- 
	                        
            
            Manaia Marina Tsika Lafa Maty?Ino ty Azonao Ianara amy Baiboly Ao?
- 
                            - 
                                        TOKO FAHA-6 Manaia Marina Tsika Lafa Maty?1-3. Ino ty fanontanea apetrakin’olo mikasiky ty fahafatesa? Manao akory ty amaleani-fivavaha sisany ani-raha zay? MAMPITAMÀ ty Baiboly fa “tsy hisy fahafatesa sasy” ndraiky andro any. (Apokalypsy 21:4) Nianarantsika tamy Toko faha-5 tao, fa ty vilim-panavota ro mahavy antsika hahazo fiaina zisiky farany. Fe mbo maty ty olo henanizao. (Mpitoriteny 9:5) Mahavy antsika ta hanontany raha zay hoe: Manao akory tsika lafa maty? 2 Ta hahay marè ty valini-fanontanea io tsika lafa misy longontsika maty. Mety hieritseritsy tsika hoe: ‘Nanaia lahy ie zay? Mba mahita anay va ie? Afaky manampy anay va ie? Mety mbo hahita azy ndraiky va zahay?’ 3 Samby hafa ty fomba amaleani-fivavaha ani-fanontanea reo. Mivola ty ilany, fa ze manao raha soa, le ho an-danitsy any, fa ze manao raha raty, ho an’afobe any. Misy koa mivola fa manjary fanahy ty olo raiky lafa maty, ka miaraky amy longony fa nimaty rey. Ao koa ty mivola fa lafa maty ty olo le tsarà, le bakeo hateraky ndraiky le hanjary olo hafa ie, na biby mihintsy aza. 4. Ino ty hevitsy iharoani-ankamaroani-fivavaha mikasiky ty fahafatesa? 4 Atao raha samby hafa biby ty raha ampianarini-fivavaha. Fe lafa hentea, misy hevitsy raiky iharoani-ankamaroan-drozy. Mampianatsy rozy, fa lafa maty ty olo, le misy raha miala amy ty vatany fe mbo velo avao. Marina va raha zay? MANAIA MARINA TSIKA LAFA MATY?5, 6. Manao akory tsika lafa maty? 5 Jehovah ro tena mahay hoe manao akory ty olo lafa maty. Nivola ie fa lafa maty ty olo raiky, le tampitsy eo ty fiainany. Mifanohitsy amy fiaina ty fahafatesa. Ka lafa maty ty olo raiky, le tsy mahatiaro sady tsy falifaly noho tsy malahelo sasy.a Lafa maty tsika, le fa tsy afaky mahita na maharè na mieritseritsy sasy. 6 Nanoratsy Solomona Mpanjaka fa “tsy mahay ndre ino ndre ino” ty maty. Tsy afaky ho tea na halay olo ty maty satria ‘tsy misy asa, na hevitsy, na fahaiza, na fahendrea, an-dolo’ ao. (Vakio Mpitoriteny 9:5, 6, 10.) Mivola koa ty Baiboly amy Salamo 146:4, fa lafa maty ty olo, le “rava ty raha eritseretiny.” TY RAHA NIVOLANINI-JESOSY MIKASIKY TY FAHAFATESANiforoni-Ndranahary hiay zisiky farany an-tany etoa ty olombelo 7. Ino ty nivolanini-Jesosy mikasiky ty fahafatesa? 7 Hoy Jesosy tamy ty mpianatsiny lafa nimaty Lazarosy: “Miroro Lazarosy namantsika.” Tsy ta hivola Jesosy hoe niala havozaha Lazarosy. Bakeo nivola ndraiky Jesosy hoe: “Maty Lazarosy.” (Jaona 11:11-14) Midika zay fa nampitovini-Jesosy tamy torimaso ty fahafatesa. Tsy nivola ie hoe tan-danitsy any Lazarosy, na tamy longony fa nimaty rey any. Tsy nivola koa ie hoe nijaly tamy afobe any Lazarosy na nateraky ndraiky ka nanjary olo hafa na biby. Sahala nivola Jesosy hoe niroro marè Lazarosy. Misy andinin-teny sisany mampitovy ty fahafatesa amy firoroa marè. Lafa namelo anakampelani-Jairo iny Jesosy le nivola hoe: “Tsy maty ie fa miroro.”—Lioka 8:52. 8. Ino ty ahaizantsika fa tsy niforoni-Ndranahary ho maty ty olombelo? 8 Fa natao-Ndranahary ho maty va Adama noho Eva lafa namboariny? Aha! Niforonini-Jehovah hiay zisiky farany rozy sady ho sambatsy noho ho salama soa. Nataoni-Jehovah haniry hiay zisiky farany ty olombelo lafa niforoniny. (Mpitoriteny 3:11) Tsy ho teani-baba noho reny ty hahita ty anakiny hiha antitsy bakeo ho maty. Manahaky ani-zay koa Jehovah. Fe manino tsika ro maty kanefa niforoni-Ndranahary hiay zisiky farany? MANINO TSIKA RO MATY?9. Manino didy nameani-Jehovah ani-Adama noho Eva io ro tsy sarotsy? 9 Nivola tamy Adama, Jehovah tamy zariday Edena tao hoe: “Azonao hany iaby ze laninao amy voani-hazo anaty zariday toy ato. Fe ka haninao ty voani-hazo fahaiza ty soa noho ty raty, fa amy andro ihinananao azy, le ho maty vatany iha.” (Genesisy 2:9, 16, 17) Mazava soa didy io ka tsy sarotsy ty nanaraky azy, sady nana zo hivola tamy Adama noho Eva, Jehovah hoe ino ty raty le ino ty soa. Laha nanoriky ty safàny rozy le ho nihita hoe nanaja ty fahefàni-Jehovah. Ho nasehon-drozy tamy raha zay koa hoe tean-drozy ty raha iaby nameany an-drozy. 10, 11. a) Nanao akory ty namitahani-Satana ani-Adama noho Eva? b) Manino ro tsy misy antony tokony nanaovani-Adama noho Eva raha nataon-drozy iny? 10 Mampalahelo fa nifily tsy hanoriky ty safàni-Jehovah, Adama noho Eva. Nivola tamy Eva, Satana hoe: “Marina va fa nivola taminareo Ndranahary hoe tsy mahazo mihina amy voani-hazo iaby amy zariday toy ato nareo?” Namaly Eva hoe: “Mahazo mihina amy voani-hazo amy zariday ato reo zahay. Fa hoy Ndranahary taminay mikasiky voani-hazo anivo zariday eo io: ‘Ka haninareo io, sady ka kasihinareo, tsy no ho maty nareo.’ ”—Genesisy 3:1-3. 11 Le nivola Satana hoe: “Tsy ho maty zao mihintsy nareo. Fa hai-Ndranahary fa amy andro hihinananareo raha io, le hisokatsy ty masonareo, ka le hitovy amy Ndranahary nareo, hahay ty soa noho ty raty.” (Genesisy 3:4-6) Niteani-Satana hieritseritsy Eva hoe afaky nanapa-kevitsy raiky mikasiky ty soa noho ty raty ie. Sady mbo navandy koa ie mikasiky ty raha mety hahazo ani-Eva, laha tsy manoriky ty safàni-Jehovah. Nivola Satana fa tsy ho maty Eva, ka le nihina tamy voankazo io ie, le nameany koa valiny. Fa nihaini-Adama noho Eva fa tsy nengàni-Jehovah hihina amy voankazo io rozy fe mbo nihina avao. Mazava soa didy io sady tsy sarotsy, fe kinahin-drozy ty tsy nanoriky azy. Le nasehon-drozy tamy raha zay fa tsy nanaja ani-Baban-drozy soa fanahy an-danitsy any iny rozy. Tsy nisy antony ndre raiky tokony hanaovan-drozy raha nataon-drozy io. 12. Manino ty tsy fanorihani-Adama noho Eva ty safàni-Jehovah ro mandiso fanantenà? 12 Tena nandiso fanantenà ani-Jehovah Adama noho Eva, satria tsy nanaja ty Mpamoro an-drozy! Mety hanao akory iha laha niezaky mafy niteza anakilahy raiky noho anakampela raiky, bakeo nanohitsy anao rozy, sady ty raha tsy nengànao hataon-drozy mihintsy ro nataon-drozy? Tsy ho nalahelo biby va iha? Baka amy lemboky Adama, le nimpoly ho lemboky ndraiky 13. Ino ty teani-Jehovah hovolany amy hoe ‘himpoly ho lemboky ndraiky iha’? 13 Lafa tsy nanoriky safà Adama noho Eva, le very tombontsoa hiay zisiky farany iny. Hoy Jehovah tamy Adama: “Lemboky iha sady himpoly ho lemboky ndraiky.” (Vakio Genesisy 3:19.) Midika zay fa himpoly ho lemboky ndraiky Adama, ka sahala hoe mbo tsy niforony mihintsy. (Genesisy 2:7) Lafa nanota Adama, le nimaty ka tsy nisy sasy. 14. Manino tsika ro maty? 14 Laha nanoriky ty safà-Ndranahary Adama noho Eva, le mbo ho nivelo zisiky henanizao. Fe lafa tsy nanoriky ty safàny rozy, le nanjary mpanota bakeo nimaty. Manahaky arety raty nafindran-drozy morovaly amintsika ty ota. Mpanota tsika lafa ateraky, ka zay mahavy antsika ho maty io. (Romanina 5:12) Fe tsy tea-Ndranahary ho maty mihintsy ty olombelo, lafa niforoniny. Kaihini-Baiboly hoe “fahavalo” ty fahafatesa.—1 Korintianina 15:26. MANAFAKY ANTSIKA TY MARINA15. Manafaky antsika amin’ino ty marina mikasiky ty maty? 15 Tsy voafitaky amy hevi-diso maro tsika lafa mahay ty marina mikasiky ty fahafatesa. Mampianatsy antsika ty Baiboly fa tsy mijaly na malahelo ty maty. Tsy afaky miresaky amin-drozy tsika, le rozy koa tsy afaky miresaky amintsika. Tsy afaky manampy ty maty tsika, le ty maty koa tsy afaky manampy antsika. Tsy afaky mampijaly antsika rozy, ka tsy tokony hatahorantsika. Fe maro ty fivavaha mivola fa mbo velo mbao ty maty ka afaky manampy an-drozy tsika laha ameantsika drala ty mpitariky fivavaha na ze olo ataon-drozy hoe masy. Fe lafa haintsika ty marina mikasiky ty maty, le tsy voafitakini-vandy rezay tsika. 16. Ino ty vandy ampianarini-ankamaroani-fivavaha mikasiky ty maty? 16 Mampiasa fivavaha diso Satana mba havandy amintsika, le ataony koa ze hieritseretantsika fa mbo velo ty maty. Mampianatsy, ohatsy, ty fivavaha sisany, fa lafa maty tsika, le misy raha miala amy vatantsika, le mbo velo mbao. Mampianatsy raha zay va ty fivavaha misy anao sa mampianatsy ty raha ampianarini-Baiboly mikasiky ty maty? Mampiasa vandy Satana mba hampiala ty olo amy Jehovah. 17. Manino ty fanoroa olo amy afobe ro fanaratia ani-Jehovah? 17 Mampianatsy raha mahakivy ty ankamaroani-fivavaha. Misy ohatsy mampianatsy fa horoa zisiky farany amy afobe any ty olo raty fanahy. Vandy raha zay, sady fanaratia ani-Jehovah. Tsy hengàni-Jehovah hijaly manahaky zay mihintsy ty olo. (Vakio 1 Jaona 4:8.) Manao akory iha laha mahita olo raiky manasazy ajà, le oroany amy afo ao ty tanan’ajà iny? Hivola iha hoe olo raty fanahy marè zao. Tsy ho teanao ty hahay azy. Ho zay mihintsy ro teani-Satana ho tsapantsika mikasiky ani-Jehovah! 18. Manino tsika ro tsy tokony hatahotsy ty maty? 18 Mivola ty fivavaha sisany fa lafa maty ty olo, le manjary fanahy. Ampianarin-drozy fa mila manaja noho matahotsy fanahy rey mihintsy tsika, satria mety hana hery hiarova antsika raha rey, na hanjary fahavalo mampatahotsy. Maro ty olo mino ani-vandy zay. Matahotsy ty maty rozy, ka le mivavaky aminy, fa tsy amy Jehovah. Tiarovo fa tsy afaky mahatiaro na mahatsapa ndre ino ndre ino ty maty, ka tsy tokony hatahorantsika. Mpamoro antsika Jehovah. Ie ro Ndranahary marina, ka tokony ho ie raiky avao ro ivavahantsika.—Apokalypsy 4:11. 19. Manino ro manampy antsika ty fahaiza ty marina mikasiky ty maty? 19 Afaky amy ty vandy ataoni-fivavaha tsika, lafa mahay ty marina mikasiky ty maty. Manampy antsika hahatakatsy ty raha soa ampitamànini-Jehovah mikasiky ty fiainantsika noho ty hoavintsika fahamarina io. 20. Ino ty hianarantsika amy toko manaraky ao? 20 Nanontany ho zao Joba, mpanompo-Ndranahary fa ela taloha tany: ‘Laha maty ty olo, mbo ho velo ndraiky va ie?’ (Joba 14:14) Mbo tamàny ho velo ndraiky va ty olo raiky fa nimaty? Tena soa ty amalia-Ndranahary ani-raha zay amy Baiboly ao. Ho hitantsika raha zay amy toko manaraky ao. a Maro ty mino fa mbo velo ty fanahin’olo raiky lafa maty ie. Laha teanao ty hahazo fanazavà maromaro, le henteo Fanazavà Hevitsy 17 noho 18. 
 
- 
                                        
- 
	                        
            
            Hovelomy Ndraiky ty Maty!Ino ty Azonao Ianara amy Baiboly Ao?
- 
                            - 
                                        TOKO FAHA-7 Hovelomy Ndraiky Ty Maty!1-3. Ino ty raha managadra antsika iaby? Ino ty hataoni-Jehovah mba hanafaha antsika? MBA VETSEVETSEO moa hoe nigadrà zisiky maty iha kanefa tsy iha ro nanao hadisoa. Sady tsy tamàny ho afaky ao mihintsy iha. Fa mieritseritsy iha hoe tampitsy eo ty hoavinao. Fe tamy fotoa zay mihintsy ro nisy olo niavy hanafaky anao. Mahavita ani-raha zay ie sady nampitamà fa hanampy anao! Hanao akory ty fihetseham-ponao? 2 Mitovy amy hoe migadra tsika satria tsy maintsy maty. Tsy afaky lomay fahafatesa mihintsy tsika. Fe Jehovah mahavita manafaky antsika amy fahafatesa. Sady fa nampitamà ie fa “hafaha ty fahafatesa, azy fahavalo farany iny.”—1 Korintianina 15:26. 3 Mba vetsevetseo moa ty ho hafaleanao lafa tsy hatahotsy ho maty sasy iha! Sady tsy ty fahafatesa avao ro hafahani-Jehovah, fa hamelo azy fa nimaty rey ndraiky koa ie. Mba diniho moa ty ho vokatsini-raha zay aminao. Mampitamà ie fa ho velo ndraiky azy “maty tsy mahavita ndre ino ndre ino” rey. (Isaia 26:19) Kaihini-Baiboly hoe fameloma ty maty raha zay. LAFA MISY LONGONTSIKA MATY4. a) Ino ty afaky mampahery antsika lafa misy longontsika na namantsika maty? b) Ia iaby ty ninama-Jesosy biby? 4 Tsy zakantsika ty alahelontsika lafa misy longo na nama maty. Kivy tsika. Tsy misy azontsika atao mba hahavelo azy ndraiky. Fe mampahery antsika ty Baiboly. (Vakio 2 Korintianina 1:3, 4.) Tena teani-Jehovah noho Jesosy hovelomy ndraiky longontsika rey. Hanenty ohatsy raiky tsika hahità ani-raha zay. Tamy Jesosy tan-tany etoy, le matetiky ro namangy ani-Lazarosy noho ty anabaviny, tsy ia zay fa Marta noho Maria. Ninama-Jesosy biby rozy telo reo. Mivola ty Baiboly hoe: “Tea ani-Marta noho ty rahavaviny voho Lazarosy, Jesosy.” Fe ndraiky andro, nimaty Lazarosy.—Jaona 11:3-5. 5, 6. a) Nanao akory Jesosy lafa nahita ty nama noho ty longoni-Lazarosy nalahelo? b) Manino ro mampahery ty mahay hoe nanao akory Jesosy lafa nisy olo maty? 5 Nandeha tamy Marta noho Maria any Jesosy mba hampahery an-drozy. Lafa nirèni-Marta fa ho avy Jesosy, le nitsena azy tambalikini-tanà io any ie. Nifalifaly ie nahita ani-Jesosy, fe nivola taminy ie hoe: “Laha teto lahy iha Tompo, le tsy ho nimaty ty anadahiko.” Nieritseritsy Marta hoe tara marè Jesosy vo niavy, bakeo nitany Maria rahavaviny. Nahita an-drozy nalahelo Jesosy, le niferinay an-drozy ka nitany koa. (Jaona 11:21, 33, 35) Nalahelo marè ie, manahaky antsika lafa maty longo marìny antsika rey. 6 Mampahery ty mahay fa mitovy amy ty raha mahazo antsika ty mahazo ani-Jesosy lafa misy maty. Manahaky ani-Babany avao Jesosy. (Jaona 14:9) Mana hery hanafaha ty fahafatesa tsy ho eo sasy Jehovah. Sisa kely le hataony raha zay. “NAO LAZAROSY, MIBOAHA!”7, 8. Nanino vato iny ro tsy nengàni-Marta halà tamy loloni-Lazarosy teo, fe ino ty nataoni-Jesosy? 7 Lafa niavy tamy lolo nametraha ty fatini-Lazarosy teo Jesosy, le fa voahily marè tamy vato be raha io. Hoy Jesosy: “Alao vato io.” Fe tsy naneky Marta, satria fa efatsy andro tan-dolo ao ty fatini-Lazarosy. (Jaona 11:39) Tsy nihainy hoe ino ty raha hataoni-Jesosy amy anadahiny io. Mba vetsevetseo moa ty hafaleani- longo noho nama-Lazarosy rey lafa nivelomy ndraiky ie! —Jaona 11:38-44 8 Nivola Jesosy hoe: “Nao Lazarosy, miboaha!” Tseriky vatany Marta noho Maria bakeo satria “niboaky lahilahy fa nimaty iny, sady mbo nifehy sikim-paty ty tombony noho ty tanany.” (Jaona 11:43, 44) Velo ndraiky Lazarosy! Nifankahita tamy ty longony noho ty namany ndraiky ie. Afaky nandrakoky azy, noho nikasiky azy, voho niresaky taminy rozy. Fahagagà vatany zao! Nivelomini-Jesosy ndraiky Lazarosy. “NAO AJÀ AMPELA, MIVOLA AMINAO AHO: MIONGAHA!”9, 10. a) Ia ty nanome hery ani-Jesosy mba hamelomany ty maty? b) Manino ro vatan-draha amintsika ty tantaran’olo nivelomy rey? 9 Ty herini-Jesosy manoka va ro namelomany ty maty? Aha. Nivavaky tamy Jehovah ie talohani-namelomany ani-Lazarosy, bakeo nameani-Jehovah hery hameloma azy. (Vakio Jaona 11:41, 42.) Tsy Lazarosy raiky avao ty maty fa nivelomy. Miresaky mikasiky ani-ajà ampela 12 tao, narary marè zay ty Baiboly. Jairo ty anarani-babany. Nikivy biby babany io, ka nisoloho tamy Jesosy mba hitaha azy. Ie raiky avao ty anakiny. Nisy lahilahy maromaro namonjy teo tamy fotoa zay, le nivola hoe: “Maty anakinao iny! Manino iha ro mbo manahira mpampianatsy io avao?” Fe hoy Jesosy tamy Jairo: “Ka matahotsy! Minoa avao le ho avotsy ie.” Bakeo niaraky tamy Jairo tan-tranony any Jesosy. Lafa nihanarìny ani-trano iny rozy, le afaky nahita noho naharè an’olo rey nitany ie. Hoy Jesosy tamin-drozy: “Ka tomany sasy, fa tsy maty ie fa miroro.” Azo antoky fa niteani-baba noho renin’ajà iny ho hay ty raha teani-Jesosy hovolany. Nampiboahini-Jesosy iaby ty olo, bakeo nandesiny tamy trano nisy anakampelan-drozy iny any baba noho reniny reo. Nirambesini-Jesosy moramora ty tanany le hoy ty asany taminy hoe: “Nao ajà ampela, mivola aminao aho: Miongaha!” Mba vetsevetseo moa ty hafaleani-baba noho reniny reo, lafa niongaky noho nanomboky nandeha ie! Nivelomini-Jesosy ndraiky anakampelan-drozy iny. (Marka 5:22-24, 35-42; Lioka 8:49-56) Nanomboky tamy zay, saky nahita anakampelan-drozy io rozy, le nahatiaro ty raha nataoni-Jehovah tamin-drozy tamy alalani-Jesosy.a 10 Mbo nimaty ndraiky azy nivelomini-Jesosy rey lafa tafara atoy. Fe vatan-draha amintsika ty raha vakintsika mikasiky an-drozy satria mahavy antsika tena hitamà raha soa. Hovelomini-Jehovah ndraiky ty maty satria zay ty teany. INO TY FIANARA RAMBESINTSIKA BAKA AMY FAMELOMA TY MATY?Apostoly Petera namelo ampela Kristiana atao hoe Dorkasy. —Asan’ny Apostoly 9:36-42 Elia namelo anakilahini-ampela maty valy iny. —1 Mpanjaka 17:17-24 11. Ino ty ianarantsika baka amy Mpitoriteny 9:5 mikasiky ani-Lazarosy? 11 Volanini-Baiboly mazava soa fa “tsy mahay ndre ino ndre ino” ty maty. Marina raha zay laha hentea ty raha niseho tamy Lazarosy. (Mpitoriteny 9:5) Sahala hoe niroro Lazarosy araky ty nivolanini-Jesosy. (Jaona 11:11) Tsy nahay “ndre ino ndre ino” ie tamy ie tan-dolo ao. 12. Ino ty ahaizantsika fa nisy vatany ty fameloma ani-Lazarosy? 12 Nimaro ty olo nahita ty namelomani-Jesosy ani-Lazarosy. Ndre ty fahavaloni-Jesosy aza nahay fa nanao ani-fahagagà io Jesosy. Nivelo ndraiky Lazarosy, midika zay fa nivelomy vatany ie. (Jaona 11:47) Maro koa ty olo namangy ani-Lazarosy, ka nanjary nino fa Ndranahary ro naniraky ani-Jesosy. Tsy niteani-fahavaloni-Jesosy rey raha zay, ka nila hevitsy hamonoa ani-Jesosy noho Lazarosy rozy.—Jaona 11:53; 12:9-11. 13. Manino tsika ro mahazo antoky fa hovelomini-Jehovah ndraiky ty olo fa nimaty? 13 Nivola Jesosy fa hovelomy iaby ‘ze an-dolo any.’ (Jaona 5:28) Fe tsy afaky hamelo ty maty Jehovah laha tsy tiarony iaby ty mikasiky an’olo iny. Tena ho vitany va raha zay? Misy basia an’arivony tapitrisa amy kila raha iaby zao. Mivola ty Baiboly fa haini-Jehovah ty anarani-basia kiraidraiky. (Vakio Isaia 40:26.) Ka laha tiarony iaby ty anarani-basia, le azo antoky fa ho mora aminy ty mahatiaro ty raha iaby mikasiky ze olo hovelominy ndraiky. Toy ty vatan-draha marè, namoro ty kila raha iaby Jehovah, ka matoky tsika fa mana ty hery hameloma olo ndraiky ie. 14, 15. Ino ty ianarantsika baka amy safàni-Joba mikasiky ty fameloma ty maty? 14 Lahilahy tsy nivaliky tamy Jehovah Joba. Nino ty fameloma ty maty ie. Nanontany ho zao ie: “Laha maty ty lahilahy mahery, mbo ho velo ndraiky va ie?” Bakeo nivola tamy Jehovah ie hoe: “Hikaiky iha, le hanoy aho, satria irìnao marè ty hahita ty asani-tananao.” Nihaini-Joba vatany fa fa tsy linini-Jehovah ty fotoa hamelomany ndraiky ty maty.—Joba 14: 13-15. 15 Ino ty tsapanao lafa nampitamàny iha hoe hovelomy ty maty? Mety hanao ho zao iha hoe: ‘Mbo hovelomy ndraiky koa va longoko noho namako fa nimaty rey?’ Mampahery antsika ty mahay fa tena teani-Jehovah hovelomy vatany ty maty. Ndao hohenteantsika ty raha volanini-Baiboly mikasiky ty hoe hipetraky aia rozy, le ia iaby ro hovelomy ndraiky? ‘HAHARÈ TY FEONY ROZY, LE HIBOAKY’16. Hanao akory ty hasoani-fiainani-azy hovelomy ndraiky an-tany etoy rey? 16 Nifankahita tamy longony noho namany tan-tany etoy azy nivelomy taloha tany rey. Mbo hisy ho zay koa amy hoavy, fe mbo handilatsy ani-zay aza ty hasoany. Ino ty antony? Satria ho velo zisiky farany an-tany etoy azy hovelomy ndraiky rey ka tsy ho maty sasy. Sady tsy hitovy amy fiaina iainantsika henanizao mihintsy ty hiainan-drozy. Fa tsy hisy aly noho halatsy miharo vonoan’olo, voho arety sasy amy zay. 17. Ia iaby ro hovelomy ndraiky? 17 Ia iaby ro hovelomy ndraiky? Nivola Jesosy fa ‘ze an-dolo any iaby ro haharè ty feony, le hiboaky.’ (Jaona 5:28, 29) Mivola koa ty Apokalypsy 20:13 hoe: “Ty riaky nampiboaky ty maty taminy tao, le ty fahafatesa noho ty lolo nampiboaky ty maty taminy tao.” Olo an’arivony tapitrisa mihintsy ro hovelomy ndraiky. Nivola koa apostoly Paoly, fa hovelomy “ty marina noho ty tsy marina.” (Vakio Asan’ny Apostoly 24:15.) Ino ty dikani-safàny zay? Hovelomy ndraiky ty maty amy Paradisa ao, ka hifankahita amy ty longony 18. Ia iaby olo “marina” hovelomy reo? 18 Tafilitsy amy “marina” io ty mpanomponi-Jehovah tsy nivaliky, talohani-niaviani-Jesosy tan-tany etoy. Hovelomy an-tany etoy ndraiky ohatsy Noa, Abrahama, Saraha, Mosesy, Rota, noho Estera. Hita amy Hebreo toko faha-11 ao ty tantarani-sisany amy lahilahy noho ampela reo. Ka manao akory ty mpanomponi-Jehovah tsy nivaliky, maty amy andro henanizao? Olo “marina” koa rozy, ka hovelomy ndraiky. 19. Ia iaby ty “tsy marina”? Hengàni-Jehovah hanao ino rozy? 19 Tafilitsy amy “tsy marina” io ty olo an’arivony tapitrisa tsy afaky nianatsy mikasiky ani-Jehovah. Ka ndre maty rozy, le tsy halinoni-Jehovah. Hovelominy ndraiky rozy, le ho afaky hianatsy mikasiky azy noho hanompo azy. 20. Manino ro tsy ze olo fa nimaty iaby, ro hovelomy ndraiky? 20 Midika va raha zay fa hovelomy iaby ze olo fa nimaty? Aha. Nivola Jesosy fa hisy olo fa tsy hovelomy sasy. (Lioka 12:5) Ia ty hanapa-kevitsy laha hovelomy ndraiky ty olo raiky na tsy hovelomy? Nameani-Jehovah fahefà “hitsara ty velo noho ty maty” Jesosy, fe Jehovah avao ro Mpitsara farany. (Asan’ny Apostoly 10:42) Tsy hovelomy sasy ze olo hitan-drozy hoe raty fanahy noho tsy mety miova.—Henteo Fanazavà Hevitsy 19. FAMELOMA HO AN-DANITSY ANY21, 22. a) Ino ty dikani-hoe hovelomy ho an-danitsy any? b) Ia ty olo voalohany nivelomy ho an-danitsy any? 21 Mivola koa ty Baiboly fa hisy olo sisany ho an-danitsy any. Tsy olombelo sasy rozy lafa hovelomy, fa ho fanahy an-danitsy any. 22 Jesosy ro voalohany nivelomy ho an-danitsy any. (Jaona 3:13) Nivelomini-Jehovah ndraiky Jesosy telo andro tafarani-nahafatesany. (Salamo 16:10; Asan’ny Apostoly 13:34, 35) Tsy olombelo Jesosy lafa nivelomy. Hazavànini-apostoly Petera fa ‘nofotsy Jesosy lafa nivonoa, fa fanahy lafa nivelomy.’ (1 Petera 3:18) Nanjary fanahy mahery Jesosy lafa nivelomy! (1 Korintianina 15:3-6) Fe volanini-Baiboly fa tsy ie raiky avao ro hanahaky ani-zay. 23, 24. Ia “aondry vitsy” niresahini-Jesosy io, le firy rozy? 23 Nivola tamy mpianatsiny tsy mivaliky rey Jesosy talohani-nahafatesany hoe: “Handeha hanoma pilasy ho anareo aho.” (Jaona 14:2) Midika zay fa hovelomy ndraiky ty sisany amy mpanori-dia azy, ka hiay an-danitsy any hiaraky amy Jesosy. Firy rozy? Tsy ho maro rozy, satria nataoni-Jesosy hoe “aondry vitsy.” (Lioka 12:32) Nivola apostoly Jaona fa 144 000 ty isakin-drozy, satria nahita ani-Jesosy ‘nitsanga tamy Vohitsy Ziona [an-danitsy any iny] teo ie, le nisy raihetsy noho efatsy aly noho efatsy arivo niaraky taminy.’—Apokalypsy 14:1. 24 Ombia 144 000 reo ro hovelomy ndraiky? Mivola ty Baiboly fa nanomboky niseho raha zay, lafa nanomboky nanjaka tan-danitsy any Kristy. (1 Korintianina 15:23) Fa manjaka ie henanizao, ka fa nivelomy an-danitsy any ty ankamaroani-144 000 reo. Avy le hovelomy an-danitsy any azy naman-drozy mbo an-tany etoy rey lafa maty. Fa ty ankamaroan’olo, hovelomy ndraiky amy Paradisa an-tany etoy amy hoavy. 25. Ino ty ianarantsika amy toko manaraky? 25 Tsy ho ela Jehovah le hanafaky ty fahafatesa, ka tsy ho maty sasy ty olombelo! (Vakio Isaia 25:8.) Fe hanao ino azy ho an-danitsy any rey? Manazava ty Baiboly fa hisy Fanjakà raiky handesini-Jesosy, ka hiaraky manjaka aminy rozy. Hianarantsika soa ty mikasiky fanjakà io amy toko manaraky. a Mbo misy fitantarà hafa mikasiky fameloma olo fa nimaty amy Baiboly ao. Misy ty tanora, antitsy, lahilahy, ampela, Israelita voho vahiny. Azonao vakỳ amy 1 Mpanjaka 17:17-24; 2 Mpanjaka 4:32-37; 13:20, 21; Matio 28:5-7; Lioka 7:11-17; 8:40-56; Asan’ny Apostoly 9:36-42; 20:7-12 ao raha reo. 
 
-