Kniha žalmov
DRUHÁ KNIHA
(Žalmy 42 – 72)
Dirigentovi. Maskil* Kórachových synov.+
42 Ako jeleň prahne po bystrinách,
tak prahnem ja po tebe, Bože.
2 Túžim uhasiť svoj smäd po Bohu, po živom Bohu.+
Kedy prídem a objavím sa pred ním?+
3 Slzy sú mi pokrmom vo dne v noci,
ľudia sa mi celý deň posmievajú: „Kde je tvoj Boh?“+
4 Vylievam si srdce pri spomienke na to,
ako som kedysi kráčal so zástupom,
ako som pred ním slávnostne* chodieval do Božieho domu,
za zvuku plesania a vďakyvzdania zástupu,
ľudu, ktorý slávil sviatok.+
5 Prečo som taký zúfalý?+
Prečo je vo mne taký nepokoj?
6 Môj Bože, som zúfalý,+
preto na teba spomínam+
v jordánskej krajine a na štítoch Hermonu,
na vrchu Micar.*
7 Za hukotu tvojich vodopádov
volá hlbina k hlbine.
Všetky tvoje mohutné vlny sa valia cezo mňa.+
8 Vo dne ma Jehova zahrnie svojou vernou láskou
a v noci o ňom budem spievať a modliť sa k nemu, k Bohu môjho života.+
9 Poviem Bohu, svojej skale:
„Prečo si na mňa zabudol?+
Prečo ma utláča nepriateľ a ja musím chodiť smutný?“+
10 Moji protivníci, hnaní vražednou nenávisťou, sa mi posmievajú,*
celý deň sa ma výsmešne vypytujú: „Kde je tvoj Boh?“+
11 Prečo som taký zúfalý?
Prečo je vo mne taký nepokoj?