LAHATSORATSY FIANARA 40
HIRA 30 Jehovah no Raiko sy Namako
“Mitaha ani-ze Torotoro Fo” Jehovah
“Mitaha ani-ze torotoro fo ie; feheziny ty ferin-drozy.”—SAL. 147:3.
INO TY HIANARA ATO?
Tena midary ty olo torotoro fo Jehovah. Ho hitantsika amy fianara toy hoe akory ty ampiononan’i Jehovah antsika lafa tsika kivy, le akory ty anampeany antsika mba hahay hampionona ty olo hafa.
1. Ino ty tsapan’i Jehovah mikasiky ty mpanompony?
INO ty hitan’i Jehovah lafa ie manenty ty mpanompony an-tany etoy? Hitany tsika lafa falifaly noho malahelo. (Sal. 37:18) Falifaly biby ie lafa hitany hoe mbo miezaky manompo azy avao tsika ndre mafy aza ty raha mahazo antsika! Tsy zay avao fa parè hanampy noho hampionona antsika koa ie.
2. Ino ty ataon’i Jehovah amin’olo torotoro fo, le ino ty azontsika atao laha teantsika ty handramby soa baka amy fikarakarany?
2 Mivola ty Salamo 147:3 fa ‘mamehy ty ferin’olo torotoro fo’ Jehovah. Ampitovizy amin’olo mikarakara soa ty olo torotoro fo Jehovah amy andininy io. Ino ty tsy maintsy ataontsika laha teantsika ty handramby soa baka amy fikarakaran’i Jehovah? Diniho moa ohatsy raiky toy. Mahita fomba maro ty dokotera mahay mba hitahà ty olo raiky maratsy. Fe laha ta ho salama soa olo io, le tsy maintsy orihiny soa ze raha volanin’ny dokotera iny. Ho hitantsika amy fianara toy ty raha volanin’i Jehovah amy Safàny ao ho ani-ze olo torotoro fo. Hodinihintsika koa hoe akory ty hanorihantsika ty torohevitsy feno fitiava ameany antsika.
MANOME TOKY ANTSIKA JEHOVAH FA TENA LAFOVILY AMINY TSIKA
3. Manino ty olo sisany ro mahatsapa ho tsy misy dikany?
3 Tsy manam-pitiava ty olo manodidy antsika. Vokany, maro ty olo mahatsapa hoe tsy misy dikany. Hoy ranabavy Helena: “Tsy mba nahità fitiava zao taminay tao. Nisatà babako sady nivolambolaniny avao aho sanandro hoe tsy misy ilà azy.” Manahaky an’i Helen, le mety nisy olo niraty fanahy taminao, nivolambola anao, na nataony ze hahavy anao hahatsapa hoe tsy misy dikany. Laha zay ie, le mety ho sarotsy aminao ty hino hoe misy olo tena tea anao.
4. Laha hentea ty Salamo 34:18, ino ty toky amean’i Jehovah antsika?
4 Ndre raty fanahy aminao aza ty olo sisany, le afaky matoky iha fa tea anao Jehovah sady lafovily aminy iha. “Anilani-ze torotoro fo” ie. (Vakio Salamo 34:18.) Laha “kivy” iha, le tiarovo fa nahita ty toetsy soa anananao Jehovah ka nitaominy hamonjy azy iha. (Jaona 6:44) Parè hanampy anao avao ie satria tena teany iha.
5. Ino ty ianarantsika baka amy ty fomba nanandesan’i Jesosy ani-ze olo mety nahatsapa hoe tsy misy dikany?
5 Afaky hahay ty raha tsapan’i Jehovah tsika laha mandiniky ty modelin’i Jesosy. Maro ty olo nambanimbanin’olo tamy Jesosy nanao ty fanompoany tan-tany etoy. Tena nidary an’ny olo rey ie ka nisoa fanahy tamin-drozy. (Mat. 9:9-12) Nisy ampela raiky zay, ohatsy, narary mafy le nitamà ie fa ho janga laha mikasiky ty sikin’i Jesosy. Lafa nikasiky azy ampela iny, le nampionona azy ie sady nidera azy satria nanam-pinoa ie. (Mar. 5:25-34) Tena nanahaky tanteraky ty toetsin’ny Babany Jesosy ka nisoa fanahy tamy ampela io. Afaky matoky zany iha fa hanahaky ani-zay koa ty hataon’i Jehovah aminao. (Jaona 14:9) Hitan’i Jehovah ty toetsy soa anananao, anisani-zay ty finoanao noho ty fitiavanao azy.
6. Ino ty azonao atao laha mahatsapa iha hoe tsy misy dikany?
6 Fa nisy fotoa va iha nahatsapa hoe tsy misy dikany? Ino ty azonao atao laha mbo tsy afaky an-tsainao ao raha zay? Mamakia andinin-teny manome toky anao fa tena tea anao Jehovah, le vetsevetseo raha rey.b (Sal. 94:19) Laha misy raha kendrè teanao ho tratsiry fe tsy nitratsinao, na kivy iha satria tsy mahavita be manahaky ty olo hafa, le ka manamelo tena marè. Tsy mitaky raha tsy ho vitanao Jehovah. (Sal. 103:13, 14) Laha nisy olo nanararaotsy anao taloha tany, le ka manome tsiny ty vatanao tamy raha nataon’olo iny. Tsy fahadisoanao zay! Tiarovo fa mbo hotsaràn’i Jehovah ty olo mpanao raty, le hampeany ze olo nibaby ty vokatsin’ny raha zay. (1 Pet. 3:12) Nisy nampijaly Sandra tamy ie mbo nikely, le zao ty nivolaniny: “Nivavaky matetiky tamy Jehovah aho mba tsy ho meloky marè amy ty vatako, ka hitovy amy ty fahitany ahy ty fahitako ty vatako.”
7. Akory ty azontsika ampiasà ty raha niainantsika taloha amy fanompoa an’i Jehovah?
7 Ka misalasala mihintsy hoe afaky mampiasa anao Jehovah mba hanampea ty olo hafa. Nameany voninahitsy iha mba ho mpiaraky miasa aminy hanao ty asa fitoria. (1 Kor. 3:9) Mety fa niatriky raha sarotsy iha taloha tany ka avy le azonao ty raha mahazo ty olo hafa. Tena afaky manampy an-drozy zany iha. Nisy nanampy Helen, azy niresahintsika taloha eroy iny, ka lasa afaky manampy ty olo hafa ie amy zao. Hoy ty asany: “Nahatsapa avao aho bakany zay hoe tsy misy dikany. Fe nataon’i Jehovah ze hahatsapako hoe misy mpitea aho sady tena ilà.” Mpisava lala maharitsy Helen henanizao sady falifaly ie manao ani-zay.
TEAN’I JEHOVAH HANEKY TSIKA HOE MANENGA HADISOA IE
8. Ino ty fanomezan-toky amy Isaia 1:18 ao?
8 Miasa loha biby ty mpanompon’i Jehovah sisany satria maneny mafy tamy ty fahotà nataony taloha tany, ndre talohan’ny batisany raha zay ndre tafarany. Fe tsy tokony ho halinontsika hoe tena tea antsika Jehovah sady fa nanome ty vilim-panavota ie mba hanengà ty fahotantsika. Azo antoky fa teany haneky an’ny fanomezany io tsika. Manome toky antsika Jehovah fa lafa ‘nifandamy’c taminy tsika, le hengany tanteraky ty fahotantsika. (Vakio Isaia 1:18.) Tena tea antsika Jehovah ka tsy tiaroviny sasy ty fahotà nataontsika taloha tany! Tsy zay avao fa tsy halinony mihintsy koa ty raha soa nataontsika.—Sal. 103:9, 12; Heb. 6:10.
9. Ino ty hanampy antsika tsy hifantoky amy fahotà nataontsika taloha tany?
9 Manao akory laha mbo miasa loha iha satria maneny amy ty fahotà nataonao taloha tany? Anovo ze azonao atao ka miezaha hifantoky amy ty raha azonao atao amy zao noho amy hoavy. Diniho ty ohatsin’ny apostoly Paoly. Naneny ie satria nanenjiky mafy noho nisatà tamy ty Kristiana, fe hainy fa nanenga ty hadisoany Jehovah. (1 Tim. 1:12-15) Mbo niasa loha tamy fahotà nataony taloha tany rey avao va ie? Azo antoky fa tsy nanao ani-zay ie, manahaky ty nataony lafa ie tsy nieritseritsy sasy ty raha nataony taloha tany mba ho lasa Fariseo hajàn’olo. (Fil. 3:4-8, 13-15) Naleony nanao ze fara heriny mba hamità soa ty fanompoany sady nifantoky amy ty hoavy. Tsy afaky nanova ty lasa Paoly, le manahaky ani-zay koa iha. Fe afaky midera an’i Jehovah noho mampifalifaly azy iha henanizao. Afaky mifantoky amy ty raha soa nampitamaniny amy hoavy koa iha.
10. Ino ty azontsika atao laha nampalahelo olo hafa ty raha nataontsika taloha?
10 Mety mbo miasa loha iha satria nampalahelo olo ty raha sisany nataonao taloha. Ino ty hanampy anao? Anovo ze azonao atao mba hahavy anareo hilongo soa ndraiky. Mialà tsiny le asehò an-drozy hoe tena anenenanao raha nataonao iny. (2 Kor. 7:11) Angataho Jehovah mba hanampy ani-ze niaritsy ty vokatsin’ny raha nataonao iny. Afaky manampy anao noho azy nalahelo tamy raha nataonao iny ie, amy zay nareo hanohy hanompo azy avao noho hilongo soa ndraiky.
11. Ino ty ianarantsika baka amy ohatsin’i Jona mpaminany? (Henteo koa sary amy gazety toy.)
11 Mandrambesa fianara baka amy fahadisoa nataonao taloha, le engao Jehovah hampiasa anao amy fomba itiavany azy. Diniho ty ohatsin’i Jona mpaminany. Nirahi-Ndranahary ho a Ninive any ie, fe tsy nandeha fa nilay an-tany hafa any. Farany nanarin’i Jehovah ie. Nandramby fianara baka amy fahadisoany iny Jona. (Jona 1:1-4, 15-17; 2:7-10) Fe ndre teo zay, le mbo nampiasa an’i Jona avao Jehovah. Nirahiny ho a Ninive any ndraiky ie, le nandeha tany vatany. Naneny aloha Jona tamy fahadisoa nataony iny, fe mbo nanao ze raha nampanaovin’i Jehovah azy avao ie.—Jona 3:1-3.
Lafa niboaky baka anatin’ny fia bevata iny tao Jona mpaminany, le nivolanin’i Jehovah ndraiky ie mba handeha a Ninive any mba hanambara ty hafatsiny (Fehintsoratsy 11)
MANOME ANTSIKA TY FANAHINY MASY JEHOVAH MBA HAMPIONONA ANTSIKA
12. Akory ty anomezan’i Jehovah antsika fiadana lafa miatriky raha sarotsy tsika na miasa loha? (Filipianina 4:6, 7)
12 Mampionona antsika amy alalan’ny fanahiny masy Jehovah lafa tena mafy ty raha mahazo antsika. Diniho moa ty raha niainan-dry Ron noho Carol. Mampalahelo fa namono fo anakilahin-drozy raiky zay. Nivola rozy hoe: “Fa niatriky raha sarotsy avao zahay taloha, fa raiky toy ro tena nimafy taminay. Tsy niazon-droro avao zahay saky haly, farany nivavaky tamy Jehovah zahay. Tena nahatsapa an’ny fiadana resahin’ny Filipianina 4:6, 7 ao iny zahay.” (Vakio.) Laha miatriky raha tena sarotsy iha, le mivavaha amy Jehovah. Aboraho aminy ze am-ponao ao, le miresaha aminy matetiky noho elaela, arakaraky ze teanao. (Sal. 86:3; 88:1) Ka mieny fa angataho avao Jehovah mba hanome ty fanahiny masy anao. Tsy ho kamo anao zao mihintsy Jehovah.—Lioka 11:9-13.
13. Akory ty anampean’ny fanahy masy antsika mba hanompo an’i Jehovah avao? (Efesianina 3:16)
13 Miatriky raha sarotsy va iha ka lasa tsy mana hery hanaova raha? Afaky manome hery anao ty fanahy masy mba hahavitanao hanompo an’i Jehovah avao. (Vakio Efesianina 3:16.) Eritsereto ty raha nahazo an’ny ranabavy Flora. Niaraky nanao ty asan’ny misionera rozy morovaly, fe nijangajanga valiny, farany nisaraky rozy. Hoy ty asany: “Nalahelo biby aho satria nivaliky tamiko ie ka tsy nahavita nieritseritsy raha hafa mihintsy aho. Nivavaky tamy Jehovah aho mba hameany ty fanahiny masy mba hahavitako hiaritsy. Nampionona ahy Jehovah. Nampeany aho ka lasa nahazo hery sady nahavita niaritsy, ndre atao raha tsy hisy mihintsy aza raha zay tamy voalohany.” Tsapan’i Flora fa nanampy azy Ndranahary ka vomaiky ie natoky azy. Lasa natoky ie hoe hanampy azy avao ie ndre ino ino raha sarotsy hatrehiny. Nivola koa ie hoe: “Nitanteraky tamiko ty raha volanin’ny Salamo 119:32 hoe: ‘Ho parè hanoriky ty didinao aho amy fiainako, satria ataonao malalaky ty foko mba ho afaky handramby ani-zay.’”
14. Ino ty azontsika atao mba hiasa amintsika ty fanahi-Ndranahary?
14 Ino ty tokony hataonao lafa iha baka nangataky fanahy masy tamy Jehovah? Anovo ze raha hanampy anao hahazo misimisy kokoa ty fanahi-Ndranahary. Anisani-zay ty fanatreha fivoria noho ty fitoria. Vakio sanandro ty Safàny. Hanampy anao raha zay mba hitovy fomba fihevitsy aminy. (Fil. 4:8, 9) Lafa mamaky Baiboly iha, le henteo hoe ia ty olo niatriky raha sarotsy voaresaky ao, le vetsevetseo ty fomba nanampean’i Jehovah an-drozy mba hahavita hiaritsy. Nijalijaly Sandra, azy niresahintsika taloha teroy iny, satria fa tsy hay volany ty raha sarotsy nahazo azy. Hoy ty asany: “Tena nampahery ahy ty tantaran’i Josefa. Tsy nengany hanimba ty fifandrambesany amy Jehovah ty raha sarotsy noho ty tsy rariny nahazo azy.”—Gen. 39:21-23.
MAMPIASA TY MPIARA-MANOMPO JEHOVAH MBA HAMPAHERY ANTSIKA
15. Ia ro afaky mampahery antsika, le akory ty azon-drozy ampahereza antsika? (Henteo koa sary io.)
15 Lafa miatriky raha sarotsy tsika, le ‘tena afaky manampy noho mampahery’ antsika ty mpiara-manompo. (Kol. 4:11) Nanome an’ny rahalahy noho anabavintsika reo Jehovah ka hitantsika baka amy zay hoe tea antsika ie. Mampahery antsika rozy ka manoka fotoa hiaraha amintsika noho hijanjina antsika lafa tsika miresaky ty fihetseham-pontsika. Mety hamaky andinin-teny mampahery amintsika rozy na hiaraky mivavaky amintsika.d (Rom. 15:4) Kindraiky, mety hisy rahalahy na anabavy hampitiaro antsika ty fomba fihevitsin’i Jehovah ka manampy antsika hiaritsy avao raha zay. Matetiky koa mpiara-manompo amintsika reo mila fomba hafa mba hanampea antsika lafa tsika miatriky raha sarotsy iny. Mety hanome hany, ohatsy, rozy mba hahavy antsika hahazo hery.
Tena afaky mampionona noho manampy antsika ty nama tea an’i Jehovah (Fehintsoratsy 15)
16. Mety mila manao ino tsika kindraiky mba hahavy ty olo hafa hanampy antsika?
16 Laha teantsika hanampy antsika ty olo hafa, le mety tsika mihintsy ro mila mivola amin-drozy. Tea antsika rahalahy noho anabavintsika reo sady ta hanampy antsika. (Ohab. 17:17) Fe mety tsy ho hain-drozy hoe ino ty raha tsapantsika na ilàntsika. (Ohab. 14:10) Laha malahelo iha, le ka misalasala fa resaho amy nama azo atokisa ze raha tsapanao. Resaho amin-drozy ze raha ilànao. Mety hanapa-kevitsy iha hoe horesahinao amy anti-panahy raiky na roe tena marìny anao, ze raha tsapanao. Misy ranabavy sisany koa nahazo fampahereza lafa niresaky tamy ranabavy hafa matotsy.
17. Ino ty raha sisany mety hisaka antsika tsy hahazo fampahereza, le akory ty handreseantsika an’ny raha zay?
17 Miezaha mba tsy hitokatoka. Mety halahelo marè iha kindraiky ka tsy ta hiarakaraky amin’olo hafa. Mety tsy tena azon’ny rahalahy noho anabavinao reo koa kindraiky ty raha mahazo anao na mety hahavola raha mampalahelo anao rozy. (Jak. 3:2) Fe ka engà hisaka anao tsy hiaraky amy rahalahy noho anabavinao reo raha zay. Afaky mampiasa an-drozy Jehovah mba hampahereza anao. Nisy fotoa nikivy biby anti-panahy raiky atao hoe Gavin zay, le hoy ty asany: “Matetiky aho tsy ta hivolambola na ta hihatakataky amy namako rey.” Fe tsy naneky ho resy Gavin. Niezaky niaraky tamy mpiara-manompo aminy rey avao ie ka niazoazony ty ainy lafa ie nanao ani-zay. Hoy koa ranabavy Annie: “Lasa sarotsy amiko ty matoky olo vokatsin’ny raha niainako taloha. Fe miezaky ho tea noho hatòky an’ny ranadahy noho rahavaviko reo aho, manahaky ty ataon’i Jehovah. Haiko fa mampifalifaly an’i Jehovah raha zay, sady lasa falifaly koa aho.”
HAHAZO FAMPIONONA IHA LAHA MIFANTOKY AMY FAMPITAMANAN’I JEHOVAH AMY HOAVY
18. Ino ty azontsika tamany amy hoavy, le ino ty tokony hataontsika henanizao?
18 Kely sisa, le hafahin’i Jehovah ze raha iaby mahakivy noho mampijaly antsika. Mampahery antsika ty mahay ani-zay. (Apok. 21:3, 4) Amy fotoa zay, le ‘tsy handreraky ty fontsika’ ty raha nampalahelo antsika taloha. (Isaia 65:17) Fe ndre amy henanizao aza, le fa ‘mamehy ty ferintsika’ Jehovah, zany hoe mikarakara antsika lafa tsika malahelo. Hararaoto iaby zany ze fandahara feno fitiava amean’i Jehovah mba hampionona noho hamelombeloma anao. Matokisa fa tena ‘midary anao ie.’—1 Pet. 5:7.
HIRA 7 Jehovah, Herinay sy Tanjakay
a Novà ty anara sisany.
b Henteo ty efajoro hoe “Lafovily amy Jehovah Iha.”
c Mba ‘hifandamina’ amy Jehovah, le mila asehontsika hoe mibebaky tsika ka mangataky azy mba hanenga ty fahotantsika noho manova ty fandaisam-bantsika. Laha nanao fahotà bevata tsika, le tokony hila fanampea amy anti-panahy amy fiangona eo koa.—Jak. 5:14, 15.
d Diniho, ohatsy, ty andinin-teny voaresaky ambanin’ny foto-kevitsy hoe “Fiasan-doha” noho “Fampionona”, amy boky hoe Andinin-teny Manampy amy Fiainantsika Kristiana.