22 Éli bol už veľmi starý a počul o všetkom, čo robia jeho synovia+ celému Izraelu a že majú styky so ženami, ktoré slúžia pri vchode do stanu stretávania.+ 23 Hovorieval im: „Prečo to robíte? Zo všetkých strán o vás počujem samé zlé veci. 24 Nie, synovia moji, správy, ktoré o vás kolujú medzi Jehovovým ľudom, nie sú dobré. 25 Keď človek zhreší proti inému človeku, niekto sa zaňho môže u Jehovu prihovoriť,* ale keď zhreší proti Jehovovi,+ kto sa bude zaňho modliť?“ Ale oni nepočúvali svojho otca a Jehova sa rozhodol, že ich usmrtí.+

15 Jehova, Boh ich predkov, im znovu a znovu posielal svojich poslov, aby ich varoval, lebo mal súcit so svojím ľudom a so svojím príbytkom. 16 Ale oni sa vysmievali poslom pravého Boha,+ opovrhovali jeho slovami+ a robili si z jeho prorokov žarty,+ až kým už nebola žiadna nádej, že sa uzdravia, a Jehova proti nim zahorel hnevom.+