-
Jezabel bi hñäni rä kastigoNuꞌu̱ yä ntꞌudi ma gi pädi de rä Mäkä Tꞌofo
-
-
RÄ NTHEKE 49
Jezabel bi hñäni rä kastigo
Acab mi ꞌmu̱i ha Jezreel ꞌne dende ha rä nguu, mi handi rä uä obxi Nabot. Acab mi ne dä dai näꞌä rä uä obxi, pe Nabot himbi ne bi papäbi. ¿Gi pädi por hanja? Ngeꞌä rä ley Äjuä mi mända ge hinto mi debe dä pa näꞌä rä erensia xki zokuäbi yä dada. Po rängeꞌä, Nabot himbi ne bi pa rä erensia. ¿Gi kamfri ge Acab bi ho näꞌä bi me̱fi Nabot? Hinä, näꞌä xa bi bo̱ rä nkue̱. Acab ꞌñenä mi nꞌa rä tꞌu̱kä bätsi, ngeꞌä himi ne dä ñuni, nixi himi ne dä bo̱ni de rä kuarto po näꞌä rä kue̱ mi pe̱ꞌtsi.
Rä ꞌme̱hñä Acab mi rä thuhu Jezabel ꞌne näꞌä xa mi rä tsꞌomꞌu̱i. Näꞌä bi ꞌñembäbi rä däme: «Nuꞌi go gä rey ha Israel ꞌne dä za gi pe̱ꞌtsi gatꞌho näꞌä go gi ne. Ma gä nuu te gä pe̱fi, pe näꞌä rä uä obxi go ma gi kohui». ¿Gi pädi te bi me̱fi Jezabel? Bi gu̱ꞌspäbi yä nkꞌuamba Nabot. Jezabel bi yꞌopäbi rꞌa yä karta nuꞌu̱ yä ansiano de rä hnini, ꞌne bi mändabiꞌu̱ dä mää ge Nabot xki zani Äjuä. Geꞌä bi me̱fi nuꞌu̱ yä ansiano, hänge bi tho Nabot. Nubye̱ Jezabel bi ꞌñembäbi Acab: «Nabot ya bi du, nubye̱ ya go ri me̱ti näꞌä rä uä obxi».
Jezabel bi mända dä tho Nabot mäske hinte mä tsꞌoki mi tu. Pe hingä ho̱nse̱ Nabot, ꞌnehe bi hyopäbi ndunthi yä ꞌme̱go Jeoba. Jezabel mi xo̱kämbeni yä idolo ꞌne mi pe̱fi märꞌa yä tsꞌo tꞌo̱tꞌe. ¿Gi kamfri ge Jeoba ma dä hñämpäbi ngue̱nda Jezabel po gatꞌho nuꞌu̱ yä ntsꞌomꞌu̱i mi pe̱fi?
Rꞌa yä je̱ya mꞌe̱fa de xki du rä rey Acab, Jehoram, näꞌä rä tꞌu̱ go bi gohi de gä rey. Nubye̱, rä Zi Dada Jeoba bi me̱hni nꞌa rä ñꞌo̱ho̱ mi rä thuhu Jehú pa dä hñämpäbi ngue̱nda Jezabel ꞌne rä familia.
Jehú bi gu̱ rä tsanza ꞌne bi ma pa ha rä hnini Jezreel, habu̱ mi ꞌmu̱i Jezabel. Rä rey Jehoram ꞌnehe bi gu̱ rä tsanza ꞌne bi ma pa dä nthe̱ui Jehú. ¿Gi pädi te bi thogi? Rä rey Jehoram bi yꞌambäbi Jehú: «¿Gi ꞌmu̱hu̱ xä ñho?». Jehú bi dädi: «Hindä za gä ꞌmu̱he xä ñho mientra ri nänä Jezabel sigi pe̱fi yä tsꞌo tꞌo̱tꞌe». Mi yꞌo̱de njabu̱ Jehoram, nguntꞌä bi tsapi dä ꞌmatꞌihmä, pe Jehú bi yꞌe̱mbä nꞌa rä flecha ꞌne bi hyo.
ꞌNepu̱, Jehú bi ma pa ha rä ngu Jezabel. Näꞌä nguntꞌä bi gätꞌi yä da, bi ñꞌeñä ꞌne bi ñhoki xä ñho pa ora xti zo̱ni Jehú. Jezabel bi hñudi bi ndo̱ꞌmi getbu̱ de rä bentanä rä nguu. Mi zo̱ni Jehú, Jezabel bi maꞌti de gä kue̱ ꞌne bi ꞌme̱tuäbi rä tꞌekꞌei. Nubye̱, Jehú bi ꞌñembäbi nuꞌu̱ yä ꞌme̱go Jezabel mi ꞌmai getbu̱ de habu̱ mi hudiꞌä: «¡Fo̱tehu̱ ha rä hai!». Mi yꞌo̱de njabu̱ nuꞌu̱ yä ꞌme̱go, bi mfatsꞌiꞌu̱ pa bi fo̱te po rä bentanä ꞌne bi du.
Mꞌe̱fa, Jehú bi mända dä thopäbi gatꞌho yä bätsi Acab, nuꞌu̱ mi tsu̱di 70. ꞌNehe, bi hñäki yä imagen Baal ꞌne bi hyo gatꞌho nuꞌu̱ toꞌo mi xo̱kämbeni Baal. Jeoba handi te gatꞌho di pe̱fihu̱ ꞌne näꞌä pädi hämꞌu̱ dä yꞌapäbi ngue̱nda nuꞌu̱ toꞌo pe̱fi yä tsꞌo tꞌo̱tꞌe.
«Toꞌo di kꞌatꞌi ꞌne dämä häni nꞌa rä erensia, hingä ma dä mabi xä ñho mꞌe̱fa» (Proverbios 20:21).
-
-
Jeoba bi ñäni Jehosafat de yä nkontraNuꞌu̱ yä ntꞌudi ma gi pädi de rä Mäkä Tꞌofo
-
-
RÄ NTHEKE 50
Jeoba bi ñäni Jehosafat de yä nkontra
Rä rey Jehosafat bi hñäki nuꞌu̱ yä altar xki thoki pa Baal ꞌne gatꞌho nuꞌu̱ yä idolo mi ja ha rä hnini Judá. Näꞌä xa mi ne ge gatꞌho yä jäꞌi de rä hnini xä bädi ndaꞌu̱ nuꞌu̱ yä mhända xki uni rä Zi Dada Jeoba. Po rängeꞌä, bi me̱hni yä prinsipe ꞌne yä levita po gatꞌho rä hnini pa bi ꞌñuti yä jäꞌi de rä Ley Jeoba.
Nuꞌu̱ yä jäꞌi mi ꞌmu̱i getbu̱ de Judá mi tsu yä israelita, ngeꞌä nuꞌu̱ mi pädi ge Jeoba mi ntuhni po rä hnini, hänge nuꞌu̱ asta mi häꞌspäbi yä regalo rä rey Jehosafat. Pe, ¿gi pädi te bi me̱fi nuꞌu̱ yä jäꞌi de rä hnini Ammón, Moab ꞌne Seír? Nuꞌu̱ bi ma pa dä ntunkui nuꞌu̱ yä israelita mi ꞌmu̱i ha Judá. Jehosafat mi pädi ge mi japäbi mꞌe̱di rä mfatsꞌi Jeoba pa xä ntäte. Hänge bi muntsꞌi ha Jerusalén gatꞌho yä ñꞌo̱ho̱, yä ꞌme̱hñä ꞌne yä bätsi. Nubye̱, Jehosafat bi xatuäbi Jeoba ꞌne bi ꞌñembäbi: «Jeoba, nsinke ri mfatsꞌi hindä za gä täpäbihe nuꞌu̱ mä nkontrahe. Po rä mäte, xikägihe te ri ꞌñehe gä pe̱fihe».
Rä Zi Dada Jeoba bi yꞌo̱de rä sadi Jehosafat ꞌne bi ꞌñembäbi: «Nuꞌähu̱ hingä ma dä ja mꞌe̱di gi ntuhnihu̱. Ju̱hu̱ ri lugahu̱, ogi ñꞌänihu̱ ꞌne hyanthu̱ hanja Jeoba ma dä ñäñꞌäꞌihu̱». ¿Gi pädi te ma xä me̱fi rä Zi Dada Jeoba pa xä ñäni rä hnini?
Rä hyaxꞌä, Jehosafat bi huahni rꞌa yä duhu ꞌne bi ꞌñembäbi ge xä ma ndelante de yä soldado. Nuꞌu̱ bi bo̱ni de Jerusalén ꞌne bi gu̱ rä ꞌñuu pa Tecoa, habu̱ ma xä nja rä tuhni.
Mientra nuꞌu̱ yä duhu xa mi tuti yä jähñä, rä Zi Dada Jeoba mi ntuhni po rä hnini. Jeoba bi japi bi ntuhnise̱ yä ammonita ꞌne yä moabita ꞌne nuꞌu̱ bi ñhose̱. Pe rä Zi Dada Jeoba bi ñäni nuꞌu̱ yä soldado, nuꞌu̱ yä duhu ꞌne gatꞌho rä hnini de nuꞌu̱ yä nkontra. Gatꞌho nuꞌu̱ märꞌa yä hnini mi ꞌmu̱i getbu̱ de Judá, bi yꞌo̱de näꞌä xki thogi ꞌne nuꞌu̱ hinte mä duda mi pe̱ꞌtsi ge rä Zi Dada Jeoba mi sigi mi ntuhni po rä hnini. Ja ngu gi handi, Jeoba hingi hombäbi rä mfatsꞌi yä mexiꞌmhai pa dä ñäni rä hnini.
«Nuꞌähu̱ hingä ma dä ja mꞌe̱di gi ntuhnihu̱. Ju̱hu̱ ri lugahu̱, ogi ñꞌänihu̱ ꞌne hyanthu̱ hanja Jeoba ma dä ñäñꞌäꞌihu̱» (2 Crónicas 20:17).
-
-
Nꞌa rä soldado ꞌne nꞌa rä nxutsiNuꞌu̱ yä ntꞌudi ma gi pädi de rä Mäkä Tꞌofo
-
-
RÄ NTHEKE 51
Nꞌa rä soldado ꞌne nꞌa rä nxutsi
Nꞌa rä zi nxutsi mrä israelita mi ꞌmu̱i asta ha rä hnini Siria, yabu̱ de rä nguu ꞌne de rä familia. ¿Gi pädi por hanja? Ngeꞌä go xki zitsꞌi nuꞌu̱ yä soldado yä me Siria pa dä mꞌe̱go ha rä ngu Naamán. Näꞌä zi nxutsi himbi hye̱gi de dä xo̱kämbeni rä Zi Dada Jeoba, mäske nuꞌu̱ yä jäꞌi mi ꞌmu̱hui mi xo̱kämbeni märꞌa yä hyate zidada.
Naamán mi pe̱ꞌtsi nꞌa rä tsꞌo hñeni ha rä ndoyꞌo ꞌne xi xmä ñꞌu̱. Näꞌä rä zi nxutsi mi ne dä matsꞌi pa xä ñꞌo̱the, hänge bi ꞌñembäbi rä ꞌme̱hñä Naamán: «Nuga di pädi toꞌo dä za dä yꞌo̱the ri däme. Ha Israel bi ꞌmu̱i nꞌa rä profeta Jeoba rä thuhu Eliseo. Näꞌä dä za dä yꞌo̱the ri däme».
Nubye̱, näꞌä ꞌme̱hñä bi metuäbi rä däme näꞌä xki xipäbi näꞌä zi tꞌu̱kä nxutsi. Koꞌmu̱ Naamán xa mi ne dä ñꞌo̱the, nguntꞌä bi ma pa Israel ha rä ngu rä profeta Eliseo. Naamán mi hurämu̱i ge rä profeta Eliseo ma xä bo̱ni pa xä umbäbi nꞌa rä hogä ꞌñehe. Pe Eliseo ho̱nse̱ bi me̱hni rä ꞌme̱go ꞌne bi ꞌñembäbi: «Gi ma ꞌne ku̱ꞌmi yoto mꞌiki xo̱ge ri ndoyꞌo ha rä río Jordán. Mꞌe̱fa de geꞌä ma gi hogi».
Pe Naamán xa bi nkue̱ ꞌne bi ꞌñenä: «Nuga ndi humämu̱i ge näꞌä profeta ma xä maꞌti rä Zi Dada ꞌne ma xä äni yä yꞌe̱ ri mani ꞌne ri maua pa xä yꞌo̱thegi. Pe näꞌä ho̱nse̱ bi ꞌñengägi gä ma ha rä río Jordán. Ha Siria di pe̱ꞌtsihe mänꞌa yä hogä däthe. ¿Por hanja himbi me̱nkägi ha nuꞌu̱ yä dätheꞌu̱?». Naamán xa bi nkue̱ ꞌne bi ma de rä ngu rä profeta Eliseo.
Nubye̱, nuꞌu̱ yä ꞌme̱go Naamán bi ꞌñembäbi: «¿Hänge nuꞌi dä za gi pe̱fi näꞌä dä mhändaꞌi kontal gi hogi? Hinxä ñhei gi pe̱fi näꞌä bi mändaꞌi rä profeta Äjuä. ¿Por hanja hingi pe̱fi njabu̱?». Naamán bi jamäsu, bi ma ha rä río Jordán ꞌne bi ku̱ꞌmi yoto mꞌiki xo̱ge rä ndoyꞌo ha rä dehe. ¿Gi pädi te bi thogi mi bo̱ni de rä dehe? Naamán ya xki hogi. Näꞌä xa mi johya ꞌne bi mengi pa bi umbäbi njamädi rä profeta Eliseo. Bi ꞌñembäbi: «Nubye̱ hää di pädi ge Jeoba geꞌä rä Zi Dada mäjuäni». Naamán bi mengi ha rä nguu ꞌne nubye̱ ya mi ja rä nzaki. ¿Te gi kamfri ge bi senti näꞌä zi nxutsi mi hyandi ge rä hmuu ya xki hogi?
«Asta yä bätsi ꞌne yä ꞌue̱ne nuꞌu̱ tsu̱tho, Äjuä bi yꞌo̱tꞌe pa bi xo̱kämbeniꞌä xi xä ñho» (Mateo 21:16).
-
-
Nꞌa rä däta ejército de gä e̱nxe̱Nuꞌu̱ yä ntꞌudi ma gi pädi de rä Mäkä Tꞌofo
-
-
RÄ NTHEKE 52
Nꞌa rä däta ejército de gä e̱nxe̱
Rä rey Ben-Hadad de rä hnini Siria bi ntunkui ndunthi yä mꞌiki rä hnini Israel. Pe rä profeta Eliseo nzäntho mi abisabi rä rey de rä hnini Israel pa mi ꞌmatꞌi. Nubye̱, Ben-Hadad mi ne dä gu̱ rä profeta Eliseo, hänge bi me̱hni rä ejército pa dä hyoni ha rä nguu, ha rä hnini Dotán.
Yä soldado yä sirio bi zo̱tꞌe de gä xui ha rä hnini Dotán. Ngu mi hyatsꞌi, rä maxte Eliseo bi bo̱ni ꞌne bi hyandi ge nꞌa rä däta ejército xki gotꞌi gatꞌho rä nthetsꞌi rä hnini. Näꞌä xa bi ntsu ꞌne bi ꞌñenä: «Eliseo, ¿xibye̱ te ma gä pe̱fihu̱?». Eliseo bi dädi: «Ogi tsu, ngeꞌä mänꞌa di ndunthihu̱ ke gehyu̱». Oraꞌä, rä Zi Dada Jeoba bi xokuä yä da rä maxte Eliseo pa bi hyandi ge kongeꞌu̱ mi ꞌmu̱i nꞌa rä däta ejército de gä e̱nxe̱, nuꞌu̱ ꞌñenä mi nja ngu nꞌa rä tsibi.
Nuꞌmu̱ nuꞌu̱ yä soldado bi tsapi dä gu̱ rä profeta Eliseo, näꞌä bi xatuäbi Äjuä ꞌne bi ꞌñembäbi: «Jeoba, po rä mäte, japi dä ngoda nuyu̱ yä soldado». Oraꞌä, nuꞌu̱ yä soldado himi pädi habu̱ mi yꞌo mäske tobe mi tsa dä hyandi. Nubye̱, Eliseo bi ꞌñembäbiꞌu̱: «Hingä gehnä rä hnini gi hoñhu̱. Guä ehu̱, ma gä tsixꞌäꞌihu̱ asta habu̱ bi ꞌmu̱i näꞌä rä ñꞌo̱ho̱ gi hoñhu̱». Nuꞌu̱ bi de̱ni Eliseo asta rä hnini Samaria, habu̱ mi ꞌmu̱i rä rey de Israel.
Nubye̱, nuꞌu̱ yä soldado bi da ngue̱nda ge xki tsꞌitsꞌi ha rä ngu rä rey de rä hnini Israel. Rä rey bi yꞌambäbi Eliseo: «¿Gi ne gä ho nuyu̱ yä soldado?». ¿Te gi kamfri bi dädi Eliseo? Mäske nuꞌu̱ yä soldado xa xki yꞌo̱tpäbi yä ntsꞌomꞌu̱i rä hnini Israel, Eliseo bi ꞌñembäbi rä rey: «Ogi ho. Umbäbiyu̱ te dä zi ꞌne hyopi dä mengi yä nguu». Hänge rä rey bi umbäbiꞌu̱ te dä zi, ꞌnepu̱ bi koꞌtsi ha yä nguu.
«Nuju̱ [...] dä za gä aphu̱ Äjuä nuꞌä gä ne gä aphu̱, ꞌne nuꞌmu̱ geꞌä rä pahaꞌä, nuꞌmu̱ dä yꞌo̱de mä ntꞌadihu̱» (1 Juan 5:14).
-
-
Jehoiadá xa rä balienteNuꞌu̱ yä ntꞌudi ma gi pädi de rä Mäkä Tꞌofo
-
-
RÄ NTHEKE 53
Jehoiadá xa rä baliente
Jezabel bi me̱ꞌtsi nꞌa rꞌa tꞌixu mi rä thuhu Atalía ꞌne xa mi rä tsꞌomꞌu̱i nguꞌätho. Atalía bi nthäti ko rä rey de Judá. ꞌNe nuꞌmu̱ bi du rä däme, go bi gohi de gä rey rä tꞌu̱. Pe mꞌe̱fa, ꞌnehe bi du rä tꞌu̱, hänge nubye̱ Atalía go bi mända ha Judá. Pa hinto mä nꞌa xä gohi de gä rey, bi tsapi dä hyopäbi gatꞌho nuꞌu̱ yä tꞌu̱ rä rey ꞌne gatꞌho nuꞌu̱ toꞌo mi ne dä gohi de gä rey en lugar de geꞌä. Gatꞌho yä jäꞌi xa mi tsu Atalía, ngeꞌä xa mi rä tsꞌomꞌu̱i. Näꞌä ¡asta bi hyose̱ yä ꞌme̱to!
Rä däta majhä Jehoiadá ꞌne rä ꞌme̱hñä, bi arriesga yä te pa bi ñäni Jehoás nuꞌmu̱ mi nꞌa rä tꞌu̱kä bätsi, ngeꞌä Atalía mi ne dä hyo mäske go rä ꞌme̱tose̱. Jehoiadá bi tede Jehoás ha rä templo.
Nuꞌmu̱ Jehoás ya mi pe̱ꞌtsi yoto nje̱ya, Jehoiadá bi muntsꞌi gatꞌho nuꞌu̱ yä jäꞌi mi su rä templo ꞌne yä levita, ꞌne bi ꞌñembäbiꞌu̱: «Suhu̱ yä goxthi rä templo. Ogi hopäbihu̱ toꞌo dä yu̱tꞌi». Nubye̱, Jehoiadá bi hñuꞌspäbi nꞌa rä koronä ha rä ñäxu Jehoás pa bi nrey ha Judá. Oraꞌä, nuꞌu̱ yä jäꞌi bi mafi: «¡Dä mꞌu̱i pa nzäntho rä rey!».
Nuꞌmu̱ Atalía bi yꞌo̱de nuꞌu̱ yä mhafi, bi nextꞌihi bi ma ha rä templo pa bi hyandi te mi thogi. Mi hyandi ge Jehoás go xki thutsꞌi de gä rey, näꞌä bi mafi: «¡Gä traisionägihu̱! ¡Gä traisionägihu̱!». Nubye̱, nuꞌu̱ yä jäꞌi mi su templo bi pe̱ntꞌi Atalía ꞌne bi zitsꞌi pa bi hyo. Atalía xki japi ge gatꞌho rä hnini xä ꞌuege de Jeoba. Xibye̱, ¿te ma dä thogi?
Jehoiadá bi matsꞌi rä hnini pa bi mengi ko Jeoba ꞌne bi ja nꞌa rä kohi kongeꞌä. Ha näꞌä rä kohi, nuꞌu̱ bi promete dä xo̱kämbeni ho̱nse̱ rä Zi Dada Jeoba. Jehoiadá bi mändabi yä ꞌme̱go dä huati gatꞌho nuꞌu̱ yä idolo ꞌne näꞌä rä templo xki thoki pa Baal. Pe hingä ho̱nse̱ꞌä, ꞌnehe bi hñutsꞌi yä majhä ꞌne yä levita pa dä mpe̱fi ha rä templo ꞌne dä matsꞌi yä jäꞌi pa dä xo̱kämbeni mänꞌaki Jeoba. ꞌNehe, bi hñutsꞌi toꞌo dä su rä templo pa hinxä yu̱tꞌi nuꞌu̱ yä jäꞌi himi tꞌaxi ante yä da Äjuä. Mꞌe̱fa, Jehoiadá ꞌne nuꞌu̱ yä ndä de gä soldado bi zitsꞌi Jehoás ha rä palasio ꞌne bi hñutsꞌi de gä rey. Gatꞌho nuꞌu̱ yä jäꞌi de Judá xä bi johya ndunthi. Nubye̱ hää mi tsa dä xo̱kämbeni Jeoba, ngeꞌä ya himi ja yä idolo ꞌne ya mi joꞌo Atalía, näꞌä nda tsꞌomꞌu̱i gä reinä. Koꞌmu̱ Jehoiadá xa mi rä baliente, bi za bi matsꞌi ndunthi yä jäꞌi.
«Ogi tsuhu̱ nuꞌu̱ toꞌo dä za dä hyo rä ndoyꞌo pe hindä za dä hyo rä alma; sino, tsuhu̱ näꞌä toꞌo dä za dä huati tanto rä alma ngu rä ndoyꞌo ha rä Gehena» (Mateo 10:28, TNM).
-