LAHATSORATSY FIANARA 48
HIRA 129 Miareta fa Aza Kivy
Ino ty Ianarantsika Baka amy Bokin’i Joba Lafa Miatriky Raha Sarotsy Tsika?
“Tena tsy manao raha raty Ndranahary.”—JOBA 34:12.
INO TY HIANARA ATO?
Hianarantsika baka amy bokin’i Joba ao hoe manino ro engà-Ndranahary hisy ty fijalea, le ino ty hanampy antsika tsy hivaliky ndre mijaly aza tsika.
1-2. Manino ro mahasoa antsika ty mamaky ty bokin’i Joba?
VO TSIELA va iha ro namaky ty bokin’i Joba? Ndre fa 3 500 tao lasa zay ty nanorata an’ny boky io, le maro ty olo mahita hoe anisan’ny boky tena soa raha io. Maro ty olo midera an’ny mpanoratsy an’ny boky io satria nampiasa safà mora azo ie, kanefa soasoa sady misy dikany. Mosesy ro nanoratsy an’ny boky miavaky io, fe Jehovah Ndranahary ro nampanoratsy azy.—2 Tim. 3:16.
2 Anisan’ny boky manan-danja amy Baiboly ao ty bokin’i Joba. Fa manino? Satria ampeany tsika hahay hoe afaky mifily hiaro ty lazan’i Jehovah ty olombelo noho ty anjely. Hitantsika ao koa ty toetsy mampiavaky an’i Jehovah, ohatsy hoe ty fitiavany, ty fahendreany, ty fanaovany ty rariny, noho ty heriny. Mimpolimpoly imaro amy bokin’i Joba ao, ohatsy, hoe “Farani-ze Mahery” Jehovah. Mamaly fanontanea bevata maro koa boky io, anisani-zay fanontanea mbo mampiasa loha olo maro toy hoe: Manino ro engà-Ndranahary hisy ty fijalea?
3. Ino ty azontsika ianara baka amy bokin’i Joba ao?
3 Azo ampitovizy amin’olo manganiky vohitsy tsika lafa mamaky ty bokin’i Joba. Lafa avy anabo eny tsika, le hitantsika soa iaby ty manodidy antsika. Manahaky ani-zay koa fa lafa mamaky ty bokin’i Joba tsika, le ho haintsika soa hoe akory ty fahitan’i Jehovah ty fijalea mahazo antsika. Ndao hianarantsika hoe manino ro nahasoa an’Israelita reo ty tantaran’i Joba, le manino ro mahasoa antsika henanizao koa raha zay. Hianarantsika koa hoe akory ty azontsika ampiasà ty bokin’i Joba mba hanampea ty hafa.
NENGA-NDRANAHARY HIJALY JOBA
4. Manino Joba ro tsy nitovy tamy Israelita sisany ta Ejipta any rey?
4 Tamy fotoa nampijaly noho naha andevo an’Israelita rey ta Ejipta any, le nisy lahilahy mana anara Joba zay nipetraky ta Oza tany. Mety ho tan-diomonton’i Arabia, antinanan’ny Tany Nampitamany any nisy an’i Oza io. Nanompo sampy ty Israelita sisany tamy fotoa zay. Fe Joba tsy nanahaky an-drozy. Nanompo an’i Jehovah avao ie sady tsy nivaliky taminy. (Jos. 24:14; Ezek. 20:8) Zao ty nivolanin’i Jehovah mikasiky an’i Joba: ‘Tsy misy olo manahaky azy ty ambony tany eny.’a (Joba 1:8) Joba ro nanan-kanana marè amin’olo iaby baka antinana any sady tena nihajàn’olo. (Joba 1:3) Azo antoky fa tsy nahafaly an’i Satana ty nahita an’i Joba nalaza, nihajàn’olo, sady tsy nivaliky amy Jehovah!
5. Manino Joba ro nengan’i Jehovah hijaly? (Joba 1:20-22; 2:9, 10)
5 Nivola Satana fa lafa mijaly Joba, le hivaliky amy Jehovah. (Joba 1:7-11; 2:2-5) Tena tea an’i Joba, Jehovah. Fe nengany hanaporofo Satana laha marina raha nivolaniny mikasiky an’i Joba iny. (Joba 1:12-19; 2:6-8) Nanao raha raty tamy Joba amy zay Satana, ka nalàny iaby biby niharen’i Joba rey, nivonoany koa ty anany folo, le nifenoany baibay ty vatany iabiaby. Fe tsy nivaliky tamy Jehovah avao Joba, ndre nampijaly azy aza Satana. (Vakio Joba 1:20-22; 2:9, 10.) Nitahan’i Jehovah, Joba tafara atoy. Nameany hanana noho anaky folo koa ie sady nihajàn’olo ndraiky. Nataon’i Jehovah lava velo koa Joba, ka nampeany 140 tao ty andro niainany, le afaky nahita ty zafiny noho ty zafiafiny ie. (Joba 42:10-13, 16) Ino ty nianaran’ny mpanompon’i Jehovah taloha rey baka amy tantaran’i Joba, le ino koa ty ianarantsika baka amy zay?
6. Manino ro mety ho nanampy an’Israelita rey ty tantaran’i Joba? (Henteo koa sary io.)
6 Mety ho nahasoa ty Israelita. Tena nijaly Israelita reo tamy rozy ta Ejipta any. Niandevo, ohatsy, Josoa noho Kaleba tanatin’ny tao maro. Voatery tsy maintsy nikarikarioky tan-diomonto any tanatin’ny 40 tao koa rozy satria tsy nanoriky safàn’i Jehovah ty Israelita sisany. Laha nahay ty raha sarotsy niainan’i Joba noho ty fitahia niazony rozy, le afaky nanampy an-drozy raha zay mba hahay hoe ia ty tena tompon’andraikitsy amy ty fijalea nahazo an-drozy. Mety ho nihain-drozy soa koa hoe manino ro engà-Ndranahary hisy ty fijalea, le manino ro vatan-draha aminy ty tsy fivalihan’ny mpanompony.
Niandevo ta Ejipta any tanatin’ny tao maro ty Israelita. Nanampy an-drozy ty tantaran’i Joba, le afaky manampy antsika koa (Fehintsoratsy 6)
7-8. Manino ro afaky manampy antsika ty bokin’i Joba lafa miatriky raha sarotsy tsika? Manomeza ohatsy.
7 Mahasoa antsika. Mampalahelo fa lasa tsy mino a-Ndranahary ty ankamaroan’olo henanizao satria tsy azon-drozy hoe manino ty olo manao raha soa ro mijaly. Diniho moa ty tantaran’i Hazelb baka Rwanda any. Nino a-Ndranahary ie tamy ie mbo nikely. Fe niova raha zay. Nisaraky ty babany noho reniny, ka lasa kelibabany zay ty niteza azy. Tena nampijaly azy kelibabany io. Nisy nanolaky na nandrava koa ie tamy ie nisomonjara. Nandeha nivavaky tam-piangonan-drozy any ie, fe tsy nahazo fampahereza. Tafara atoy, le nanoratsy ty raha tsapany ho a-Ndranahary ie. Zao ty raha nisoratiny: “Nivavaky taminao aho Ndranahary, niezaky nanao raha soa, fe nivaleanao raha raty raha soa nataoko rey. Tsy hivavaky aminao sasy aho, fa hanao ze raha mahafalifaly ahy avao.” Maro koa ty olo manahaky an’i Hazel, ka mieritseritsy hoe Ndranahary ro tompon’andraikitsy amy fijalea mahazo an-drozy. Tena mampalahelo ty mahita olo manahaky ani-zay, ka ta hanampy an-drozy tsika!
8 Fe hitantsika baka amy tantaran’i Joba iny, fa Satana ro tompon’andraikitsy amy fijalea mahazo antsika, fa tsy Jehovah! Nianarantsika koa fa tsy tokony hieritseritsy tsika hoe nanao raha raty ty olo raiky kanao mijaly. Mivola ty Baiboly fa “mety ho tra-doza amy fotoa tsy am-poizy” ty olo kiraidraiky. (Mpito. 9:11; Joba 4:1, 8) Nianarantsika koa hoe laha miaritsy noho tsy mivaliky tsika, le afaky mamaly ty fandratiratia ataon’i Satana, Jehovah. Miaro ty lazany tsika lafa manao ani-zay. (Joba 2:3; Ohab. 27:11) Tena vatan-draha amintsika raha nianarantsika baka amy Baiboly ao zay satria lasa haintsika ty antony mahavy antsika noho ty longontsika hijaly. Lafa nianatsy Baiboly tamy Vavolombelon’i Jehovah, Hazel tafara atoy, le lasa nihainy hoe tsy baka amy Ndranahary ty fijalea nahazo azy. Zao ty nivolaniny: “Nivavaky tamy Ndranahary ndraiky aho, le nambarako azy iaby ty tam-poko ao. Nivola tamy Jehovah aho hoe tsy tena ta hiala azy aho tamy zaho nivola hoe tsy hivavaky aminy sasy iny. Tsy nahay azy soa aho, ka zay ty antony nahavy ahy nivola an’iny. Haiko henanizao hoe tea ahy Jehovah, ka mahafalifaly ahy raha zay.” Tena falifaly tsika mahay hoe manino ro engà-Ndranahary hisy ty fijalea! Ndao hodinihintsika koa henanizao hoe manino ro afaky manampy antsika hiaritsy raha sarotsy ty tantaran’i Joba.
MANAMPY ANTSIKA HIARITSY TY TANTARAN’I JOBA
9. Ino ty nataon’i Joba lafa nijaly ie? (Jakoba 5:11)
9 Alao sary an’eritseritsy hoe io Joba mipetraky amy lavenoky eo. Feno baibay ty vatany iaby sady tena mijaly ie. Niheromainty ie tratsin’ny arety iny sady nahia biby. Tsy nana hery firy ie. Mipetraky amy tany eo ie sady kihikihisany amy pilakin’ny tanimanga ty vatany. Matetiky ie ro mitaray satria mijaly marè. Fe ndre tsy afaky nanao raha firy aza Joba, le niaritsy ie ka tsy nivaliky tamy Jehovah. (Vakio Jakoba 5:11.) Ino ty nanampy an’i Joba hiaritsy?
10. Ino ty mampiseho hoe tsy nisalasala nivola ty raha am-pony ao tamy Jehovah, Joba? Hazavao.
10 Niresahin’i Joba tamy Jehovah iaby ty raha nitsapany. (Joba 10:1, 2; 16:20) Niresaky ty alahelony, ohatsy, ie amy Joba toko faha-3 ao. Nieritseritsy ie hoe baka amy Jehovah raha sarotsy iaby nahazo azy rey. Bakeo nampolimpolin’ny naman’i Joba telo rey hoe nisazi-Ndranahary ie satria nanao fahotà, fe mbo nivola avao Joba hoe olo marina ie. Hita tamy raha sisany nivolaniny aza fa nieritseritsy ie hoe mbo marina mandilatsy a-Ndranahary. (Joba 10:1-3; 32:1, 2; 35:1, 2) Fe “nivolambola fahatany” koa Joba satria niezaky mafy nanaporofo hoe tsy nivaliky ie. (Joba 6:3, 26) Hitantsika amy Joba toko faha-31 ao aza hoe tean’i Joba hamaly ty raha nivolaniny Ndranahary, ka hivola hoe tsy nanasazy azy ie. (Joba 31:35) Fe tsy tokony ho nitamà Joba hoe horesahi-Ndranahary aminy ty antony nampijaly azy.
11. Ino ty nataon’i Jehovah ndre nanamarina ty vatany aza Joba?
11 Hitantsika henanizao hoe niresaky ty raha tsapany noho nieritseretiny mikasiky an’i Jehovah, Joba satria nifandramby marìny aminy sady tena natoky hoe hitsara azy ara-drariny Jehovah. Tafara atoy nampiasa tsioky be Jehovah mba hamalea ty fanontanean’i Joba. Fe tsy nihazavaniny taminy ty antony nampijaly azy. Tsy nihelofany koa Joba ndre nimenimeny na nanamarina ty vatany. Mifanohitsy amy zay aza fa nampianatsy an’i Joba ie, manahaky baba mampianatsy ty anakilahiny io. Tena nanampy an’i Joba raha zay. Lasa niambany ie lafa nahay hoe tena kelikely ty raha hainy. Nifona koa ie tamy fivolambolanany fahatany rey. (Joba 31:6; 40:4, 5; 42:1-6) Manino ro nahasoa ty olo taloha noho mahasoa antsika henanizao tantara zay?
12. Nanino ty tantaran’i Joba ro nahasoa ty Israelita?
12 Nahasoa ty Israelita. Niana-draha baka amy tantaran’i Joba ty Israelita. Diniho moa ty tantaran’i Mosesy. Nanahira azy ty nitariky an’ny vahoakin’Israely rey. Imaro rozy ro nanao raha halan’i Jehovah noho nandiso fanantenà an’i Mosesy. Nimenimeny amy Jehovah, Israelita mpizizo rey lafa nisy raha sarotsy nahazo an-drozy, fe Mosesy ro nivavaky tamy Jehovah mba hanampy an-drozy amy raha zay. (Eks. 16:6-8; Nom. 11:10-14; 14:1-4, 11; 16:41, 49; 17:5) Nila niaritsy koa Mosesy lafa nanarin’i Jehovah. Mariho, ohatsy, ty raha niseho lafa nitoby ta Kadesy ao ty Israelita taloha kelikelin’ny hiliran-drozy amy Tany Nampitamàny ao. (Sal. 106:32, 33) Vokatsini-zay, lasa tsy nengan’i Jehovah hilitsy amy Tany Nampitamany ao Mosesy. (Deot. 32:50-52) Tsy maintsy ho nampalahelo an’i Mosesy raha zay, fe niambany ie ka naneky an’ny fanitia zay. Afaky nanampy ty Israelita niay tafaran’i Mosesy koa ty tantaran’i Joba lafa niatriky raha sarotsy rozy. Afaky mametsivetsy ty tantaran’i Joba, ohatsy, rozy ka resahin-drozy amy Jehovah ze raha tena tsapan-drozy. Fe mila tiarovin-drozy avao hoe tsy ho marina mandilatsy a-Ndranahary mihintsy rozy. Ianaran-drozy koa hoe tokony hiambany rozy, ka haneky ahitin’i Jehovah.
13. Manino ty tantaran’i Joba ro manampy antsika tsy hivaliky? (Hebreo 10:36)
13 Mahasoa antsika. Mila miaritsy koa tsika henanizao mba tsy hivaliky. (Vakio Hebreo 10:36.) Misy amintsika, ohatsy, marary, kivy, mana problemo ara-pianakavia, maty longo, na misy problemo bevata hafa. Kindraiky aza, mety hivola na hanao raha mampalahelo antsika ty hafa ka vomaiky hanasarotsy ty tsy fivalihantsika. (Ohab. 12:18) Fe hitantsika baka amy bokin’i Joba iny hoe azontsika resahy amy Jehovah ty raha tena tsapantsika sady matoky tsika hoe hijanjy antsika ie. (1 Jaona 5:14) Tsy ho meloky antsika Jehovah lafa mivola ty raha am-pontsika ao tsika, ndre somary “mivolambola fahatany” manahaky an’i Joba aza kindraiky. Mifanohitsy amy zay, fa hanome hery noho fahendrea ilàntsika ie mba hahavitantsika tsy hivaliky. (2 Tant. 16:9; Jak. 1:5) Mety hanampy antsika hanity ty fomba fihevitsintsika koa Jehovah, manahaky ty nataony tamy Joba. Mety hanome torohevitsy antsika, ohatsy, ie amy alalan’ny famakiantsika Baiboly na boky noho gazetintsika rey, na amy alalan’ny anti-panahy na mpiara-manompo. (Heb. 12:5-7) Nianarantsika baka amy tantaran’i Joba iny, fa mila miezaky tsy hivaliky tsika lafa ahitin’i Jehovah. Nahasoa an’i Joba ty nijanjy an’i Jehovah, le hahasoa antsika koa raha zay, laha miezaky hiambany noho maneky ty torohevitsy azontsika tsika. (2 Tant. 13:11) Tena mahasoa antsika ty bokin’i Joba! Ndao hodinihintsika koa henanizao hoe akory ty azontsika ampiasà ty tantaran’i Joba mba hanampea ty hafa.
AMPIASAO TY BOKIN’I JOBA MBA HAMPAHEREZA OLO
14. Akory ty havalinao laha misy olo manontany anao hoe manino ro misy ty fijalea?
14 Fa nanontanean’olo va iha tamy fanompoa eny hoe manino ro misy ty fijalea? Akory ty namaleanao azy? Mety ho niresahinao aminy vasa ty raha volanin’ny Baiboly mikasiky ty raha niseho tamy zariday Edena tao. Vasa nivolaninao hoe namitaky an’ny mpivaly voalohany rey Satana, azy anjely raty iny, ka lasa nanohitsy a-Ndranahary rozy. (Gen. 3:1-6) Bakeo nihazavaninao hoe tsy nanoriky ty safà-Ndranahary, Adama noho Eva, ka nanjary nijaly noho maty ty olo. (Rom. 5:12) Nanazava koa iha hoe nenga-Ndranahary handeha ty fotoa mba ho voaporofo hoe mpavandy Satana. Nengany handeha koa ty fotoa mba hitoria ty vaovao soa hoe tsy hisy sasy ty fijalea amy hoavy sady ho lavorary ty olo. (Apok. 21:3, 4) Raiky amy fomba amalea an’ny fanontanea io zay, le fa maro ty olo nahay ty antony mampisy ty fijalea, lafa nahazo an’ny fanazavà zay.
15. Akory ty azontsika ampiasà ty bokin’i Joba mba hamalea hoe manino ro misy fijalea? (Henteo koa sary reo.)
15 Misy fomba hafa azontsika anazavà ty antony mahavy ty fijalea koa amy bokin’i Joba ao. Mety azontsika atao tse ty mivola an’olo nanontany iny hoe tena soa fanontaneany iny. Bakeo resahintsika aminy hoe nanontany raha manahaky ani-zay koa Joba, azy lahilahy tena nijaly zay. Nieritseritsy mihintsy aza ie hoe baka amy Ndranahary ty raha sarotsy nahazo azy. (Joba 7:17-21) Mety hahatsapa olo iresahantsika iny hoe ndre fa taloha tany aza, le fa tean’olo ho hay ty antony mampisy ty fijalea. Bakeo azontsika resahy aminy hoe baka amy Devoly ty fijalea nahazo an’i Joba fa tsy baka amy Ndranahary. Nivola ty Devoly hoe manompo a-Ndranahary ty olo satria ameany raha soa, fa laha misy raha sarotsy mahazo an-drozy le tsy hanompo azy sasy rozy. Azontsika resahy koa hoe ndre tsy baka amy Ndranahary ty raha sarotsy nahazo an’i Joba, le nengany hahazo azy raha zay satria natoky ie hoe afaky manaporofo ty olombelo fa mpavandy Satana. Azontsika hazavany koa hoe nitahy an’i Joba, Jehovah satria tsy nivaliky taminy mihintsy ie. Afaky mampahery olo zany tsika lafa hazavanintsika hoe tsy baka amy Ndranahary ty fijalea mahazo antsika olombelo.
Akory ty azonao ampiasà ty bokin’i Joba mba hanomeza toky olo hoe tsy manao raha raty Ndranahary? (Fehintsoratsy 15)
16. Mivolana tantara mampiseho hoe manampy ty olo miatriky raha sarotsy ty bokin’i Joba.
16 Diniho moa hoe akory ty nanampean’ny bokin’i Joba an’i Mario. Nisy ranabavy raiky zay nitory taminy an-telefony tamy 2021. Nivakin’ny ranabavy io taminy ty Jeremia 29:11, 12. Bakeon’iny, nihazavaniny tamy Mario fa tsy hoe hanome hoavy soasoa antsika avao Ndranahary, fa mijanjy ty vavaky ataontsika koa. Lafa nanontany ty hevitsin’i Mario amy zay ie, le namaly Mario hoe: “Anatiny manoratsy taratasy ho an’ny fianakaviako aho henanizao satria hamono fo.” Nivola koa Mario hoe: “Mino a-Ndranahary aho, fe tsy azoko hoe manino ie ro tsy midary ahy.” Lafa nikaiky azy ndraiky ranabavy io, le niresaky mikasiky ty fijalean’i Joba. Nitapa-kevitsy Mario fa hamaky ty bokin’i Joba iabiaby. Farany nalefan’ny ranabavy iny aminy ty fomba ahazoa ty Baiboly Fandika-tenin’ny Tontolo Vaovao baka amy internet ao. Ino ty vokany? Naneky hianatsy Baiboly Mario sady fa tsy nilininy ty hianatsy mikasiky an’ny Ndranahary be fitiava noho midary azy iny.
17. Manino tsika ro misaotsy an’i Jehovah fa nataony amy Safàny ao ty bokin’i Joba? (Joba 34:12)
17 Hitantsika zany fa mana hery bevata afaky manova ty fiainantsika ty Baiboly sady afaky mampahery ty olo miatriky raha sarotsy. (Heb. 4:12) Misaotsy an’i Jehovah tsika fa nampanoratiny amy Safàny ao ty tantaran’i Joba! (Joba 19:23, 24) Manome toky antsika ty bokin’i Joba fa “tena tsy manao raha raty Ndranahary.” (Vakio Joba 34:12.) Ianarantsika baka amy boky io koa hoe manino ro engà-Ndranahary hisy ty fijalea, le ino ty azontsika atao mba tsy hivaliha ndre miatriky raha sarotsy aza tsika. Azontsika ampiasà koa boky io mba hampahereza ty olo miatriky raha sarotsy. Hodinihintsika amy lahatsorasy manaraky ao koa hoe akory ty anampean’ny bokin’i Joba antsika lafa hanome torohevitsy olo tsika.
HIRA 156 Tsy Jiky ty Finoako
a Tanelanelan’ny fotoa nahafatesan’i Josefa noho nahavoatendry an’i Mosesy ho mpitariky ty Israelita, ty niainan’i Joba, zany hoe tanelanelan’ny tao 1657 T.K. noho 1514 T.K. Tokotokony ho tanatin’ny fotoa rezay zany ro nifampiresahan’i Jehovah noho Satana, le tamy zay koa ro niseho raha sarotsy nahazo an’i Joba rey.
b Novà ty anara sisany.