15 Jehova, Boh ich predkov, im znovu a znovu posielal svojich poslov, aby ich varoval, lebo mal súcit so svojím ľudom a so svojím príbytkom. 16 Ale oni sa vysmievali poslom pravého Boha,+ opovrhovali jeho slovami+ a robili si z jeho prorokov žarty,+ až kým už nebola žiadna nádej, že sa uzdravia, a Jehova proti nim zahorel hnevom.+

33 Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás postihlo. Konal si verne, ale my sme páchali zlo.+

7 Tebe, Jehova, patrí spravodlivosť, ale nám dnes zahanbená tvár. Hanba patrí všetkým Júdejcom, Jeruzalemčanom a všetkým Izraelitom, tým blízko i tým ďaleko, vo všetkých krajinách, do ktorých si ich rozohnal za to, že ti boli neverní.+

16 Jehova, ty vždy konáš spravodlivo.+ Prosím, odvráť svoj veľký hnev od svojho mesta Jeruzalema, od svojho svätého vrchu. Veď pre naše hriechy a previnenia našich predkov sa Jeruzalemu a tvojmu ľudu vysmievajú všetci okolo nás.+