Watchtower INTANƐT SO NWOMAA AKORAEƐ
Ɛwɛnenɛ Waen
INTANƐT SO NWOMAA AKORAEƐ
Sehwi
@
  • á
  • ã
  • ɔ́
  • é
  • ɛ̃
  • ɛ́
  • ɛ
  • ɔ
  • BIBLE
  • NWOMAA NE VIDIO AHOROƐ
  • ASAFO NHYIAMU AHOROƐ
  • w24 September krb. 20-25
  • Aso Étie Kɔkɔbɔ Ahoroɛ Ne?

Vidio biala nne bɔ ɛyele nanu.

Yɛsrɛ wɔ, vidio ne wangora bukye.

  • Aso Étie Kɔkɔbɔ Ahoroɛ Ne?
  • Ɛwɛnelɛ Waen - Ɔkã Yehowa Ahennie Nanwo Dwirɛ (Bɔ Yesũa Ɔ)—2024
  • Edwirɛti Mmaamaa
  • MMOAEN NE MMƆNGYE NE
  • MMABUNU BƆ BƐSE NWORƐ, ƆNE MMABUNU NGWASEAFOƐ NE
  • TALƐNDE NWO MVANDOHO NE
  • NWAMƆ YEƐ “BƐKƆFA” BƐ BƐKƆHƆ Ɔ?
  • TIE KƆKƆBƆ AHOROƐ NE
Ɛwɛnelɛ Waen - Ɔkã Yehowa Ahennie Nanwo Dwirɛ (Bɔ Yesũa Ɔ)—2024
w24 September krb. 20-25

ADESŨA 38

DWEIN 25 Agyapade Soronko

Aso Étie Kɔkɔbɔ Ahoroɛ Ne?

“Bɛkɔfa ko, né bayakyi ko berɛ.”—MAT. 24:40.

BƆ ADESŨA NE KƆHÃ YENWO DWIRƐ Ɔ

Mvandoho ahoroɛ bɔ Yesu yɛle ne, yekosusu nu nza nwo wɔ adesua he anu. Na yɛkɔnea kyɛbɔ ɔfa ndɛenbualɛ bɔ ɔkɔhɔso wɔ ewiase ayieleɛ nanwo ɔ.

1. Nzu yeɛ ɔngɔhyɛ Yesu kɔyɛ ɔ?

EDWIRƐ mbiri mbiri biemɔ basisi wɔ yɛ aberɛ so! Ebie yeɛ ole kyɛ, ɔngɔhyɛ Yesu kobua mmenia mukoraa ndɛen. Yesu maa yenwuni nningyein biemɔ bɔ né okosisi wɔ ewiase kora né sɔ mmerɛ ne awa ɔ. Ɔmane ye asuafoɛ nemɔ koso “sɛngyerɛnneɛ” bɔ ɔfa ye walɛ ne, ɔne “ewiase ayieleɛ” nanwo ɔ. (Mat. 24:3) Yenwu ɛhe anwo dwirɛ wɔ Mateo yeti 24 ne 25 nanu. Osa koso wɔ Marko yeti 13, ɔne Luka yeti 21.

2. Nzu yeɛ yekosusu yenwo wɔ adesua he anu ɔ, na sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ ɔ?

2 Yesu nate mvandoho nza biemɔ so bɔle yɛ kɔkɔ, na wamaa yaboa yɛnwo yama ayieleɛ mmerɛ ne. Sɔ mvandoho nemɔ yeɛ ole bɔ ɔfa mmoaen ne mmɔngye, mmabunu nnu bɔ bɛse nworɛ, ɔne nnu bɔ bɛte ngwaseafoɛ, ɔne afei bɔ ɔfa talɛnde nwo ne. Mvandoho nanu biala maa yenwu kyɛ Yesu kogyina kyɛbɔ ebie bɔ ye bra naso yeɛ okobua ye ndɛen ɔ. Yede, ɛmɔma yesusu nu biala nwo, na yɛnea bɔ yekosua yekofi nu ɔ. Yelimoa yɛnea bɔ ɔfa mmoaen ne mmɔngye nwo ne.

MMOAEN NE MMƆNGYE NE

3. Mmerɛ beni yeɛ Yesu kobua mmenia ndɛen ɔ?

3 Wɔ mmoaen ne mmɔngye nwo mvandoho nanu ne, Yesu hane bɔ okogyina so kobua mmenia ndɛen ɔ. Ɛhene yeɛ ole kyɛbɔ betie nzɛmba ne, ɔne bɔ bɛyɛ bɛfa bɛboka oliemamɔ bɔ bafa honhom bapopa bɛ ne. (Mat. 25:​31-46) Yesu kɔyɛ ɛhe wɔ “amaneɛnwunɛ piri” nanu, mmerɛ bɔ waha kãa maa Amagedon ba ne. (Mat. 24:21) Mmenia bɔ bɛfa b’anwoserɛ bɛboka Yesu aliemaamɔ bɔ bafa honhom bapopa bɛ ne, ɔkɔye bɛ kofi bɛbɔ bɛnyɛ sɔ nanu, kyɛbɔ mmoaneafoɛ ye mmoaen fi mmɔngye nu ne.

4. Kyɛbɔ Yesaya 11:​3, 4 kã ne, nzu yeɛ ɔmaa yenwu kyɛ Yesu kobua ndɛen turoloo ɔ? (Nea ne koso.)

4 Yesu yeɛ Yehowa aye kyɛ obua ndɛen ɔ, na Bible ngɔmhyɛ maa yenwu ye kyɛ okobua ndɛen turoloo. (Kenga Yesaya 11:​3, 4.) Bɔ okogyina so kɔyɛ sɔ yeɛ ole mmenia nneyɛɛ, bɔ besusu yenwo, bɛnoa dwudwolɛ, ɔne bɔ bɛyɛ bɛma oliemamɔ bɔ bafa honhom bapopa bɛ ne ɔ. (Mat. 12:​36, 37; 25:40) Bɛbɔ bɛbokale Yesu aliemaamɔ bɔ bafa honhom bapopa ne, ɔngɔyɛ se kyɛ okonwu bɛ ɔ.a Bɛbɔ bɛte mmoaen ne, nikyee ko bɔ yenwo hia paa bɔ bɛyɛ bɛboka Kristo aliemaa nemɔ yeɛ ole asɛnga adwuma ne. Sɔ mmenia ne, Yesu kobua bɛ ndɛen kyɛ bɛte “teneneefoɛ,” na ɔkɔma bɛ “daa ngoa” wɔ aseɛ so. (Mat. 25:46; Nye. 7:​16, 17) Akatuaa bɔ odi mu beni ala ɛhe! Bɛbɔ bɛte sɔ ne, sɛ bɛkɔso bedi nahorɛ wɔ amaneɛnwunɛ piri nanu, ɔne ɛhene sĩ a, bɛ dumaa ngofi “ngoa nwomaa” nanu lle.—Nye. 20:15.

Yesu te ye ahennie bia nu wɔ anwuro, na ɔnea mmeni kue nyɔ biemɔ wɔ aseɛ so. Mfoni Ahorow: Aliemaamɔ abɔ nu bɛsõ Yehowa. 1. Aliemaa brasua bie tira tablɛt, na ɔnea anwuro. 2. Ebie ne ɔye bɛkenga Bible ne. 3. Aliemaamɔ si asafo sua bie. 4. Aliemaa bie la prisa, na ɔbɔ mbaeɛ. 5. Aliemaa brasua panyi bie ma mmuayɛɛ wɔ asafo nhyiamu bo. 6. Aliemaa brasua bie la hɔspitel, na ɔfa trat ma nɛɛsniɛ bie. 7. Aliemaa bie ne ye abusua besua nikye. Mvoni Ahoroɛ: Mmrienzua ne mmrasua biemɔ bɔ bɛyɛ nningyein bɔ Nyameɛ nguro ɔ. 1. Bĩaa bie baato kyakya na ɔbɔ mbaeɛ. 2. Bĩaa bie bo maame bie. 3. Mmenia biemɔ bɔ bafɛ yaa bɛyɛ demonstration. 4. Awueniɛ bie li taluwa bie si wɔ nekaa bɔ bɛpake kar ɔ. 5. Sɔfo bie bɔ mbaeɛ ma sogyafoɛ. 6. Taluwa bie no nnubɔne.

Ndɛen bɔ Yesu kobua ye kyẽabie ne, yeɛ ɔkɔmaa yekonwu kyɛ ebie te boaen anaa abɔngye ɔ (Nea ngyekyɛmuɛ 4)


5. Mvandoho bɔ ɔfa mmoaen ne mmɔngye nwo ne, asuadeɛ beni yeɛ ɔwɔ nu ɔ, na nwamɔ yeɛ ɔfa bɛnwo ɔ?

5 Da wɔnwo ali kyɛ ebie bɔ ole gyidie, ná odi nahorɛ ɔ. Yesu mvandoho bɔ ɔfa mmoaen ne mmɔngye nwo ne, bɛbɔ bɛnye la so kyɛ bɛkɔtena aseɛ so ne, bɛ paa yeɛ ɔfa bɛnwo ɔ. Nná asɛnga adwuma bɔ bɛyɛ bɛboka Kristo aliemaa nemɔ ngome yeɛ okyire kyɛ bele gyidie ɔ. Na mmom betie akoaa nahorɛniɛ ne nworɛniɛ bɔ Yesu aye ne koso bɛfa bekyire kyɛ bedi nahorɛ. (Mat. 24:45) Bɛbɔ bɛnye la so kyɛ bɛkɔhɔ anwuro ne koso, odikyɛ betie kɔkɔbɔ bɔ ɔwɔ sɔ mvandoho nanu ne. Nzuati ɔ? Ofikyɛ bɛ nneyɛɛ, bɔ besusu yenwo, ɔne bɛnoa dwudwolɛ mukoraati Yesu nwu ye. Yeti odikyɛ bɛda bɛnwo ali kyɛ bele gyidie. Yesu yɛle mvandoho foforɛ nyɔ bie bɔ ɔte kɔkɔbɔ ma bɛbɔ bapopa bɛ ne ɔ. Sɔ mvandoho ne, ɔwɔ Mateo yeti 25 nanu. Ɔfa mmabunu bɔ bɛse nworɛ, ɔne mmabunu bɔ bɛte ngwaseafoɛ nanwo. Ɛmɔma yesusu yenwo kãa.

MMABUNU BƆ BƐSE NWORƐ, ƆNE MMABUNU NGWASEAFOƐ NE

6. Mmabunu nnu ne, sɛɛ yeɛ behyirele kyɛ bɛse nworɛ ɔ? (Mateo 25:​6-10)

6 Yesu mvandoho bɔ ɔfa mmabunu nemɔ nwo nanu ne, ɔhane kyɛ mmabunu buru bie fitele kyɛ bɛkwaayia atɔmvorɛ biaa bie. (Mat. 25:​1-4) Né bemu bɛnwondɛ kyɛ bɛne atɔmvorɛ biaa ne kɔhɔ ye agyaa nabo. Yesu hane kyɛ, né nnu “se nworɛ” yeɛ nnu koso te “ngwaseafoɛ.” Bɛbɔ bɛse nworɛ ne, né baboa bɛnwo, na né bɛnye koso la berɛ. Né bayɛ ahoboa kyɛ sɛ atɔmvorɛ biaa ne badwu kɔngɔen po a, bɛkɔnwondɛ ye. Yeti bɛfale kanea bɔ sɛ aleɛ sã a, bɛkɔfa bɛkɔnea atee nu ɔ. Bɛfale ngoo foforɛ po bɛbokale bɛ nningyein naso, na sɛ ɔkɔba kyɛ atɔmvorɛ biaa ne kyɛ a, bɛnwo anga nu. Ɛhe ma yenwu ye kyɛ ne baboa bɛnwo amba! (Kenga Mateo 25:​6-10.) Yesɔ nati, atɔmvorɛ biaa ne oodwuli ne, bɛne ye hɔle atɔmvorɛ nabo. Sɔ ala yeɛ Kristofoɛ bɔ bapopa bɛ bɔ baboa bɛnwo, bɛnye la berɛ, ná bekoli nahorɛ koodwu kyɛ Kristo kɔwa ne, bɛkɔma bɛ akatuaa ɔ. Yeɛ ole kyɛ bɛkɔboka Yesu bɔ ɔte atɔmvorɛ biaa naso ne ye kɔhɔ ye anwuro Ahennie nanu.b (Nye. 7:​1-3) Yede nzu yeɛ ɔkɔto mmabunu nnu bɔ bɛte ngwaseafoɛ ne ɔ?

7. Mmabunu nnu bɔ né bɛte ngwaseɛfoɛ ne, nzu yeɛ ɔtole bɛ ɔ, na nzuati ɔ?

7 Mmabunu ngwaseafoɛ nemɔ de, mmerɛ bɔ atɔmvorɛ biaa ne oodwuli ne, ne bɛboalle bɛnwo. Né bɛ nganea nemɔ nua, ofikyɛ baamva ngoo foforɛ bammoka bɛ nningyein so. Yeti mmerɛ bɔ bɛtele kyɛ ɔngɔhyɛ atɔmvorɛ biaa ne koodwu ne, né odikyɛ bɛkɔ kuro nu bɛkɔtɔ bie. Bɛhɔle ne, atɔmvorɛ biaa ne ɔɔpene bɛ sĩ. Sɔ mmerɛ ne, “bɛ bɔ né baboaboa bɛ nwo basie ne, bɛ ne ye hɔle atɔmvorɛ ne abo, na bɛtole anoa ne anu.” (Mat. 25:10) Nziɛen bɔ bɛwale bɔ né bɛpena kyɛ bɛkɔ awuro nanu ne, atɔmvorɛ bie hahyirele bɛ kyɛ: “Menze ɛmɔ.” (Mat. 25:​11, 12) Ne sɔ mmabunu nemɔ yɛlle ahoboa kyɛ bɛkɔnwondɛ atɔmvorɛ biaa ne. Bɛbɔ bapopa bɛ ne, nzu yeɛ besua befi edwirɛ he anu ɔ?

8-9. Bɛbɔ bapopa bɛ ne, nzu yeɛ bɛkɔhora bekosua bekofi mmabunu nemɔ nwo mvandoho nanu ɔ? (Nea foto ne koso.)

8 Boa wɔnwo, na ma wɔnye la berɛ. Sɔ mvandoho bɔ Yesu yɛle ne, né ongyire kyɛ bɛbɔ bafa honhom bapopa bɛ ne, bɛkɔyɛ kue nyɔ. Ko kɔboa yenwo kɔnwondɛ koodwu ewiase ne ayieleɛ, bɔ ko de ɔngɔyɛ sɔ ɔ. Na mmom, né ɔkã kyɛ bɛbɔ bapopa bɛ ne, sɛ bangɔ so banwondɛ na banni nahorɛ bangɔdwu ayieleɛ a, sɔ yeɛ ɔkɔto bɛ ɔ. Ɔba sɔ a, né bɛsa ngɔhã b’akatuaa ne. (Yoh. 14:​3, 4) Ɛhe te anyeborolɛ dwirɛ paa! Yeti, sɛ yɛnye la so kyɛ yɛkɔhɔ anwuro oo, yɛkɔtena aseɛ he aso oo, odikyɛ yesua nikyee yefi kɔkɔbɔ bɔ ɔwɔ mmabunu nemɔ nwo mvandoho nanu ne. Odikyɛ yenu biala maa yenye da berɛ, ɔboa yenwo, na omia yenye kodwu ayieleɛ.—Mat. 24:13.

9 Mvandoho bɔ ɔfa mmabunu nemɔ nwo ne, Yesu nate so maa yenwuni kyɛ odikyɛ yɛboa yɛnwo, na yɛnye da berɛ. Yesi ne, ɔyɛle talɛnde nwo mvandoho ne, na ɛhene maa yenwu kyɛ ɔnzɛkyɛ yɛyɛ akwadworɔ.

Aliemaa bie tie news wɔ TV so, na ɔfa bɔ ɔkɔso ne toto bɔ wasua ye wɔ Bible nanu nanwo. Mmabunu buru nemɔ nwo mvandoho ne, yeɛ ɔwɔ foto kurukuru nanu ne.

Kɔkɔbɔ bɔ ɔwɔ mmabunu nemɔ nwo mvandoho nanu ne, odikyɛ yenu biala sua nikyee fi nu, na yɛboa yɛnwo, yɛmaa yɛnye da berɛ, ná yemia yɛnye yekodwu ayieleɛ (Nea ngyekyɛmuɛ 8-9)


TALƐNDE NWO MVANDOHO NE

10. Sɛɛ yeɛ ngoaa nyɔ biemɔ hyirele kyɛ bedi nahorɛ ɔ? (Mateo 25:​19-23)

10 Yesu mvandoho bɔ ɔfa talɛnde nwo nanu ne, ɔhane ngoaa nyɔ bie bɔ belili nahorɛ bɛmane bɛ mene, ɔne ko bɔ wanyɛ sɔ nanwo dwirɛ. (Mat. 25:​14-18) Ngoaa nyɔ nemɔ yerele bɛnwo yɛle adwuma. Yeti benyane mvasoɛ pee bɛmane bɛ mene ne. Koraka bɛ mene ne tu atee ne, ɔfale talɛnde bɔ ɔte esikaa piri paa wurale benu biala sa. Ne ngoaa nyɔ nemɔ tte akwadworɔ, yeti bɛfale esikaa ne bɛɛyɛle adwuma. Nzu yeɛ ofili nu wale ɔ? Bɛ mene ne fili akwanduo nu oodwuli ne, né banya esikaa bɔ ɔfa mane bɛ ne mmɔhoɛ nyɔ. Bɛ mene ne yɛle bɛ mmo, na ɔhahyirele benu biala kyɛ: “Baanya wɔ mene anigye ne anu kyɛfa!” (Kenga Mateo 25:​19-23.) Yede, akoaa bɔ ɔtɔ so nza ne koso ɛɛ, nzu yeɛ ɔfale ye mene ne sikaa ne yɛle ɔ?

11. Akoaa bɔ né ɔte “foen” ne, nzu yeɛ ɔtole ye ɔ, na nzuati ɔ?

11 Akoaa bɔ ɔtɔ so nza ne nyane talɛnde ko, nakoso né ɔte “foen” anaa akwadworɔ. Né ahaa ye mene ne nea atee kyɛ ɔkɔfa ye sikaa ne kɔɔyɛ adwuma. Nakoso wanyɛ sɔ, na mmom otutuli aseɛ nwo fa wurale berɛ. Yeti mmerɛ bɔ ye mene ne wale ne, talɛnde komapɛ nala yeɛ akoaa ne fa wurale yesa nu ɔ. Né sɔ akoaa ne lle subaen, ofikyɛ kyɛ ahaa ɔkɔpa ye mene ne kyerɛ wɔ bɔ wayɛ nanwo ne, wanyɛ sɔ, na mmom ɔhahyirele ye mene kyɛ ɔte ‘sona bɔ ye dwirɛ yɛ se ɔ.’ Bɔ ɔyɛle nati, ye mene ne nye angye yenwo. Bɔ ɔyɛ aworabɔ yeɛ ole kyɛ, ye mene ne lɛle esikaa ne fili ye sa nu, na ɔfõane ye fili ye awuro berɛ.—Mat. 25:​24, 26-30.

12. Ngoaa nyɔ bɔ bedi nahorɛ ne, nwamɔ yeɛ begyi berɛ bɛma bɛ ɛnnɛ ɔ?

12 Ngoaa nyɔ bɔ bedi nahorɛ bɔ bɛwɔ mvandoho nanu ne, begyi berɛ bɛma Kristofoɛ bɔ bapopa bɛ bɔ bedi nahorɛ ne. Yesu bɔ ɔte bɛ mene ne kã kyire bɛ kyɛ bɛbra ‘beenya bɛ mene anigye nanu kyɛfa.’ B’akatuaa yeɛ ole kyɛ bekonya ewuetingyelɛ bɔ olimoa nanu kyɛfa bɛkɔhɔ anwuro. (Mat. 25:​21, 23; Nye. 20:5b) Nakoso, subaen bɔ ɔttemaye bɔ akoaa bɔ ɔte foen ne lale y’ali ne, ɔte kɔkɔbɔ ma bɛbɔ bapopa bɛ ne. Atee beni aso?

13-14. Mvandoho bɔ ɔfa talɛnde nwo ne, nzu yeɛ bɛbɔ bapopa bɛ ne kɔhora kosua kofi nu ɔ? (Nea foto ne koso.)

13 Yɛ ebie bɔ ɔbɔ yenwo mmɔden na okuro adwuma ɔ. Mvandoho bɔ ɔfa talɛnde ne mmabunu nemɔ nwo ne, né ɔtte kyɛ Yesu kyire kyɛ bɛbɔ bapopa bɛ ne, bɛkɔyɛ akwadworɔ. Mmom, bɔ né okyire yeɛ ole kyɛ, sɛ bammɔ bɛnwo mmɔden a, ɛhe kɔhora kɔto bɛ. Ɔba sɔ a, ɔkɔmaa ‘ɛfrɛlɛ bɔ bafrɛ bɛ, ɔne ɛnealɛ bɔ baneanea nu baye bɛ ne,’ ɔkɔyɛ mbaen, na bengonya yenwo atee bɛngɔhɔ anwuro Ahennie nanu.—2 Pet. 1:10.

14 Sɔ mvandoho nyɔ bɔ Yesu yɛle ne, ɔmaa yenwu kyɛ, Kristofoɛ bɔ bapopa ne, odikyɛ bɛboa bɛnwo besie, bɛmaa bɛnye da berɛ, na bɛyɛ mmenia bɔ bɛbɔ bɛnwo mmɔden, ná bekuro adwuma ɔ. Aso Yesu hane edwirɛ foforɛ bie bɔ ɔte kɔkɔbɔ ma bɛbɔ bapopa bɛ ne anaa? Yoo, ɔhane! Yenwu ɛhe anwo edwirɛ wɔ Mateo 24:​40, 41.

Aliemaa brasua bie bɔ bafa honhom bapopa ye ne, ɔne taluwa bie sua Bible ne wɔ asɛnga nu. Talɛnde nwo mvandoho ne, yeɛ ɔwɔ foto bɔ bayɛ ye kurukuru nanu ne.

Bɛbɔ bapopa bɛ ne, Yesu pena kyɛ bɛyere bɛnwo bɛyɛ adwuma (Nea ngyekyɛmuɛ 13-14)d


NWAMƆ YEƐ “BƐKƆFA” BƐ BƐKƆHƆ Ɔ?

15-16. Edwirɛ bɔ ɔwɔ Mateo 24:​40, 41 ne, sɛɛ yeɛ ɔmaa bɛbɔ bapopa bɛ ne nwu ye kyɛ odikyɛ bɛwɛne ɔ?

15 Koraka Yesu yɛ sɔ mvandoho nza ne, ɔhane kyɛ bɛbɔ bapopa bɛ ne, bekobua bɛ ndɛen bɔ ɔpɛ yebo, na ɛhene yeɛ bekogyina so bekole bɛ bɛkɔto nu ɔ. Ɔhane mmrienzua nyɔ bɔ bɛwɔ fieso, ɔne mmrasua nyɔ bɔ besi aburoo nwo dwirɛ. Sɛ ɛ́nea nu paa a, mmrienzua nyɔ ne, bɛyɛ adwuma ko, na mmrasua nyɔ nemɔ koso sɔ ala. Nakoso Yesu hane kyɛ, “bɛkɔfa ko, né bayakyi ko berɛ.” (Kenga Mateo 24:​40, 41.) Yeti bɛbɔ beli ye sĩ ne, otuli bɛ foɛ kyɛ: “Ɛ́mɔwɛne, ofikyɛ ɛmɔnze kyẽa horɛ bɔ ɛmɔ Awurade kɔwa ɔ.” (Mat. 24:42) Mmerɛ bɔ Yesu yɛle mvandoho bɔ ɔfa mmabunu nemɔ nwo yiele ne koso, sɔ dwirɛ ne bie ala yeɛ ɔhane ɔ. (Mat. 25:13) Aso sɔ dwirɛ nyɔ ne, ɔte ko anaa? Yoo, ɔte ko. Bɛbɔ bapopa bɛ ne, benu bɔ bedi nahorɛ ne ngome yeɛ Yesu ‘kɔfa bɛ kɔhɔ’ anwuro Ahennie nanu ɔ.—Yoh. 14:3.

16 Kɔso wɛne. Bɛbɔ bapopa bɛ ne, benu sona bɔ wangɔ so wanwɛne ne, bɛngɔfa ye bɛngɔboka bɛbɔ ‘baneanea nu baye bɛ’ bɔ bɛkɔhɔ anwuro naso. (Mat. 24:31) Ye mukoraati nu ne, bɛbɔ bɛsõ Nyameɛ ne, odikyɛ benu biala tie Yesu kɔkɔbɔ ne, na bɛkɔso bɛwɛne kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, bekoli nahorɛ ɔmva yenwo ne anyelasoɛ bɔ bele ye ne.

17. Sɛ Yehowa fa ye honhom ne popa ebie ɛnnɛ a, nzuati yeɛ ɔnzɛkyɛ yɛmaa ɔha yɛ ɔ?

17 Yɛse Yehowa yé paa, yeti yedé yedi kyɛ ɔyɛ bɔ ɔtɛngyɛ mmerɛ biala. Ɛhene ati, sɛ Yehowa fa ye honhom ne popa ebie ɛnnɛ a, ɔnha yɛ.c Yɛkae Yesu dwirɛ bɔ ɔfa adwumayɛfoɛ bɔ bɛbɔle bɛ paa maa bɛhɔle adwuma nɔsoa nnɔnnum ne. (Mat. 20:​1-16) Bɛbɔ bɛhɔle adwuma nɔsoa ne, bɛ ne bɛbɔ bɛhɔle adwuma ngyerɛmɔ tutuutu ne mukoraati nyane akatuaa ko. Yesɔ nati, ɔmva yenwo ne mmerɛ bɔ bɛkɔpopa ebie ne, sɛ ɔkɔso di nahorɛ a, ɔne bɛbɔ baha ne mukoraati konya yenwo atee kɔhɔ anwuro.

TIE KƆKƆBƆ AHOROƐ NE

18-19. Mvandoho ahoroɛ bɔ yasusu yenwo ne, nzu yeɛ yasua yafi nu ɔ?

18 Ɔbaadwu wa ne, nzu yeɛ yasua ɔ? Bɛbɔ bele anyelasoɛ kyɛ bɛkɔtena aseɛ so ne, mmoaen ne mmɔngye nwo mvandoho ne aboka bɛ. Wamaa banwu kyɛ odikyɛ bɛkɔso benya gyidie na bedi nahorɛ bɛma Yehowa ɛnnɛ, ɔne amaneɛnwunɛ piri bɔ ɔba nanu. Sɔ mmerɛ ne, Yesu kobua bɛbɔ bedi nahorɛ ne ndɛen kyɛ bɛte teneneefoɛ maa “bɛkɔhɔ daa ngoa nu.”—Mat. 25:46.

19 Yasa yasusu mvandoho foforɛ nyɔ bɔ ɔte kɔkɔbɔ ma bɛbɔ bapopa bɛ nanwo. Yesu mvandoho bɔ né ɔfa mmabunu nemɔ nwo ne, yenwuni kyɛ né benu nnu se nworɛ. Ɔnate kyɛ né bɛnye la berɛ nati, bɛboale bɛnwo bɛnwondɛle atɔmvorɛ biaa ne, ɔmva yenwo kyɛ ɔhyɛle ne. Nakoso mmabunu ngwaseafoɛ nemɔ de, bammoa bɛnwo. Yesɔ nati, atɔmvorɛ biaa ne amma b’atee maa bangɔ atɔmvorɛ nabo. Yɛ koso, ɔmva yenwo ne mmerɛ tendenn bɔ okoli kora né Yesu aasɛkye ewiase he ne, odikyɛ yɛboa yɛnwo na yɛnwondɛ. Yesu mvandoho bɔ ɔfa talɛnde nwo ne koso, yenwuni ngoaa nyɔ bie bɔ ne bekuro adwuma ɔ. Bɛyɛle adwuma serɛ bɛmane bɛ mene ne, na ɛhene maa olɛle bɛ tole nu. Nakoso akoaa bɔ né ɔte foen ne de, bɛfõane ye. Bɔ yesua yefi nu yeɛ ole kyɛ, odikyɛ yɛyere yɛnwo wɔ Yehowa soen nu yekodwu ewiase he ayieleɛ. Bɔ ɔpɛ yebo koraa ne, yenwuni kyɛ bɛbɔ bapopa bɛ ne, odikyɛ bɛkɔso bɛwɛne na wamaa Yesu afa bɛ ahɔ anwuro. Bɛnea atee paa kyɛ ‘bɛkɔboa bɛ noa’ maa bɛkɔɔboka Yesu so wɔ anwuro. Amagedon kõɛ ne sĩ ne, bekonya yenwo atee bɛkɔyɛ atɔmvorɛ braa bɛkɔma Yesu, bɔ ɔte boaen ba ne.—2 Tɛs. 2:1; Nye. 19:9.

20. Bɛbɔ betie kɔkɔbɔ bɔ Yehowa fa ma bɛ ne, nzu yeɛ ɔkɔyɛ kɔma bɛ ɔ?

20 Ɔwɔ nu, mmerɛ bɔ Yesu kɔfa kobua ndɛen ne, wapingye paa, nakoso ɔnzɛkyɛ ɛhene ati yɛmaa esuronyi kã yɛ. Sɛ yɛkɔso yedi nahorɛ a, yɛ Baba bɔ ɔwɔ anwuro bɔ okuro yɛ dwirɛ ne, ɔkɔma yɛ “tumi totohyia” na wamaa ‘yahora yagyina Sona Awa ne nyunu.’ (2 Kor. 4:7; Luka 21:36) Sɛ yɛnye la so kyɛ yɛkɔhɔ anwuro oo, yɛkɔtena aseɛ so oo, sɛ yetie kɔkɔbɔ bɔ ɔwɔ Yesu mvandoho nemɔ anu a, ɔkɔmaa Yehowa nye kɔgye yɛnwo. Yehowa dwene yɛnwo paa yeti ɔkɔmaa ‘bɛkɔhyerɛ yɛ dumaa wɔ ngoa nwomaa’ nanu.—Dan. 12:1; Nye. 3:5.

NZU YEƐ YƐKƆHORA YEKOSUA YEKOFI . . .

  • mmoaen ne mmɔngye nwo mvandoho nanu ɔ?

  • mmabunu bɔ bɛse nworɛ, ɔne mmabunu ngwaseafoɛ nwo mvandoho nanu ɔ?

  • talɛnde nwo mvandoho nanu ɔ?

DWEIN 26 Moyɛ Maa Me

a Kenga edwirɛ bɔ yeɛ ole, “Kyɛbɔ Yehowa Kobua Mmenia Ndɛen Kyẽabie Ne, Nzu Yeɛ Yɛse Yɛfa Yenwo Ɔ?” Ɔwɔ May 2024 Ɛwɛnelɛ Waen nanu.

b Sɛ ɛpena yenwo dwirɛ pee a, kenga edwirɛ bɔ yenwa, “‘Wobɛkɔ So Awɛn’ Anaa?” bɔ ɔwɔ March 15, 2015, Ɔwɛn-Aban nanu ne.

c Kenga January 2020 Ɔwɛn-Aban, kr. 29-30, ngy. 11-14.

d BƆ FOTO NE KÃ YENWO DWIRƐ Ɔ: Aliemaa brasua bie bɔ bafa honhom bapopa ye ne, ɔne taluwa bie sua Bible ne wɔ asɛnga nu.

    Sehwi Nningyein Ahoroɛ (2015-2026)
    Fité
    Kɔ Nu
    • Sehwi
    • Fa Kɔma Ebie
    • Hyehyɛ Ye Kyɛbɔ Ekuro Ɔ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yenwo Mmraa
    • Wɔnwo Dwirɛ Nwo Mmraa
    • Kyɛbɔ Ɛpenakyɛ Yɛfa Wɔnwo Dwirɛ Yɛdi Dwumaa Ɔ
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Kɔma Ebie