Watchtower INTANƐT SO NWOMAA AKORAEƐ
Ɛwɛnenɛ Waen
INTANƐT SO NWOMAA AKORAEƐ
Sehwi
@
  • á
  • ã
  • ɔ́
  • é
  • ɛ̃
  • ɛ́
  • ɛ
  • ɔ
  • BIBLE
  • NWOMAA NE VIDIO AHOROƐ
  • ASAFO NHYIAMU AHOROƐ
  • mwbr22 July krb. 1-9
  • Nhwehwɛmuɛ Ma Abrabɔ Ne Asɛnga Adesua Nwomaa

Vidio biala nne bɔ ɛyele nanu.

Yɛsrɛ wɔ, vidio ne wangora bukye.

  • Nhwehwɛmuɛ Ma Abrabɔ Ne Asɛnga Adesua Nwomaa
  • Nhwehwɛmuɛ Ma Abrabɔ Ne Asɛnga Adesua Nwomaa—2022
  • Edwirɛti Mmaamaa
  • JULY 4-10
  • JULY 11-17
  • JULY 18-24
  • AUGUST 1-7
  • AUGUST 8-14
  • AUGUST 15-21
  • Bible Nu Dwirɛ Titire
  • AUGUST 22-28
  • it-1 348
  • AUGUST 29–SEPTEMBER 4
Nhwehwɛmuɛ Ma Abrabɔ Ne Asɛnga Adesua Nwomaa—2022
mwbr22 July krb. 1-9

Nhwehwɛmuɛ Ma Abrabɔ Ne Asɛnga Adesua Nwomaa

JULY 4-10

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 2 SAMUEL 18-19

“Barzillai—Anwobrɛaseɛ Nwo Nneasoɛ”

w07 7/15 14 ¶5

Barzillai—Brienzua Bɔ Né Ɔse Bɔ Ɔkɔhora Kɔyɛ Ɔ

Aporowaa biala nne yenwo kyɛ, David nye sɔle mmokalɛ bɔ Barzillai fa mane ye ne paa. Né ɔttekyɛ ebia David penakyɛ ɔfa anwonyadeɛ bie ma Barzillai fa sɔ yenye. Né Barzillai anya yenwo dada, yeti né onhia sɔ mmokalɛ ne mvi David berɛ. Ebia né David penakyɛ, ɔma sɔ biãa bɔ y’afoɛ ahɔ anyunu bɔ ole suahu pẽe ne ɔbasõ wɔ ye ahemvie berɛ. Né ahãa yenwo atẽe bɔ ɔte sɔ ne kɔmaa Barzillai konya animnyam, ná wasa waayɛ ɔhene ne damvo.

w07 7/15 14 ¶7

Barzillai—Brienzua Bɔ Né Ɔse Bɔ Ɔkɔhora Kɔyɛ Ɔ

Nikyee kõ bɔ ebia ɔmaa Barzillai sili sɔ gyinaeɛ ne yeɛ ole kyɛ, né y’afoɛ ahɔ anyunu, afei koso, né ɔse kyɛ nningyein biemɔ wɔ berɛ bɔ ɔngɔhora ye yɛ ɔ. Né Barzillai sa se kyɛ, ɔtte nikye bɔ ɔkɔtena ase kɔhyɛ ɔ. (Edwein 90:10) Né wayɛ bɔ ɔkɔhora biala wafa waboka David, nakoso, né osa se kyɛ, ɔnate y’afoɛ bɔ wahɔ anyunu nati, né y’anwoserɛ so ate. Barzillai amma animnyam bɔ ne sɔ dibea ne kɔmaa okonya ne nwo anhia ye andra anwoserɛ, bɔ né olle ye ne. Barzillai anyɛ ye nikyee tekyɛ Absalom bɔ né ɔpere dibea ne, na mmom ofili nworɛ nu lale anwobrɛaseɛ ali.—Anyandera 11:2.

w07 7/15 15 ¶1-2

Barzillai—Brienzua Bɔ Né Ɔse Bɔ Ɔkɔhora Kɔyɛ Ɔ

Tworɔtohɔ bɔ ɔfa Barzillai nwo ne maa yenwu kyɛ, odikyɛ yɛda ndeaseɛ ali. Nakoso, ɛhẽne ngyire kyɛ, odikyɛ yɛpo sõen nwo atẽe bie ɔnate kyɛ yɛpena kyɛ yɛsoanu dwo yɛ, anaa yɛte ngã kyɛ yɛngɔhora yengoli asɛyɛdeɛ bɔ ɔbata yenwo nanwo dwumaa yé nati. Sɛ yɛfa yɛnwo yɛto Nyameɛpiri so a, ɔkɔma yɛ anwoserɛ ne nworɛ bɔ yɛkɔfa yekoli yenwo dwumaa ɔ.—Filipifoɛ 4:13; Yakobo 4:17; 1 Petro 4:11.

Nakoso, odikyɛ yenwu bɔ yɛkɔhora yɛkɔyɛ ɔ. Kyɛ nneasoɛ ne, ebia né asɛyɛdeɛ pẽe wura Kristoniɛ bie sa wɔ asafo nanu dada. Yeti okonwu ye kyɛ, sɛ odé asɛyɛdeɛ foforɛ to yenwo so a, ɔkɔmaa ɔkɔyɛ se kyɛ ɔkɔhora koli Tworɔnzɛm nu asɛyɛdeɛ bɔ ole ye wɔ y’abusũa nu nanwo dwumaa. Wɔ tebea bɔ ɔte sɔ nu ne, sɛ waané sõen nwo atẽe foforɛ bie waando nu a, aso ɔngohyire kyɛ ole anwobrɛaseɛ, na ɔda ndeaseɛ ali anaa?—Filipifoɛ 4:5; 1 Timoteo 5:8.

Bible Nu Dwirɛ Titire

w20.04 30 ¶19

“Yie Amirikatulɛ Ne”

Sɛ wɔ dwirɛ yɛ anwumvo, na ɛte ngã kyɛ mmenia nde wɔbo a, ɛkɔhora kosũa nikyeebie kofi Mefibosɛt dwirɛ nanu. (2 Sam. 4:4) Né ɔte ebie bɔ wali nnɛen, na Ɔhene David koso buale ye fɔ wɔ atẽe bɔ ne ɔmvata so. Ɔtte Mefibosɛt bɔbɔ yeɛ ɔfale ɔhaw hemɔ wale yenwo so ɔ. Nakoso, wamma edwirɛ nanwo aworabɔlɛ anhyɛ ye so; na mmom, ɔpenene nningyein pá bɔ né ole ye wɔ y’asetena nu naso. Ɔlale David ase wɔ adɔeɛ bɔ ɔlale y’ali hyirele ye mmerɛ bie bɔ wapɛ nu ne. (2 Sam. 9:6-10) Yeti, mmerɛ bɔ David buale ye fɔ ne, Mefibosɛt dwenene edwirɛ nanwo hɔle sĩɛ. Wamva David nwo dwirɛ waanwura ye nu. Na wammɔ Yehowa sõmoɛ wɔ bɔ David yɛle nanwo koso. Bɔ né Mefibosɛt kɔhora kɔyɛ kɔfa kɔtá ɔhene bɔ ne Yehowa apopa ye ne sĩ ne, yeɛ ɔfale y’adwene siele so ɔ. (2 Sam. 16:1-4; 19:24-30) Yehowa maa bɛhworɔle nneasoɛ pá bɔ Mefibosɛt yɛle nanwo dwirɛ bɛtole berɛ wɔ Bible nanu kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, yekosũa nikyee yekofi nu ɔ.—Rom. 15:4.

JULY 11-17

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 2 SAMUEL 20-21

“Yehowa Te Nyameɛpiri Bɔ Obua Ndɛen Turoloo”

it-1 932 ¶1

Gibeon

Afoɛ pẽe pɛle nu, bɔ né Gibeonfoɛ nemɔ nu biemɔ té te ase ɔ, ɔmva yenwo kyɛ Ɔhene Saul bɔle porɛ kyɛ ɔkɔyera bɛbo ne. Nakoso Gibeonfoɛ nemɔ hɔleso nwondɛle Yehowa kyɛ okobua ndɛen turoloo kɔma bɛ ɔ. Yehowa yɛle sɔ nate afoɛ nzã hɔen bɔ ɔfa wale wɔ David mmerɛ so ne. Mmerɛ bɔ beebisale Yehowa benwuni kyɛ mogya nwo fɔlilɛ wɔ edwirɛ nanu ne, David bisale Gibeonfoɛ nemɔ bɔ ɔyɛ ɔfa pata bɛ ɔ. Na Gibeonfoɛ nemɔ buale David kyɛ “ɛhe de, ɔtte esikaa kɔkorɛ ne dwetɛ dwirɛ,” ofikyɛ Mmraa ne kã kyɛ, nnɛmaa betua hwee bɛfa bɛpata bɛma ebie bɔ wali awue ɔ. (Nu 35:30, 31) Né besa bɛse kyɛ, bɛbɔbɔ deinn bɛngɔhora bengohũ sona biala mmerɛ bɔ mmraa mmane b’atẽe ɔ. Yeti, mmerɛ bɔ né David noa wɔ so bɔ odwudwo ne, bɛhãne kyɛ ɔfa Saul “mma mmrienzua” nzoo, ɔma bɛ. Ɔwɔ nu, Saul yeɛ olili anyunu maa behũhũni Gibeonfoɛ nemɔ de, nakoso nahorɛ nu, ne mogya nwo fɔlilɛ ne la Saul awurofoɛ mukoraati so, ofikyɛ atẽe bie aso ne, né Saul “mma mmrienzua” nemɔ se bɔ wahɔso nanwo bie. (2Sa 21:1-9) Yeti wɔ edwirɛ he anu ne, né ɔtte kyɛ mmaa wu ma bɛ babamɔ bɔne (De 24:16) mmom ne, né bɛfa mmraa bɔ ɔkã kyɛ, “ngõa osi ngõa gyanu ne bɛyɛ adwuma.”—De 19:21.

Bible Nu Dwirɛ Titire

w13 1/15 31 ¶14

Asafo Nu Mbanyi—‘Yɛ Mangõ Adwumayɛfoɛ Bɔ Bɛmaa Yɛnye Gye Ɔ’

Wɔ ewiase mukoraati ne, ɔmva yenwo kyɛ Satan ne bɛbɔ bɛboka ye so ne bɔ mmɔden kyɛ, bɛkɔfa ɔhaw bɛkɔwa Yehowa asomvoɛ so ne, yɛyere yɛnwo yɛyɛ yɛsõen adwuma ne. Yenu biemɔ ayia ɔhaw ahoroɛ bɔ enu yɛ se paa, nakoso mmerɛ bɔ yɛfale yɛnwo yɛtole Yehowa so ne, yɛhora yelili ɔhaw ahoroɛ bɔ ɔtekyɛ “Goliat” naso ngunim. Nakoso ɔtɔ mmerɛ bie a, ɔhaw ahoroɛ bɔ daabiala ewiase he fa ba yɛso ne kora maa yɛfɛ, na y’aba nu bu. Sɛ tebea bɔ ɔte sɔ ba yɛso a, ɔkora maa y’anwoserɛ so te koraa, na ɔbayɛ se mayɛ kyɛ yɛkɔhora yekogyina tebea bɔ ɔte sɔ ne noa ɔ. Sɛ ɔba sɔ a, mmokalɛ bɔ yeliemamɔ bɔ bɛte asafo nu mbanyi fama yɛ ndɛ ne kora maa yesa yenya anigye ne anwoserɛ, na aliemaamɔ pẽe yeɛ bahyɛ ye nzorɛ sɔ ɔ. Yeliema atẽepakyɛlɛniɛ bie bɔ wali afoɛ 60 hãne kyɛ: “Mmerɛ bie né menwo mva me, na né asɛnga adwuma ne koso maa me fɛ. Mmerɛ bɔ asafo nu panyi bie nwuni sɔ ne, ogyinane Bible nu dwirɛ bie bɔ ɔhyɛ ngunaen so ne me bɔle ngɔmmɔ. Mvale nyanzahyɛ bɔ ɔfa mane me ne nyɛle adwuma, na nyane so mvasoɛ paa.” Ɔfa bokale so kyɛ: “Kyɛbɔ aliemaa panyi ne nwuni tebea bɔ mahɔ nu, na ɔbokale me ne, nwuni ye kyɛ ole ɔdɔ!” Tekyɛ Abisai bɔ ɔtenane ase wɔ tete mmerɛ nu ne, ɔkã y’ahõne paa kyɛ yele asafo nu mbanyi bɔ befi ɔdɔ nu bɛfa bɛnye bedi yesĩ, na bayɛ krado mmerɛ biala kyɛ ‘bɛkɔboka yɛ ɔ’

JULY 18-24

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 2 SAMUEL 22

“Fa Wɔnwo To Yehowa So Ma Ɔboka Wɔ”

cl 19 ¶11

Aso Ɛkɔhora “Kopingye Nyameɛpiri” Anaa?

Sɛ yɛkenga Bible ne a, nikyee kõ bɔ yenwu ye yeɛ ole kyɛ, Nyameɛpiri te ebie bɔ “ole tumi paa.” (Aizaya 40:26) Na yesa yenwu kyɛbɔ olɛle Israelfoɛ nemɔ wɔ Ɛpo Kɔkorɛ nanu, na ɔbɔle bɛnwo waen wɔ ɛserɛ so afoɛ 40 ne. Fa wɔnye bu kyɛ nzue bɔ obu faso nanu ahyɛ nyɔ. Na pɛ yenwo mvonini kyɛ, maen—bɔ bɛ dodoɔ kɔyɛ 3,000,000—nate aseɛ wesee so bɔ nzue bɔ yenoa yɛse ne ayɛ tekyɛ fasue wɔ bɛ bɛen ne bɛ famaa so ɔ. (Ɛzadɔs 14:21; 15:8) Ɛkora nwu adanzeɛ paa bɔ okyire kyɛ, Nyameɛpiri bɔle maen nanwo waen wɔ ɛserɛ naso. Wɔde nea kyɛ nzue atikye afi nyɔboɛ nu, ná aleɛ bɔ wayɛ kyɛ aba fufue atɔ afi anwuro agua ase ɔ. (Ɛzadɔs 16:31; Numeri 20:11) Ɛhe maa yenwu kyɛ, ɔtte kyɛ Yehowa le tumi mbaen, na mmom ɔfa tumi bɔ ole ye ne boka ye mmenia. Sɛ yenwu kyɛ, yɛ mbaeɛ kɔ Nyameɛpiri bɔ ole tumi, bɔ “ɔte yɛ nwatihɔlɛ nekaa ɔne yɛ anwoserɛ bɔ ɔboka yɛ wɔ yɛ anwokyerɛ mmerɛ nu” ne berɛ a, aso ɔnhyɛ yɛ ngunaen anaa?—Edwein 46:1.

w10 6/1 26 ¶4-6

“Ekoli Ye Nahorɛ”

Ɛmɔma yesusu David dwirɛ bɔ ɔhãne nanwo yɛhɔ sĩɛ kãa. Hebri dwirɛ bɔ behyirele yebo “di nahorɛ” ne, osa koso kyire “adɔe bɔ ɛkɔla y’ali ɔ.” Ɔdɔ yeɛ ɔmaa yedi nahorɛ ɔ. Yehowa fi ɔdɔ nu fa yenwo bata bɛbɔ bedi ye nahorɛ ne.

Hyɛ ye nzorɛ koso kyɛ, sɛ bɛkã nahorɛlilɛ a, ɔtte atengã bie mbaen bɔ yekonya ye ɔ, mmom odikyɛ yɛda y’ali. David hyɛle ye nzorɛ wɔ Yehowa nwo kyɛ, ɔte ebie bɔ odi nahorɛ ɔ. Amaneɛnwunɛ bɔ David fale nu wɔ ye asetena nu mukoraati ne, Yehowa bokale ye, na ofili ɔdɔ nu bɔle ɔhene bɔ odi nahorɛ nanwo waen. David hyirele kyɛ yenye sɔ kyɛbɔ Yehowa “lɛle ye fili ye pɔfoɛ mukoraati sa nu ne.”—2 Samuel 22:1.

Nzu yeɛ David dwirɛ ne maa yenwui ɔ? Ɔmaa yenwu kyɛ, Yehowa nzakra anaa ɔnzesã. (Yakobo 1:17) Oté tira ye gyinapɛen ahoroɛ nu, na odi ye bɔhyɛ biala so. David sa hworɔle wɔ ye dwein foforɛ nu kyɛ: “Yehowa . . . ngɔyakyi bɛbɔ bedi ye nahorɛ ne llé.”—Edwein 37:28.

Bible Nu Dwirɛ Titire

w12 11/15 17 ¶7

Brɛ Wɔnwo Ase

Anwobrɛaseɛ nwo nneasoɛ bɔ Nyameɛpiri yɛle ne, onyane dweintolɛfoɛ David so ngɛndɛensoɛ paa. Ɔtole dwein mane Yehowa kyɛ: “Ɛkɔfa wɔ ngõalelɛ kyɛm ne kɔma me, na wɔ anwobrɛaseɛ yeɛ ɔmaa nyɛle sona titire ɔ.” (2 Sam. 22:36) Nikyee pá biala bɔ David yɛle wɔ Israel ne, ole tole nu kyɛ Yehowa anwobrɛaseɛ yeɛ ɔmaa ɔhora yɛle ɔ—owuni ye kyɛ Yehowa brɛle yenwo ase yɛle asoɛ tiele ye. (Edw. 113:5-7) Na yɛ koso ɛ? Sɛ ɔba subaen pá bɔ yele ye, bɔ yɛkora yɛyɛ, ɔne yenwo atẽe ahoroɛ bɔ yele ye ne a, enu beni paa yeɛ “yaanya yaamvi Yehowa berɛ ɔ? (1 Kor. 4:7) Ebie bɔ obu yenwo kyɛ ɔte kãa ne, ye yeɛ “ɔte piri” ɔ, ofikyɛ ɔbayɛ Yehowa somvoɛ bɔ ɔsombo ɔ. (Luka 9:48, ybd.) Ɛmɔma yɛhɔso yɛyɛ sɔ.

JULY 25-31

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 2 SAMUEL 23-24

“Aso Ɛfa Bɔ Ele Ye Ne Bɔ Afɔleɛ Anaa?”

it-1 146

Arauna

Arauna yɛle kyɛ okofi yepɛ nu kɔfa nekaa bɔ bɛkɔbɔ afɔleɛ, nandwie, ɔne nningyein bɔ bɛkɔfa bɛkɔbɔ afɔleɛ ne mukoraati kɔma David mbaen, nakoso David ambene, mmom ɔhãne kyɛ okotua yenwo kerɛ. Edwirɛ bɔ ɔwɔ 2 Samuel 24:24 kã kyɛ David tuale dwetɛ 50 ($110) yeɛ ɔfa tɔle nandwie ɔne nekaa bɔ ɔkɔbɔ afɔleɛ ne ɔ. Nakoso 1 Beresosɛm 21:25 kã kyɛ, David tuale dwetɛ esikaa kɔkorɛ 600 (c. $77,000) yeɛ ɔfa tɔle aseɛ ne ɔ. Ɔda ali kyɛ, bɔ ɔhworɔle Samuel Nwomaa Bɔ Ɔtɔ So Nyɔ ne fale y’adwene siele nekaa pɔtẽe bɔ né bekosi afɔleɛ bokyea ne, ɔne nningyein bɔ né bɛkɔfa bɛkɔbɔ afɔleɛ ne nyɔboɛ ne ngome so. Nakoso, bɔ ɔhworɔle Beresosɛm Nwomaa Bɔ Olimoa ne de, aseɛ bɔ nziɛn besili asɔre awuro ne wɔ so ne mukoraati ne, ɔne nningyein bɔ bɛfa besili ne nyɔboɛ nwo dwirɛ yeɛ né ɔkã ɔ. (1Be 22:1-6; 2Be 3:1) Ɔnate kyɛ nekaa bɔ besili asɔre awuro ne te piri nati, ɔda ali kyɛ sɔ nekaa pirikua he yeɛ bɛtɔle ye dwetɛ esikaa kɔkorɛ 600  ne, na mmom ɔtte nekaa kãabie bɔ David tɔle fasili afɔleɛ bokyea ne.

w12 1/15 18 ¶8

Sũa Nikyee Fi ‘Afɔleɛbɔlɛ Nwo Nneasoɛ Nanu’

Sɛ né Israelniɛ bie fi y’ahõne nu bɔ afɔleɛ ma Yehowa fa kyire nikyebie bɔ wayɛ wama yenwo anisɔ, anaa kyɛ né ɔbɔ ɛyeralɛ afɔleɛ fa pena Yehowa nyunu adom a, yede ne ɔngɔyɛ se ngɔmma ye kyɛ ɔkɔfa kaka bɔ odimũ kɔbɔ afɔleɛ ne. Né ɔkɔyɛ Yehowa sõmvoɛ ne fɛ kyɛ, ɔkɔfa nikyee bɔ ɔte pá kɔma Yehowa ɔ. Ɛnnɛ, Kristofoɛ mva ngaka mmɔ afɔleɛ kyɛbɔ né Mose Mmraa ne kyire ne; nakoso yɛ mmerɛ, y’anwoserɛ, ɔne y’anwodeɛ bɔ yɛfa yɛsõ Yehowa ne, ɔte atẽe bɔ yɛfa so yɛbɔ afɔleɛ yɛma ye ɔ. Somafoɛ Paul hãne Kristofoɛ anyelasoɛ bɔ yɛkɔhã yenwo dwirɛ “wɔ badwanu” ɔne kyɛ “yɛkɔyɛ mmenia pá, na yɛne bɛ ahyɛ nningyein bɔ yɛle ye ne” kyɛ, ɔte afɔleɛ bɔ ɔsɔ Nyameɛpiri nye ɔ. (Heb. 13:15, 16) Na anwokekã bɔ Yehowa asomvoɛ fa yɛ sɔ nikyee ne kyire kyɛ, bɛnye sɔ nningyein bɔ Nyameɛpiri afa ama bɛ ne. Yeti yenwui kyɛ, kyɛbɔ né mmenia fi b’ahõne nu bɛbɔ afɔleɛ wɔ tete mmerɛ nu ne, sɔ ala yeɛ ɛnnɛ koso, afɔleɛ bɔ Kristofoɛ nate bɛsõen adwuma so bɛbɔ ne te ɔ.

Bible Nu Dwirɛ Titire

w05 5/15 19 ¶6

Samuel Nwomaa Bɔ Ɔtɔ So Nyɔ Nanu Dwirɛ Titire

23:15-17. Né David le obuo bɔ enu yɛ nnõ ma Nyameɛpiri mmraa bɔ ɔfa ngõa ne mogya nwo ne, yeti tebea he anu ne, waanyɛ nikyeebiala bɔ né waayɛ tekyɛ obu sɔ mmraa naso ɔ. Odikyɛ yɛda sɔ subaen ne bie ali wɔ Nyameɛpiri mmraa mukoraati nwo.

AUGUST 1-7

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 1 AHEMVO 1-2

“Sɛ Edi Mvomsoɛ A, Aso Esũa Nikyee Fi Nu Anaa?”

it-2 987 ¶4

Solomon

Mmerɛ bɔ Adoniya ne ye mmenia nemɔ tele dwein ne wɔ Gihon, na bɛtele kyɛ mmenia ne teɛtea nu kyɛ: “Ɔhene Solomon wɔ ngõa so oo” ne, esuroen hãne bɛ maa bɛnwatili. Solomon maa belimoa benwuni asomdwee bɔ né ɔkɔwa wɔ y’ahennie nanu ne, mmerɛ bɔ waandua bɛbɔ né bɛmbena kyɛ okoli bia naso kerɛ ne. Sɛ nningyein angɔ so sɔ a, ahãa Solomon kɔhora kɔhwere ye ngõa. Solomon maa bɛɛfale Adoniya bɛwale ye nyunu, mmerɛ bɔ ɔɔbɔle yenwo adwaa wɔ afɔleɛ bokyea nanwo ne. Na Solomon hãhyirele ye kyɛ, sɛ ɔyɛ nikyee pá de a, ɔkɔhɔso kɔtena ase, na sɛ ɔyɛ bɔne de a, okowu. Yesĩ ne, Solomon maa ɔhɔle y’awuro.—1Ah 1:41-53.

it-1 49

Adoniya

Nakoso, wɔ David wue sĩ ne, Adoniya hɔle Bat-Seba berɛ, na ɔhãhyirele ye kyɛ, oonwu Ɔhene Solomon ma ɔfa Abisag, abaaya bɔ né ɔnea Ɔhene David ne ma ye, ma ogya ye. Adoniya dwirɛ bɔ ɔhãne kyɛ, “me yeɛ ahãa bia ne te me deɛ ɔ, na né Israel mukoraati nea atẽe kyɛ ngoli hene” ne, okyire kyɛ né bale yenwo atẽe bɔ ole ne bafi yesa nu, ɔmva yenwo kyɛ ole tole nu kyɛ Nyameɛpiri yeɛ ɔmaa ɔwale sɔ ne. (1Ah 2:13-21) Yeti ɔnate bia ne bɔ waanya ye wanni nati, yeɛ né ɔpena abaaya ne kyɛ mbata ne, ɛhene kyire kyɛ, né oté gyi Adoniya nye so paa kyɛ okoli bia ne, ofikyɛ kyɛbɔ ne tete Afiteleɛ mmraa bie kyire ne, sɛ ɔhene bie nne berɛ a, né ye koliagyáa ne ngome yeɛ ɔkɔhora kɔfa ɔyemmɔ ne ye somaamɔ ɔ. (Fa toto 2Sa 3:7; 16:21 nwo) Sɔ dwirɛ bɔ Solomon maame hãne ne maa Solomon nwuni bɔ né ɔwɔ Adoniya ahõne nu ɔ, yeti ɔhãne kyɛ beehũ Adoniya, na ɛberɛ nala Benaia ɔɔyɛle sɔ.—1Ah 2:22-25.

Bible Nu Dwirɛ Titire

w05 7/1 30 ¶1

Ahemvo Nwomaa Bɔ Olimoa Nanu Dwirɛ Titire

2:37, 41-46. Nea kyɛbɔ ɔyɛ suro kyɛ ebie kosusu kyɛ, sɛ obu anwofadie mmraa naso a, yenwo kɔtɔ ye ɔ! Bɛbɔ bɛhyɛda bɛtwẽ bɛnwo befi ‘atẽe kãamba bɔ ɔkɔ ngõa nu’ naso ne, bɛkɔpɛ so aba bɔ ɔyɛ yá paa.—Mateo 7:14.

AUGUST 8-14

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 1 AHEMVO 3-4

“Nworɛ So Le Mvasoɛ”

w11 12/15 8 ¶4-6

Aso Ɔte Nneasoɛ Pá Ma Wɔ, Anaa Ɔte Kɔkɔbɔ?

Wɔ Solomon ahennie ne ahyɛaseɛ ne, Nyameɛpiri yele yenwo ali hyirele ye wɔ nnaleɛ nu, na ɔhãhyirele ye kyɛ obisa nikyeebiala bɔ okuro ɔ. Ɔnate kyɛ né ɔse kyɛ ollé suahu pẽe nati, Solomon bisale nworɛ. (Kenga 1 Ahemvo 3:5-9.) Nyameɛpiri nye gyele yenwo kyɛ obisale nworɛ, nná wammisa anwonyadeɛ ne animnyam ɔ, yeti Nyameɛpiri mane Solomon “nworɛ ne ndeaseɛ ahõne”—na ɔsa mane ye anwoyadeɛ. (1 Ah. 3:10-14) Kyɛbɔ Yesu hãne ne, né Solomon nyanza ne te sorongo, yeti mmerɛ bɔ Siba hemaa tele yenwo dwirɛ ne, ɔpɛle kwanzĩi tendenn kyɛ ye bɔbɔ ɔkɔɔnea.—1 Ah. 10:1, 4-9.

Ɛnnɛ, yɛnnea atẽe kyɛ yekonwu nworɛ nzɛngyerɛneɛ atẽe so. Solomon hãne kyɛ “Yehowa bɔbɔ yeɛ ɔma nworɛ ɔ,” nakoso ɔhworɔle kyɛ, odikyɛ yɛyere yɛnwo kyɛ yekonya sɔ subaen pá ne: “Yɛ asoɛ tie nworɛ dwirɛ, na ma w’ahõne nya ndeaseɛ.” Yeti, ɔfale edwirɛ biemɔ tekyɛ “tẽa nu frɛ,” “kɔso pena,” ɔne “kɔso neanea nu” lili dwumaa mmerɛ bɔ né ɔkã nworɛ nwo dwirɛ ne. (Any. 2:1-6) Ɛhe kyire kyɛ, yɛkɔhora yekonwu nworɛ.

Yenwo hia paa kyɛ ekobisa wɔnwo kyɛ, ‘Aso, mepena kyɛ menwu nworɛ tekyɛ Solomon anaa?’ Sikanzɛm nu anwokyere amaa mmeni pẽe afa b’adwene asie b’adwuma ɔne esikaa bɔ bekonya so, na wamaa ebiemɔ koso asi gyinaeɛ kyɛ, yenwo hia kyɛ bɛkɔhɔ skuu bɛkɔhɔ sĩɛ ɔ. Na ɛne w’abusũa koso ɛ? Aso gyinaeɛ ahoroɛ bɔ ɛmɔsisi ne kyire kyɛ, ɛmɔfa nworɛ bɔ ofi Nyameɛpiri berɛ né bɛbɔ bɛbra anaa? Aso sɛ ɛmɔ sesã botaeɛ bɔ ogyi ɛmɔnye so ne a, okohyire kyɛ ɛmɔ se nworɛ anaa? Nahorɛ nu, sɛ yesũa nworɛ na yɛfa yedi dwumaa a, ɔkɔboka yɛ daa. Solomon hworɔle kyɛ: “Ɛhene kɔmaa ɛkɔte tenenee, ndɛen bɔ ɔtengyɛ, nahorɛlilɛ, ɔne atẽe bɔ ɔte pá biala bo.”—Any. 2:9.

Bible Nu Dwirɛ Titire

w98 2/1 11 ¶15

Yehowa Te Nyameɛpiri Bɔ Ɔyɛ Apam Ahoroɛ Ɔ

Ɔnate ɛbɔ bɔ né Yehowa ahyɛ biãa panyi Abraham nati, oyirale ye bosofoɛ bɔ ne bahã bɛ babonu kyɛ maen wɔ mmraa nabo ne. Wɔ afoɛ 1473 K.Y.B. ne, Yoshua bɔ ne ɔte Mose koliagyáa ne lili Israel maen ne nyunu fale bɛhɔle Kanaan. Aseɛ bɔ bɛhyɛ bɛmane mmusuakue ne, ɔte Yehowa bɔhyɛ bɔ ɔhãhyirele Abraham kyɛ, ɔkɔfa aseɛ ne kɔma ye bosofoɛ ne mmamuɛ. Mmerɛ bɔ Israelfoɛ ne lili nahorɛ ne, Yehowa lili ɛbɔ bɔ ɔhyɛle bɛkyɛ ɔkɔmaa bekoli bɛ pɔfoɛmɔ so ngunim naso. Ɛhe wale nu paa mmerɛ bɔ né David te Ɔhene ne. David awa Solomon mmerɛ so ne, Abraham apam ne bue bɔ ɔtɔ so nzã ne wale nu. “Né Yudafoɛ ne Israelfoɛ sõne tekyɛ mboano anwea, na né benya bɔ bedi, ɔne bɔ bɛnõ maa bɛnye gye.”—1 Ahemvo 4:20.

AUGUST 15-21

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 1 AHEMVO 5-6

“Befĩane Bekũnu Besili Sua Ne”

w11 2/1 15

Ɛse?

Né bɛse kyɛ, sida mmakaa bɔ ɔwɔ Lebanon ne te mmakaa bɔ yenwo yɛ se, ɔyɛ nyemene na né ɔbõ fõna, afei koso ne ngaka ngora ye di. Yeti, nningyein bɔ ɔte pá yeɛ né Solomon fa si asɔre awuro ne ɔ. Ɛnnɛ, sɔ mmakaa bɔ ne wayɛ ɛhɔaeɛ wɔ Lebanon mmokaa naso ne, waha kãa bie yeɛ ogyigyi berɛ ɔ.

it-1 424

Sida

Né ohia adwumayɛfoɛ pẽe kora ne bahora bapɛ sɔ sida mmakaa pẽmmbẽ ne, bahwẽ bahɔ Tiro anaa Sidon bɔ ɔwɔ Mediterania po ne noa ne, na bakyekye ye kuekue bafa bafa ɛpo naso bahɔ Yopa. Afei, né bɛtwẽ y’ase bɛfa bɛkɔ Yerusalem. Ɛhe mukoraati yɛle yé, ɔnate asomdwee bɔ né wɔ Solomon ne Hiram afĩa nati. (1Ah 5:6-18; 2Be 2:3-10) Ɛhẽne sĩ ne, bɛhɔle so bɛhwẽne mmakaa nalaa maa bɛhãne kyɛ, Solomon amaa ‘sida mmakaa abu tekyɛ sycamore mmakaa’ wɔ ye berɛ so.—1Ah 10:27; fa toto Aiz 9:9, 10 nwo.

it-2 1077 ¶1

Asɔre Awuro

Bɔ ɔkɔyɛ né adwuma ne ahɔso ne, Solomon fale mmrienzua 30,000 adwuma wɔ Israel, na ɔhyɛle bɛnu nzã, né kue biala te mmrienzua 10,000. Na ɔsõmane bɛhɔle Lebanon, sɛ né kue kõ biala kodi bosome wɔ Lebanon a, né baatena awuro bosome nyɔ. (1Ah 5:13, 14) Osa fale mmenia 70,000 bɔ ne bɛkɔsoa nningyein fili “ɛwɔfoɛ” nemɔ nu, ɔne mmenia 80,000 bɔ ne bɛpakye nyɔboɛ ɔ. (1Ah 5:15; 9:20, 21; 2Be 2:2) Solomon fale mmrienzua 550 kyɛ né bɛnea adwuma naso, na osa fale 3,300 kyɛ né bɛboka bɛbɔ bɛnea adwuma naso ne. (1Ah 5:16; 9:22, 23) Ɔda ali kyɛ, né sɔ mmenia nanu 250 te Israelfoɛ, na né enu 3,600 te “ɛwɔfoɛ” bɔ né bɛte Israel maen nanu ɔ.—2Be 2:17, 18.

Bible Nu Dwirɛ Titire

g 5/12 17, alaka

Bible Ne—Nwomaa Bɔ Enu Ngɔmhyɛ Ba Nu Pɛpɛɛpɛ Ɔ, Bue 1

ODI MMERƐ SO PƐPƐƐPƐ

Nneasoɛ kõ bɔ okyire kyɛ Bible ne kã nikyeebie nwo dwirɛ a, ɔbanu wɔ mmerɛ noa, yeɛ ole edwirɛ bɔ ɔwɔ 1 Ahemvo 6:1 ne, okyire mmerɛ deinn bɔ Ɔhene Solomon hyɛle asɔre awuro ne nwo adwuma nabo wɔ Yerusalɛm ne. Ɛberɛ kenga kyɛ: “Israelfoɛ fili Egypt aseɛ so bɛwale ne, y’afoɛ bɔ ɔtɔ so 480 nanu ne, [afoɛ ne deinn te 479] né Solomon anya afoɛ nna wɔ Israel bia naso, na bosome Ziv, bɔ yeɛ ɔte bosome bɔ ɔtɔ so nyɔ nanu ne, Solomon hyɛle yebo sili Yehowa awuro ne.”

Wɔ Bible mmerɛbulɛ nu ne, Solomon nyane afoɛ nna wɔ bia naso ne, né ɔte afoɛ 1034 K.Y.B. Sɛ ɛfa afoɛ 479 baboka afoɛ 1034 so a, ɔbasi afoɛ 1513 K.Y.B., na sɔ mmerɛ ne yeɛ Israelfoɛ fili Egypt ɔ.

AUGUST 22-28

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 1 AHEMVO 7

“Bɔ Yesũa Yefi Pilla Nyɔ Nwo Dwirɛ Nanu Ɔ”

w13 12/1 13 ¶3

‘Ekotu Kɔbere Kofi Mmokaa Nemɔ Anu’

Ɔhene Solomon fale kɔbere bɔ ɔsõne paa yeɛ ɔfa yɛle asɔre awuro bɔ né ɔwɔ Yɛrusalem nanwo adwuma ɔ. Ye baba David yeɛ ɔboɔboale kɔbere bɔ bɛfa besili asɔre awuro ne pẽe nala noa guale berɛ ɔ, mmerɛ bɔ olili Siriafoɛ so ngunim ne. (1 Beresosɛm 18:6-8) Né “ɛpo” ne te ayaa pirikua bie bɔ bafa kɔbere bayɛ ɔ, enu nzue yeɛ né asɔfo ne fa nwuzi bɛnwo ɔ, na né ɔfa nzue galon 17,500 (66,000 L). Ɔkɔyɛ kyɛ né enu nõnɛ kɔyɛ ton 30. (1 Ahemvo 7:23-26, 44-46) Afei ɔyɛle kɔbere pilla mbiri nyɔ ne siele asɔre awuro ne nyunu. Né ebiala tendenn te 26 feet (8 m), na bɔ né babɔ bato yetiafĩa nemɔ koso tendenn te 7.3 feet (2.2 m). Né tokuro la pilla nanu biala nu, na né ye piri te 3-inch (7.5 cm), na né ye tɛtrɛtɛ koso te 5.6 feet (1.7 m). (1 Ahemvo 7:15, 16; 2 Beresosɛm 4:17) Yeti yɛkora yenwui kyɛ, né bekohia kɔbere pẽe kora né bahora bayɛ sɔ nningyein he mukoraati.

it-1 348

Boaz, II

Kɔbere pilla mbrimbri nyɔ nanu kõ bɔ né ogyi Solomon asɔre awuro bɔ né ɔyɛ nyemene ne sorɔ ne, bɛtole ye dumaa Boaz, na ɔkɔyɛ kyɛ né okyire “Anwoserɛ Nu.” Na bɛtole bɔ né ogyi ngwaen ne dumaa Yakin, bɔ okyire kyɛ “Má [Yehowa] Fa Sie Berɛ Pindinn.” Yeti sɛ yɛfa yemu-nyɔ yɛbonu, na sɛ ebie kenga fi famaa kɔ bɛen so mmerɛ bɔ yenye kyire Afitéleɛ a, ɔkɔkenga kyɛ ‘Má [Yehowa] fa [asɔre awuro] ne sie berɛ pindinn wɔ anwoserɛ nu.’—1Ah 7:15-21.

Bible Nu Dwirɛ Titire

it-1 263

Ebiálɛ

Odikyɛ Yehowa asomvoɛ maa bɛnwo te wɔ awoɔnaen nu, ɔsɛkyɛ bɛyɛ krongron na bedi bɛnwo ni. Ɛhe lale ali paa wɔ atẽe bɔ né bɛfa so bɛsõ wɔ ɛtena sua ne, ɔne asɔre awuro bɔ nziɛen besili nanu ne. Ne odikyɛ Sɔfo Panyi Aaron ne ye maamɔ asɔfo nemɔ biá kora né bawura bɛ asɔfo ndaadeɛ ne. (Ɛza 29:4-9; 40:12-15; Le 8:6, 7) Né asɔfo nemɔ fa nzue bɔ né ogua kɔbere ayaa pirikua bɔ né ogyi ɛtena sua ne nyunu nanu ne yeɛ né benwuzi bɛsa ne begya nwo ɔ, na nziɛen bɛfale ayaa pirikua bɔ né ogyi Solomon asɔre awuro berɛ nanu nzue yeɛ benwuzini bɛnwo ɔ. (Ɛza 30:18-21; 40:30-32; 2Be 4:2-6) Sɛ odwu Mbata Kyẽa ne a, né sɔfo panyi ne biá pɛen nyɔ. (Le 16:4, 23, 24) Sɛ né bɛbɔ bɛkɔfa Azazel abɔngye ne, ngaka afɔleɛ bɔ né waha, ɔne nandwie kɔkorɛ bɔ né bafa ye babɔ afɔleɛ ne ngá ne kɔhɔ Israel maen ne asikyɛleɛ ne sĩ ne kɔhora kosa kɔwa asikyɛleɛ berɛ biekũ a, ne odikyɛ bebiá na bɛpo bɛ ndaadeɛ.—Le 16:26-28; Nu 19:2-10.

AUGUST 29–SEPTEMBER 4

NYAMEƐPIRI DWIRƐ NANU ASUADEƐ | 1 AHEMVO 8

“Solomon Fili Anwobrɛaseɛ Nu Bɔle Mbaeɛ Bɔ Ɔkã Ahõne Wɔ Badwanu”

w09 11/15 9 ¶9-10

Ma Wɔ Mbaeɛ Tu Mbɔn Nate Bible Bɔ Ekosũa Naso

Sɛ Yehowa kotie yɛ mbaeɛ a, sana yɛbɔ yefi y’ahõne nu. Solomon fili y’ahõne nu bɔle mbaeɛ, na bayɛ yenwo tworɔtohɔ wɔ 1 Ahemvo yeti 8 nanu. Ɔbɔle sɔ mbaeɛ he wɔ Israelfoɛ bɔ né bayia nu wɔ afoɛ 1026 K.Y.B. ne mukoraati nyunu mmerɛ bɔ né oyira Yehowa asɔre awuro naso wɔ Yerusalɛm ne. Mmerɛ bɔ bɛfale apam alaka ne besiele Krongron Nu Krongron Nekaa Berɛ, ná Yehowa maa mmunungum yili asɔre awuro nanu ne, Solomon yele Nyameɛpiri ayɛ.

Sũa Solomon mbaeɛ nanwo nikye, na ma enu dwirɛ ne hã w’ahõne. Solomon oole tole nu kyɛ, Yehowa ngome yeɛ ɔse sona ahõne nu dwirɛ ɔ. (1 Ah. 8:38, 39) Sɔ mbaeɛ kõ nala maa yenwui kyɛ, anyelasoɛ wɔ berɛ ma ɔbɔnefoɛ bɔ okofi y’ahõne mukoraati nu ‘kosa kɔwa’ Yehowa berɛ ne. Sɛ né pɔfoɛ bie towura Nyameɛpiri mmenia so na sɛ bɛsrɛ Yehowa kyɛ ɔboka bɛ a, né odikyɛ b’ahõne dimũ wɔ yenwo kora ne waboka bɛ. (1 Ah. 8:48, 58, 61) Yeti sɛ ɛbɔ mbaeɛ a, odikyɛ ɛmaa ofi w’ahõne nu.

w99 1/15 17 ¶7-8

Da Y’ali Wɔ Wɔ́ Mbaeɛ Nu kyɛ Ɛbrɛ Wɔnwo Ase

Sɛ́ yɛbɔ mbaeɛ wɔ badwanu anaa kokoa nu oo, Tworɔnzɛm nu nnyinasoɛdwirɛ bɔ odikyɛ yɛmaa ɔtena y’adwene nu yeɛ ole kyɛ, yɛkɔla anwobrɛaseɛ ali wɔ yɛ mbaebɔ nu. (2 Beresosɛm 7:13, 14) Mmerɛ bɔ né Ɔhene Solomon bɔ mbaeɛ wɔ badwanu fa yira Yehowa asɔre awuro naso wɔ Yerusalɛm ne, ɔlale anwobrɛaseɛ ali. Né ɔhyɛle koraa yeɛ né Solomon asi sua bɔ ɔyɛ nyemene tra biala nanu kõ wɔ aseɛ so ɔ. Nakoso ofili anwobrɛaseɛ nu bɔle mbaeɛ kyɛ: “Aso Nyameɛpiri kɔhora kɔtena aseɛ so anaa? Nea! Anwuro nu anwuro po te kãa ma wɔ kyɛ ɛkɔtena nu; ná waayɛ kyɛ awuro he bɔ masi ye!”—1 Ahemvo 8:27.

Tekyɛ Solomon ne, yɛkoso odikyɛ yɛbrɛ yɛnwo ase mmerɛ bɔ yɛbɔ mbaeɛ wɔ badwanu ne. Ɔwɔ nu, sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, yɛngɔyɛ nikyee maa ɔngɔbo so de, nakoso odikyɛ ɔda ali wɔ yɛ dwudwolɛ nanu kyɛ yɛbrɛ yɛnwo ase. Anwobrɛaseɛ nu bɔ yekofi yɛkɔbɔ mbaeɛ ne ngyire kyɛ, yɛkɔgogo edwirɛ nanu anaa yɛkɔfa yɛkɔye nzɛngwaa. Ɔnzɛkyɛ yɛtwẽ adwene yɛba yɛnwo so, mmom odikyɛ yɛtwẽ adwene yɛkɔ Yehowa bɔ yɛbɔ Ye mbaeɛ naso. (Mateo 6:5) Edwirɛ bɔ yɛkãe wɔ yɛ mbaeɛ nu ne koso kyire kyɛ yɛbrɛ yɛnwo ase. Sɛ yefi anwobrɛaseɛ nu yɛbɔ mbaeɛ a, yɛngɔhyɛ Nyameɛpiri kyengyen twãa kyɛ ɔyɛ nikyee wɔ atẽe bɔ yekuro so. Na mmom, yɛkɔsrɛ Yehowa kyɛ obua yɛ mbaeɛ ne wɔ atẽe bɔ ɔne ye apɛdeɛ yia so. Dweintolɛfoɛ ne yɛle nneasoɛ pá wɔ ye mbaeɛ nu mmerɛ bɔ ɔsrɛle kyɛ: “Yehowa, yɛsrɛ wɔ, dé yɛ! Yehowa, yɛsrɛ wɔ, ma yeli ngunim!” ne.—Edwein 118:25; Luka 18:9-14.

Bible Nu Dwirɛ Titire

it-1 1060 ¶4

Anwuro

Solomon bɔ osili asɔre awuro bɔ né ɔwɔ Yerusalɛm ne hãne kyɛ “anwuro, yóo, anwuro nu anwuro” po te kãa ma Nyameɛpiri kyɛ ɔkɔtena nu ɔ. (1Ah 8:27) Kyɛ ebie bɔ Ɔbɔle anwuro ne, Yehowa te piri tra nikyeebiala bɔ ɔwɔ anwuro ɔ. “Na ye dumaa ngome yeɛ ɔte piri tra dumaa biala ɔ. Na Ye animnyam bo aseɛ ne anwuro so.” (Ed 148:13) Kyɛbɔ sona kora fa yesa kokotire ɔne yesa mmɛseka kãamba ne susu nikyeebie maa ɔbayɛ tekyɛ nikyee ne wura yesa n’afĩa ne, sɔ ala yeɛ Yehowa susuli anwuro bɔ yɛfa yɛnye yenwui ne ɔ. (Aiz 40:12) Edwirɛ bɔ Solomon hãne ne ngyire kyɛ Nyameɛpiri llé nekaa pɔtẽe bɔ ɔte ɔ. Na ongyire koso kyɛ ɔwɔ nekaa biala, anaa ɔwɔ nikyeebiala nu wɔ mmerɛ kõmaapɛ nu kyɛbɔ ebiemɔ kyire ne. Yenwu ɛhe anwo adanzeɛ wɔ edwirɛ bɔ Solomon hãfale Yehowa nwo kyɛ, “tie yɛ fi wɔ tenabea bɔ ɔwɔ anwuro”, kyire kyɛ anwuro bɔ ɔte ahonhom atenaleɛ nu ne.—1Ah 8:30, 39.

    Sehwi Nningyein Ahoroɛ (2015-2026)
    Fité
    Kɔ Nu
    • Sehwi
    • Fa Kɔma Ebie
    • Hyehyɛ Ye Kyɛbɔ Ekuro Ɔ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yenwo Mmraa
    • Wɔnwo Dwirɛ Nwo Mmraa
    • Kyɛbɔ Ɛpenakyɛ Yɛfa Wɔnwo Dwirɛ Yɛdi Dwumaa Ɔ
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Kɔma Ebie