LAHATSORATSY FIANARA 4
HIRA 18 Ankasitrahantsika ny Vidim-panavotana
Ino ty Ampianarin’ny Vilim-panavota Antsika?
“Natoro antsika baka amy raha toy fa tea antsika Ndranahary.”—1 JAONA 4:9.
INO TY HIANARA ATO?
Hianara ato hoe ino ty toetsin’i Jehovah noho Jesosy Kristy baka amy vilim-panavota.
1. Ino ty soa rambesintsika lafa manatriky Fahatiarova ty nahafatesan’i Jesosy tsika santao?
AZO ANTOKY fa resy lahatsy iha hoe fanomeza tena lafovily ty vilim-panavota! (2 Kor. 9:15) Afaky ho naman’i Jehovah Ndranahary iha satria nanao soro ty ainy Jesosy. Afaky mitamà hiay mandrakizay koa iha. Mankasitraky an’i Jehovah zany tsika satria tena tea antsika ie ka nanome ty vilim-panavota ho antsika! (Rom. 5:8) Mba hahavy antsika hahay hankasitraky avao noho tsy hanalino ty raha nataon’i Jehovah noho Jesosy ho antsika, le nandidy antsika Jesosy mba hanatriky Fahatiarova ty nahafatesany santao.—Lioka 22:19, 20.
2. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?
2 Hatao amy Sabotsy 12 Avrily 2025 ty Fahatiarova amy tao toy. Azo antoky fa miomankoma hanatriky an’ny fotoa io tsika iaby. Tena handramby soa tsika laha manoka fotoa mba hametsivetseaa ty raha nataon’i Jehovah noho Jesosy antsika amy vanim-potoan’ny Fahatiarova io. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe ino ty ianarantsika mikasiky an’i Jehovah noho Anakilahiny iny baka amy vilim-panavota. Hohitantsika amy lahatsoratsy manaraky ao koa hoe ino ty soa azontsika baka amy vilim-panavota, le akory ty ampisehoantsika fa ankasitrahantsika raha io.
INO TY IANARANTSIKA MIKASIKY AN’I JEHOVAH BAKA AMY VILIM-PANAVOTA?
3. Manino ty fahafatesan’ny lahilahy raiky ro manafaky olo an-tapitrisany amy ota noho fahafatesa? (Henteo koa sary io.)
3 Manao ty rariny Jehovah laha hentea ty vilim-panavota. (Deot. 32:4) Manino tsika ro mivola ani-zay? Eritsereto zao: Lafa tsy nanoriky safà-Ndranahary Adama, le lasa nandova ota noho fahafatesa tsika taranakiny. (Rom. 5:12) Mba hanafaha antsika amy ota noho fahafatesa, le nanao fandahara Jehovah ka nandefa an’i Jesosy mba hanome vilim-panavota. Fe mahavita manafaky olo an-tapitrisany va ty fahafatesan’olo raiky lavorary? Nivola apostoly Paoly hoe: “Lafa tsy nanoriky safà ty lahilahy raiky [Adama], le olo maro ro lasa mpanota. Manahaky ani-zay koa fa lafa nanoriky safà ty olo raiky [Jesosy], le olo maro ro lasa olo marina.” (Rom. 5:19; 1 Tim. 2:6) Laha atao amy safà hafa, le olo raiky lavorary tsy nanoriky safà ro nahavy antsika nandova ota noho fahafatesa. Tsy maintsy nila olo raiky lavorary koa zany mba hanafaha antsika amy raha reo.
Lahilahy raiky ro nahavy antsika ho andevon’ny ota noho fahafatesa. Hozay koa fa lahilahy raiky ro manafaky antsika amy raha reo (Fehintsoratsy 3)
4. Manino ro tsy avy le nengàn’i Jehovah hiay mandrakizay ze taranakin’i Adama manoriky safà?
4 Tena tsy maintsy nimaty va Jesosy mba hanavota antsika? Tsy azon’i Jehovah natao va laha ze taranakin’i Adama manoriky safà avao ro engàny hiay mandrakizay? Laha amintsika olombelo tsy lavorary, le atao raha zay ty hevitsy soa handamìna an’ny problemo iny. Fe tsy rariny raha zay amy Jehovah. Satria laha nanao ani-zay ie, le sahala hoe tsy nanao fahotà bevata Adama, le tsy mpanota koa ty taranakiny. Fe diso raha zay.
5. Manino tsika ro matoky fa hanao ty rariny avao Jehovah?
5 Nanao akory laha tsy nidary ty fitsipikiny mikasiky ty soa noho ty raty Jehovah, ka tsy nanome vilim-panavota fa avy le nanenga ty taranakin’i Adama tsy lavorary hiay mandrakizay? Laha nanao ani-zay ie, le mety hieritseritsy ty olo hoe tsy hanao ty rariny amy raha hafa koa Ndranahary, ka tsy atokisa sasy ty raha volaniny. Ohatsy hoe, tena ho tanterahiny vatany va ty raha ampitamaniny amy hoavy? Fe tsy tokony hampiasa loha antsika ty mikasiky ani-zay. Ty fahafatesan’ny anakilahiny tena teany iny, le manome toky antsika hoe hanao ty rariny avao Jehovah.
6. Ino koa ty antony hafa nanomezan’i Jehovah ty vilim-panavota? (1 Jaona 4:9, 10)
6 Tsy hoe manao ty rariny avao Jehovah laha hentea ty vilim-panavota, fa hita koa hoe tena tea antsika ie. (Jaona 3:16; vakio 1 Jaona 4:9, 10.) Laha hentea ty vilim-panavota le tsy hoe tean’i Jehovah hiay mandrakizay avao tsika, fa teany koa ho anisan’ny fianakaviany. Diniho zao: Lafa nanota Adama le niroasin’i Jehovah tsy ho anisan’ny fianakaviany. Vokany, lasa tsy anisan’ny fianakavia-Ndranahary koa tsika. Fe soa avao fa nisy ty vilim-panavota, ka hengàny ho anisan’ny fianakaviany amy hoavy ty olombelo mampiseho finoa azy noho manoriky ty safàny. Fe ndre mbo tsy avy fotoa zay, le afaky mifandramby soa amy Jehovah noho amy mpiara-manompo amintsika reo tsika henanizao. Hita hoe tena tea antsika vatany Jehovah!—Rom. 5:10, 11.
7. Manino ty fijalean’i Jesosy ro manampy antsika hahay hoe tena tea antsika Jehovah?
7 Vomaiky ho haintsika hoe tea antsika vatany Jehovah lafa tsika mandiniky ty raha tsapany lafa nijalijaly Anakilahiny iny. Nivola Satana fa hivaliky amy Ndranahary ty mpanompony lafa misy raha sarotsy mahazo azy. Mba hanaporofoa hoe diso raha zay, le nengàn’i Jehovah hijalijaly Jesosy talohan’ny nahafatesany. (Job 2:1-5; 1 Pet. 2:21) Nihentean’i Jehovah avao, ohatsy, ie lafa nikizakizahin’ny fahavalony, nivangoan’ny maramila rey, noho nifantsihin-drozy tamy tsato-kazo. Tena nijalijaly Jesosy lafa niala ay, fe mbo nanenty avao Jehovah. (Mat. 27:28-31, 39) Afaky nisakanan’i Jehovah raha iaby reo mba tsy hahazo an’i Jesosy. Azon’i Jehovah natao, ohatsy, ty nanavotsy an’i Jesosy lafa nivola ty olo hoe: “Laha tea azy Ndranahary, le engao ie hanavotsy azy.” (Mat. 27:42, 43) Fe laha nanao ani-zay ie, le tsy nisy dikany avao ty vilim-panavota nataon’i Jesosy, sady mety tsy hana raha tamàny tsika. Zay nahavy an’i Jehovah nanenga an’ny Anakilahiny iny hiaritsy fijalea avao io zisiky nahafaty azy.
8. Ino ty nitsapan’i Jehovah lafa nahita an’ny Anakilahiny iny nijalijaly? Hazavao. (Henteo koa sary io.)
8 Tsy tokony hieritseritsy tsika hoe tsy mety malahelo Ndranahary satria farani-ze mahery ie. Mana fihetseham-po manahaky antsika ie laha ty marina satria niforoniny mitovy soraky aminy tsika. Resahin’ny Baiboly fa mahatsapa ‘marary fo’ noho ‘malahelo’ ie. (Sal. 78:40, 41) Diniho koa moa ty raha niainan’i Abrahama noho Isaka. Tiaronao vasa fa nivolanin’i Jehovah, Abrahama mba hanao soro an’ny anakilahiny toka iny. (Gen. 22:9-12; Heb. 11:17-19) Azo antoky fa tena nalahelo Abrahama lafa ie ho nanao soro an’Isaka. Mba eritsereto koa moa ty alahelon’i Jehovah lafa ie nahita an’ny Anakilahiny iny nampijalijalin’olo noho nivonoan-drozy!—Henteo amy jw.org/skg-x-vz ao ty video hoe Tahafo ty Finoan-drozy: Abrahama, Fizarà 2.
Nalahelo biby Jehovah lafa nahita an’ny Anakilahiny iny nijalijaly (Fehintsoratsy 8)
9. Manino ty Romanina 8:32, 38, 39 ro manampy antsika hahay ty halalikin’ny fitiavan’i Jehovah antsika?
9 Hitantsika baka amy vilim-panavota, fa tsy misy olo tea antsika mandilatsy an’i Jehovah, na ty longontsika zay, na ty namantsika marìny. (Vakio Romanina 8:32, 38, 39.) Azo antoky hoe mandilatsy ty fitiavantsika ty vatantsika ty fitiavan’i Jehovah antsika. Ta ho velo mandrakizay va iha? Mbo mandilatsy an’ny fanirianao zay ty an’i Jehovah. Teanao va ty hahazo fanengà hadisoa? Mbo mandilatsy an’ny fanirianao zay ty an’i Jehovah. Fe ty raha angatahiny amintsika le hoe teany tsika iaby laha mankasitraky ty raha nataony ho antsika noho manoriky ty safàny. Nasehon’i Jehovah tamy alalan’ny vilim-panavota fa tena tea antsika ie. Mbo hianatsy raha maro mikasiky ty fitiavan’i Jehovah koa tsika amy tontolo vaovao ao.—Mpito. 3:11.
INO TY IANARANTSIKA MIKASIKY AN’I JESOSY BAKA AMY VILIM-PANAVOTA?
10. a) Manino ro tena nampiasa loha an’i Jesosy ty fahafatesany? b) Ino ty nataon’i Jesosy mba hanamarina ty anaran’i Jehovah? (Henteo ty efajoro hoe “Nanamarina ty Anaran’i Jehovah, Jesosy lafa Tsy Nivaliky.”)
10 Tean’i Jesosy harova ty lazan’ny Babany. (Jaona 14:31) Nasaran’olo nanivativa a-Ndranahary noho nitariky olo hizizo Jesosy. Tena niasa loha amy zay ie tsy no hanala baraka ty anaran’ny Babany ty fahafatesany. Zay antony nivavahany io hoe: “Baba, laha mba azo atao le afaho amiko kopy toy.” (Mat. 26:39) Fe nanamarina ty anaran’ny Babany ie tamy farany, satria tsy nivaliky taminy mihintsy mandra-pahafatiny.
11. Akory ty nampisehoan’i Jesosy fa tena tea olo ie? (Jaona 13:1)
11 Hita baka amy vilim-panavota, fa tena miferinay olo Jesosy, sirtò ty mpanori-dia azy. (Ohab. 8:31; vakio Jaona 13:1.) Fa hain’i Jesosy, ohatsy, fa hiatriky raha tena sarotsy ie lafa an-tany etoy, sirtò ty fahafatesany. Fe ndre zay, le nataony ze nampanaovin’i Jehovah azy. Parè hiatriky raha sarotsy koa ie satria tea olo. Nasehony mihintsy raha zay lafa ie nitory, nampianatsy, noho nanampy an-drozy. Ndre tamy andro hahafatesany iny aza, le mbo nanoka fotoa hanasà tombon’ny apostoliny rey ie sady nampahery noho nanoro hevitsy an-drozy. (Jaona 13:12-15) Lafa nahanto tamy tsato-kazo teo koa ie, le mbo nanome fanantenà an’ny malaso raiky fa ho maty tanilany eo iny. Tsy zay avao fa nila olo hikarakara an’ny reniny koa ie. (Lioka 23:42, 43; Jaona 19:26, 27) Tsy hoe tamy alalan’ny fahafatesan’i Jesosy avao ro nampisehoany hoe tena tea olo ie, fa tamy raha iaby nataony tamy fiainany koa.
12. Ino ty raha fa ataon’i Jesosy noho mbo hataony ho antsika?
12 Marina fa maty “indraiky mandeha avao” Kristy, fe mbo manao raha maro ho antsika avao ie. (Rom. 6:10) Ino iaby ty ataony ho antsika? Mahafoy fotoa noho miasa mafy ho antsika ie satria ataony ze hahavy antsika handramby soa baka amy vilim-panavota iny. Mba eritsereto moa ty asa ataony. Miasa amy maha Mpanjaka azy ie, amy maha Mpisorobe azy, noho amy maha lohan’ny fiangona azy. (1 Kor. 15:25; Efes. 5:23; Heb. 2:17) Andraikitsiny koa ty mamory ty voahosotsy noho ty vahoaky be, sady mila vita alohan’ny fijalea bevata asa io.b (Efes. 1:10) Ataony koa ze hahavy ty mpanompony tsy mivaliky hahazo sakafo ara-panahy tsy tampaky amy andro farany zao. (Mat. 24:45) Mbo hila ze hahasoa antsika avao koa ie amy Fanjakà Arivo Tao any. Hita baka amy zay, fa tsy hoe nengàn’i Jehovah ho maty ho antsika avao Jesosy, fa hanao raha maro ho antsika koa!
KA MIENY MIANATSY RAHA VAOVAO
13. Manino iha ro afaky hianatsy mikasiky ty fitiavan’i Jehovah noho Jesosy avao laha mametsivetsy ty raha nataon-drozy ho antsika?
13 Afaky hianatsy mikasiky ty fitiavan’i Jehovah noho Jesosy avao iha laha mametsivetsy ty raha nataon-drozy. Azonao atao zao ty mamaky ty raiky amy Filazan-tsara rey na ty maromaro aminy amy vanim-potoan’ny Fahatiarova amy tao toy. Ka avy le mamaky toko maro indraiky mandeha. Alefaso tsikelikely avao, le milà antony hafa tokony hitiavanao an’i Jehovah noho Jesosy, bakeo resaho amin’olo ty raha nianaranao.
14. Manino ty fanaova fikaroha ro manampy antsika hianatsy mikasiky ty vilim-panavota avao, laha hentea ty Salamo 119:97 noho ty fanamariha ambany pejy? (Henteo koa sary io.)
14 Laha fa ela iha ro tanaty fahamarina, le mety hieritseritsy lafa mianatsy hoe fa tsy hahita raha vaovao sasy mikasiky ty fanaovan’i Jehovah ty rariny, ty fitiavany, noho ty vilim-panavota. Fe laha ty marina, tsy mety tampitsy ty raha azontsika ianara mikasiky an’ny raha reo. Ka ino zany ty azonao atao? Misy fanazavà maro tena soa amy boky noho gazetintsika rey, le vakio noho ianaro. Laha misy andinin-teny tsy mazava soa aminao, le anovo fikaroha. Bakeo vetsevetseo ty raha nianaranao noho ifandrambesan’ny raha iny amy Jehovah, amy Anakilahiny iny, noho ty fitiavan-drozy anao.—Vakio Salamo 119:97 noho fanamariha ambany pejy.
Ndre fa ela aza tsika ro tanaty fahamarina, le mbo afaky mampitombo ty fankasitrahantsika ty vilim-panavota avao (Fehintsoratsy 14)
15. Manino tsika ro tokony hiezaky hila raha vaovao amy Baiboly ao?
15 Ka kivy iha laha tsy mahita raha vaovao na raha hafa mahakinto lafa mamaky Baiboly na manao fikaroha. Ataovo sahala amin’olo mila volamena io ty vatanao. Mila mandany lera noho andro maromaro ty olo mila volamena vo mahita kelikely. Fe tsy kivy mihintsy rozy fa mihaly avao satria lafovily amin-drozy ndre volamena kelikely avao aza. Mbo lafovily mandilatsy ty volamena anefa ty fahamarina amy Baiboly ao! (Sal. 119:127; Ohab. 8:10) Manàna fahareta zany, ka tohizo avao ty famakia Baiboly ataonao sady miezaha hikaroky raha vaovao avao.—Sal. 1:2.
16. Akory ty azontsika anahafa an’i Jehovah noho Jesosy?
16 Lafa mianatsy iha, le milà fomba hampihara an’ny raha nianaranao iny. Miezaha, ohatsy, hanao ty rariny manahaky an’i Jehovah le ka manavakavaky olo. Tahafo ty fitiavan’i Jesosy an’ny Babany noho ty olo, ka miezaha hanao ze ampanaovin’i Jehovah noho hahafoy ty vatanao ho an’ny mpiara-manompo. Tahafo koa Jesosy, le mitoria amin’olo mba hahaizan-drozy ty raha miavaky nataon’i Jehovah ho an’olombelo noho hinoan-drozy ty vilim-panavota.
17. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky?
17 Vomaiky tsika ho tea an’i Jehovah noho Anakilahiny iny arakaraky ty ianarantsika mikasiky ty vilim-panavota. Ka lafa mitombo ty fitiavantsika an-drozy, le vomaiky ho tea antsika koa rozy. (Jaona 14:21; Jak. 4:8) Enganè mba hampiasantsika soa ze raha iaby namean’i Jehovah antsika mba hianara mikasiky ty vilim-panavota. Hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky ao koa hoe ino ty soa rambesintsika baka amy vilim-panavota, le akory ty ampisehoantsika fa ankasitrahantsika ty fitiavan’i Jehovah antsika.
HIRA 107 Tahafo ny Fitiavan’Andriamanitra
a FANAZAVÀ: Ty hoe mametsivetsy, le midika hoe mifantoky soa amy raha raiky sady mandiniky azy amy tsipiriany mba hahaiza azy soa.
b Miresaky mikasiky famoria ty ‘kila raha iaby an-danitsy any’ Paoly amy Efesianina 1:10 ao, fe tsy mitovy amy zay famoria ty ‘voahosotsy’ nivolanin’i Jesosy amy Matio 24:31 noho Marka 13:27 ao iny. Paoly zao miresaky mikasiky ty fotoa anendrean’i Jehovah ty voahosotsy amy alalan’ny fanahy masy, fa Jesosy miresaky mikasiky ty fotoa hamoria ani-ze voahosotsy tsy mivaliky mbo an-tany etoy rey ho an-danitsy any amy fijalea bevata.