NXA̱DI 35
¿ʼBe̱ʼä dä ze̱kju̱ pa gä pähmu̱ nuʼä ja gä o̱thu̱?
Nuʼä ʼbe̱ʼä di mbënhmu̱ gä o̱thu̱ o xtä sa̱nhnu̱ gä o̱thu̱ dä ʼyo̱ʼte ge gä ʼbu̱manhohu̱ o hinna. ʼNe kextä dä ʼyo̱ʼte ge manʼna gä thännehu̱ ʼne manʼna gä nsixmanhohu̱ʼä Jeoba o hinna. Tengü, ja gä nʼyomfënihu̱ xi nho hapu̱ gä mʼbu̱hmu̱, ʼbe̱ʼä gä pe̱hmu̱ o geʼbu̱ di nthätä ʼna o hinna. Nuʼbu̱ gä nʼyomfënihu̱ xi nho nangeʼä ʼbe̱ʼä gä o̱thu̱ dä za̱ gä njohyahu̱ ʼne gä johyabähu̱ na mu̱iʼä Jeoba.
1. ¿ʼBe̱pu̱ dä za̱ di ze̱äʼä Biblia pa gi pädi nuʼä ja gi ʼyo̱ʼte?
Ante jaʼä gi ʼyo̱ʼte mʼbe̱ʼto ja gi ʼya̱pä mfa̱ʼtsiʼä Jeoba. ʼNe dä mi ʼyo̱ʼtä ʼtse̱di gi pädi ʼbe̱ʼä mbënʼä Jeoba ʼne ʼbe̱ʼä mambu̱ ja Biblia (dä mi nu Proverbios 2:3-6). Jaʼbu̱ ʼnandi nuʼä Jeoba ya xi ünʼä ʼna nʼtëdi nangeʼä ʼbe̱ʼä ja dä ʼto̱ʼte o hinna. Nuʼbu̱ dä nuhu̱ o dä o̱hmu̱ ʼna nʼtëdi ngübu̱, ja nzäntho gä o̱thu̱ nuʼä di mandaʼä Jeoba.
Pe̱ xiʼbu̱ himbä ʼyëpu̱ ja Biblia ʼna ra nʼtëdi ge ja gä te̱nhnu̱, ¿ʼbe̱ʼä ja gä o̱thu̱? Nuʼä Jeoba di ʼyonju̱ o di ze̱kju̱ gä pähmu̱ ndaʼä ra ʼyü gä häxu̱ (Isaías 48:17). ¿ʼBe̱pu̱ dä ze̱kju̱ʼä Jeoba gä pähmu̱ ʼbe̱ʼä ja gä o̱thu̱? Nuʼä Jeoba di ʼrakju̱ yu̱ nʼtsofo ge di ze̱kju̱. Nuʼu̱ yu̱ nʼtsofo o nuʼu̱ ʼtëmbi principios bíblicos geʼu̱ di ze̱kju̱ gä pähmu̱ xi nho nuʼä ʼbe̱ʼä mbëni ʼne ʼbe̱ʼä sa̱ʼä Jeoba. ʼNe di pähmu̱ nuʼä mbënʼä Jeoba nuʼbu̱ di nxa̱hmu̱ʼä Biblia. Nuʼbu̱ di pähmu̱ xi nho nuʼä mbënʼä Jeoba, geʼä di ze̱kju̱ gä pähmu̱ nuʼä ja gä o̱thu̱.
2. ¿ʼBe̱ʼä ja gä u̱rpähu̱ gue̱nda ante ge jaʼä gä o̱thu̱?
Nuʼä Biblia ma ge ʼna ra jäʼi ge ja na mfädi pädi nuʼä ja dä ʼyo̱ʼte (Proverbios 14:15). Nuna ne dä ma ge ante ge jaʼä gä o̱thu̱ mʼbe̱ʼto ja gä nʼyomfënihu̱ xi nho pa dä bo̱manhoʼä gä o̱thu̱. Ante jaʼä gi ʼyo̱ʼte mʼbe̱ʼto dä mi bëni: “¿ʼBe̱ʼä ma nʼtsofo mambu̱ ja Biblia nangehna di mbëni gä o̱ʼte? ¿ʼBe̱ʼä manʼna dä ze̱ki ge hindä dü ma mu̱i ʼne gä mʼbu̱manho? ¿Xiʼä di mbëni gä o̱ʼte ha dä ze̱ʼu̱ miʼra o dä ʼyo̱ʼte ge dä dü na mu̱i? Pe̱ nuʼä manʼna jaʼtse̱di, ¿xiʼä di mbëni gä o̱ʼte ha dä johyabi na mu̱iʼä Jeoba?” (Deuteronomio 32:29).
Ho̱nse̱ʼä Ojä sa̱ dä xikju̱ nuʼä po̱manho o nuʼä hingi po̱manho. Nuʼbu̱ di pähmu̱ xi nho nuʼu̱ yu̱ nʼtëdiʼä Jeoba ʼneʼu̱ yu̱ nʼtsofo, geʼä dä ze̱kju̱ gä o̱thu̱ʼä numanho Jeoba. ʼNe ʼrahmiʼtsu̱ di mbënhmu̱ tengü mbënʼä Jeoba. Nuʼä ʼtëmbi ge konsiensia geʼä ra nʼyomfëni ge di ze̱kju̱ pa gä pähmu̱ geʼbu̱ po̱manhoʼä di o̱thu̱ o hinna (Romanos 2:14, 15). Geʼbu̱ jamanhoʼä ma nʼyomfënihu̱ o nuʼä di ëmfu̱ konsiensia, geʼä dä ze̱kju̱ gä pähmu̱ nuʼä ja ge gä o̱thu̱.
GÄ PÄHMU̱ MANʼNA NANGEHNA
Gä pähmu̱ manʼna nange ʼbe̱pu̱ di ze̱kju̱ nuʼu̱ yu̱ nʼtsofo bä ʼyëpu̱ ja Biblia ʼne nuʼä ma konsiensiahu̱ ge dä bo̱manho nuʼä gä o̱thu̱.
3. Dä mi hye̱gi ge geʼä Biblia dä ʼyonʼiʼi
¿ʼBe̱pu̱ di ze̱kju̱ yu̱ nʼtsofo bä ʼyëpu̱ ja Biblia nuʼbu̱ di mbëni jaʼä gä o̱thu̱? Dä mi nuui ä BIDEO ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä ma nʼtëdi xi ünʼä Jeoba pa yu̱ jäʼi?
¿Hanja bi ʼrakju̱ nʼtëdiʼä Jeoba ge dä za̱ gä huanhnu̱ nuʼä gä o̱thu̱?
¿ʼBe̱ʼä xi ʼrakju̱ʼä Jeoba ge dä ze̱kju̱ gä pähmu̱ nuʼä ʼbe̱ʼä ja gä o̱thu̱?
Gä nuhu̱ ʼna ejemplo nangeʼä ʼna nʼtsofo bä ʼyëpu̱ ja Biblia, dä mi nuui Efesios 5:15, 16. ʼNe mʼbe̱fa dä mi manhmu̱ ʼbe̱pu̱ dä za̱ gä honhmu̱ xi nho ma tiempohu̱...
... nuʼbu̱ di manhmu̱ʼä Biblia ga̱ʼtho yu̱ pa.
... pa di nhogä xisu ʼna, di nhogä ndo̱ ʼna ʼne pa manʼna gä ëspä ma tahu̱.
... nuʼbu̱ di pa̱ha̱ yu̱ mpe̱ti.
4. Dä mi thoki gi nxa̱di pa di njamanhoʼä ni nʼyomfëni ʼne gi pädi ʼbe̱ʼä ja gi ʼyo̱ʼte
Nuʼbu̱ bä nʼtoʼtibu̱ ja Biblia ʼna ra nʼtëdi ge di mandaʼä Jeoba manʼna hingi hëi gä pähmu̱ nuʼä ja gä o̱thu̱. Pe̱ ¿xiʼbu̱ hinyu̱ ʼna ra nʼtëdi ge dä xikju̱ʼä ja gä o̱thu̱? ¿ʼBe̱ʼä dä ze̱kju̱? Dä mi nuui ä BIDEO ʼne manhmi nangehna:
Nangeʼä gä nubu̱ ja bideo, ¿ʼbe̱ʼä bi ʼyo̱ʼtä ra kü pa ge di njamanhoʼä na nʼyomfëni ʼne dä ʼyo̱ʼte nuʼä numanhoʼä Jeoba?
¿Hanja hingi ja gä a̱pfu̱ʼu̱ miʼra dä xikju̱ nuʼä ja gä o̱thu̱? Dä mi nuui Hebreos 5:14 ʼne manhmi nangehna:
Madägeʼä manʼna hingi hëi ge dä sikju̱ nuʼä ja ge gä o̱thu̱, ¿hanja ʼna ngü ʼnaju̱ ja gä päse̱hu̱ nuʼä ja ge gä o̱thu̱?
¿ʼBe̱ʼä dä ze̱kju̱ ge di njamanhoʼä ma nʼyomfënihu̱ ʼne dä bo̱manhoʼä gä o̱thu̱?
ʼNa mapa di ze̱kju̱ gä pähmu̱ ʼbe̱ʼä ma ʼyü gä häxu̱ pa gä so̱nhmu̱ ʼna ra hnini, njarbu̱thoʼä ma konsiensiahu̱ o ma nʼyomfënihu̱, geʼä di ze̱kju̱ gä pähmu̱ ʼbe̱ʼä ma ʼyü gä häxu̱ pa gä mʼbu̱manhohu̱.
5. Gä ëspähu̱ʼä o̱ʼtu̱ ʼneʼä mbënʼu̱ miʼra
Ga̱ʼthogähu̱ di hye̱ʼtsi nuʼä di o̱thu̱ ʼne nuʼä di mbënhmu̱ geʼtho hingä ʼraigüju̱. ¿ʼBe̱pu̱ di ühmu̱ ge di ëspähu̱ʼä o̱ʼte ʼne nuʼä mbënʼu̱ miʼra? Gä nuhu̱ yoho yu̱ ejemplo.
Ra mu̱di ejemplo: Gä mbënhmu̱ ge ʼna ra kü ge di ho ge dä ku̱hna hmi, pabu̱ manʼna kongregasion ge nubu̱ ʼbu̱hyu̱ kü ge hindi ho di ku̱hna hmi.
Dä mi nuui Romanos 15:1 ʼne 1 Corintios 10:23, 24, ʼne manhmi nangehna:
Nangeʼä mambu̱ ja Biblia, ¿ʼbe̱ʼä dä za̱ dä ʼyo̱ʼtä ra kü ge di ho di ku̱hna hmi? Xiʼbu̱ di geʼi, ¿ʼbe̱ʼä gi ʼyo̱ʼte geʼbu̱ nuʼu̱ miʼra hingi numanhoʼä gi o̱ʼte, pe̱ nuʼi gi mbëni ge hingi ʼtsoʼä gi o̱ʼte?
Ra yoho ejemplo: Gä mbënhmu̱ ge ʼna ra kü pädi ge nuʼä Biblia ma ge hingi ʼtso ge dä zi ʼtsu̱tho sëi, pe̱ nuʼä kü xi ʼyënä ge njuäntho te dä zi. Pe̱ ʼna ra pa bi mba ma imbitabi ʼna ra nʼtsihme ʼne handi ge ʼra yu̱ kü si sëi.
Dä mi nuui Eclesiastés 7:16 ʼne Romanos 14:1, 10, ʼne manhmi nangehna:
Nangeʼä mambu̱ ja Biblia, ¿ʼbe̱ʼä dä ʼyo̱ʼtä ra kü? Xiʼe ¿ʼbe̱ʼä gi ʼyo̱ʼte geʼbu̱ gi nu ʼna kü ge o̱ʼtä ʼna kosa ge pa nangeʼi hingi po̱manho?
¿ʼBe̱ʼä dä ze̱ʼi gi pädi nuʼä dä za̱ gi ʼyo̱ʼte?
1. Dä mi ʼya̱ʼpä Jeoba dä ze̱ʼi gi pädi nuʼä ʼbe̱ʼä ja gi ʼyo̱ʼte (Santiago 1:5).
2. Dä mi hyonhyu̱ nʼtsofo nubu̱ ja Biblia ʼne nubu̱ ja yu̱ publikasion. Kextä dä za̱ gi ʼya̱pä mfa̱ʼtsi nuʼu̱ mi ʼra yu̱ kü ge xi nzaki na nʼtëʼkyëi.
3. Dä mi bëni nuʼä dä thogi nangeʼä gi ʼyo̱ʼte, ʼbe̱pu̱ dä ze̱ʼi o dä ʼtsonʼä ni nʼyomfëni ʼne na nʼyomfëniʼu̱ miʼra.
NUʼÄ ʼBE̱ʼÄ MANʼU̱ ʼRA YU̱ JÄʼI: “Dä za̱ gi ʼyo̱ʼte nuʼä gi numanhose̱. ¡Hingi ja gi ʼyu̱rpä gue̱nda nuʼä manʼu̱ miʼra yu̱ jäʼi!”.
¿Hanja ja gä u̱rpähu̱ gue̱nda nuʼä mbëni ʼne nuʼä sa̱ʼä Jeoba ʼne nuʼä mbënʼu̱ miʼra?
NUʼÄ MANʼNA JAʼTSE̱DI
Po̱manho nuʼä di o̱thu̱ nuʼbu̱ di u̱rpähu̱ gue̱nda nuʼä mbënʼä Jeoba ʼne nuʼä mbënʼu̱ miʼra.
Nuʼä dä pähmu̱
¿ʼBe̱ʼä dä ze̱ʼi ge nuʼä gi ʼyo̱ʼte dä numanhoʼä Jeoba?
¿ʼBe̱ʼä dä za̱ gi ʼyo̱ʼte pa di njamanhoʼä ni nʼyomfëni?
¿ʼBe̱pu̱ dä za̱ gi ʼyüdi ge gi ëspäʼä mbënʼu̱ ʼne nuʼä o̱ʼtu̱ miʼra?
DÄ MI PÄDI MANʼNA
¿ʼBe̱pu̱ dä ze̱ʼi nuʼä gi mbëni gi ʼyo̱ʼte ge manʼna gi nsixmanhouiʼä Ojä?
“Nuʼbu̱ jaʼä dä o̱thu̱ ja dä ʼyüdi ge di ëspähu̱ Ojä” (La Atalaya, 15 abril ge 2011)
Nuʼbu̱ jaʼä gi mbëni gi ʼyo̱ʼte, mʼbe̱ʼto gi nʼyomfëni nangeʼu̱ yu̱ nʼtsofoʼä Jeoba.
Dä mi pädi ʼbe̱ʼä bi ze̱ʼä ʼna nʼyohu̱ pa bi huanhni xi nho nuʼä bi ʼyo̱ʼte.
Dä mi pädi ʼbe̱pu̱ dä za̱ gä johyabähu̱ na mu̱iʼä Jeoba, madägeʼä jaʼbu̱ ʼnandi himbä ʼyëpu̱ ja Biblia nuʼä ʼbe̱ʼä ja gä o̱thu̱.
“¿Ha ja nzäntho di nja ʼna nʼtëdi pa ga̱ʼthoʼä gä o̱thu̱?” (La Atalaya, 1 disiembre ge 2003)