RÄ NTꞌUDI PA GÄ NXADIHU̱ 8
RÄ JÄHÑÄ 130 Ma gä pumbäbihu̱ märꞌaa
Rä Zi Dada Jeoba di punꞌgägihu̱: ¿hanja dä za gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i?
«Toꞌo dä yꞌo̱tꞌähu̱ nꞌa rä ntsꞌomꞌu̱i, pumbäbihu̱, ngu bi punꞌähu̱ ꞌnehe rä Zi Dada» (COL. 3:13).
TE MA GÄ HANTHU̱
Ma gä handihu̱ hñuu yä tsꞌofo nuꞌu̱ ma dä maxkägihu̱ pa dä za gä pumbäbihu̱ nuꞌu̱ xä ofendegihu̱ ꞌne xä u̱ngägihu̱.
1, 2. a) ¿Hämꞌu̱ xä ñhei gä unihu̱ rä mpumbäte? b) ¿Te bi thogi rä zi nju Denise ꞌne te bi me̱fi?
¿DI JAꞌI xä ñhei gi uni rä mpumbäte? Ndunthi di gekhu̱ di jakägihu̱ xä ñhei; mänꞌa mu̱ näꞌä toꞌo bi ofendegihu̱, xa bi u̱ngägihu̱ mä mfenihu̱. ¿Pe gi pädi? Hää dä za gä unihu̱ rä mpumbäte ja ngu bi me̱fi nꞌa rä zi nju rä thuhu Denise.a Ha rä je̱ya 2017, rä zi nju Denise ꞌne rä familia bi ma bä konose näꞌä rä ngu Betel bi ja ha Estados Unidos. Ora ya mi yꞌo ha rä ꞌñuu pa dä mengi ha yä nguu, nꞌa rä jäꞌi näꞌä ꞌnehe mi yꞌe̱tꞌi rä bo̱jä bi nchoca kongeꞌu̱. Rä zi nju Denise bi ho̱du, ꞌne mi nuhu bi sipäbi ge nuꞌu̱ yä bätsi mi ꞌmu̱i erido ꞌne ge rä däme xki du. ꞌNepu̱ rä zi nju Denise bi bädi ge näꞌä jäꞌi toꞌo xki nchoca kongeꞌu̱, himi ti, hixki zi yä droga, hixki distrae ko rä celular ni ko mä nꞌa rä tꞌo̱tꞌe. Hänge rä zi nju Denise enä: «Himi tsa gä kamfri nunä däta dumu̱i dä thogi, ꞌne hingä ndi pädi te gä mbeni. Xa dä apäbi rä Zi Dada Jeoba ge dä maxkägi gä pe̱ꞌtsi nꞌa rä tsaya ha mä mfeni ꞌne hingä nkue̱ ko näꞌä jäꞌiꞌä».
2 Yä autorida bi mää ge näꞌä jäꞌiꞌä, hingä xki ne xki nchoca kongeꞌu̱, pe ma xrä imbestiga ꞌne mu̱ xä thini ge go mi tu rä tsꞌoki, nuꞌmu̱ ma xä tꞌe̱ntꞌä fadi. Mi thogi rꞌa yä pa, nꞌa rä polisia bi xipäbi rä zi nju Denise ge mi debe dä ma dä declara näꞌä bi thogi, pa njabu̱ xä thandi te xä tꞌo̱ꞌtuäbi näꞌä jäꞌiꞌä. Rä zi nju Denise enä: «Näꞌä oraꞌä ꞌñenä go mi tꞌu̱ꞌtsuäbi yä u nꞌa rä däta erida näꞌä ndi pe̱ꞌtsi». Mi thogi rꞌa yä semänä rä zi nju Denise bi ma ante yä tsꞌu̱tꞌhui pa dä ñhanthyäui näꞌä jäꞌi ꞌne dä declara näꞌä xki thogi. ¿Gi pädi te bi me̱fi rä zi nju Denise? Bi yꞌapäbi näꞌä rä nzaya ge dä umbäbi rä nhuekäte näꞌä jäꞌiꞌä.b Mi uadi bi declara rä zi nju Denise, näꞌä nzaya bi nzoni ꞌne bi ꞌñenä: «Ya o̱tꞌe 25 nje̱ya de di mpe̱fi de gä nzaya, ꞌne nunka xti handi ge nꞌa rä jäꞌi dä yꞌadi rä nhuekäte po näꞌä rä nkontra. Pa geki ja ri mu̱dibye̱ di handi hanja nꞌa rä jäꞌi udi ndunthi rä mhäte ꞌne rä nhuekäte po rä nkontra».
3. ¿Te bi matsꞌi rä zi nju Denise pa bi pumbäbi näꞌä jäꞌi?
3 ¿Te bi matsꞌi rä zi nju Denise pa bi pumbäbi näꞌä jäꞌi? Bi hñudi bi ntso̱ꞌmi ꞌne bi hyandi hängu di uni rä mpumbäte rä Zi Dada Jeoba (Miq. 7:18). Mu̱ nuju̱ ꞌnehe di jamädibihu̱ rä Zi Dada Jeoba po näꞌä rä mpumbäte rꞌakägihu̱, geꞌä ma dä maxkägihu̱ pa ꞌnehe gä nehu̱ gä pumbäbihu̱ märꞌaa.
4. ¿Te to̱ꞌmi rä Zi Dada Jeoba gä pe̱fihu̱? (Efesios 4:32).
4 Rä Zi Dada Jeoba njatꞌä di punꞌgägihu̱ ꞌne geꞌä to̱ꞌmi gä pe̱fihu̱ ꞌnehe (hñeti Efesios 4:32, TNM). Hää, rä zi Dada Jeoba to̱ꞌmi gä mꞌu̱ihu̱ dispuesto gä pumbäbihu̱ nuꞌu̱ di ofendegihu̱ o di u̱ngägihu̱ (Sal. 86:5; Luc. 17:4). Ha nunä ntꞌudi di nxadihu̱, ma gä handihu̱ hñuu yä tsꞌofo nuꞌu̱ ma dä maxkägihu̱ gä unihu̱ rä mpumbäte.
OGI YꞌO̱THO ꞌNE REKONOSE NÄꞌÄ GI SENTI
5. Ja ngu di handihu̱ ha Proverbios 12:18, ¿hanja dä za gä sentihu̱ ora toꞌo di ofendegihu̱ ꞌne di u̱ngägihu̱?
5 Rꞌabu̱ dä za toꞌo dä ofendegihu̱ ꞌne xa dä u̱ngägihu̱ mä mfenihu̱. Ndunthi yä mꞌiki mänꞌa xä ñꞌu̱ mu̱ näꞌä toꞌo bi u̱ngägihu̱; mä amigohu̱ o nꞌa de mä familiahu̱ (Sal. 55:12-14). Ora toꞌo u̱ngägihu̱ mä mfenihu̱, rꞌabu̱ xa xä ñꞌu̱ ꞌñenä go toꞌo bi rꞌakägihu̱ nꞌa rä nsu̱ni (hñeti Proverbios 12:18). Rꞌabu̱ dä za gi tutꞌi ri kue̱ ꞌne hingi jamäsu näꞌä gi senti. Pe ora gi pe̱fi njabu̱, ꞌñenä go bi tꞌaꞌi nꞌa rä nsu̱ni ko nꞌa rä huai ꞌne hingä kꞌoki näꞌä huaiꞌä. Njabu̱ ꞌnehe ora nꞌa rä jäꞌi di ofendegihu̱; hingä ma dä ñäni näꞌä rä u̱gi ha mä mfenihu̱ mu̱ hindi rekonosehu̱ ge näꞌä jäꞌi bi u̱ngägihu̱ ꞌne ge tobe di pe̱ꞌtsuäbihu̱ rä kue̱.
6. ¿Te mäntꞌä di sentihu̱ ora toꞌo di ofendegihu̱?
6 Ora toꞌo di ofendegihu̱, rꞌabu̱ mäntꞌä dä za gä nkue̱hu̱. Rä Mäkä Tꞌofo xikägihu̱ ge rꞌabu̱ dä za dä thogihu̱ njabu̱. Pe ꞌnehe xikägihu̱ ge xa mähyoni gä pädihu̱ gä dominähu̱ mä kue̱hu̱ ꞌne näꞌä di sentihu̱ (Sal. 4:4; Efes. 4:26). ¿Por hanja? Ngeꞌä mu̱ hingä dominähu̱ mä kue̱hu̱, geꞌä ma dä zixkägihu̱ gä pe̱fihu̱ nꞌa rä tꞌo̱tꞌe xä ntsꞌo. Hää, rä kue̱ ma dä zixkägihu̱ ha nꞌa rä ꞌñuu xä ntsꞌo (Sant. 1:20). Beni: de ke ma dä zu̱ꞌi rä kue̱, ma dä zu̱ꞌi rä kue̱. Pe nuꞌi go ma gi huahni mu̱ gi ne gi sigi gi nkue̱ o hinä.
Beni: de ke ma dä zu̱ꞌi rä kue̱, ma dä zu̱ꞌi rä kue̱. Pe nuꞌi go ma gi huahni mu̱ gi ne gi sigi gi nkue̱ o hinä.
7. ¿Te mä nꞌa dä za gä sentihu̱ ora toꞌo di ofendegihu̱?
7 Ora toꞌo di ofendegihu̱, rꞌabu̱ hingä ho̱nse̱ rä kue̱ di sentihu̱. Por ejemplo, nꞌa rä zi nju rä thuhu Ann enä: «Nuꞌmu̱ ndrä zi tꞌu̱kä nxutsi, mä dada bi zopu̱ mä nänä ꞌne go bi nthätui näꞌä rä nxutsi mi sugägi. Dä senti ge mä dada bi bandonägi ꞌne nuꞌmu̱ bi me̱ꞌtsi märꞌa yä bätsi, dä senti ge nuꞌu̱ go bi hñängägi mä luga. Dä te ndi senti ge hinto mi mäkägi». Mä nꞌa rä zi nju rä thuhu Georgette enä: «Nuꞌmu̱ mä däme bi hyakägi ko mä nꞌa rä ꞌme̱hñä, dä senti ꞌñenä go bi xe̱ni mä koraso. Mä däme ndi konose dende nuꞌmu̱ ndyä tꞌu̱kä bätsihe ꞌne mähye̱gi xti pe̱päbihe rä Zi Dada Jeoba de gä precursor». Nꞌa rä zi nju rä thuhu Naomi enä: «Nunka dä mbeni ge nꞌa rä pa mä däme ma xa xä u̱ngägi mä mfeni. Nuꞌmu̱ bi xikägi ge xki gu̱ rä bisio de dä hyandi yä foto ꞌne yä bideo habu̱ po̱ni nuꞌu̱ yä ꞌme̱hñä hingi he yä dutu, dä senti ge xki hyakägi ꞌne xki traisionägi».
8. a) ¿Por hanja mänꞌa xä ñho gä pumbäbihu̱ nuꞌu̱ di ofendegihu̱? b) ¿Te mä benefisio di hänihu̱ ora di pumbäbihu̱ nuꞌu̱ toꞌo di ofendegihu̱? (Hyandi rä recuadro «¿Te dä hogi gi pe̱fi mu̱ näꞌä bi tꞌo̱tꞌäꞌi bi u̱ni ri mfeni po ndunthi rä tiempo?»).
8 Hindä za gä dominähu̱ näꞌä mää ꞌne näꞌä pe̱fi märꞌaa. Pe hää dä za gä dominähu̱ näꞌä di pe̱fihu̱ ꞌne hanja di thädihu̱. Ora toꞌo di ofendegihu̱ mänꞌa xä ñho gä pumbäbihu̱. ¿Por hanja? Ngeꞌä xa di mädihu̱ rä Zi Dada Jeoba ꞌne näꞌä to̱ꞌmi gä unihu̱ rä mpumbäte. ¿Te ma dä thogi mu̱ di sigihu̱ di nkue̱hu̱ ꞌne hindi pumbäbihu̱ näꞌä toꞌo bi ofendegihu̱? Dä za dä zixkägihu̱ gä mäñhu̱ o gä pe̱fihu̱ nꞌa rä tꞌo̱tꞌe näꞌä hinxä ñho ꞌne gä portahu̱ ngu nꞌa rä dondo ꞌne asta dä za gä ñhenihu̱ (Prov. 14:17, 29, 30). Nꞌa rä zi nju rä thuhu Christine enä: «Nuꞌmu̱ di sigi di nkue̱ ora toꞌo di ofendegi, kasi hindi thede, hindi ñuni ꞌne hindi ähä xä ñho. ꞌNehe, xa di jakägi xä ñhei gä dominä näꞌä di senti ꞌne geꞌä jakägi gä pe̱ꞌtsi yä xuñha ko mä däme ꞌne ko märꞌaa».
9. ¿Por hanja xa mähyoni gä tsohu̱bu̱ näꞌä rä kue̱ ꞌne näꞌä rä tsꞌamäñꞌu̱ di sentihu̱?
9 Mäske näꞌä jäꞌi toꞌo bi ofendeꞌi hingi adi rä mpumbäte, hää dä za gi tsopu̱ rä kue̱ ꞌne näꞌä rä tsꞌamäñꞌu̱ gi senti po geꞌä. Näꞌä rä zi nju rä thuhu Georgette dä no̱nihu̱ ha rä parrafo 7 enä: «Himꞌe bi za dä tsopu̱ näꞌä rä kue̱ ꞌne näꞌä rä tsꞌamäñꞌu̱ ndi senti po mä däme po näꞌä xki yꞌo̱tkägi. Pe ora dä pumbäbi ꞌne dä tsopu̱ näꞌä rä kue̱, dä senti nꞌa rä tsaya ha mä mfeni». ¿Te dä za dä thogi mu̱ hingä tsohu̱bu̱ näꞌä rä kue̱ ꞌne näꞌä rä tsꞌamäñꞌu̱ di sentihu̱ po nꞌa rä jäꞌi? Dä za gä ꞌme̱dihu̱ rä johya ꞌne geꞌä dä za dä jakägihu̱ hingä tratahu̱ xä ñho märꞌaa. Pe ora di tsohu̱bu̱ rä kue̱ ꞌne rä tsꞌamäñꞌu̱, ꞌñenä go di taihu̱ nꞌa rä regalo pa nuju̱se̱. ¿Por hanja? Ngeꞌä geꞌä ma dä maxkägihu̱ pa gä ꞌmu̱ihu̱ ko rä johya ꞌne gä sigihu̱ ndelante (Prov. 11:17). ¿Te dä za gi pe̱fi mu̱ tobe di jaꞌi xä ñhei gi pumbäbi näꞌä jäꞌi bi ofendeꞌi?
HUEꞌTI NÄꞌÄ RÄ KUE̱ ꞌNE NÄꞌÄ RÄ TSꞌAMÄÑꞌU̱ GI SENTI
10. ¿Por hanja di ja mꞌe̱di rä tiempo pa dä tsaya näꞌä rä u̱gi di sentihu̱ ora toꞌo di ofendegihu̱? (Hyandi ꞌnehe yä kꞌoi).
10 ¿Te dä za gi pe̱fi pa dä za gi hueꞌti näꞌä rä kue̱ ꞌne näꞌä rä tsꞌamäñꞌu̱ gi senti? Nꞌaa, hyopi dä thogi nꞌa rä tiempo pa dä za dä njotꞌi näꞌä rä erida. Por ejemplo, nꞌa rä jäꞌi näꞌä bi thogi nꞌa rä aksidente, mꞌe̱tꞌo di tsꞌitsꞌi ha rä mediko pa dä tꞌo̱the. Pe hindi ñäni ꞌmestho nuꞌu̱ yä erida, sino ke ma dä ja mꞌe̱di rä tiempo. Njabu̱ ꞌnehe ora toꞌo di ofendegihu̱ ꞌne di u̱ngägihu̱ mä mfenihu̱; di ja mꞌe̱di rä tiempo pa dä thogi näꞌä rä u̱giꞌä. ꞌNehe di ja mꞌe̱di rä tiempo pa gä hueꞌtihu̱ näꞌä rä kue̱ ꞌne gä pumbäbihu̱ ko ngatꞌho mä korasohu̱ näꞌä toꞌo bi ofendegihu̱ (Ecl. 3:3; 1 Ped. 1:22).
Nꞌa rä jäꞌi näꞌä thogi nꞌa rä aksidente ꞌne u̱ni yä ndoyꞌo, ja mꞌe̱di dä ñꞌo̱the pa ko rä tiempo dä ñäni. Geꞌä ja mꞌe̱di ora toꞌo u̱ni mä mfenihu̱. (Hyandi rä parrafo 10).
11. ¿Por hanja dä za gä mäñhu̱ ge rä sadi ma dä maxkägihu̱ pa dä za gä unihu̱ rä mpumbäte?
11 Yoho, xatuäbi rä Zi Dada Jeoba ꞌne yꞌapäbi dä maxꞌäꞌi pa dä za gi pumbäbi näꞌä jäꞌi bi ofendeꞌi.c Näꞌä rä zi nju rä thuhu Ann dä no̱nihu̱ ha rä parrafo 7, mää hängu bi matsꞌi rä sadi. Nunä zi nju enä: «Xa dä apäbi rä Zi Dada Jeoba ge dä punꞌgägihe —nuga ꞌne mä familia— po gatꞌho näꞌä hixti pe̱fihe xä ñho. ꞌNepu̱ dä opäbi nꞌa rä karta mä dada ꞌne näꞌä rä ꞌme̱hñä mi ꞌmu̱hui, habu̱ dä xipäbi ge ndi pumbäbi». Nunä zi nju sigi enä: «Xa bi jakägi xä ñhei. Pe koꞌmu̱ xa dä o̱tꞌe ntsꞌe̱di po gä de̱mbäbi rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ne dä uni rä mpumbäte, xämhä nꞌa rä pa mä dada ꞌne rä ꞌme̱hñä dä ne dä bädi de Geꞌä».
12. ¿Por hanja xa mähyoni gä pe̱ꞌtsuäbihu̱ rä komfiansa rä Zi Dada Jeoba, hingä näꞌä go di sentihu̱? (Proverbios 3:5, 6).
12 Hñuu, pe̱ꞌtsuäbi rä komfiansa rä Zi Dada Jeoba, hingä näꞌä go gi senti (hñeti Proverbios 3:5, 6). Rä Zi Dada Jeoba nzäntho pädi ndaꞌä mänꞌa xä ñho pa gekhu̱ (Is. 55:8, 9). Hää, rä Zi Dada Jeoba nunka ma dä yꞌadi gä pe̱fihu̱ nꞌa rä tꞌo̱tꞌe näꞌä ma dä u̱ngägihu̱. Hänge ora di nupkägihu̱ mä mfenihu̱ pa gä pumbäbihu̱ nuꞌu̱ toꞌo xä ofendegihu̱, hindi debe gä dudahu̱ ge Näꞌä akägihu̱ gä pe̱fihu̱ njabu̱ ngeꞌä handi ge pa mä ñhose̱hu̱ (Sal. 40:4; Is. 48:17, 18). ¿Pe te ma dä thogi mu̱ mänꞌa go di jamäsuhu̱ näꞌä di sentihu̱? Ma gä udihu̱ ge go mänꞌa di pe̱ꞌtsuäbihu̱ rä komfiansa näꞌä di tsahu̱ ꞌne nunka ma dä za gä unihu̱ rä mpumbäte (Prov. 14:12; Jer. 17:9). Näꞌä rä zi nju rä thuhu Naomi dä no̱nihu̱ ꞌnehe ha rä parrafo 7 enä: «Ri mu̱di ndi humämu̱i ge ndi pe̱ꞌtsä nraso pa hingä pumbäbi mä däme ngeꞌä xki hyandi yä foto ꞌne yä bideo habu̱ mi nheki nuꞌu̱ yä ꞌme̱hñä himi he yä dutu. Xa ndi tsu ge xä pumfri hängu xki jaki gä sufri ꞌne xä u̱ngägi mä mfeni mänꞌaki. Ndi humämu̱i ge mu̱ hixtä pumbäbi mä däme, rä Zi Dada Jeoba ma xä ntiendegi. Pe mꞌe̱fa dä da ngue̱nda ge mäjuäni ge rä Zi Dada Jeoba di ntiende xä ñho te di senti, pe hindi signifika ge numäñho ora handi ge hindi ne gä uni rä mpumbäte. Jeoba pädi xä ñho te di senti ꞌne pädi ge tsitsꞌi rä tiempo pa dä tsaya nunä u̱gi, pe näꞌä ꞌnehe to̱ꞌmi gä uni rä mpumbäte».d
YꞌE̱NTꞌI YÄ HOGÄ MFENI HA RI ÑÄXU
13. Ja ngu di handihu̱ ha Romanos 12:18-21, ¿te mähyoni gä pe̱fihu̱?
13 Ora di pumbäbihu̱ nꞌa rä jäꞌi näꞌä xä u̱ngägihu̱ mä mfenihu̱, hingä ho̱nse̱ ya hindi ñähu̱ de näꞌä bi thogi. Por ejemplo, mu̱ nꞌa rä ku o nꞌa rä nju näꞌä toꞌo bi ofendegihu̱; mähyoni gä ñähu̱ kongeꞌä pa gä hueꞌtihu̱ yä xuñha (Mat. 5:23, 24). Hää, mähyoni gä paatihu̱ rä kue̱ ko rä nhuekäte, ꞌne rä tsꞌamäñꞌu̱ ko rä mpumbäte (hñeti Romanos 12:18-21;e 1 Ped. 3:9). Pe, ¿te ma dä maxkägihu̱ pa dä za gä pe̱fihu̱ njabu̱?
14. ¿Te mähyoni gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä pe̱fihu̱ ꞌne por hanja?
14 Mähyoni xa gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di pa gä handihu̱ näꞌä jäꞌi bi ofendegihu̱ ja ngu handihu̱ rä Zi Dada Jeoba. Rä Zi Dada Jeoba huahni dä hyandi nuꞌu̱ yä hogä mꞌu̱i pe̱ꞌtsi kada nꞌa rä jäꞌi (2 Crón. 16:9; Sal. 130:3). Nuju̱ nzäntho ma gä tinihu̱ näꞌä di honihu̱; mu̱ di honihu̱ näꞌä xä ñho o näꞌä xä ntsꞌo de nꞌa rä jäꞌi, geꞌä ma gä tinihu̱. Hää, depende de hanja di ne gä handihu̱ näꞌä jäꞌi bi ofendegihu̱. Mu̱ gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä handihu̱ nuꞌu̱ yä hogä tꞌo̱tꞌe pe̱fi, geꞌä ma dä maxkägihu̱ pa gä pumbäbihu̱ näꞌä bi yꞌo̱tkägihu̱. Nꞌa rä zi ku rä thuhu Jarrod enä: «Hindi jakägi xä ñhei gä pumbäbi nꞌa rä ku ora di kompara näꞌä bi yꞌo̱tkägi ko gatꞌho nuꞌu̱ yä hogä mꞌu̱i pe̱ꞌtsi».
15. ¿Por hanja xa mähyoni gi xipäbi näꞌä jäꞌi bi ofendeꞌi ge ya gä pumbäbi?
15 Pe tobe ja mä nꞌa rä tꞌo̱tꞌe näꞌä dä za gi pe̱fi: dä hogi gi xipäbi näꞌä jäꞌi bi ofendeꞌi ge ya gä pumbäbi. ¿Por hanja xa mähyoni gi xipäbi? Rä zi nju Naomi enä: «Nꞌa rä pa mä däme bi yꞌangägi mu̱ ya xti pumbäbi. Ora dä xoki mä ne pa xtä xipäbi ge ya xti pumbäbi, dä senti ngu te bi toskägi ha mä yꞌu̱ga ꞌne ya himbi za dä ñä. Dä da ngue̱nda ge tobe hixti pumbäbi ko ngatꞌho mä koraso. Ko rä tiempo dä logra dä pumbäbi ꞌne ko ngatꞌho mä koraso bi za dä embäbi: “Xa mäjuäni di punꞌäꞌi”. Nunka dä imäjinä te mä benefisio ma xä hä näꞌä dä pe̱fi. ¡Asta bi haxämhai mä däme ꞌne bi dagi yä gida! ¡Nuga ꞌnehe dä senti nꞌa rä tsaya ha mä mfeni! Dende geꞌmu̱ dä fu̱di dä pe̱ꞌtsuäbi rä komfiansa mänꞌaki, ꞌne asta mäpaya xa di ntsitsꞌihe xä ñho ꞌne di ñꞌamigohe».
16. Xi nuꞌi, ¿te gä pädi de rä mpumbäte?
16 Rä Zi Dada Jeoba ꞌne gä pumbäbihu̱ nuꞌu̱ xä ofendegihu̱ ꞌne xä u̱ngägihu̱ (Col. 3:13). Pe mäske ya di pädihu̱ njabu̱, rꞌabu̱ xa di jakägihu̱ xä ñhei. Pe hää dä za gä lograhu̱ gä unihu̱ rä mpumbäte mu̱ gä jamäsuhu̱ nuya hñuu yä tsꞌofo ya dä handihu̱: 1) Ogi yꞌo̱tho ꞌne rekonose näꞌä gi senti, 2) hueꞌti näꞌä rä kue̱ ꞌne näꞌä rä tsꞌamäñꞌu̱ gi senti, ꞌne 3) yꞌe̱ntꞌi yä hogä mfeni ha ri ñäxu (hyandi rä recuadro «Hñuu yä tsꞌofo nuꞌu̱ ma dä maxꞌäꞌi pa dä za gi uni rä mpumbäte»).
BENI TE MÄ BENEFISIO BI HÄ ORA GI UNI RÄ MPUMBÄTE
17. ¿Te mä benefisio bi hä ora di unihu̱ rä mpumbäte?
17 Ja ndunthi yä benefisio ora di unihu̱ rä mpumbäte. Ma gä handihu̱ hñuu de gehya: 1) Di de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ngeꞌä näꞌä uni ndunthi rä nhuekäte. Njabu̱ di johyabihu̱ rä koraso (Luc. 6:36). 2) Di udihu̱ ge di jamädibihu̱ rä Zi Dada Jeoba po gatꞌho näꞌä rä mpumbäte xä rꞌakägihu̱ (Mat. 6:12). ꞌNe 3) koꞌmu̱ hindi ꞌmu̱ihu̱ ko rä kue̱, di pe̱ꞌtsihu̱ nꞌa rä hogä nzaki ꞌne asta mänꞌa di ze̱di näꞌä rä ntsitsꞌi di pe̱ꞌtsihu̱ ko mä amigohu̱.
18, 19. ¿Ndaꞌä nꞌa de nuꞌu̱ yä tꞌo̱tꞌe mänꞌa xa di bale rä penä gä pe̱fihu̱ ꞌne por hanja?
18 Ora di pumbäbihu̱ nuꞌu̱ xä ofendegihu̱, dä za gä xofohu̱ yä jäpi nuꞌu̱ nixi ndi to̱ꞌmihu̱. Ma gä handihu̱ te bi thogi rä zi nju Denise näꞌä dä no̱nihu̱ ri mu̱di. Mꞌe̱fa, rä zi nju Denise bi bädi ge näꞌä jäꞌi xki japi dä nja rä aksidente, himi pädi te dä me̱fi ko näꞌä xki yꞌo̱tꞌe hänge mi ne dä ñhose̱. Pe xa bi nupäbi rä mfeni ora bi hyandi hanja rä zi nju Denise bi pumbäbi. Näꞌä jäꞌi bi mu̱di nxadi rä Mäkä Tꞌofo ko yä testigo rä Jeoba.
19 Zäi ge rꞌabu̱ gi senti ge xa xä ñhei gi pumbäbi näꞌä toꞌo bi ofendeꞌi. ¿Pe gi pädi? Mu̱ gi uni rä mpumbäte, geꞌä nꞌa de nuꞌu̱ yä tꞌo̱tꞌe mänꞌa di bale rä penä gi pe̱fi (Mat. 5:7). Hänge ma gä o̱thu̱ ntsꞌe̱di po gä de̱mbäbihu̱ rä mꞌu̱i rä Zi Dada Jeoba ꞌne gä pumbäbihu̱ nuꞌu̱ xä u̱ngägihu̱ mä mfenihu̱.
RÄ JÄHÑÄ 125 «Di johya nuꞌu̱ udi rä nhuekäte»
a Ha nunä he̱ꞌmi rꞌaa bi ꞌmatuäbi yä thuhu.
b Ora thogi nꞌa rä xuñha njabu̱, kada nꞌa rä kristianu ma dä desidi te dä me̱fi.
c Ku̱tꞌi ha jw.org pa gi hyandi nuya yä bideo de yä thuhu Hay que perdonar, Te perdono ꞌne Es hora de hacer las paces.
d Toꞌo handi yä foto ꞌne yä bideo habu̱ po̱ni yä the̱fo jäꞌi, nunä nꞌa rä pekado ꞌne xa u̱mbäbi ndunthi rä mfeni näꞌä toꞌo xä nthätui. Pe nunä hingä nꞌa rä raso pa dä nja nꞌa rä diborsio.
e Romanos 12:18-21: «ꞌYøthʉ ꞌnara tsꞌɛdi asta habʉ da za pa gui ꞌbʉhʉ ꞌnara hogaꞌmʉi con gatho ya ja̱ꞌi. 19 Ma zi hma̱di cuꞌihʉ, oxqui coꞌtsuahʉ núꞌa̱ da ꞌyøꞌtꞌahʉ ya tsꞌoꞌmʉi, tsocuathohʉ Ajua̱, ngueꞌa̱ Ajua̱ ma̱ ja ra Ma̱ca Tꞌofo ne ena: “Nugui hønsɛgui tsa ga coꞌtsuabi núꞌʉ toꞌo øtꞌa ra ntsꞌoꞌmʉi, nugui go ga unga ra njutꞌi.” 20 Nehe ena njaua: “Nuꞌbʉ ri ncontra tsʉ ra thuhu, umbabi te da zi, ha nuꞌbʉ tsʉ ra nduthe, umba ra dehe da zi. Nuꞌbʉ gui ꞌyøtꞌe njabʉ, nuꞌbʉ nuꞌá̱ da ntsøꞌmi ndunthi.” 21 Oxqui hoñhʉ hanja gui ꞌyøthʉ ꞌnara ꞌñʉ. Gatho núꞌa̱ toꞌo da ꞌyøꞌtꞌahʉ ꞌnara ꞌñʉ, coꞌtsuabi co ꞌnara hño, y njabʉ ma gui nta̱tehʉ de ra ꞌñʉ».