7 Keď prestal hovoriť k ľudu, vošiel do Kafarnaumu. 2 Jeden miestny dôstojník mal otroka, ktorého mal veľmi rád. Ten otrok bol vážne chorý a zomieral.+ 3 Keď dôstojník počul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a jeho otroka uzdravil. 4 Tí prišli za Ježišom a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si to preňho urobil, 5 lebo miluje náš národ a postavil nám synagógu.“ 6 Ježiš s nimi šiel, ale keď sa blížil k domu, dôstojník k nemu poslal priateľov s odkazom: „Pane, nenamáhaj sa, lebo si nezaslúžim, aby si vošiel pod moju strechu.+ 7 A necítil som sa hodný ani toho, aby som prišiel k tebe. Ale vydaj príkaz a môj sluha sa uzdraví. 8 Veď i ja mám nadriadených a zároveň mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, ide, a inému: ‚Poď!‘, príde, a keď poviem svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘, on to urobí.“ 9 Keď to Ježiš počul, ohromilo ho to. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho nasledoval, a povedal: „Verte mi, ani medzi Izraelitmi som nenašiel takú veľkú vieru.“+