Vi tu kecave lashes pinzhares le Jehovas, sar o Noe, Daniel thaj Job pinzharlas?
„Le nasule manusha chi hatyaren o chachimo, de kon mangen le Jehovasko zhutimo, kodola sogodi hatyaren” (PÉLD 28:5)
1–3. a) So zhutil avri te inkras pasha o Del ande kadala palune dyesa? b) So avla ande kado cikko?
O NOE DEVLESA PHIRLAS ANDE JEKH NASUL LUMA
4. Sar pinzhardas le Jehovas o Noe, thaj sar sas leske kado pinzharimo?
5. Sar zhanglas avri o Noe, ke so kamel te kerel o Del le manushenca?
6–7. Sar zurardas le Noevosko patyamo lesko reménységo?
8. Sar zhutindas le Noevos kodo pinzharimo so kathar o Del si?
9–10. Sar shaj avel vi amen kecavo patyamo sar le Noeske?
O DANIEL KECAVO GODYAVERIMASA TRAJINDAS SO KATHAR O DEL SAS ANDO POGÁNYO BABILON
11. a) So phenel po Daniel sas o bararde les, ke terno aba kamelas le Devles? b) So kamesas te sityos kathar o Daniel?
12–14. a) Sar sikadas avri so kathar o Del si godyaverimo o Daniel? b) Sar zhutindas o Del le Danieles ke tromako sas, thaj avri tordyilas pasha les?
15. Sar shaj avel vi amen kecavo patyamo, sar so le Danieles sas?
JOB ANDE SOGODESTE LE DEVLESKE ALAPELVURA KERELAS
16–17. Sar zhanglas o Job te pinzharel le Devles?
18–19. Ande soste dichol, ke o Job vi chaches lashes pinzharelas le Jehovas?
20. Sar zhutil kodo, so po Jehova thaj pa leske alapelvura pinzhardam, kana amalen rodas thaj voja keras?
21. So shaj keras, te hatyaras sogodi so pashe phirel pasha kodo, ke ande amare cheresko Dadeske voja te phiras?