2 Od skorého rána postával pri ceste, ktorá viedla k mestskej bráne.+ Keď mal niekto súdny spor, ktorý mal rozhodnúť kráľ,+ Abšalóm si ho zavolal a spýtal sa ho: „Odkiaľ si?“ A on odpovedal: „Tvoj služobník je z jedného z izraelských kmeňov.“ 3 „Pozri,“ hovorieval Abšalóm, „tvoja žiadosť je oprávnená, ale u kráľa nie je nikto, kto by ťa vypočul.“ 4 A pokračoval: „Keby som bol sudcom v krajine ja, každý by mohol za mnou prísť so svojím súdnym prípadom alebo sporom a zabezpečil by som mu spravodlivosť.“