

Le 24:20: Usuaso harẹn usuaso, ukẹro harẹn ukẹro, ukanwun harẹn ukanwun, aruẹ ẹkuọn rọ kuẹn ohworho, ọyẹ ana ji kuiẹn.

Le 25:10: Are ine vi ru ẹgbukpe ọrẹ 50 na fon jeghwai ghwoghwo ugbomọphẹ uvuẹn otọre na rẹn ọsoso ihworho ri havwiẹ. Ono rhiẹ ẹgbukpe ugbomọphẹ rẹn are, owuowọnwan ọnọ ghwẹrioma riẹ ekwakwa ro vwori jeghwai ghwẹrioma bru ekrun ọnẹyen.

Le 25:15: Are arha dẹ emru mie ọreva are, are i roro kpahen uchunu ẹgbukpe rọ vrẹn nẹ Ẹgbukpe Ugbomọphẹ na, ọye ọnọ jeghwai rhẹ ye rẹn are lele uchunu ẹgbukpe ri hẹrhẹre rẹn ewawọ.

Le 25:18-22: Are i rha nyalele irhi mẹ jeghwai nyalele ẹzenguon mẹ, are ni ne rhirhiẹ otọre na ọrẹ omefuon. 19 Otọre na ono rhomu emaren, are ni na riẹ evwan vuọn jeghwai rhirhiẹ avwaye ọrẹ omefuon. 20 “‘Ọrẹn, are i rha ta taghene: “Me yẹ ame ina re uvuẹn ẹgbukpe ọrẹ irhiruẹ na orhianẹ ame i wọ ewawọ yanghene koko ewawọ ame-e?” 21 Mi ne ruie nẹ ebrurhọ mẹ o bru are rhe uvuẹn ẹgbukpe ọrẹ erhan na, otọre na ono rhomu emaren rọ nọ kpare are te ẹgbukpe esa. 22 Are ni na wọ ewawọ uvuẹn ẹgbukpe ọrẹ ẹrẹnren, are ni na jeghwai riẹ ewawọ erẹ ahwanren na ye te ẹgbukpe ọrẹ irhinrin. Bọmọke ewawọ ekpokpọ ina ki homaphia, are ina riẹ erẹ ahwanren na.

School 5

Le 26:16: Mẹmẹ harẹn omobọ mẹ, mi ne ruẹ ekwakwa enana: Mi na ha ukpokpogho vware are, rhẹ emiamo ọhọn ọgbogbanhon ọrhẹ ifiva ọgbogbanhon, ikẹro are ni ne se dimi, arhọ are ọnọ jeghwai va are obọ. Are ina wọ ewawọ fughwẹ, fọkime evwreghrẹn are yi na riẹ aye.

Le 26:1: “‘Are i vwe ru isolobrugwẹ ifefe rẹn oma are-e, are i vwa ji ha oma ra jarare yanghene isimo egagọ mwu rẹn oma are-e, are i vwa jeghwai ha atita uvuẹn otọre na mwu nẹ are i gburhomu rhotọre riẹ-en, fọkime mẹmẹ yi Jehova Osolobrugwẹ are.

Le 26:2: Are ina vi nyalele ẹdẹ omeronmo mẹ jeghwai dje ofẹnzẹ rẹn oghwa ẹga mẹ. Mẹmẹ yi Jehova.

Le 26:3: “‘Are arha nyalele irhi mẹ ji mọrẹn ekama mẹ jeghwai ruẹ lele aye,

Le 26:12: Mi na nya uvwre are jeghwai rhiẹ Osolobrugwẹ are, are ni ne rhiẹ ihworho mẹ.

School 6

Nu 1: 2,3: “Ha ikekele ọsoso emọ Israel na owuowu lele ekrun aye, lele uvwioghwa ọsẹ aye, lele ikekele edẹ emọ ehworhare na. 3 Wẹwẹ ọrhẹ Aaron yi na ya odẹ aye rhotọre lele ẹko aye, ọsoso ihworho ri ha ẹgbukpe 20 rierun ri na sabu rhiẹ isodja uvuẹn Israel.

Nu 1:52, 53: “Onyẹ Israel owuowu ọ ha ubọkpọ ọnẹyen vi rhẹ uvuẹn ọko re firie rhọ, ọhworhare owuowu lele ẹko ivwiẹ esa ra ghalerẹ aye rhọ na. 53 Emọ i Levi na i jedọn kinhariẹ i tabernacle ọrẹ Iseri na, neneyo unuẹkọ owuorowu ọ jọ rhọ homaphia uvuẹn ọko emọ Israel na; emọ i Levi yi vi vwo owian rẹn aye ina hẹrote i tabernacle ọrẹ Iseri na.”

Nu 2:32, 33: Enana yẹ emọ Israel ra ya odẹ aye rhotọre lele uvwioghwa ọsẹ aye; ọsoso ihworho ra ya odẹ aye uvuẹn ọko na ri mwuovwan rẹ aye ine rhiẹ isodja yẹ 603,550. 33 Ọrẹn, a ya odẹ emọ i Levi na ba emọ Israel ri hẹrhẹre-e, jerẹ oborẹ i Jehova o jurhi rẹn i Moses.

1Co 14:33: Nime Osolobrugwẹ o rhiẹ Osolobrugwẹ ro ruẹ yanghan yangha-an, ọrẹn Osolobrugwẹ ufuoma. Jerẹ oborẹ ikoko ihworho efuanfon na i havwọ,

1Co 14:40: Ọrẹn, jene ru ekwakwa ephian dẹndẹn lele ẹkwaphiẹrhotọre.

School 7

Nu 4:15: “Aaron ọrhẹ emọyen ine vi rhurhu ọsoso ekete ọfuanfon na ọrhẹ ọsoso ekwakwa ra ha ruiruo uvuẹn ekete ọfuanfon na, ọsoso ọko na ephian i rha tuẹn onya rhọ ne. Emọ i Kohath ni na rhe mọ kpare ekwakwa na, ọrẹn aye i vwa hobọte ekete ọfuanfon na-a, nẹ aye i je rhe hwu. Enana yẹ ewian emọ i Kohath sekpahen oghwọgbọ ogame na.

Nu 3:11-13: Jehova nọ ta rẹn i Moses taghene: 12 “Harẹn omẹmẹ, nughe! Mi djẹ emọ i Levi ha nẹ uvwre emọ Israel na, nẹ aye i ha ẹrhẹ emọ ekpako emọ Israel na, emọ i Levi ni ne rhiẹ enẹmẹ. 13 Fọkime emọ ekpako na ephian enẹmẹ. Uvuẹn ẹdẹ mie kpe emọ ekpako ephian ri ha uvuẹn otọre Egypt, ni mi ruẹ emọ ekpako ephian uvuẹn Israel fon rẹn omamẹ, nẹ onyakpọ ye te aranmo. Aye ine vi rhiẹ enẹmẹ. Mẹmẹ yi Jehova.”

Nu 3:25, 26: Owian ro te emọ i Ger’shon sekpahen oghwọgbọ ogame na, yẹ ọrẹ aye ina hẹrote i tabernacle ọrhẹ oghwọgbọ na, urhurho yi, ikọtini re gberẹ anurẹsẹ oghwọgbọ ogame na, 26 ikọtini ra ha dọn uvuẹn egodo na, ikọtini rọ ha anurẹsẹ egodo na ro kinhariẹ i tabernacle na ọrhẹ agbarha na, ifi oghwọgbọ na, ọrhẹ ọsoso ewian ri surhobọmwu enana.

Nu 3:31: Owian aye ọrẹ aye ina hẹrote Owọ na, imẹdjẹ na, oborẹ ọ mọrẹn ikpẹ na, agbarha na, ekwakwa ra ha ruiruo uvuẹn ekete ọfuanfon na, ikọtini na ọrhẹ ọsoso ewian ri sekpahen enana.

Nu 3:36, 37: Emọ i Me·rar′i yi vwo owian rẹ aye ina hẹrote erhan ra mọrẹn i tabernacle na, erhan re gberie, isimo yi, oborẹ ọ mọrẹn isimo na ọrhẹ ọsoso ekwakwa ra ha ruiruo uvuien, kugbe ọsoso ewian ri sekpahen enana, 37 omaran ji te isimo ri kinhariẹ egodo na ọrhẹ oborẹ ọ mọrẹn isimo aye, ipẹrẹ oghwọgbọ na ọrhẹ ifi oghwọgbọ na.

Nu 4:46-48: Moses ọrhẹ Aaron kugbe ekakuro Israel ni ya odẹ emọ i Levi na rhotọre lele ekrun aye ọrhẹ uvwioghwa ọsẹ aye; 47 aye i ha uvwre ẹgbukpe 30 ye fiẹ 50, na jeghwai yẹ aye ephian owian rẹ aye ina ga jeghwai kpare ehwan ri sekpahen oghwọgbọ ogame na. 48 Ọsoso uchunu ihworho ra ya odẹ aye rhotọre yẹ 8,580.

School 8

Nu 6:6,7: O vwo tikẹrẹ orinmi uvwre ọsoso ẹdẹ rọ havwọ san rẹn i Jehova-a. 7 Ọrhọ tobọ rhianẹ ọsẹ ye yanghene izie yanghene omizie ọhworhare yanghene omizie ọmase o hwuru, o vwo gbe omayen aghwa-a, fọkime oka ro rhiẹ i Nazirite rẹn Osolobrugwẹ ye, ọ ha oberun urhomuie.

Nu 6:2-4: “Ta rẹn emọ Israel na ne wu je aye rhe, ‘Orhianẹ ọhworhare yanghene ọmase o vive oghẹnrensan ro no rhiẹ i Naz′i·rite rẹn i Jehova, 3 ọye ọnọ kẹnoma rẹn i enyo ọrhẹ enyo erọrọ ro mwu ohworho. Ọ vwọ da enyo re mi nẹ i vine yanghene enyo re mi nẹ emru ọrọrọ ro mwu ohworho-o. Ọ vwọ da enyo owuorowu ra ha igrepu ru-u, ọ vwọ riẹ igrepu-u, sẹ ọkpokpọ yanghene ọrẹ a karhẹre-e. 4 Ọsoso ẹdẹ ro rhiẹ i Nazirite na, ọ vwọ riẹ emru owuorowu nẹ orhan igrepu-u, nẹ igrepu rọ vwọ ji bare yanghene ophianron ye-en.

Nu 6:5: “‘Ọsoso ẹdẹ ro rhiẹ i Nazirite na, a vwa hwanren ẹtuiẹ-ẹn. Ọye ọnọ vi fon nyoma ọnọ nyajẹ ẹtuiẹn vwo nẹ aye i seri, bọmọke ẹdẹ ro ruẹ omayen san rẹn i Jehova ine toba.

Nu 6:6, 7: O vwo tikẹrẹ orinmi uvwre ọsoso ẹdẹ rọ havwọ san rẹn i Jehova-a. 7 Ọrhọ tobọ rhianẹ ọsẹ ye yanghene izie yanghene omizie ọhworhare yanghene omizie ọmase o hwuru, o vwo gbe omayen aghwa-a, fọkime oka ro rhiẹ i Nazirite rẹn Osolobrugwẹ ye, ọ ha oberun urhomuie.

    Okpe Ẹbe Ukoko na Ephian (2011-2025)
    Log Out
    Log In
    • Okpe
    • Dje yi
    • Oborẹ o jeruo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Oborẹ Ana Haye Ruiruo Lele
    • Urhi ro Suien
    • Ruẹ Ewene Rhẹ Urhi ro Suien
    • JW.ORG
    • Log In
    Dje yi Vwe Ohworho