Druhá Kráľov
5 Naaman, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol významným mužom. Jeho pán si ho vážil, lebo prostredníctvom neho dal Jehova Sýrii víťazstvo.* Bol to udatný bojovník, ale bol malomocný.* 2 Sýrčania pri jednom zo svojich nájazdov zajali v Izraeli dievčatko, ktoré potom slúžilo u Naamanovej manželky. 3 Raz povedalo svojej panej: „Keby môj pán zašiel za prorokom,+ ktorý je v Samárii, ten by ho uzdravil z jeho malomocenstva.“+ 4 A tak šiel* za svojím pánom a povedal mu, čo sa dozvedel od izraelského dievčatka.
5 Sýrsky kráľ mu povedal: „Choď! A ja pošlem izraelskému kráľovi list.“ Šiel teda a vzal so sebou desať talentov* striebra, 6 000 kúskov zlata a desať odevov na preoblečenie. 6 Izraelskému kráľovi odovzdal list tohto znenia: „Spolu s týmto listom posielam k tebe svojho služobníka Naamana, aby si ho uzdravil z malomocenstva.“ 7 Keď si izraelský kráľ prečítal list, roztrhol svoje rúcho a povedal: „Som Boh, ktorý dáva život alebo ho berie?+ Posiela ku mne tohto muža, aby som ho uzdravil z malomocenstva! Je jasné, že sa snaží vyvolať spor.“
8 Keď sa Elizeus, Boží muž, dozvedel, že izraelský kráľ roztrhol svoje rúcho, odkázal kráľovi: „Prečo si roztrhol svoje rúcho? Prosím, nech ten muž príde ku mne a spozná, že v Izraeli je prorok.“+ 9 A tak Naaman prišiel so svojimi koňmi a bojovými vozmi k Elizeovi a zastal pri vchode do jeho domu. 10 Ale Elizeus k nemu poslal posla s odkazom: „Choď a sedemkrát+ sa ponor do Jordánu+ a tvoje telo bude ako predtým, budeš čistý.“ 11 Keď to Naaman počul, nahneval sa a chcel odísť. „Myslel som si, že vyjde ku mne,“ rozčuľoval sa, „že sa sem postaví, bude vzývať meno Jehovu, svojho Boha, a že bude nad postihnutým miestom pohybovať rukou sem a tam a tak ma uzdraví. 12 Nie sú damaské+ rieky Abana a Parpar lepšie ako všetky izraelské vody? Nemôžem sa ponoriť do nich a byť očistený?“ Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal.
13 Jeho služobníci pristúpili a prehovárali ho: „Môj pane,* keby ten prorok žiadal od teba niečo mimoriadne, neurobil by si to? Ale on ti hovorí iba: ‚Ponor sa a budeš čistý.‘ Tak prečo neurobíš, čo ti hovorí?“ 14 A tak šiel a sedemkrát sa ponoril do Jordánu, ako mu povedal Boží muž.+ Jeho telo bolo opäť ako telo malého chlapca+ a stal sa čistým.+
15 Potom sa s celým svojím sprievodom* vrátil k Božiemu mužovi,+ predstúpil pred neho a vyhlásil: „Teraz viem, že nikde na celej zemi nie je Boh, iba v Izraeli.+ Prosím, prijmi od svojho služobníka dar.“* 16 Ale Elizeus povedal: „Akože žije Jehova, ktorému slúžim,* tvoj dar neprijmem.“+ Hoci naňho naliehal, aby ho prijal, on odmietol. 17 Nakoniec Naaman povedal: „Ak nechceš, dobre. Ale dovoľ, prosím, svojmu služobníkovi odniesť si toľko zeme z tejto krajiny, koľko unesú dva muly. Lebo tvoj služobník už nebude predkladať zápalnú ani inú obeť žiadnym iným bohom, iba Jehovovi. 18 Ale v jednej veci nech Jehova odpustí tvojmu služobníkovi: Keď môj pán vchádza do Rimmonovho chrámu, aby sa tam klaňal, opiera sa o moju ruku, takže aj ja sa musím v Rimmonovom chráme pokloniť. Keď sa teda budem klaňať v Rimmonovom chráme, nech to, prosím, Jehova odpustí tvojmu služobníkovi.“ 19 „Choď v pokoji,“ povedal mu Elizeus. A tak Naaman odišiel. Keď už prešiel kus cesty, 20 Geházi,+ služobník Božieho muža+ Elizea, si povedal: „Môj pán toho Sýrčana Naamana+ šetril, lebo si od neho nevzal, čo priniesol. Akože žije Jehova, pobežím za ním a niečo si od neho vezmem.“ 21 A tak sa Geházi rozbehol za Naamanom. Keď Naaman videl, že za ním niekto beží, zostúpil zo svojho voza a šiel mu v ústrety. „Je všetko v poriadku?“ opýtal sa. 22 „Áno, v poriadku,“ odpovedal. „Môj pán ma poslal s odkazom: ‚Práve ku mne prišli z hornatého kraja Efraima dvaja mladí muži zo synov prorokov. Daj im, prosím, talent striebra a dva odevy na preoblečenie.‘“+ 23 „Samozrejme,“ povedal Naaman a naliehal naňho:+ „Vezmi si dva talenty.“ A zabalil dva talenty striebra do dvoch vakov a k tomu dva odevy na preoblečenie. Dal ich dvom svojim sluhom, aby ich niesli pred Geházim.
24 Keď Geházi prišiel do Ofelu,* vzal si to od nich, uložil to v dome a mužov prepustil. Keď odišli, 25 vrátil sa k svojmu pánovi. „Odkiaľ ideš, Geházi?“ spýtal sa Elizeus. Odpovedal: „Tvoj služobník nikde nebol.“+ 26 Ale Elizeus mu povedal: „Myslíš si, že neviem, že si šiel za tým mužom a že on zostúpil zo svojho voza a šiel ti v ústrety? Je vhodný čas prijímať striebro, odevy, olivové háje, vinice, ovce a dobytok alebo sluhov a slúžky?+ 27 Preto Naamanovo malomocenstvo+ navždy zostane na tebe a na tvojich potomkoch.“ A Geházi od neho odišiel malomocný, biely ako sneh.+