Watchtower INTANƐT SO NWOMAA AKORAEƐ
Ɛwɛnenɛ Waen
INTANƐT SO NWOMAA AKORAEƐ
Sehwi
@
  • á
  • ã
  • ɔ́
  • é
  • ɛ̃
  • ɛ́
  • ɛ
  • ɔ
  • BIBLE
  • NWOMAA NE VIDIO AHOROƐ
  • ASAFO NHYIAMU AHOROƐ
  • w23 September krb. 20-25
  • Kɔso Yere Wɔnwo Sõ Yehowa Kyɛbɔ Petro Yɛle Ne

Vidio biala nne bɔ ɛyele nanu.

Yɛsrɛ wɔ, vidio ne wangora bukye.

  • Kɔso Yere Wɔnwo Sõ Yehowa Kyɛbɔ Petro Yɛle Ne
  • Ɛwɛnelɛ Waen - Ɔkã Yehowa Ahennie Nanwo Dwirɛ (Bɔ Yesũa Ɔ)—2023
  • Edwirɛti Mmaamaa
  • Nningyein Bɔ Ɔne Ye Te Pɛ Ɔ
  • MMERƐYƐLƐ BƆ NÉ PETRO LE YE, ƆNE NHYIRAA BƆ ONYANE Ɔ
  • NZU YEƐ ƆBOKALE PETRO MAA ƆHƆLE SO SÕNE YEHOWA Ɔ?
  • NZU YEƐ YƐKƆHORA YEKOSŨA YEKOFI PETRO DWIRƐ NANU Ɔ?
  • Ngrataa Nyɔ Bɔ Petro Hworɔle Ne, Bɔ Yɛkɔhora Yekosũa Yekofi Nu Ɔ
    Ɛwɛnelɛ Waen - Ɔkã Yehowa Ahennie Nanwo Dwirɛ (Bɔ Yesũa Ɔ)—2023
  • Wɔyɛ ‘Nnipa a Wɔnsuaa Nhoma; Wɔnyɛ Nnipa Titiriw Biara’
    ‘Di Onyankopɔn Ahenni Ho Adanse Fefeefe’
  • Nya Yehowa Ne Yesu Adwene Wɔ Nningyein Nwo
    Ɛwɛnelɛ Waen - Ɔkã Yehowa Ahennie Nanwo Dwirɛ (Bɔ Yesũa Ɔ)—2025
Ɛwɛnelɛ Waen - Ɔkã Yehowa Ahennie Nanwo Dwirɛ (Bɔ Yesũa Ɔ)—2023
w23 September krb. 20-25

ADESŨA BƆ ƆTƆ SO 40

Kɔso Yere Wɔnwo Sõ Yehowa Kyɛbɔ Petro Yɛle Ne

“O Awurade, fi me nwo wa kɔ, ofikyɛ nde sona bɔnefoɛ.”—LUKA 5:8.

DWEIN 38 Ɔbɛma Woayɛ Den

BƆ YƐBAASŨA Ɔa

1. Mmerɛ bɔ Yesu yɛle anwanwadeɛ maa Petro hyele naen pẽe ne, nzu yeɛ Petro yɛle ɔ?

NÉ PETRO afa ɛlɛen afa ɛpo naso kɔngɔen ne mukoraati, nakoso wannya naen. Bɔ ɔyɛ nwanwa ne, Yesu hãhyirele ye kyɛ: “Fa ɛlɛen ne kɔ buma ne anu dɔ, ná ɛmɔgua asawu ne bɛhye naen.” (Luka 5:4) Né Petro adwene yɛ ye kyɛ, bengonya naen biala bɛngɔhye ye. Nakoso ɔnate bɔ Yesu hãne nati, Petro guale asawu ne. Mmerɛ bɔ ɔyɛle sɔ ne, bɛhyele naen pẽe bɔ ne b’asawu ne po, ɔpena tete ɔ. Mmerɛ bɔ sɔ anwanwadeɛ ne sili ne, Petro ne bɛbɔ bɛboka ye so ne, ‘bɛnwo dwirili bɛ paa.’ Yeti Petro hãne kyɛ: “O Awurade, fi me nwo wa kɔ, ofikyɛ nde sona bɔnefoɛ.” (Luka 5:​6-9) Né Petro nwu yenwo kyɛ, onni kyɛ Yesu pingyé ye.

2. Petro nwo dwirɛ bɔ ɔwɔ Bible nanu ne, sɛ yesũa a, sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ ɔ?

2 Sɔ dwirɛ bɔ Petro hãne ne, né ɔte nahorɛ, ofikyɛ né ɔte “sona bɔnefoɛ.” Petro nwo dwirɛ bɔ ɔwɔ Bible nanu ne maa yenwu kyɛ, ɔtɔ mmerɛ bie a né ɔkora kã edwirɛ bie, anaa ɔyɛ nikyeebie bɔ nziɛen onu yenwo ɔ. Wɔ koso, ɛyɛ a enwu wɔnwo te kyɛ Petro hɔ? Aso ele mmerɛyɛlɛ bie bɔ ɛpena kyɛ edi so, anaa subaen bie bɔ ɔttemayé bɔ ɛpena kyɛ ɛyakyi anaa? Sɛ sɔ yeɛ enwu wɔnwo a, yede Petro nwo dwirɛ bɔ ɔwɔ Bible nanu ne, sɛ esũa a, ɔkɔhora kɔboka wɔ, na w’abanu ammu. Mvomsoɛ ahoroɛ bɔ Petro lili ne, sɛ Yehowa kuro a, ahãa ɔkɔmaa bɛkɔye bekofi Bible nanu. Nakoso ɔmaa bɛhworɔle, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a yɛkɔhora yekosũa nikyee yekofi nu ɔ. (2 Tim. 3:​16, 17) Né Petro te sona te kyɛ yɛ ala, yeti né ole mmerɛyɛlɛ. Nakoso Yehowa hɔleso bokale ye. Ɛhe maa yenwu ye kyɛ, Yehowa nnea atẽe kyɛ yɛkɔyɛ te kyɛ soro abɔfo kora ne yahora yasõ ye. Yeti ɔmva yenwo ne mmerɛyɛlɛ biala bɔ ɔwɔ yɛnwo ne, Yehowa pena kyɛ yɛyere yɛnwo, na yɛyɛ bɔ yɛkɔhora biala yɛfa yɛsõ ye.

3. Nzuati yeɛ odikyɛ yɛyere yɛnwo kyɛ yɛkɔhɔso yɛkɔsõ Yehowa ɔ?

3 Nzuati yeɛ odikyɛ yɛyere yɛnwo kyɛ yɛkɔsõ Yehowa ɔ? Ɛyɛ a bɛkã kyɛ, sɛ ɛtaa yɛ nikyeebie a ɔmaa enwu ye yɛ. Sɛ yɛnea mmenia bɔ bɛbɔ kyeneyɛ ne sɔa a, nna ɛlɛhõmapɛ yeɛ bɛfa benwu ye bɔ ɔ. Mmom sɛ ebie konwu ye bɔ yé a, sana ɔkɔso sũa. Mmerɛ bɔ sona ne gu so osũa ne, odwu nekaa bie a, ɔkɔhora kɔyɛ se kɔma ye kyɛ okonwu ye bɔ yé ɔ. Nakoso, sɛ wamma y’abanu ammu, na ɔyere yenwo kyɛ ɔkɔhɔso kosũa a, okodwu nekaa bie ne, okonwu ye bɔ kama. Sɔ ala yeɛ yɛ koso, ebia yele subaen bie bɔ ɔttemayé wɔ yɛnwo bɔ yayere yɛnwo yayakyi ɔ. Nakoso, yekonwu ye ne, né yaafa sɔ subaen ne biekũ. Sɛ ɔba sɔ a, ɔnzɛkyɛ yɛmaa y’abanu bu. Ɔnate mvomsoɛ bɔ ɔwɔ yɛnwo nati, odwu mmerɛ bie a yɛkɔhora yɛkɔhã edwirɛ bie, anaa yɛkɔyɛ nikyeebie bɔ yesĩ ne yekonu yɛnwo ɔ. Sɛ ɔba sɔ na sɛ yamma y’abanu ammu, na mmom yɛkɔ so yɛsõ Yehowa a, Yehowa koso kɔboka yɛ. (1 Pet. 5:10) Ɛmɔma yɛnea bɔ ɔbokale Petro maa ɔhɔle so sõne Yehowa ɔ. Ɔmva yenwo kyɛ né mvomsoɛ wɔ Petro nwo ne, Yesu hɔleso nwuni ye anwumvoin. Sɛ yɛdwenedwene sɔ dwirɛ nanwo a, ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhɔso yɛkɔsõ Yehowa.

MMERƐYƐLƐ BƆ NÉ PETRO LE YE, ƆNE NHYIRAA BƆ ONYANE Ɔ

Yesu maa bɛhyele naen pẽe, na mmerɛ bɔ bɛhyɛle yebo kyɛ bɛfa begua ɛlɛen nanu ne, né ɛlɛen ne pena mono, na ɛhẽne maa Petro nwo dwirili ye paa. Petro dwudwo, na Yesu ayɛ dinn otie ye. Abrandeɛ ne koso nye aboro ɔtwẽtwẽ asawu ne.

Bɔ Yesu yɛ mane Petro ne, sɛ wɔ yeɛ ele Petro a, ahãa nzu yeɛ ɛkɔyɛ ɔ? (Nea ngyekyɛmuɛ 4)

4. Kyɛbɔ Luka 5:​5-10 kã ne, né Petro bu yenwo sɛ́, nakoso edwirɛ beni yeɛ Yesu hã fahyɛle ye ngunaen ɔ?

4 Bible ne ngã adwene bɔ né ɔwɔ Petro tianu, anaa bɔne horɛ bɔ né ɔkã yenwo dwirɛ, bɔ ɔmaa ɔhãne kyɛ, “nde sona bɔnefoɛ” ne. (Kenga Luka 5:​5-10.) Ebia né Petro ali mvomsoɛ biemɔ, yeti yeɛ ɔhãne sɔ ne. Yesu nwuni kyɛ né esuroen ahã Petro, ofikyɛ Petro buli yenwo kyɛ ɔte ebie bɔ mvasoɛ nne ye so ɔ. Né Yesu se kyɛ, Petro kɔhora kɔhɔso koli nahorɛ. Yeti ɔhãhyirele Petro kyɛ, “Nnɛsuro.” Sɔ dwirɛ bɔ Yesu hãhyirele Petro ne, ɔmaa Petro nwuni kyɛ Yesu dé ye di paa. Ɔnate ɛhẽne ati, Petro ne oliema Andrea yakyili adwuma bɔ na bɛyɛ ne, na bɛɛbokale Yesu so maa bɛfale bɛ mmerɛ mukoraati bɛyɛle asɛnga adwuma ne. Ɔnate sɔ gyinayɛɛ bɔ besili nati, Yehowa koso yirale bɛ paa.—Mak. 1:​16-18.

5. Mmerɛ bɔ Petro amma y’abanu ammu na mmom ɔhɔle so lili Yesu sĩ ne, nhyiraa beni yeɛ onyane ɔ?

5 Ɔnate Yesu sĩ bɔ Petro lili nati, onyane so mvasoɛ pẽe. Ebie yeɛ ole kyɛ, mmerɛ bɔ Yesu sale mmenia anwonyerɛ, otutuli sunzumɔne, na otingyele bɛbɔ né bawu ne, Petro fale yenye nwuni ye mukoraati.b (Mat. 8:​14-17; Mak. 5:​37, 41, 42) Afei koso, animnyam bɔ né Yesu konya ye mmerɛ bɔ waayɛ Nyameɛ Ahennie naso hene ne, Petro nyane yenwo atẽe fale yenye nwuni bie. Né ɛhe te nikyee bɔ ye wora ngofi ye llé ɔ. (Mak. 9:​1-8; 2 Pet. 1:​16-18) Nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ, Yesu sĩ bɔ Petro lili ne yeɛ ɔmaa onyane sɔ nhyiraa he mukoraati ɔ. Ɛhẽne maa Petro nye gyele paa, ofikyɛ onwuni kyɛ ɔte pá kyɛ wamma y’abanu ammu na mmom ɔhɔle so lili Yesu sĩ, ɔmva yenwo ne mvomsoɛ bɔ né ɔwɔ yenwo ne.

6. Mmerɛyɛlɛ bɔ né ɔwɔ Petro nwo ne, aso ɔhora lili so ndɛ anaa? Kyirekyire nu.

6 Ɔmva yenwo ne sɔ nhyiraa he bɔ Petro nyane ne mukoraati sĩ ne, ɔtɔ mmerɛ bie a, né ɔyɛ se ma ye kyɛ okoli ye mmerɛyɛlɛ so. Ebie yeɛ ole kyɛ, mmerɛ bɔ Yesu hãhyirele ye asũafoɛ nemɔ kyɛ okowu, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a ngɔm bɔ Bible ne ahyɛ afa yenwo ne kɔwa nu ne, Petro hwili ye nyunu. (Mak. 8:​31-33) Afei koso, né Petro ne asomafoɛ bɔ bɛboka ye so ne taa su sona bɔ ɔte bɛ nu titire nanwo aporowaa. (Mak. 9:​33, 34) Ebiekũ koso, kɔngɔen bɔ né bɛbaahye Yesu ne, Petro hwẽne ngrandɛ fa pɛle abrandeɛ bie so. (Yoh. 18:10) Sɛ ɛhẽne la ahãmeɛ a, sɔ kɔngɔen nala ɔnate sona nwo suroen ti, Petro hãne ye pɛen nzã kyɛ ɔnze Yesu bɔ né ɔte ye damvo ne. (Mak. 14:​66-72) Mmerɛ bɔ Petro nwuni kyɛ wayɛ sɔ ne, oowurale nekaa bie sũni paa.—Mat. 26:75.

7. Mmerɛ bɔ betingyéle Yesu ne, yenwo atẽe beni yeɛ Yesu famane Petro ɔ?

7 Ɔmva yenwo ne bɔ Petro yɛle ne mukoraati sĩ ne, Yesu hɔleso nyane yenu gyidie. Mmerɛ bɔ betingyéle Yesu ne, ɔyele yenwo ali hyirele Petro, na né ɛhe kɔmaa Petro konya yenwo atẽe bɔ ɔkɔfa kohyire kyɛ oté kuro Yesu dwirɛ ɔ. Ɛhẽne sĩ ne, Yesu fawurale Petro sa kyɛ, ɔnea ye mmoaen naso. (Yoh. 21:​15-17) Ɔwale sɔ ne, Petro koso le tole nu. Mmenia bɔ Yehowa fale ye honhom popale bɛ wɔ Yerusalem wɔ Pɛntekɔso kyẽa ne, né Petro boka bɛ so bie.

8. Mmerɛ bɔ né Petro wɔ Antiokia ne, mvomsoɛ beni yeɛ olili ɔ?

8 Mmerɛ bɔ Yehowa fale ye honhom popale Petro maa ɔɔbokale Kristofoɛ bɔ bɛkɔhɔ anwuro naso ne, né subaen biemɔ té wɔ Petro nwo bɔ né odikyɛ ɔyere yenwo kora né wahora wayakyi ɔ. Ebie yeɛ ole kyɛ wɔ afoɛ 36 Y.B. nu ne, Yehowa hwiele honhom krongron guale Kɔneleo, bɔ né ɔte maenmaen soniɛ bɔ bɛpɛlle ye brienzua naso. Sɔ mmerɛ ne, né Petro wɔ berɛ bie. Né ɛhe te adanzeɛ bɔ okyire kyɛ “Nyameɛ nyeye mmenia nu.” Yeti né maenmaensofoɛ ne koso kɔhora kɔɔyɛ Kristofoɛ. (Aso. 10:​34, 44, 45) Ɔnate ɛhẽne ati, né Petro ne maenmaensofoɛ nemɔ kora to asaa bedidi. Sɛ nna sɔ dwirɛ bɔ osili ne a, ahãa Petro ne maenmaensoniɛ ngɔbɔ nu ngodidi llé. (Gal. 2:12) Ɛhe mukoraati sĩ ne, Yudafoɛ bɔ né bɛte Kristofoɛ ne, né benu biemɔ le adwene kyɛ ɔnzɛkyɛ Yudafoɛ ne maenmaensofoɛ bɛbɔ nu bedidi. Sɛ né sɔ Yudafoɛ bɔ bɛte Kristofoɛ ne ba Antiokia a, ɔnate bɛnwo suroen ti, né Petro ne maenmaensofoɛ bɔ bɛte aliemaamɔ ne mmɔ nu nnidi kõ. Somafoɛ Pɔɔlo nwuni nyaatwom bɔ né Petro yɛ ne, yeti ohwili ye nyunu wɔ mmenia nemɔ nyunu. (Gal. 2:​13, 14) Né odikyɛ Petro yere yenwo kora né wahora wayakyi sɔ subaen ne, nakoso wamma ye abanu ammu, na mmom ɔhɔle so sõne Yehowa. Nzu yeɛ ɔbokale ye maa ɔhora yɛle sɔ ɔ?

NZU YEƐ ƆBOKALE PETRO MAA ƆHƆLE SO SÕNE YEHOWA Ɔ?

9. Sɛɛ yeɛ Yohane 6:​68, 69 ne maa yenwu kyɛ né Petro te ebie bɔ odi nahorɛ ɔ?

9 Né Petro te ebie bɔ odi nahorɛ. Yeti wamma nikyefee anzi ye atẽe kyɛ ɔkɔhɔso koli Yesu sĩ ɔ. Bɔ ɔmaa yenwu kyɛ né Petro di nahorɛ yeɛ ole mmerɛ bie bɔ Yesu hãne edwirɛ bie bɔ né ye asũafoɛ nemɔ nde yebo ne. (Kenga Yohane 6:​68, 69.) Sɔ dwirɛ bɔ Yesu hãne ne, asũafoɛ nemɔ pẽe annya aboterɛ amma wangyirekyire benu, yeti bɛyakyili Yesu sĩlilɛ. Nakoso Petro de wannyɛ sɔ. Bɔ yeti yeɛ Petro annyɛ sɔ yeɛ ole kyɛ, né ɔse kyɛ Yesu ngome yeɛ ole “daa ngoa dwirɛ ɔ.”

Batingyé Yesu, na wahɔ Petro berɛ ɔkyekye ye wora.

Yesu maa Petro nwuni kyɛ odé ye di. Sɛɛ yeɛ ɛhe hyɛ wɔ ngunaen ɔ? (Nea ngyekyɛmuɛ 10)

10. Nzu yeɛ Yesu yɛle bɔ okyire kyɛ né ole Petro nu gyidie ɔ? (Nea foto ne koso.)

10 Kɔngɔen bɔ aleɛ baahe maa Yesu wu ne, né ɔse kyɛ Petro ne asũafoɛ bɔ baha ne kɔnwati kɔyakyi ye. Nakoso Yesu nyane Petro nwo aboterɛ, ofikyɛ né ɔse kyɛ Petro kɔhora kosa kogyina ye gya so, na wahɔso wali nahorɛ wama Yehowa. (Luka 22:​31, 32) Né Yesu se kyɛ “Sunzum ne kuro de, nakoso anwoɔnaen ne yɛ mmerɛ.” (Mak. 14:38) Yeti mmerɛ bɔ Petro hãne kyɛ ɔnze ye ne, Yesu amma ye abanu ammu, na mmom ɔhɔle so nyane Petro nwo aboterɛ. Ebie yeɛ ole kyɛ, mmerɛ bɔ betingyéle Yesu befili ewue nu ne, ɔyele yenwo ali hyirele Petro. (Mak. 16:7; Luka 24:34; 1 Kor. 15:5) Sɔ mmerɛ ne, né Petro wora abɔ paa. Yeti wɔde nea kyɛbɔ sɔ nikyee bɔ Yesu yɛle ne, ɔhyɛle Petro ngunaen ɔ.

11. Sɛɛ yeɛ Yesu bokale Petro maa onwuni kyɛ, Yehowa kɔboka ye maa yesa kɔhã bɔ ohia ye wɔ ye asetena nu ɔ?

11 Yesu maa Petro nwuni kyɛ, Yehowa kɔboka ye maa yesa kɔhã nningyein bɔ ohia ye wɔ ye asetena nu ɔ. Bɔ yeti yeɛ yɛkã sɔ yeɛ ole kyɛ, mmerɛ bɔ betingyéle Yesu ne, ɔyɛle anwanwadeɛ maa Petro ne ye damvo asomafoɛ nemɔ hyele naen pẽe. (Yoh. 21:​4-6) Sɔ anwanwadeɛ bɔ Yesu yɛle ne maa Petro nwuni kyɛ, kyɛbɔ ɔte biala Yehowa kɔboka ye maa yesa kɔha bɔ ohia ɔ. Né Yesu ahã kyɛ, bɛbɔ ‘bedimoa bɛpena Nyameɛ Ahennie ne,’ Yehowa kɔnea bɛ. Yeti, sɔ dwirɛ bɔ osili ne, ɔmaa Petro nwuni kyɛ edwirɛ bɔ Yesu hãne ne te nahorɛ. (Mat. 6:33) Ɔnate ɛhe ati, kyɛ ahãa Petro kɔfa mmerɛ pẽe kɔyɛ ye bɔbɔ ye adwuma ne, asɛnga adwuma ne mmom yeɛ ɔfa lili moa wɔ ye asetena nu ɔ. Ɛhẽne ati wɔ Pɛntekɔso afoɛ 33 Y.B. nu ne, Petro fale akokoduro hãne nzɛmba ne hyirele mmeni lɔen bie, na ɔnate so maa benu pẽe nala besili gyinayɛɛ kyɛ bɛkɔsõ Yehowa. (Aso. 2:​14, 37-41) Ɛhẽne sĩ ne, Petro bokale Samariafoɛ ne maenmaensofoɛ nemɔ maa bɛɛyɛle Kristofoɛ. (Aso. 8:​14-17; 10:​44-48) Nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ, Yehowa nate Petro so hwẽne mmenia bɔ befi maen ahoroɛ nu maa bɛwale asafo nanu.

NZU YEƐ YƐKƆHORA YEKOSŨA YEKOFI PETRO DWIRƐ NANU Ɔ?

12. Tekyɛ Petro ne, sɛ yele subaen bie bɔ ɔttemayé wɔ yɛnwo bɔ yɛyere yɛnwo kyɛ yɛkɔyakyi a, nzu yeɛ ɔkɔboka yɛ ɔ?

12 Yehowa kɔhora kɔboka yɛ maa yɛkɔhɔ so yɛkɔsõ ye. Nakoso, ebia né yele subaen bie bɔ ɔttemayé wɔ yɛnwo bɔ yayɛ alaa a yɛngora yɛnyakyi ɔ. Ɛhẽne ati, ɛyɛ a né y’abanu abu, na ɔmaa ɔyɛ se ma yɛ kyɛ yɛkɔhɔso yɛkɔsõ Yehowa. Ebia subaen bɔ yɛpena kyɛ yɛyakyi ne, sɛ yɛfa yɛtoto Petro deɛ nanwo a, yenwu ye kyɛ ondwu yɛ deɛ ne koraa. Nakoso Yehowa kɔhora kɔboka yɛ maa yekonya anwoserɛ bɔ yɛkɔfa yɛkɔsõ ye ɔ. (Edw. 94:​17-19) Edwirɛ bɔ yɛkã ye, ebie tole aliemaa bie. Né ɔte ebie bɔ ɔne mmrienzua bɛda, na ɔbɔle sɔ bra ne afoɛ pẽe kora yeɛ osũa Bible ne ɔ. Nakoso mmerɛ bɔ osũane Bible ne, ɔbɔle yenwo mmɔden hwẽne yenwo fili sɔ abrabɔ nanwo koraa. Nakoso odwu mmerɛ bie a, ɛyɛ a né ye komvi awa so kyɛ osa ɔɔbɔ sɔ bra ne bie. Yede nzu yeɛ waboka ye maa wahɔ so wasõ Yehowa ɔ? Aliemaa ne hyirele nu kyɛ: “Yehowa ma yɛ anwoserɛ kyɛbɔ ɔkɔyɛ a yɛkɔhɔ so yɛkɔsõ ye ɔ.” Ɔtoale ye dwirɛ naso kyɛ: “Bɔ manwu ye ole kyɛ, sɛ ebie bɔ bra bie bɔ ɔttemayé a, Yehowa kora fa ye honhom ne boka ye maa ɔyakyi . . . , kyɛbɔ ɔkɔyɛ a ɔkɔhora kɔsõ ye kyɛbɔ okuro ɔ . . . Ɔmva yenwo kyɛ mvomsoɛ wɔ menwo ne, Yehowa fa me yɛ adwuma wɔ asafo nanu, na daa ɔma me anwoserɛ kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ngɔhɔ so ngɔyɛ bɔ okuro ɔ.”

Mvoni Ahoroɛ: Horst Henschel ne ye awofoɛ. 1. Horst ne ngwalaa bɔ baha ne, bama bɛsa so bahɔ anwuro, na bɛteɛtea nu kyɛ, “Hitler yeɛ ɔte y’agyengwa ɔ!” Nakoso Horst de, nna ye kunu ɔ. 2. Ye awofoɛ ne ye abɔ nu bɛbɔ mbaeɛ. 3. Horst Henschel foto bɔ ɔpɛle ye ɛlɛsaen ala ɔ.

Wɔ January 1, 1950 nu yeɛ Horst Henschel ɔɔyɛle atẽepakyelɛniɛ ɔ, na ɔfale ye mmerɛ mukoraati sõne Yehowa. Ɛnea a, onuni yenwo kyɛ ɔyɛle sɔ anaa? (Nea ngyekyɛmuɛ 13, ɔne 15)d

13. Kyɛbɔ Asomafoɛ 4:​13, 29, 31 kã ne, yɛkɔyɛ sɛɛ na yasuesũa bɔ Petro yɛle ne? (Nea foto ne koso.)

13 Kyɛbɔ yanwu ye wɔ adesũa he anu ne, ɔnate sona nwo suroen ti Petro lili mvomsoɛ biemɔ. Nakoso ɔnate kyɛ Petro bɔle mbaeɛ nati, Yehowa bokale ye maa onyane akokoduro. (Kenga Asomafoɛ 4:​13, 29, 31.) Yeliema bie bɔ bɛfrɛ ye Horst wɔ Germany. Edwirɛ bie bɔ ɔtole ye wɔ ye mmrandeɛ nu ne, ɔmaa yenwu kyɛ, yɛ koso yɛkɔhora yekonya akokoduro. Sɔ mmerɛ ne, Nazi awaen ne yeɛ né odi Germany so ɔ. Yeti sɛ ebie yia ye mango wɔ Germany maen nanu a, né bɛkyea bɛnwo kyɛ: “Hitler yeɛ ɔte y’agyengwa ɔ!” Horst koso, sɛ ɔkɔ sukuu a, né ye tikyafoɛ ne ye damvo sukuufoɛ nemɔ hyɛ ye kyɛ, ɔhã sɔ dwirɛ ne bie, na ɔnate kyɛ né osuro bɛ nati, ye koso né ɔtaa kã bie. Nakoso mmerɛ bɔ Horst hãne yenwo dwirɛ hyirele ye awofoɛ ne, bambɛ ye nzoaa, na bandeɛtea ye. Mmom, bɛne ye bɔle mbaeɛ, na bɛsrɛle Yehowa kyɛ ɔboka ye ma onya akokoduro. Bɔ Horst awofoɛ yɛle ne bokale ye paa. Afei koso ɔfale yenwo tole Yehowa so, na ɛhẽne maa onyane akokoduro, na ɔhora gyinane pindinn. Ɔnate ɛhe ati, nziɛen Horst hora hãne kyɛ: “Yehowa anyakyi me nu llé.”c

14. Sɛ aliemaamɔ abanu bu a, nzu yeɛ asafo nu mbanyi nemɔ yɛ fa kyire kyɛ bɛdwene bɛnwo ɔ?

14 Yɛ koso, Yehowa ne Yesu kɔhɔso konya yɛnwo aboterɛ, mmerɛ bɔ yali mvomsoɛ bie ne. Mmerɛ bɔ Petro yele Yesu mane ne, yesĩ ne, né odikyɛ osi gyinayɛɛ bie bɔ yenwo hia paa ɔ. Yeɛ ole kyɛ, aso ɔkɔhɔ so koli Yesu sĩ, anaakyɛ ɔkɔyakyi ye sĩlilɛ? Né Yesu alimoa abɔ mbaeɛ asrɛ Yehowa kyɛ, ɔboka Petro kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, ye gyidie ngɔhɔ ase ɔ. Ɛhẽne sĩ ne, Yesu hãhyirele Petro kyɛ wabɔ mbaeɛ wama ye. Afei koso ɔmaa Petro nwuni kyɛ ode di kyɛ okonya anwoserɛ, na wahyɛ oliemamɔ ngunaen. (Luka 22:​31, 32) Sɛ Petro kae sɔ dwirɛ bɔ Yesu hãhyirele ye ne a, né ɔkɔhyɛ ye ngunaen paa. Yɛ koso sɛ odikyɛ yesi gyinayɛɛ bie bɔ yenwo hia paa wɔ y’asetena nu a, Yehowa kɔhora kɔfa asafo nu mbanyi bɔ bɛdwene yɛnwo naso kɔboka yɛ maa yekosi gyinayɛɛ pá, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a yɛkɔhora yɛkɔyɛ bɔ Yehowa kuro ɔ. (Ɛfe. 4:​8, 11) Asafo nu panyi bie bɔ bɛfrɛ ye Paul bɔ mmɔden kyɛ ɔkɔhyɛ aliemaamɔ bɔ b’abanu abu ne ngunaen. Bɔ ɔyɛ yeɛ ole kyɛ, aliemaamɔ bɔ bɛte sɔ ne, ɛyɛ a ɔmaa benwu ye kyɛ, kyɛbɔ Yehowa ahwẽ bɛ awa asafo nanu ne kyire kyɛ, okuro bɛ dwirɛ, yeti ɛyɛ a, bɛdwene sɔ dwirɛ nanwo. Afei koso ɔhyɛ aliemaamɔ bɔ bɛte sɔ ne ngunaen maa benwu kyɛ, ɔdɔ bɔ Yehowa le ma bɛ ne, yebo mbɛ llé. Yeti Yehowa kɔhɔso konya bɛnwo aboterɛ, na waboka bɛ mmerɛ bɔ bali mvomsoɛ bie ne. Paul hãne kyɛ, “Aliemaamɔ bɔ bɛte sɔ bɔ né b’abanu abu ne, menwu ye paa kyɛ Yehowa boka bɛ maa bɛkɔso bɛsõ ye.”

15. Bɔ Yehowa yɛ mane Petro ne Horst ne, sɛɛ yeɛ ɔmaa yenwu kyɛ edwirɛ bɔ ɔwɔ Mateo 6:33 ne te nahorɛ ɔ?

15 Yehowa bokale Petro ne asomafoɛ nemɔ maa bɛsa hãne bɔ né behia ye wɔ b’asetena nu ɔ. Sɔ ala yeɛ yɛ koso, sɛ yɛyere yɛnwo yɛyɛ asɛnga adwuma ne yɛfa yekyire kyɛ ɛhẽne yeɛ ohia yɛ paa wɔ y’asetena nu a, Yehowa koso kɔmaa yɛsa kɔhã bɔ yehia ɔ. (Mat. 6:33) Mmerɛ bɔ Ewiase Kõɛ II ne wale ayieleɛ ne, Horst bɔ yalimoa yahã yenwo dwirɛ ne yɛle ye adwene kyɛ, ɔkɔyɛ atẽepakyelɛ adwuma ne bie. Nakoso, né wahia ye paa. Yeti né onwu ye kyɛ, ongonya esikaa bɔ ɔkɔfa kɔnea yenwo, na wamaa wahora wayɛ atẽepakyelɛ adwuma ne. Nakoso Horst yɛle kyɛ, ɔkɔyɛ nikyeebie kɔfa kɔsɔ Yehowa kɔnea. Yeti mmerɛ bɔ manzin soneafoɛ ɔɔsrale b’asafo ne, ɔyɛle ye adwene kyɛ ɔkɔhɔ asɛnga sɔ dapɛen ne mukoraati. Mmerɛ bɔ manzin soneafoɛ ne sõne b’asafo ne yiele bɔ ɔbaahɔ ne, ɔhãhyirele Horst kyɛ, ebie ama ye sikaa kyɛ ɔfa ma ye. Nakoso wammɔ sona ne dumaa wangyire ye. Sɔ sikaa bɔ manzin soneafoɛ ne fa mane ye ne, né ɔkɔhora kɔfa kɔnea yenwo bosome pẽe, na wamaa wahora wayɛ atẽepakyelɛ adwuma ne. Sɔ akyɛdeɛ bɔ Horst sa hãne ne, ɔmaa onwuni kyɛ, Yehowa kɔmaa yesa kɔhã bɔ ohia ye wɔ ye asetena nu ɔ. Yeti wɔ Horst asetena mukoraati nu ne, ɔfale ye mmerɛ mukoraati sõne Yehowa fa hyirele kyɛ, ahennie ne yeɛ yenwo hia ye tra nikyee biala wɔ ye asetena nu ɔ.—Mal. 3:10.

16. Bɔ Petro yɛle, ɔne ngrataa bɔ ɔhworɔle ne, nzuati yeɛ odikyɛ yesusu yenwo ɔ?

16 Mmerɛ bɔ Petro hãhyirele Yesu kyɛ ofi yenwo hɔ ne, Yesu anyɛ sɔ. Ɔkɔyɛ kyɛ ɛhe maa Petro nye gyele paa. Yesu hɔleso bokale Petro maa ɔɔyɛle somafoɛ bɔ odi nahorɛ, bɔ Kristofoɛ mukoraati kɔhora kosuesũa ye ɔ. Petro hãne kyɛbɔ Yesu bokale ye nanwo dwirɛ wɔ ngrataa nyɔ bɔ ɔhwerɔ ɔɔmane asafo ahoroɛ bɔ né bɛwɔ berɛ tete nanu. Sɔ ngrataa nyɔ bɔ Petro hworɔle ne, ɛnnɛ ɔboka Bible naso. Edwirɛ ahoroɛ bɔ ɔwɔ sɔ ngrataa nanu ne, sɛ yesusu yenwo a, ɔkɔhora kɔboka yɛ paa. Wɔ adesũa bɔ oliberɛ nanu ne, yekosusu enu bie nwo, na yanea kyɛbɔ yɛkɔfa yɛkɔyɛ adwuma ɛnnɛ ɔ.

SƐƐ YEƐ ƐKƆYE EDWIRƐ HEMƆ NOA Ɔ?

  • Subaen bɔ ɔttemayé beni yeɛ né ɔwɔ Petro nwo, bɔ né odikyɛ ɔbɔ mmɔden kyɛ ɔkɔyakyi ɔ?

  • Nzu yeɛ ɔbokale Petro maa ɔhɔle so sõne Yehowa ɔ?

  • Nzu yeɛ yɛkɔhora yekosũa yekofi Petro dwirɛ nanu ɔ?

DWEIN 126 Kɔ So Wɛn, Gyina Hɔ Pintinn

a Adesũa he kɔboka mmenia bɔ bɛbɔ mmɔden kyɛ bekoli bɛ mmerɛyɛlɛ bie so ne, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, bɛkɔhɔso bɛkɔsõ Yehowa nahorɛ nu ɔ.

b Tworɔnzɛm bɔ ɔwɔ adesũa he anu ne, bɛyele enu pẽe befili nzɛmba bɔ Marko hworɔle nanu. Edwirɛ ahoroɛ bɔ Marko hworɔle ne, ɔkɔyɛ kyɛ Petro bɔ ɔfale yenye nwuni bɔ ɔhɔle so ne mukoraati ne, yeɛ ɔhãhyirele ye ɔ.

c Nea Horst Henschel asetena nu dwirɛ, bɔ ye dwirɛti ye ole, “Motivated by My Family’s Loyalty to God.” Ɔwɔ Awake! bɔ ɔwale February 22, 1998 nanu.

d BƆ FOTO NE KÃ YENWO DWIRƐ Ɔ.: Horst Henschel ne ye awofoɛ babɔ nu bɛbɔ mbaeɛ, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a okonya akokoduro, na wayɛ bɔ Yehowa kuro ɔ.

    Sehwi Nningyein Ahoroɛ (2015-2026)
    Fité
    Kɔ Nu
    • Sehwi
    • Fa Kɔma Ebie
    • Hyehyɛ Ye Kyɛbɔ Ekuro Ɔ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yenwo Mmraa
    • Wɔnwo Dwirɛ Nwo Mmraa
    • Kyɛbɔ Ɛpenakyɛ Yɛfa Wɔnwo Dwirɛ Yɛdi Dwumaa Ɔ
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Kɔma Ebie