16 Keď Dávid zdvihol zrak, uvidel Jehovovho anjela stáť medzi nebom a zemou s vytaseným mečom+ v ruke, namiereným na Jeruzalem. Dávid a starší, oblečení do vrecoviny,+ padli tvárou k zemi.+ 17 A Dávid povedal pravému Bohu: „Nebol som to ja, kto prikázal spočítať ľud? To ja som zhrešil, ja som sa previnil,+ ale čo urobili tieto ovečky? Jehova, môj Bože, prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a dom môjho otca, len neprivádzaj túto pohromu na svoj ľud.“+