15 Jehova, Boh ich predkov, im znovu a znovu posielal svojich poslov, aby ich varoval, lebo mal súcit so svojím ľudom a so svojím príbytkom. 16 Ale oni sa vysmievali poslom pravého Boha,+ opovrhovali jeho slovami+ a robili si z jeho prorokov žarty,+ až kým už nebola žiadna nádej, že sa uzdravia, a Jehova proti nim zahorel hnevom.+

9 Odpovedal mi: „Vina Izraela a Júdu je veľmi, veľmi veľká.+ Krajina sa naplnila preliatou krvou+ a mesto je plné skazenosti.+ Hovoria si: ‚Jehova opustil krajinu a Jehova nás nevidí.‘+ 10 Preto sa moje oko nad nimi nezľutuje a nebudem mať s nimi súcit.+ Odplatím im za ich konanie.“