17 Jeden človek zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, lebo je posadnutý nemým duchom.+ 18 Kdekoľvek ho začne trápiť, hodí ho na zem a chlapcovi sa pení z úst, škrípe zubami a vyčerpá sa. Poprosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nedokázali to.“ 19 Odpovedal im: „Neveriaca generácia,+ ako dlho ešte budem musieť byť s vami? Ako dlho vás budem musieť znášať? Priveďte ho ku mne.“+ 20 Priviedli teda chlapca k nemu. Len čo duch zbadal Ježiša, zalomcoval chlapcom v prudkom kŕči a ten spadol, váľal sa po zemi a penilo sa mu z úst. 21 Ježiš sa spýtal otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ „Od detstva,“ povedal. 22 „Často ho vrhá do ohňa i do vody, aby ho zabil. Ale ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu povedal: „Ak môžeš? Všetko je možné pre toho, kto má vieru.“+ 24 Chlapcov otec rýchlo zvolal: „Verím! Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“+

25 Keď si Ježiš všimol, že sa k nim zbieha zástup, pokarhal zlého* ducha a povedal mu: „Nemý a hluchý duch, prikazujem ti, vyjdi z neho a už doňho nevstupuj!“+ 26 Ten vykríkol, silno ním zalomcoval a potom z neho vyšiel. Chlapec zostal ležať ako mŕtvy, takže väčšina ľudí hovorila: „Je mŕtvy!“ 27 Ale Ježiš ho vzal za ruku, zodvihol ho a on sa postavil. 28 Keď vošli do domu a boli sami, učeníci sa Ježiša spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“+ 29 Povedal im: „Tento druh nemôže vyjsť inak, iba modlitbou.“