Evanjelium Lukáša
15 Všetci vyberači daní a hriešnici prichádzali k Ježišovi, aby ho počúvali.+ 2 Farizeji a znalci Zákona sa pohoršovali: „Tento človek prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3 Preto im porozprával toto podobenstvo: 4 „Ak má niekto z vás 100 oviec a jedna z nich sa mu stratí, nenechá tých 99 na pustatine a nejde hľadať tú stratenú, kým ju nenájde?+ 5 A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a raduje sa. 6 Len čo príde domov, zavolá svojich priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu.‘+ 7 Hovorím vám, že tak aj v nebi bude väčšia radosť z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie,+ ako z 99 spravodlivých, ktorí nemusia robiť pokánie.
8 Alebo ak má nejaká žena desať drachiem* a jednu z nich stratí, nezapáli lampu, nepozametá dom a nebude dôkladne hľadať, kým ju nenájde? 9 A keď ju nájde, zavolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu,* ktorú som stratila.‘ 10 Hovorím vám, že rovnako sa tešia Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“+
11 Potom povedal: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Ten mladší povedal otcovi: ‚Otec, daj mi tú časť majetku, ktorá mi má pripadnúť.‘ A tak rozdelil majetok medzi svojich synov. 13 O niekoľko dní si mladší syn zobral všetky svoje veci a odcestoval do ďalekej krajiny. Tam žil neviazaným životom* a svoj majetok premrhal. 14 Keď všetko minul, v celej krajine nastal krutý hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel a dal sa najať jedným obyvateľom tej krajiny, ktorý ho poslal na svoje pole pásť svine.+ 16 A túžil sa nasýtiť strukmi, ktoré žrali svine, ale ani tie mu nikto nedával.
17 Keď sa spamätal, hovoril si: ‚Koľko otcových nádenníkov má chleba viac než dosť, a ja tu umieram od hladu! 18 Vstanem, pôjdem za otcom a poviem mu: „Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe. 19 Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom. Prijmi ma za svojho nádenníka.“‘ 20 A tak vstal a šiel k otcovi. Otec ho už z diaľky uvidel a prišlo mu ho ľúto. Utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal. 21 Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe.+ Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom.‘ 22 Ale otec povedal svojim otrokom: ‚Rýchlo prineste ten najlepší odev a oblečte mu ho, dajte mu na ruku prsteň a obujte mu sandále. 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a oslavujme, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil,+ bol stratený, ale našiel sa.‘ A začali sa veseliť.
25 Starší syn bol práve na poli. Keď prichádzal a blížil sa k domu, začul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného sluhu a pýtal sa ho, čo sa deje. 27 Ten mu odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil živý a zdravý.‘ 28 Ale on sa rozhneval a nechcel vojsť dnu. Nato otec vyšiel a snažil sa ho prehovoriť. 29 On mu však povedal: ‚Toľko rokov ti slúžim ako otrok a ani raz sa nestalo, že by som ťa v niečom neposlúchol. No nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som sa zabavil s priateľmi. 30 Ale keď prišiel tento tvoj syn, ktorý premrhal* tvoj majetok s prostitútkami, zabil si preňho vykŕmené teľa.‘ 31 Otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 No my sme museli oslavovať a radovať sa, lebo tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, bol stratený, ale našiel sa.‘“