NXA̱DI 57
¿ʼBe̱ʼä dä thoʼbu̱ gi ʼyo̱ʼtä ʼna ra ʼtsoki xi noho?
Madägeʼä emme di huëkju̱ʼä Jeoba ʼne dä za̱tho te ʼbe̱ʼä di ne gä o̱thu̱ pa gä u̱mbähu̱ na mu̱i, pe̱ nange di dädiʼtsokihu̱ dä za̱tho jaʼbu̱ gä ʼbe̱rpähu̱. Pe̱ jaʼu̱ ʼra yu̱ ʼtsoki ge manʼna xi noho (1 Corintios 6:9, 10). Ge̱ʼbu̱ gi ʼyo̱ʼtä ʼna ʼtsoki xi noho, ogi pümbëni ge nuʼä Jeoba ne dä punʼniʼi ʼne hindä zoʼkiʼi geʼtho di huëʼkiʼi.
1. ¿ʼBe̱ʼä ja gä o̱thu̱ pa dä pungähu̱ʼä Jeoba?
Nuʼbu̱ ʼna ʼyëʼkyëi o̱ʼtä ʼna ʼtsoki ʼne di nyobëni nangeʼä bi ʼyo̱ʼte, emme tü na mu̱i. Pe̱ nuʼä Jeoba hürpä na mu̱iʼu̱ yu̱ me̱fi ʼne ëna: “Madägeʼä nuʼä ni ʼtsokihu̱ emme se̱di tengü na nthe̱niʼä eskarlata, pe̱ dä gohi xi nʼtaxi tengüʼä ra xise̱” (Isaías 1:18). Pe̱ geʼbu̱ emme gä nyobënihu̱ nangeʼä ʼtsoki xtä o̱thu̱ nuʼä Jeoba dä pungähu̱. Pe̱ ¿ʼbe̱ʼä ne dä ma ge di nyobëni ʼna? Ne dä ma ge emme dä dü ma mu̱ihu̱ ʼne xi nʼu̱ gä mbënhmu̱ nangeʼä ʼtsoki dä o̱thu̱, pe̱ kextä ne dä ma ge hingä thoki gä o̱thu̱ʼä ra ʼtsoki ʼne emme gä a̱pfu̱ʼä Jeoba dä pungähu̱. ʼNe kextä ja gä pa̱hmu̱ nuʼä ʼbe̱ʼä di mbënhmu̱ ʼne gä sohmu̱ʼu̱ yu̱ nʼto̱ʼte ge bi japi gä o̱thu̱ʼä ra ʼtsoki. Nzäntho gä o̱thu̱ ʼtse̱di gä te̱nhnu̱ʼu̱ yu̱ nʼtëdiʼä Jeoba (dä mi nu Isaías 55:6, 7).
2. Nuʼbu̱ di o̱thu̱ ʼna ʼtsoki, ¿ʼbe̱pu̱ di ze̱kju̱ʼä Jeoba nangeʼu̱ yu̱ ansiano?
Nuʼä Jeoba ëmʼpu̱ toʼo xi ʼyo̱ʼtä ʼna ʼtsoki xi noho: “Xihmu̱ yu̱ ngu̱rpi [ansiano] bu̱ ja yu̱ mpe̱ti” (dä mi nu Santiago 5:14, 15). Nuʼä Jeoba bi ʼyëxu̱ yu̱ ansiano ko nangeʼä na espiritu santo pa di jamansüʼu̱ yu̱ kü ʼyobu̱ ja mpe̱ti, ʼne ngübu̱ o̱ʼte geʼtho majuäni ʼneʼä Jeoba ʼne di huëʼku̱ yu̱ kü. ʼNe nuʼbu̱ di o̱thu̱ ʼna ʼtsoki, nuʼu̱, di ze̱kju̱ gä nhokpähu̱ maho̱nʼä Jeoba (Gálatas 6:1).
¿ʼBe̱pu̱ di ʼrakju̱ mfa̱ʼtsiʼu̱ yu̱ ansiano nuʼbu̱ dä o̱thu̱ ʼna ʼtsoki xi noho? Dä za̱tho yoho o hñu yu̱ ansiano dä ze̱kju̱ gä pähmu̱ ko nangeʼä Biblia hanja xi nʼtsoʼä xtä o̱thu̱. Pe̱ kextä dä hyürkä ma mu̱ihu̱ ʼne dä ʼrakju̱ yu̱ nʼtsofo ge di honhmu̱ pa hingä o̱thu̱ ra ʼtsoki maho̱nʼä. Pe̱ nuʼbu̱ ʼna ra kü dä ʼyo̱ʼtä ʼna ʼtsoki xi noho ʼne hindä hye̱pu̱ʼä xa nʼtso o̱ʼte o hindi nyobëni, nuʼu̱ yu̱ ansiano dä gu̱ʼkä ra jäʼi ge nubu̱ ja mpe̱ti pa di jamansüʼu̱ yu̱ kü pa hindä hyäkpä na nʼto̱ʼteʼä ra jäʼi.
GÄ PÄHMU̱ MANʼNA NANGEHNA
Dä mi pädi xi nho nuʼä o̱ʼtä Jeoba pa di ze̱kju̱ gä nhokpähu̱ nuʼbu̱ di o̱thu̱ ʼna ʼtsoki xi noho.
3. Nuʼbu̱ di manhmu̱ʼu̱ ma ʼtsokihu̱ geʼä di ze̱kju̱ gä nhokpähu̱ʼä Jeoba
Ho̱nʼtä go ʼbe̱ʼä ma ʼtsoki gä o̱thu̱ dä za̱ gä u̱mbähu̱ na mu̱iʼä Jeoba, janangeʼä ja gä xihmu̱ʼu̱ yu̱ ʼtsoki xtä o̱thu̱. Dä mi nuui Salmo 32:1-5 ʼne manhmi nangehna:
¿Hanja manʼna xi nho gä xihmu̱ʼä Jeoba nuʼu̱ yu̱ ʼtsoki xtä o̱thu̱ ʼne hingä äkpähu̱?
Hingä ho̱nʼtä Jeoba gä xihmu̱ʼu̱ yu̱ ʼtsoki xtä o̱thu̱, kextä ja gä xihmu̱ʼu̱ yu̱ ansiano ʼne nuʼu̱ dä ze̱kju̱. Dä mi nuui ä BIDEO ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä ma mfa̱ʼtsi bi ünʼu̱ yu̱ ansiano pa ge Canon di nhokpäuiʼä Jeoba?
Emme jaʼtse̱di gä xihmu̱ʼu̱ yu̱ ansiano ga̱ʼthoʼä majuäni, ga̱ʼthoʼä bi thogi, nuʼä xtä o̱thu̱, pa ʼnepu̱ya dä za̱ di ze̱kju̱ʼu̱. Dä mi nuui Santiago 5:16 ʼne manhmi nangehna:
¿Ha gi mbëni ge manʼna dä za̱ dä ze̱kju̱ʼu̱ yu̱ ansiano nuʼbu̱ gä xihmu̱ ga̱ʼthoʼä majuäni? ¿Hanja?
Dä mi xiʼu̱ yu̱ ansiano nuʼä ʼtsoki xkä ʼyo̱ʼte ʼne dä mi hyänʼä mfa̱ʼtsi di ʼraʼä Jeoba geʼtho di huëʼkiʼi.
4. Nuʼä Jeoba ütä nhuëkäteʼu̱ bi ʼyoʼtä ʼtsoki
Geʼbu̱ ʼna jäʼi xi ʼyo̱ʼtä ʼna ʼtsoki xi noho pe̱ hingi ne dä zoʼu̱ yu̱ nʼto̱ʼte ʼne fe̱späʼu̱ yu̱ nʼtëdiʼä Jeoba, pa nju̱kibu̱ ja kongregasion ʼne ya hindi nsixu̱ʼä ʼne hindi nzohmu̱. Dä mi nuui 1 Corintios 5:6, 11 ʼne manhmi nangehna:
Nangeʼä ra nʼtüti mambu̱ ja Biblia ge nuʼä ra ixi o lebadura dä zinni ga̱ʼtho ra hokju̱ni, ¿ha gi mbëni ge nuʼu̱ toʼo thoki o̱ʼtä ʼna ʼtsoki dä za̱ dä ʼtsombä na ʼyomfëniʼu̱ yu̱ kü ʼyobu̱ ja mpe̱ti geʼbu̱ dä thoki di nsixu̱ʼu̱?¿Hanja gi mbëni ngübu̱?
Ya di pähmu̱ ge nuʼu̱ ya ansiano häkpä na nhuëkäteʼä Jeoba, nangeʼä pa bi honʼu̱ toʼo ya hingi ʼyobu̱ ja mpe̱ti pa di ze̱di ge bä pengbu̱ na hnini Ojä. Xä ngüʼu̱ bä pengi geʼtho nuʼä ra mfe̱i o ra nʼtsofo nʼtse̱di bi hyäni, geʼä bi ze̱di ge bi nʼyomfëni (Salmo 141:5).
¿ʼBe̱pu̱ ni üʼä na nhuëkäteʼä Jehová ʼne na mfädi nuʼbu̱ di ünya nʼtsofo nʼtse̱di pa nuʼu̱ xi ʼyo̱ʼtyu̱ ʼtsoki?
5. Nuʼä Jeoba di pungähu̱ nuʼbu̱ gä he̱hmu̱ nuʼä xi nʼtso di o̱thu̱
Nuʼä Jesús bi manʼä ʼna nʼtüti nubu̱ üdi ʼbe̱ʼä mbënʼä Jeoba nuʼbu̱ ʼna jäʼi he̱ʼä xi nʼtso o̱ʼte. Dä mi nuui Lucas 15:1-7 ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä xa̱ngähu̱ nangeʼä Jeoba nuna ra nʼtüti?
Dä mi nuui Ezequiel 33:11 ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä ja gä o̱thu̱ pa gä ühmu̱ ge majuäni di yobënihu̱?
Nuʼä Jeoba tengü ʼna ra ma̱nde̱ʼyo: emme tü na mu̱i nangeʼu̱ yu̱ de̱ʼyo ʼne emme di jamansü.
NUʼÄ ʼBE̱ʼÄ MANʼU̱ ʼRA YU̱ JÄʼI: “Di sü gä xiʼu̱ yu̱ ansiano nuʼä xtä o̱ʼte, geʼtho dä tho̱ngä thi.
¿ʼBe̱ʼä gi ma geʼbu̱ ʼbu̱ʼä toʼo dä xiʼi ngübu̱?
NUʼÄ MANʼNA JAʼTSE̱DI
Nuʼbu̱ gä o̱thu̱ ʼna ʼtsoki xi noho pe̱ gä he̱hmu̱ ʼne majuäni gä nyobënihu̱, nuʼä Jeoba di pungähu̱.
Nuʼä dä pähmu̱
¿Hanja xi nho gä xihmu̱ʼä Jeoba nuʼu̱ yu̱ ʼtsoki xtä o̱thu̱?
¿ʼBe̱ʼä ja gä o̱thu̱ pa ge Jeoba dä pungä ma ʼtsokihu̱?
Geʼbu̱ xtä o̱thu̱ ʼna ʼtsoki xi noho, ¿hanja ja gä xihmu̱ʼu̱ yu̱ ansiano ge di ze̱kju̱?
DÄ MI PÄDI MANʼNA
Dä mi pädi nangeʼä ʼna nʼyohu̱ ge bi nuse̱ na pumbäteʼä Jeoba tengü mambu̱ Isaías 1:18.
¿ʼBe̱ʼä o̱ʼtu̱ yu̱ ansiano pa di ze̱ʼu̱ toʼo xi ʼyo̱ʼtä ʼna ʼtsoki xi noho?
“ʼBeʼpu̱ pa nʼtüti ra nhuëkäte nuʼu̱ toʼo o̱ʼtä ʼna ʼtsoki xi noho” (La Atalaya, agosto ge 2024)
Kextä pa nʼtüti nhuëkäteʼu̱ yu̱ jäʼi ge hingi he̱ʼä xi nʼtso o̱ʼte.
“ʼBe̱pu̱ ni mba ma ze̱di nuʼu̱ toʼo bi tho̱nʼä thi bu̱ ja ra mpe̱ti” (La Atalaya, agosto ge 2024)
Dä mi lee nangeʼä ʼna nʼyohu̱ ge mi pädi ge nuʼä Jeoba mi nepe ge dä bengi, nubu̱ ëna “Mi ja ge gä pengbu̱ ja na hniniʼä Jeoba”.
Nuʼä Biblia bi ze̱di pa di pa̱hyu̱ mʼbu̱iʼu̱” (La Atalaya, 1 abril ge 2012)